Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 24, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/270/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212224441
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4212224441.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek

senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej v právnej veci žalobcu: Obec Radvaň nad
Dunajom, 946 38 Obec Radvaň nad Dunajom č. 58, IČO: 306657, zastúpený advokátkou JUDr. Mariana
Zavacká, Nádvorie Európy 32/3, 945 01 Komárno proti žalovanému: B.. C. G., L. XXXX/XX, XXX XX F.,
zastúpený AK JUDr. Roman Blažek s.r.o., Pohraničná č. 4, 945 01 Komárno, o vypratanie nehnuteľnosti,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 5C/72/2014 - 294 zo dňa 31.
januára 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancie uložilžalovanému vyprataťnehnuteľnosťnachádzajúcu
sa k.ú. A. nad N. vedenú na LV č. XXXX ako parc. č. 670/15 - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 88m2 a odstrániť oplotenie , do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách konania
rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť náhradu trov konania žalobcovi v plnej výške a to jeho
právnej zástupkyni. Súčasne zaviazal žalovaného zaplatiť na účet prvoinštančného súdu náhradu
trov štátu titulom zaplatenej odmeny znalečného v sume 561,07, eur do 3 dní po právoplatnosti tohto

rozsudku. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na vykonané dokazovanie a po právnej stránke
svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 126 ods. 1, 2, § 129 ods. 1, § 130 ods. 1, 2, 3, § 134 ods. 1 -
4, § 663, § 872 ods. 1 - 6 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie mal z dokazovania za preukázané,
že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa k.ú. A. nad N. vedenej na LV č. XXXX
ako parc.č.XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 88m2, vypratania ktorej sa domáha v tomto
konaní z dôvodu, že žalovaný bez právneho titulu užíva túto parcelu spoluso svojimi nehnuteľnosťami,
ktoré má ohradené. Žalovaný je vlastníkom susediacich parciel , ktoré nadobudol kúpnou zmluvou

( V 2079/05 ) a to parcely reg. C KN č. 670/2, 610/6 , rekreačnú chatu s.č. XXX na parcele č. XXX/
X zapísaných na LV č. XXXX, ďalej parcela č. XXX/X zast. plocha a nádvorie o výmere XXX mX a
parcela č. XXX/X zast, plocha a nádvorie o výmere XX m2. Pôvodnými vlastníkmi týchto nehnuteľností
boli C. M. a manž. B. M. , ktorým na základe dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku RII
204/85 k pozemku parc.č.XXX/X ostatnej plochy o výmere 169 m2, z LV č. X pre k.ú. A. nad N., bolo
zriadené právo osobného užívania k pozemku na výstavbu rodinného domčeka, rekr. chaty, garáže a
zriadenia záhradky. Následne na základe kúpnej zmluvy RI 122/88 došlo k prevodu parcely č.XXX/X

zapísanej na LV č.XXXX a rozostavanej rekreačnej chaty, parcela č.XXX/X ostat. plocha o výmere 169
m2 na nadobúdateľov K. T. a manž. R. T. v celosti.1.2. Vykonaným dokazovaním ďalej súd prvej inštancie zistil, že geometrickým plánom č.
244-242-0254-84 z roku 1984 z „doterajšieho stavu“ PK vložky č. XXX, boli z parcely č.XXX/X -les o
výmere 863 m2 vytvorené parcely č.XXX/X, XXX/X,XXX/X. Parcela č.XXX/X vo výmere 169 m2 je vo

vlastníctve žalovaného. Geometrickým plánom č. 75/2005 bola vytvorená parc.č. 670/15 zast. plocha
o výmere XX m2 z pôvodnej parc. č.XXX/X zast. plocha o výmere 263 m2 vo vlastníctve žalobcu.
Zo znaleckého posudku č. 52/2005 vypracovaného pre účely kúpy nehnuteľností žalovaného ( parciel
č.670/2, 610/6 a rekreačnej chaty zapísaných na LV č. XXXX ) vyplýva, že plot uličný a bočný pri garáži
v celkovej dĺžke 12,80 m bol postavený v roku 1990. Z dokazovania ďalej vyplynulo, že pôvodný vlastník

