Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 3, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 9C/15/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207202244
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Gašpirová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2016:1207202244.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred sudcom Mgr. Zuzanou Gašpírovou, v sporovej veci

žalobcu: Z. H., Q.. XX.X.XXXX, U. Y. X, U., zastúpený JUDr. Libušou Dočkalovou, advokátkou, Lachova
32, Bratislava, proti žalovaným: 1. Q. R., Q.. XX.X.XXXX, U. U. XX, U., 2. J. Ž., Q.. XX.X.XXXX, U. R. F.
X, U., obe zastúpené: Mgr. Martinom Paškalom, advokátom, Záhradnícka 27, Bratislava, o zaplatenie
19.916,35 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaní majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 27.2.2007, sa žalobca domáhal voči žalovaným uloženia povinnosti

zaplatiť sumu 600.000,-Sk s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne a náhrady trov konania. Žalobu
odôvodnil tým, že dňa 7.4.2006 ako veriteľ uzavrel s Ľ. F. ako dlžníkom zmluvu o pôžičke, na ktorej
základe mu požičal sumu 600.000,-Sk s tým, že tento ju spolu s dohodnutým úrokom v termíne do
7.4.2007 vráti v mieste veriteľovho bydliska. Zároveň dlžník vydal čestné vyhlásenie, podľa ktorého ako
zábezpeku na vrátenie pôžičky poskytuje svoj byt a to pre prípad, že z akéhokoľvek dôvodu nebude
môcť v dohodnutím termíne túto pôžičku vrátiť. O týchto skutočnostiach bola upovedomená aj manželka
dlžníka- žalovaná v 1.rade. Dlžník dňa XX.X.XXXX zomrel a jeho dedičkami sa stali manželka- žalovaná

v 1.rade a dcéra- žalovaná v 2.rade. Bola schválená dedičská dohoda v zmysle ktorej, byt č. XX na U.
I. a podiel priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu v hodnote 1.300.000.Sk nadobudla
žalovaná v 1.rade s tým, že žalovanej v 2.rade vyplatí sumu 650.000,-Sk ako náhradu jej zákonného
dedičského podielu do 9 mesiacov od právoplatnosti tohto uznesenia. Žalobcovi ako veriteľovi jeho
pohľadávka nezanikla a smrťou dlžníka prešla na jeho dedičov, ktorí zodpovedajú za poručiteľove dlhy
do výšky ceny nadobudnutého dedičstva.

2. V priebehu súdneho konania žalobca poukázal na to, že svedkom právneho úkonu- zmluvy o pôžičke
bola p. J. Š.. Žalovaná v 1.rade bola zo strany žalobcu písomne vyzývaná na zaplatenie dlžnej sumy,
avšak na výzvu zo dňa 25.5.2007 nereagovala.

3. Žalovaná v 1.rade nesúhlasila so žalobou, nakoľko popierala existenciu záväzku. Rovnaké stanovisko
zaujala aj žalovaná v 2.rade.

4. Právny zástupca žalovanej v 1.rade poukázal na to, že p. F. mal v rozhodnom období rozštep pery,
pričom svedkovia, ktorí mali byť údajne prítomní pri uzatváraní zmluvy o pôžičke a odovzdaní peňazí,
na túto skutočnosť pri opise p. F. nepoukázali.5. Súd uznesením č.k. 9C 15/2007-209 zo dňa 13.1.2012 uložil znaleckému ústavu vypracovať
písomne znalecký posudok, pričom tento mal preskúmať, či podpis pána Ľ. F. na zmluve o pôžičke
zo dňa 7.4.2006 a čestnom vyhlásení zo dňa 22.1.2007 je jeho pravým podpisom. Prípisom zo

dňa 2.8.2012 súd vyzval právnu zástupkyňu žalobcu na zaslanie originálu zmluvy o pôžičke zo dňa
7.4.2006 a čestného vyhlásenia zo dňa 22.1.2007. Žalobca v liste zo dňa 14.8.2012 predložil súdu
údajne originály zmluvy o pôžičke i čestného vyhlásenia ( č.l. 239 ). Súd opätovne vyzýval právnu
zástupkyňu žalobcu na zaslanie originálov vyššie uvedených listín, nakoľko do spisu boli založené len
fotokópie a to dňa 29.12.2014. Žalobca v liste zo dňa 12.1.2015 konštatoval, že vylučuje možnosť,

že do spisu boli predložené len fotokópie vyžiadaných listín. Skutočnosť, že namiesto originálov sa
v spise nachádzajú fotokópie dal so súvislosti s nečinnosťou, neprofesionálnosťou, nespôsobilosťou
kompetentných konajúcich vo veci. Žiadal, aby boli odstránené okolnosti a predmety poškodzujúce jeho
ústavné práva. Taktiež sa domnieval, že k tomuto stavu prispel aj právny zástupca žalovanej, ktorá sa
v mieste svojho bydliska mala vyjadriť, že tento jej vybaví všetko, čomu nie je dôvod neveriť. Súd zaslal
dňa 13.1.2016 ustanovenému znaleckému ústavu výzvu na zaujatie stanoviska o možnosti vykonať

znalecké dokazovanie, s odkazom na to, že ako originálne listinné dôkazy mu boli predložené len listiny
založené v spise na č.l. 238 a 239- zmluva o pôžičke a čestné vyhlásenie.

6. Ustanovený znalecký ústav zaslal súdu dňa 3.3.2016 odborné stanovisko. V ňom konštatoval, že
súdom označené sporné listiny- zmluva o pôžičke a čestné prehlásenie sú fotokópie listín vyhotovené

tlačou na báze tonera. Uvedené znamená, že podpisy, nachádzajúce sa na predmetných listinách neboli
vyhotovované ručne, použitím písacích prostriedkov, ale ide o reprodukcie podpisov vyhotovené tlačou
na reprodukčnom zariadení. Podpisy preskúmané na týchto listinných dôkazoch ( podpisy Ľ. F.- pozn.
súdu) vo vzájomnom porovnaní vykazujú zhodné znaky a pri vzájomnom prekrytí vykazujú zhodné
tvarovanie s minimálnym posunom niektorých kontúr. Tieto znaky poukazujú na mechanické falšovanie

podpisov ( pravdepodobne priesvitom) z rovnakej predlohy ( z jedného podpisu). Vzhľadom na túto
skutočnosť znalecký ústav konštatoval, že sporné podpisy boli vyhotovené mechanickým falšovaním.

