Rozsudok Judgement was issued on Thursday, August 6, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 52Cpr/2/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212205621
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Roštárová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1212205621.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou, v právnej veci

navrhovateľa: F. U., bytom Y. X, Q., zast. JUDr. Ľubomírom Schweighoferom, advokátom so sídlom
Šafárikovo nám. č. 2, Bratislava, proti odporcovi: M-SECURITY SERVICE, s. r. o., so sídlom Pri Hrádzi
9, Bratislava, IČO: 35 808 934, zast. Aequitas s. r. o., so sídlom Na troskách 26, Banská Bystrica, o
neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané navrhovateľovi odporcom listom zo dňa
25. 01. 2012 je n e p l a t n é.

Súd vzájomný návrh odporcu z a m i e t a.

O mzdových nárokoch navrhovateľa a o trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 14. 03. 2012 domáhal určenia, že okamžité skončenie pracovného
pomeru dané navrhovateľovi odporcom listom zo dňa 25. 01. 2012 je neplatné a tiež náhrady mzdy s
príslušenstvom a náhrady trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 31. 08. 2009 uzavrel s odporcom pracovnú zmluvu na prácu na

pozícii pracovník SB ochrany objektov na pracoviskách M-SECURITY Service s. r. o., fyzická ochrana
objektu strážnou službou. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú s dňom nástupu do práce
dňa 01. 09. 2009. Počas trvania jeho práceneschopnosti dňa 31. 01. 2012 matka navrhovateľa prevzala
zásielku obsahujúcu okamžité skončenie pracovného pomeru pre porušenie pracovnej disciplíny zo dňa
25. 01. 2012. Ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru odporca uviedol, že navrhovateľ aj
napriek viacerým upozorneniam nesplnil základnú zmluvnú povinnosť podľa § 14 zákona č. 473/2005
Z. z. a vyhlášky č. 33/2006 Z. z. čím závažne porušil pracovnú disciplínu a ohrozil tak zamestnávateľa

následným sankcionovaním. Na oznámenie odporcu reagoval listom zo dňa 26. 01. 2012 (bez uvedenia
dátumu), v ktorom uviedol svoje stanovisko k okamžitému skončeniu pracovného pomeru. Listom zo dňa
07. 02. 2012 odporca okamžité skončenie pracovného pomeru zdôvodnil tak, že pri kontrole dokladov v
mesiaci október 2011 zistil nedostatky v oblasti splnenia si zákonnej povinnosti predložiť každé dva roky
doklady preukazujúce bezúhonnosť navrhovateľa. Odporca tiež uviedol, že navrhovateľa na doloženie
dokladov opakovane vyzýval, a to v Knihe evidencie strážnej služby dňa 12. 10. 2011 a tiež dňa 24.
10. 2011. Navrhovateľ si mal byť tejto povinnosti podľa odporcu vedomý, nakoľko odporcovi doručil

odpis z registra trestov dňa 14. 11. 2011. Navrhovateľ si nie je vedomý žiadnych výziev na predloženie
predmetných dokladov a nikdy nedostal ani žiadne písomné napomenutie na porušenie pracovnej
disciplíny či zákona, resp. žiadnu výzvu na odstránenie nedostatkov. S poukazom na uvedené preto
odporcovi listom zo dňa 16. 02. 2012 oznámil, že okamžité skončenie pracovného pomeru považujeza neplatné a trvá na pokračovaní pracovného pomeru. Okamžité skončenie pracovného pomeru
považuje za neplatné hneď z niekoľkých dôvodov, a to z dôvodu, že v ňom nie je špecifikované aká
povinnosť mala byť zo strany navrhovateľa porušená bez konkretizácie dôvodov okamžitého skončenia

pracovnéhopomeru.Okamžitéskončeniepracovnéhopomerubolonavrhovateľovidoručenépočasjeho
práceneschopnosti, teda počas plynutia ochrannej doby, nebolo mu doručené do vlastných rúk, nebolo
podané v zákonnej dvojmesačnej lehote od kedy sa zamestnávateľ o dôvodoch skončenia pracovného
pomeru dozvedel. V neposlednom rade je neplatné preto, že odporca dôvody okamžitého skončenia
pracovného pomeru dodatočne menil a rozširoval. S poukazom na neplatnosť okamžitého skončenia

pracovného pomeru navrhovateľ požaduje aj náhradu mzdy, ktorú žiada priznať od 17. 02. 2012, t. j. dňa
nasledujúceho po dni, kedy odporcovi oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní až do dňa, kedy začne
navrhovateľovi prideľovať prácu resp. do času keď súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Odporca sa k návrhu vyjadril podaním zo dňa 22. 04. 2012 tak, že dňa 18. 10. 2011 začali u neho
vykonávať pracovníci Prezídia policajného zboru úradu súkromných bezpečnostných služieb štátny

dozor nad dodržiavaním povinností ustanovených v zákone č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v
oblasti súkromnej bezpečnosti. Na tom základe vykonal kontrolu predpísanej dokumentácie a zistil, že
niektorý pracovníci nemajú splnenú povinnosť, t. j. nepredložili potrebné doklady. Pokračovanie štátneho
dozoru bolo určené na 09. 11. 2011, kedy mal odporca predložiť chýbajúce doklady od zamestnancov.
Preto ich ihneď od dotknutých zamestnancov, t. j. aj navrhovateľa okamžite vyžiadal, a to osobne,

ako aj písomne v Knihe evidencie strážnej služby dňa 12. 10. 2011 a upozornil ich na porušovanie
zákonných a zmluvných povinností ako aj na možné následky nesplnenia týchto povinností. Následne
výzvy zopakoval niekoľkokrát ústne a aj písomne dňa 24. 10. 2011 opäť v Knihe evidencie strážnej
služby. Navrhovateľ potrebné doklady do dňa pokračovania štátneho dozoru, t. j. do 09. 11. 2011
požadované doklady nepredložil. O vedomosti navrhovateľa ohľadom vyžiadania dokladov svedčí fakt,

že dňa 14. 11. 2011 doklady doložil. Tým navrhovateľ závažným spôsobom porušil pracovnú disciplínu a
ohrozil zamestnávateľa následným sankcionovaním, v dôsledku čoho odporca dňa 25. 01. 2012 pristúpil
k radikálnemu riešeniu prostredníctvom inštitútu okamžitého skončenia pracovného pomeru. Návrh
žiada ako nedôvodný zamietnuť.

