Decision was made at the court Okresný súd Poprad
Judgement was issued by JUDr. František Zelený
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 12C/62/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717210962
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Zelený
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2018:8717210962.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
OkresnýsúdPopradsamosudcomJUDr.FrantiškomZelenýmvprávnejvecižalobcuJ.Q.,V..X.X.XXXX,
P. X. XXX, Q., štátne občianstvo Slovenská republika, práv. zast. D. Q. J.. S. Š.D., T.. X. XXX/XX, T.,
proti žalovanému F. Q. T. T..I..N.., T. T. Y. X, P., S.: XX XXX XXX, práv. zast. D. Q. B. Q., T..I..N.., Y. X,
P. v konaní o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300,- eur s prísl., takto
r o z h o d o l :
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
o d ô v o d n e n i e :
I. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 11.12.2017 domáhal, aby zaviazal žalovaného zaplatiť mu
300,- eur ako primerané finančné zadosťučinenie. Žalobu v písomnom podaní odôvodnil tým, že v
konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod T..O.. XXC XXX/XXXX bol ako žalovaný v postavení
spotrebiteľa úspešný v rozsahu 454,18 eur. Žalovaný si v danom konaní voči nemu uplatnil zaplatenie
sumy 2.637,45 eur s príslušenstvom. Súd žalobe vyhovel po sumu 2.111,07 eur. V časti 454,18 eur
žalobu zamietol a v časti 72,20 eur konanie zastavil. Rozsudok sa stal právoplatným dňa 20.3.2015. Súd
v odôvodnení konštatoval, že žaloba bola podaná dôvodne iba čiastočne. Spotrebiteľovi bola poskytnutá
pôžička 2.229,27 eur, z ktorej do podania žaloby zaplatil iba sumu 46,- eur. Po podaní žaloby zaplatil
celkovú sumu 72,20 eur, v ktorej časti bola žaloba zobratá späť. Z vyjadrenia žalobcu vyplynulo, že si
uplatňuje aj poplatky v sume 296,10 eur v zmysle VOP, ktoré boli súčasťou zmluvy, ale súd ich vyhodnotil
ako evidentne neprečítateľné. Navyše poplatky majú byť súčasťou zmluvy. Preto súd považoval
tieto za neprijateľnú zmluvnú podmienku a na uplatnené poplatky neprihliadol a v tejto časti žalobu
zamietol. Žalobca ako spotrebiteľ má preto právo na primerané finančné zadosťučinenie s odkazom
na ust. § 3 ods.5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Toto jeho právo predávajúci nesmie spotrebiteľovi
upierať. Svoje práva si musel brániť v pôvodnom konaní. Primerané finančné zadosťučinenie má mať
sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má mať aj funkciu
relutárnu. Pretože je spotrebiteľom, ktorý úspešne uplatnil porušenie svojho práva na súde a bola
tým splnená hypotéza vyššie citovanej právnej normy, zadosťučinenie mu prislúcha. Na preukázanie
svojho tvrdenia poukázal na rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. XXC XXX/XXXX. Na pojednávaní
prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že v časti 526,38 eur bol žalobca v pôvodnom konaní
úspešný a súd konštatoval porušenie spotrebiteľského práva, čím došlo k naplneniu hypotézy § 3 ods. 5
Zákona o ochrane spotrebiteľa. Nie je preto rozhodné, či spotrebiteľ uplatnil porušenie svojho práva ako
žalobca alebo ako žalovaný. Rovnako nie je významné, či uhradil alebo neuhradil všetky svoje záväzky
voči protistrane. Tu poukázal na rozhodovaciu prax súdov napríklad uznesenie KS v Prešove č. k. 18Co
34/2014. Neuznal vznesenú námietku premlčania vzhľadom na to, že rozhodnutie v pôvodnom konaní
nadobudlo právoplatnosť dňa 20.3.2015 a žaloba bola podaná dňa 11.12.2017. Nedošlo k uplynutiu3-ročnej premlčacej doby. Pri stanovení výšky premeraného finančného zadosťučinenia vychádzal z
doterajšejrozhodovacejpraxesúdov,podľaktorejbyjehovýškamalapredstavovaťaspoň50%zosumy,
ktorá hrozila spotrebiteľovi ako prípadná ujma v tomto konaní. Žalovaná istina 300,- eur je nadpolovičnou
väčšinou, pokiaľ ide o úspech spotrebiteľa, teda viac ako polovica zo sumy 526,38 eur.
