Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 14, 2018

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 9Er/141/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5413201839
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Bebej
ECLI: ECLI:SK:OSDK:2018:5413201839.2

Uznesenie

Okresný súd Dolný Kubín v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom Bratislava I.,
Ul. 29. augusta č. 8 a 10, IČO: 30 807 484 (vec sa týka: Sociálna poisťovňa - pobočka Dolný Kubín,
Aleja Slobody 1878, 026 01 Dolný Kubín), proti povinnému: R. Y. st., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom
H. V., Y. XXXX/XX, ktorý zomrel dňa 31.08.2015, o vymoženie pohľadávky vo výške 337,98 eura s
príslušenstvom a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu z a s t a v u j e .

II. Súdny exekútor JUDr. Jozef Rišian n e m á nárok na náhradu trov exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 22.12.2017 bolo súdu doručené podanie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Rišiana, Exekútorsky
úrad so sídlom Žilina, Pivovarská 1069, ktorým súdu oznámil, že počas vykonávania exekúcie zistil, že

povinný dňa 31.08.2015 zomrel, nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok a ani iný majetok,
z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku a majetok povinného nepostačuje ani na
úhradu trov exekúcie. Uviedol, že tunajší súd uznesením č. k. 7D/117/2017-241 dedičské konanie po
poručiteľovi zastavil. S poukazom na uvedené navrhol, aby súd vydal uznesenie, ktorým exekúciu ním
vedenú voči povinnému podľa § 57 ods. 1 písm. g), h) Exekučného poriadku zastavil.

2. V rámci preskúmania podnetu súdneho exekútora mal súd z obsahu spisu a zo svojej činnosti v
konaniach o dedičstve preukázané, že povinný v tomto exekučnom konaní dňa 31.08.2015 zomrel
a konanie o dedičstve po ňom vedené na základe poverenia Okresného súdu Dolný Kubín súdnym
komisárom JUDr. Mgr. Petrom Mensatorisom, notárom so sídlom v Dolnom Kubíne, skončilo dňa
13.11.2017 vydaním uznesenia č. k. 7D/117/2017-241 (právoplatné 11.12.2017), ktorým tunajší súd
prostredníctvom súdneho komisára konanie o dedičstve po povinnom ako poručiteľovi zastavil a zistený

majetok poručiteľa nepatrnej hodnoty vydal Y. Y., bytom H. V., Y. XXXX/XX, osobe, ktorá sa postarala
o pohreb nebohého povinného.

3. Podľa § 243h zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v aktuálne účinnom znení, ak tento zákon v § 243i až
243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov

účinných do 31. marca 2017.

4. Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „EP“),
exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie.6. Súd mal z preukázané, že povinný po začatí exekúcie zomrel a konanie o dedičstve po ňom bolo
zastavené s tým, že zistený nepatrný majetok bol vydaný osobe, ktorá sa postarala o jeho pohreb.

V dôsledku neexistencie ďalšieho majetku povinného (aktív dedičstva) pohľadávka vymáhaná v tomto
exekučnom konaní neprešla na žiadneho z dedičov. Preto analogicky s poukazom na uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M CdO 11/2011 z 29.02.2012, „ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve
z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok, exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod,
pre ktorý nemožno vykonať exekúciu (§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku), ale preto, že majetok

povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku); v takom
prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku)“.

7. Vzhľadom na vyššie uvedené súd exekúciu vedenú na návrh oprávneného na majetok povinného
postupom podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP, zastavil.

8. Podľa § 200 ods. 5 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške
hradí trovy.

9. Podľa § 9a ods. 1 EP účinného do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto
zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

10. Podľa § 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), podľa tohto zákona sa postupuje, ak je
daná právomoc súdu, pokiaľ Civilný mimosporový poriadok, Správny súdny poriadok alebo iný zákon
neustanovuje inak.

11. Čo sa týka trov exekúcie, súdny exekútor spolu s podnetom na zastavenie exekúcie súdu oznámil,
že v prípade zastavenia exekúcie si uplatňuje náhradu trov exekúcie vo výške 58,14 eura pozostávajúce
z odmeny v minimálnej vyhláškou stanovenej sume, t. j. 33,19 eura a hotových výdavkov vo výške 15,26
eura. Z odmeny a náhrad si ako platca DPH uplatnil jej náhradu 20 %, a to vo výške 9,69 eura.

12. Podľa § 30 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona
NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene
a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31.
marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

13. Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa
osobitnéhozákona,17bb)zvyšujesajehoodmenaanáhradyurčenépodľatohtozákonaodaňzpridanej
hodnoty.

14. Podľa § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a
náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu
trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v
súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).

15. Podľa § 203 ods. 2 EP, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky
na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie,
ktoré platil.

16. Ako je zrejmé z citovaného ustanovenia § 196 EP, súdny exekútor má právo na náhradu trov účelne
vynaložených na výkon exekučnej činnosti. Túto exekúciu súd zastavil postupom podľa § 57 ods. 1
písm. h) EP a povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie pripadá s poukazom na ust. §
203 ods. 2 EP oprávnenému.

17. V zmysle § 243j EP v aktuálne účinnom znení, v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017,
ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú
tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä, ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súladeso zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku v
znení účinnom do 31. marca 2017.