Súd uznesením zo dňa 27. 02. 2013 pripustil zmenu žalobného petitu tak, že navrhovateľ sa okrem
určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, domáha aj zaplatenia náhrady mzdy vo
výške 434,71 Eur za obdobie od 17. 02. 2013 do dňa kedy odporca začne navrhovateľovi prideľovať
prácu, a to spolu s príslušenstvom a náhradou trov konania.

Právny zástupca navrhovateľa v priebehu konania zotrval na písomnom návrhu. K veci ďalej uviedol, že
dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru považuje za účelové, vykonštruované a nezákonné.
Nie je pravdivé tvrdenie, že odporca navrhovateľa žiadal o predloženie dokladov a žiadnym spôsobom
nebolo dohodnuté doručovanie si písomností týkajúcich sa pracovného pomeru v Knihe evidencie
strážnej služby. Tieto záznamy mu neboli doručené a s ich obsahom sa nemohol oboznámiť. Je pravdou,

že odporca sa na navrhovateľa obrátil s výzvou telefonicky niekedy okolo 09. alebo 10. 11. 2012 v čase
jeho dovolenky. Ihneď po skončení dovolenky šiel navrhovateľ doklady zabezpečiť.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi k veci uviedol, že jeho mama prevzala dňa 31. 12. 2012 na pošte list, kde
bolo okamžité skončenie pracovného pomeru pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Nevie prečo mu

bolo dané, nesúhlasil s tým a napísal odporcovi list. Pokiaľ ide o doklady, niekedy na začiatku novembra
2011 mu volal odporca pán L., že má kontrolu a že potrebuje odo neho doklady - čestné vyhlásenie
a lekársky posudok a odpis z registra trestov, po ktorý si prišiel pán Majtas cca v polovici novembra
na smenu, kde mu ho odovzdal. Asi o týždeň neskoršie mu volal, že už má aj lekársky posudok, aj
čestné vyhlásenie, na čo mu uviedol, že si príde pre ne, že sa zastaví na smene. Avšak nebol si pre

ne. Takže mu ich nemohol odovzdať. Nikdy sa nedopustil žiadneho porušenia pracovnej disciplíny, nie
je si toho vedomý. Nikdy mu zo strany zamestnávateľa nebolo vytýkané porušenie pracovnej disciplíny,
ani ústne, ani písomne. Majú na pracovisku knihu strážnej služby, kde sa zapisuje dochádzka a to, čo
sa udialo počas služby. Niekedy sú tam aj odkazy, čo treba spraviť - od kolegov. Nenašiel tam žiadny
odkaz ohľadne odovzdania dokumentov od pána L.. Ani nijaké iné odkazy, ktoré by sa ho týkali.

Odporca v priebehu konania k veci uviedol, že sa pridŕža svojho písomného vyjadrenia. Má za to, že
okamžité skončenie pracovného pomeru je zákonné a platné a bolo riadne doručené navrhovateľovi.
Postup doručovania a nechávania písomností v knihe strážnej služby bol u nich zabehnutý a štandardný,hoci na to nemali žiadnu smernicu. Nepopiera, že tam zanechaný odkaz navrhovateľ nemusel čítať, lebo
nepreberal službu. Navrhovateľa však vyzýval niekoľkokrát aj ústne a aj telefonicky dňa 09. 11. 2011.
Keďže navrhovateľ doklady nedoložil ani do decembra 2011, dostal okamžité skončenie pracovného

pomeru. Nie je pravdou, že mu odovzdal doklady. Odpis našiel ležať po návrate zo zahraničia, t. j. po
10. 12. 2011 v knihe.

Na základe vykonaného dokazovania súd rozhodol o vyššie uvedenej právnej veci rozsudkom č. k.
52Cpr/2/2012-97 tak, že určil okamžité skončenie pracovného pomeru za neplatné, navrhovateľovi

priznal náhradu mzdy a vo zvyšku súd návrh zamietol. Odporcu zaviazal nahradiť navrhovateľovi trovy
konania a zaplatiť súdny poplatok za návrh. Na odvolanie odporcu rozhodol Krajský súd v Bratislave
Uznesenímč.k.3CoPr/4/2013-138tak,žerozsudokprvostupňovéhosúduzrušilavecmuvrátilnaďalšie
konanie. Odvolací súd najmä uložil súdu prvého stupňa, aby sa vysporiadal s okolnosťami doručenia
písomnosti - okamžitého skončenia pracovného pomeru. Navrhovateľ tvrdil, že túto písomnosť prevzala
jeho matka, ktorá ju následne odovzdala navrhovateľovi. Podľa odvolacieho súdu písomnosť nie je

riadne doručená, ak ju prevzala iná osoba ako zamestnanec a to aj v prípade, že sa prostredníctvom
tejto osoby dostala k zamestnancovi. Dôkazné bremeno o riadnom doručení zásielky leží na odporcovi.
Odvolací súd tiež uviedol, že odporca neuviedol konkrétny dôvod pre okamžité ukončenie pracovného
pomeru, ktorý nie je zameniteľný s iným dôvodom. Tento dôvod nemožno dodatočne vymedzovať v
zmysle § 70 ZP. Keďže okamžité skončenie pracovného pomeru nie je vymedzený tak, aby ho nebolo

možné zameniť s iným dôvodom, je okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné už na tomto
základe. Nemožno sa preto zaoberať zánikom práva podľa § 68 ods. 2 v spojení s § 36 ods.1 ZP či
porušením pracovnej disciplíny vo všeobecnosti, resp. jeho intenzitou.

