Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 31, 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 7C/46/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715201090
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Dobrík
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5715201090.10

Rozhodnutie

Sudca Okresného súdu v Martine JUDr. Miroslav Dobrík v právnej veci žalobcu: O. O., D.. XX.XX.XXXX,
N. H., X.. P. XXX/XX, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Milanom Chovancom, s.r.o., so sídlom v
Žiline, Vojtecha Tvrdého 17 proti žalovanej: O. N., F.. Y., D.. XX.XX.XXXX, N. H., X.. P. XXX/XX, zast.
splnomocneným zástupcom O.. M. G., D.. XX.XX.XXXX, N. O., X.. O.. C. Č.. XXXX/X v konaní o zrušenie
a vyporiadanie spoluvlastníctva takto

r o z h o d o l :

Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. území H., O. H.,
zapísanej na Okresnom úrade O., odbore katastrálnom, na LV č. XXXX, byt č. X na prvom poschodí ,
vchod XX obytného domu číslo súpisné XXX , stojacom na parcele KNC XXXX , patriace každému
z účastníkov 1/2 a ďalej podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu a
pozemku KNC XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 321 m2, patriaca každému z účastníkov
v 1/14-ine a prikazuje ju do výlučného vlastníctva žalobcu O. O., F.. O., D.. XX.XX.XXXX, N. P. Č.. XXX/

XX, H..

Žalobca je povinný v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku vyplatiť žalovanej z titulu vyporiadania
podielového spoluvlastníctva v sume 20.300 €.

Súd návrh žalobcu , aby mu žalovaná vyplatila sumu 10.749,29 € zamieta.

Žiadnemu z účastníkov sa náhrada trov konania nepriznáva.

Každý z účastníkov je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu v Martine trovy znaleckého dokazovania
hradené zo štátnych prostriedkov po 146,80 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca v podanom návrhu žiadal, aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo k
nehnuteľnosti uvedenej vo výroku tohto rozsudku, ktoré má so žalovanou a prikázal ju do jeho
výlučného vlastníctva. Ďalej v návrhu uviedol, že on je povinný vyplatiť žalovanej sumu 20.300 € z
titulu vyporiadania BSM a to na základe znaleckého posudku L.. G.. V návrhu však žiadal, aby súd
zohľadnil investície, ktoré vykonal zo svojich peňazí do predmetného bytu a aby zaviazal žalovanú, aby
mu uhradila polovicu týchto investícií, ktoré vyčíslil na 10.749, 29 €. Taktiež žiadal v návrhu, aby mu

žalovaná uhradila trovy konania.

2.Žalovaná v písomnom vyjadrení k návrhu uviedla, že súhlasí so zrušením a vyporiadaním podielového
spoluvlastníctva, ako aj s tým, aby bola nehnuteľnosť prikázaná do výlučného vlastníctva žalobcu.
Taktiež súhlasila aj s výškou, ktorú jej má žalobca vyplatiť z titulu vyporiadania podielového
spoluvlastníctva, teda so sumou 20.300 €. Nesúhlasila však, že by mala ona vyplatiť žalovanému

polovicuinvestíciídobytu,ktorépodľanej žalobcazosvojich peňazínevykonal.Poukázalanato,žeona
disponovala tiež určitými peňažnými sumami , nakoľko odpredala svoj byt za 560.000 Sk. Predmetný bytkúpili za 840.000 Sk a to každý z účastníkov v polovici. Peniaze, ktoré jej zvýšili z odpredaja bytu dala
k dispozícii žalobcovi a tento ich použil na rekonštrukciu bytu, lebo on sa v tom lepšie vyznal ako ona.

3. Z dôvodov zistenia investícií zhodnotenia predmetného bytu, nakoľko medzi účastníkmi boli v tomto
smere nezhody bolo v konaní nariadené znalecké dokazovanie, ktoré navrhovali obidvaja účastníci.
Znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že hodnota skutočne vykonaných prác s DPH bola vo výške
16.830,08 €.

4. Žalobca vo svojich písomných vyjadreniach, ako aj vo výpovediach na pojednávaniach trval na tom,
že k zhodnoteniu bytu došlo jeho pričinením, nakoľko toto zhodnotenie financoval len on. Zhodnotenie
bytu sa vykonalo v roku 2007 až 2008. V tom čase , presnejšie od roku 2007 do roku 2013 bola žalovaná
evidovaná na úrade práce ako nezamestnaná. Poukázal na to, že si bral aj nejaké pôžičky. Podľa neho
jedná sa o pôžičku E. z roku 2007 na sumu 50.000 Sk. Táto bola použitá na kúpu okien. Ďalej sa jedná
o úver z Istrobanky z roku 2007. Do 30.12.2013 bolo splatené 7.381,23 €. Ešte sa má splatiť 11.598,80

€. Ohľadom tohto úveru upresnil, že tento sa použil na refundáciu kúpy bytu, ktorý je predmetom tohto
konania. Tento bol braný dodatočne. Predtým mu na kúpu bytu požičal kamarát. Poskytol mu sumu
440.000 Sk. Celá táto suma bola použitá na splatenie bytu z dobrovoľnej dražby. Až potom si mohol
žalobca zobrať úver na refundáciu bytu. Je pravdou, že žalovaná odpredala byt za 548.000 Sk, ale
podľa neho z tejto sumy uhrádzala dlh, ktorý mala v rámci BSM a mala vyplatiť bývalému manželovi v

zmysle rozsudku 146.500 Sk. Zo zvyšnej sumy asi tiež vyplácala ďalšie dlžoby, ale bližšie ich nevedel
špecifikovať. Na preukázanie svojich tvrdení navrhol vypočuť svedkov.