7. Právna zástupkyňa žalobcu považovala záver odborného vyjadrenia za neurčitý a nepresvedčivý.
Zdôraznila,ževpriebehusúdnehokonaniabolioriginályzmluvyačestnéhovyhláseniasúdupredložené,

čo je konštatované aj v zápisnici z pojednávania. Do spisu boli založené kópie s notárskou pečiatkou,
čo znamená že predložené listiny majú silu originálu.

8. Právny zástupca žalovaných uviedol, že do spisu neboli nikdy originály zmluvy o pôžičke a čestného
vyhlásenia predložené. Žalobca predložil len farebné fotokópie. V tejto veci bolo podané trestné

oznámenie.

9. Právna zástupkyňa žalobcu vo svojom záverečnom stanovisku uviedla, že v konaní bolo preukázané,
že medzi žalobcom a pánom Ľ.N. F. došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke na sumu 600.000,-Sk, čo zakladá
právo žalobcu na vrátenie dlžnej sumy. Dvaja svedkovia boli osobne prítomný v pohostinstve X. pri

uzatváraní zmluvy a pred nimi tento aj zmluvu podpísal a prevzal požičanú sumu. Zmluva o pôžičke
predstavuje reálnu zmluvu, na jej vznik sa okrem dohody vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu
pôžičky. Pre platnosť tohto právneho úkonu sa nevyžaduje písomná forma. Z vykonaného dokazovania
je zrejmé, že medzi zmluvnými stranami boli v tomto prípade dohodnuté podstatné náležitosti zmluvy
o pôžičke a to predmet a doba vrátenia. Právna zástupkyňa taktiež poukázala na obsah svedeckých

výpovedí svedkov E. G. Q., ktorí súdu neposkytli relevantné informácie, poskytovali len tvrdenia o tom,
na čom sa vôbec osobne nezúčastnili.

10. Právny zástupca žalovaných v záverečnom stanovisku poukázal tiež na to, že v rozhodnej dobe
v januári 2006 podala matka žalovanej v 2.rade návrh na zvýšenie výživného voči otcovi Ľ. F.,

ktorý dovtedy platil výživné na základe súdneho rozhodnutia vo výške 400,-Sk. Na pojednávaní dňa
25.5.2006, v rámci tohto konania, pán F. súdu uviedol, že nemá financie na to, aby mohol platiť
vyššie výživné. Do spisu založil aj doklad o jeho evidencii Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny ako
nezamestnaného, pričom poberal aj dávky v hmotnej núdzi. Právny zástupca označil výpovede svedkov
Š. G. R. za nedôveryhodné. Je zrejmé, že pána F. osobne nepoznali a ani sa s týmto nestretli. Svedok

R. tvrdil, že hrával automaty s pánom F., čo popreli svedkovia Q. G. E.. Obsah výpovede svedkov
bol ovplyvnený žalobcom, ktorý sa snažil poskytnutím finančnej protihodnoty ovplyvniť aj svedkyňu E..
Je nepravdepodobné, že by niekto chcel požičať tak vysokú sumu niekomu, kto je nezamestnaným
poberateľom dávok v hmotnej núdzi. Jediným majetkom pána F. bol byt na U. I. T. U., ktorý nadobudoldarom od svojho brata. V konaní bolo preukázané, že zmluvu o pôžičke a čestné vyhlásenie pán F. nikdy
nepodpísal. Zdôraznil závery znaleckého ústavu o mechanickom falšovaní podpisov, pričom poukázal
na zhodu týchto podpisov s podpisom na darovacej zmluve medzi pánom R. F. ako darcom a pánom Ľ. F.

ako obdarovaným. Taktiež uviedol, že žalobca je jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti A-BYT,
s.r.o.,IČO:36235296,ktorámáakojedenzpredmetomčinnostiuvedenýajfotokopírovaniepísomností.
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že pán F. nikdy nehral automaty a preto ide iba o fabuláciu
žalobcu a jeho svedka R.. Okrem toho tvrdenie, že by niekto požičal sumu 600.000,-Sk niekomu, kto
je gambler, je krajne nedôveryhodné, najmä s prihliadnutím na to, že mu mal tento vrátiť v lehote 1

roka, pričom jediné zabezpečenie tejto pôžičky malo byť čestné vyhlásenie. Právny zástupca spochybnil
dôveryhodnosť svedkov R. G. Š., ktorí sú dlhoroční známi žalobcu. Svedok R. nemohol poznať pána F.,
nakoľko tvrdil, že bol v rozhodnom čase zamestnaný, čo nebola pravda, že hrával automaty ( čo bolo
rovnako v rozpore so skutočnosťou) a tiež neuviedol súdu pri jeho opise viditeľný znak na tvári pána F. a
to viditeľné znamenie v podobe rozťatej pery. Rovnako tento viditeľný znak neuvádzala ani svedkyňa Š..
Obaja svedkovia tiež tvrdili, že pán F. mal zmluvu vlastnoručne podpísať, čo je ale v rozpore so závermi

odborného znaleckého stanoviska, kde bolo uvedené, že podpisy pána F. boli mechanicky sfalšované.
Okremtohozdôraznil,žežalobcaponúkalsvedkyniE.finančnúprotihodnotuvprípade,žepôjdevkonaní
svedčiť v jeho prospech. Je preto nutné spochybniť dôkaznú silu svedeckých výpovedí svedkov R. G.
Š.. Taktiež právny zástupca poukázal na pochybnosti ohľadne samotných zdrojov poskytnutia pôžičky.
Je neobvyklé, aby žalobca ako poberateľ invalidného dôchodku disponoval tak vysokou hotovosťou.

