Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 8, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/156/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713204993
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7713204993.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov JUDr.

Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu CD Consulting s.r.o., so sídlom v Brne,
Příkop 843/3, Zábrdovice, Česká republika, IČO: 26 429 705, proti žalovanému J. N., Y. J. I. XXX, J.
P. S., o zaplatenie 661,37 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Michalovce z 28. októbra 2016, č. k. 14C/182/2013-96

r o z h o d o l :

O d mi e t a odvolanie proti výroku o zastavení konania o zaplatenie zmenkového úroku vo výške
0,19% denne.

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o trovách konania.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Predmetom konania bol návrh žalobcu na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie), ktorým sa žalobca domáhal plnenia zo zmenky. Súd prvej
inštancie konanie v časti zmenkového úroku vo výške 0,19% denne v časti uplatneného zmenkového
úroku vo výške 0,25% denne zastavil, žalobu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania v

plnej výške 100%.

2. Výrok o čiastočnom zastavení konania odôvodnil tým, že žalobca vzal žalobu v časti 0,19%
zmenkového úroku späť. Pokiaľ ide o uplatnený nárok, súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil tým,
že žalobca na osvedčenie svojho nároku predložil zmenku vystavenú žalovaným na zmenkovú sumu
708,37 eur. Súd prvej inštancie z exekučného spisu Okresného súdu Michalovce sp. zn. 19Er/449/2011
zistil, že dňa 26.01.2010 uzavrel žalovaný s právnym predchodcom žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o.

zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 300,00 eur, ktorý
sa žalovaný zaviazal splatiť v 12-tich mesačných splátkach po 47 eur. V ten istý deň bola vystavená
zmenka na zmenkovú sumu 708,37 eur, pričom žalovaný sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku
vo výške 0,25% denne od 06.12.2010. Žalovaný na základe výzvy súdu prvej inštancie na vyjadrenie,
žalobu čo do výšky a základu uznal a potvrdil, že od spoločnosti Pohotovosť zobral úver, ktorý nemohol
splácať a podpísal zmenku. Súd prvej inštancie v súlade s článkom 5 ods. 1 nariadenia považoval za
potrebné nariadiť vo veci pojednávania aj napriek nesúhlasu žalobcu, pretože z predloženej zmenky

mal za zrejmé, že pôvodným veriteľom bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. o ktorej je všeobecne
známe, že poskytuje spotrebiteľské úvery. Považoval za potrebné objasniť, či zmenkou bol zabezpečený
spotrebiteľský úver a ak áno, či zmenka bola vystavená v súlade so zákonom. Za tým účelom súd
vyzval žalobcu, aby predložil zmluvu, z ktorej je zabezpečený záväzok zmenkou. Žalobca výzvu súdunerešpektoval a zmluvu nepredložil. Žalobcovi je známe, že zmluvný vzťah, z ktorého zmenka vznikla,
je vzťahom spotrebiteľským. V exekučných veciach aj v uznesení Krajského súdu v Košiciach, ktorým
bolo rozhodnuté o miestnej príslušnosti tohto súdu a ktoré boli doručované žalobcovi aj v senáte 14C,

je to jednoznačne konštatované. Žalobca preto musel počítať s tým, že vec nemôže byť posudzovaná
len v intenciách zákona 191/1950 Zb., napriek tomu súdu zmluvu nepredložil a nezúčastnil sa ani
pojednávania nariadeného súdom. Súd prvej inštancie s poukázaním na § 75 , § 76 ods. 1, § 11 ods. 1,
§ 14 ods. 1 a § 17 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového, § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a § 39 Občianskeho zákonníka skúmal, či predmetná zmenka bola vydaná

v súlade s ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., teda skúmal platnosť právneho úkonu ex
offo. Dôvodil, že ustanovenie § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. účinné k dátumu uzavretia úverovej
zmluvy a vystavenia zmenky jednoznačne zakazovalo plnenie dlhu zmenkou alebo šekom. Výnimku
tvorila zabezpečovacia zmenka. V takom prípade nemohla zmenková suma byť vyššia ako aktuálny stav
dlhu na úverovej istine a príslušenstvo (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Ak bola

