Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 11, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8Csp/153/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116222812
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116222812.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v spore žalobkyne: R. Š., L.. XX.XX.XXXX,

J. G. XX, XXX XX G., právne zastúpená: JUDr. Ambróz Motyka, advokátska kancelária, Námestie
SNP 7, Stropkov, proti žalovanému: Provident Financial, s.r.o., so sídlom Mlynské nivy 49, Bratislava
2, IČO: 35805731, zastúpený: De minimis, spol. s r.o., so sídlom Lovinského 22, Bratislava, o vydanie
bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 461,- € do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

II. Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 476763508 zo
dňa 19.5.2012 - administratívny poplatok je neprijateľná.

III. Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o zabezpečení splátok úveru č. 476763508
zo dňa 19. 05. 2012 v bode 1.2: „Zákazník sa zaväzuje, že za poskytnutie služby podľa odseku 1 zaplatí
Poskytovateľovi celkovú odmenu vo výške 412,00 EUR. Zákazník sa zaväzuje splácať túto odmenu v
60 pravidelných splátkach a to v 59 týždenných splátkach (okrem poslednej splátky) vo výške 6,86 EUR

a poslednú splátku vo výške 7,26 EUR počas doby splácania spotrebiteľského úveru uvedenej v zmluve
o spotrebiteľskom úvere. Odmena je splatná v hotovosti pri prevzatí splátky Poskytovateľom. Splatnosť
prvej splátky nastáva 7. kalendárny deň po uzavretí tejto zmluvy.“ je neprijateľná.

IV. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 9.11.2016 domáhala vydania bezdôvodného obohatenia
vo výške 461,- Eur. Nárok odôvodnila tým, že dňa 19.5.2012 uzavrela so žalovaným Zmluvu o

spotrebiteľskom úvere č. 476763508, ktorou jej bol poskytnutý bezúčelový úver vo výške 800,- Eur
s ročnou úrokovou sadzbou 23,57 % a administratívnym poplatkom 160,80 Eur. Zároveň došlo aj k
uzavretiu Zmluvy o zabezpečení splátok úveru, ktorou mala zaplatiť za službu žalovaného spočívajúcu
v preberaní splátok odmenu vo výške 412,- Eur. Spolu teda mala žalovanému zaplatiť 1.487,98 Eur.
V žalobe poukázala na to, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba povinná náležitosť podľa § 9
ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. a to termín konečnej splatnosti úveru, pretože formulácia 60
týždenných splátok nespĺňa zákonnú požiadavku, ktorá predstavuje časovú (dátumovú) špecifikáciu

konečnej splatnosti úveru. V dôsledku tejto absencie náležitosti zmluvy je potrebné úver považovať za
bezúročný a bezpoplatkový. Keďže žalobkyňa za úver 800,- Eur zaplatila 1.261,- Eur, rozdiel týchto
súm predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného. V žalobe žalobca poukázal tiež na to, že o
bezdôvodnom obohatení žalovaného sa dozvedel v mesiaci máj 2015 od Združenia na ochranu občanaspotrebiteľa HOOS. Vo vzťahu k objektívnej premlčacej lehote uviedol, že pokiaľ dodávateľ nedáva svoje
zmluvy do súladu zo zákonom o spotrebiteľských úveroch, ide na jeho strane o úmyselné konanie a
preto platí 10 ročná objektívna premlčacia lehota.

2. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 22.16.2016 so žalobou nesúhlasil a navrhol ju zamietnuť.
Uviedol, že žalovaný splatil z oboch zmlúv sumu v celkovej výške 1.261,- Eur. Žalovaný nesúhlasil
s názorom žalobcu o neuvedení termínu konečnej splatnosti úveru, keďže v zmluve je uvedené, že
úver sa poskytuje na dobu 60 týždňov a termín konečnej splatnosti je 7. deň 60-teho týždňa po dni

uzavretia zmluvy. Z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch nevyplýva, že
musíbyťuvedenýdátumkonečnejsplatnostiúveru,aletermínaobatietopojmyniesúsynonymá.Súdny
dvor Európskej únie konštatoval v rozsudku vo veci C-42/15 z 9.11.2016, že nie je nevyhnutné, aby
zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátky spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum. Výklad žalobcu
k chýbajúcej náležitosti zmluvy podľa žalovaného neobstojí ani vzhľadom na smernicu Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, ktorá zavádza tzv.

