Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, March 13, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12Csp/31/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116215363
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8116215363.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: Y. V., nar. XX. XX.

XXXX, bytom W. C. XXX/X, XXX XX T. W. U., štátny občan SR zastúpený advokátkou kanceláriou
JUDr. Igora Šafranka, advokáta so sídlom vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66, proti žalovanému:
POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, Bratislava 811 09, IČO: 35807598, o určenie úveru za bezúročný a
bez poplatkov a určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky, takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e , že úver zo zmluvy o úvere č. 806300434 zo dňa 14. 12. 2010, je bezúročný a bez poplatkov.
II. U r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach poskytnutia
úveruč.806300434zodňa14.12.2010vbode11vznení:„dlžníkuznávadlžnúsumuvrátanepoplatkuv

celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedená
v tejto zmluve. Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady
na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou“, je
neprijateľná.
III. Žalobca m á vo vzťahu k žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov
konania, o ktorých výške rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28. 7. 2016 sa žalobca domáhal určenia, že úver zo zmluvy o
úvere č. 806300434 zo dňa 14. 12. 2010 je bezúročný a bez poplatkov a určenia, že zmluvná podmienka

v zmluve o úvere č. 806300434 zo dňa 14. 12. 2010 uvedená vo všeobecných podmienkach poskytnutia
úveru v bode 11/ v tej časti poplatku, ktoré zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a
uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, je neprijateľná a náhrady
trov konania.

2.Svojužalobuodôvodniltým,žesožalovanýmuzatvorilspotrebiteľskúzmluvuoúvereč.806300434zo
dňa 14. 12. 2010 vo výške 800 EUR, za poplatok vo výške 700 EUR s tým, že celkovú čiastku vo výške

1.500 EUR zaplatí žalovanému v 12 splátkach po 125 EUR. Uviedol, že poplatok z predmetného úveru
predstavoval 87,50 % navýšenie. Žalovanému uhradil sumu 658 EUR. Poukázal na to, že poplatok
vo výške 700 EUR, je z 2/3 tvorený nákladmi na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so
všetkou administratívou s tým spojenou. Žalovaný mu neposkytol reálne plnenie za takýto poplatok.
Ako súčasť formulárovej zmluvy nebol individuálne dojednaný a svojou výškou, na jednej strane a
absenciou zodpovedajúceho protiplnenia na strane druhej spôsobuje značnú nerovnováhu právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a preto predstavuje podľa § 53 ods. 1

Občianskeho zákonníka neprijateľnú podmienku.

3. Poukázal na to, že zo zmluvy nie je možné zistiť, o aké administratívne plnenie ide. Čo sa týka
predmetného poplatku, poukázal na rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn. 11C/42/2012 zo dňa 13.9. 2013, ktorým súd rozhodol o tom, že zmluvná podmienka v úverovej zmluve v tej časti poplatkov,
ktoré zodpovedajú 2/3, zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu s
administratívou s tým spojenou, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.

4. V ďalšom uviedol, že vzhľadom na to, že sa jedná spotrebiteľský o úver a zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí obsahovať náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, ktoré neobsahuje,
preto podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch sa považuje

spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko zmluva nemá uvedenú úrokovú sadzbou
spotrebiteľského úveru, ročnú percentuálnu mieru nákladov, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov a priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov. Uviedol, že má záujem dlh
splniť, ale reálny a očistený o nezákonnosti a neprijateľnosti.

5. Žalobca súdu predložil zmluvu o úvere uzavretú dňa 14. 12. 2010, všeobecné podmienky poskytnutia

úveru, výpis splátok a pokút zo dňa 26. 11. 2015.

6. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 5. 9. 2016. Namietal nedostatok
naliehavého právneho záujmu. Ďalej namietal, že nejde o spotrebiteľský úver, nakoľko žalovaný v
zmluve výslovne uviedol, že ide o úver na podnikanie. Namietal, že výška úrokov nie je podstatnou

náležitosťou zmluvy o úvere, taktiež ani RPMN. Úver bol poskytnutý vo výške 800 EUR, zvýšený o
príslušný poplatok v sume 700 EUR, teda celkovo mal žalovaný zaplatiť čiastku v sume 1.500 EUR.
Zmluva o úvere bola uzatvorená s dlžníkom ako podnikateľom, označeným IČO v zmysle obchodného
zákonníka. Teda ho treba posúdiť ako obchodnoprávny a nie ako spotrebiteľský, nakoľko ide o zmluvný
záväzok medzi dvomi podnikateľskými subjektmi. Vzťah Obchodného a Občianskeho zákonníka je

založený na subsidiárnom základe, čo znamená, že Občiansky zákonník je vo vzťahu k Obchodnému
zákonníku všeobecným, teda podporným predpisom. Uviedol, že Obchodný zákonník vylučuje aplikáciu
Občianskeho zákonníka alebo konkrétneho ustanovenia (napr. § 267 ods. 2 vylučujúci aplikáciu § 49
(Občianskeho zákonníka). Poukázal na to, že pokiaľ žalobca namieta výšku odplaty za poskytnutie
a vrátenie peňažných prostriedkov, znáša v tomto smere dôkazné bremeno a musí preukázať, že

v čase a mieste uzatvorenia zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne podstatne vybočovala z trhového
priemeru odplát poskytovaných inými subjektmi poskytujúcim financovanie z vlastných zdrojov (tak ako
žalovaný). V ďalšom namietal prekážku rozhodnutej veci, pretože vo veci bolo rozhodnuté dňa 31. 3.
2013 rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu.

7. Dňa 6. 4. 2017 súd s poukazom na ustanovenie § 180 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) pojednával v neprítomnosti žalovaného.

8.Vovecisúdprvejinštancievovecirozhodolrozsudkomč.k.1Co26/2017-73zodňa11.10.2017tak,že
určil, že úver zo zmluvy o úvere č. 806300434 zo dňa 14. 12. 2010 je bezúročný a bez poplatkov.

Určil, že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach poskytnutia úveru
č. 806300434 zo 14. 12. 2010 v bode 11 týkajúca sa toho, že dlžník uznáva dlžnú sumu
vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy, ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky
tak, ako je uvedené v tejto zmluve a 1/3 poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné 2/3 zahŕňajú
náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou,

je neprijateľná. Určil, že žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

9. Po podanom odvolaní súd druhej inštancie zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a uviedol, že v ďalšom
konaní bude úlohou súdu prvej inštancie obe sporové strany náležíte k obsahu zmluvy vypočuť, a to
predovšetkým žalobcu tak, aby bolo náležite zistené, na aký účel boli predmetné finančné prostriedky

uvedené v zmluve o úvere skutočne poskytnuté. Ak by bolo preukázané, že tieto finančné prostriedky
boli žalobcovi poskytnuté na účely podnikania a práve za týmto účelom je v zmluve o úvere uvedené aj
jeho IČO, nebolo by možné právne posúdenie, ktoré použil súd prvej inštancie a ktoré sa týka záveru,
že ide v prejednávanej veci o spotrebiteľský úver, ako to nepochybne vyplýva zo zákona č. 129/2010
Z. z.. Naviac v súčasnosti žalovaný argumentuje aj tým, že existuje osobitné vyhlásenie žalobcu, podľa

ktorého predmetný úver bol poskytnutý na účely podnikania. Ak sú tieto tvrdenia žalovaného pravdivé,
prinieslo by to v zmysle vyššie uvedeného možnú zmenu v právnom posúdení prejednávanej veci. Uložil
súdu prvej inštancie povinnosť dôsledne sa týmito okolnosťami zaoberať a ustáliť, na aký účel boli
skutočne predmetné finančné prostriedky poskytnuté.10. Žalobca v rámci svojho procesného útoku použil ako prostriedky procesného útoku predovšetkým
písomne podanú žalobu, ako aj listinné dôkazy, ktoré žalovaný po ich doručení nespochybňoval.

11. Súd vo veci vzhľadom na vyjadrený právny záver doplnil dokazovanie výsluchom žalobcu.

12. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem, súd dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 1MCdo/1/2009, s poukazom , že uvedené rozhodnutie je použiteľné aj v danej právnej veci.

13. Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva na súdnu a inú
právnu ochranu (ako aj práva na spravodlivý proces) je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom
tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. II. ÚS 88/01), ako aj konkrétne
procesné garancie v súdnom konaní.