Po zrušení rozsudku č. k. 52Cpr/2/2012-97 odvolacím súdom odporca podal návrh, aby súd určil, že od

odporcuniejemožnéspravodlivopožadovať,abynavrhovateľaďalejzamestnával.Svojnávrhodôvodnil
tým, že navrhovateľ nespĺňa podmienky na výkon prác, nakoľko navrhovateľ doposiaľ nepredložil
doklady pre výkon pracovnej činnosti. Navrhovateľ má byť zamestnancom odborne spôsobilým na výkon
svojho povolania. Navrhovateľ nespĺňa podmienky v zmysle zákona o súkromnej bezpečnosti, nakoľko
nepredložil odporcovi vyhlásenie preukazujúce spoľahlivosť navrhovateľa a lekársky posudok. Ak by

súd rozhodol, že skončenie pracovného pomeru je neplatné, odporca by bol povinný ďalej zamestnávať
navrhovateľa a prideľovať mu prácu, vznikol by na základe takéhoto rozhodnutia súdu stav, kedy by súd
zaviazal odporcu, aby konal v rozpore so zákonom a vystavil sa riziku, že mu bude uložená pokuta. Ak
by aj súd návrhu odporcu nevyhovel, odporca by mal možnosť dať zamestnancovi výpoveď z dôvodu,
že navrhovateľ nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce.

V zmysle pokynov odvolacieho súdu vyplývajúcich z uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k.
3CoPr/4/2013-138avsúladesjehoprávnymnázorom,ktorýmjeprvostupňovýsúdviazaný,súdvykonal
dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu, výsluchom
navrhovateľa, konateľa odporcu a svedkov a prednesmi právnych zástupcov účastníkov konania a zistil

tento skutkový stav:

Z Pracovnej zmluvy vyplýva, že bola uzatvorená medzi účastníkmi tohto konania dňa 31. 08. 2009 s
nástupom do zamestnania dňa 01. 09. 2009 na dobu neurčitú. Mzda za jednu odpracovanú hodinu
predstavuje sumu 2,05 Eur. Výplatný termín je podľa vzájomnej dohody zvyčajne posledný deň

nasledujúceho mesiaca aj v prípade ukončenia zamestnania. Týždenný pracovný čas je 37,50 hodín.
Pracovník je povinný vlastniť preukaz odbornej spôsobilosti k práci v SB podľa zákona č. 473/2005 Z.
z., vyhlášky č. 634/2005 a č. 33/2006 a ďalších noviel a prislúchajúcich predpisov.

Z Okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 25. 01. 2012 vyplýva, že odporca s navrhovateľom

okamžite skončil pracovný pomer z dôvodu, že aj napriek viacerým upozorneniam nesplnil základnú
zmluvnú povinnosť podľa § 14 Zákona č. 473/2005 Z . z. a vyhlášky č. 33/2006 Z. z. čím závažným
spôsobom porušil pracovnú disciplínu a ohrozil zamestnávateľa následným sankcionovaním. Na vyššie
uvedené povinnosť sa navrhovateľ mal zaviazať aj v pracovnej zmluve v bode 6. Ďalšie dojednané
podmienky.

Z listu navrhovateľa (bez uvedenia dátumu) vyplýva, že odporcovi oznámil, že okamžité skončenie
pracovného pomeru nie je dostatočne konkrétne a zrozumiteľné a nie je mu známy dôvod závažného
porušenia pracovnej disciplíny.Z listu odporcu zo dňa 07. 02. 2012 vyplýva, že navrhovateľovi k jeho listu oznámil, že navrhovateľ
napriek viacerým upozorneniam nesplnil základnú zákonnú a zmluvnú povinnosť podľa § 13

Bezúhonnosť ods. 3 a § 14 Spoľahlivosť ods. 2 Zákona č. 473/2005 Z. z. t. j. podľa § 45 ods. 1
"na posudzovanie bezúhonnosti zamestnanca je prevádzkovateľ povinný vyžiadať od zamestnanca
každé dva roky doklady a čestné vyhlásenie preukazujúce bezúhonnosť podľa § 13 ods. 3" a podľa
§ 46 ods. 1 "na posudzovanie spoľahlivosti zamestnanca je prevádzkovateľ povinný vyžiadať od
zamestnanca každé dva roky čestné vyhlásenie preukazujúce spoľahlivosť podľa § 14 ods. 2". Ako

zamestnávateľ pri kontrole v mesiacu október 2011 zistil nedostatky v oblasti splnenia zákonnej
povinnosti navrhovateľa predložiť každé dva roky doklady preukazujúce bezúhonnosť a spoľahlivosť.
Okamžite ich od navrhovateľ vyžiadal a to viacnásobne písomne aj ústne, avšak navrhovateľ túto
povinnosť nesplnil, čím závažným spôsobom porušil pracovnú disciplínu a ohrozil zamestnávateľa
následným sankcionovaním.

Z listu navrhovateľa zo dňa 16. 02. 2012 vyplýva, že s okamžitým skončením pracovného pomeru
nesúhlasí a trvá na pokračovaní pracovného pomeru.

Z evidencie služby zo dňa 12. 10. 2011 vyplýva, že zamestnávateľ žiada pracovníkov, okrem iného aj
navrhovateľa, aby okamžite odovzdali odpis z registra trestov, čestné vyhlásenie a lekársky posudok,

inak s nimi bude okamžite skončený pracovný pomer.

