Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, April 6, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12Csp/31/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116215363
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116215363.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: Y. V., nar. 03.XX.XXXX,
F. W. C. XXX/X, XXXXX T. W. U., štátny občan SR zastúpený advokátkou kanceláriou JUDr. Igora
Šafranka, advokáta so sídlom vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ
s.r.o., Pribinova 25, Bratislava 811/09, IČO: 35 807 598, o určenie úveru za bezúročný a bez poplatkov
a určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky, takto

r o z h o d o l :

I.Určuje, žeúverzozmluvyoúvereč.XXXXXXXXXzodňa14.12.2010jebezúročný abezpoplatkov.
II. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach
poskytnutia úveru č. XXXXXXXXX zo dňa 14.12.2010 v bode 11 v znení: „Dlžník uznáva dlžnú sumu
vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky
tak, ako je uvedené v tejto zmluve. Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny
zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým
spojenou, j e n e p r i j a t e ľ n á .

III. Žalobca m á vo vzťahu k žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu
100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.7.2016 sa žalobca domáhal určenia, že úver zo zmluvy
o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 14.12.2010 je bezúročný a bez poplatkov a určenia, že zmluvná
podmienka zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 14.12.2010, uvedená vo všeobecných podmienkach
poskytnutia úveru v bode 11/ v tej časti poplatku, ktoré zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na

vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, je
neprijateľná a náhrady trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril spotrebiteľskú zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX
zo dňa 14.12.2010 vo výške 800 eur, za poplatok vo výške 700 eur s tým, že celkovú čiastku vo
výške 1.500 eur zaplatí žalovanému v 12 splátkach po 125 eur. Uviedol, že poplatok z predmetného
úveru predstavoval 87,50 % navýšenie. Žalovanému uhradil sumu 658 eur. Poukázal na to, že poplatok

vo výške 700 eur, je z 2/3 tvorený nákladmi na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so
všetkou administratívou s tým spojenou. Žalovaný mu neposkytol reálne plnenie za takýto poplatok.
Ako súčasť formulárovej zmluvy nebol individuálne dojednaný a svojou výškou, na jednej strane a
absenciou zodpovedajúceho protiplnenia na strane druhej spôsobuje značnú nerovnováhu právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a preto predstavuje podľa § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka neprijateľnú podmienku.

3. Poukázal na to, že zo zmluvy nie je možné zistiť, o aké administratívne plnenie ide. Čo sa týka
predmetného poplatku, poukázal na rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn. 11C 42/2012 zo dňa13.9.2013, ktorým súd rozhodol o tom, že zmluvná podmienka v úverovej zmluve v tej časti poplatkov,
ktoré zodpovedajú 2/3, zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu s
administratívou s tým spojenou, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.

4. V ďalšom uviedol, že vzhľadom na to, že sa jedná spotrebiteľský o úver a zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí obsahovať náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, ktoré neobsahuje,
preto podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch sa považuje

spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko zmluva nemá uvedenú úrokovú sadzbou
spotrebiteľského úveru, ročnú percentuálnu mieru nákladov, výšku počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov a priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov. Uviedol, že má záujem dlh
splniť, ale reálny a očistený o nezákonnosti a neprijateľnosti.

5. Žalobca súdu predložil zmluvu o úvere uzavretú dňa 14.12.2010, všeobecné podmienky poskytnutia

úveru, výpis splátok a pokút zo dňa 26.11.2015

6. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 5.9.2016. Namietal nedostatok
naliehavého právneho záujmu. Ďalej namietal, že nejde o spotrebiteľský úver, nakoľko žalovaný v
zmluve výslovne uviedol, že ide o úver na podnikanie. Namietal, že výška úrokov nie je podstatnou

náležitosťou zmluvy o úvere, taktiež ani RPMN. Úver bol poskytnutý vo výške 800 eur, zvýšený o
príslušný poplatok v sume 700 eur, teda celkovo mal žalovaný zaplatiť čiastku v sume 1.500 eur.
Zmluva o úvere bola uzatvorená s dlžníkom ako podnikateľom, označeným IČO v zmysle obchodného
zákonníka. Teda ho treba posúdiť ako obchodnoprávny a nie ako spotrebiteľský, nakoľko ide o zmluvný
záväzok medzi dvomi podnikateľskými subjektmi. Vzťah Obchodného a Občianskeho zákonníka je