Žalobca ako strana v konaní uviedol, že na konkrétnu pôžičku si nespomína. Je si vedomý, že úver si
vzal. Ako invalidný dôchodca má príjem 250,- eur. K okolnostiam splácania úveru sa vyjadriť nevedel.
Tieto veci spravuje manželka.
2.Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení žalobu žiadal zamietnuť a uplatnil si náhradu trov konania.
Poukázal na to, že žalobca v súdenom prípade nie je osobou, ktorá úspešne uplatnila porušenie
spotrebiteľského práva na súde. Pokiaľ žalobca poukazuje na rozsudok Okresného súdu Poprad,
tak v predmetnom konaní bol síce žalobca čiastočne úspešnou stranou sporu, avšak jeho podania
boli iba obranou v konaní, nie úspešným uplatnením práva na súde. Žalobca teda nepreukázal, aby
úspešne uplatnil porušenie spotrebiteľského práva na súde a preto je podanú žalobu potrebné pre
neunesenie dôkazného bremena zamietnuť. Žalobca finančné prostriedky z úveru do dňa podania
vyjadrenia, t. j. ani po viac ako 3 rokov od vydania rozsudku Okresného súdu Poprad nevrátil. Je
to práve žalobca, kto neustále porušuje zákona a namiesto toho, aby si splnil povinnosť, ktorú mu
okresný súd v predmetnom rozsudku uložil, podáva žalobu a snaží sa špekulatívne zneužiť svoje
postavenie spotrebiteľa a získať tak pre seba neoprávnený prospech. Takémuto konaniu žalobcu
nemôže byť poskytnutá právna ochrana. Žalobcovi nebola konaním žalovaného spôsobená žiadna
ujma. Žalobca nešpecifikuje, v čom mu bola spôsobená ujma v rozsahu zodpovedajúceho uplatnenej
sume, resp. porušenie spotrebiteľského práva takého rozsahu, že by bola suma vo výške 300,- eur
primeranou porušeniu tohto práva. Aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze, pričom účelom ochrany je
zabezpečiť rovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Účelom ochrany spotrebiteľa však v
žiadnom prípade nemôže byť zbavenie spotrebiteľa akejkoľvek zodpovednosti za záväzkové vzťahy, do
ktorých vstupuje resp. bezdôvodné obohacovanie sa na úkor dodávateľa v dôsledku zneužívania svojho
postavenia spotrebiteľa. Priznaním požadovaného finančného zadosťučinenia by súd podľa názoru
žalovaného priznal takýto nárok nielen v rozpore so zákonom (nepreukázanie úspešného uplatnenia
práva na súde), ale zároveň by došlo k vybočeniu z medzí ochrany spotrebiteľa a k aprobovaniu konania,
ktorým sa žalobca snaží zneužiť svoje postavenie spotrebiteľa a získať tak pre seba neoprávnený
majetkový prospech. Takémuto konaniu nie je možné poskytnúť súdnu ochranu. Z opatrnosti vzniesol
námietku premlčania s odôvodnením že rozsudok bol vydaný dňa 24.10.2014, t. j. najneskôr od tohto
dňa si mohol žalobca uplatniť jeho domnelý nárok na primerané zadosťučinenie. Zákonná 3-ročná
premlčacia doba uplynula dňa 24.10.2017. Žaloba bola podaná po uplynutí premlčacej doby.
Napojednávaníďalejuviedol,že žalobcasavpôvodnomkonanívočipoplatkomaninebránilavosvojom
písomnom vyjadrení iba uviedol, že si je vedomý svojho záväzku a že ho spláca. To, že súd zamietol
žalobu v časti poplatkov nemožno považovať za úspešné uplatnenie práva na súde žalobcom. Žalobca
neuhradil žalovanú istinu aj napriek tomu, že túto mu bolo umožnené splácať v splátkach. Poukázal tiež
na ľahostajný prístup žalobcu k spôsobu splácania úveru.
