Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, June 27, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/163/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216214171
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4216214171.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.
Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: OTP Banka Slovensko, a.s.,
so sídlom Bratislava, Štúrova 5, IČO: 31 318 916, zastúpený AK Herceg, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Košická56,IČO:35890240,protižalovanej:N.Y.,nar.XX.XX.XXXX,bytomK.,L.XXX/XX,ozaplatenie
3.018 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 10.

februára 2017 č. k. 6Csp/75/2016-54 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa plnenia v splátkach, v
zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania z r u š u j e a vec mu v tejto časti v r a c i a na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 1.555 eur s úrokom

z omeškania vo výške 1 % ročne zo sumy 1.555 eur za čas od 18. 07. 2014 do zaplatenia, všetko v
mesačných splátkach po 100 eur, ktoré splátky sú splatné 28. dňa toho ktorého mesiaca pod stratou
výhody splátok počnúc 40. dňom po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením čo aj len
jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Vo zvyšku žalobu zamietol a o náhrade trov
konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

2.Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 06. 08. 2013 žalobca so žalovanou uzatvorili Zmluvu o OTP
EXPRES úvere č. XXXXXXXX XX G., na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanej úver v sume 1.555
eur. Tento úver sa žalovaná zaviazala veriteľovi zaplatiť v mesačných splátkach po 44,15 eura a mala
vykonať 84 splátok. Listom zo dňa 03. 06. 2014 veriteľ oznámil žalovanej zosplatnenie úveru, ktorý
mala zaplatiť do 10 dní od doručenia tohto oznámenia. Toto oznámenie jej bolo doručené dňa 07.
07. 2014. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 52 OZ v znení účinnom od 01. 05.

2014, ako aj § 1, § 7, § 9 zák. č. 129/2010 Z. z. Súd na daný prípad aplikoval spotrebiteľské právo,
a preto predovšetkým zisťoval, či zmluva ako zmluva spotrebiteľská, obsahuje všetky náležitosti podľa
zák. č. 129/2010 Z. z. Vzhľadom na obsah predmetnej úverovej zmluvy konštatoval, že nie je v nej
uvedená zákonom stanovená obligatórna podstatná náležitosť úverovej zmluvy a to náležitosť podľa
§ 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Táto zmluva
vo svojich ustanoveniach obsahuje určenie mesačnej splátky výlučne jej celkovou výškou bez toho,

aby bolo určené, aká suma sa z tejto splátky započítava na splátku istinu, aká na splátku úrokov a
aká na splátky poplatkov. Takéto neuvedenie rozčlenenia splátok považoval súd v súlade s ustálenou
judikatúrou všeobecných súdov Slovenskej republiky za nenaplnenie zákonnej požiadavky uvedenej v
§ 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z., a preto úver považoval za bezúročný a bez poplatkov. Takýto
záver podľa názoru súdu nie je v rozpore s rozsudkom Súdneho dvora - tretia komora z 09. 11. 2016
vo veci C-42/15, pretože jeho právne závery sa týkajú výkladu Smernice a nie vnútroštátneho predpisu.

Následne to znamená, že žalovaná je povinná zaplatiť veriteľovi iba tú sumu, ktorú od neho dostala.
Žalovaná doteraz nezaplatila žiadnu sumu na vyrovnanie dlhu vyplývajúceho z predmetnej úverovejzmluvy, súd preto žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi 1.555 eur spolu s úrokmi z omeškania v súlade
s ust. § 517 ods. 2 OZ a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti celého dlhu, teda odo dňa 18. 07.
2014. Lehota na dobrovoľné splnenie dlhu uplynula dňa 17. 07. 2014 a omeškanie začína nasledujúcim

dňom. Súd vychádzajúc z ust. § 232 CSP žalovanej povolil túto sumu žalobcovi zaplatiť v mesačných
splátkach po 100 eur. Bez povolenia týchto splátok by uložená povinnosť mohla žalovanú existenčne
ohroziť, pričom u žalobcu takáto hrozba nie je. Vzhľadom na to, že žalobcovi na iné plnenie nevznikol
nárok pri úvere, ktorý sa považuje za bezúročný a bez poplatkov súd v ostatnej časti žalobu považoval za
nedôvodnú, a preto ju zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, keď pri čiastočnom

úspechu oboch strán sporu vyslovil, že žiadna zo strán nemá náhradu trov konania právo.

3. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca a to v časti, v ktorej
súd povolil žalovanej splácať priznanú istinu v splátkach v zamietajúcej časti a v časti o výroku o
náhrade trov konania. Svoje odvolanie odôvodnil dôvodmi uvedenými v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a
h/ CSP a to z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie v tom smere, že v zmluve nie je uvedená zákonom
stanovená obligatórna podstatná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z., a preto
sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Uvedená náležitosť zmluvy obsahuje v článku IV.
bod 1 označenej ako splácanie úveru, kde sa uvádza výška splátky 44,15 eura a konečná splatnosť

úveru je stanovená na 06. 08. 2020. Výška, počet i termíny splátok sú definované presne, jasne,
určito a zrozumiteľne. Zastáva preto názor, že zmluvné znenie nespôsobuje nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán a posudzovaná zmluva o úvere obsahuje a spĺňa i zákonom požadovanú
náležitosť v zmysle § 9 písm. k/ v znení účinnom k 06. 08. 2013. Poukázal i na zmätočnosť rozhodnutia
v časti poukazujúcej na existenciu neprijateľnej podmienky, keď súd prvej inštancie nevyhlásil žiadne

ustanovenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere za neprijateľné a žalobcovi nie je známa existencia
rozhodnutia, ktorým by súd časť zmluvy o OTP EXPRES úvere v časti týkajúcej sa splácania úveru
vyhlasoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Tiež sa nestotožňuje s právnym názorom súdu prvej
inštancie prezentovaný v bode 8 odôvodnenia rozhodnutia, v ktorom súd prvej inštancie sa vysporiadal
s rozhodnutím Súdneho dvora vo veci C-42/15. Zastáva názor, že vnútroštátna úprava obsiahnutá v § 9

ods.2písm.k/zák.č.129/2010Z.z.jevrozporesčlánkom22SmerniceEPaRady2008/48/ESz23.04.
2008 a presahuje rámec požadovaný v článku 10 ods. 2 písm. h/ Smernice. Je presvedčený, že súd prvej
inštancie je povinný uplatňovať eurokonformný výklad práva zohľadňujúci záver Súdneho dvora vo veci
C-42/15 a poukázal na to, že Smernica 208/48/ES z 23. 04. 2008 neukladá veriteľovi povinnosť uvádzať,
ako sa budú jednotlivé splátky započítavať na istinu. Za zmätočný považuje i tú časť odôvodnenia,

poukazujúcu na inštitút zmluvy o pôžičke. Samotná zmluva dostatočne vyjadruje vôľu zmluvných strán
spravovať sa ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Zmluva o úvere bola uzatvorená dňa 06.
08. 2013 a v zmysle ust. § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka sa bez ohľadu na povahu
účastníkov spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka. V zmysle ust. § 502 ods. 1 obchodného
zákonníka má žalobca právo, okrem úrokov z omeškania aj právo na náhradu uplatnených bežných

úrokov. Zastáva názor, že z podstaty úroku ako ceny za používanie peňažných prostriedkov možno
vyvodiť, že povinnosť dlžníka platiť úroky trvá až do doby vrátenia úveru a rozhodnutie odoberajúce
dlžníkovi povinnosť uhradiť úroky zo splatnej pohľadávky ukladajúce dlžníkovi povinnosť uhradiť len
úroky z omeškania, by takéhoto dlžníka neprimerane zvýhodňovalo oproti ostatným, riadne platiacim
klientom, ktorí za rovnaký úver zaplatia nepomerne viac ako dlžník, ktorý je zaviazaný uhradiť len úroky

z omeškania. Tiež nesúhlasí so stanoviskom s výrokom povoľujúcim žalovanej uhradiť sumu v splátkach
mesačne po 100 eur. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalovaná sa na pojednávanie nedostavila
a počas celého sporu sa k nároku žalobcu nevyjadrila. Súd teda nemohol vychádzať z majetkových
pomerov, či sociálnej situácie žalovanej, nakoľko žalovaná pristupuje k celému sporu úplne pasívne.
Žalobca nevylučuje možnosť splácania dlhu žalovanou formou pravidelných mesačných splátok, avšak

svojvoľné určenie výšky splátok bez akejkoľvek aktivity žalovanej považuje za rozporné s princípom
právnej istoty definovaným v článku 2 CSP i s právom na ochranu slabšej strany v spore v zmysle článku
6 CSP.

4. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP, § 362 ods. 1 CSP) a zistení,
že spĺňa náležitosti § 363 CSP preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcejsa plnenia v splátkach, v zamietajúcej časti, ako aj v prináležiacej časti týkajúcej sa trov konania, ako
aj postup, ktorý mu predchádzal, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej

inštancie je potrebné v napadnutých častiach podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP zrušiť a podľa § 391
ods. 1 CSP vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ostatné výroky pre
absenciu odvolania nadobudli právoplatnosť.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca so žalovanou uzatvorili dňa 06. 08. 2013 zmluvu o OTP EXPRES

úvere, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 1.555 eur za pevnú
úrokovú sadzbu vo výške 29,70 % p.a., RPMN dlžníka predstavovala 34,09 %. Žalovaná sa zaviazala
poskytnutý úver splácať v mesačných splátkach, pričom termín prvej splátky bol stanovený na 06. 09.
2013atokaždúsplátkuvovýške44,15eura vpočtesplátok84aposlednýtermínsplátkybolstanovený
na 06. 08. 2020. Žalovaná na predmetnom úvere nezaplatila nič a žalobca dňom 03. 06. 2014 vyhlásil
úver za predčasne splatný.

7. Ustanovenie § 9 zák. č. 129/2010 Z. z. stanovuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Absenciu niektorej z predpísaných náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. a/ - k/, r/ a y/ zákon v § 11
ods. 1 sankcionuje tak, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov. Ďalej § 11 stanovuje, že
úver je bezúročný a bez poplatkov aj v prípade nedodržania písomnej formy a v prípade nesprávne

určenej ročnej percentuálnej miery nákladov v neprospech spotrebiteľa. Výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia
je upravená v ust. § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
podpísania zmluvy o úvere.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo, ako aj
dôvodov podaného odvolania dospel k záveru, že s výkladom súdu prvej inštancie, týkajúceho sa
ust. § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy sa nestotožňuje. Odvolací súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na skutočnosť, že Zákon

o spotrebiteľských úveroch nadobudol účinnosť dňa 11. 06. 2010. Podľa jeho prílohy č. 1 prebral
právne záväzné akty Európskej únie okrem Smernice EP a Rady 208/48/ES z 23. 04. 2008 o
zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS (Ú.VEÚL 133, z 22. 05.
2008). Podľa článku 10 písm. h/ Smernice 2008/48/ES, zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne
uvádza: h/ výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú

splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely
splatenia. Podľa článku 22 ods. 1 Smernice 2008/48/ES, keďže táto Smernica obsahuje harmonizované
ustanovenia, členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia,
ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto Smernice. Odvolací súd vyslovuje záväzne právny názor, že
eurokonformnému výkladu ust. §9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z. zodpovedá výklad v tom zmysle,

že spojenie „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ je potrebné vnímať tak, že
sa tým myslí splátka obsahujúca istinu, úroky a poplatky, pri ktorej má byť uvedená výška, dátum a ich
počet. Akýkoľvek iný výklad tohto ustanovenia by bol v priamom rozpore so Smernicou 2008/48/ES.

9. Súd prvej inštancie poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora C-12/15 avšak z jeho výkladom sa

odvolací súd nestotožňuje. Z bodu 59 tohto rozhodnutia vyplýva, že článok 10 ods. 2 písm. h/ a i/
Smernice 2008/48/ES sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca
amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať,
akáčasťkaždejsplátkybudezapočítanánavrátenietejtoistiny.Tietoustanoveniavspojenísčlánkom22
ods. 1 Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej

úprave.

10. Na vyššie uvedený rozsudok Súdneho dvora EÚ reagoval legislatívny návrh, ktorým sa novelizuje
ust. § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch upravujúce náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere pôvodne písm. k/ sa nahrádza slovami „frekvencia splátok“. Predmetný návrh zákona v tejto

časti prešiel všetkými čítaniami, bez pripomienok bol schválený a nadobudol účinnosť dňa 01. 05.
2018. Predmetná novela zákona tak reaguje na stav, keď niektoré všeobecné súdy Slovenskej republiky
vykladali predmetnú vnútroštátnu úpravu (Zákona o spotrebiteľských úveroch) nesúladne so Smernicou
2008/48/ES. Z uvedených skutočností teda jednoznačne vyplýva, že požiadavka súdu prvej inštancie,aby bola v zmluve o úvere splnená požiadavka na rozpis každej jednej splátky úveru na výšku splátky
istiny, splátku úroku a splátky poplatku nie je v súlade so zákonom, ani európskou smernicou. Z toho
dôvodu ani záver súdu prvej inštancie o tom, že úver je v dôsledku absencie tejto náležitosti bez úrokov

a bez poplatkov, nie je správny.

11. Žalobca napadol i tú časť rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorej súd povolil žalovanej priznanú istinu
splácať v splátkach po 100 eur mesačne.

12. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

13. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa v budúcnosti splatné dávky a
splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť

celého plnenia.