maximálnu harmonizáciu, čiže požiadavku na prijatie takej vnútroštátnej právnej úpravy, od ktorej sa
nemožno odchýliť. Článok 10 ods. 2 citovanej smernice nie je doslovne premietnutý do § 9 zákona
o spotrebiteľských úveroch a preto je potrebné dať prednosť aplikovaniu článku 10 ods. 2 smernice
namiesto extenzívneho výkladu § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Konkrétne v tejto
súvislosti poukázal na článok 10 ods. 2 písm. c/, podľa ktorého v zmluve o úvere sa má uviesť dĺžka

trvania zmluvy o úvere. Žalovaný preto dospel k záveru, že k žiadnemu bezdôvodnému obohateniu na
jeho strane nedošlo, keďže neprijal od žalobcu plnenie, ktoré by nezodpovedalo vzájomnej písomnej
dohode strán.

3. Žalovaný v podaní doručenom súdu 17.3.2017 uviedol, že došlo k prevodu všetkých práva povinností

žalovaného, ktoré súd predmetom tohto sporu, na nového veriteľa na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 16.12.2016 a preto žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom.

4. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení doručenom súdu na pojednávaní dňa 9.8.2017 opätovne uviedla,
že vymedzenie termínu splatnosti v úverovej zmluve nie je dostatočné, nakoľko zákonodarca by inak

neuviedol ako ďalšiu povinnú náležitosť údaj o počte termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Ďalej poukázala na odpoveď Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 19.9.2016, v ktorej ministerstvo
dospelo k záveru, že zmluvách žalovaného absentujú údaje vyžadované v ustanovení § 9 ods. 2
zákonaospotrebiteľskýchúveroch.Taktiežuviedla,ževpredmetnejspotrebiteľskejzmluvejenesprávne
uvedená RPMN na úrovni 70,38 %, nakoľko po započítaní poplatku týkajúceho sa zabezpečenia

hotovostného výberu splátok, by výška RPMN činila 228,65 %. Z uvedených dôvodov je potrebné
považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Okrem uvedeného žalobkyňa namietala aj neprijateľnosť
zmluvných podmienok týkajúcich sa administratívneho poplatku a odmeny za zabezpečenie splátok
úveru. Žalovaný žiada za bližšie neurčené, fiktívne a neuskutočnené služby neprimeraný administratívny
poplatok vo výške 160,80 Eur, ktorý prevyšuje aj úroky z poskytnutého úveru (115,18 Eur). Služba

osobného vyberania týždenných splátok je poskytovaná za odplatu až vo výške 51,5 % z poskytnutej
istiny úveru. V zmysle § 567 ods. 1 Občianskeho zákonníka má žalobkyňa právo plniť dlh v mieste
svojho bydliska, pričom však žalovaný tomuto právu pripisuje povinnosť platiť osobitný poplatok. Navyše
žalovaný nezahrnutím tohto poplatku obchádza správny výpočet RPMN, čím dochádza ku klamaniu
spotrebiteľa a nekalej obchodnej praktike.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 6.9.2017 uviedol, že celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom sú špeciálnou definíciou odplaty za poskytnutie spotrebiteľského
úveru. Odplatou za poskytnutie spotrebiteľského úveru je v tomto prípade iba dohodnutý úrok a
administratívny poplatok. Ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka vylučuje možnosť zaoberať sa

neprijateľnosťou cenového dojednania ako takého a keďže nerozlišuje medzi hlavnými a vedľajšími
cenovými dojednaniami, vylučuje aj možnosť zaoberať sa neprijateľnosťou administratívneho ho
poplatku. Okrem toho administratívny poplatok bol v čase uzavretia zmluvy o úvere bežne dojednávaním
a dovoleným poplatkom. Poukázal na stanovisko Najvyššieho súdu ČR z 23.4.2014, sp.zn. Cpjn
203/2013, podľa ktorého dojednanie poplatku za správu úveru nie je neurčité len preto, že neobsahuje

úplný výpočet činností, za ktorý je tento poplatok dojednaný, a tiež na sa naň nevzťahuje na zákaz tých
dojednaní, ktoré v rozpore s požiadavkou dobrej viery znamenajú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach k ujme spotrebiteľa.6. Tunajší súd uznesením zo dňa 21.9.2017, č.k. 8Csp/153/2016-95, pripustil zmenu žaloby o určenie
neprijateľných zmluvných podmienok.

