Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, April 27, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/58/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213215893
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4213215893.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa
MinksaaJUDr.OliveraKolenčíkavprávnejvecižalobcu:EOSKSISlovenskos.r.o.,sosídlomBratislava,
Pajštúnska ul. 5, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o. Advokátska kancelária so sídlom
Bratislava, Pajštúnska ul. 5, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1./ D. T., nar. XX.X.XXXX, bytom W. Z.,
F.. U. XXX/XX, X./ D. P., bytom T. XXX, X./ I. T., bytom W. Z., C. ul. XXX/X, 4./ W. T., bytom W. Z., C.

XXX/XX, 5./ M. T. E.., bytom W. Z., F.. U. XXX/XX, o zaplatenie 2808,54 eura s prísl., o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 17. júna 2016, č. k. 6C/135/2014-134, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (do 30.6.2016 ako súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 99/1963

Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“ a od 1.7.2016 v zmysle § 12 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“ ako súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 17. júna 2016,
č. k. 6C/135/2014-134 návrh (ďalej len „žaloba“ v zmysle § 131 CSP) zamietol a odporcom (ďalej len
„žalovaným“ v zmysle § 60 CSP) nepriznal náhradu trov konania.

2.1. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že navrhovateľka (ďalej len „žalobca“ resp. „žalobkyňa“

v zmysle § 60 CSP) dňa 23.7.2013 doručila súdu žalobu, ktorou sa domáhala, aby súd žalovaného
v 1./ rade a právneho predchodcu žalovaných v 2./ až 5./ rade zaviazal zaplatiť jej 2808,54 eura,
vyčíslený úrok z omeškania v sume 157,27 eura, ako aj úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne
zo sumy 2808,54 eura za čas od 26.2.2013 do zaplatenia a trovy konania na tom skutkovom základe,
že jej právny predchodca (Slovenská sporiteľňa a.s.) uzatvoril dňa 14.11.2007 so žalovaným zmluvu
číslo XXXXXXXXX, na základe ktorej mu poskytol finančné prostriedky a žalovaný sa ich zaviazal vrátiť

veriteľovi v dohodnutých splátkach, ktoré však nedodržal.

2.2. Predmetnú pohľadávku nadobudla žalobkyňa na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
13.12.2012 a v tomto konaní sa domáha zaplatenia 63 splátok v celkovej sume 2808,54 eura, ktoré
boli splatné v období od 20.8.2010 do 20.10.2015.

3.1. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že dňa 14.11.2007 žalovaný v 1./ rade a právny
predchodca žalovaných v 2./ až 5./ rade ako dlžníci a právny predchodca žalobkyne (Slovenská
sporiteľňa a.s. - ako veriteľ ) uzatvorili zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej veriteľ dlžníkom
poskytol úver v sume 80 000 Sk (2655,51 eura). Tento úver dlžníci mali splácať v mesačných splátkach
po 1343 Sk (44,58 eura) a mali vykonať 95 splátok.

3.2. Dňa 13.12.2012 pôvodný veriteľ a žalobkyňa uzatvorili zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom
ktorej bola aj sporná pohľadávka.4. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil podľa ustanovení § 52 ods. 1 až 4 OZ v
znení účinnom od 1.5.2014, podľa § 100 ods. 1, § 101 OZ a § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane

spotrebiteľa, ktorý bol doplnená zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 1.5.2014.

5. Považoval za bezpochybné, že zmluvu, ktorú uzatvoril žalovaný v 1./ rade a právny predchodca
žalovaných v 2./ až 4./ rade (zrejme v 2./ až 5./ rade - pozn. odvolacieho súdu) a právny predchodca
žalobkyne dňa 13.12.2012 treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu, pretože túto uzatvoril dodávateľ

a žalovaný ako spotrebiteľ. Súčasťou tejto spotrebiteľskej zmluvy sa stali aj všeobecné podmienky
poskytnutia úveru, ktoré žalovaní ovplyvniť nemohli, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet
spotrebiteľov.

