Rozsudok ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Judgement was issued on Monday, December 12, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 24C/734/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515224137
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Filová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2016:1515224137.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudcom JUDr. Máriou Filovou, v právnej veci žalobkyne E.

J. Z. C. X. A. Č. F. S. Y. U. E. , nar. XX.X.XXXX, bytom R. XXX, Č. K., zastúpenej Mgr. Alicou
Mendlovou, advokátkou, Riečna 2, Bratislava, proti žalovaným: 1./ S Slovensko, spol. s r.o., so sídlom
Tomášikova 17, Bratislava, IČO: 35 812 419, zastúpený Erben & Erben, advokátska kancelária, Mostová
2, Bratislava, 2./ H. J. Z. C. X. A. Č. F. C. , nar. X.X.XXXX, bytom R. XXX, Č. K., 3./ E. J. Z. C. X. A.
Č. F. C. nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, Č. K., 4./ Planička SK, spol. s r.o., so sídlom Školská 14,
Streženice, IČO: 36 653 977, o určenie neplatnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému v prvom rade sa p r i z n á v a náhrada trov konania v plnom rozsahu.

III. Žalovaným v druhom, treťom a štvrtom rade sa n e p r i z n á v a náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou 17.12.2015 sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že Dohoda o zmenkovom
vyplňovacom práve zo dňa 26.6.2007, uzatvorená medzi žalovanými v prvom až štvrtom rade, je v
časti ručiteľského záväzku žalovaného v druhom rade, ustanoveného v článku I., bod 2 tejto dohody,
neplatná a súčasne aby súd určil, že ručiteľský záväzok žalovaného v druhom rade na blankozmenke

zo dňa 26.6.2007, vystavenej žalovaným vo štvrtom rade na žalovaného v prvom rade, je neplatný.
Svoj nárok odôvodnila tým, že so žalovaným v druhom rade uzavrela manželstvo 12.9.1992, ktoré
doposiaľ trvá. Počas trvania manželstva žalovaný v druhom rade ako ručiteľ prebral ručiteľský záväzok
za dlh vystaviteľa blankozmenky žalovaného vo štvrtom rade, a to podpisom a ručiteľským záväzkom
na blankozmenke aj podpisom dohody o zmenkovom vyplňovacom práve, oba úkony boli vykonané
dňa 26.6.2007, teda ovplyvňovali bezpodielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného v druhom rade
ako manželov. Poukázala na ust. §145 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého bežné veci týkajúce

sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov, v ostatných veciach je potrebný súhlas oboch
manželov, inak je právny úkon neplatný. Súčasne vyjadrila názor, že takéto konanie sa prieči i inštitútu
dobrých mravov a zakladá o.i. i absolútnu neplatnosť tohto úkonu. Žalobkyňa na preukázanie svojich
tvrdení uvedených v žalobe predložila listinné dôkazy, a to Zmluvu o finančnom prenájme /leasing/, číslo
5010605030, uzavretú medzi žalovaným v prvom rade ako prenajímateľom a žalovaným vo štvrtom rade
ako nájomcom, predmetom finančného leasingu bola Ostrička náradia WALTER Helitronic POWER,
obstarávacia cena predmetu leasingu 8.492.913,- Sk ; Zmenku zo dňa 26.6.2007, podľa ktorej sa

žalovaný vo štvrtom rade zaviazal zaplatiť dňa 9.12.2014 na rad žalovaného vo štvrtom rade 72.803,50€,
ručiteľom a vystaviteľom zmenky bol žalovaný v druhom rade, ktorý zmenku podpísal ako konateľ
žalovaného vo štvrtom rade a ako ručiteľ - fyzická osoba; Dohodu o zmenkovom vyplňovacom práve,
uzatvorenú medzi žalovaným v prvom rade ako veriteľom a žalovaným vo štvrtom rade ako dlžníkom- vystaviteľom blankozmenky a žalovaným v druhom rade ako ručiteľom, v článku I., bod 2 dohody sa
uvádza, že predmetná blankozmenka obsahuje ručiteľskú doložku, ktorou sa ručiteľ H. J. zaväzuje plniť
z tejto zmenky v prípadoch, keď vystaviteľ zmenky neposkytne reminentovi plnenie, na aké je povinný v

zmysle ustanovení tejto zmluvy a zmluvy o finančnom prenájme; sobášny list preukazujúci, že žalobkyňa
a žalovaný v druhom rade uzavreli dňa 12.9.1992 manželstvo.