založený na subsidiárnom základe, čo znamená, že Občiansky zákonník je vo vzťahu k Obchodnému
zákonníku všeobecným, teda podporným predpisom. Uviedol. že Obchodný zákonník vylučuje aplikáciu
Občianskeho zákonníka alebo konkrétneho ustanovenia (napr. § 267 ods. 2 vylučujúci aplikáciu § 49
(Občianskeho zákonníka). Poukázal na to, že pokiaľ žalobca namieta výšku odplaty za poskytnutie
a vrátenie peňažných prostriedkov, znáša v tomto smere dôkazné bremeno a musí preukázať, že

v čase a mieste uzatvorenia zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne podstatne vybočovala z trhového
priemeru odplát poskytovaných inými subjektmi poskytujúcim financovanie z vlastných zdrojov (tak ako
žalovaný).Vďalšomnamietalprekážkurozhodnutejveci,pretoževovecibolorozhodnutédňa31.3.2013
rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu.

7. Dňa 6.4.2017 súd s poukazom na ustanovenie § 180 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP) pojednával v neprítomnosti žalovaného. Predvolanie mal vykázané dňom
15.2.2017, pričom svoju neúčasť ospravedlnil s tým, že súhlasil, aby sa vec súd prejednal a rozhodol
v jeho neprítomnosti.

8. Žalobca v rámci svojho procesného útoku použil ako prostriedky procesného útoku predovšetkým
písomne podanú žalobu, ako aj listinné dôkazy, ktoré žalovaný po ich doručení nespochybňoval.

9. V prejednávanej veci neexistoval žiadny dôležitý dôvod na odročenie pojednávania.

10.Vovecibolomožnérozhodnúťajbezvypočutiaúčastníkovnazákladelistinnýchdôkazov.Nazáklade
uvedeného súd vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu.

11. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem, súd dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 1M Cdo 1/2009, s poukazom , že uvedené rozhodnutie je použiteľné aj v danej právnej veci.

12. Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva na súdnu a inú
právnu ochranu (ako aj práva na spravodlivý proces) je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom
tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. II. ÚS 88/01), ako aj konkrétne
procesné garancie v súdnom konaní.

13. Podľa § 52 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. - Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.14. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné ( § 52 ods. 2 OZ).

15. V zmysle § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

17.Vychádzajúczcitovanéhoustanovenia§52ods.4Občianskehozákonníka,jepreposúdeniestatusu
spotrebiteľa (od čoho sa odvíja aj posúdenie celej zmluvy ako zmluvy spotrebiteľskej) rozhodujúce to, či
tento subjekt (fyzická osoba) koná pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci predmetu svojej podnikateľskej

činnosti.

18. Z obsahu predmetnej úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 14.12.2010 (v spise na č.l. 5) je
evidentné, že zmluva je uzatváraná s dlžníkom (žalovaným) ako s fyzickou osobou, pričom v časti
označenia dlžníka (časť „klient“) je dlžník označený menom, priezviskom, rodným číslom, číslom

občianskeho preukazu, adresou trvalého bydliska. Dlžník má uvedené síce identifikačné číslo (IČO),
avšak zo žiadnej časti predmetnej zmluvy a dokonca ani z úverových zmluvných podmienok nevyplýva,
že by bol úver poskytovaný žalovanému (dlžníkovi) na účel podnikania a že by žalovaný pri uzatváraní
zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa bodu 5 všeobecných obchodných podmienok dokonca uzatvorili dohodu o zrážkach zo mzdy
a z iných príjmov, a ani inde vo všeobecných obchodných podmienkach sa neuvádza, že úver poskytuje
spoločnosť klientovi výslovne na stanovený účel podnikania.

20. Na základe uvedených skutočností nie je možné konštatovať, že by žalovaný v čase uzatvorenia

zmluvy o úvere konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Súd zároveň v tejto súvislosti poukazuje
na aplikovateľný nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 1930/2011 zo dňa 10.01.2012,
podľa ktorého je zásahom do práva na spravodlivý proces, ak sa spotrebiteľovi odmietne poskytnúť
ochrana neaplikovaním ustanovení o ochrane spotrebiteľa len preto, že je v zmluve označený ako
podnikateľ. Žalobca ako dlžník neprejavil vôľu uzatvoriť so žalovaným (veriteľom) úverovú zmluvu za

účelom podnikania dlžníka, sám žalovaný v rámci predtlače úverových podmienok určil, že úver je
poskytovaný bez stanoveného účelu, a preto je nedôvodné tvrdenie žalovaného, že úver bol žalobcovi
poskytovaný na výkon podnikania.

21. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem na požadovanom určení, žalobca v podstate požadoval

určenie, že žalovaný z prejednávanej úverovej zmluvy nemá právo na úroky a poplatky, pretože došlo k
vade, ktorá spôsobuje, že poskytnutý úver je bez úrokov a bez poplatkov.

22. Vzhľadom na to, že žalobca nemá inú možnosť, ako zistiť, či jeho úver je alebo nie je bez úrokov a
bez poplatkov, najmä nemá k dispozícii žalobu o plnenie (k preplateniu poskytnutej istiny z jej strany do

rozhodnutia súdu nedošlo, čo by umožňovalo podať žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia, kde by
otázkabezúročnostiabezpoplatkovostiúverubolaskúmanáakootázkapredbežná),jenaliehavýprávny
záujem na požadovanom určení daný. V rámci právnej argumentácie poukazuje súd na rozhodnutie NS
SR sp. zn. 1MCdo1/2009 : „Za určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. (teraz § 137 písm. c/
CSP -) považuje súdna prax aj žalobu o neplatnosť právneho úkonu, ako jeden z právnych prostriedkov

ochrany spotrebiteľa.

23. Naliehavý právny záujem žalobcu na určení neplatnosti právneho úkonu je potrebné skúmať so
zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním
určovacej žaloby a konečný zmysel žalobcom navrhovaného rozhodnutia. Treba vychádzať z toho, že

naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere, pôžičke má žalobca - spotrebiteľ, ktorého
špecifické postavenie ako slabšej strany v spore osvedčuje predovšetkým úprava v komunitárnom
práve, početná judikatúra súdov európskych spoločenstiev, v nie poslednom rade i domáca právna
úprava, pretože potrebuje mať vyriešenú otázku, aký je jeho skutočný dlh nad rámec poskytnutýchfinančných prostriedkov v prípade čiastočnej neplatnosti zmluvy, týkajúcej sa odplaty (úroky, poplatky).
Jeho postavenie sa stane istejšie, nebude vystavený sankciám za nezaplatenie odplaty; ktorá je v
rozpore s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka).

24. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka - Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

25. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka - Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

26. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka - Výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

27. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka - Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

28. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka - neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

29. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. CSP (ďalej len CSP), žalobou možno požadovať, aby
sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý

právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej
skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

30. Smernica Rady 93/13/ EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v čl. 3
bod 1 ustanovuje, že zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú,

aknapriekpožiadavkedôveryspôsobíznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachstránvzniknutých
na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

31. Podľa čl. 4 bod 1 smernica bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia čl. 7, nekalo s zmluvných
podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená

a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, doba uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné
podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, ktorej závisí.

32. V prípade zmlúv, v ktorých sú ponúkané spotrebiteľovi podmienky v písomnej forme, musia vždy tieto
podmienky byť vypracované zrozumiteľne. V prípade pochybnosti o zmysle podmienky, prednosť má

výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými
v čl. 7 ods. 2 (čl. 5 smernice).

33. V zmysle čl. 8 smernice členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie opatrenia
kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou cieľom zabezpečenia maximálneho

stupňa ochrany spotrebiteľa.

34. V zmysle ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné neslušné hrubo poškodzujúce spotrebiteľa alebo ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ spotrebiteľských

zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené. Často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu ju nemá
možnosť vôbec prečítať, resp. pochopiť jeho obsah. Ide teda o zákonný zákaz použitia neprijateľných

podmienok, ktoré vyvoláva právoplatné súdne rozhodnutia a dodávateľ je povinný zdržať sa ich použitia.35. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predloženého
zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používal dvoch alebo viacerých
prípadoch, pritom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

36. Pokiaľ ide o námietku prekážky konania, ktorou žalovaný argumentoval pre posúdenie časti, či
je zmluva bezúročná a bez poplatkov, touto sa zaoberal aj Najvyšší súd SR v uznesení z 29.1.2015,
sp. zn. 3Cdo 27/2011. Najvyšší súd v tomto rozhodnutí vysvetlil, že oprávnenie súdu skúmať, či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej doložky nevedie k posudzovaniu

vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu, súvisí však s potrebou vyriešiť otázku, či a aké
právne účinky má vydaný rozhodcovský rozsudok. Pri posudzovaní, v občianskom súdnom konaní
predložený rozhodcovský rozsudok má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako
právoplatný rozsudok súdu (§ 35 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní), môže súd
pristúpiť k riešeniu otázky platnosti rozhodcovskej doložky alebo zmluvy nielen v exekučnom konaní,
ale aj v iných konaniach, napr. pri riešení otázky, či vydaný rozhodcovský rozsudok zakladá pre