7. Žalovaný okrem skôr tvrdených skutočností preventívne vzniesol na pojednávaní námietku
premlčania.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a oboznámením s listinnými dôkazmi (zmluva o
spotrebiteľskom úvere zo dňa 19.5.2012, zmluva o zabezpečení splátok úveru zo dňa 19.5.2012, karta

splátok, list MS SR z 19.9.2016, dokument zo školenia obchodných zástupcov žalovaného), pričom zistil
tento skutkový stav:

9. Strany uzavreli dňa 19.5.2012 formulárovú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou žalovaný poskytol
žalobkyni spotrebiteľský úver na základe zákona č. 129/2010 Z.z. vo výške 800,- Eur za administratívny
poplatok vo výške 160,80 Eur a s dohodnutou úrokovou sadzbou 23,57 % p.a.. Žalobkyňa sa tak

zaviazala žalovanému zaplatiť sumu 1.075,98 Eur a to v 60. týždenných splátkach vo výške 17,94 Eur,
pričom posledná splátka predstavovala 17,52 Eur. V zmluve sa ďalej uvádza, že úver sa poskytuje na
dobu 60 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru je 7. deň 60.
týždňa po dni uzavretia zmluvy. V zmluve je uvedená aj RPMN vo výške 70,38 % a priemerná hodnota
RPMN vo výške 46,52 %. Predpoklady použité na výpočet RPMN sú uvedené na druhej strane príslušnej

zmluvy.

10. V ten istý deň, t.j. 19.5.2012, obe strany uzavreli aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru, v ktorej
sa uvádza, že poskytovateľ (žalovaný) sa zaväzuje, že za odmenu bude počas platnosti danej zmluvy
pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky na

základe zmluvy uzavretej medzi stranami a to za celkovú odmenu 412,- Eur. Žalobkyňa sa zaviazala túto
odmenu splácať v 60. týždenných splátkach a to 59 splátok po 6,86 Eur, pričom posledná splátka bola vo
výške 7,26 Eur a to počas doby plácania spotrebiteľského úveru uvedenej v zmluve o spotrebiteľskom
úvere.

11. Žalobkyňa v rámci výsluchu uviedla, že súrne potrebovala peniaze, pričom jedna kolegyňa jej
odporučila žalovaného, od ktorého si vzala úver. Zástupca žalovaného jej vysvetlil koľko bude splácať
a výšku splátok. Bolo jej vysvetlené, že úver bude splácať v týždenných splátkach a ako má svoj dlh
splácať. Úver poctivo splácala a aj keď nezaplatila jednu splátku, túto následne doplatila v ďalšom
mesiaci. Splátky splácala v hotovosti tak, že ich odovzdávala pani K., resp. inému zástupcovi veriteľa.

Nevedela uviesť kedy prestala úver splácať. Čo sa týka zmluvy o zabezpečení splátok úveru, túto
nemusela uzavrieť, teda jej uzavretie nebolo podmienkou poskytnutia úveru zo strany žalovaného.
Uvedenú zmluvu teda podpísala dobrovoľne. Zástupkyňa žalovaného jej vysvetlila, čo je predmetom
zmluvy o zabezpečení splátok úveru. Iné spôsoby platby jej neboli vysvetlené. Prevodom z účtu na účet
som ani nemohla platiť, keďže v čase poskytnutia úveru nemala zriadený bežný účet.

12. Žalobkyňa si uplatnila nárok voči žalovanému podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.

13. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

14. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

15. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

16. Nepochybne v danom prípade jedná sa o spotrebiteľský úver v zmysle § 1 ods. 2 s poukazom na §
2 písm. a/, b/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

17.Prejudiciálnesúdmuselposúdiť,čiúverposkytnutýžalobkynizostranyžalovanéhosamápovažovať
za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a
to v dôsledku absencie náležitosti zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ citovaného zákona.18. Podľa § 9 ods. 1 vety prvej citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2 citovaného

zákona. Medzi nimi je pod písm. f/ uvedená doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Pod písm. k/ je uvedená výška, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov.

19. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za

bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1
a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1.