5. Žalovaná vo svojich písomných vyjadreniach, ako aj výpovediach na pojednávaní trvala na svojom
stanovisku. Taktiež navrhla vypočuť svedkov na svoje tvrdenia. Nie je pravdou, že by vyplácala bývalého

manžela v zmysle rozsudku okresného súdu sp.zn. 5C 200/2003. V zmysle tohto rozsudku mala vyplatiť
sumu 146.500 Sk. Nevyplatila ju z toho dôvodu, že to jej bývalý manžel T. N. nechcel. To preukazovala
aj čestným prehlásením, ktoré pripojila ku spisu. Predmetný byt kupovala z peňazí, ktoré získala
odpredaním svojho bytu a zvyšok bol použitý na prerábanie predmetného bytu. Pokiaľ sa týka vznesenia
návrhu žalobcu na vyplatenie polovicu investícií, ktoré mal žalobca vložiť do prerábania bytu , z ktorej

si uplatňoval polovicu vo výške 10.749 € , tak v tomto smere žiadala návrh zamietnuť ako nedôvodný .
Tento návrh si uplatňoval žalobca z titulu bezdôvodného obohatenia . Ak by aj bolo preukázané ,že by
bol žalobca investoval do prerábania bytu, tak by už táto jeho pohľadávka bola premlčaná.

6. Svedok O. T., ktorého navrhol vypočuť žalobca uviedol, že je v bližšom priateľskom vzťahu so

žalobcom. Od neho vedel, že on platil prerábanie bytu zo svojich peňazí.

7. Svedok P. Y., otec žalovanej uviedol, že podľa neho byt bol prerábaný, financovaný zo spoločných
peňazí. Dcéra mala peniaze z odpredaja bytu.

8. Svedok L. Y., brat žalovanej uviedol, že nevie, z akých peňazí sa financovala prerábka bytu. Vo svojej
výpovedi dedukoval, že sestra mala peniaze z odpredaja bytu.

9.Svedkyňa U. D., dcéra účastníkov na pojednávaní uviedla, že rodičia hospodárili spoločne. Matka
mala peniaze z odpredaja bytu. Vtedy bývali u starej mamy a preto mama peniaze nemíňala. Podľa nej

na prerábku bytu dala asi 120.000 Sk.

10. Z. T. N., na vypočutí ktorého žalobca trval uviedol, že žalovaná mu nevyplatila sumu z titulu
vyporiadania BSM v zmysle rozsudku Okresného súdu Martin sp.zn. 5C 200/2003. Jednalo sa o sumu
146.500 Sk, lebo to nechcel. Povedal, že nech dá peniaze radšej dieťaťu.

11.Svedok M. O., bratranec žalobcu uviedol, že nevie, kto z účastníkov financoval prerábku bytu.

12. Podľa § 142 ods. 1 O.z. ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vyporiadanie na návrh
niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pri tom na výšku podielov a účelné využitie veci. Ak nie je

rozdelenievecimožné,prikážesúdveczaprimeranúnáhradujednémualeboviacerýmspoluvlastníkom.
Prihliadne pri tom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového
spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiaden zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej
predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.13.Súd pri rozhodovaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva vychádzal z vyššie
citovaného zákonného ustanovenia. V tomto smere nebol žiaden rozpor medzi účastníkmi. Od samého

počiatku bola zhoda medzi účastníkmi v tom, že podielové spoluvlastníctvo bude zrušené a byt
bude pridelený do výlučného vlastníctva žalobcovi. Taktiež v priebehu celého konania, až na záver
dokazovania nebola sporná suma, ktorú má vyplatiť žalobca žalovanej z titulu vyporiadania podielového
spoluvlastníctva, keď táto suma vychádzala zo znaleckého posudku, ktorý dal vypracovať žalobca pred
podaním návrhu. Až ku koncu konania , konkrétne dňa 12.10.2017 žiadala žalovaná, aby jej žalobca

vyplatil z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva 25.000 €, lebo podľa nej ceny nehnuteľností
stúpli. Svoje tvrdenie však nepodložila žiadnym konkrétnym dôkazom a preto súd neakceptoval jej názor
a bral do úvahy jej stanovisko od samého začiatku, keď súhlasila so sumou , ktorú uviedol žalobca.