Podľa názoru právneho zástupcu sa žalobcovi nepodarilo uniesť dôkazné bremeno, preto žiadal žalobu
ako nedôvodnú zamietnuť.

11. Súd sa pre účely rozhodnutia vo veci samej oboznámil s obsahom listinných dôkazov, predložených
tak žalobcom ako aj žalovanými a priložených spisov.

12. Žalobca, pri podaní žaloby, predložil súdu kópiu zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 7.4.2006 medzi
veriteľom Z. H. a dlžníkom Ľ. F.. Jej predmet bol vymedzený v čl. I, kde veriteľ dňom podpísania zmluvy
požičiava dlžníkovi sumu 600.000,-Sk s dohodnutým úrokom vo výške 6 % ročne na dobu jeden rok. V
zmysle čl. II dlžník dňom podpísania zmluvy potvrdzuje prevzatie pôžičky v sume 600.000,-Sk a súčasne

sa zaväzuje sumu s dohodnutým úrokom osobne vrátiť veriteľovi do 7.4.2007. Na zmluve figurovali
podpisy v kolónke veriteľ, dlžník a svedok ( bez uvedenia mena). Rovnako žalobca predložil kópiu
čestného vyhlásenia, v obsahu ktorého Ľ. F. prehlásil, že za pôžičku v sume 600.000,-Sk poskytuje ako
zábezpeku jeho jednoizbový byt č. XX na U. I.. XX T. U. s prislúchajúcim spoluvlastníckym podielom
na spoločných častiach a zariadeniach domu, a to v prípade, že z akéhokoľvek dôvodu nebude v

dohodnutom termíne môcť túto pôžičku zo dňa 7.4.2006 vrátiť, podľa zmluvy o pôžičke zo dňa 7.4.2006.
V čestnom vyhlásení bolo ďalej konštatované, že o uvedených skutočnostiach bola upovedomená
manželka Q. R., nar. na I., ktorá toho času býva s p. F. vo vyššie uvedenom byte ale nie je jeho
spoluvlastníčkou. Rovnako toto čestné vyhlásenie bolo podpísané v kolónke s označením mena Ľ..F.
a tiež tu figuroval podpis v kolónke svedok. Obe tieto kópie predložil žalobca s notárskou pečiatkou a

osvedčením toho, že odpis listiny súhlasí s originálom.

13. V spise bola založená aj darovacia zmluva zo dňa 14.11.2003 uzavretá medzi darcom p. R. F.
a obdarovaným p. Ľ. F., predmetom ktorej bolo darovanie nehnuteľnosti- X izbového bytu č. XX,
nachádzajúceho sa na U. I. Č.. XX, na X.poschodí bytového domu s.č. XXX a prislúchajúceho

spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach obytného domu.

14.ZpredloženejfotokópieuzneseniaOkresnéhosúduBratislavaIIč.38D/1026/2006zodňa7.11.2006,
právoplatného dňa 12.1.2007 súd zistil, že v dedičskom konaní po poručiteľovi Ľ. F. súd určil výšku čistej
hodnoty dedičstva sumou 1.280.877,-Sk a schválil dohodu dedičov tak, že nehnuteľnosť- byt č. XX na

X.poschodí bytového domu s.č. XXX T. U., na U. I. XX spolu s podielom priestoru na spoločných častiach
a zariadeniach domu s.č. XXX vo výške 17656/1000000-ín v hodnote 1.300.000,-Sk a pasíva- pohrebné
trovy vo výške 19.123,-Sk nadobudne Q. R., N.. U., pozostalá manželka s tým, že vyplatí maloletej J.
Ž., dcére poručiteľa sumu 650.000,-.Sk ako náhradu jej zákonného dedičského podielu.

15. V zmysle rozhodnutia Okresného úradu Bratislava V zo dňa 21.10.2003 súd zistil, že tento
vyhovel žiadosti žalobcu o vydanie preukazu občana s ťažkým postihnutím a určil mieru jeho funkčnej
poruchy 50%. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 24.1.2007 súd zistil, že žalobca poberá
invalidný dôchodok vo výške 5.096,-Sk mesačne. Podľa priloženého listu vlastníctva č. XXXX žalobcaje spoluvlastníkom nehnuteľností- ornej pôdy, nachádzajúcej sa v k.ú. R. U., v podiele ?. Rovnako súd
zistil na základe vykonanej lustrácie zo dňa 19.2.2007, že žalobca neprechádza evidenciou ako držiteľ
motorového vozidla. Z predloženého výpisu z Obchodného registra vložka č. XXXXX/T oddiel:Y. súd

zistil, že žalobca je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti A- BYT, s.r.o. a to od 16.6.2003,
pričom predmetom činnosti tejto obchodnej spoločnosti je okrem iného aj fotokopírovanie písomností.

16. Žalobca súdu ďalej predložil potvrdenia o výberoch hotovosti z jeho účtu č. XXX XXXXX XX, z
ktorých je zrejmé, že došlo k výberu hotovosti: dňa 31.1.2005 vo výške 300.000,-Sk, dňa 1.2.2005

vo výške 592.000,-Sk. Taktiež predložil potvrdenia o výbere hotovosti z účtu vedeného vo T. Ú. U. č.
XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 600.000,-Sk dňa 3.7.2006 a dňa 500.000,-Sk dňa 13.7.2007 bližšie
nešpecifikovateľným klientom. Predložil tiež príjmové pokladničné doklady vystavené spoločnosťou
AVÍZO, s.r.o., osvedčujúce prijatie súm 3.413,-Sk a 2024,-Sk od pána T..