3.Súd na základe dokazovania vykonaného v súlade s prednesmi strán, oboznámením pripojeného
spisu sp. zn. 21C 208/2013, z neho najmä rozsudku a vyjadrení žalobcu zistil nasledovný skutkový stav:
4.Dňa 20.5.2013 právny predchodca žalovaného spoločnosť A. Z. X., D..T.. podal na súd žalobu, v ktorej
si uplatnil voči J. Q. zaplatenie istiny 2.637,45 eur spolu s príslušenstvom. Na základe návrhu spoločnosti
EOS KSI Slovensko, s.r.o. súd uznesením zo dňa 10.7.2014 pripustil zmenu účastníkov na strane
žalobcu s odkazom na zmluvu o postúpení pohľadávky. Dňa 22.8.2014 žalovaný v písomnom vyjadrení
k žalobe uviedol, že si je vedomý dlhu, ktorý pôvodný veriteľ postúpil spoločnosti Justícii Slovensko. Tejto
spoločnosti však uhrádzal v období rokov 2010 - 2014 splátky celkom vo výške 110,20 eur. Následne táto
spoločnosť previedla pohľadávku na spoločnosť F. Q. T.. Preto nevie, komu má platiť a žiada, aby tieto
splátky mu boli započítané k dlhu. Ďalej poukázal na svoje osobné a majetkové pomery. Podaním zo
dňa 16.10.2014 žalobca zobral žalobu čiastočne späť po sumu 72,20 eur z dôvodu úhrady pohľadávky
po podaní žaloby a postúpení pohľadávky. Po čiastočnom späťvzatí bola pohľadávka vyčíslená na
2.565,25 eur. Žalovaný v ďalšom podaní doručenom súdu dňa 23.10.2014 súdu oznámil, že žalobca
s ním uzavrel dohodu o mesačných splátkach a preto žiadal o zrušenie súdneho pojednávania. Na
pojednávanie vytýčené na deň 24.10.2014 sa nedostavil. Rozsudok súdu zo dňa 24.10.2014, ktorým
súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.111,07 eur nadobudol právoplatnosť dňa
20.3.2015. Podľa odôvodnenia rozhodnutia žalovanému bola poskytnutá pôžička vo výške 2.229,27 eur,z ktorej zaplatil iba sumu 46,- eur a po podaní žaloby sumu 72,20 eur. Po zohľadnení týchto platieb je
žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.111,07 eur. Z vyjadrení žalobcu je zrejmé, že si uplatňuje
aj poplatky v sume 296,10 eur v zmysle VOP, ktoré boli súčasťou zmluvy, ale súd ich vyhodnotil ako
evidentne neprečítateľné. Navyše poplatky majú byť súčasťou zmluvy. Preto súd považoval tieto za
neprijateľnú zmluvnú podmienku a na uplatnené poplatky neprihliadol a v tejto časti žalobu zamietol.
Ďalejkonštatuje,ženapriektomu,žepôvodnýveriteľvypovedalzmluvudňa27.8.2010aodtohtodátumu
sa vzdal akýchkoľvek sankcií okrem úroku z omeškania, tieto si naďalej uplatňoval.
5.Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia súdu ako aj skutkových tvrdení žalobcu v podanej žalobe
porušenie spotrebiteľských práv žalobcu malo spočívať v uplatnení poplatkov v sume 296,10 eur. Pokiaľ
žalobca uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300,- eur, výška tohto zadosťučinenia
praktickyprevyšuje sumu,ktorávpôvodnomkonanínebolapriznanázdôvoduneprijateľnýchzmluvných
podmienok.
Podľa § 3 Zákona č. 250/2007 Z.z.
(1) Každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v bežnej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu
škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov a na
podávanie podnetov a sťažností orgánom dozoru, dohľadu a kontroly 8) (ďalej len "orgán dozoru") a
obci pri porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa.
(2) Právo spotrebiteľa na informácie sa zabezpečuje povinnosťou orgánu verejnej moci zverejniť
právoplatné rozhodnutia vo veciach týkajúcich sa ustanovení tohto zákona, ako aj ďalších osobitných
predpisov upravujúcich práva spotrebiteľov. Ak spotrebiteľ uplatní právo na sprístupnenie právoplatného
rozhodnutianahliadnutímdorozhodnutiavsídleorgánuverejnejmoci,ktorýrozhodnutievydal,máprávo
robiťsizrozhodnutiavýpisyaodpisy.Spotrebiteľmáajprávopožiadaťorgánverejnejmociovyhotovenie
kópie rozhodnutia. Skutočné náklady spojené s vyhotovením kópie znáša spotrebiteľ.
