Uznesenie ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce rozsudok… Judgement was issued on Wednesday, June 29, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/634/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213207038
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4213207038.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v právnej veci žalobcu:
CD Consulting, s. r. o., so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, Brno, Česká republika, IČO: 26 429 705,
proti žalovanému: L. U. bytom L. XXX, o zaplatenie príslušenstva zo zmenkovej sumy a zmenkovej
odmeny 2,14 eura, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 20. októbra

2015 č. k. 7C/373/2013-116 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd pripúšťa späťvzatie žaloby, rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 20. 10. 2015 č. k.
7C/373/2013-116 v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa zaplatenia zmenkového úroku vo výške
0,19% denne zo sumy 642,47 eura od 20. 06. 2009 do 17. 05. 2009, zo sumy 54,47 eura od 18. 05.
2010 do 14. 06. 2010 zrušuje a v tejto časti konanie zastavuje.

Vo zvyšnej napadnutej zamietajúcej časti a vo výroku o trovách konania rozsudok súdu prvej inštancie
z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov
konania nemá nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami čl. I § 75, čl.
I § 11 ods. 1, čl. I § 5 ods. 1, čl. I § 48 ods. 1 bod 2, § 33 ods. 1, 2, § 34 ods. 1, § 36 ods. 1,

2 zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov a oboznámil sa so
žalobou spolu s prílohami, originál zmenkou a zistil, že žalobca predložil v konaní vlastnú zmenku, ktorá
obsahuje nasledovné údaje: označenie, že sa jedná o zmenku, číslo zmluvy: 4074075, meno, priezvisko,
rodné číslo a podpis vystaviteľa - žalovaného, miesto vystavenia: v L., dátum vystavenia: 05. 02. 2009,
zmenková suma: 642,47 eura, vyhlásenie vystaviteľa: „Zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad:
POHOTOVOSŤ,s.r.o.,IČO35807598,Pribinova25,81109Bratislava,zmenkovýúrok0,25%denneod

20. 06. 2009“, splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, doložka: "bez protestu",
"na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Na rube zmenky sa nachádza indosament
(rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na žalobcu. Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že
žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania zmenkového platobného rozkazu na zaplatenie sumy 0
eur s príslušenstvom. Súd však vo veci zmenkový platobný rozkaz nevydal a za účelom a rozhodnutia
o podanom návrhu sa oboznámil s obsahom spisového materiálu, a to s predloženou xerox-kópiou,

ktorú si porovnal s originálom listiny založenej v trezore súdu označenej ako zmenka, vystavenej v L. s
dátumom vystavenia dňa 05. 02. 2009 na 624,47 eura zmenkovej sumy, ktorá listina obsahuje doložku
v znení: "zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: Pohotovosť s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova
25, 811 09 Bratislava zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava 1, oddiel: Sro, vložka
číslo 23 636/B, zmenkovú sumu slovom šesťstoštyridsaťdva eur a štyridsaťsedem centov a zmenkový
úrok 0,25 % denne od dátumu začiatku úročenia 20. 06. 2009. Ďalej uvedená zmenka obsahuje doložku

nasledovného znenia: Splatné: Pohotovosť s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, ako
aj doložku: „bez protestu", „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia" s uvedením mena apriezviska: L. U., v kolonke trvalé bydlisko s označením L. XXX, XXX XX L., rodné číslo XXXXXX/XXXX s
grafickým vyobrazením nečitateľného podpisu nad kolonkou, podpis vystaviteľa. Ďalej uviedol, že každá
zmenka obsahuje formálne a obsahové náležitosti. Medzi formálne náležitosti patria písomná forma

a určitý jazyk rovnaký pre platobný príkaz (zaplaťte, zaplatím) a pre označenie: „zmenka“. Obsahové
náležitosti vlastnej zmenky sa členia na podstatné a nepodstatné, ktoré sú uvedené v čl. I § 75 a súvis.
ustanovení zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch. Zmenka obsahuje všetky práva a povinnosti,
ktoré sú inkorporované v skriptúrnych prejavoch na zmenke, ktorá predstavuje množinu doložiek a preto
nespornosť zmenečného záväzku znamená, že zmenka sama osebe je jediným a celkom dostatočným