K. T., ktorý postavil rekreačnú chatu, požiadal obecný úrad listom dňa 16.2.1994 o prenájom 60m2 z
parcely vo vlastníctve obce, nachádzajúcej sa vedľa jeho parcely č.XXX/X (z parc.XXX/X). V žiadosti
uviedol, že ak by ju obec predávala, tak žiada o jej odkúpenie. V čase podania jeho žiadosti parcela
č.XXX/XX ešte neexistovala. Jeho žiadosť o prenájom bola odsúhlasená na 40.zasadnutí OZ v A. nad
N. dňa 25.2.1994. V žiadosti poukázal na malú výmeru jeho pozemku pri rekreačnej chate o výmere
169 m2. Poslanci obecného zastupiteľstva so žiadosťou K. T. na prenájom obecného pozemku vedľa

jeho chaty č. XXX, cca 60 m2 súhlasili.

1.3 Súd prvej inštancie skonštatoval, že žaloba je dôvodná, lebo žalobca preukázal svoje vlastníctvo k
nehnuteľnosti tvoriaca predmet sporu, ako i skutočnosť, že žalovaný predmet sporu užíva bez právneho
dôvodu. Žalobca nehnuteľnosť potrebuje na zabezpečenie verejných potrieb vlastníkov ostatných

nehnuteľností za účelom prístupu k N.. Žalovaný napriek doručenej výzve na uvoľnenie (vypratanie)
nehnuteľností, túto nevypratal a oplotenie brániace v prechode ostatným vlastníkom susediacich
nehnuteľností neodstránil. Súd prvej inštancie skúmal obranu žalovaného spočívajúcu v nadobudnutí
vlastníckeho práva vydržaním, kde oprávnenú a dobromyseľnú držbu odvodzoval od svojich právnych
predchodcov. Prekážkou nepretržitosti oprávnenej držby nie je právne nástupníctvo, pretože právny

nástupca si do vydržacej doby môže započítať aj dobu, po ktorú vec oprávnene držal jeho právny
predchodca. Plynutie vydržacej doby je pretrhnuté vtedy, ak držiteľ prestane byť dobromyseľný alebo
prestane nakladať s vecou ako so svojou. Súd konštatoval, že v predmetnej veci žalobca listinným
dôkazom preukázal opak tvrdenia žalovaného o dobromyseľnosti jeho právneho predchodcu K. T.,
nakoľko z jeho žiadosti zo dňa 16.2.1994 adresovanej obecnému zastupiteľstvu vyplýva, že si bol

vedomý celkovej výmery svojej nehnuteľnosti 169 m2, a že požiadal zastupiteľstvo buď o predaj
alebo o prenájom susediaceho pozemku vo vlastníctve žalobcu (obce). Podľa znaleckého posudku č.
52/2005 oplotenie bolo postavené v roku 1990 práve K. T.. Na základe uvedeného súd prvej inštancie
skonštatoval, že dobromyseľnosť právneho predchodcu žalovaného v užívaní pozemku (vo vlastníctve
žalobcu), najneskôr skončila dňa vyhotovenia žiadosti t.j. 16.2.1994. Od uvedeného dátumu o K. T.

nemožno hovoriť o osobe dobromyseľného užívateľa, nakoľko žalobca mu udelil titul na užívanie vo
forme prenájmu, čo nemôže byť podkladom na vydržanie vlastníckeho práva. Vzhľadom na skutočnosť,
že K. T. nehnuteľnosti nadobudol kúpou v roku 1988, nesplnil ani zákonom stanovenú desaťročnú
vydržiacu lehotu. Žalovaný, ktorý nehnuteľnosti nadobudol kúpou v roku 2005 a nesplnil zákonom
stanovenú desaťročnú vydržiacu lehotu ani v prípade jeho dobromyseľnosti, že mu právo patrí, nakoľko

žalobca ho vyzval na uvoľnenie pozemku výzvou dňa 21.12.2011.

