Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 23, 2018

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 0T/2/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3617010011
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Brinčíková

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2018:3617010011.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudcom JUDr. Boženou Brinčíkovou v trestnej veci obžalovaného U. M.

pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 384 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona, na
hlavnom pojednávaní dňa 23.01.2018, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný : U. M. , nar. XX.XX.XXXX v P., r.č. XXXXXX/XXXX , trvale

bytom P., O. XXX/X

sa u z n á v a vi n n ý m , že

dňa 18.01.2017 v čase o 14.05 hod. v U. M. , po štátnej ceste za areálom Nemocnice na okraji mesta

v Partizánskom v smere od Partizánskeho viedol osobné motorové vozidlo značky Fiat Punto, EČ: P.-
XXX N., pričom asi 30 m za tabuľou obce U. M. bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného
oddelenia PZ Partizánske pričom motorové vozidlo viedol napriek tomu, že Rozhodnutím o priestupku
Okresného dopravného inšpektorátu Partizánske č. ORP-ODI-P-63/2012 zo dňa 24.04.2012 , ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 24.04.2012 mu bol uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu
60 mesiacov a trestným rozkazom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 0T/11/2015 zo dňa 19.06.2015,
právoplatným dňa 19.06.2015 mu bol uložený trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého

druhu v cestnej premávke na dobu 24 mesiacov,

t e d a :
- maril výkon rozhodnutia súdu a iného orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa
vzťahuje rozhodnutie súdu a iného štátneho orgánu o zákaze činnosti,

č í m s p á c h a l :

-prečinmareniavýkonuúradnéhorozhodnutiapodľa§348ods.1písm.d/Trestnéhozákonač.300/2005
Z.z. v znení neskorších predpisov

r o z h o d o l :

Podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. m/ , § 38 ods. 2 Trestného
zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona súd zaraďuje obvineného na výkon trestu odňatia slobody

do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.Podľa § 61 ods. 1 , ods. 2 s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. m/ , § 38 ods. 2 Trestného zákona
na trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 24
( dvadsaťštyri) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Partizánskom podal dňa 19.01.2017 pod číslom konania Pv
43/17/3305-10 na Okresnom súde Partizánske obžalobu na U. M. pre prečin marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona na skutkovom základe, že dňa 18.01.2017 v
čase o 14.05 hod. v U.N. M., po štátnej ceste za areálom Nemocnice na okraji mesta v Partizánskom v
smere od P. viedol osobné motorové vozidlo zn. Fiat Punto, evidenčné číslo P.-XXXCN, pričom asi 30 m

za tabuľou obce U.É. M. bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru
Partizánske, pričom motorové vozidlo viedol napriek tomu, že rozhodnutím o priestupku Okresného
dopravného inšpektorátu Partizánske číslo: ORP-ODI-P-63/2012 zo dňa 24.04.2012, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 24.04.2012 mu bol uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 60
mesiacov a trestným rozkazom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 0T/11/2015 zo dňa 19.06.2015,

právoplatným dňa 19.06.2015 mu bol uložený trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidla všetkého
druhu v cestnej premávke na dobu 24 mesiacov.

Samosudca Okresného súdu Partizánske v uvedenej trestnej veci rozhodol trestným rozkazom zo dňa
20.01.2017, sp. zn. 0T/2/2017, ktorým uznal obžalovaného U. M. vinným na skutkovom a právnom

základe uvedenom v obžalobe a uložil mu podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm.
l/, § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Súd zaradil odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Zároveň odsúdenému súd
uložil podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. m), § 38 ods. 2

Trestného zákona trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke
na dobu 24 (dvadsaťštyri) mesiacov. Prokurátor Okresnej prokuratúry Partizánske podal proti tomuto
trestnému rozkazu v zákonnej lehote odpor, z dôvodu potreby skúmania závislosti obžalovaného na
návykových látkach.

Súd vo veci nariadil termín hlavného pojednávania na deň 06.02.2017, na ktorom obžalovaný po
zákonnom poučení urobil podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vyhlásenie, že je vinný zo
spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne samosudca postupom podľa § 257 ods. 5 Trestného
poriadku v súlade s § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. e), písm. f), písm. g), písm. h) Trestného
poriadku zistil otázkami či:

- rozumie z čoho je obžalovaný ,
- bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú
voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,
- rozumie právnej kvalifikácii skutku,

- vie, aká je trestná sadzba za tento trestný čin,
- sa dobrovoľne a z vlastnej vôle priznáva k spáchaniu žalovaného trestného činu .

Obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal kladne („áno“), preto súd po predchádzajúcom
vyjadrení prokurátora podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného prijal a

dokazovanie v rozsahu, v akom sa priznal k spáchaniu predmetného skutku nevykonal. Súd vykonal
len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní ku skutku uvedenému vo výroku rozhodnutia priznal a svoje
konanie oľutoval.

Súd na základe takto vykonaného dokazovania, po právnej stránke konanie obžalovaného popísané vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia právne kvalifikoval ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia
podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona.Konanie obžalovaného v súvislosti s týmto skutkom je dané priamym úmyslom (dolus directus) podľa §
15 písm. a) Trestného zákona, pretože chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť
záujem chránený zákonom.

Zo záznamu o dychovej skúške zo dňa 18.01.2017 vyplýva, že obžalovaný nebol v čase spáchania
predmetného skutku pod vplyvom alkoholu.

Zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom z odboru : Zdravotníctvo a farmácia, z odvetvia:

Psychiatria MUDr. Máriou Majzlanovou č. 90/2017 zo dňa 07.11.2017, vyplýva, že obžalovaný mohol
v čase spáchania trestného činu rozpoznať protiprávnosť činu a ovládať svoje konanie. Znalec u
obžalovaného nenavrhol nariadiť ochrannú liečbu.