6. Právny predchodca žalobkyne má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu
konania nebolo žalobkyňou tvrdené a ani preukázané, že sporný úver bol poskytnutý žalovanému za

účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. Na právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy
s prihliadnutím na ust. §-u 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Toto ustanovenie OZ nadobudlo
účinnosť 1. mája 2014 a právny predpis, ktorého súčasťou je, nemá prechodné ustanovenia, takže

od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Súd preto predmetný
právny vzťah považoval za spotrebiteľský právny vzťah a posudzoval ho podľa ustanovení OZ aj z
hľadiska premlčania. Takýto záver o charaktere predmetného právneho vzťahu ako aj o aplikácii
ustanovení OZ o premlčaní na takýto právny vzťah, je v súlade s rozhodnutím NS SR zo dňa 21.4.2015
spisová značka 3MCdo 12/2014 ako aj 4 MCdo 17/2014 zo dňa 26.11.2015.

7.1. Vzhľadom na to , že v prejednávanej veci ide o spotrebiteľský spor, súd plniac si svoju povinnosť
podľa §-u 5b Zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, predovšetkým zisťoval, či uplatnené právo
bolo na súde uplatnené pred uplynutím premlčacej doby, teda či nie je premlčané. Konštatoval, že v
tomto spore ide o spotrebiteľský spor, v ktorom sa uplatňuje právo voči spotrebiteľovi, preto žalovaní

ani nemuseli vzniesť námietku premlčania, pretože súd z úradnej povinnosti otázku premlčania musí
posúdiť.

7.2.Súdtedazisťoval,kedynastalamožnosťvykonaniaspornéhoprávapoprvýraz,tedaodktoréhodňa
začala plynúť premlčacia doba veriteľovi na uplatnenie svojho práva z predmetnej zmluvy. Uviedol, že

začiatok plynutia premlčacej doby nastáva v okamihu, keď sa veriteľ môže oprávnene domáhať na súde
splnenia záväzku. Inými slovami, je to okamih, kedy oprávnený môže po prvýkrát s úspechom podať
žalobu na plnenie záväzku. Občiansky zákonník objektívne vymedzuje začiatok plynutia premlčacej
doby, ktorý nezávisí od subjektívnej okolnosti, teda od toho, či oprávnený subjekt vie alebo nevie o
svojom práve. Všeobecná trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať

po prvý raz. Tým je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby. Tento okamih je daný
objektívne a nezávisle od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo nevedel o svojom
práve. Právo mohlo byť prvýkrát vykonané vtedy, ak je spôsobilé byť uplatnené v konaní pred súdom
prostredníctvom návrhu na začatie konania.

8.1. Poukázal na to, z obsahu prílohy zmluvy o postúpení pohľadávok (z čl. 39) zo dňa 13.12.2012
vyplýva, že posledná úhrada na vyrovnanie dlhu vyplývajúceho z predmetnej úverovej zmluvy bola
vykonaná dlžníkmi dňa 23.9.2009. Prvý krát veriteľ svoje predmetné právo mohol uplatniť už najneskôr
1.1.2010 z nasledovných dôvodov: Podľa bodu 17 pod 17.1 Všeobecných obchodných podmienok
pôvodného veriteľa, ten mohol kedykoľvek (aj) bez uvedenia dôvodu vypovedať predmetnú úverovú

zmluvu a podľa bodu 17.2 písm. b) Všeobecných obchodných podmienok mohol odstúpiť od zmluvy
(keď žalovaný tým, že nezaplatil splatnú splátku podstatným spôsobom porušil ustanovenia zmluvy) a
tým vytvoriť možnosť žiadať od dlžníka celý dlh vyplývajúci zo zmluvy o splátkovom úvere. Zrejme tieto
ustanovenia sa dostali do VOP veriteľa práve za tým účelom, aby veriteľ mohol bezodkladne vykonať
úkony, ktorými návrat ním poskytnutých finančných prostriedkov mohol čím skôr dosiahnuť. Ak veriteľ