(3) Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách. 1)
(4)Každýspotrebiteľmáprávozdružovaťsaspolusinýmispotrebiteľmivzdruženiachaprostredníctvom
týchto združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, ako aj
uplatňovať práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov.
(5) Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa
spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti
porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a
to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým
súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o
konanieporušiteľauplatňovanévočivšetkýmspotrebiteľom(ďalejlen"kolektívnezáujmyspotrebiteľov").
Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenejtýmtozákonom
aosobitnýmipredpismi,máprávonaprimeranéfinančnézadosťučinenieodtoho,ktozaporušeniepráva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
(6) Každý spotrebiteľ má právo obrátiť sa s cieľom ochrany svojich spotrebiteľských práv na subjekt
alternatívneho riešenia sporov.9) Počas alternatívneho riešenia sporov spotrebiteľ spolupracuje so
subjektom alternatívneho riešenia sporov v záujme rýchleho vyriešenia sporu. V prípade cezhraničného
sporu má spotrebiteľ právo obrátiť sa na Európske spotrebiteľské centrum, ktoré mu poskytne adresu
na doručovanie, elektronickú adresu alebo telefonický kontakt na subjekt alternatívneho riešenia sporov,
ktorý je príslušný na riešenie jeho sporu.
Podľa § 4 ods.2,8 uvedeného zákona
(2) Predávajúci nesmie
a) ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu,
b) upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3,
c) používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. 1)
(8) Predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi; ustanovenia § 7 až 9 tým nie sú dotknuté.
Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v
rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel
morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi prinedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú
nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
Podľa § 5b zákona v znení platnom v čase rozhodovania súdu o nároku žalovaného, orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 3 O.z.
(1) Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
(2) Fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú o to, aby
nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné
rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.
Podľa § 100 O.z.
(1)Právosapremlčí,aksanevykonalovdobevtomtozákoneustanovenej(§101až110).Napremlčanie
súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo
veriteľovi priznať.
(2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté
ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
(3) Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a
bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.
Podľa § 101 uvedeného zákona - Premlčacia doba
Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď
sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
6.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané,
že žaloba nie je dôvodná. Žalobca nepreukázal aktívnu vecnú legitimáciu pre uplatnenie si nároku. Z
doslovného znenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. (citovaného v napadnutom rozsudku) je zrejmé,
že zákon stanovuje fakticky jedinú podmienku pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia,
a to úspešné uplatnenie porušenia práva spotrebiteľom na súde (v právnej teórii i praxi nie sú
výnimočné názory, že uvedené je možné riešiť aj ako len prejudiciálnu otázku v spore o priznanie
takéhoto zadosťučinenia). Zároveň zákon bližšie nevymedzuje žiadne kritéria, podľa ktorých by sa malo
rozhodovať o výške dotknutého nároku. V zásade táto otázka bola ponechaná na súdnu prax. Nejedná
sa o právo na náhradu škody, ani o právo na ochranu osobnosti spotrebiteľa. Preto je nevyhnutné jednak
vyhodnotiť konkrétne porušenie práv spotrebiteľa z hľadiska dodávateľa, t.j. akú kvalitu a kvantitu malo
jeho konanie (prípadne i nekonanie), ktorého dôsledkom bolo dotknuté porušenie práv spotrebiteľa a
jednak z pohľadu ochrany spotrebiteľa, ako hodnoty, ktorá je postavená na roveň iných spoločenských
hodnôt verejného poriadku. Žalobca svoje právo odvodzuje z ust. § 3 ods. 5 tretia veta zákona o ochrane
spotrebiteľa. Z pripojeného spisu XXC/XXX/XXXX je zrejmé, že žalobca ako spotrebiteľ sa po doručení
žaloby o zaplatenie 2637,45,- eur vo veci písomne vyjadril. Uznal, že si je vedomý dlhu voči spoločnosti
a navrhol preskúmať platby, ktoré poukázal veriteľovi spoločnosti A. Z. X. v období rokov 2010 až
2014. Následne žiadal pojednávanie odročiť z dôvodu uzavretej dohody o splátkach s veriteľom. Súd vo
veci rozhodol bez účasti strán dňa 24.10. 2014 tak, že žalobe vyhovel do výšky 2111,07,- eur , v časti
istiny 72,- eur konanie zastavil a v prevyšujúcej časti istiny žalobu zamietol. Žalobca ako spotrebiteľ si v
danom konaní neuplatňoval žiadne porušenie práva protistrany vyplývajúceho zo zákona a osobitných
predpisov. Súd bez súčinnosti spotrebiteľa preskúmaním zmluvných podmienok dospel k záveru, že
veriteľ si uplatnil časť nároku za poplatky vo výške 296,10,- z neprijateľnej zmluvnej podmienky. V
súdenej veci vzhľadom na čiastočné zamietnutie žaloby je zrejmé, že k porušeniu práv žalobcu ako
spotrebiteľa došlo. Súdny prieskum zmluvného dojednania podľa názoru súdu nie je možné podradiť
pod úspešné uplatnenie si práva spotrebiteľom, na základe ktorého by mu vzniklo právo na priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia.