18. Súd v rámci rozhodovania o trovách exekúcie pri jej zastavení vychádzal zo súdnym exekútorom
predloženého prehľadu trov (č.l. 9 súdneho spisu), spisu tunajšieho súdu 9Er/141/2013 a súboru listín,
doručených súdnym exekútorom tunajšiemu súdu označených ako spis - EX 738/2013. Po preskúmaní
účelnosti, dôvodnosti a skutočného vynaloženia dospel k záveru, že súdny exekútor nevykonal za celý
čas trvania exekúcie, viac ako 4 roky okrem vydania upovedomenia o začatí exekúcie účelne žiaden

úkonsmerujúcikvymoženiupohľadávkyoprávneného.Zobsahuspisusúdnehoexekútora,resp.súboru
listínvzťahujúcichsakdanejexekúcii,malsúdpreukázané,žepotomakodňa23.04.2013bolosúdnemu
exekútorovi udelené poverenie na vykonanie exekúcie, exekútor vydal dňa 20.05.2013 upovedomenie o
začatí exekúcie a vyzval povinného na poskytnutie súčinnosti pri vykonávaní exekúcie, ktoré písomnosti
sa súdnemu exekútorovi vrátili späť s oznámením pošty, že ich povinný neprevzal v odbernej lehote.
Následne súdny exekútor dňa 24.06.2013 vydal príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z

účtov v BRE Bank SA, Poštovej banke, a.s., Prima banke Slovensko, a.s., PSS, a.s. a Zuno Bank AG,
pobočka zahraničnej banky bez toho, aby z obsahu spisu bolo zrejmé, že povinný má vedené účty v
uvedených bankách, resp. má vôbec účet v nejakej banke, nakoľko súdny exekútor žiadnym spôsobom
uvedené nezisťoval. V nasledujúcom období mal súdny exekútor len žiadať povinného o poskytnutie
súčinnosti - žiadosť zo dňa 11.07.2013, 06.06.2014, 12.09.2014, 24.02.2015 a dokonca súdny exekútor

žiadal povinného o poskytnutie súčinnosti aj po jeho smrti, dňa 08.02.2016. Vychádzajúc z obsahu
spisu súdneho exekútora, je dôvodné sa domnievať, že uvedené úkony - žiadosti o súčinnosť ako aj
príkaz na začatie exekúcie pre uvedené banky vyhotovil súdny exekútor len formálne, nakoľko z obsahu
spisu nemal súd preukázané, že by boli uvedené písomnosti aj doručované, aj keď si súdny exekútor
za ich doručovanie uplatnil náhradu poštovného (prehľad trov - č. l. 9 spisu súdu) a tiež si uplatnil

náhradu poplatku za súčinnosť s bankami vo výške 0,70 eura, vykonanie ktorého úkonu súd preukázané
nemal vôbec. Vzhľadom na to, že súd má pochybnosti o skutočnom vykonaní vyššie uvedených
úkonov, by nemohol priznať exekútorovi ani náhradu trov, ktorú si za ich doručovanie poštou uplatnil.
Z hotových výdavkov by súd nemohol priznať súdnemu exekútorovi ani náhradu, ktorú si vyúčtoval
za spotrebované obálky, nakoľko z ustanovenia § 22 vyhlášky vyplýva za ktoré hotové výdavky patrí

exekútorovi náhrada a z charakteru týchto výdavkov nie je možné usúdiť, že by tam patrila aj náhrada za
kancelárske potreby. Okrem toho, z ustanovenia § 25 vyhlášky vyplýva, že v odmene súdneho exekútora
je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou vrátane
(podľa názoru súdu) kancelárskych potrieb použitých na tieto administratívne práce. Napokon by súd
nemohol súdnemu exekútorovi priznať ani náhradu poplatkov, ktorú si uplatnil za súčinnosť s Registrom

obyvateľov SR či s dopravným inšpektorátom, nakoľko vykonanie takýchto úkonov súčinnosti nemal zo
spisu súdneho exekútora preukázané vôbec.

19. Bolo povinnosťou súdu preskúmať súdnym exekútorom špecifikované trovy, ktorých náhradu si v
súvislosti so zastavením exekúcie uplatnil, a to z hľadiska ich oprávnenosti, účelnosti a hospodárnosti,

pretože len také trovy je možné uložiť k náhrade oprávnenému. Súd ako to už uviedol, po dôslednom
preskúmaní účelnosti, hospodárnosti a správnosti účtovania uplatnených trov dospel k záveru, že súdny
exekútor za 4 roky trvania exekúcie okrem vydania upovedomenia o začatí exekúcie nevykonal žiaden
úkon reálne smerujúci k zisteniu majetku povinného a k vymoženiu pohľadávky oprávneného, preto
mu nemohol priznať náhradu žiadnych trov, nakoľko ich uplatnenie zo strany exekútora nepovažuje

za dôvodné. Súdny exekútor v rámci predmetnej exekúcie nevykonal žiaden efektívny úkon smerujúci
k vymoženiu pohľadávky oprávneného, ale zo všetkých úkonov vykonaných v predmetnej exekúcii
najväčšiu pozornosť venoval vyčísleniu svojich trov. Nie je možné zaviazať oprávneného na úhradu
akýchkoľvek trov, ktoré si exekútor uplatní, ale spravodlivým je požadovať od oprávneného náhradu tých
trov exekúcie, ktoré súdny exekútor vynaložil účelne a hospodárne za účelom vymoženia pohľadávky

oprávneného, čo v uvedenom prípade splnené nebolo. Preto súd za použitia cit. ustanovenia § 243j EP
v aktuálne účinnom znení vyslovil, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, považujúc vyššie
uvádzané skutočnosti za dôvody hodné osobitného zreteľa pre takýto postup.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Dolný

Kubín (§ 355 ods. 2 a § 362 ods. 1 CSP v spojení s § 9a ods. 1 a § 58 ods. 5 EP a § 357 písm. m) CSP).V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia

spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh) - § 363 CSP.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).