20. Pokiaľ ide o náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ citovaného
zákona súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že postačí, ak tento údaj si spotrebiteľ dokáže
vypočítať z ďalších údajov v zmluve, pričom v danom prípade by išlo o 7. deň 60. týždňa po dni uzavretia

zmluvy. Nemožno termín splatnosti úveru nahrádzať matematickým výpočtom osobitne pri početných
týždenných splátkach tak, ako to je v prípade danej zmluvy. Spotrebiteľ totiž musí mať jasno už pri
uzavretí zmluvy akú dlhú dobu a do kedy má úver splácať, a práve to je účelom citovaného zákonného
ustanovenia. Konečná splatnosť úveru v danom prípade teda mala byť uvedená konkrétnym dňom,
mesiacom a rokom. V tejto súvislosti súd pripomína, že počet splátok je ďalšou povinnou náležitosťou

zmluvy a to podľa § 9 ods. 2 písm. k/ citovaného zákona, preto zákonodarca nemohol mať na mysli pri
stanovení doby trvania zmluvy a termínu splatnosti úveru počet splátok. Súd pre úplnosť dodáva, že aj
podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom
úvere sú povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedené v článku 10 ods. 2 a medzi nimi
pod písm. h/ sa uvádza počet splátok a pod písm. c/ dĺžka trvania zmluvy o úvere. Súd zdôrazňuje,

že dobu trvania zmluvy nemožno posudzovať zhodne s termínom splatnosti jednotlivých splátok, ktoré
nemusia byť určené konkrétnym dátumom, pokiaľ podmienky zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez
ťažkosti a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok (rozsudok Súdneho dvora EÚ C-42/15 zo dňa
9.11.2016). Aj podľa citovanej smernice teda počet splátok nemôže predstavovať dĺžku trvania zmluvy,
keďže počet splátok sa uvádza pri ďalšej spomínanej náležitosti zmluvy.

21. Vzhľadom na absenciu vyššie uvedenej povinnej náležitosti zmluvy súd z uvedeného dôvodu
považujezmluvuoúverezabezúročnúabezpoplatkov.Vdanomprípadenebolomedzistranamisporné,
že žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 800,- Eur, pričom žalobkyňa uhradila žalovanému sumu vo
výške 1.261,- Eur. Žalovaný napriek vzneseniu námietky premlčania nešpecifikoval sumu, ktorá má byť

premlčaná a preto súd na uvedenú námietku neprihliadal. Súd zamietol návrh žalovaného na doplnenie
dokazovania predložením kompletného protokolu úhrad z dôvodu hospodárnosti, keďže by muselo dôjsť
k odročeniu pojednávania, pričom žalovaný mal k dispozícii dostatočný časový priestor na potrebnú
špecifikáciu. Na základe vyššie uvedeného súd teda zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 461,- Eur. Pasívna vecná legitimácia žalovaného na vydanie bezdôvodného

obohatenia zostala v tomto prípade zachovaná, nakoľko k postúpeniu pohľadávky žalovaného došlo
až po začatí konania a teda po plnení uskutočnenom žalobkyňou v prospech žalovaného (teda nie v
prospech postupníka), ktoré žiadala vrátiť späť.

22. Podľa § 53 ods.1,2,3,5 OZ Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak

nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

23. Podľa § 53a ods. 1 OZ ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá

sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je
povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách sovšetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky
súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

24. Podľa § 54 ods.1, 2 OZ Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

25. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy, Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách.

26. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností

ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ
zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na
primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto

zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

27. K námietke žalovaného ohľadne nedostatku naliehavého právneho záujmu na určení neprijateľných
zmluvných podmienok súd uvádza, že vychádzajúc z ustanovení zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa, je potrebné konštatovať, že v každom prípade je daný naliehavý právny záujem žalobkyne

ako spotrebiteľovi na určení neprijateľných zmluvných podmienok, a to bez toho, aby žalobkyňa musela
tento naliehavý právny záujem na určení osobitným spôsobom preukazovať, pretože tento vyplýva
priamo z vyššie uvedených zákonných ustanovení, najmä z citovaného § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa. (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 18.12.2013, sp.zn.
1Co/237/2013).

28. Súd sa ďalej zaoberal tým, či administratívny poplatok podlieha preskúmavacej právomoci súdu.
Podľa názoru súdu administratívny poplatok, ktorý je uvedený v zmluve, nie je dojednaním o hlavnom
predmete plnenia, ktorý pri zmluve o úvere je záväzok poskytnúť dlžníkovi finančné prostriedky a
záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté finančné prostriedky. Na základe uvedeného teda administratívny

poplatok podlieha prieskumu, či jeho dojednaním nedošlo k značnej nerovnováhe v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd sa stotožnil s vyjadrením žalobkyne, že
nie je zrejmé, čo tento poplatok poskytuje spotrebiteľovi a teda, či je tento v jeho prospech. Poskytnutie
úveru je podmienené aj týmto administratívnym poplatkom, pričom nie je zrejmé, či spotrebiteľ dostane
naviac nejakú službu. Súd má zo to, že tento poplatok je len v záujme žalovaného a nie spotrebiteľa

