Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoP/35/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415201804
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4415201804.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudcov JUDr.
Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minka vo veci starostlivosti o mal. dieťa: J. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom
u matky, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: matka Y. K., nar.
XX. XX. XXXX, bytom B. Z., Y. XX, otec: H. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. Z., T. P. XX, zastúpený:
Advokátskou kanceláriou JUDr. Ladislav Magyerka, s. r. o., so sídlom Nové Zámky, Ernestova bašta 2,

v mene ktorej koná advokát JUDr. Ladislav Magyerka, o zverení do osobnej starostlivosti dieťaťa W. J.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom B. Z., B.. G. o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo
dňa 14. marca 2016, č. k. 12P/11/2015-76, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky (súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“) zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky, č. k. 11P 424/12-38 zo dňa
30. 04. 2013, a to tak, že náhradnú osobnú starostlivosť W. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. Z., B.. G.
1, voči maloletému J. K., nar. XX. XX. XXXX, zrušil od 29. 01. 2015 a zároveň maloletého J. K., nar. XX.
XX. XXXX, zveril do osobnej starostlivosti matky počnúc od 29. 01. 2015 s tým, že obaja rodičia budú
dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého J.

K., nar. XX. XX. XXXX, mesačne výživným vo výške 50,- eur, počnúc od 29. 01. 2015 vždy do 15. dňa
toho ktorého mesiaca k rukám matky. Zročné výživné za obdobie od 29. 01. 2015 do 29. 02. 2016 v sume
299,59 eura uložil otcovi povinnosť splácať v mesačných splátkach po 30,- eur spolu s bežným výživným
až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť
celého plnenia, splatnosť prvej splátky zročného výživného nastáva počnúc mesiacom nasledujúcim po
právoplatnosti rozsudku. Ďalším výrokom rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu

trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 25 ods. 1, 2, § 26, § 36 ods. 1, § 47 ods.
1 písm. e/, § 62 ods. 1 - 4, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len
„Zákon o rodine“).

3. V odôvodnení rozhodnutia súd poukázal na to, že matka maloletého sa návrhom doručeným súdu
03. 02. 2015 domáhala zmeny zverenia dieťaťa, a to tak, aby maloletý bol zverený do jej osobnej
starostlivosti od 29. 01. 2015, odkedy osobne zabezpečuje jeho starostlivosť a otca žiadala zviazať na
platenie výživného sumou 120,- eur mesačne od 29. 01. 2015. Poukázala na to, že v byte, v ktorom žije
s manželom má maloletý zabezpečené lepšie podmienky, t. j. materiálne aj finančné a maloletý je na
ňu citovo naviazaný. Na pojednávaní dňa 14. 03. 2016 uviedla, že výživné na maloletého žiada určiť

vo výške 50,- eur. Otec maloletého si zásielky zasielané na adresu trvalého bydliska v úložnej lehote
nepreberal, o prebiehajúcom súdnom konaní, keďže sa zdržiava v zahraničí dozvedel najmenej dňa01. 06. 2015, kedy si zvolil zástupcu na zastupovanie v konaní. Napriek tejto skutočnosti sa nedostavil
ani na jedno z pojednávaní, na ktorých mal vykázané doručenie predvolania podľa § 49 ods. 1 OSP
jeho doručením zvolenému zástupcovi, preto súd podľa § 101 ods. 2 OSP pojednával a rozhodol v

jeho neprítomnosti. Otec nesúhlasil so zrušením náhradnej osobnej starostlivosti, mal za to, že keďže
maloletý bol niekoľkokrát zverený rôznym osobám do náhradnej osobnej starostlivosti, súčasná jeho
starostlivosť by nemala byť menená. Nesúhlasil ani s požadovanou výškou výživného bez uvedenia
bližších dôvodov. W. J., ktorej bol naposledy maloletý zverený do náhradnej osobnej starostlivosti,
súhlasila s podaným návrhom a sama žiadala, aby došlo k zrušeniu náhradnej osobnej starostlivosti,

pretože starostlivosť o maloletého zabezpečuje jeho matka. Kolízna opatrovníčka s poukazom na
výsledky vykonaného dokazovania navrhla zrušiť náhradnú osobnú starostlivosť, pretože v súčasnosti
neplní svoj účel, keďže maloletý nie je v starostlivosti náhradného rodiča. Na strane matky neboli zistené
žiadne nedostatky, ktoré by jej bránili v starostlivosti, preto navrhla dieťa zveriť matke a otca zaviazať
na platenie výživného najmenej vo výške 80,- eur počnúc od 29. 01. 2015.