14. Podľa § 52 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. - Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

15. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné (§ 52 ods. 2 OZ).

16. V zmysle § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

18.Vychádzajúczcitovanéhoustanovenia§52ods.4Občianskehozákonníka,jepreposúdeniestatusu

spotrebiteľa (od čoho sa odvíja aj posúdenie celej zmluvy ako zmluvy spotrebiteľskej) rozhodujúce to, či
tento subjekt (fyzická osoba) koná pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti.

19. Z obsahu predmetnej úverovej zmluvy č. 806300434 o dňa 14. 12. 2010 (v spise na č.l. 5) je

evidentné, že zmluva je uzatváraná s dlžníkom (žalovaným) ako s fyzickou osobou, pričom v časti
označenia dlžníka (časť „klient“) je dlžník označený menom, priezviskom, rodným číslom, číslom
občianskeho preukazu, adresou trvalého bydliska. Dlžník má uvedené síce identifikačné číslo (IČO),
avšak zo žiadnej časti predmetnej zmluvy a dokonca ani z úverových zmluvných podmienok nevyplýva,
že by bol úver poskytovaný žalovanému (dlžníkovi) na účel podnikania a že by žalovaný pri uzatváraní

zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa bodu 5 všeobecných obchodných podmienok dokonca uzatvorili dohodu o zrážkach zo mzdy
a z iných príjmov, a ani inde vo všeobecných obchodných podmienkach sa neuvádza, že úver poskytuje
spoločnosť klientovi výslovne na stanovený účel podnikania.

21. Žalobca uviedol, že po telefonickom rozhovore s p. C. prišiel k nej do kancelárie. Išlo o
prefinancovanie predchádzajúceho úveru. Následne na to, čo ona vypísala papiere, poslala ho na
mestský úrad, na matriku, overiť podpis. Následne ho požiadala o to, aby preukázal svoje príjmy, teda
či je zamestnaný alebo aký má príjem, on povedal, že má živnosť. Úver bol na preklenutie obdobia,

kedy nepracoval, nemal finančné prostriedky, to znamená na bežné životné náklady, na stravu a na
iné. Obchodná zástupkyňa žalovaného nežiadala preukázať, na čo ten úver potrebuje. Jednoducho
poskytli mu úver aj bez toho, že by žiadali vedieť, načo potrebuje tie finančné prostriedky. Pokiaľ ide o
IČO, uviedol, že si presne nespomína, ale pravdepodobne predkladal daňové priznanie a odtiaľ tento
údaj mali. Jednoducho potrebovali príjem, a on vtedy mal živnosť. Nebral peniaze na podnikanie, na

podnikateľské účely, išlo o peniaze na stravu a na bežné iné poplatky spojené s domácnosťou.

22. Žalovaný nedoložil žiadne osobitné vyhlásenie žalobcu, podľa ktorého mal predmetný úver použiť
na podnikateľský účel.23. Na základe uvedených skutočností nie je možné konštatovať, že by žalovaný v čase uzatvorenia
zmluvy o úvere konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Súd zároveň v tejto súvislosti poukazuje

na aplikovateľný nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 1930/2011 zo dňa 10. 1. 2012,
podľa ktorého je zásahom do práva na spravodlivý proces, ak sa spotrebiteľovi odmietne poskytnúť
ochrana neaplikovaním ustanovení o ochrane spotrebiteľa len preto, že je v zmluve označený ako
podnikateľ. Žalobca ako dlžník neprejavil vôľu uzatvoriť so žalovaným (veriteľom) úverovú zmluvu za
účelom podnikania dlžníka, sám žalovaný v rámci predtlače úverových podmienok určil, že úver je

poskytovaný bez stanoveného účelu, a preto je nedôvodné tvrdenie žalovaného, že úver bol žalobcovi
poskytovaný na výkon podnikania.

24. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem na požadovanom určení, žalobca v podstate požadoval
určenie, že žalovaný z prejednávanej úverovej zmluvy nemá právo na úroky a poplatky, pretože došlo k
vade, ktorá spôsobuje, že poskytnutý úver je bez úrokov a bez poplatkov.