Z evidencie služby zo dňa 24. 10. 2011 vyplýva, že zamestnávateľ žiada pracovníkov, okrem iného aj
navrhovateľa, aby okamžite odovzdali odpis z registra trestov, čestné vyhlásenie a lekársky posudok,
inak s nimi bude okamžite skončený pracovný pomer.

Z výplatnej pásky za mesiac 10/2011 vyplýva, že navrhovateľ odpracoval 19 dní a čerpal 2 dni
dovolenky za čo mu bola poskytnutá hrubá mzda vo výške 501,99 Eur.

Z výplatnej pásky za mesiac 11/2011 vyplýva, že navrhovateľ odpracoval 14 dní a čerpal 3 dni

dovolenky za čo mu bola poskytnutá hrubá mzda vo výške 213,70 Eur.

Z výplatnej pásky za mesiac 12/2011 vyplýva, že navrhovateľ odpracoval 18 dní a 3 dni bol
práceneschopný a bola mu poskytnutá hrubá mzda vo výške 367,92 Eur.

Z výplatného listu za obdobie 1/2012 vyplýva, že navrhovateľ odpracoval 144 hodín, pričom dosiahol
hrubú mzdu 315,44 € a čistú mzdu 221,30 €.

Z čestného vyhlásenia L. U., matky navrhovateľa, zo dňa 25. 02. 2014 vyplýva, že menovaná prevzala
oddoručovateľaSlovenskejpošty,a.s.doporučenúlistovúzásielkuurčenúprenavrhovateľaododporcu,

ktorej obsah tvorilo Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 25.1.2012 dané navrhovateľovi
odporcom.

Z výpovede svedkyne L.D. U., matky navrhovateľa, vyplýva, že svedkyňa prevzala dňa 31. 01. 2012
doporučenú zásielku, kde bol adresátom jej syn (navrhovateľ) a odosielateľ odporca. Obsah zásielky

neskúmala, neotvorenú ju dala synovi (navrhovateľovi). Svedkyňa sa pýtala poštového doručovateľa, či
túto zásielku môže prevziať, doručovateľ jej odpovedal, že áno, nežiadal doklad, svedkyňa podpísala
nejaký hárok.

Z listu Slovenskej pošty, a.s. zo dňa 23. 06. 2014 vyplýva, že zásielka RR158117986SK bola doručená

osobne adresátovi.

Z prevádzkového dokladu Slovenskej pošty, a.s. vyplýva, že zásielka RR158117986SK, bola doručená
dňa 31. 01. 2012, podpis na doklade sa nepodobá podpisu navrhovateľa.

Navrhovateľ ďalej v priebehu konania uviedol, že odporca je subjektom, ktorý si nesplnil svoju
povinnosť a nevyžiadal od navrhovateľa potrebné listiny, čo vyplýva aj z výsledku štátneho dozoru
MV SR zo dňa 09. 11. 2011. Odporca doposiaľ riadne a platne nevyzval navrhovateľa na doloženie
dokladov preukazujúcich splnenie zákonných podmienok a neurobil tak ani počas súdneho konania.Odporca sa teda neprávom domáha ochrany svojich práv na úkor navrhovateľa, pretože sám
sa dopúšťa porušovania svojich zákonných povinností. Nesplnenie podmienok v zmysle zákona
o súkromnej bezpečnosti je podľa názoru navrhovateľa prekážkou v práci na strane odporcu,

za ktorú patrí navrhovateľovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného mesačného zárobku.
Odporca nemal vypracovaný žiaden interný postup ani smernicu, ktorá by upravovala doručovanie
písomností zamestnancom. Navrhovateľ spĺňa všetky zákonné predpoklady pre výkon činnosti v
súkromnej bezpečnostnej službe, a to podmienku bezúhonnosti, zdravotnej spôsobilosti a spoľahlivosti.
Navrhovateľ predložil dôkazy preukazujúce splnenie všetkých zákonných podmienok k žalobe, tieto

doklady sú súčasťou súdneho spisu, s ktorým sa odporca mal možnosť oboznámiť. Požiadavka
odporcu, aby súd vyslovil skončenie pracovného pomeru z dôvodu, že od odporcu nie je možné
spravodlivo požadovať, aby navrhovateľa ďalej zamestnával je neopodstatnená a nezákonná. Odporca
nešpecifikoval konkrétne dôvody, pre ktoré by malo byť nespravodlivé, aby navrhovateľa ďalej
zamestnával. Tvrdenie odporcu, že vykonaním súdneho rozhodnutia bude odporca vystavený riziku
uloženia pokuty, je zavádzajúce a nesprávne, keďže je povinnosťou odporcu ako zamestnávateľa v

prípade právoplatného rozhodnutia súdu o neplatnom skončení pracovného pomeru ďalej navrhovateľa
zamestnávať v zmysle pracovnej zmluvy, vytvoriť podmienky na výkon práce a samozrejme konať
v súlade so zákonom č. 473/2005 Z.z. Boli splnené všetky zákonné predpoklady pre náhradu mzdy
navrhovateľovi. Navrhovateľ nesúhlasí s návrhom odporcu, na nepriznanie náhrady mzdy v celom
rozsahu, resp. na nepriznanie náhrady mzdy za obdobie prevyšujúce 12 mesiacov a to z dôvodov, že

odporca s navrhovateľom neplatne skončil pracovný pomer, neprideľoval odporcovi prácu, odporca má
zo zákona nárok na náhradu mzdy ako nároku z neplatného skončenia pracovného pomeru, ktoré je
nesporné, navrhovateľ je z viny odporcu bez trvalého pracovného pomeru od momentu, kedy s ním
odporca neplatne ukončil pracovný pomer a nemôže z toho dôvodu uspokojovať svoje základné životné
potreby. Nie sú splnené formálno-právne podmienky pre pripustenie návrhu odporcu, ktorým sa domáha

určiť, že od odporcu nie je možné spravodlivo požadovať, aby navrhovateľa ďalej zamestnával, nie sú
splnené náležitosti návrhu, nie je zrejmé, aký pracovný pomer sa má skončiť a kedy. Nie je daný ani
naliehavý právny záujem na takomto určení vzhľadom na to, že Krajský súd v Bratislave uviedol, že
skončenie pracovného pomeru je neplatné.