zmenka vyplnená v rozpore s týmito podmienkami, veriteľ ju nemohol od dlžníka prijať a ak ju prijal,
tak na požiadanie dlžníka ju musel vrátiť. Z úverovej zmluvy a predloženej zmenky je preukázané, že
zmenka bola vyplnená v rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z., pretože úver bol
poskytnutý vo výške 300, - eur a zmenková suma bez zmenkového úroku znie na sumu 708,37 eur.
Zmenka bola vystavená zjavne nad limit prípustný zákonom, preto túto považoval za neplatnú. Podľa

zákona žalobca takúto zmenku nesmel ani prijať a ak ju prijal tak porušil zákon. Ak zákon zakazuje
prijať zmenku vyplnenú v rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. nemôže si veriteľ z
takejto zmenky uplatňovať ani právo na súde. Súd prvej inštancie v dôvodoch rozsudku uviedol, že vo
všeobecnosti súhlasí so stanoviskom žalobcu, že zmenkové právo je vo svojej podstate konštruované
tak, že povinnosť zaplatiť zmenkovú sumu je právne nezávislá od záväzkového vzťahu a že nárok

z platnej zmenky by mal byť záväzkom nesporným. Neplatí to však vo všetkých prípadoch pretože,
ak niektoré právne predpisy limitujú alebo zakazujú použitie zmenky tak sa musia rešpektovať a pri
posudzovaní nárokov zo zmenky sa musí na ne prihliadať. Ak zmenku obmedzujú alebo zakazujú iné
predpisy, nie je možné posudzovať platnosť zmenky len podľa ustanovení zákona č. 191/1950 Zb. Ide
preto o skúmanie platnosti právneho úkonu podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Platnosť

právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka skúma súd z úradnej povinnosti a nie sú k tomu
potrebné žiadne úkony alebo námietky účastníka konania, ako sa dožadoval žalobca. Súd dospel k
záveru, že zmenka, z ktorej si žalobca uplatnil právo ako indosatár je zmenkou neplatnou, preto návrh
žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 a 255
CSP.

3. Proti tomuto rozsudku podal v celom rozsahu v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby
odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. Odvolanie odôvodnil
dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. d), písm. b) a písm. h) CSP.

4. Namietal, že súd vykonal dokazovanie listinami, pričom účastníci takéto dokazovanie nenavrhli.
Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, voči forme a obsahu ktorej
zo strany žalovaného neboli vznesené žiadne námietky, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by
odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Neboli tak splnené
podmienky pre vykonanie iných dôkazov než navrhnutých účastníkmi konania v zmysle ustanovenia §

120 ods. 1 O.s.p. V prejednávanej veci súd mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej
príslušenstva len z predloženej zmenky. Predpokladom pre vydanie rozsudku bolo výlučne predloženie
originálu zmenky. Žalovaný mohol vzniesť námietky voči zmenke na základe článku 5 ods. 3 a ods.
6 Nariadenia, ak tak však neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté vzhľadom na
uplatnenie koncentračnej zásady v zmysle Nariadenia. Súd sám nemôže vznášať voči zmenke námietky

za žalovanú. Súd z vlastnej iniciatívy vykonal dokazovanie, preukazujúce charakter žalovaného ako
spotrebiteľa, pričom žalovaný sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolával, uplatnenú pohľadávku
nerozporoval a svojím konaním ju prakticky uznal. Súd teda dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie
nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a
práva Európskej únie. Žalobca je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom

akéhokoľvekspotrebiteľskéhovzťahu.Zmenkajepritomplatná,jesamostatnýmabstraktnýmzáväzkom,
neakcesorickej povahy, preto ju nie je možné podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke
uvedené.Namietal,žesúdsaaplikáciouzákonač.191/1950Sb.nezaoberal,hocipredmetomkonaniaje
výlučnezmenkaanieinýzáväzkovýprávnyvzťah.Predovšetkýmignorovalustanovenie§17citovanéhozákona, v zmysle ktorého žalovaná vo všeobecnosti nie je oprávnená vznášať tzv. kauzálne námietky
voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak
nemôže urobiť žalovaný, tým menej tak môže urobiť súd. Pokiaľ aj žalovaný vznesie námietky, je na