17. Z kópie čestného prehlásenia J. R. zo dňa 14.4.2010 zistil, že tento prehlásil, že na jar 2006 sa

skontaktoval za účelom vybavenia pôžičky jeho známych p. F. G. R.. H.. Pán H. poskytol p. F. pôžičku
600.000,-Sk, za ktorú ručil bytom na U. I., ktorý dostal darovaním od brata. O pôžičke a ručení podpísali
p.F.ap.H.papierevreštauráciiX.neďalekobydliskap.F..Čestnéprehláseniapodalp.R.napožiadanie
p. H. pre potreby súdu, na ktorom deklaroval svoju ochotu v tejto veci na predvolanie vypovedať.

18. Z predloženého výpisu z listu vlastníctva č. XXXX súd zistil, že žalovaná v 1.rade je výlučnou
vlastníčkou bytu č. XX, nachádzajúcom sa na X.poschodí bytového domu na U. I. XX T. U..

19. Žalované, prostredníctvom svojho právneho zástupcu predložili súdu kópiu oznámenia o
skutočnostiach nasvedčujúcich spáchanie trestného činu zo dňa 5.1.2015. V tomto právny zástupca

žalovaných orgánu činnému v trestnom konaní uviedol, že v súdnom konaní sp. zn. 9C 15/2007 bol
Z. H. vyzvaný na predloženie originálu čestného vyhlásenia zo dňa 22.1.2007 a zmluvy o pôžičke zo
dňa 7.4.2006. Na túto výzvu tento zareagoval listom zo dňa 14.8.2012, ktorým založil do spisu originály
vyžiadaných listín. Už z bežného preskúmania založených listín je zrejmé, že sa nejedná o originály
dokumentov, ale iba o naskenované fotokópie. Taktiež z podpisov p. Ľ. F. na týchto listinách je zrejmé,

že do oboch dokumentov boli len vnesené. Poukázal na viaceré súdne konania, v ktorých ako sporová
strana figuruje Z. H. ako aj skutočnosť, že tento mal údajne robiť pre nebankové subjekty. Právny
zástupca mal preto za to, že došlo k spáchaniu trestného činu v zmysle § 344 ods. 1 písm. a) a b)
Trestného zákona a je nutné začať vo veci trestné stíhanie.

20. Okresné riaditeľstvo PZ Bratislava II oznámil súdu v liste zo dňa 14.4.2015, že vo veci trestného
oznámenia ( vyššie špecifikované oznámenie právneho zástupcu žalovaných zo dňa 5.1.2015- pozn.
súdu) bolo vydané uznesenie v zmysle § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku, pričom dňa 12.3.2015
bolo toto uznesenie prokurátorom zrušené v zmysle § 194 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku. Z. H.
bol predvolaný na výsluch. V zmysle predloženého uznesenia Okresného riaditeľstva PZ Bratislava

II, odboru kriminálnej polície sp.zn. Č.: K.-XX/X-T.-U.-XXXX W. zo dňa 18.6.2015 súd zistil, že trestné
oznámenie bolo odmietnuté, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa
§ 197 ods. 2 Trestného poriadku. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia je zrejmé, že Z. H. sa od roku
1995 dokumentovateľne lieči, je v opakovanej ústavnej liečbe pre psychotickú poruchu- schizoafektívnu
poruchu, zmiešaný typ, doznievajúca manická dekompenzácia. Od roku 1995 dokumentovateľne trpí

duševnou poruchou, ktorí zakladá forenzne významné psychiatrické dôvody podstatného zníženia
až vymiznutia rozpoznávacích a ovládacích schopností. Z tohto dôvodu nie je možné jednoznačne
preukázať jeho úmyselné konanie a teda, či bol pri predkladaní dokumentov súdu si vedomý, že
predkladá fotokópiu, scan alebo nejakým iným spôsobom pozmenený dokument.

21. Právny zástupca žalovaných súdu predložil kópiu žiadosti žalobcu v konaní vedenom na tunajšom
súde sp. zn. 38D 1026/06 zo dňa 24.1.2007, ktorou žiadal súd o povolenie nahliadnuť do súdneho spisu
v dedičskej veci po nebohom poručiteľovi p. Ľ. F., nakoľko má vo veci právny záujem. Žiadal , aby mu
súd vydal kópiu uznesenia o dedičstve po menovanom. Tiež založil do spisu potvrdenia Okresného
súdu Bratislava I o tom, že Z. H. vystupuje ako žalobca v 4 konaniach na súde, ktorých predmetom je

domáhanie sa peňažného plnenia. Rovnako predložil výpisy z registra Okresného súdu Bratislava II, z
ktorých je zrejmé, že Igor Jozefko vystupuje ako žalobca a oprávnený a tiež ako žalovaný resp. povinný
vo viacerých súdnych konaniach. Obdobné potvrdenia vydali aj Okresný súd Bratislava IV, Okresný súd
Bratislava V.22. Súd vykonal výsluch žalobcu na pojednávaní, konanom dňa 22.4.2009. Ten uviedol, že dňa 2006
ho kontaktoval jeho známy J. R. s tým, že má známeho, ktorý súrne potrebuje vrátiť pôžičku, ktorá mu

vznikla v súvislosti s hraním na hracích automatoch. Pán R. žalobcovi povedal, že pána F. dobre pozná
a má jednoizbový byt, ktorý je ochotný založiť. Žalobca však pána F. pred tým nepoznal, vedel len ,
že pracoval ako skladník. K prvému kontaktu došlo v pohostinstve, kde sa stretli dvakrát a na druhom
stretnutí došlo k podpisu zmluvy o pôžičke a čestného vyhlásenia. Žalobca uviedol, že v pohostinstve
bola prítomná aj žalovaná v 1.rade, hoci pri stole s nimi nesedela. Peniaze, ktoré žalobca požičal mal