napriek takejto možnosti po dobu 1168 dní nevykoná žiaden možný úkon za tým účelom, aby mohol
žiadať svoje finančné prostriedky od svojho dlžníka, robí to zrejme za účelom predĺženia zákonnej
premlčacej doby a tým zabezpečiť si výhodu možnosti uplatnenia práva na súde aj po neprimeranedlhej dobe. Takáto obchodná praktika však je v rozpore s ust. §-u 3 OZ, podľa ktorého výkon práv
vyplývajúcich z občianskoprávneho vzťahu nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

8.2. Jednostranne predĺženie zákonnej premlčacej doby nečinnosťou oprávneného subjektu súd
považuje za obchodnú praktiku, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, a preto nemôže požívať zákonnú
ochranu. Vzhľadom na vyše uvedené súd pri rozhodovaní vychádzal z tohto, že veriteľ mohol prvý krát
uplatniť svoje právo na súde voči dlžníkom najneskôr 1.1.2010 a od 2.1.2010 začala plynúť trojročná
premlčacia doba na uplatnenie práva na zaplatenie sporného dlhu a uplynula dňa 2.1.2013. Žaloba na

súd bola podaná dňa 23.7.2013, teda zjavne po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty. Na
základe vyše uvedeného súd, vzhľadom na premlčanie sporného práva žalobkyni spornú sumu priznať
nemohol, preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

9. Na podporenie správnosti záveru o tom, kedy sa právo môže prvýkrát vykonať, súd poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spisová značka 4 MCdo 17/2014 zo dňa 26.11.2015, v ktorom sa

uvádza: „Veriteľ môže už nasledujúci deň po vzniku dlhu vyvolať splatnosť dlhu, a teda svoje právo
aj vykonať. Napr. v prípade zmluvy o pôžičke, pri ktorej nebola dohodnutá jej splatnosť, mohol veriteľ
požiadať dlžníka o splátku dlhu už v deň nasledujúci po uzavretí zmluvy o pôžičke. Ak plnenie spočíva
v povinnosti niečoho sa zdržať či niečo opomenúť, dostane sa právo do štádia actio nata vtedy, keď
povinný po prvý raz porušil túto svoju povinnosť, t. j. vykonal to, čo nemal, resp. postavil sa na odpor

správaniu, na ktoré bol inak povinný “.

10. O trovách konania rozhodol prvoinštančný súd podľa ust. §-u 142 ods. 1 OSP a v konaní úspešným
žalovaným nepriznal náhradu trov konania, pretože si ich náhradu neuplatnili.

11. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu a navrhol, aby odvolací súd na základe
ustanovenia § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalobe žalobcu
vyhovie, resp. ho zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň
si vyčíslil trovy odvolacieho konania v sume 311,75 €.

12.1. Žalobca sa nestotožnil s právnym posúdením veci súdom a odôvodnenie súdneho rozhodnutia
považuje za nepreskúmateľné. Nie je zrejmé, na základe akých zákonných skutočností súd ustálil, že
premlčaciadobazačalaplynúťod02.02.2010.Zastávanázor,žeodôvodnenienapadnutéhorozhodnutia
je svojvoľné a absolútne nerešpektujúce skutkový stav veci, čím súd odňal žalobcovi možnosť konať

pred súdom a porušil jeho právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v spojení
s porušením práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd.