dôvodom pre platenie, a preto nie je k tomu nič potrebné preukazovať len existenciou samotnej platnej
zmenky, ktorá má charakter abstraktného záväzku, a to v tom zmysle, že sa neuvádzajú okolnosti a
dôvody vzniku záväzku, a preto sa nemôžu uplatniť ani námietky z tohto titulu. Ak vznikne zmenečný
záväzkový vzťah, stáva sa záväzkovým vzťahom celkom samostatným, ktorý existuje, mení sa a vyvíja
sa, bez väzby na záväzkové vzťahy, ktoré stáli pri ich vzniku a nepochybne s každým indosamentom
sa nesporne charakter zmenky ďalej posilňuje a prehlbuje v neprospech zmenečne zaviazanej osoby,

kedy zjednodušene možno uviesť, že zmenka si začne žiť svojim životom. Tento abstraktný záväzok
zo zmenky možno preto obmedziť po uplatnení dôvodných námietok zo strany osôb zúčastnených na
zmenkovo-právnom vzťahu, resp. uplatnený nárok z takejto listiny síce označenej ako zmenka ex offo
posúdiť ako neplatnú zmenku napr. podľa § 33 ods. 2 zák. č. 191/1950 Zb., čím by došlo k zamietnutiu
žaloby. Medzi uvádzané minimálne zákonom požadované štandardy patrí aj údaj určujúci splatnosť

zmenky a ako je tomu v prejednávanom prípade, kedy popri údaji určujúcom splatnosť Vista zmenky,
inak povedané zmenky pri predložení (upravenej v § 33 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. zák.) sa vyskytuje
ďalšia doložka nad podpisom výstavcu, čím táto doložka je rovnako krytá podpisom výstavcu, je údaj
určujúci konkrétny deň splatnosti a to štyroch rokov od vystavenia, t. j. jeden konkrétny deň a to 05. 02.
2013, kedy súd poukázal na výkladové pravidlá k § 36 ods. 1 a súvis. ustanovení Zmenkového práva,

podľa ktorého platí, že ak je zmenka znejúca na jeden alebo viac mesiacov ako je tomu v prejednávanom
prípade 4 rokov od 05. 02. 2009, t. j. po dáte alebo ...... je zročná odpovedajúceho dňa mesiaca, v
ktorom sa má platiť, len ak by nebolo toho dňa, bola by zmenka zročná posledného dňa v mesiaci.
Súd prvej inštancie pri preukázaní svojich úvah poukázal na argumentáciu z rozhodnutia v obdobnej
veci NS SR sp. zn.: 1 Obdo 59/2010 zo dňa 26. januára 2011, ktorým NS SR zamietol dovolanie voči

rozhodnutiu KS v Nitre 15CoZm 1/2010-139 v spojení s uznesením z 20. 07. 2010 k čís. kon.: 15CoZm
1/2010-150 (vec OS Nitra) a jednoznačne skonštatoval neplatnosť zmenky s dvoma údajmi splatnosti,
akojetomuvprejednávanomprípadespoukazomnacitovaný§33ods.2Zákonaozmenkáchašekoch.
Rovnako súd prvej inštancie poukázal, vzhľadom k zhodnej úprave zák. č. 191/1950 Zb. zák. o zmenke
a šeku vo vzťahu k § 33 a § 34 aj v inom členskom štáte ES v ČR napríklad na rozhodnutia Městského

soudu Praha sp. zn. 196/Cm 6/2009 z dňa 08. 12. 2009, ako aj na právny názor sudcu (t. č. Vrchního
soudu Praha), odborníka na zmenkové právo pána JUDr. Zdenka Kovaříka. Podľa súdu prvej inštancie
nemožno súhlasiť s argumentáciou prezentovanou za posledné obdobie pri riešení otázky splatnosti
uvedenej vlastnej zmenky, kedy na zmenke sa vyskytujú dve doložky vymedzujúce splatnosť zmenky
nasledovne: „zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad...“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov

od vystavenia", podľa ktorého táto doložka je výrazom predĺženia lehoty na predloženie vistazmenky na
platenie o 4 roky, prípadne iných úvah. Na základe uvedených skutočností, podľa súdu prvej inštancie
je vymedzenie splatnosti podľa § 36 zmenkového a šekového zákona v rozpore so splatnosťou zmenky
na videnie, ktorá sa označuje aj ako lehotná zmenka s datozmenkou podľa § 36 ZŠZ splatnou v jeden
konkrétny deň, a preto podľa súdu je uvedená zmenka neplatná podľa § 33 ods. 2 ZŠZ. Súd prvej

inštancie vo veci konal a rozhodol podľa § 156 ods. 3 OSP. Podľa súdu nie je možné akýmkoľvek
dokazovaním, výsluchom účastníkov konania, ani žiadnym výkladom vysvetliť jednoznačnú skutočnosť
o tom, že na zmenke sú 2 údaje rozdielne vymedzujúce splatnosť zmenky. O náhrade trov
konania rozhodol tak, že účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal podľa § 151 ods. 1 OSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, odôvodniac ho tým, že
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, účastníkovi konania
sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Napadnuté rozhodnutie je prekvapivým rozhodnutím, čo
predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom. Prekvapivosť napadnutého rozhodnutia vyplýva zo

skutočnosti, že žalovaný uplatnený nárok nepoprel, no napriek tomu súd uplatnený nárok zamietol, ale
najmä vyplýva z rozporu napadnutého rozhodnutia s konštantnou judikatúrou NS SR. Prvostupňový súd
dospel k záveru, že zmenka je neplatná pre neurčitý údaj splatnosti; neurčitosť má vyplývať z údajného
rozporu medzi na zmenke napísaným údajom „zaplatím za túto zmenku pri predložení" údajom „naplatenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Poukázal na konkrétne ustanovenia Zmenkového a
šekového zákona a na niektoré súdne rozhodnutia. Podľa neho je nesporné, že údaj, ktorý je uvedený
na zmenke ako údaj splatnosti „pri predložení", je tradičný údaj, ktorý sa používa ako údaj splatnosti pri

vistazmenke, t. j. zmenky splatnej na videnie. V súlade s výkladovými pravidlami slovenského jazyka je
možné vyvodiť, že zmenka má byť predložená počas obdobia štyroch rokov od vystavenia, čo znamená,
že uvedený údaj vymedzuje časový úsek, odkedy (od vystavenia) dokedy (uplynutým štyroch rokov od
vystavenie) má byť zmenka preložená na platenie. Nestotožnil sa so záverom, že v údaji predlžujúcom
lehotu na platenie by mala byť ešte uvedená predložka „do", a to tak, že údaj by mal znieť „na platenie

predložiť v lehote do 4 rokov od vystavenia". Záver súdu je nesprávny a vyplýva z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 21. 11. 2013 sp. zn.
43CoZm/10/2013, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9Co/22/2014 zo dňa 11. 03. 2014, rozhodnutie
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co 529/2014 zo dňa 11. 02. 2015 a žiadal, aby odvolací súd
zmenil napadnutý rozsudok tak, že návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná
žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške: 61,41 eura bez DPH za podané odvolanie a 8,39

eura bez DPH režijný paušál.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že vzhľadom k čiastočnému
späťvzatiu žaloby žalobcom po tom, ako súd prvej inštancie rozhodol a jeho rozhodnutie nenadobudlo

právoplatnosť, je potrebné podľa § 370 ods. 1 a 2 CSP čiastočné späťvzatie žaloby pripustiť, rozsudok
súdu prvej inštancie v tejto časti zrušiť a konanie zastaviť, a v napadnutej zamietajúcej časti a vo výroku
o trovách konania je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a
vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 0 eur, zmenkového úroku vo
výške 0,25% denne zo sumy 642,47 eura od 20. 06. 2009 do 17. 05. 2010, čo predstavuje sumu
533,26 eura, zo sumy 54,47 eura od 18. 05. 2010 do 14. 06. 2010, čo predstavuje sumu 38,11 eura,
čo predstavuje sumu 33,35 eura, čo predstavuje sumu 31,66 eura, čo predstavuje sumu 24,06 eura,
čo predstavuje sumu 18,16 eura, čo predstavuje sumu 13,21 eura, čo predstavuje sumu 7,01 eura,