Z evidenčnej karty vodiča vyplýva, že obžalovanému bol rozhodnutím Okresného dopravného
inšpektorátu v Partizánskom zo dňa 24.04.2012, číslo konania: ORP-ODI-P-63/2012, právoplatným dňa

24.04.2012, uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu od 25.04.2012 do 25.04.2017.
Trestným rozkazom Okresného súdu Partizánske zo dňa 19.06.2015, sp. zn. 0T/11/2015, právoplatným
dňa 19.06.2015 bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu
v cestnej premávke na dobu 24 mesiacov.

Zo správy Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Partizánskom, Odboru Poriadkovej a dopravnej
polície súd zistil, že odsúdený sa po 18.01.2017 nedopustil žiadneho trestného činu ani priestupku.

Zo správy o povesti podanej obcou X. H. vyplýva, že obžalovaný nie je v obci prihlásený k trvalému ani
prechodnému pobytu a nie je im známe, či sa na adrese X. H. XXX zdržiava.

ZosprávyopovestipodanejmestomPartizánskevyplýva,žeobžalovanýjeprihlásenýktrvalémupobytu
v P., O. H.. O. XXX/X. Obžalovaný sa v minulosti dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu
podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb.

Z odpisu registra trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vyplýva, že obžalovaný bol v
minulosti 7- krát právoplatne odsúdený, pričom 4 -krát bol súdom odsúdený za trestný čin marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona.

Skutku popísaného vo výroku rozsudku sa obžalovaný dopustil počas plynutia zákazu činnosti viesť

motorové vozidlá uloženého rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Partizánskom,
Odboru dopravného inšpektorátu sp. zn. ORP-ODI-P-63/2012 zo dňa 24.04.2012, právoplatným
24.04.2012 na dobu 60 mesiacov a počas plynutia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu v cestnej premávke uloženého trestným rozkazom Okresného súdu Partizánske sp.
zn. 0T/11/2015 zo dňa 19.06.2015, právoplatným dňa 19.06.2015 na dobu 24 mesiacov.

Pri hodnotení osoby obžalovaného súd zistil, že obžalovaný je rozvedený, doposiaľ bol sedemkrát
súdom odsúdený , pričom v jednom prípade sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Naposledy bol
odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 3T/60/2016 zo dňa
25.08.2016 v spojení s uznesením OS Bánovce na d Bebravou zo dňa 07.02.2017 sp. zn. 3T/60/2016,

právoplatným dňa 07.02.2017 za trestný čin marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.
1 písm. d) Trestného zákona, za ktorý mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody na dobu
10 mesiacov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
so stredným stupňom stráženia a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na
dobu 4 rokov.

Pri určení druhu a výmery trestu súd vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení
§ 34 Trestného zákona, prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj možnosti jeho nápravy.

Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že obžalovanému svedčí jedna poľahčujúca okolnosť
a jedna priťažujúca okolnosť. Okolnosť uvedená v § 36 písm. l) Trestného zákona vyplýva z toho,
že obžalovaný sa priznal k spáchaniu žalovaného skutku a svoj čin úprimne oľutoval. V neprospech
obžalovaného svedčí okolnosť uvedená v § 37 písm. m) teda to, že bol už za trestný čin odsúdený.Súd preto podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona (trestná sadza až na 2 roky), za použitia § 38 ods. 2 ,
§ 36 písm. l) a § 37 písm. m) Trestného zákona ( pri vyrovnanom pomere poľahčujúcich okolností a
priťažujúcich okolností) uložil obžalovanému, trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby a

to vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b)Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil
do ústavu so stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním
trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Súd neuložil obžalovanému trest povinnej práce, ktorý navrhla obžalovanému uložiť jeho obhajkyňa. Pri
ukladaní druhu trestu súd vychádzal zo zásad ukladania trestu podľa § 34 Trestného zákona a prihliadol
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a najmä na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Po zhodnotení všetkých
okolnosti týkajúcich sa osoby páchateľa, najmä jeho doterajšieho života a prostredia, v ktorom žije, ako

aj činu, ktorý obvinený spáchal, je zrejmé, že uložením trestu povinnej práce by nebol dosiahnutý účel
trestu, t.j. náprava páchateľa a ochrana spoločnosti . Odsúdený bol 7-krát právoplatne odsúdený, z
toho 4-krát za trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného
zákona.Naposledymuboluloženýnepodmienečnýtrestodňatiaslobodyvtrvaní10mesiacov.Súdpreto
dospel k záveru , že s prihliadnutím na osobu páchateľa, povahu činu, možnosť nápravy obžalovaného

a najmä ochranu spoločnosti pred páchaním ďalšej trestnej činnosti nepostačuje uložiť obžalovanému
len alternatívny trest, t.j. trest povinnej práce.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný sa predmetnej trestnej činnosti dopustil práve v súvislosti s riadením
motorového vozidla, súd zároveň uložil obžalovanému v súlade s ustanovením § 61 ods. 1, 2 Trestného

zákona s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. l) a 37 písm. m) Trestného zákona aj trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Súd má za to, že takto uložený trest postihuje osobu páchateľa, nemá vplyv na jeho rodinu a jemu
blízke osoby a zároveň zabezpečí ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní

ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho prevýchovu, aby v budúcnosti viedol riadny život a
že zároveň aj vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (§ 34 ods. 1, 2 Trestného zákona).

Trestnosť činu súd posudzoval a trest ukladal podľa zákona účinného v čase jeho spáchania v súlade
s ustanovením § 2 ods. 1 Trestného zákona.

S poukazom na zistený skutkový stav, riadiac sa pritom uvedenými právnymi úvahami, súd rozhodol tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní od oznámenia rozsudku

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1
Trestného poriadku.)