12.2. V tejto súvislosti poukázal na uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1ObdoV/10/2012 zo

dňa 30.05.2013 a sp. zn. 4Cdo 90/2013 zo dňa 22.08.2013. Zastáva názor, že právne posúdenie súdu,
v zmysle ktorého si veriteľ prvý krát na súde mohol svoje sporné právo uplatniť najneskôr od 01.01.2010
a od 02.01.2010 začala plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie práva na zaplatenie sporného
dlhu nemá žiadnu oporu v zákone. Aj v prípade pripustenia, že na uvedený záväzkový vzťah je potrebné
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, čo však žalobca nepripúšťa, je z ust. § 565 Občianskeho

zákonníka nesporné, že pri plnení v splátkach vzniká veriteľovi právo na zosplatnenie celého dlhu len do
splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Ak veriteľ svoje oprávnenie nevyužije, plynie premlčacia doba
pre každú splátku samostatne. Ak však dlžník nesplní v určenom termíne ani ďalšiu splátku, veriteľovi
opätovne vzniká právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť, pričom ak toto právo využije, tak premlčacia doba
všetkých splátok do budúcna začne plynúť od splatnosti tejto ďalšej nesplnenej splátky. Žalobca svoje

právo zosplatniť pohľadávku využil ku dňu 25.2.2013 a toto svoje právo využil v súlade s ust. § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka pre nesplnenie splátky, ktorá využitiu tohto práva predchádzala po dobu 3
mesiacov, t. j. splátky splatnej dňa 20.11.2012.

13.1. Prihliadnuc k uvedenému žalobca poukázal na to, že aj v prípade aplikácie ustanovení

Občianskeho zákonníka týkajúcich sa premlčacej doby by začala plynúť premlčacia doba pre všetky
splátky splatné po vyhlásení mimoriadnej splatnosti v súlade s ust. § 103 Občianskeho zákonníka od
21.11.2012 (deň nasledujúci po splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnejsplatnosti), pričom pre splátky splatné pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti by plynula samostatná
trojročná premlčacia doba odo dňa ich splatnosti (pre každú samostatne).

13.2. Žalobcovi nie je zrejmé, na základe akých zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že
pohľadávka bola splatná najneskôr dňa 01.01.2010. Konečná splatnosť úveru bola dojednaná na
20.10.2015 a žalobca si v konaní uplatnil len nepremlčané splátky splatné od 20.08.2010 do konečnej
splatnosti úveru 20.10.2015. Žalobcovi nie je zrejmé, na základe akých skutočností súd vyhodnotil,
že v konaní došlo k jednostrannému predĺženiu premlčacej doby. Oprávnenie pristúpiť k vyhláseniu

mimoriadnej splatnosti je oprávnením, nie však povinnosťou veriteľa. Zmluvné strany si v zmluve o
splátkovom úvere dojednali plnenie v splátkach s presným stanovením termínov splatnosti jednotlivých
splátok. Žalovaný v 1./ rade a právny predchodca žalovaných v 2./ až 5./ rade sa dostali do omeškania,
uvedené termíny neplnili a žalobcovi (resp. už aj jeho právnemu predchodcovi) tým vzniklo právo
pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Právny predchodca žalobcu toto právo nevyužil a k
vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pristúpil až žalobca podaním zo dňa 06.02.2013 označeným ako

„Výzva k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“ (mimoriadna splatnosť úveru
bola vyhlásená ku dňu 25.02.2013 v súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka).

14.1. Žalobca odhliadnuc od uvedeného zastáva názor, že súd na daný prípad nesprávne aplikoval
ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčacej doby a na daný prípad bolo potrebné

aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže ide o zmluvu o úvere, a teda o absolútny
obchodno-záväzkový vzťah aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ.

14.2.Uviedol,žepodľa§392ods.2OBZpriprávenačiastkovéplnenieplyniepremlčaciadobaprekaždé
čiastkové plnenie samostatne. Ak sa pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku stane splatný celý

záväzok, plynie premlčacia doba od doby splatnosti nesplneného záväzku a podľa § 397 OBZ ak zákon
neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

15.1. Predmetná úverová zmluva bola uzavretá dňa 14.11.2007, pričom v období do 31.12.2007 sa
vzťahovali ustanovenia § 52 až 54 OZ len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené

v 8. časti OZ, ako aj na zmluvu podľa § 55 OZ. Zmluva o úvere bola upravená v OBZ. V dôsledku
toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení
§ 879f ods. 3 OZ. Novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1 OZ sa nespravujú nároky vzniknuté pred
01.01.2008. Právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 01.01.2008 sa spravujú ustanoveniami
OBZ bez ohľadu na povahu účastníkov.