čo predstavuje sumu 3,19 eura, pričom úroky by sa mali počítať od 20. 06. 2009, 6% ročného úroku
zo zmenkovej sumy 642,47 eura od 19. 03. 2010 do 17. 05. 2010, čo predstavuje sumu 6,35 eura,
zo sumy 54,47 eura od 18. 05. 2010 do 14. 06. 2010, čo predstavuje sumu 2,51 eura, čo predstavuje
sumu 2,20 eura, čo predstavuje sumu 2,09 eura, čo predstavuje sumu 1,59 eura, čo predstavuje sumu
1,20 eura, čo predstavuje sumu 0,87 eura, čo predstavuje dumu 0,46 eura, čo predstavu sumu 0,21

eura, pričom úroky by sa mali počítať od 19. 03. 2010, zmenkovej odmeny vo výške 1/3% zmenkovej
sumy, teda 2,14 eura a náhrady trov konania. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol a
rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania. V dôsledku odvolania
žalobcu je predmetom odvolacieho konania zamietajúca časť a výrok o trovách konania. Následne po
podaní odvolania došlo podaním zo dňa 21. 12. 2015, doručeným súdu prvej inštancie dňa 23. 12. 2015

k čiastočnému späťvzatiu žaloby v časti zaplatenia zmenkového úroku 0,19% denne, čím si žalobca
uplatňuje zmenkový úrok už len vo výške 0,06% denne.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 370 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr,
ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

7. Podľa § 370 ods. 2 CSP súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov

nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie
zastaví.

8. V konaní pred súdom prvej inštancie môže strana vziať návrh späť (§ 144) dovtedy, kým sa nezačne
vyhlasovať rozsudok. Ak strana vezme späť návrh v celom rozsahu bez podania opravného prostriedku,

avšak v lehote na jeho podanie alebo v priebehu odvolacieho konania, koná odvolací súd podľa
ustanovenia § 370 CSP. Účinnosť dispozičného úkonu späťvzatia žaloby je viazaná na privolenie
odvolacieho súdu, ktoré bude odopreté, ak druhá strana z vážnych dôvodov s úkonom nesúhlasí.9. Keďže žalobca po rozhodnutí súdu prvej inštancie do času, kým rozhodnutie nenadobudlo
právoplatnosť, písomným podaním zo dňa 03. 01. 2017 (č. l. 148 spisu) vzal svoju žalobu späť a žiadal
konanie zastaviť a žalovaný nevyjadril vážny nesúhlas so späťvzatím žaloby, odvolací súd dospel k

záveru, že sú splnené všetky podmienky stanovené v § 370 CSP. Pre uvedené dôvody odvolací súd
pripustil späťvzatie žaloby, rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 20. 10. 2015 č. k. 7C/373/2013-116
v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa zaplatenia zmenkové úroku vo výške 0,19% denne zo
sumy 642,47 eura od 20. 06. 2009 do 17. 05. 2010, zo sumy 54,47 eura od 18. 05. 2010 do 14.
06. 2010 zrušil a konanie v tejto časti zastavil.

10. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

11. Predmetom tohto konania je návrh na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie"). Na jeho základe sa žalobca domáhal zaplatenia
uvedenej zmenkovej sumy s príslušenstvom, zmenkovej odmeny a trov konania. Podľa predloženého
návrhu je žalobca ako indosatár nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný,

pričom indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov
od vystavenia". Indosant predložil zmenku na zaplatenie, lebo vystaviteľ pohľadávku doposiaľ neuhradil.
Súd prvej inštancie konštatoval, že na zmenke vystavenej žalovaným dňa 05. 02. 2009 na zmenkovú
sumu 6242,47 eura sa nachádza aj údaj o čísle zmluvy: 4074075, pričom vystaviteľ vyhlásil, že zaplatí za
zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava,

a na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na žalobcu. Podľa
obsahu spisu a aj podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie neskúmal,
na základe akého právneho vzťahu žalovaná zmenku vystavila, odôvodnenie rozsudku zameral na
zdôvodnenie, prečo vo veci rozhodol bez prejednania na pojednávaní so záverom o neplatnosti zmenky
ako takej pre nesprávnosť lehoty, v ktorej mala byť zmenka predložená na zaplatenie.

12. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho
práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky. Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je tiež právo účastníka na
dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj

povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán
s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05).

13. Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry

Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky totiž
vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
v sebe zahŕňajú aj právo na odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/06); právo na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu.

14. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade
a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktoré by popreli zmysel a podstatu
právanaspravodlivýproces.ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyvosvojejjudikatúreopakovanezdôraznil,
že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom

procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy
riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46 a nasl. Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru.
Jedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy,
čl. 6 ods. 1 Dohovoru) a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo
a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť (m. m. I. ÚS 243/07), pritom

starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z
odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§ 220 ods. 2 CSP) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami
a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd
by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovúpresvedčivosť, teda, inými slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku
ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné,
racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd pritom musí súčasne

vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a
oprávnených záujmov účastníkov (obdobne napr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS
332/09, I. ÚS 501/11). Z práva na spravodlivé súdne konanie v tejto súvislosti vyplýva aj povinnosť
všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s
výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07, obdobne Kraska c. Švajčiarsko z

29. apríla 1993, séria A, č. 254-B, s. 49, § 30). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v
§ 220 ods. 2 CSP. Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 378 ods. 1 CSP).

15. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovanýaaképrostriedkyprocesnejobranypoužil.Súdjasneavýstižne vysvetlí,akoposúdilpodstatné

skutkovétvrdeniaaprávneargumenty strán,ktoréskutočnostipovažujezapreukázanéaktorénie,ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

16. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto
súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie
rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9.

decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A,
č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

17. Rovnako sa vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie aj Ústavný súd
Slovenskej republiky v náleze III. ÚS 119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na

spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Štruktúra
práva na odôvodnenie je rámcovo upravená vo vyššie citovanom ustanovení.

18. Právo účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia je jednoznačne takým procesným právom,
ktoré mu je v občianskom súdnom konaní priznané za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a
právom chránených záujmov. Odôvodnenie rozsudku súdu musí mať náležitosti uvedené v ustanovení
§ 220 ods. 2 CSP, musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti
výroku rozsudku. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyrovnať so všetkými rozhodujúcimi

skutočnosťami a ich myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s
poukazomnavšetkyskutočnostizistenévykonanýmdokazovaním,aletiežspoukazomnaprijatéprávne
závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať správnosť rozsudku; odôvodnenie
musí byť súčasne preskúmateľné.

19. Po prejednaní veci odvolací súd dospel k záveru, že konanie na súde prvej inštancie je postihnuté
vadou z dôvodu nedostatočnej preskúmateľnosti odôvodnenia, pretože odôvodnenie napadnutého
rozsudku je síce obsiahle, ale neobsahuje jasný a zrozumiteľný výklad opodstatnenosti, zákonnosti
a spravodlivosti rozhodnutia. Súd v odôvodnení rozsudku uviedol nepodstatné údaje o dôvode
rozhodnutia bez nariadenia pojednávania a o publikáciách konkrétnych autorov, ale jasným, stručným

a zrozumiteľným spôsobom neuviedol všetky svoje skutkové zistenia a najmä právny záver o
neopodstatnenosti žalobného návrhu. Pokiaľ aj citoval obsah publikácií odborníkov na zmenkové právo,
tento obsah vecne nespojil so zisteným skutkovým a svojím vlastným právnym záverom. Odôvodnenie
tak vyznieva chaoticky, zmätočne, nejasne a v konečnom dôsledku aj nepresvedčivo, a tak odvolací súd
dospel k tomu, že súd prvej inštancie takýmto spôsobom porušil právo na spravodlivý proces.

