Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 8, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 15Cpr/7/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113225742
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Belanová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2018:1113225742.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Belanovou, v právnej veci žalobcu: X..

F. I., R.. XX.XX.XXXX, D. N. Z. XX, I., zastúpený JUDr. Milanom Žoldošom, advokátom, sídlo Karpatská
11, Poprad, proti žalovanej: SR - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sídlo Pribinova 2, Bratislava,
IČO: 00 151 866, o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a náhradu mzdy

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 30.07.2013 žalobca žiadal, aby súd svojim rozhodnutím určil, že
skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou podľa § 47 písm. c) zák.č. 400/2009 Z.z.

je neplatné a žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi náhradu funkčného platu od 01.06.2013 do
rozhodnutia súdu a trovy konania.
Svoj návrh odôvodnil žalobca tým, že u žalovaného bol v štátnozamestnaneckom pomere v pozícii
hlavný štátny radca, vedúci oddelenia ochrany kritickej infraštruktúry civilného núdzového plánovania
a hospodárskej mobilizácie odboru civilnej ochrany a krízového riadenia sekcie integrovaného
záchranného systému a civilnej ochrany. Dňa 25.03.2013 sa uskutočnil pohovor na ktorom bol odporcom
informovaný o organizačnej zmene personálnym rozkazom ministra vnútra SR č.45/2013 z 08.03.2013

s účinnosťou od 01.04.2013, ktorým došlo k zrušeniu oddelenia, ktoré žalobca riadil. Zároveň bol
informovaný, že žalovaný nemá pre žalobcu voľné štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore
štátnej služby na tú istú funkciu podľa §29 zák.č. 400/2009 Z.z. a ani iné vhodné štátnozamestnanecké
miesto v tom istom odbore štátnej služby, na tú istú funkciu a s žalobcom skončil štátnozamestnanecký
pomer výpoveďou podľa §46 ods.1 písm. b) z dôvodu podľa § 47 písm. c) zák.č. 400/2009 Z.z.. Podľa
názoru žalobcu, žalovaný skončil štátnozamestnanecký pomer neplatne, keď ku dňu dania výpovede
rozkaz o skončení štátnozamestnaneckého pomeru odporca nedal navrhovateľovi k nahliadnutiu.

Žalobca získal rozkaz až na základe žiadosti podanej v zmysle zákona o slobodnom prístupe k
informáciám. Následne si žalobca vyžiadal zoznam voľných štátnozamestnaneckých miest z ktorého
zistil, že k 31.03.2013 odporca disponoval viacerými voľnými štátnozamestnaneckými miestami, z
ktorých žalobcovi žiadne neponúkol. Žalobca namieta, že mu bola dňa 26.03.2013 doručená výpoveď
resp. akákoľvek písomnosť týkajúca sa skončenia pomeru tak, ako tvrdí odporca v oznámení z
28.03.2013. Dňa 25.03.2013 mal žalobca s žalovaným pohovor, pričom z písomného záznamu vôbec
nevyplýva, že by žalobcovi bola doručovaná výpoveď a že by žalobca túto odmietol prevziať. Dňa

26.03.2013 bol uskutočnený ešte jeden pohovor obsahovo zhodný s pohovorom z 25.03.2013 kedy
žalobcovi bol doručený záznam z pohovoru z predchádzajúceho dňa 25.03.2013. Dňa 22.05.2013
žalobca doručil žalovanému list, ktorým označil výpoveď žalovaného za neplatnú a trval na tom, abyho ďalej zamestnával. Žalovaný listom z 29.05.2013 oznámil žalobcovi, že štátnozamestnanecký pomer
žalobcu končí k 31.05.2013.