Odporca ďalej v priebehu konania uviedol, že nedisponuje žiadnym dôkazom, ktorým by preukázal, že
okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 25. 01. 2012 doručil navrhovateľovi do
vlastných rúk. Z rozhodnutia krajského súdu je zrejmé, že ak by aj bolo okamžité skončenie pracovného
pomeru doručené navrhovateľovi do vlastných rúk, toto by bolo neplatné z dôvodu nedostatočného
skutkového vymedzenia. Odporca žiadal, aby súd navrhovateľovi nepriznal náhradu mzdy, ktorú si

navrhovateľ v konaní nárokuje. Navrhovateľ nemohol, ani nemôže vykonávať prácu v zmysle pracovnej
zmluvy, pretože nesplnil povinnosť uloženú mu zákonom a nespĺňa predpoklady na výkon práce, keďže
odporcovi do dnešného dňa nepredložil lekársky posudok, ani čestné vyhlásenie o spoľahlivosti. Jedná
sa tak o prekážku v práci na strane navrhovateľa, za ktorú mu neprináleží náhrada mzdy. Keby nedošlo
k skončeniu pracovného pomeru s navrhovateľom, odporca by mu nemohol prideľovať prácu, a teda

reálne dosiahnutá mzda navrhovateľa by bola nulová. Podľa informácií odporcu navrhovateľ v období
po skončení pracovného pomeru vykonával prácu pre viacerých zamestnávateľom a dosahoval príjem.
V prípade, že sa súd nestotožní s názorom odporcu, žiadal odporca, aby bola navrhovateľovi priznaná
náhrada mzdy najviac za obdobie 12 mesiacov. Na výpočet priemerného zárobku navrhovateľa sa má
použiť mzda, ktorú by navrhovateľ v rozhodnom období zrejme dosiahol, a ktorá by bola nulová. Je

daný naliehavý právny záujem na určení, že od odporcu nie je možné spravodlivo požadovať, aby
navrhovateľa ďalej zamestnával, nakoľko z rozhodnutia odvolacieho súdu je zrejmé, že pracovný pomer
trvá. Zamestnanec má zákonnú povinnosť predložiť čestné vyhlásenie a lekársky posudok, ktorá nie je
podmienená výzvou zamestnávateľa. Navrhovateľ ako odborne spôsobilý pracovník si mal byť vedomý
svojej zákonnej povinnosti. Odporca platne vyzval navrhovateľa na predloženie dokladov, urobil tak

ústne, telefonicky a prostredníctvom knihy evidencie. Forma výzvy nie je nijako zákonne upravená,
postačovalo, ak tak urobil ústne. U navrhovateľa trvá výpovedný dôvod, nakoľko dodnes nepredložil
potrebné doklady. Fotokópie listín, ktoré sú súčasťou spisu, sú staršie ako dva roky, z čoho vyplýva, že
sú pre účely odporcu nepoužiteľné. Skúmanie naliehavého právneho záujmu na určení, že od odporcu
nie je možné spravodlivo požadovať, aby navrhovateľa ďalej zamestnával, je irelevantné, pretože takéto

rozhodnutie súdu ma konštitutívnu povahu, kde nie je prípustné skúmanie naliehavého právneho záujmu
na rozdiel od deklaratórneho rozhodnutia pri žalobách na určenie.Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti (účinného do 31. 01. 2013) za
spoľahlivú osobu sa na účely tohto zákona nepovažuje ten, kto: a) preukázateľne nadmerne požíva
alkoholické nápoje alebo preukázateľne požíva iné návykové látky, b) bol v posledných dvoch rokoch

uznaný vinným z priestupku na úseku ochrany pred alkoholizmom a inými toxikomániami, z priestupku
na úseku používania výbušnín, z priestupku na úseku strelných zbraní a streliva, za ktorý mu bola
uložená pokuta nad 100 eur, z priestupku na úseku obrany Slovenskej republiky, z priestupku proti
verejnému poriadku spáchaného neuposlúchnutím výzvy verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci,
z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu spáchaného drobným úmyselným ublížením na zdraví

alebo z priestupku proti majetku, c) bol právoplatne odsúdený za niektorý z trestných činov uvedených
v § 13 ods. 1 a od doby, keď sa na neho hľadí, ako by nebol odsúdený, neuplynuli tri roky, d) je trestne
stíhaný za trestný čin uvedený v § 13 ods. 1 písm. a), e) bol trestne stíhaný za trestný čin uvedený v § 13
ods.1písm.a)atrestnéstíhaniesaskončiloschválenímzmieru,akododňanadobudnutiaprávoplatnosti
rozhodnutia o schválení zmieru neuplynuli tri roky, f) bol trestne stíhaný za trestný čin uvedený v § 13
ods. 1 písm. a) a trestné stíhanie bolo právoplatne podmienečne zastavené, ak od skončenia skúšobnej

doby neuplynuli tri roky, g) podľa zistení ministerstva alebo krajského riaditeľstva neposkytuje záruku,
že bude pri vykonávaní činnosti podľa tohto zákona dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy,
povinnosti vyplývajúce z rozhodnutí a iných opatrení vydaných podľa tohto zákona a že bude činnosť
podľa tohto zákona vykonávať poctivo.

Podľa § 14 ods. 2 citovaného zákona okrem dokladov podľa § 13 ods. 3 sa spoľahlivosť preukazuje aj
čestným vyhlásením o tom, že osoba nebola v posledných dvoch rokoch uznaná vinnou zo spáchania
niektorého z priestupkov uvedených v odseku 1 písm. b) a že nie je u nej iná prekážka ustanovená v
odseku 1 písm. a), c) až f), pre ktorú by nespĺňala podmienku spoľahlivosti.