2. Žalovaný v prvom rade v písomnom vyjadrení k žalobe, doručeným súdu dňa 15.4.2016, vzniesol
námietku premlčania žalobkyňou uplatňovaného nároku. Poukázal na skutočnosť, že právne úkony,

ktorých neplatnosti sa žalobkyňa domáha, boli uskutočnené dňa 26.6.2007, t.j. viac ako pred 8 rokmi, je
teda zrejmé, že právo žalobkyne na úspešné určenie relatívnej neplatnosti právnych úkonov, uplatnené
žalobou dňa 7.12.2015, je premlčané. Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti sa premlčuje v trojročnej
premlčacej dobe odo dňa, kedy bolo možné toto právo vykonať po prvý raz. Táto premlčacia doba
začína plynúť vždy dňom, kedy došlo k uskutočneniu právneho úkonu. Právo /nárok/ teda môže
byť vykonané resp. uplatnené po prvý raz v deň, kedy nárok dosiahol vo svojom vývoji najvyššie

procesné štádium, ktorým je právo /nárok/ podať žalobu na súde. Toto právo nie je nijako závislé od
subjektívnej vedomosti oprávneného subjektu o podstate práva a o jeho výkone /uplatnení/. Následkom
márneho plynutia trojročnej premlčacej doby a vznesením námietky premlčania je nemožnosť sa s
úspechom dovolať relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Premlčacia doba v danom prípade začala
objektívne plynúť dňa 26.6.2007 a uplynula dňa 26.6.2010, s poukazom na dané skutočnosti teda nie

je možné žalobkyni jej právo uplatnené v žalobe priznať. Poukázal na to, že žalobkyňa podala žalobu
až 17.12.2015, a to po tom, ako bolo posledné pojednávanie na Rozhodcovskom súde Slovenskej
obchodnej a priemyselnej komory, na ktorom bolo dokazovanie vyhlásené za skončené. Žalobkyňa
o sporoch so žalovaným v prvom rade a o podpise avalu na zmenke musela vedieť už od začiatku
roku 2015, žalobu nepodala ani vtedy, keď jej manželovi bola doručená žaloba žalovaného v prvom

rade podaná na rozhodcovský súd, je zrejmé, že predmetná žaloba je podaná účelovo, ako dôsledok
nepriaznivého rozhodcovského rozsudku. Nesúhlasil s tvrdením, že absencia súhlasu žalobkyne ako
druhého z manželov pri podpise blankozmenky a dohody o zmenkovom vyplňovacom práve žalovaným
v druhom rade spôsobuje neplatnosť týchto úkonov. Podpisom ručiteľského záväzku jedným z manželov
vzniká tento záväzok iba tomuto jednému manželovi /žalovaný v druhom rade/ a veriteľ /žalovaný v

prvom rade/ v prípade, že dlžník /žalovaný vo štvrtom rade/ pohľadávku neuspokojil, hoci bol na to
vyzvaný, môže sa domáhať jej splnenia na ručiteľovi. Nemôže sa však domáhať splnenia voči ručiteľovej
manželke,atoanivtomprípade,kebytátoboladalanaprevzatieručiteľskéhozáväzkusúhlas.Prevzatie
ručiteľského záväzku jedným z manželov nie je právnym úkonom, ktorý by bolo možné charakterizovať
ako dispozíciu so spoločnou vecou alebo vykonávanie správy spoločných vecí oboch manželov, ale ide

o úkon spadajúci do výlučnej dispozičnej sféry každého z manželov osobitne. Týmto úkonom sa totiž
nezakladajú druhému manželovi žiadne práva ani povinnosti.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Žalobkyňa uviedla, že nevedela o podpísaní zmenky jej manželom, žalovaným v druhom rade,
dozvedela sa o tom až vtedy, keď žalovaný v prvom rade si uplatnil platenie za zmenky, čo bolo v roku
2014. Mali zmenky podpísať obaja, pretože boli a doteraz sú manželia, teda trvá ich BSM. V roku 2007
podpísal žalovaný v druhom rade sám a bez jej účasti zmenkový ručiteľský záväzok, ktorý žalovaný v
prvom rade vymáha z dôvodu jeho neplnenia. Tento záväzok postihuje aj BSM a teda takýto právny

úkon, na ktorom neparticipuje žalobkyňa, je neplatný.