jednaknaúčteačasťznichsipožičalodznámych.Včase,keďpánoviF.poskytolpôžičku,spolupracoval
s nebankovými subjektmi, ktorým dohadzoval klientov. Pri prvom stretnutí s pánom F. bol prítomný pán
J. R., na druhom stretnutí pán R. aj pani J. Š.. Žalobca pani Š. požiadal, aby zmluvu podpísala ako
svedkyňa. Na prvom stretnutí mu p. F. poskytol svoje osobné údaje ako aj údaje o byte, žalobca mal
k dispozícii list vlastníctva. Zmluvu vypracoval doma, mal k dispozícii tlačivo, ktoré vyplnil na písacom
stroji. R. F. podpísal zmluvu o pôžičke pred žalobcom. Žalobca ho opísal ako alkoholika, vysokého

asi 170 cm, skôr štíhlej postavy. Jeho identitu si overoval aj u susedov v dome na U. I.. R.. F. mu
predložil aj občiansky preukaz, jeho číslo však do zmluvy nenapísal, asi preto, že jeho totožnosť mal
overenú. Požičiavanú sumu pánovi F. vyplatil v bankovkách 5000,-Sk-. Žalobca ďalej uviedol, že obe
vyššie spomínané stretnutia sa uskutočnili okolo obeda v časovom intervale asi po dvoch týždňoch.

23. Žalovaná v 1.rade v rámci svojho výsluchu uviedla, že o pôžičke jej manželovi nič nevie. Nemala
vedomosť o tom, že by manžel disponoval tak vysokou čiastkou, aká mala byť predmetom pôžičky.
Žalobcu stretla prvý krát až na súdnom pojednávaní. Manžel jej o pôžičke nikdy nehovoril, ani u nich
nebola debata, že by takú sumu potreboval. Nepozná pána J. R., ani také meno nepočula od manžela.
Potvrdila, že jej manžel v časti údajného uzatvárania zmluvy o pôžičke nebol zamestnaný asi dva

roky. Poberal podporu. Automaty však nehrával. Manžela našli mŕtveho v parku, nezomrel prirodzenou
smrťou. Nebola to násilná smrť, v zmysle uznesenia orgánu činného v trestnom konaní to bola otrava
alkoholom.

24. Žalovaná v 2.rade uviedla, že s otcom sa nestýkala a naposledy ho videla na súde, keď jej

matka žiadala o zvýšenie výživného. Toto konanie prebiehalo v roku 2006. S otcom sa o súkromných
záležitostiach nerozprávala. Vyslovila názor, že keby otec disponoval tak vysokou čiastkou, tak by jej
peniaze určite poslal

25. Svedkyňa J. Š. v rámci svojho výsluchu uviedla, že pozná žalobcu, ktorý je jej známym. Na jar v roku

2006 sa náhodne stretla so žalobcom, spomínal jej, že pracuje externe v spoločnosti, ktorá poskytuje
nebankovépôžičky.Taktiežjejhovoril,žemástretnutiesklientom,ktoréhomuodporučilznámy.Požiadal
ju, aby s ním na toto stretnutie išla, pričom jej uviedol, že sa jedná o pôžičku vo výške 600.000,-Sk.
Svedkyňa súhlasila. Išli do podradnej krčmy X. na W., kde sa stretli s dvomi, svedkyni neznámymi pánmi.
Na ich mená si už nepamätala. Jeden z nich bol známy navrhovateľa a druhý jeho potenciálny klient.

Žalobcasastýmitorozprávalopôžičke,pričomchcel,abyzároveňsozmluvouopôžičkebolauzavretáaj
záložná zmluva, avšak jeho známy ho presviedčal, že to nie je potrebné, že toho druhého pána, ktorému
mala byť pôžička poskytnutá, pozná. Napokon žalobca a ten druhý pán zmluvu podpísali a žalobca mu
vyplatil 600.000,-Sk v bankovkách po 5.000,-Sk. Zmluvu podpísala aj ona ako svedkyňa. Potenciálneho
klienta opísala ako tmavovlasého muža, okolo 40-50 rokov, tak trochu alkoholický typ, ktorý mal výrazný

pokrivený nos. Na iné výraznejšie znamenie si nespomenula. Svedkyňa potvrdila, po nahliadnutí do
súdneho spisu, že podpisy na zmluve o pôžičke a čestnom vyhlásení sú jej. Svedkyňa si nespomínala,
či v pohostinstve bola prítomná aj žalovaná v 1.rade. Stretnutie prebehlo okolo obeda. Písomnosti, ktoré
sa podpisovali už boli nepísané a priniesol ich žalobca. Jedno vyhotovenie zmluvy si zobral aj pán F..

26. Svedok J. R. potvrdil, že žalobca je jeho známy. Rovnako potvrdil, že poznal pána F.. Nepoznali
sa dlho, stretávali sa pri automatoch, ktoré obaja hrali. Pána F. opísal ako muža vysokého asi 178 cm,
hnedých trošku vlnitých vlasov, mal krivý nos, nespomínal si, že by mal na tvári niečo osobitné. Ten
mu spomenul, že potrebuje väčšiu sumu peňazí, nakoľko hrával na automatoch. Asi v tej dobe stretol
žalobcu, ktorý mu spomínal, že robí pre nebankové subjekty. Svedok mu spomenul, že má známeho,

ktorý si chce požičať. Žalobca mu povedal, že peniaze by mu mohol požičať, avšak chcel ho vidieť, a
preveriť si, či má nejaký majetok. Ešte v ten večer sa svedok stretol v pohostinstve s p. F., ktorému
povedal,žepoznáosobu,ktorábymubolaochotnápožičaťpeniazeažesasňoumôžestretnúťnadruhý
deň okolo obeda v pohostinstve X.. Povedal mu, aby doniesol nejaké doklady ohľadne bytu. Na druhýdeňsavtomtopohostinstvestretli,tedasvedok,žalobcaap.F..Tentomalprisebedokladyohľadnebytu,
darovaciu zmluvu. Tieto poskytol žalobcovi, ktorý si ich preštudoval. Žalobca sa s p. F. dohodli, že mu
požičia 600.000,-Sk. P. F. bol ochotný založiť aj byt, avšak svedok mu to vyhovoril. Finančnú situáciu p.