Podľa § 14 ods. 3 citovaného zákona Ministerstvo alebo krajské riaditeľstvo si na posúdenie spoľahlivosti
vyžiada vyjadrenie útvaru Policajného zboru, a ak výsledky posúdenia spoľahlivosti osoby neumožňujú
vysloviť jednoznačný záver o jej spoľahlivosti, vyžiada si aj stanovisko osobitnej komisie.

Podľa § 14 ods. 4 citovaného zákona osobitná komisia môže zaujať stanovisko k spoľahlivosti osoby aj

bez žiadosti. Stanoviskom osobitnej komisie je ministerstvo alebo krajské riaditeľstvo viazané.

Podľa § 14 ods. 5 citovaného zákona osobitnú komisiu podľa odseku 3 zriaďuje minister vnútra
Slovenskej republiky (ďalej len "minister"). Členovia komisie musia byť oprávnení oboznamovať sa s
utajovanými skutočnosťami. Ministerstvo alebo krajské riaditeľstvo môže na posúdenie spoľahlivosti

požiadať o vyjadrenie aj iný štátny orgán alebo obec, v ktorej sa žiadateľ zdržiava alebo sa v
posledných piatich rokoch zdržiaval; tí sú povinní žiadosti ministerstva alebo krajského riaditeľstva
o vyjadrenie vyhovieť v lehote 14 dní od jej doručenia. Ministerstvo alebo krajské riaditeľstvo si
však vždy vyžiada vyjadrenie Slovenskej informačnej služby, ak ide o posúdenie spoľahlivosti fyzickej
osoby, ktorá žiada o udelenie licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby, fyzickej osoby, ktorá

je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorá žiada o udelenie
licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby, fyzickej osoby, ktorá má najmenej 15 % majetkový
podiel v právnickej osobe, vedúceho organizačnej zložky podniku, zodpovedného zástupcu, prokuristu,
vedúceho podniku zahraničnej osoby a fyzickej osoby, ktorá vykonáva fyzickú ochranu alebo pátranie v
objekte osobitnej dôležitosti; lehota podľa predchádzajúcej vety platí rovnako.

Podľa § 45 citovaného zákona na posudzovanie bezúhonnosti uchádzača o zamestnanie je
prevádzkovateľ povinný vyžiadať od uchádzača o zamestnanie doklady a čestné vyhlásenia
preukazujúce bezúhonnosť podľa § 13 ods. 3. Na posudzovanie bezúhonnosti zamestnanca je
prevádzkovateľ povinný vyžiadať od zamestnanca každé dva roky doklady a čestné vyhlásenia

preukazujúce bezúhonnosť podľa § 13 ods. 3. Na posúdenie bezúhonnosti je uchádzač o zamestnanie
povinný predložiť prevádzkovateľovi pred nástupom do zamestnania doklady a čestné vyhlásenia
preukazujúce bezúhonnosť podľa § 13 ods. 3. Na posudzovanie bezúhonnosti zamestnanca je
zamestnanec povinný prevádzkovateľovi predložiť každé dva roky doklady a čestné vyhlásenia
preukazujúce bezúhonnosť podľa § 13 ods. 3 a neodkladne hlásiť prevádzkovateľovi každú zmenu

skutočností rozhodujúcich na posúdenie bezúhonnosti.

Podľa § 46 citovaného zákona na posudzovanie spoľahlivosti uchádzača o zamestnanie je
prevádzkovateľ povinný vyžiadať od uchádzača o zamestnanie čestné vyhlásenie preukazujúcespoľahlivosť podľa § 14 ods. 2. Na posudzovanie spoľahlivosti zamestnanca je prevádzkovateľ povinný
vyžiadať od zamestnanca každé dva roky čestné vyhlásenia preukazujúce spoľahlivosť podľa § 14
ods. 2. Na posúdenie spoľahlivosti je uchádzač o zamestnanie povinný predložiť prevádzkovateľovi

pred nástupom do zamestnania čestné vyhlásenie preukazujúce spoľahlivosť podľa § 14 ods. 2.
Na posudzovanie spoľahlivosti zamestnanca je zamestnanec povinný prevádzkovateľovi predložiť
každé dva roky čestné vyhlásenia preukazujúce spoľahlivosť podľa § 14 ods. 2 a neodkladne hlásiť
prevádzkovateľovi každú zmenu skutočností rozhodujúcich na posúdenie spoľahlivosti.

Podľa § 68 ods. 1 Zákona č. 301/2011 Z. z. Zákonníka práce účinného od 01. 01. 2013 /ďalej len
"Zákonník práce"/ môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy,
ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú
disciplínu.

Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce môže zamestnávateľ podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný

pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel,
najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako
platia ustanovenia § 63 ods. 3 a 4.

Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj

zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 74 Zákonníka práce výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany

zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak
je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia
písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k
prerokovaniu došlo.

Podľa § 81 písm. Zákonníka práce je zamestnanec povinný najmä
a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi;
nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu,
b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho

až po skončení pracovného času,
c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi
riadne oboznámený,
d) v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej
neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom,

e) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok
pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami
zamestnávateľa,
f) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v
záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám,

g) písomne oznamovať zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu všetky zmeny, ktoré sa týkajú
pracovného pomeru a súvisia s jeho osobou, najmä zmenu jeho mena, priezviska, trvalého pobytu
alebo prechodného pobytu, adresy na doručovanie písomností, zdravotnej poisťovne, a ak sa so
súhlasomzamestnancapoukazujevýplatanaúčetvbankealebovpobočkezahraničnejbanky,ajzmenu
bankového spojenia.

Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak
s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnancanaďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd

rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť
náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť
mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec

nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.