20. Z obsahu spisu je zrejmé, že predmetom konania je nárok žalobcu vyplývajúci z vlastnej vistazmenky
vystavenej žalovaným pôvodne vo forme blankozmenky na zabezpečenie nárokov - v stovkách
súdnych konaní vystupujúcej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. - s najväčšou pravdepodobnosťouzo spotrebiteľskej zmluvy o úvere, ktorej číslo je uvedené aj na samotnej zmenke. Smernica Rady č.
87/102/EHS z 22. 12. 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení
členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (ďalej len „Smernica"), používanie zmeniek

v spotrebiteľských zmluvách nezakazuje, ale podľa čl. 10 Smernice jednoznačne členské štáty môžu
povoliť používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú
ochranu spotrebiteľa. Pojem vhodnej ochrany spotrebiteľa treba vykladať so zreteľom na čl. 14
Smernice, ktorá zakazuje znížiť štandard ochrany spotrebiteľa. Vhodnú ochranu spotrebiteľa je preto
potrebné chápať ako celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa vyplývajúci z predpisov práva únie a

judikatúry Súdneho dvora EÚ zahŕňajúci aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť
zmluvných podmienok. Hlavným rizikovým prvkom z pohľadu ochrany spotrebiteľa je abstraktný
charakter zmenky, ktorý inak nepripúšťa, aby súd pri uplatňovaní práva zo zmenky prihliadal na kauzu
pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby hodnotil pôvodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a skúmal, či táto
obsahuje nekalé zmluvné podmienky.

21. Na základe toho sa súd mal v prvom rade s ohľadom na uprednostňované práva spotrebiteľov
ex offo zamerať na platnosť zmluvy, na základe ktorej vznikla pohľadávka zabezpečená zmenkou,
resp. posudzovať okolnosť, či pôvodnému veriteľovi (dodávateľovi) vôbec vzniklo právo na vyplnenie
blankozmenky. V súlade s právom Európskej únie, ktorým je Slovenská republika viazaná a ktoré
má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, mal súd posudzovať, či v tomto prípade môže byť

použiteľná vnútroštátna právna úprava, ktorá umožnila za istých okolností do 31. 12. 2010 zmenky
používať aj v spotrebiteľských vzťahoch (zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene
a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii, Zákon
zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov). Na tom základe sa súd mal zaoberať platnosťou
uvedenej zmluvy a aj tým, či zmenka vôbec vznikla, resp. či nie je neplatná na podklade Občianskeho

zákonníka v ustanoveniach o právnych úkonoch a o spotrebiteľských zmluvách (§ 39, § 52 a nasl.). Pri
hodnoteníplatnostizmluvyoúverebybolonutnévychádzaťajzozáveru,ževspotrebiteľskýchzmluvách
sa za neprijateľnú podmienku považuje aj dohoda o uplatnení Obchodného zákonníka; aj keby zmluvné
strany uzatvorili zmluvu o úvere ako „absolútny obchod" podľa ustanovení Obchodného zákonníka, nie
je táto skutočnosť prekážkou prednostnej aplikácie príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o

spotrebiteľských zmluvách.

22. V prípade, ak by súd dospel k záveru, že v danom prípade medzi žalovaným a spoločnosťou
POHOTOVOSŤ, s.r.o. išlo o spotrebiteľskú zmluvu o úvere, s ohľadom na výnimočnosť spotrebiteľského
vzťahu a potreby súdnej ochrany spotrebiteľa mal súd prvej inštancie aplikovať ustanovenia obsiahnuté

v Zákone o spotrebiteľských úveroch. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv v praxi je poväčšine to,
že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy
alebo jej zmeny.

23.RešpektovanievýlučneabstraktnéhocharakteruzmenkyjeneprijateľnévosvetlejudikatúrySúdneho

dvora EÚ, ktorý vyslovil všeobecnú zásadu o špecifikách súdneho konania prebiehajúceho v rámci
vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom; súdy musia zabezpečiť
spotrebiteľom právnu ochranu podľa ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS, čo potvrdzuje aj čl. 14
Smernice Rady č. 87/102/EHS. Ak totiž pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky vnútroštátny
súd vôbec nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých

zmluvných podmienok, ide o zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie
zásady efektivity. Abstraktný charakter zmenky bol spochybnený v ustanovení § 4 ods. 6 Zákona o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy o úvere, podľa ktorého bolo v
súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby zakázané splniť dlh zmenkou alebo
šekom. Veriteľ smel podľa zákona prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov

zo spotrebiteľského úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia
bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne
30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmel prijať a bol povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.