15.2. Najvyšší súd SR okrem rozhodnutí sp. zn. 2MCdo 3/2011 zo dňa 28.04.2011 a sp. zn. 6Mdo/4/2012
zo dňa 27.03.2013 opätovne potvrdil správnosť aplikácie ustanovení OBZ na vzťahy vzniknuté zo
zmluvy o úvere vo svojom rozhodnutí zo dňa 24.03.2015, sp. zn. 7MCdo 9/2014, ktorým zrušil rozsudok
Krajského súdu v Prešove a rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou pre nesprávne právne

posúdenie, kedy tieto súdy nesprávne aplikovali Občiansky zákonník na predmetný zmluvný vzťah.

16.1. V tejto súvislosti poukázal aj na uznesenia Krajského súdu v Trnave zo dňa 13.01.2016, sp. zn.
23Co/640/2015, zo dňa 29.02.2016, sp. zn. 25Co/132/2015, zo dňa 13.04.2016, sp. zn. 25Co/176/2015,
zo dňa 12.04.2016, sp. zn. 25Co/353/2015, na rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach zo dňa

13.05.2015,sp.zn.3Co/266/2015,zodňa13.05.2015,sp.zn.5Co/167/2015anarozhodnutieKrajského
súdu v Prešove zo dňa 29.10.2015, sp. zn. 9Co/80/2014, v zmysle ktorých sa majú na právne vzťahy
vzniknuté zo zmluvy o splátkovom úvere aplikovať ustanovenia OBZ aj v otázke premlčania.

16.2. Vzhľadom na uvedené žalobca zastáva názor, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnených splátok

spolu s príslušným úrokom z omeškania z každej splátky odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej
splátky až do zaplatenia, nakoľko nárok uplatnený žalobou nemožno považovať za premlčaný.

17. Žalovaní sa k odvolaniu nevyjadrili.

18. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario adospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa
§ 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP v spojení s § 391 ods. 1 CPS zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

19.1. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“), došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.
Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem,
ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred

dňom účinnosti CSP s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

19.2. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

19.3. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

20.1. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

20.2. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

20.3. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť
konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

21. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou

aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

22.1. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami

účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia
(§ 157 ods. 2 OSP), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky
a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie
ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka) a povinnosť (súdu) na
náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti,

ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia) (Uznesenie Najvyššieho súd
Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 4/2009 zo dňa 29. júna 2010).
22.2. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu
ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so
všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a

právne významné (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 236/06). Odôvodnenie má obsahovať
dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie
spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať
základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Z formulácie § 132 Občianskeho súdneho poriadku
možno vyvodiť, že súd je povinný navzájom si odporujúce dôkazy hodnotiť a zdôvodniť, napr. prečo

niektoré z nich pokladá za nevierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do
úvahy, prípadne aj prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol zaoberať vôbec. Tieto nedostatky
odôvodnenia, spolu s tzv. opomenutými dôkazmi (o ktorých súd v konaní nerozhodol vôbec) zakladajú
vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 114/08 z 12. júna 2008).22.3. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením
základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces. Judikatúra nevyžaduje, aby na

každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v
odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa
špecifická odpoveď práve na tento argument. Aj rozhodnutie formou uznesenia (ak nejde o rozhodnutie,
ktorým sa celkom vyhovuje návrhu, ktorému nikto neodporoval alebo o uznesenie, ktoré sa týka
vedenia konania) musí obsahovať odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie

je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu,
ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Odôvodnenie písomného vyhotovenia
rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti
výrokurozhodnutia.Súdsavodôvodnenísvojhorozhodnutiamusívyporiadaťsovšetkýmirozhodujúcimi
skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen
poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne

závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky.