Podľa § 134 ods. 1 a 2 Zákonníka práce priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej
len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu
v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.
Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný

zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
rozhodujúcom období používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 139 citovaného zákona priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok.
Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych

predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa
vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného
pracovnéhočasuzamestnanca.Priemernýmesačnýzároboksazaokrúhľujenanajbližšíeurocentnahor.

Podľa § 252i ods. 1 citovaného zákona sa týmto zákonom spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré

vznikli pre 1. januárom 2013.

Podľa § 152 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku rozsudkom sa má rozhodnúť o celej prejednávanej
veci. Ak je to však účelné, môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že
návrh navrhovateľa je v časti určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru dôvodný a
okamžité skončenia pracovného pomeru zo dňa 25. 01. 2012 je neplatné.

Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru

adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Zákon
pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Okamžité skončenie
pracovného pomeru medziiným musí byť písomné a zamestnancovi doručené, zamestnávateľ v ňom
môže uplatniť iba dôvod uvedený v Zákonníku práce, ktorý v ňom musí skutkovo vymedziť tak, aby
ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom (viď § 70 Zákonníka práce). K okamžitému skončeniu

pracovného pomeru môže zamestnávateľ pristúpiť iba v prípade, že zamestnanec bol právoplatne
odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo v prípade, že porušil závažne pracovnú disciplínu. Dôvod
okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť daný. Okamžité skončenie pracovného pomeru zo
strany zamestnávateľa musí zamestnávateľ vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov (viď § 74
Zákonníka práce). Platnosť právnych úkonov (vrátane pracovnoprávnych úkonov vedúcich ku skončeniu

pracovného pomeru) je potrebné posudzovať so zreteľom na okolnosti, za ktorých bol právny úkon
urobený (judikát NS SR 5 Cdo 74/2008). Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v
lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel.
Súd je okamžité skončenie pracovného pomeru odporcom ako zamestnávateľom s navrhovateľom ako
zamestnancom povinný preskúmať z hľadiska, či boli splnené všetky vyššie uvedené hmotnoprávne

podmienky skončenia pracovného pomeru, čo sa v tomto prípade nestalo.

V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 218/2007
zo dňa 13. 10. 2008) písomnosti doručované poštou zamestnávateľ zasiela na poslednú adresu
zamestnanca, ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou "do vlastných

rúk." Povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec
alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju pošta vrátila zamestnávateľovi alebo
zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním aleboopomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec
alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.

Súd má za preukázané, že odporca okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 25. 01. 2012
riadne navrhovateľovi nedoručil, aj keď Slovenská pošta, a.s. vo svojom liste uviedla, že navrhovateľ
si zásielku prevzal osobne, podpis na prevádzkovom doklade Slovenskej pošty, a.s. sa nepodobá
podpisu navrhovateľa. Z výpovede svedkyne - matky navrhovateľa vyplýva, že okamžité skončenie
pracovného pomeru bolo doručené poštou dňa 31. 01. 2012 matke navrhovateľa, teda osobe odlišnej

od zamestnanca (navrhovateľa), ktorému bolo určené. Matka navrhovateľa neskôr okamžité skončenie
pracovného pomeru odovzdala navrhovateľovi, čo vyplýva z jej výpovede, aj zo skutočnosti, že
navrhovateľ na okamžité skončenie pracovného pomeru reagoval listom zaslaným odporcovi. V zmysle
právneho názoru Krajského súdu, sa zásielka, ktorej obsahom bolo okamžité skončenie pracovného
pomeru nepovažuje za riadne doručenú, ak bola od poštového doručovateľa prevzatá inou osobou ako
druhýmúčastníkompracovnoprávnehopomeru(navrhovateľom)atoajvprípade,aksaprostredníctvom

osoby, ktorá zásielku prevzala, neskôr táto zásielka dostala k adresátovi - navrhovateľovi. Odporca
nedoručoval zásielku obsahujúcu okamžité skončenie pracovného pomeru s doručenkou "do vlastných
rúk." Okamžité skončenie pracovného pomeru je preto neplatné už z dôvodu, že nebolo navrhovateľovi
riadne do vlastných rúk doručené.

Na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru postačuje nesplnenie čo i len jednej
z vyššie uvedených hmotnoprávnych podmienok platnosti tohto jednostranného právneho úkonu. Pre
úplnosť súd v súlade s právnym názorom Krajského súdu v Bratislave dodáva, že okamžité skončenie
pracovného pomeru by bolo neplatné aj v prípade, že by bolo navrhovateľovi doručené.

Okamžité skončenie pracovného pomeru je neurčité a zmätočné. Zákon pre platnosť okamžitého
skončenia pracovného pomeru vyžaduje, aby dôvod okamžitého zrušenia pracovného pomeru bol
určitým nezameniteľným spôsobom konkretizovaný uvedením skutočností, v ktorých účastník vidí
naplnenie zákonného dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa pracovný
pomer okamžite zrušuje.

Z Okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 25. 01. 2012 vyplýva, že odporca s navrhovateľom
okamžite skončil pracovný pomer z dôvodu, že aj napriek viacerým upozorneniam nesplnil základnú
zmluvnú povinnosť podľa § 14 Zákona č. 473/2005 Z . z. a vyhlášky č. 33/2006 Z. z. čím závažným
spôsobom porušil pracovnú disciplínu a ohrozil zamestnávateľa následným sankcionovaním, pričom na

vyššie uvedené povinnosti sa mal navrhovateľ zaviazať v bode 6. Ďalšie dojednané podmienky.