4. Súd vykonal dokazovanie, z ktorého zistil, že návrh matky na zrušenie náhradnej starostlivosti u
maloletého, jeho zvedenie do jej starostlivosti a určenie výživného zo strany otca je dôvodný. W. J.,
ktorej bol maloletý naposledy zverený do náhradnej osobnej starostlivosti v zápisnici zo dňa 14. 03.
2016 prehlásila, že žiada o zrušenie náhradnej starostlivosti a táto skutočnosť sama o sebe zakladala
dôvod na zrušenie tejto starostlivosti podľa § 47 ods. 1 písm. e), ods. 2 Zákona o rodine. Z dokazovania

jednoznačne vyplýva, že matka maloletého od 29. 01. 2015 osobne zabezpečuje starostlivosť o dieťa.
Zo strany kolízneho opatrovníka, ani zo strany súdu neboli zistené žiadne konkrétne skutočnosti
odôvodňujúce obavu toho, že by matka riadnu starostlivosť o dieťa nevedela zabezpečovať aj v
budúcnosti. V súčasnosti maloletý žije s matkou v byte, v ktorom bývalo dieťa aj v období, keď jeho
starostlivosť zabezpečovala W. J.. Je nepochybné, že rodičia majú právo vychovávať svoje dieťa a

starať sa oň osobne, čo im je zaručené v čl. 41 Ústavy SR, ktorý zároveň zaručuje aj dieťaťu právo
na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti bol daný dôvod a splnené
zákonné podmienky na zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti a súčasné zverenie dieťaťa do osobnej
starostlivosti matky. Je nepochybné, že maloletý nemá s otcom vytvorený blízky vzťah, otec sa so
synom nekontaktuje, naviac sa otec zdržiava v zahraničí, a preto neboli splnené podmienky na to, aby

starostlivosť o maloletého zabezpečoval práve on.

5. Pri určení výživného, t. j. o jeho zvýšení oproti predchádzajúcemu obdobiu, kedy bol otec zaviazaný na
jeho platenie vo výške 30 % zo sumy životného minima, súd vychádzal z toho, že majetkové pomery otca
sa výrazne zmenili v tom, že v čase predchádzajúcej úpravy bol nezamestnaný, bez príjmu, teraz pracuje

v zahraničí, pričom z dokladov, ktoré predložil sa dá usúdiť, že jeho čistý mesačný zárobok sa pohybuje
najmenej vo výške 738,- eur mesačne. Je predpoklad, že vzhľadom na všetky výdavky, ktoré uviedol
spolu vo výške 582,- libier, t. j. 745,91 eura (420,- libier nájomné, 130,- libier elektrina, 32,- libier internet),
okrem toho 10,- libier denne na benzín, bez uvedenia sumy, ktorú minie na osobné potreby, t.j. stravu a
oblečenie, jeho mesačný príjem v H. činí viac ako súdu zdokladoval. Aj pri zohľadnení tej skutočnosti, že

má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, vzhľadom na vek maloletého J., jeho výdavky v súvislosti so školou,
oblečením a stravou, napriek tomu, že žiadne mimoriadne výdavky s ním matka nemá, mal súd za to, že
otec je schopný na toto dieťa poskytovať mesačne výživné vo výške 50,- eur od 29. 01. 2015. Zdôraznil,
že otec u zamestnávateľa pracuje v zahraničí od 25. 05. 2014 a aj napriek tomu až doposiaľ na dieťa
poskytoval výživné len v minimálnej výške. Keďže výživné vo výške 50,- eur, súd určil od 29. 01. 2015,

vznikla otcovi zaostalosť za obdobie do 29. 02. 2016 spolu vo výške 22,87 eura za jeden mesiac, čo
za uvedené obdobie spolu predstavuje 299,59 eura (za 3 dni v mesiaci január 2015 - 2,28 eura a za
nasledujúcich 13 mesiacov 13 x 22,87 = 297,31 eura). Zaostalé výživné súd povolil otcovi splácať v
mesačných splátkach po 30,- eur spolu s bežným výživným. O trovách konania súd rozhodol podľa §
146 odsek 1 písmeno a/ OSP.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, žiadajúc odvolací súd, aby rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, resp. aby rozsudok súdu prvej inštancie
zmenil tak, že žalobu zamietne, resp. zaviaže otca prispievať na výživu mal. J. K., nar. XX. XX. XXXX,
sumou 30,- eur, počnúc od 29. 01. 2015, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky. V