1.4 Nakoniec súd prvej inštancie skúmal aj právny titul užívania predmetu sporu žalovaným, a to na
základeudelenéhosúhlasuobecnýmzastupiteľstvomžalobcunazasadnutídňa25.2.1994.Vychádzajúc
z podstatných náležitostí nájomnej zmluvy, zmluva musí obsahovať označenie prenajímateľa a nájomcu,

medzi ktorými sa zmluva uzaviera, predmet nájmu a odplatu za nájom (nájomné). Okrem týchto
podstatných náležitostí môže zmluva obsahovať aj ďalšie náležitosti, napríklad dohodnutú dobu nájmu,
spôsob odovzdania a užívania najatej veci, spôsob platenia nájomného, výpovedné dôvody, možnosti
predčasnej výpovede pred dohodnutou dobou nájmu a pod. Podľa názoru súdu však v predmetnej veci
medzi stranami konania resp. žalobcom a právnym predchodcom žalovaného nedošlo k dohodnutiu

podstatných náležitostí nájomnej zmluvy. Okrem udelenia súhlasu s prenájmom , žiadne ďalšie
náležitosti dohodnuté neboli, čo má za následok absolútnu neplatnosť nájomnej zmluvy. Nakoľko ani
tento inštitút medzi stranami nebol platne dohodnutý, súd uzavrel, že žalovaný ani titulom nájmu
nepožíva právnu ochranu a po doručení výzvy žalobcu na vypratania nehnuteľnosti , užívania
nehnuteľnosť bez právneho titulu. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa §255 CSP

a žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania vzhľadom na jeho úspech v konaní.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný, ktorý žiadal zrušiť
napadnuté rozhodnutie a vec vrátiť na ďalšie konanie alebo ho zmeniť a žalobu zamietnuť. Namietalposúdenie súdu prvej inštancie o pretrhnutí dobromyseľnosti užívania spornej nehnuteľnosti zo strany
právneho predchodcu žalovaného K. T.. Poukázal na znalecký posudok č. 8/2016 Ing. Yvety Strhanovej
na stranách 28 až 34, z ktorého vyplýva, že parcela 670/4 v čase podania žiadosti K. T. vlastnícky

patriaca žalobcovi, obklopovala pozemok teraz patriaci žalovanému (parc č. 670/2 ) z dvoch strán -
nielen zo západnej - sporná parcela, ale aj z južnej strany, smerom k Dunaju, preto nie je pravdivé
tvrdenie žalobcu, že všetky okolité parcely boli vo vlastníctve fyzických osôb a iba sporná parcela patrila
žalobcovi. Uviedol, že o nejasnosti a neurčitosti žiadosti K. T. zo dňa 16.02.1994 svedčí aj fakt, že na
spornej nehnuteľnosti mal vysadený vinič, bola ohradená betónovým múrikom a postavená podstatná

časť žumpy v rokoch 1986 až 1990. Z toho vyplýva, že spornú nehnuteľnosť užíval ako vlastnú, inak by
bolo nelogické investovať do cudzej nehnuteľnosti. Za danej situácie sa zdá menej pravdepodobným, že
vo svojej žiadosti mal na mysli spornú nehnuteľnosť. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že žalobca
od samého počiatku, t.j. už prvému majiteľovi nehnuteľnosti umožnil užívať sporný pozemok. Prvýkrát
vtedy, keď mu určil, kde má stavať a ohradil si pozemok ( čo urobil pôvodne živým plotom a výsadbou
viničaužvr.1986).Druhýkrátvtedy,keďmuvydalstavebnépovolenietiežmuselpoznaťdanýstav,žesa