5. Žalovaný v druhom rade do zápisnice súdu uviedol, že zmenku podpísal sám, jeho manželka nemala
o tom vedomosť. Neplnenie zo zmenkového záväzku nebolo pre insolventnosť, ale pre problémy medzi
spoločnosťou Planička SK, spol. s r.o. a jeho otcom, žalovaným v treťom rade. Komunikácia medzi ním

a žalobkyňou je záležitosť nich dvoch, v danom prípade išlo o firemnú vec, manželku neinformoval,
nemala vplyv na chod firmy. Žalobe žiadal vyhovieť, neuplatnil si náhradu trov konania.

6. Žalovaný v treťom rade prehlásil, že žalobkyňa vedela, že vznikla obchodná spoločnosť Planička
SK, spol. s r.o., v ktorej bol žalovaný v druhom rade, jeho syn, konateľom a spoločníkom s majetkovou

účasťou 40% základného kapitálu. Rovnako žalobkyňa vedela, že jej manžel uzatvoril dňa 26.6.2007
zmluvu o zmenkovom vyplňovacom práve a zároveň podpísal blankozmenku, všetko s úverovou
spoločnosťou S Slovensko, spol. s r.o., so sídlom Tomášikova 17, Bratislava, IČO: 35 812 419,
bolo to pre zaistenie a ručenie za plnenie zo zmluvy o finančnom prenájme č. 50106030 zo dňa26.6.2007 leasingovým nájomcom - žalovaným vo štvrtom rade. Potvrdil, že žalobkyňa riadila všetko
financovanie vo svojom manželstve a o všetkých finančných záležitostiach manžela vedela. Tiež vedela,
že spoločnosť Planička SK, spol. s r.o. je trvale v strate, netvorí zisk a že on ako jeden z dvoch

zmenkových dlžníkov a ručiteľov postupne splácal úverové čiastky sám. Keďže sa druhý úverový dlžník
- žalovaný v druhom rade odmietal zapojiť do splácania leasingových splátok, po zaplatení cca 60%
úverových čiastok ním, žalovaným v treťom rade, sa úverová spoločnosť obrátila s výzvou na splácanie
zostatku úveru na druhého zmenkového dlžníka, žalovaného v druhom rade. Od syna sa dozvedel, že aj
o tejto skutočnosti žalobkyňa od začiatku vedela a kategoricky odmietala, aby jej manžel čokoľvek platil.

Následne sa dozvedel od úverovej spoločnosti, že vyzvaný ručiteľ, žalovaný v druhom rade, odmieta
čokoľvek splácať. Vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku.

7. Zo zisteného skutkového stavu súd dospel k nasledovnému právnemu záveru:

8. Podľa §100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na

premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané
právo veriteľovi priznať.

9. Podľa §101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

10. Premlčanie možno definovať ako následok kvalifikovaného uplynutia času, ktorý spôsobuje zánik
súdnej vymáhateľnosti práva a vzniká tzv. naturálna obligácia. K premlčaniu práva stačí, ak nastala
objektívna skutočnosť, a to uplynutie času, ktoré však samo o sebe neznamená zánik práva, toto právo
trvá aj naďalej, avšak nachádza to odraz nielen v hmotnoprávnej rovine /právo sa premieňa na tzv.

naturálne právo/, ale aj v procesnej rovine v dôsledku toho, že v prípade, ak ten, kto má povinnosť
plniť, vznesie v príslušnom konaní námietku premlčania, takého právo nie je možné súdom priznať,
teda právny poriadok mu nepriznáva právnu ochranu. Nepriznanie premlčaného práva je viazané na
ďalšiu právnu skutočnosť, ktorou je vznesenie kvalifikovanej námietky premlčania tým, voči ktorému
je uplatňovaný žalovaný nárok, námietka premlčania je kvalifikovanou vtedy, ak je vznesená v konaní

pred súdom oprávneným rozhodnúť o danom práve. Vznesenie námietky premlčania je adresný právny
úkon procesnej strany , obsahom ktorého musí byť vôľa konajúceho využiť právo vzniesť námietku
premlčania s úmyslom z dôvodu uplynutia stanovenej doby, vyhnúť sa plneniu premlčaného práva.
Samotné vznesenie námietky premlčania však nemá za následok zánik práva, ale iba zmenu charakteru
práva, toho dôsledkom je, že aj po tom, čo bola vznesená námietka premlčania, na základe ktorej súd

žalobu zamietol, je možné premlčané právo plniť a toto právo môže byť aj predmetom ďalších právnych
úkonov.