Z § 14 ods. 1 citovaného zákona vyplývajú podmienky, za ktorých nemožno považovať (pre účely
tohto zákona) osobu za bezúhonnú, a to príkladom osobu, ktorá preukázateľne nadmerne požíva
alkoholické nápoje alebo preukázateľne požíva iné návykové látky, osobu, ktorá bola trestne stíhaná z

tamuvedenýchdôvodov,bolauznanývinnýmztamuvedenéhopriestupkuapod.Zodseku2vyplývaako
inak, okrem §13 ods. 3 citovaného zákona, osoba preukazuje bezúhonnosť. V nasledujúcich odsekoch §
14 citovaného zákona sa uvádzajú podrobnosti týkajúce sa posudzovania spoľahlivosti. V bode 6 Ďalšie
dojednané podmienky Pracovnej zmluvy zo dňa 31. 08. 2009, na ktorú okamžité skončenie pracovného
pomeru taktiež odkazuje sa uvádza, že pracovník je povinný vlastniť preukaz odbornej spôsobilosti

k práci v SB podľa zákona č. 473/2005 Z. z., vyhlášky č. 634/2005 a č. 33/2006 a ďalších noviel a
prislúchajúcich predpisov.

Skutkový dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru je teda nedostatočne určitý, ale navyše
aj zmätočný, nakoľko z neho nie je zrejmé ani len to, o splnenie akej konkrétnej povinnosti má ísť,

či zmluvnej, či zákonnej, prípadne oboch. Zmätočnosť a neurčitosť je zrejmá o to viac, že okamžité
skončenie pracovného pomeru odkazuje na porušenie zmluvnej povinnosti avšak v zmysle zákona
(podľa § 14 citovaného zákona), pričom tieto povinnosti, t. j. zmluvné a zákonné nie sú v tomto prípade
totožné.

Len samotný odkaz na porušenie zákona a zmluvy v žiadnom prípade nespĺňa požiadavku na riadne
uvedenie skutkových dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru, pričom z tak formulovaných
dôvodov nie je vôbec zrejmé, akého závažného porušenia pracovnej disciplíny sa navrhovateľ dopustil
a akým konkrétnym konaním alebo nekonaním navrhovateľa k nemu malo dôjsť. Uvedené vyplýva ažz listu odporcu zo dňa 07. 02. 2012, v ktorom už podrobne uvádza akého konkrétneho závažného
porušeniapracovnejdisciplínysamalnavrhovateľdopustiť,avšakbeztohtolistubyvôbecnebolomožné
určiť,akéhozávažnéhoporušeniapracovnejdisciplíny(konanie/nekonania)samalnavrhovateľdopustiť.

Zákon dodatočné dopĺňanie a špecifikáciu skutkových dôvodov okamžitého skončenia pracovného
pomeru nepripúšťa a dodatočné "dovysvetlenie" týchto dôvodov listom zo dňa 07. 02. 2012 alebo
prednesmi odporcu v rámci súdneho konania nemôže odstrániť nedostatky a z toho vyplývajúcu
neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 25. 01. 2012.

Vzhľadom na uvedené sa súd vzhľadom na právny názor Krajského súdu ďalej nezaoberal otázkou
zániku práva na okamžité skončenie pracovného pomeru, ani porušením pracovnej disciplíny a jeho
intenzitou.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a právne závery, súd riadiac sa právnym názorom
odvolacieho súdu určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané navrhovateľovi odporcom dňa

25. 01. 2012 je neplatné.

Pokiaľ ide o vzájomný návrh odporcu, aby súd určil, že od odporcu nie je možné spravodlivo
požadovať, aby navrhovateľa ďalej zamestnával, súd ho na základe vykonaného dokazovanie považuje
za nedôvodný.

V prípade zamestnávateľ so svojim zamestnancom skončil pracovný pomer neplatne pričom
zamestnanec zamestnávateľovi oznámil, že trvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával,
jeho pracovný pomer trvá aj naďalej. Výnimkou z tohto pravidla je prípad, súd rozhodne, že
nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. V prípade

takéhoto rozhodnutia súdu sa pracovný pomer končí dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu. Odporcu
- zamestnávateľa zaťažuje dôkazné bremeno preukázať dôvod, pre ktorý by mal súd rozhodnúť, že
pracovný pomer netrvá (napr. mohlo by ísť o situáciu, keď pracovný pomer na základe výpovede
zamestnávateľa z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny sa skončil neplatne pre nesplnenie
povinnosti ponuky vhodnej práce. Ide najmä o prípady, keď zamestnanec svojim správaním vážne

ohrozuje záujmy zamestnávateľa.

Odporca svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ nespĺňa zákonné podmienky na výkon práce u
odporcu a jeho ďalšie zamestnávanie by odporcu vystavilo riziku sankcionovania zo strany orgánov
verejnej správy z dôvodu porušenia zákona. Odporca tieto svoje tvrdenia nijako nepreukázal a sú čisto

hypotetické. Podľa názoru súdu nie je hypotetická hrozba sankcií odporcovi dôvodom, pre ktorý by
možné určiť, že od odporcu nie je možné spravodlivo požadovať, aby navrhovateľa ďalej zamestnával.
Navrhovateľ do spisu založil všetky potrebné doklady (čestné vyhlásenie, odpis z registra trestov,
lekárske potvrdenie), preukazujúce jeho spôsobilosť vykonávať prácu u odporcu. Odporca namietal,
že tieto doklady sú staršie ako dva roky. Odporcovi nič nebráni kedykoľvek si od navrhovateľa riadne

vyžiadať aktuálne doklady a splniť si tak svoju zákonnú povinnosť.

Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že neexistuje a odporca ani nepreukázal žiaden dôvod, pre
ktorý by súd mal určiť, že od odporcu nie je možné spravodlivo požadovať, aby navrhovateľa ďalej
zamestnával. Navrhovateľ nijako neohrozuje záujmy odporcu - zamestnávateľa. Súd preto vzájomný

návrh odporcu zamietol.

O mzdových nárokoch navrhovateľa a trovách konania súd rozhodne v konečnom rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Bratislava II písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).