občianske súdne konanie prekážku res iudicata. Najvyšší súd v tomto rozhodnutí dospel k záveru,
že aj rozhodcovský rozsudok, ukladajúci povinnosť niečo plniť podľa spotrebiteľskej zmluvy môže
predstavovať prekážku veci rozsúdenej pre občianske súdne konanie, v ktorom sa žalobca domáha
určenia, že spotrebiteľská zmluva je neplatná, ale tento právny záver je opodstatnený len vtedy, ak bol
rozhodcovský rozsudok vydaný na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej

doložky, pretože iba platná rozhodcovská doložka alebo rozhodcovská zmluva zakladá oprávnenie
rozhodcovského súdu prejednať a rozhodnúť spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Uvedené
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR je aplikovateľné aj v súdenej veci, ktorej predmetom je určenie
bezúročnosti a bezpoplatkovosti a tým, že pokiaľ bola právomoc rozhodcovského súdu založená len
na podmienke uvedenej v bode 14 všeobecných zmluvných podmienok, uvedené nespĺňa náležitosti

platne uzavretej rozhodcovskej doložky.

37. Podľa § 9 ods. 1 písm. j), k) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpokladypoužiténavýpočettejtoročnejpercentuálnejmierynákladov,výšku,početatermínysplátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

38. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

39. Pokiaľ ide o určenie, že predmetný úrok je bezúročný a bezodplatný, v predmetnej úverovej
zmluve nebolo uvedené RPMN, pričom ide o obligatórnu náležitosť, podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch podľa § 9 ods. 2 písm. j), v dôsledku čoho spotrebiteľský úver sa podľa § 11
ods. 1 písm. a/citovaného zákona už len pre toto sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, nehovoriac

o absencii úrokovej sadzby a priemernej RPMN.

40. Čo sa týka neprijateľnej zmluvnej podmienky, obsah tohto dojednania v predmetnej zmluve o
spotrebiteľskom úvere je vyjadrený určito, jasne a zrozumiteľne. Vyplýva z neho, že za poskytnutie úveru
bol žalobca povinný zaplatiť administratívny poplatok, ktorý je určený pevnou sumou.

41. Zo zmluvy však nevyplýva, za čo spotrebiteľ tento poplatok platí, pričom výška administratívneho
poplatku je pre žalovaného nosnou časťou právneho úkonu zmluvy o úvere z dôvodu, že mu
zabezpečuje dosiahnutie rozhodujúcej časti zisku z úverového obchodu, ktorý uzaviera, čo je jeho
základnýmcieľom.Zmluvnédojednanieotom,žedlžníkjeokremistinyúveruaúrokovpovinnýzaplatiťaj

administratívny poplatok, podľa názoru súdu nie je dojednaním o hlavnom predmete plnenia a teda súd
môže skúmať, či jeho dojednaním došlo k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Uvedený poplatok značne navyšuje odplatu veriteľa bez toho, aby bolo
zrejmé, za čo spotrebiteľ uvedený administratívny poplatok platí. Aj keď zo všeobecných obchodnýchpodmienok vyplýva, že ide o poplatok za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy, vrátane administratívnych
úkonov, zo žiadneho zo zmluvných dojednaní medzi účastníkmi konania nevyplýva, aké konkrétne
služby,čiprotiplneniažalovanýžalobcoviposkytne.Neprimeranosťtakéhotopoplatkujezrejmáajztoho,

že banky za správu úveru inkasujú približne 3 až 5 eur mesačne a za poskytnutie úveru 1 - 2 % z výšky
poskytnutého úveru. Z uvedeného dôvodu preto súd dospel k jednoznačnému záveru o neprijateľnosti
zmluvného dojednania v časti administratívneho poplatku na vypracovanie, uzatvorenie zmluvy o úvere,
spolu so všetkou administratívou s tým spojenou a žalobe v súlade s ust. § 298 ods. 1 CSP vyhovel.

42. Podľa § 251 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky
preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s
uplatňovaním alebo bránením práva.

43. Podľa § 255 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu
trovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradu

trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

44. Podľa § 262 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, o nároku náhradu
trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

45. V danej právnej veci žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov
konania.. O výške trov však už nie je potrebné samostatne rozhodovať s ohľadom na skutočnosť, že
žalovanému žiadne trovy nevznikli a doteraz ani zo spisu žiadne nevyplývajú.

Poučenie:

Protitomutorozsudku možnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdPrešov.
Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.