11. Predpokladom úspešného dovolania sa premlčania je aj uplynutie zákonom stanovenej premlčacej
doby. Občiansky zákonník pri stanovení dĺžky premlčacej vychádza zo zásad, že jej dĺžku stanovuje v

závislosti na vzniku toho ktorého práva, všeobecne platí premlčacia doba, ktorá je tri roky a plynie odo
dňa, keď sa právo mohlo vykonať pi prvý raz. Na daný prípad je potrebné aplikovať všeobecnú trojročnú
premlčaciu dobu, čo je v súlade s názorom Najvyššieho súdu SR, uvedeným v rozsudku z 15.5.1997,
sp.zn. 3Obo 44/1997, ktorý v obdobnom prípade, keďže predmetom žaloby bolo právo na vyslovenie
neplatnosti ručiteľskej zmluvy, vyjadril právny názor, že žalobca mohol uplatniť svoje právo o vyslovenie

neplatnostiručiteľskejzmluvynajneskôrdotrochrokovododňapodpísaniazmluvy.Všeobecnátrojročná
premlčacialehotaplynieododňa,keďsaprávomohlovykonaťpoprvýraz.Týmjeobjektívnevymedzený
začiatok plynutia premlčacej lehoty od slova „mohlo“ a nie od slova „mohol“. Tento okamih je daný
objektívne a nezávisle od subjektívnych okolností, teda či oprávnený vedel alebo nevedel o svojom
práve. V rozsudku z 15.5.2010, sp.zn. 21Cdo 3433/2008 Najvyšší súd SR prijal záver, že začiatok

premlčacej lehoty v občianskoprávnych vzťahoch je všeobecne /objektívne/ určený ustanovením §101
OZ , podľa ktorého lehota začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Takto
vymedzený počiatok je vymedzený objektívne, nezávisle na poškodenom, beh premlčacej doby teda
začne odo dňa, kedy by všeobecne každý mohol právo uplatniť, teda kedy by mohol podať žalobu. Nie
je pri tom rozhodujúce, či snáď daný subjekt bol v situácii, ktorá mu uplatnenie práva znemožňovala,

napr. aj tým, že o práve nevedel. Ide teda o objektívne určený začiatok plynutia premlčacej lehoty, ktorý
sa odvíja od právnych skutočností, prípadne udalostí, ktorých vznik alebo existencia sú nezávislé na
úrovni vedomia /znalosti/ oprávneného účastníka zodpovednostného vzťahu.12. Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu bolo vykonané vtedy, ak bolo uplatnené
žalobou podanou na súde, čo sa v prejednávanej veci stalo 17.12.2015, kedy žalobkyňa uplatnila
svoj nárok na určenie relatívnej neplatnosti dvoch právnych úkonov, uskutočnených dňa 26.6.2007.

Vzhľadom na vznesenie kvalifikovanej námietky premlčania žalovanými v prvom a treťom rade, súdu
vznikla zo zákona povinnosť zaoberať sa takouto námietkou, skúmať jej oprávnenosť a na základe
zisteného rozhodnúť o tom, či námietka bola dôvodná. Začatie plynutia objektívnej trojročnej premlčacej
dobyvdanomprípadejeurčenédňompodpisudokumentov,ktorýchneplatnostisažalobkyňadomáhala,
teda 26.6.2007, premlčacia doba uplynula dňa 26.6.2010, pričom žaloba bola podaná 17.12.2015. Súd

dospel k záveru, že došlo k naplneniu všetkých predpokladov, kedy nie je možné premlčané právo
priznať, nakoľko v čase podania žaloby uplynula zákonom určená premlčacia doba, žalovaný v prvom
a treťom rade sa dovolali premlčania a k dovolaniu premlčania sa došlo v konaní na súde, orgáne
oprávnenom o uplatňovanom práve rozhodnúť.

13. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa §255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd

prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaní v prvom až štvrtom
rade boli v konaní úspešnou procesnou stranou, avšak náhradu trov konania si uplatnil len žalovaný
v prvom rade, ktorému aj bola súdom priznaná, žalovaní v druhom, treťom a štvrtom rade si náhradu
trov v konaní neuplatnili.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku
na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške ako za podanú žalobu.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).