7.Ďalším dôvodom pre zamietnutie žaloby je konanie žalobcu v rozpore s dobrými mravmi. V zmysle §
3 ods. 1 Občianskeho zákona nesmie byť výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov v rozpore s dobrými mravmi. Za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom treba považovaťúkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a
princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať
vždykomplexnesozreteľomnakonkrétnusituáciunaobochstranáchsporu(nielenosobyvykonávajúcej
určité právo, ale aj osoby týmto úkonom dotknutej), s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti a
nezávisleodvedomiaavôle(zavinenia)toho,ktoprávoalebopovinnosťvykonáva.Subjektvykonávajúci
právo musí jeho výkon realizovať v súlade so zákonom, jeho realizácia musí byť primeraná vzhľadom
na cieľ, ktorý má byť dosiahnutý (nesmie ísť o tzv. šikanózny výkon práva) a musí byť v súlade s dobrými
mravmi. Osobitnou sankciou v prípade výkonu práva v rozpore s podmienkami uvedenými v § 3 ods.1
OZ je odopretie právnej ochrany, čo znamená, že nebude možné takýto výkon procesnými prostriedkami
vymáhať. Neposkytnutie právnej ochrany nemá za následok zmenu alebo zánik tohto práva, len zánik
ochrany. V zmysle § 3 ods.1 OZ nepostačuje akýkoľvek rozpor s dobrými mravmi, ale tento zásah musí
byť takej intenzity a vážnosti, ktorá je v demokratickej spoločnosti neakceptovateľná.
8.Žalobca si v roku 2010 požičal od právneho predchodcu žalovaného sumu 2229,37,- eur za účelom
konsolidácie iných záväzkov z rokov 2007 a 2008. Z tejto sumy do podania žaloby na vrátenie pôžičky
20.5. 2013 uhradil podľa rozsudku súdu 46,- eur a následne 72,20,- eur. Za daného stavu uplatňovanie
si finančných nárokov voči protistrane ako finančného zadosťučinenie sa javí v rozpore s dobrými
mravmi.
9.Nie je dôvodná námietka premlčania vznesená žalovaným vychádzajúca z konštrukcie, že žalobca
sa o úspešnosti uplatneného porušenia práva veriteľom mohol dozvedieť pri vyhlásení rozsudku
dňa 24.10. 2014 a teda zákonná trojročná premlčacia doba mu začala plynúť uvedeným dňom a
uplynula dňom 24.10. 2014, pričom žalobu na súd podal až 11.12. 2017. Žalobca sa pojednávania, na
ktorom bol vyhlásený rozsudok , nezúčastnil a tento mu bol doručený dňa 4.3. 2015 poštou. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť 20.3.2015. Až z právoplatného rozsudku sa mohol žalobca dozvedieť o
konaní žalovaného v rozpore s ustanoveniami zákona o ochrane spotrebiteľa, v dôsledku ktorého mu
nebol priznaný nárok v celosti, odkedy by mu začala plynúť lehota na uplatnenie si práva na priznanie
primeranej finančnej náhrady . U žalobcu ako spotrebiteľa však absentuje uplatnenie si samotného
porušenia práva veriteľom na ochranu spotrebiteľa, čo je podľa názoru súdu podmienkou pre úspešnosť
v spore.
10.Žalovanému ako úspešnej strane v konaní prislúcha náhrada trov v rozsahu 100 % s poukazom na
ust.§255a§262CSPstým,žeovýšketejtonáhradyrozhodnesúdI.inštanciesamostatnýmuznesením
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.