nezmenil. Tretíkrát, keď mu stavbu ako celok aj skolaudoval, čím vôbec neprerušil konanie žalovaného
v dobrej viere, t.j. dobromyseľné, ako vo vzťahu ku stavbe, tak aj ku pozemku v celosti, kde bol vysadený
viničaakoneoddeliteľnú súčasťstavbyajprinajmenšomodroku1988celistvý,monolitickýbetónovýplot
s latkovými sekciami. Nakoniec uviedol, že samotný žalobca zanedbal evidenciu parciel, preto nebolo
možné právne čistým spôsobom ani s neb. pánom T. uzatvoriť platnú nájomnú zmluvu .Obec teda nevie

doložiť predmet nájmu, výšku nájmu, zmluvnú dobu. Súd prvej inštancie sa riadne nevysporiadal s
právnym názorom žalovaného a nezaujal stanoviska ku dôkazom svedčiacim v prospech žalovaného.

3. Žalobca k odvolaniu žalovaného vo svojom vyjadrení uviedol, že predchádzajúci vlastník K. T. si bol
vedomýtoho,ženiejevlastníkomspornéhopozemku,pričomtvrdenie,žesamôžejednaťoinýpozemok

nezodpovedá pravde, pretože podľa znaleckého posudku Ing. Strhanovej všetky ostatné pozemky mali
svojho vlastníka. Preto nedošlo k žiadnemu dobromyseľnému užívania zo strany právneho predchodcu,
ktorý si bol vedomý, že nie je vlastníkom a poznal vlastníka spornej parcely. Žiadnu inú parcelu
nemohol žiadať do nájmu, pretože ostatné parcely mali svojich vlastníkov. Skutočnosť, že bol na cudzej
parcele vysadený vinič a postavený plot neznamená, že parcelu užíval ako vlastnú. Dobromyseľnosť,

že vec patrí žalovanému nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstav držiteľa. Medzi
základne okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol, či mu
svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Žalovaný sa niekoľkokrát zúčastnil na zasadaní obecného
zastupiteľstva, kde prisľúbil plot neoprávnene postavený odstrániť. Bol si vedomý že predmetná parcela
patrí do vlastníctva žalobcu.

4. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu uviedol, že podrobným skúmaním okolností a súvislostí dospel k
jednoznačnému záveru, že neb.pán A. T. v žiadosti o nájom alebo aj o predaj parcely s rozlohou 60
m2 myslel jednoznačne a nespochybniteľné betónovú plochu vedľa svojej chaty. Obe strany ale číslo
parcely neuvádzajú, nakoľko časť betónovej cesty leží podľa evidenčného stavu na parcele č.670/5 a

časť je neidentifikovaná. Uviedol, že keď odmeral predmetnú betónovú plochu s rezervou cca 20 cm
vychádza takmer presne žiadaných 60 m2. Zotrval na stanovisku, že on i všetci jeho predchodcovia bez
výnimky predmet kúpy (pozemok a nehnuteľnosť vrátane oplotenia) nadobudol a užíval dobromyseľne
v dobrej viere od počiatku až doteraz.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým
stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s
verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a
po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a odvolanie

žalovaného nie je dôvodné. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil . Zároveň mal na zreteli ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého
ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosť napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Predmetom konania v zmysle žaloby bolo vypratanie nehnuteľnosti a odstránenie oplotenia
žalovaným. Nehnuteľnosť sa nachádza v k.ú. A. nad N., vedená na LV č. XXXX ako parc.č.XXX/XX
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 88m2. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca je výlučnýmvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, avšak žalovaný predmetný pozemok oplotil a užíva ho bez
právneho dôvodu. V záujme zabezpečenia príjazdovej cesty k Dunaju ostatným vlastníkom rekreačných
chát žalobca vyzval písomne dňa 21.12.2011žalovaného, aby uvoľnil prístupovú cestu k Dunaju určenú