F. svedok nepoznal, vedel však že bol zamestnaný a že hrával automaty. Myslel si, že keďže vlastní byt,
nebude problém vrátiť pôžičku. Svedok uviedol, že jemu išlo o odmenu 5.000,-Sk, ktoré mu p. F. sľúbil.
Preto mal záujem vec urýchliť. Druhé stretnutie sa uskutočnilo na druhý deň rovnako v pohostinstve
X., okolo obeda. Na tomto stretnutí bola prítomná aj nejaká pani, ktorú žalobca oslovoval J.. Pri tomto
stretnutí predložil žalobca zmluvy, ktoré podpísali p. F., žalobca a spomínaná pani. Následne p. F. dostal

od žalobcu 600.000,-Sk, pričom svedok potvrdil, že bol pri odovzdávaní peňazí prítomný. P. F. si peniaze
prepočítal. Taktiež uviedol, že žalovaná v 1.rade bola prítomná v pohostinstve X. počas stretnutia so
žalobcom. Následne sa s p. F. ešte párkrát stretli a dal mu i sľúbených 5.000,-Sk.

27. Svedok R. Q. potvrdil, že s Ľ. F. boli kamaráti a poznali sa minimálne 20 rokov. Stretával sa s ním
pravidelne aj v roku 2006 a to na temer každodennej báze. Pán F. bol v tejto dobe na podpore a z tohto

dôvodu začal brigádovať. V tejto dobe pán F. peniaze nemal a dokonca si musel od svedka požičiavať
napríklad na pivo a cigarety. Tieto menšie pôžičky mu vždy vrátil. Svedok uviedol, že keby pán F. vtedy
disponoval vyššou sumou, určite by o tom vedel. Nevšimol si, že by disponoval vyššou sumou peňazí.
Pán F. určite nehrával automaty, svedok ho nikdy nevidel.

28. Svedkyňa Ľ. E. na pojednávaní dňa 20.6.2016 uviedla, že žalobcu Z. H. nepoznala, avšak asi pred
dvoma mesiacmi za ňou prišiel vedúci, ktorý jej oznámil, že sa s ňou chce rozprávať nejaký pán. Tento
sa svedkyni predstavil ako Z. H. a požiadal ju, aby mu šla za svedka do súdneho konania, v ktorom si
uplatňuje svoju pohľadávku. Žalovaný jej povedal, že mala byť prítomná, keď on podpisoval zmluvu s
pánom F.. Svedkyňa žalovanému uviedla, že o tejto skutočnosti svedčiť ísť nemôže, pretože nič také

nevidela. Svedkyňa uviedla, že v podniku X. pracuje ako čašníčka už 15 rokov a pán F. tento sporadicky
navštevoval. Pána F. nikdy nevidela hrať automaty, hoci tieto v podniku X. boli. Nemala vedomosť o
tom, že by si pán F. požičal nejaké peniaze, ale domnieva sa, že by o tom ako krčmárka musela vedieť.
Ešte dodala, že žalobca jej ponúkol peniaze, najskôr 100,-Eur a potom 500,-Eur ak príde svedčiť v
jeho prospech do tohto súdneho konania. Svedkyňa však peniaze odmietla, nakoľko nebola svedkom

udalostí, o ktorých mala svedčiť, nikdy nevidela, že by pán H. odovzdával peniaze pánovi F.. Pán H.
chcel od nej aspoň čestné vyhlásenie, to však rovnako odmietla.

29. V zápisnici z pojednávania zo dňa 10.6.2009 je konštatované, že súd porovnal originály zmluvy o
pôžičke a čestného vyhlásenia s fotokópiami založenými do spisu a konštatoval totožnosť.

30. Podľa § 46 ods.2 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy o pôžičke 7.4.2006
( ďalej len "OZ"), pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho
písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej
listine.

Podľa§657OZzmluvouopôžičkeprenechávaveriteľdlžníkoviveciurčenépodľadruhu,najmäpeniaze,
a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 OZ pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 555 OZ záväzok dať zábezpeku možno splniť najmú zriadením záložného práva alebo
spôsobilými ručiteľmi.

Podľa § 553 ods. 1 a 2 OZ splnenie záväzku sa môže zabezpečiť prevodom práva dlžníka v prospech

veriteľa (zabezpečovací prevod práva). Zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musí uzavrieť
písomne.

Podľa § 470 ods. 1 a 2 OZ dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané
náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou

smrťou. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru
toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.Podľa § 191 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo
počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon

neustanovuje inak.

31. Po oboznámení sa s obsahom listinných dôkazov ako aj obsahom svedeckých výpovedí a výpovedí
sporových strán, súd vykonal hodnotenie dôkazov v kontexte celého vykonaného dokazovania, tieto
podrobil skúmaniu nielen na základe ich obsahu, ale aj na základe toho, či na seba vzájomne nadväzujú,

čo nie sú vo vzájomnom rozpore, prípade, či vykonané dôkazy na základe všetkých skutočností,
ktoré vyšli v spore najavo, nepredstavujú pochybný zdroj skutkových informácií o prejednávanej veci.
Zároveň súd pre účely rozhodnutia vo veci samej vychádzal aj zo znenia vyššie citovaných zákonných
ustanovení, kladúc dôraz najmä na ustanovenia upravujúce náležitosti zmluvy o pôžičke.