14.Inouotázkoubolaotázkainvestíciídopredmetnéhobytu,hodnotyprác,ktorétammalibyťvykonané.
V tomto smere podľa názoru súdu žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal, že by sa jednalo o

financie len z jeho strany. Nevyvrátil tvrdenie žalovanej, že táto sa tiež podieľala na financovaní z peňazí,
ktoré mala z odpredaja bytu. Taktiež nepreukázal svedeckými výpoveďami oprávnenosť svojho nároku.
Jediný svedok O. T., ktorý uviedol, že je v bližšom priateľskom vzťahu so žalobcom , že prerábanie bytu
financoval žalobca, čo mu on sám povedal. Ostatní svedkovia nepreukázali jeho tvrdenie. Výpoveď O. T.
súd hodnotil ako tendenčnú v snahe pomôcť žalobcovi. Taktiež nemožno podľa názoru súdu zohľadniť

jeho investície do prerábky, ako to tvrdil na pojednávaní, keď poukazoval aj na úvery, ktoré si za účelom
prerábania bytu bral. Z dokazovania ohľadom úveru z L. vyplynulo, že peniaze, ktoré si zobral tak boli
použité na refundáciu kúpnej ceny, nakoľko na svoj podiel na kúpnu cenu na byt si požičal od priateľa
a neskôr, keď už mal vo vlastníctve byt si zobral úver a peniaze vrátil kamarátovi. Teda danú sumu v
žiadnom prípade nemožno zohľadniť v prospech žalobcu. Ak by súd v tomto smere akceptoval tvrdenie

žalobcu, tak tento by bol bezdôvodne zvýhodnený, nakoľko by sa jednalo o zohľadnenie predmetného
úveru pri nadobudnutí podielu k predmetnému bytu a tiež peňazí z tohto úveru pri prerábaní bytu. Podľa
názoru súdu žalobca nepreukázal svoje tvrdenie ohľadom tej skutočnosti, že žalovaná bola nútená
vyplatiť svojho bývalého manžela na základe rozsudku Okresného súdu Martin sp.zn. 5C 200/2003 vo
výške 146.500 Sk, nakoľko ako to sám jej bývalý manžel T. N. uviedol, žalovaná nevyplatila túto sumu,

lebo to nechcel. Žalovanej povedal, aby tieto peniaze radšej dala dieťaťu. Túto svoju výpoveď uviedol
potom, ako na jeho vypočutí trval žalobca. Súdu teda vyhodnotiac všetky dôkazy a to každý osobitne,
ako aj v ich vzájomných súvislostiach dospel k jednoznačnému záveru, že ohľadom tvrdenia žalobcu,
že prerábku bytu vykonal zo svojich peňazí tento neuniesol dôkazné bremeno. Nepreukázal, že by
prerábka bytu bola robená len z jeho peňazí.

15.Ďalej súd vzhľadom na vykonané dokazovanie, v prípade, že ak by bol aj v konaní žalobca preukázal,
že investoval do prerábky bytu len svoje peniaze, tak by to nemohlo byť v jeho prospech zohľadnené
v rámci širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva , nakoľko nie je možné mu vyplatiť žiadnu
sumu z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré podľa neho vzniklo druhému spoluvlastníkovi, t.j.

žalovanej, nakoľko žalovaná súhlasila s investíciou do prerábky bytu. V tomto prípade nie je rozhodné, či
sú to nutné náklady alebo náklady iné než nutné na opravu a údržbu. Jedná sa o dohodu o hospodárení
so spoločnou vecou podľa § 139 ods. 2 O.z. a preto investujúci spoluvlastník má právo od ostatných
spoluvlastníkov na úhradu vynaložených prostriedkov už za trvania spoluvlastníctva a nie až po jeho
zrušení. Z toho jednoznačne vyplýva, že pohľadávka, ktorú vzniesol žalobca je premlčaná. Z toho

dôvodu jeho návrh na vyplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške 10.749,29 €, ktorú uplatňoval voči
žalobkyni v návrhu súd zamietol.

16. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 2 CSP, nepriznal žiadnemu z účastníkov
náhradu trov konania, lebo v danej veci sa dá povedať, že každý z účastníkov mal len čiastočný úspech

vo veci. Žalobca nemal úspech, pokiaľ sa týka vyplatenia bezdôvodného obohatenia a žalovaná nemala
úspech , pokiaľ sa týka výšky vyplateného podielu z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva ,
ako si to uplatňovala ku koncu konania.

17. Účastníci sa nevedeli zhodnúť vo svojich tvrdeniach, výpovediach, o akú sumu došlo k zhodnoteniu

nehnuteľnosti - bytu pri prerábkach. V záujme oboch strán bolo nariadené v tomto smere znalecké
dokazovanie, na ktoré účastníci zložili aj zálohu na znalecké dokazovanie . Táto záloha však nepostačila
pokryť všetky náklady a zvyšok vo výške 293,63 € bol hradený zo štátnych prostriedkov. Súd zaviazalpreto každého z účastníkov zaplatiť na účet Okresného súdu v Martine trovy znaleckého dokazovania
hradené zo štátnych prostriedkov každé na sumu 146,80 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Martin.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.