odvolaní namietal zverenie mal. J. K., nar. XX. XX. XXXX, do osobnej starostlivosti matky, pretože táto
ako matka nepreukázala od doby jeho narodenia adekvátne správanie sa rodiča. Poukázal na to, že
bola opakovane trestná a vyjadril obavy, že správanie matky by mohlo mať negatívny vplyv na mal.
syna, v dôsledku čoho by mohol mať v budúcnosti obdobné problémy so zákonom ako jeho matka.Ďalej poukázal na to, že mal. J. bola niekoľkokrát zmenená osoba zabezpečujúca jeho náhradnú osobnú
starostlivosť. S ohľadom na potrebu stabilného prostredia považuje rozhodnutie súdu za nesprávne.
Matka mu nie je schopná poskytnúť dostatočný pocit stability, ktorý potrebuje.

7. Ďalej nesúhlasil ani s výškou vyživovacej povinnosti určenej mu súdom v napadnutom rozsudku,
rovnako tak ani s výškou zročného výživného. Uviedol, že jeho mesačný zárobok je premenlivý, pretože
je zamestnaný prostredníctvom agentúry zamestnávania a práca mu je prideľovaná podľa potreby.
Jeho práca a príjem nie sú pravidelné, často jeho príjem nedosahuje ani výšku minimálnej súdu.

Poznamenal, že musel odísť pracovať do zahraničia, pretože situácia na Slovensku bola ťažká a
dlhú dobu bol nezamestnaný a bez príjmu. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil jeho príjem keď
skonštatoval, že dosahuje príjem minimálne vo výške 738,- eur mesačne. Často nedosahuje práve ani
takýto príjem. Súd nevzal na zreteľ pomery a nákladný život v zahraničí, čo sa týka najmä bývania
a s ním spojených režijných nákladov, ktorých mesačná výška nie je zanedbateľná. Uviedol, že má
ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. dieťaťu, ktoré trpí onkologickým ochorením a jeho liečby je finančne

nákladná. Poznamenal, že jeho manželka je nezamestnaná a evidovaná v zozname uchádzačov o
zamestnanie. V minulosti pracovala spolu s ním v zahraničí, avšak z dôvodu ochorenia spoločného syna
sa vrátila na Slovensko s cieľom zabezpečiť adekvátnu starostlivosť synovi. Z uvedeného dôvodu si
jeho manželka nevie nájsť prácu. S poukazom na uvedené skutočnosti teda nie je v jeho možnostiach
prispievať na výchovu a výživu mal. J. sumou 50,- eur mesačne a zameškané výživné vo výške 30,- eur

mesačne. Záverom uviedol, že mesačné náklady si nevie znížiť ani tak, aby bol schopný platiť aspoň
zameškané výživné.

8. V písomnom vyjadrení k odvolaniu otca matka uviedla, že všetky tvrdenia otca mal. J. sú nepravdivé,
nikdy drogy neužívala a alkoholické nápoje nepožíva. Poznamenala, že sa o mal. syna riadne stará,

čo vyplýva aj zo správy sociálnej kurately, zamestnancov školy a pracovníkov Okresného súdu Nové
Zámky. Zdôraznila, že svoje majetkové pomery súdu uviedla pravdivo. Tvrdenia uvedené v odvolaní
považuje za tendenčné a nepravdivé, preto žiada, aby mu súd nevyhovel.

9. K odvolaniu otca sa vyjadrila aj W. J., ktorej bol mal. J. zverený do náhradnej starostlivosti, pričom

uviedla, že tvrdenia otca mal. J. opísané v odvolaní nie sú pravdivé. Matka sa o mal. J. vzorne stará
a zabezpečuje mu všetku starostlivosť, ktorú potrebuje, a to v rámci svojich možností. S návrhom na
zverenie dieťaťa matke súhlasí, pretože je to v jeho prospech a starostlivosťou o neho preukázala, že je
vzornou matkou. Od prepustenia z výkonu trestu poskytuje osobnú starostlivosť mal. J.. výlučne matka.
Po navrátení sa matky z výkonu trestu odovzdala dieťa do výchovy a opatery matky, pretože mal. J. jej

bol zverený len dočasne.