32. Je zrejmé, že zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, v tomto

prípade peniaze. Dlžník na druhej strane sa zaväzuje tieto vrátiť a to v dohodnutej dobe. V zmysle
právnej teórie je zmluva o pôžičke neformálnou zmluvou, čo znamená, že môže byť uzavretá aj ústne,
resp. konkludentne. Taktiež ale ide o zmluvu reálnu, čiže na jej uzavretie sa vyžaduje reálne odovzdanie
predmetu pôžičky, v tomto prípade peňazí a to buď bezhotovostným prevodom na účet dlžníka alebo
odovzdaním krátkou cestou. Z uvedeného je zrejmé, že v prípade, že v súdnom konaní žalobca

preukáže, že žalovanému odovzdal konkrétnu finančnú sumu s tým, že žalovaný sa zaviazal túto v
určenej lehote vrátiť, prípadne poskytnúť za to i dohodnutý úrok, dostáva sa do pozície preukázaného
veriteľa, ktorý ma voči žalovanému ako dlžníkovi nárok na vrátenie požičanej sumy, prípadné zaplatenie
úroku. Súd uvádza, že na to, aby mohol vyhovieť žalobe na plnenie z titulu nesplnenia záväzku dlžníka,
vyplývajúceho zo zmluvy o pôžičke, musí mať nesporne a nespochybniteľne preukázané uzavretie tejto

zmluvy.

33. V civilnom sporovom konaní, ovládanom princípom kontradiktórnosti, je vždy na sporovej strane,
aké prostriedky procesnej obrany a procesného útoku v konaní použije. Pre to, aby bola v konaní
úspešná musí svoje tvrdenia preukázať predložením návrhov na vykonanie relevantných dôkazov, z

ktorých obsahu súd musí jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vygenerovať skutkové okolnosti,
odôvodňujúce priznanie uplatneného nároku.

34. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd konštatuje, že v konaní bolo nepochybne preukázané, že
pán Ľ. F. bol výlučným vlastníkom bytu č. XX na U. I. T. U. ( ďalej len "byt"). Tento nadobudol

darovacou zmluvou zo dňa 14.11.2003. Po jeho smrti sa byt stal predmetom dedičského konania,
ktorého výsledkom bola schválená dohoda dedičov a to žalovanej v 1.rade a žalovanej v 2.rade v
rozsahu, že žalovaná v 1.rade nadobudla predmetný byt do výlučného vlastníctva s povinnosťou
vyplatenia žalovanej v 2.rade. Cena bytu bola stanovená sumou 1.300.000,-Sk. Je nepochybné, že
obe žalované ako dedičky po poručiteľovi zodpovedajú aj za jeho dlhy, čo je však limitované cenou

nadobudnutého dedičstva a pomerom toho, čo z dedičstva nadobudli. V tejto súvislosti súd len dodáva,
ževprípade,akbysúdvyhodnotilžalobuakodôvodnúvzmysle,žebyustálilexistenciuzáväzkuĽ.F.ako
dlžníka voči žalobcovi ako veriteľovi zo zmluvy o pôžičke, prešla by povinnosť uhradiť dlh jednoznačne
na obe dedičky vzhľadom k tomu, že čistá hodnota dedičstva bola vyššia ako vymáhaná pohľadávka.

35. Žalobca v priebehu konania súdu tvrdil, že s pánom Ľ. F. uzavrel písomnú zmluvu o pôžičke dňa
7.4.2006 a zároveň to, že tento ako dlžník, v písomnom čestnom vyhlásení o poskytnutí zábezpeky pre
prípad nesplnenia si povinnosti vrátiť pôžičku riadne a včas, poskytol svoj byt. Zároveň uvádzal, že pri
podpise týchto listín boli prítomní okrem zmluvných strán aj pán R.- v podstate sprostredkovateľ celej
transakcie a pani Š., ktorá listiny podpísala ako svedkyňa. V konaní na preukázanie týchto skutočností

navrhol vykonanie viacerých dôkazov. Tieto sa však v priebehu konania ukázali ako pochybné a
nevierohodné. V prvom rade do spisu neboli nikdy založené originály listín- teda zmluvy o pôžičke a
čestného vyhlásenia. Žalobca v konaní predložil, napriek výzve súdu, ktorú bol povinný rešpektovať,
iba farebné fotokópie, ktoré dokonca vydával za originálne listiny. Skutočnosť, že tieto listiny sú iba
fotokópie potvrdil aj znalecký ústav, ktorý z tohto dôvodu nemohol vyhotoviť znalecký posudok na

určenie pravosti podpisov pána F. na sporných listinách. Čo však bolo podstatnejšie a čo vzbudilo
najväčšie pochybnosti, bol záver znaleckej organizácie o tom, že po preskúmaní predložených kópií
listín, bolo zrejmé, že podpisy pána F. na nich, boli vyhotovené mechanickým falšovaním. Tento záver
súd vyhodnotil jednak tak, že žalovanému sa nepodarilo preukázať uzavretie písomnej zmluvy o pôžičkes pánom F. ani vydanie čestného vyhlásenia touto osobou. Na druhej strane z tohto vzišli pochybnosti
a otázky o dôveryhodnosti tvrdení žalobcu ako aj následných svedeckých výpovedí svedkov R. G.
Š.. Je minimálne zarážajúce, z akého dôvodu žalobca nedisponuje originálom sporných listín, ktorých

podpísanie osvedčovali ako svedkovia ďalšie dve osoby resp. z akého dôvodu ich odmieta predložiť
súdu. Čiastočnúodpoveďsúduponúkazáverznaleckéhoodbornéhoposudkuomechanickomfalšovaní
podpisu dlžníka pána F. na týchto listinách. Samozrejme súd v tomto kontexte sa musel vyporiadať aj
s tvrdením žalobcu o tom, že súdu reálne originály predložil, čo je zachytené aj v obsahu zápisnice o
súdnom pojednávaní. Tu súd uvádza, že listiny, ktoré boli predložené ako originály do spisu ( č.l. 238

a 239), na prvý pohľad vyzerajú ako originály, keďže sa jedná o farebnú fotokópiu. Je preto možné, že
konajúci sudca na pojednávaní, len pri krátkom porovnávaní kópií s údajnými originálmi, prehliadol túto
skutočnosť a považoval listiny za originálne. Taktiež možno negovať aj tvrdenie žalobcu, že nakoľko
do spisu boli založené notársky overené fotokópie, tieto majú silu originálu. Toto tvrdenie by bolo
pravdivé len vtedy, keby v priebehu súdneho konania nevyšli najavo skutočnosti svedčiace o opaku.
Vierohodnosť každého dôkazu môže byť v konaní spochybnená. V tomto prípade súd konštatuje, že