a jeho cieľom je dosiahnuť vyššie protiplnenie oproti tomu, aké by žalovaný získal z úrokov formálne
uvedených v zmluve. Suma administratívneho poplatku v tomto prípade značne prevyšuje celkovú sumu
úrokov, ktoré mala žalobkyňa zaplatiť za poskytnutie úveru. Rovnako je potrebné poukázať aj na to, že
výška poplatku predstavuje cca 20 % z poskytnutej čiastky a teda je nepochybné, že takýto poplatok
značne prevyšuje náklady, ktoré má žalovaný s vypracovaním a uzatvorením zmluvy, a preto je takýto

poplatok neprimeraný a aj z tohto dôvodu sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku. V dojednaním
tak vysokého administratívneho poplatku možnosť vidieť snahu ako obísť ustanovenia o tom, že výška
úrokov pri úvere nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

29.Pokiaľideozmluvuozabezpečenísplátokúveru,tátosíceformálnepredstavujesamostatnúzmluvu,

ale z pohľadu posúdenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky a vylúčenia súdnej kontroly je potrebné
prijať záver o tom, že súdna kontrola nemôže byť vylúčená, nakoľko sa jedná o akcesorickú zmluvu
nadväzujúcu na úveru zmluvu, keďže jej obsahom je len spôsob splácania dohodnutého úveru. Hlavným
predmetom plnenia je stále poskytnutie úveru za úrok. Iný výklad pripúšťajúci vylúčenie súdnej kontroly
by bol v rozpore s ratio legis § 53 ods. 1 OZ, keďže dodávateľ by mohol základnú (úverovú) zmluvu

rozčleniť na viaceré samostatné zmluvy ktoré by samostatne upravovali jednotlivé zmluvné podmienky,
čo by znamenalo, že v každej takejto zmluve by zmluvná podmienka bola hlavným predmetom plnenia,
čo by znemožňovalo posúdenie jej neprijateľnosti. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že odmena za
službu vyberania splátok je cenovým dojednaním a nebola dohodnutá percentuálne, ako účelovo tvrdížalobkyňa. Z iných súdnych rozhodnutí súd zistil, že táto odmena závisí od výšky úveru a je vo výške
51,5 % z poskytnutého úveru a to bez ohľadu na to, či sa spotrebiteľ nachádza v mieste podnikania
obchodného zástupcu, ktorý chodí vyberať platby alebo nie. Podľa vyššie citovaného ustanovenia §

567 ods. 1 OZ, dlh sa plní na mieste určenom dohodou účastníkov. Ak nie je miesto plnenia takto
určené, je ním bydlisko alebo sídlo dlžníka. Zo zákona teda vyplýva, že dlh sa platí, ak sa nedohodnú
inak, v mieste bydliska dlžníka (spotrebiteľa). Žalobkyňa platila odmenu za službu, ktorou žalovaný
vyberal splátky v jej mieste bydliska, vo výške 51,5 % poskytnutých peňažných prostriedkov, ktorá viac
ako 3-násobne prevyšuje dohodnutý úrok v zmluve o spotrebiteľskom úvere, pričom z ustanovenia

§ 567 ods. 1 OZ jej takéto právo vyplýva bezplatne. Je nepochybné, že žalobkyňa by nesúhlasila s
takouto podmienkou po individuálnom dojednaní, pokiaľ by mala vedomosť o tom, že táto služba by
mala byť zadarmo a teda takouto zmluvnou podmienkou dochádza k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa.
Dojednanie takejto odplaty zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Zároveň je potrebné uviesť, že žalovaný takýmto spôsobom obchádza aj
výpočet RPMN, pretože odmena za tuto službu sa nezahŕňa do RPMN a týmto je vlastne spotrebiteľ

klamaný na výške RPMN. Z uvedeného dôvodu súd vyhlásil zmluvnú podmienku v bode 1.2 za
neprijateľnú.

30.Okremskutočnosti,žeúverjebezúročnýabezpoplatkovpreneuvedenietermínukonečnejsplatnosti
úveru a správnej výšky RPMN, je nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia ohľadom

administratívneho poplatku a poplatku za zabezpečenie splátok úveru dôvodný aj pre existenciu
neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré sú neplatné.

31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V
konaní bola úspešná žalobkyňa a preto jej súd priznal nárok na plnú náhradu trov konania. O výške

náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku uznesením, ktoré vydá súdny úradník
(§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.Ak povinná strana dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená strana môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti v znení neskorších predpisov.