10. K odvolaniu otca sa písomne vyjadril aj kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie považuje za vecne správne a navrhuje ho potvrdiť. Poznamenal, že súd vytýčil vo veci tri
pojednávaní, pričom ani na jednom sa otec osobne nezúčastnil. Na poslednom pojednávaní vo veci

samej, ktoré sa konalo dňa 21. 09. 2015, právny zástupca otca uviedol, že u mal. dieťaťa by mala byť
ponechaná náhradná osobná starostlivosť a nevie predložiť aktuálny príjem otca a jeho náklady, ktoré
od otca žiadal, avšak ten mu ich nepredložil. Vzhľadom k uvedenému súd správne vykonal dokazovanie
šetrením pomerov na strane matky a výsluchom účastníkov konania. Súd vychádzal predovšetkým zo
skutkového stavu, a teda, že mal. dieťa sa nachádza v osobnej starostlivosti matky od 29. 01. 2015,

čím pominulo dôvody, pre ktoré bolo dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Súd poukázal
na právo rodičov na výchovu dieťaťa a osobnú starostlivosť o dieťa, ako aj právo dieťaťa na rodičovskú
výchovu a starostlivosť. Pokiaľ ide o namietané výživné, súd vychádzal z príjmu otca, ktorý bol najmenej
738,- eur. súd správne stanovil výšku výživného 50,- eur s ohľadom na jeho vec, odôvodnené potreby a
schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov, ako aj to, ktorý z rodičov mal. dieťaťu poskytuje

osobnú starostlivosť a v akej miere.

11. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote,
preskúmal napadnuté rozhodnutie a prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a

dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP v
spojení s § 391 ods. 2 CPS zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, čím došlo k nesprávnemu procesnému postupu,
ktorým bolo znemožnené stranám, aby uskutočňovali im patriace procesného práva, v takej miere, žedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu,
nevykonania potrebných dôkazov a procesného pochybenia.

12. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová
právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý
znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom
účinnosti CSP s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

13. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

14. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

15. Podľa § 398 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

16. Podľa § 398 ods. 1 písm. c/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd

prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

17. Podľa § 391 ods. 1 CSP, k odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie

alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

18. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol
účinný do 30.06.2016 a v zmysle § 157 ods. 2 OSP bol povinný rozsudok odôvodniť spôsobom
zakotveným v tomto ustanovení, čo je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu

vyplývajúcich z Listiny základných práv a slobôd ako aj z článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý
predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať
vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Stav, kedy
rozsudok neobsahuje náležitosti uvedené v ust. § 157 ods. 2OSP vedie v konečnom dôsledku k tomu, že
sa stáva nepreskúmateľným. Ak je rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné, musí ho odvolací

súd zrušiť, pretože inak by zaťažil konanie vadou, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci.

19. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením
základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v

podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasledujúcich Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Judikatúra
nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Aj rozhodnutie formou uznesenia (ak nejde

o rozhodnutie, ktorým sa celkom vyhovuje návrhu, ktorému nikto neodporoval alebo o uznesenie, ktoré
sa týka vedenia konania) musí obsahovať odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť
rozhodnutiejeodrazomprávaúčastníkanadostatočnéapresvedčivéodôvodneniespôsoburozhodnutia
súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Odôvodnenie písomného vyhotovenia
rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti

výrokurozhodnutia.Súdsavodôvodnenísvojhorozhodnutiamusívyporiadaťsovšetkýmirozhodujúcimi
skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen
poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne
závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky.20.Zákonompožadovanériadneapresvedčivéodôvodneniepísomnejformyrozhodnutiasúdujenielen
formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých

alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah
súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané,
účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne
musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí
byť preskúmateľné. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na

strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve
zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu
v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok
riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto
vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného odvolania.

21. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak
súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil
správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

22. Rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva
všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej
starostlivosti. Ak sa rodičia na úprave styku s maloletým dieťaťom nedohodnú, styk upraví súd v
rozhodnutí. Otázku styku treba posudzovať veľmi starostlivo, pričom rozhodujúce budú tak okolnosti
na strane maloletého dieťaťa (napr. vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá vo výchove),

ako aj okolnosti na strane rodičov (napr. rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča,
ktorý ho nemá vo výchove, ekonomické pomery a pod.). Styk tohto rodiča sa uskutočňuje predovšetkým
v záujme dieťaťa. V záujme dieťaťa je aj to, aby sa styk s rodičom uskutočňoval v ovzduší, ktoré nie
je poznamenané konfliktnými vzťahmi medzi rodičmi, pretože styk dieťaťa s rodičom, ktorému nebolo
zverené do výchovy, môže v konfliktných pomeroch viesť k narušeniu zdravého vývoja dieťaťa.