pre občanov a oplotenie odstránil. Na ohliadke dňa 6.6.2012 sa dohodli so žalovaným na vyprataní
nehnuteľnosti a odstránení oplotenia, avšak žalovaný oplotenie neodstránil. Žalovaný sa bránil tým, že
neužíva celú výmeru predmetnej nehnuteľnosti, ale iba jej časť, pričom sa stal jej vlastníkom titulom
vydržania. Táto časť nehnuteľnosti je užívaná spolu s jeho parcelou č. 670/2, ako keby sa jednalo o
jednu parcelu. Vyplýva to aj z toho, že sporná nehnuteľnosť, ako aj žalovaného nehnuteľnosť sú z ich

severnej časti ohradené betónovým múrikom, ktorý postavil predchádzajúci vlastník parc.č.670/2 v 80-
tych rokoch, kedy vznikla táto parcela. Žiadal započítať vydržaciu dobu aj predchádzajúcich vlastníkov.

7. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje

8. Súdnu ochranu vlastníckeho práva k nehnuteľným veciam poskytuje zákon v ustanovení § 126
OZ vlastníkom proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do ich vlastníckeho práva. Najmä umožňuje
vydanie veci od toho, kto ju neprávom zadržuje. Základnou podmienkou úspechu vlastníckej žaloby je
preukázanie vlastníckeho práva /aktívna legitimácia/ a základným predpokladom úspešnosti návrhu na

vydanie veci je, že sa vec neoprávnene nachádza vo faktickej moci inej osoby než vlastníka. Žaloba
na vydanie veci predpokladá, že iná osoba neoprávnene, bez právneho dôvodu zadržiava vec patriacu
vlastníkovi a súčasne ju mu odmieta vydať. Aktívna legitimácia patrí vlastníkovi, pasívna legitimácia patrí
osobe, ktorá má vec fakticky u seba, avšak nemá na to právny dôvod.

9. K zákonným predpokladom vydržania patrí:
a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu ( § 130 OZ), pričom držba po celý
čas musí byť pokojná bez toho, aby si niekto uplatňoval vlastnícke právo na túto vec.
b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas
zákonom stanovenej doby, ktorá je pri nehnuteľnostich 10 rokov. Plynutie vydržacej doby je pretrhnuté

vtedy, ak držiteľ prestane byť dobromyseľný alebo prestane nakladať s vecou ako so svojou.

10. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané
žalovaným v podanom odvolaní dodáva, že v konaní nebolo preukázané, že žalovaný splnil všetky
zákonné znaky vydržania vlastníckeho práva k spornému pozemku. Tak ako uviedol súd prvej inštancie ,

právny predchodca žalovaného K. T. a manž. R. T. nadobudli na základe kúpnej zmluvy RI 122/88
parcelu č.670/2 ostat. plocha o výmere 169 m2 zapísanej na LV č.XXXX a rozostavanú rekreačnú chatu,
a to od pôvodných vlastníkov týchto nehnuteľností C. M. a manž. B. M.. Následne žalovaný nadobudol
kúpnou zmluvou v roku 2005 od dedičov K. T. predmetné nehnuteľnosti , a to parcely reg. C KN č.
670/2, 610/6 a rekreačnú chatu s.č. XXX na parcele č. 670/6 zapísaných na LV č. XXXX, parcela č.