nemôže považovať osvedčenie originálu listiny notárom ako dôkaz o jeho existencii. Proti tomu svedčí
skutočnosť, že žalobca originály napriek výzvam nikdy nepredložil i závery znaleckého odborného
vyjadrenia o falšovaní podpisov. Okrem toho došlo aj k spochybneniu dôveryhodnosti svedkov R. a Š.,
ktorí súdu tvrdili, že videli ako pán F. nielenže podpisoval určité listiny ale že od žalobcu prezval sumu
600.000,-Sk. V prvom rade súd uvádza, že obaja svedkovia boli známi žalobcu. Toto samo o sebe by

nevzbudzovalo pochybnosti. Tie vystali až po výpovedi svedkyne E., ktorá súdu uviedla, že žalobca jej
ponúkal za poskytnutie svedeckej výpovede na súde v jeho prospech peniaze. Toto jeho konanie, ktoré
mimochodom ním nebolo v konaní namietané ( s výnimkou lakonickej a všeobecnej poznámky právnej
zástupkyne žalobcu, že toto tvrdenie svedkyne je značne skreslené), súd nemôže vyhodnotiť inak ako
snahu o manipuláciu so svedeckými výpoveďami a ovplyvňovanie svedkov. Tento záver, v kontexte

toho, že žalobca súdu predkladal listinné dôkazy ako kópie, vydávajúc ich za pravé, rovnako vzbudzuje
pochybnosti o tvrdeniach svedkov Š.Q. G. R..

36. Nakoľko súdu v konaní nebola preukázaná existencia písomnej zmluvy o pôžičke, skúmal, či
sa žalobcovi v konaní podarilo osvedčiť jej uzavretie konkludentne. Uzavretie tejto zmluvy v rámci

svojich svedeckých výpovedí potvrdili svedkovia Š. G. R.. Ako už ale bolo uvedené vyššie, súd na
obsah ich výpovedí neprihliadol, nakoľko žalobca svojim následným postupom v konaní spochybnil ich
dôveryhodnosť. Možnosť ovplyvňovania aj týchto svedkov žalobcom nebola v konaní ničím preukázaná,
avšak nakoľko žalobcovi sa nepodarilo predložiť originálnu písomnú zmluvu a čestné vyhlásenie, na
ktorých staval dôvodnosť svojej žaloby, súd týmto svedkom neuveril. Dôvodom je aj to, že títo opisovali

údajné podpisovanie listín pánom F., avšak tieto do spisu založené neboli, teda obsah ich svedeckých
výpovedí nebol podporený iným dôkazom, v tomto prípade listinným. Nakoľko sa teda, vzhľadom na
vzniknuté pochybnosti, žalobcovi nepodarilo preukázať, že došlo medzi ním ako veriteľom a pánom F.
ako dlžníkom k uzavretiu zmluvy o pôžičke v rozsahu ním uvádzanom, súd žalobe vyhovieť nemohol.
Neunesenie dôkazného bremena žalobcom v sporovom konaní má vždy za následok zamietnutie

žaloby. Súd v tejto súvislosti ešte dodáva, že hoci nepriamo, aj sám žalobca poskytol súdu dôkazy, ktoré
vzbudzujú pochybnosti o pôvode údajne požičaných peňazí, resp. o tom, že by žalobca v rozhodnej
dobe disponoval tak vysokým obnosom peňazí, ako tvoril predmet pôžičky, teda sumou 600.000,-Sk. Z
listinnýchdôkazovosvedčujúcichmajetkovépomeryžalobcuvroku2007,ktoréalepoobsahovejstránke
zahŕňali aj obdobie roku 2006 a ktoré predložil súdu sám žalobca, je zrejmé, že tento nedisponoval

žiadnym majetkom vyššej hodnoty, či už hnuteľným alebo nehnuteľným, nemal žiadne úspory, bol
invalidný dôchodca poberajúci pomerne nízky dôchodok. Ak teda v rozhodnom období nedisponoval
žiadnym majetkom je minimálne zarážajúce, že jemu neznámemu človeku, ktorý tiež nedisponoval
žiadnym majetkom s výnimkou bytu, údajne hrával automaty a vyzeral ako alkoholik ( ako ho sám
opísal v rámci svojho výsluchu), bol ochotný požičať vyše pol milióna slovenských korún len na základe

odporučenia jeho známeho. Rovnako tvrdenie žalobcu, že si časť sumy, ktorú poskytol pánovi F., sám
musel požičať, sa javí ako nelogické a účelové.

37. Na základe vyššie uvedených úvah, súd považoval žalobou uplatnený nárok za pochybný a
nepreukázaný. Z tohto dôvodu žalobu zamietol v plnom rozsahu.

38. Záverom súd dodáva, že v zmysle § 198 ods. 3 Civilného sporového poriadku zamietol výsluchu
svedka P. Y., nakoľko jeho prítomnosť sa nepodarilo zabezpečiť. Rovnako súd nepovažoval za potrebné
a ani hospodárne pripojiť si celý trestný spis sp. zn. Č.: K.-XX/X-T.-U.-XXXX W. a to aj vzhľadomna rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Co 210/2015-345 zo dňa 28.10.2015, ktorým zrušil
uznesenie prvostupňového súdu o prerušení konania až do právoplatného skončenia trestného konania,
ktorý vo svojom odôvodnení zdôraznil potrebu vyhodnocovania dôkazov priamo v civilnom súdnom

konaní.

39. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku. Nakoľko žalované mali vo veci plný úspech, vznikol im nárok na náhradu trov
konania voči žalobcovi a to v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania ( § 364 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 Civilného

sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.