23. Podľa § 62 ods. 1 - 4 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery

je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

24. Výživné pre maloleté dieťa slúži k uspokojovaniu jeho výživy a tiež jeho všetkých odôvodnených
hmotných potrieb (šatstvo, obuv, hygiena, atď.), ako aj ďalších potrieb dôležitých k úspešnej výchove
dieťaťa (vzdelanie, príprava na budúcnosť, kultúra, športové a rekreačné potreby). Ich miera je
rôzna podľa okolností konkrétneho prípadu, predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa,
jeho zdravotného stavu, schopností a spôsobu prípravy na budúce povolanie i celkové uplatnenie v

spoločenskom živote. Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sú závislé súčasne i od schopností a
možností rodičov.

25. Súd vykonáva dokazovanie v zmysle OSP i v súčasnosti podľa CSP v zákone uvedenými dôkaznými
prostriedkami, okrem iného i výsluchom účastníkov konania a aj listinnými dôkazmi. Všetky dôkazy

možno vykonať i v inom jazyku, napr. výsluch účastníka konania v jeho rodnom jazyku, dôkaz listinou
v inom jazyku, avšak takýto dôkaz je právne relevantný iba vtedy, ak je zároveň preložený do jazyka
slovenského. V spise sa nachádzajú listiny o príjme otca a iné, ktoré sú v jazyku anglickom a súd
prvej inštancie z nich pri rozhodovaní vychádzal bez toho, aby zabezpečil ich preklad do jazyka
slovenského. Svojpomocné preloženie si textu týchto listín, alebo ich častí samotnou sudkyňou,

nie je procesne správne. Listiny nepreložené úradne (súdnym tlmočníkom a prekladateľom) nie sú
relevantným dôkazným prostriedkom. Pre ostatných účastníkov konania tým dochádza k porušeniu ich
procesných práv pri oboznamovaní sa s obsahom spisu.26. Súd prvej inštancie rozhodol o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti o maloletého a zveril ho do
starostlivosti matky. V rozhodnutí však absentujú bližšie dôvody odôvodňujúce takéto rozhodnutie. Súd
len uviedol, že matka sa o dieťa stará a že neboli zistené žiadne konkrétne skutočnosti odôvodňujúce

obavu, že by matka v budúcnosti nevedela zabezpečovať riadnu starostlivosť. Neuviedol žiadne
skutočnosti týkajúce sa života matky, zamestnania, spôsobu života.

27. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancii rozhodol aj o vyživovacej povinnosti otca, avšak bez
zistenia skutkového stavu týkajúceho sa osobných, majetkových a zárobkových pomerov otca. Ak súd

prvej inštancie dospel k záveru, že otec musí mať vyšší príjem ako zdokladoval, obzvlášť mal dbať na
dôsledné zisťovanie jeho pomerov a neuspokojiť sa len s jeho písomným vyjadrením a nepreloženými
listinami. Mohol sám zisťovať u jeho zamestnávateľa jeho zárobkové pomery. Otec nebol v konaní ani
vypočutý. Záver o výške výživného 50 eur je predčasný. Taktiež z rozsudku nie je zrejmá chronologicky
celková situácia týkajúca sa maloletého počas jeho života, keďže podľa vyjadrenia otca bol niekoľkokrát
zverený do náhradnej osobnej starostlivosti rôznym osobám. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri určení

vyživovacej povinnosti jedného z rodičov, súd musí zisťovať pomery nielen výživným povinného rodiča,
ale i rodiča, ktorý sa o dieťa osobne stará. Teda v tomto prípade mal zisťovať i osobné, majetkové a
zárobkové pomery matky a tiež sa zaoberať výškou odôvodnených potrieb (nákladov) maloletého.

28. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní sa bude súd prvej inštancie riadiť
závermi odvolacieho súdu, v konaní bude postupovať v naznačenom smere a svoje nové rozhodnutie
kvalifikovane zdôvodní v súlade s § 220 ods. 2 CSP.

29. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).