Ustanovenie tohto odseku platilo aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

24. Pokiaľ ide o dohodu o vyplňovacom práve zmenky, táto - ak má byť právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie - mala byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľavyžaduje informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa. Neinformovanosť spotrebiteľa,
resp. jeho nedostatočná informovať v oblasti spotrebiteľských právnych vzťahov mu nemôže byť na
ujmu. V tejto súvislosti je právne významné aj ustanovenie § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka,

podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Ak ide o také dojednanie o zmenke, ktoré
nezohľadňuje právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, ide o dojednanie v rozpore s ustanovením §

54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, a na podklade takéhoto dojednania zmenka nemohla byť platne
vystavená a ani platne indosovaná.

25. Jednou zo základných zásad práva Európskej únie je zásada, podľa ktorej sú členské štáty povinné
zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a zároveň sú povinné zabezpečiť, aby sa nekalé
podmienky v spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali, resp. neboli záväzné. Vzhľadom na to aplikáciou

procesného práva má súd túto povinnosť naplniť, čo znamená, že v prípade uplatnenia nároku zo
zmenky mal ex offo skúmať, či vystaviteľom zmenky nie je spotrebiteľ. Aj keď vnútroštátna právna úprava
platná do 31. 12. 2010 umožňovala používať zmenky aj v spotrebiteľskom vzťahu, použitie zmenky ako
takej v spotrebiteľskom právnom vzťahu v skutočnosti nie je úplne v súlade s právom EÚ na ochranu
spotrebiteľa.Vnútroštátnaprávnaúpravado31.12.2010nezabezpečilavhodnúochranuspotrebiteľana

základe Smernice 87/102/EHS v konaní o nároku zo zmenky a zákonodarca túto skutočnosť zmenil až
zrušením dovtedajšieho zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. a prijatím nového zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, účinného od 01. 01. 2011. Zmenkové právo ako také v súdnom konaní
znevýhodňuje žalovaného zmenkového dlžníka, a keďže podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej

republiky právo EÚ má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna právna úprava, ktorá
umožnila za istých okolností do 31. 12. 2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských vzťahoch (ako je
opísané vyššie), môže byť nepoužiteľná. Na podklade takejto úvahy je možné dospieť aj k právnemu
záveru o tom, že z takej zmenky nemôže vzniknúť platný zmenkový záväzok.

26. Súd prvej inštancie riešil v prvom rade splatnosť zmenky, ktorej nesprávnosť mala mať za následok
neplatnosť zmenky, no vôbec sa nezaoberal tým, či zmenka nevznikla na základe spotrebiteľského
vzťahu tak, ako odvolací súd opísal vo vyššie uvedených častiach odôvodnenia svojho rozhodnutia.
Vzhľadomnatoavspojenísprávnymzáveromodvolaciehosúduonepreskúmateľnostiprvostupňového
rozhodnutia odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bol žalobný návrh žalobcu zamietnutý,

zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd prvej inštancie bude postupovať v naznačenom smere.
Svoje nové rozhodnutie odôvodní tak, aby zodpovedalo vyššie uvedeným zákonným požiadavkám.
Zároveň podľa § 396 ods. 3 CSP rozhodne aj o trovách konania, vrátane trov konania odvolacieho.

27. Odvolací súd v závere poznamenáva, že rozhodnutie o trovách konania v napadnutom rozsudku v

nadväznosti na zamietnutie žalobného návrhu nebolo správne, pretože v prípade úspechu žalovaného,
ktorému trovy v konaní nevznikli, bolo potrebné rozhodnúť, že žalovanému sa náhrada trov nepriznáva.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).