25. Vzhľadom na to, že žalobca nemá inú možnosť ako zistiť, či jeho úver je alebo nie je bez úrokov a
bez poplatkov, najmä nemá k dispozícii žalobu o plnenie (k preplateniu poskytnutej istiny z jej strany do
rozhodnutia súdu nedošlo, čo by umožňovalo podať žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia, kde by
otázkabezúročnostiabezpoplatkovostiúverubolaskúmanáakootázkapredbežná),jenaliehavýprávny

záujem na požadovanom určení daný. V rámci právnej argumentácie poukazuje súd na rozhodnutie NS
SR sp. zn. 1MCdo/1/2009: „Za určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. (teraz § 137 písm. c/
CSP -) považuje súdna prax aj žalobu o neplatnosť právneho úkonu, ako jeden z právnych prostriedkov
ochrany spotrebiteľa.

26. Naliehavý právny záujem žalobcu na určení neplatnosti právneho úkonu je potrebné skúmať so
zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním
určovacej žaloby a konečný zmysel žalobcom navrhovaného rozhodnutia. Treba vychádzať z toho, že
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere, pôžičke má žalobca - spotrebiteľ, ktorého
špecifické postavenie ako slabšej strany v spore osvedčuje predovšetkým úprava v komunitárnom

práve, početná judikatúra súdov európskych spoločenstiev, v nie poslednom rade i domáca právna
úprava, pretože potrebuje mať vyriešenú otázku, aký je jeho skutočný dlh nad rámec poskytnutých
finančných prostriedkov v prípade čiastočnej neplatnosti zmluvy, týkajúcej sa odplaty (úroky, poplatky).
Jeho postavenie sa stane istejšie, nebude vystavený sankciám za nezaplatenie odplaty; ktorá je v
rozpore s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka).

27. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka - Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

28. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka - Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

29. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka - Výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

30. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka - Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

31. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

32. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu

právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z
osobitného predpisu.33. Smernica Rady 93/13/ EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v
čl. 3 bod 1 ustanovuje, že zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán

vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

34. Podľa čl. 4 bod 1 smernica bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia čl. 7, nekalo s zmluvných
podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená
a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, doba uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné

podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, ktorej závisí.

35. V prípade zmlúv v ktorých sú ponúkané spotrebiteľovi podmienky v písomnej forme, musia vždy tieto
podmienky byť vypracované zrozumiteľne. V prípade pochybnosti o zmysle podmienky, prednosť má
výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými
v čl. 7 ods. 2 (čl. 5 smernice).

36. V zmysle čl. 8 smernice členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie opatrenia
kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou cieľom zabezpečenia maximálneho
stupňa ochrany spotrebiteľa.

37. V zmysle ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka, ktoré sa týka iba podmienok, ktoré zákon
označuje za neprijateľné, ide o podmienky, ktoré sú nečestné neslušné hrubo poškodzujúce spotrebiteľa
alebo ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ
spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi, je potrebné
dodať,žespotrebiteľzpovahyvecivsúčasnýchpodmienkachštandardizácieproduktovbežnejspotreby,

akoajzmluvnýchpodmienokmáibafiktívnumožnosťovplyvniťpodstatuzmluvnýchpodmienok,ktorésú
mu zo strany dodávateľa predložené. Často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu
ju nemá možnosť vôbec prečítať, resp. pochopiť jeho obsah. Ide teda o zákonný zákaz použitia
neprijateľných podmienok, ktoré vyvoláva právoplatné súdne rozhodnutia a dodávateľ je povinný zdržať
sa ich použitia.

38. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predloženého
zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používal dvoch alebo viacerých
prípadoch, pritom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

39. Pokiaľ ide o námietku prekážky konania, ktorou žalovaný argumentoval pre posúdenie časti, či
je zmluva bezúročná a bez poplatkov, touto sa zaoberal aj Najvyšší súd SR v uznesení z 29. 1.
2015, sp. zn. 3Cdo/27/2011. Najvyšší súd v tomto rozhodnutí vysvetlil, že oprávnenie súdu skúmať, či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej doložky, nevedie k posudzovaniu
vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu, súvisí však s potrebou vyriešiť otázku, či a aké