23. Súd je povinný rozsudok odôvodniť spôsobom zakotveným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP (do
30.6.2016 podľa § 157 ods. 2 OSP), čo je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu
vyplývajúcich z Listiny základných práv a slobôd ako aj z článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý

predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať
vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Stav, kedy
rozsudok neobsahuje náležitosti uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP vedie v konečnom dôsledku k tomu, že
sa stáva nepreskúmateľným. Ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, musí ho odvolací
súd zrušiť, pretože inak by zaťažil konanie vadou, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci.

24. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania žalobcu dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vykazuje vady v zmysle § 389 písm. b/ a c/ CSP, a teda, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné a taktiež vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia

veci ohľadne právneho posúdenia premlčania nároku žalobcu.

25. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto

odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvoinštančného, ale aj odvolacieho), ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto
aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (Uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS 115/03 z 3. júla 2003).

26. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu (postupca Slovenská sporiteľňa a.s., so
sídlom Bratislava, Suché Mýto 4, IČO: 00 151 653) dňa 14. novembra 2007 uzavrel so žalovanou v
1./ rade a s právnym predchodcom žalovaných v 2./ až 5/ rade M. T. Zmluvu o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX podľa § 497 až 507 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších
predpisov. Na základe tejto zmluvy pod bodom I. Základné podmienky poskytla Slovenská sporiteľňa

a.s. Bratislava žalovanej v 1./ rade a M. T. (dlžníci) Splátkový úver vo výške 80 000,- Sk, išlo o spotrebný
úver bezúčelový s premenlivou úrokovou sadzbou 11,35% p.a. v deň uzatvorenia úverovej zmluvy, išlo o
jednorazovo bezhotovostne poskytnutý úver, v zmluve bola stanovená cena za spracovateľský poplatok
1.000,- Sk , poplatok za správu úveru 60,- Sk mesačne a dlžníci boli povinní splatiť poskytnutý úver v
95 splátkach po 1.343,- Sk mesačne, k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, pričom splatnosť prvej splátky

bola dohodnutá na deň 20.11.2007 a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 20.10.2015. Všetky
údaje a náležitosti uvedené v Základných podmienkach Úverovej zmluvy sú platné ku dňu uzatvorenia
Úverovej zmluvy, ich zmeny sa riadia Úverovou zmluvou, Úverovými podmienkami a VOP (Všeobecné
obchodné podmienky).

27.1. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1514/2012/CE zo dňa 13.12.2012 uzavretej medzi
postupcom Slovenská sporiteľňa a.s. Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653 a postupníkom EOS
KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803 (žalobcom) podľa § 524 anasl. Občianskeho zákonníka, postúpil postupca na žalobcu, okrem iných pohľadávok aj pohľadávku
voči dlžníkom, uvedenú v Prílohe č. 1 k Zmluve.

27.2.ŽalobcapodalprotidlžníkomD.T.aM.T. žalobuozaplateniesumy2808,54EURspríslušenstvom
na Okresný súd Komárno dňa 23.07.2013, dôvodiac tým, že pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia
predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 3 670,33 EUR, ktorá pozostávala z istiny 2 954,23 EUR,
riadneho úroku 433,99 EUR, úroku z omeškania 234,27 EUR a ostatného príslušenstva 47,84 EUR
a v tomto konaní si žalobca uplatňuje splátky úveru splatné od 20.08.2010 do 20.10.2015 v počte 63 a

celkovej výške 2 808,54 EUR. Splátky pôvodne splatné od 20.02.2013 do 20.10.2015 sa stali splatnými
dňa 25.02.2013, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.

28. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody, s
prihliadnutím na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či v danom prípade boli splnené
podmienky pre nepriznanie v žalobe uplatneného nároku žalobcovi v sume 2 808,54 EUR s

príslušenstvom, z dôvodu jeho premlčania a či je na daný právny vzťah, a teda aj na premlčanie treba
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka alebo ustanovenia Obchodného zákonníka.

29. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou odvolateľa, že súd prvej inštancie na predmetný záväzkový
vzťah mal aplikovať ustanovenie zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, ďalej len OBZ), pretože

ten upravuje zmluvu o úvere a podľa neho aj bola uzatvorená Zmluva o úvere, takže aj premlčacia doba
by mala byť štvorročná.

30. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1. mája 2014) ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

31. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. apríla 2015, sp. zn. 3MCdo 14/2014
„Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred
jeho účinnosťou.“

32. Súd prvej inštancie sa v predmetnej veci nesprávne vyporiadal s otázkou premlčania uplatneného
nároku,akdospelkzáveru,žeposlednáúhradanavyrovnaniedlhuvyplývajúcehozpredmetnejúverovej
zmluvy bola vykonaná dlžníkmi dňa 23.09.2009, a preto prvý krát mohol veriteľ svoje právo uplatniť
už najneskôr 01.01.2010 a od 02.01.2010 mu začala plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie

práva na zaplatenie sporného dlhu a uplynula dňa 02.01.2013, a keďže žaloba bola na súd podaná
dňa 23.07.2013, bolo to zjavne po uplynutí všeobecnej trojročnej doby, a preto pre premlčanie žalobu
zamietol.

33. Tento právny záver súdu prvej inštancie považuje odvolací súd za nepreskúmateľný pre nedostatok

dôvodov a v rozpore so zákonom, pretože prvoinštančný súd sa vôbec nezaoberal ustanovením § 103
OZ, v zmysle ktorého ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

34. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

35. Podľa § 53 ods. 9 OZ v znení účinnom od 1.7.2011 (novela Občianskeho zákonníka uskutočnená

zákonom č. 161/2011 Z.z.), ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.36. Podľa tejto úpravy dodávateľ môže uplatniť právo vyplývajúce z § 565, t.j. žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené) najskôr

po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Toto právo však môže uplatniť iba za
podmienky, že naň upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní. Z tejto úpravy jednoznačne
nevyplýva, od akej udalosti treba túto lehotu počítať. Z celého kontextu ustanovenia však možno vyvodiť,
že musí uplynúť najmenej 15 dní odo dňa, keď dodávateľ upozornil spotrebiteľa, že uplatňuje právo na
zaplatenie celej pohľadávky, do dňa, keď má dôjsť k splatnosti celej pohľadávky, resp. do dňa, keď ju

má spotrebiteľ uhradiť. Pre úplnosť treba dodať, že 15-dňová lehota však môže najskôr začať plynúť
po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením jednej zo splátok, teda nasledujúci deň po dni,
ktorý bol v splátkovom plnení dohodnutý ako deň splatnosti splátky.

37. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

38. Ak sa plnenie na základe určitého práva dohodlo v splátkach, premlčia sa vo všeobecnej 3-ročnej
premlčacej dobe jednotlivé splátky, teda každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie, preto pre
každú z nich trojročná premlčacia doba podľa § 101 plynie samostatne.

39. Ak plnenie bolo dojednané v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa
ich splatnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej splátky stane splatným celý dlh, začína plynúť premlčacia
doba odo dňa splatnosti nesplnenej splátky.

40. Dohoda medzi účastníkmi zmluvy o splnení dlhu v splátkach umožňuje veriteľovi, aby od dlžníka

požadoval vždy iba zaplatenie tej splátky, ktorá sa stala splatnou (zročnou). Každá zo splátok totiž
prestavuje samostatné plnenie, a preto pre každú splátku začína plynúť premlčacia doba podľa § 101 OZ
samostatne. Ak bolo medzi účastníkmi zmluvy dohodnuté, že veriteľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy
alebo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, ak dlžník podstatným spôsobom porušil ustanovenie zmluvy,
napríklad v prípade nesplácania pohľadávky riadne a včas, teda ak prestal platiť splátky, neznamená

to, že toto svoje právo je povinný veriteľ využiť. Uplatnenie práva na zaplatenie celej pohľadávky je v
právomoci veriteľa, ktorý toto právo môže, ale aj nemusí uplatniť.