14. Citované ustanovenia zákona vychádzajú zo zásady, že lehotu na plnenie súd určuje troma dňami
od právoplatnosti rozsudku. Zákon však počíta aj s možnosťou, aby súd určil plnenie v splátkach.

15. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

16. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je
povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného

vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Účelom odôvodnenia
je predovšetkým doložiť správnosť rozhodnutia; zároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu
súdu pri vydávaní rozhodnutia. Citované ust. § 220 CSP dáva súdom dostatočný návod na to, aké má
byť odôvodnenie rozhodnutia. V prípade, ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje uvedeným
spôsobom, ktorý záväzne určuje citované ustanovenie, ide o nedostatky odôvodnenia, ktoré zakladajú

vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

17. Rozhodujúc o odvolaní žalobcu v tejto veci odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvej inštancie v tejto časti je nepreskúmateľný a nebol dostatočne zistený skutkový stav. Rozhodnutie
je nepreskúmateľné vtedy, keď jeho písomné vyhotovenie neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov

podstatných pre rozhodnutie súdu (porovnaj závery vyplývajúce zo stanoviska občianskoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu SR z 03. 12. 2015 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a
rozhodnutiasúdovSlovenskejrepubliky1/2016podč.2).Zanedostatokzásadnéhovysvetleniadôvodov
podstatných pre rozhodnutie súdu treba predovšetkým považovať absenciu dôvodov vysvetľujúcich
právny záver súdu v otázke, od riešenia ktorej bolo rozhodnutie závislé.

18. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o zaplatení žalovanej istiny v splátkach vychádzal z toho,
že bez povolenia týchto splátok uložená povinnosť by mohla žalovanú existenčne ohroziť. Z obsahu
spisu však nie je možné zistiť, z čoho súd prvej inštancie pri svojom názore vychádzal, pretože
žalovaná sa v priebehu konania na súde prvej inštancie pojednávania nezúčastnila a na akékoľvek výzvy

súdu prvej inštancie nereagovala. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí si náležite nezdokladoval
pomery žalovanej, a preto ich aj nesprávne právne vyhodnotil. Súdna judikatúra zdôrazňuje, že súd
pripúšťajúci možnosť zaplatenia dlhu v splátkach musí presvedčivo zdôvodniť záver (vzhľadom k
povahe prejednávanej veci k priznanému nároku i osobným pomerom účastníkov) určiť splnenie dlhu v
splátkach. Odvolací súd je toho názoru, že pri rozhodovaní o určení výšky splátok je potrebné právne

ochraňovať obe strany sporu a zabezpečiť aj reálne splnenie priznaného plnenia. Za tým účelom mal
súd prvej inštancie zhodnotiť celkovú situáciu žalovanej, a až následne rozhodnúť o výške splátky v
takej výške, ktorá by zodpovedala celkovým osobným a majetkovým pomerom žalovanej, ako i výške
celkovej sumy, na ktorej úhradu bola rozsudkom zaviazaná. Z uvedených dôvodov preto odvolací súdrozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti, týkajúcej sa zaplatenia dlžnej istiny v splátkach zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom v ďalšom konaní súd prvej inštancie vykoná dokazovanie na
preukázanie majetkových, osobných a rodinných pomerov žalovanej a v prípade, ak dospeje k záveru,

že v odôvodnených prípadoch môže určiť i dlhšiu lehotu na splatenie dlhu ako ustanovuje § 232 ods. 3
CSP, rozhodnutie v tejto časti zdôvodní v súlade s ust. § 220 CSP tak, aby v prípade podaného odvolania
mohlo byť preskúmané odvolacím súdom.

19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach

podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a vec mu vrátil podľa § 391 ods. 1 CSP na ďalšie konanie, v
ktorom sa bude zaoberať dôvodnosťou uplatneného nároku. Nakoľko v danej veci ide o spotrebiteľský
spor, aj bez návrhu vykoná dôkazy, ktoré sú nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Za tým účelom vyzve
žalobcu, aby špecifikoval, z akých zložiek pozostáva žalovaná suma v lehote, ktorú mu za tým účelom
určí. Následne jednotlivé zložky uplatneného nároku (v danom prípade už len úroky, úroky z omeškania,
zmluvné pokuty) podrobí prieskumu z hľadiska ich dôvodnosti, dovolenosti, zákonností a primeranosti.

Následne vo veci opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie zdôvodní tak, aby spĺňalo podmienky
uvedené v ust. § 220 CSP, a aby v prípade podaného odvolania bolo odvolacím súdom preskúmateľné.
V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie

je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).