právne účinky má vydaný rozhodcovský rozsudok. Pri posudzovaní, v občianskom súdnom konaní
predložený rozhodcovský rozsudok má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako
právoplatný rozsudok súdu (§ 35 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní), môže súd pristúpiť
kriešeniuotázkyplatnostirozhodcovskejdoložkyalebozmluvynielenvexekučnomkonaní,aleajviných
konaniach, napr. pri riešení otázky, či vydaný rozhodcovský rozsudok zakladá pre občianske súdne

konanie prekážku res iudicata. Najvyšší súd v tomto rozhodnutí dospel k záveru, že aj rozhodcovský
rozsudok, ukladajúci povinnosť niečo plniť podľa spotrebiteľskej zmluvy, môže predstavovať prekážku
veci rozsúdenej pre občianske súdne konanie, v ktorom sa žalobca domáha určenia, že spotrebiteľská
zmluva je neplatná, ale tento právny záver je opodstatnený len vtedy, ak bol rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, pretože iba

platná rozhodcovská doložka alebo rozhodcovská zmluva zakladá oprávnenie rozhodcovského súdu
prejednať a rozhodnúť spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Uvedené rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR je aplikovateľné aj v súdenej veci, ktorej predmetom je určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti
a tým, že pokiaľ bola právomoc rozhodcovského súdu založená len na podmienke uvedenej v bode
14 všeobecných zmluvných podmienok uvedené nespĺňa náležitosti platne uzavretej rozhodcovskej

doložky.

40. Podľa § 9 ods. 1 písm. j), k) Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskomúvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpokladypoužiténavýpočettejtoročnejpercentuálnejmierynákladov,výšku,početatermínysplátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

41. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

42. Pokiaľ ide o určenie, že predmetný úrok je bezúročný a bezodplatný, v predmetnej úverovej
zmluve nebolo uvedené RPMN, pričom ide o obligatórnu náležitosť, podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch podľa § 9 ods. 2 písm. j), v dôsledku čoho spotrebiteľský úver sa podľa § 11
ods. 1 písm. a/citovaného zákona už len pre toto sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, nehovoriac
o absencii úrokovej sadzby a priemernej RPMN.

43. Čo sa týka neprijateľnej zmluvnej podmienky, obsah tohto dojednania v predmetnej zmluve o

spotrebiteľskom úvere je vyjadrený určito, jasne a zrozumiteľne. Vyplýva z neho, že za poskytnutie úveru
bol žalobca povinný zaplatiť administratívny poplatok, ktorý je určený pevnou sumou.

44. Zo zmluvy však nevyplýva, za čo spotrebiteľ tento poplatok platí, pričom výška administratívneho
poplatku je pre žalovaného nosnou časťou právneho úkonu zmluvy o úvere z dôvodu, že mu

zabezpečuje dosiahnutie rozhodujúcej časti zisku z úverového obchodu, ktorý uzaviera, čo je jeho
základnýmcieľom.Zmluvnédojednanieotom,žedlžníkjeokremistinyúveruaúrokovpovinnýzaplatiťaj
administratívny poplatok, podľa názoru súdu nie je dojednaním o hlavnom predmete plnenia a teda súd
môže skúmať, či jeho dojednaním došlo k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Uvedený poplatok značne navyšuje odplatu veriteľa bez toho, aby bolo

zrejmé, za čo spotrebiteľ uvedený administratívny poplatok platí. Aj keď zo všeobecných obchodných
podmienok vyplýva, že ide o poplatok za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy, vrátane administratívnych
úkonov, zo žiadneho zo zmluvných dojednaní medzi účastníkmi konania nevyplýva, aké konkrétne
služby,čiprotiplneniažalovanýžalobcoviposkytne.Neprimeranosťtakéhotopoplatkujezrejmáajztoho,
že banky za správu úveru inkasujú približne 3 až 5 EUR mesačne a za poskytnutie úveru 1 - 2 % z výšky

poskytnutého úveru. Z uvedeného dôvodu preto súd dospel k jednoznačnému záveru o neprijateľnosti
zmluvného dojednania v časti administratívneho poplatku na vypracovanie, uzatvorenie zmluvy o úvere,
spolu so všetkou administratívou s tým spojenou a žalobe v súlade s ust. § 298 ods. 1 CSP vyhovel.

45. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

46. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

47. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

48. V danej právnej veci žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov
konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.
Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany rostriedky
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.