ňom, aby oprávnenosť týchto námietok preukázal. Dôkazné bremeno teda spočíva na žalovanom a
nie je možné ho preniesť na žalobcu. Nesúhlasil s nepriznaním zmenkového úroku v plnej výške,
pričom je zrejmé, že v rozpore s dobrými mravmi nemôže byť každý úrok, ale iba neprimerane
vysoký. Argumentoval rozhodnutiami Krajského súdu v Prešove a Krajského súdu v Banskej Bystrici.
Nesúhlasí so záverom súdu, že dohoda o vypĺňacom práve blanko zmenky by mala predstavovať

neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných (správne spotrebiteľských - poznámka
odvolacieho súdu) úverov. Samotný zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťal, aby
na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška
zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zákon zároveň nelimitoval použitie
iba istého druhu zmeniek, a teda prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blanko
zmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Z uvedeného je zrejmé, že dohoda

o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v
prostredíspotrebiteľskýchúverov,keďžeprávnaúpravaexplicitnepripúšťalapoužívanieblankozmeniek.
Napokon tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je prekvapivé, čo predstavuje odňatie možnosti konať pred
súdom.

5. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

6. Odvolací súd procesne prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže na jeho
nariadenie neboli dôvody uvedené v ust. § 385 ods. 1 CSP a verejne vyhlásil rozsudok. Odvolací súd
preskúmal rozsudok v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1, 2 CSP a z pohľadu uplatnených

odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d) a h) CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
je neprípustné voči výroku o čiastočnom zastavení konania a vo vzťahu k rozhodnutiu vo veci samej
je nedôvodné a rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

7.Odvolanímbolnapadnutýajvýrokočiastočnomzastaveníkonaniaozaplateniezmenkovéhoúrokuvo
výške0,19%denne,ktorýjenásledkomdispozitívnehoúkonužalobcu,ktorýmsámvzalžalobučiastočne
späť.Týmtovýrokomnebolaodvolateľovispôsobenážiadnaujma,pretoniejesubjektívnelegitimovanou
osobou na podanie odvolania podľa § 359 CSP. Odvolací súd preto odvolanie v tejto časti odmietol podľa
§ 386 písm. b) CSP.

8. Pokiaľ ide o výrok zamietnutí žaloby, odvolateľ tvrdí existenciu odvolacích dôvodov podľa ust. § 365
ods. 1 písm. b), d) a h) CSP, t.j. konanie má inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, v konaní došlo k vadám a súd nesprávnym úradným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací
súd dospel k záveru, že tvrdené odvolacie dôvody nie sú naplnené.

9. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,
vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým

zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia
správnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo by bola dôvodom na zrušenie rozhodnutia podľa § 389
CSP.

10. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o
zamietnutí žaloby na zistení, že zmenka bola vyplnená v zjavnom rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 zák.
č. 258/2001 Z.z.. S týmto záverom odvolací súd v plnom rozsahu súhlasí a v tejto časti sa stotožňuje
s dôvodmi napadnutého rozsudku a konštatuje ich vecnú správnosť (§ 387 ods. 2 CSP). Súd prvej
inštancie postupoval v konaní správne, ak skúmal samotnú platnosť vystavenej zmenky.

11. K odvolacej námietke, že súd prvej inštancie nerešpektoval ust. § 17 zák. č. 191/1950 Sb. tým, že
hoci žalovaný nemohol vzniesť kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, urobil tak súd sám, odvolací
súd uvádza, že odvolateľ apeloval na novelizované znenie § 17 ods. 2 Zmenkového a šekového zákona.12. Dňa 23.12.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z.z., ktorý bol účinný už v čase rozhodovania
okresným súdom, ktorým sa zmenil a doplnil aj zákon č. 191/1950 Sb. zmenkový a šekový v znení

neskorších predpisov. Podľa nového znenia § 17 ods. 2 zákona v prípade tzv. spotrebiteľských zmeniek
je podľa novej právnej úpravy povinnosťou súdu ex offo prihliadať na námietky, ktoré by mohol vzniesť
spotrebiteľ, a to aj v prípade, že sa ich sám nedovoláva. Táto povinnosť súdu sa týka procesnej činnosti
súdu a vzťahuje sa preto aj na konania začaté na súde pred účinnosťou novely zák. 438/2015 Z.z.
vzhľadom na absenciu prechodných ustanovenia k úprave účinnej od 23.12.2015. Procesná norma odo

dňa nadobudnutia svojej účinnosti pôsobí na všetky neskončené spory prebiehajúce na súdoch, pokiaľ
zákonodarca nestanovil osobitný (intertemporálny) režim.

13. Vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie
námietky žalobcu sú nedôvodné a preto potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ust. §
387 ods. 1 CSP.

14. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1
CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, ale trovy odvolacieho konania si neuplatnil.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 - § 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných

náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ
domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.