2. Žalovaný sa k návrhu vyjadril písomne podaním zo 16.10.2013, doručeným súdu 21.10.2013 s
tým, že žalobca vykonával u neho stálu štátnu službu na štátnozamestnaneckom mieste hlavný štátny
radca, vedúci oddelenia ochrany kritickej infraštruktúry civilného núdzového plánovania a hospodárskej
mobilizácie odboru civilnej ochrany a krízového riadenia sekcie integrovaného záchranného systému
a civilnej ochrany do 31.05.2013. Rozhodnutím ministra vnútra SR personálnym rozkazom č.45/2013

z 08.03.2013 s účinnosťou od 01.04.2013 došlo k organizačným a systemizačným zmenám zloženia
počtu štátnozamestnaneckých miest s novým opisom činností tak, že pôvodný názov sekcie sa
zmenil na sekciu krízového riadenia Ministerstva vnútra SR a tým aj k zrušeniu organizačného útvaru
ktorý navrhovateľ riadil a k zrušeniu štátnozamestnaneckého miesta navrhovateľa, k 31.03.2013. S
organizačnou zmenou bol žalobca oboznámený na osobnom pohovore dňa 25.03.2013 a následne
26.03.2013 a zároveň žalovaný žalobcovi oznámil, že pre neho nemá štátnozamestnanecké miesto v

tom istom odbore štátnej služby a v tej istej funkcii. Čo sa týka vyjadrenia žalobcu, že ako zo zoznamu
voľných štátnozamestnaneckých miest predložených žalovaným vyplýva, že disponoval k 31.03.2013
viacerými voľnými štátnozamestnaneckými miestami, ktoré žalobcovi neboli ponúknuté, odporca
konštatuje,žežalobcuoboznámilsvoľnýmištátnozamestnaneckýmimiestamiktorýmidisponovalvčase
pohovorov s žalobcom a preto ponuková povinnosť ustanovená zákonom bola žalovaným splnená.

O voľné štátnozamestnanecké miesta uvedené v prílohe č.1 k záznamu z pohovoru žalobca záujem
neprejavil, so služobným úradom sa nedohodol inak a keďže so skončením štátnozamestnaneckého
pomeru dohodou nesúhlasil, žalobca skončil štátnozamestnanecký pomer výpoveďou. K tvrdeniu
žalobcu,ktorýpopieradoručenievýpovedesaodporcavyjadril,žedňa25.03.2013aj26.03.2013žalobca
odmietol prevziať záznam z osobných pohovorov a dňa 26.03.2013 na osobnom pohovore žalobca

odmietol prevziať výpoveď danú podľa § 46 ods.1 písm. b) v spojení s § 47 písm. c) zák.č. 400/2009
Z.z., o čom bol spísaný úradný záznam č.:SPOU-PO-34-86/2013. V ďalšom žalovaný poukázal na
označenie, že Slovenská republika aj Ministerstvo vnútra SR sú právnické osoby a majú spôsobilosť byť
účastníkom konania. Ak má konať Ministerstvo vnútra SR v mene štátu, koná len na základe Ústavy SR
v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Štátny orgán môže konať za Slovenskú

republiku len vtedy, keď ho na takéto konanie splnomocňuje zákon napr. podľa §2 ods.2 zák.č.278/1993
Z.z.. V pracovnoprávnych vzťahoch je daná vecná legitimácia podľa § 9 ods.5 zák.č. 400/2009 Z.z.
služobnému úradu. Keďže ako žalovaný v predmetnom konaní je označená Slovenská republika zast.
Ministerstvom vnútra SR, žalovaný vzniesol námietku pasívnej legitimácie.

3. Žalobca v žalobe ako účastníka konania na strane žalovanej označil Slovenskú republiku zast.
Ministerstvom vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava, ktoré na pojednávaní dňa 29.01.2015, pred otvorením
pojednávania vo veci samej priamo do zápisnice zmenil na Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2,
Bratislava, čo súd uznesením podľa § 95 O.s.p. pripustil.

4. Rozsudkom č. k. 15Cpr/7/2013 z 05.11.2015 súd prvej inštancie určil, že výpoveď zo
štátnozamestnaneckého pomeru daná Ministerstvom vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava (ďalej
"žalovaný") žalobcovi dňa 26.3.2013 pod č. SPOU-PO-6-32/2013 je neplatná, uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu funkčného platu vo výške 32.856,25 Eur brutto a náhradu trov
konania právnemu zástupcovi JUDr. Milanovi Žoldošovi vo výške 5. 390,53 Eur, do troch dní odo dňa

právoplatnosti rozsudku. Voči tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie.