670/2 zast. plocha a nádvorie o výmere 126 m2 a parcela č. 670/6 zast, plocha a nádvorie o výmere
43 m2. Z uvedeného je zrejmé, že všetci vlastníci danej nehnuteľnosti nadobúdali pozemok o tej istej
výmere - 169 m2. Uvedenej výmery si bol vedomý aj predchádzajúci vlastník K. T., keď v žiadosti zo
dňa 16.2.1994 adresovanej obecnému zastupiteľstvu žiadal buď o predaj alebo o prenájom susediaceho
pozemku vo vlastníctve žalobcu poukazujúc na svoju malú výmeru pozemku 169 m2. S poukazom na

uvedené potom nie je rozhodujúce, či vlastník K. T. mal na mysli spornú parcelu č. 670/15 ( predtým
parcelu č. 670/4) alebo betónovú plochu z druhej strany svojej chaty, kde časť betónovej cesty leží
podľa evidenčného stavu na parcele č.670/5. Je teda zrejmé, že právny predchodca žalovaného K. T.
nemohol byť dobromyseľný pri vydržaní spornej parcely, keď presne poznal výmeru svojej nehnuteľnosti
a rekreačnú chatu kupoval ešte neoplotenú a neskolaudovanú. Oprávneným držiteľom je ten, ktorý so

zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobromyseľnosť
držiteľa teda vychádza z presvedčenia, že mu vec patrí, ako aj z toho, že toto presvedčenie má oporu v
skutkových okolnostiach, ktoré nasvedčujú tomu, že vec by mohla držiteľovi vlastnícky patriť ( napr. zo
zmluvy, ktorá je absolútne neplatná, ale na základe nej sa osoba ujala držby). Posúdenie, či je držiteľ v
dobrej viere alebo nie je, treba vždy hodnotiť objektívne, nie iba zo subjektívneho hľadiska ( osobného

presvedčenia) samého účastníka, a vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, nemohol
mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Predchádzajúci
vlastník K. T. teda poznal presnú výmeru svojej nehnuteľnosti a povinnosťou opatrného vlastníka bolo
poznať aj hranice svojho pozemku. Práve tento vlastník podľa znaleckého posudku Ing. Vyšehradskej,ako aj výpovede svedkov, najmä svedka W. W., postavil v roku 1990 oplotenie okolo svojej i žalobcovej
nehnuteľnosti.

11. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že právnemu predchodcovi žalovaného ( K. T.) chýbala existencia
právneho (hoci i domnelého) titulu, o ktorý sa opiera dobrá viera držiteľa. Domnienka držiteľa, že mu
vec alebo právo patrí, sa musí vždy opierať o niektorý právny úkon alebo inú právnu skutočnosť, na
základe ktorých, podľa jeho presvedčenia, vec alebo právo nadobudol. Z hľadiska oprávnenosti držby
stačí i len domnelý právny titul, ktorý však nesmie byť v rozpore so zákonom. Ako podmienka vydržania

nestačí subjektívne presvedčenie držiteľa o tom, že vec alebo právo mu patrí, ale je potrebné, aby bol
držiteľ v dobrej viere „s prihliadnutím na všetky okolnosti“. Odvolací súd dospel k záveru, že v konaní
žalovaný nepreukázal, že jeho právny predchodca spornú nehnuteľnosť vydržal v dobrej viere opierajúc
sa o konkrétny právny titul vydržania. Ani skutočnosť, že jeho právny predchodca na spornej parcele
osadil žumpu a vysadil vinič nepreukazuje, že ju považoval za svoje vlastníctvo a ak áno, na základe
akej právnej skutočnosti. Na druhej strane nie je sporné, že žalovaný už nadobudol nehnuteľnosť od

rodiny T. v roku 2005 oplotenú a mohol byť v domnení, že ako taká tvorí jeho vlastníctvo. Na strane
žalovaného však nedošlo k uplynutiu vydržacej doby, keďže nehnuteľnosť nadobudol v roku 2005 a už
v roku 2011 sa žalobca domáhal vypratania danej nehnuteľnosti, pretože platí, že dobrá viera zaniká
v okamžiku, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o
tom, že mu vec právom patrí.

12. Vychádzajúc z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a to s
poukazom na ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny. O trovách odvolacieho konania odvolací súd
rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol
v odvolacom konaní úspešný priznal nárok na náhradu trov konania.

13. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).