41. Pokiaľ ide o premlčanie splátok, platí, že premlčacia doba tu začína plynúť osobitne vo vzťahu
ku každej splátke odo dňa jej splatnosti. Ak dlžník nesplní niektorú zo splátok a veriteľ vyhlási

mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stane splatným celý zostávajúci dlh, premlčacia trojročná doba pre
právo na zaplatenie celého zostávajúceho dlhu v prípade vyhlásenia zmluvnými stranami dohodnutej
mimoriadnej splatnosti dlhu začína plynúť od doby splatnosti celého zostávajúceho dlhu. Predčasné
zosplatnenie úveru predstavuje výrazný zásah do práv a povinností dlžníka, najmä zakladá jeho
povinnosť vrátiť celý poskytnutý úver aj s príslušenstvom, preto je nevyhnutné, aby veriteľ jednoznačne

a spoľahlivo preukázal, že boli splnené dohodnuté podmienky predčasného zosplatnenia úveru ako aj
to, kedy bolo zosplatnenie úveru oznámené dlžníkovi.

42. Z hore uvádzaných skutočností vyplýva, že záver súdu prvej inštancie o premlčaní pohľadávky
žalobcu nemá oporu v obsahu spisu, nezodpovedá náležitému zisteniu skutkového stavu a

ani správnemu právnemu posúdeniu. Moment splatnosti peňažného záväzku konštatoval (ustálil)
prvoinštančný súd v rozpore s právnou úpravou aj Všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu
a pre nedostatok dôvodov je jeho záver o premlčaní pohľadávky žalobcu predčasný a nesprávny.
Vzhľadom k hore uvedeným právnym záverom odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte
tohto uznesenia.

43.1. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne sa zaoberať nárokom žalobcu uplatneným v jeho
žalobe podanej na súd dňa 23.07.2013, v ktorej uplatnil nárok na zaplatenie splátok úveru splatných od
20.08.2010do20.10.2015vpočte63vcelkovejvýške2808,54eura,avšaksaužnebudemôcťexoffo(z
úradnej povinnosti) zaoberať premlčaním nároku žalobcu, keďže Ústavný súd Slovenskej republiky na

verejnom zasadnutí pléna Ústavného súdu SR dňa 7.´februára 2018 vo veci vedenej na tomto súde pod
sp. zn. PL.ÚS 11/2016 rozhodol, že ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o
zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.43.2. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal ani s tým, či žalobca uplatnenú pohľadávku nadobudol
platným právnym úkonom postúpenia v nadväznosti na ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001

Z.z. o bankách, podľa ktorého: „Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta.

Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo

pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.“

43.3. Z výsledkov vykonaného dokazovania je totiž zrejmé, že pôvodný veriteľ splatnosť úveru voči

žalovaným nevyhlásil a do spisu nebol doložený ani dôkaz o tom, či veriteľ ešte pred postúpením
pohľadávky žalovaných písomne vyzval na zaplatenie dlhu, keďže boli nepretržite dlhšie ako 90
kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku. Podľa obsahu spisu
zo strany banky pred postúpením nedošlo ani k vyhláseniu splatnosti celého dlhu, čo znamená, že banka
mohla v danom čase postúpiť po predchádzajúcej písomnej výzve len v tom čase nesplatenú časť dlhu.

Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní vysporiadať sa aj s tým, či žalobca je aktívne vecne
legitimovaný, teda či k postúpeniu pohľadávky nedošlo v rozpore s ustanovením 92 ods. 8 zákona o
bankách, a či právny úkon postúpenia nie je absolútne neplatný pre rozpor so zákonom v zmysle §
39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je (absolútne) neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom a až potom vo veci

rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodní v súlade s ust. § 220 ods. 2 OSP tak, aby bolo preskúmateľné.

44. Podľa § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

45. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

46. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).V
dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen,

ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch sochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo
zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom
zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec

alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).