5. Žalovaný v odvolaní poukázal na to, že vo vyjadrení k žalobe namietal nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie pôvodne označeného žalovaného - Slovenskej republiky, zastúpenej Ministerstvom vnútra
SR z dôvodu, že takto označený subjekt vystupuje v konaní pred súdom len vtedy, keď ho na takéto

konanie splnomocňuje zákon. Poukazujúc na § 9 ods.5 zákona o štátnej službe, podľa jeho názoru
postupom súdu prvej inštancie, ktorý uznesením pripustil označenie žalovaného - Ministerstvo vnútra
SR, došlo k zámene účastníka konania na strane žalovaného podľa § 92 ods.4 O.s.p. a nie k zmene
žaloby podľa § 95 O.s.p.. Zámena účastníka sa aplikuje tam, kde účastník v čase začatia konania nemal
vecnú legitimáciu, nejde tu o klasické procesné nástupníctvo a právne účinky žaloby nezostávajú voči

procesnému nástupcovi zachované. V danej veci nebol dodržaný postup podľa § 92 ods.4 O.s.p. a
konaním súdu bola pôvodnému žalovanému - Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom vnútra
SR odňatá možnosť prejaviť nesúhlas so zámenou a s tým súvisiace právo naďalej sa domáhať
zamietnutia žaloby6. Krajský súd Bratislava uznesením č.k. 7CoPr 10/2016-122 zo dňa 31.07.2017 rozsudok súdu prvej
inštancie sa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie pričom skonštatoval, že vychádzajúc z obsahu

zápisnice súdu prvej inštancie zo dňa 29.1.2015, z ktorej vyplynulo, že pred otvorením pojednávania súd
prvejinštancie"vyzvalprávnehozástupcužalobcunasprávneoznačenie žalovaného,nakoľkotakakoje
označený v žalobnom návrhu označenie žalovaného je nadbytočné, označený žalovaný nie je nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti" musí odvolací súd konštatovať, že súd prvej inštancie neprípustne poučil
žalobcu v otázkach hmotného práva a jeho postup je v hrubom rozpore so zásadou rovnosti účastníkov

konania. Taktiežzistil,ženarovnakompojednávanínáslednevyhlásenéuzneseniesúduprvejinštancie,
ktorýmsa"označeniežalovanéhotakakobolouvedenéprávnymzástupcomžalobcuMinisterstvovnútra
SR, Pribinova 2, Bratislava, pripúšťa "nemá oporu v žiadnom procesnom ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. Pokiaľ v odôvodnení písomného vyhotovenia
rozsudku súd prvej inštancie svoj postup odôvodnil § 95 O.s.p. a tým, že žalobca na pojednávaní dňa
29.1.2015 pred otvorením pojednávania do zápisnice zmenil v žalobe uvedeného účastníka Slovenská

republika, zastúpená Ministerstvom vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava na Ministerstvo vnútra SR,
Pribinova 2, Bratislava (a v nadväznosti na túto úvahu nepripustil voči uzneseniu odvolanie) treba
uviesť, že zmenou žaloby podľa citovaného ustanovenia je zmena tzv. žalobnej žiadosti (žalobného
petitu) a zmena tzv. rozhodujúcich skutkových okolností (žalobného stavu), na ktorých žaloba spočíva.
Zmenou žaloby nie je zmena v okruhu účastníkov, ku ktorej mohlo dôjsť jedine postupom podľa §

92 O.s.p. V danej veci to znamená, že súd prvej inštancie mal návrh žalobcu prednesený v priebehu
pojednávania nariadeného na deň 29.1.2015 (po neprípustnom poučení súdom prvej inštancie) posúdiť
ako návrh na zámenu účastníka na strane žalovaného, podľa § 92 ods.4 O.s.p. platného v danom
čase zistiť stanovisko žalovaného Slovenskej republiky, zastúpenej Ministerstvom vnútra SR, Pribinova
2, Bratislava a následne o tomto návrhu rozhodnúť (voči uzneseniu bolo podľa právnej úpravy platnej

do 30.6.2016 prípustné odvolanie). Pokiaľ týmto spôsobom nepostupoval a v konaní ďalej konal s
Ministerstvom vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava, nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
a tento nedostatok nie je možné napraviť v odvolacom konaní.

7. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom priebehu konania konať so žalovaným Slovenskou
republikou, zastúpenou Ministerstvom vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava a následne sa vyporiadať s
návrhom žalobcu predneseným v priebehu pojednávania nariadeného na deň 29.1.2015 pri zohľadnení
aktuálnej procesnej úpravy vzťahujúcej sa na civilné sporové konanie.

8. Súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 08.01.2018, na ktorom sa osobne zúčastnili obe
strany sporu, vyzval žalobcu aby navrhol ďalší procesný postup v súvislosti s rozhodnutím Krajského
súdu Bratislava č. k. 7CoPr 10/2016-122 zo dňa 31.07.2017. Právny zástupca žalobcu navrhol, aby
súd pripustil vstup ďalšieho účastníka do konania na strane žalovaného a to Ministerstvo vnútra SR,
Pribinova 2, Bratislava. Žalovaná s návrhom nesúhlasila. Na pojednávaní dňa 08.01.2018 súd vyhlásil

uznesenie, v prítomnosti oboch strán sporu, ktorým tomuto návrhu nevyhovel a okruh účastníkov
navrhovaným spôsobom rozšíriť nepripustil. Svoje rozhodnutie odôvodnil, tým že súd predmetný návrh
vyhodnotil v zmysle jeho obsahu ako návrh na zámenu účastníkov konania. Podľa do 30.06.2016
platnéhoust.§92ods.4O.s.p.zasúhlasuúčastníkovmôžesúdpripustiť,abynavrhovateľaleboodporca
z konania vystúpil a aby na jeho miesto vstúpil niekto iný. Ak má byť takto zamenený navrhovateľ, treba,

aby s tým súhlasil i ten, kto má na jeho miesto vstúpiť. ,,V prípade zmeny a zámeny účastníka konania
je odklon v novom procesnom kódexe od úpravy v O.s.p. výraznejší - Civilný sporový poriadok pozná
len zmenu strany konania a od zámeny upúšťa. Predkladateľ zákona to odôvodňuje tým, že v dôsledne
kontradiktórnom spore má byť nedostatok vecnej legitimácie v čase začatia konania riešený výlučne
novým sporom, nie "pokračovaním" pôvodného sporu." ( dôvodová správa k CSP). Zámenu účastníkov

napokon nebolo možné ani za účinnosti O.s.p. obchádzať návrhmi na rozšírenie okruhu účastníkov v
zmysle teraz platného ustanovenia § 79 CSP. Voči uzneseniu nie je možný opravný prostriedok.

9. V nadväznosti na uznesenie o nepripustení ďalšieho subjektu do konania, ktorý je nositeľom právnej
povinnosti sa právny zástupca žalobcu vyjadril, že sú dve možnosti. Buď žalobca vezme návrh späť,

alebo to necháva na súd, nech žalobu zamietne. Žalobca žalobu späť napokon nevzal no uviedol, že si
je tým pádom vedomý, že súd žalobu zamietne pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného.10. V pracovnoprávnych vzťahoch je daná vecná legitimácia podľa § 9 ods.5 zák. č. 400/2009 Z.z.
(v znení platnom do 30.10.2013) služobnému úradu - teda Ministerstvu vnútra SR Služobný úrad
koordinuje činnosť vo veciach štátnozamestnaneckých vzťahov toho služobného úradu. Vzhľadom na

to súd dospel k záveru, že žalovaná nie je pasívne vecne legitimovaná v predmetnom konaní, túto
skutočnosť žalobca napokon po rozhodnutí súdu druhej inštancie ani nespochybňoval, súd sa preto
ďalej nezaoberal v odôvodnení ďalšími skutočnosťami a tvrdeniami predloženými účastníkmi konania,
pretože ich považoval za právne nepodstatné. S poukazom na uvedené súd rozhodol tak, že žaloba je
pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovanej nedôvodná a preto ju zamietol.

11. Podľa § 255 ods. 1 Csp, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

12. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovanej, ktorá mala vo veci plný úspech, nepriznal nárok
náhradu trov konania voči žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal, nakoľko žalovaná nežiadala o ich
priznanie a v konaní jej ani žiadne trovy nevznikli. O výške trov konania, preto súd po právoplatnosti
tohto rozhodnutia už rozhodovať nebude.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Bratislava I (§ 355 ods. 1 CSP).V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis,
spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)
neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá

mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č.
233/1995 Z. z.).