Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 22, 2018

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 6Csp/74/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2517205555
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Šimonová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2018:2517205555.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská

republika, s.r.o., so sídlom Československej armády 954/7, Hradec Králové, IČO: 247 85 199, právne
zastúpený: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 30, Martin, IČO: 36 715 352, proti
žalovanej: M. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XX, o zaplatenie 520,18 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie sa v časti zaplatenia sumy 157,87 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 157,87 eur od 17.12.2016 do zaplatenia z a s t a v u j e .

II. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 158,98 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

5 % ročne z dlžnej sumy od 17.12.2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

IV. Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 29.12.2017 domáhal, aby súd uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 520,18 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 520,18 eur od 17.12.2016 do zaplatenia a trovy konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým,

že právny predchodca žalobcu Provident Financial, s.r.o., ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili
dňa XX.XX.XXXX zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bola žalovanej
poskytnuá pôžička vo výške 420 eur, ktorú mala žalovaná splatiť v 60 týždenných splátkach vo
výške 10,60 Eur, z ktorých posledná bola splatná dňa 14.01.2015. Súčasne so zmluvou o úvere bola
uzatvorená aj zmluva o zabezpečení splátok úveru, ktorou sa právny predchodca žalobcu zaviazal
poskytnúť žalovanej službu špecifikovanú v zmluve a žalovaná sa zaviazala zaplatiť odmenu 216,30 eur
taktiež v 60 týždenných splátkach vo výške 2,42 eur a celková výška mesačnej splátky z titulu obidvoch

zmlúv predstavovala sumu 13,02 eur. Žalovaná zaplatila iba 261,02 eur a jej dlh predstavuje 520,18 eur
(420 eur + 216,30 eur + 144,90 eur ako zmluvný úrok - 261,02 eur). Zmluvou o postúpení pohľadávky
zo dňa XX.XX.XXXX došlo k postúpeniu pohľadávky na žalobcu.

2. Žalobca za dôkazy označil Zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa XX.XX.XXXX, Zmluvu o
zabezpečení splátok úveru zo dňa XX.XX.XXXX, výpis splátok a úhrad žalovanej, oznámenie o
postúpení pohľadávky spolu s podacím hárkom a predžalobnú výzvu spolu s podacím hárkom.

3. Podaním zo dňa 28.03.2018, doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.03.2018 zobral žalobca žalobu
čiastočne späť čo do nároku titulom zmluvy o zabezpečení splátok úveru vo výške 157,87 eur a žiadal
konanie v tejto časti zastaviť.4. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať
žalobu späť.

5. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

6. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov

nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

7. Nakoľko bola žaloba vzatá v časti späť pred začatím predbežného prejednania sporu resp. pred
začatím pojednávania súd konanie v časti o zaplatenie sumy 157,87 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 157,87 eur od 17.12.2016 do zaplatenia zastavil.

8. Podľa § 297 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“), súd na prejednanie sporu nariadi
pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak
a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,
b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a

hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

9. Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi

miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

10. Vzhľadom ku skutočnosti, že predmetom konania je žaloba na zaplatenie sumy spolu vo výške
520,18 eur, keďže ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú
sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur, súd s prihliadnutím na vyššie citované

ustanovenia vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania na základe listinných dôkazov predložených
stranami sporu. Žalovanej bola žaloba spolu s prílohami doručená 05.04.2018. Miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu
09.05.2018. Rozsudok vo veci bol verejne vyhlásený 22.05.2018.

11. Súd vo veci vykonal dokazovanie žalobou, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa XX.XX.XXXX,
zmluvou o zabezpečení splátok úveru zo dňa XX.XX.XXXX, výpisom splátok a úhrad žalovanej,
oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX spolu s podacím hárkom, predžalobnou výzvu
zo dňa XX.XX.XXXX spolu s podacím hárkom, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový
stav veci.

12. Právny predchodca žalobcu (spoločnosť Provident Financial s.r.o.) ako veriteľ a žalovaná ako dlžník
uzatvorili dňa XX.XX.XXXX zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol
žalovanej poskytnutý spotrebiteľský úver 420 eur. V zmluve je uvedené, že celkové náklady spotrebiteľa
sú tvorené súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu, pričom úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou

22,38 % ročne zo sumy úveru, t.j. vo výške 60,48 eur a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou
84,42 eur. Celkové náklady na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy predstavujú ročnú
percentuálnu mieru nákladov (ďalej len „RMPN“) vo výške 70,38 %. Celková čiastka, ktorú je spotrebiteľ
povinný zaplatiť na základe zmluvy je tvorená súčtom úveru a celkových nákladov, pričom v čase
uzatvorenia zmluvy a pri predpoklade riadneho a včasného plnenia dlhu, predstavuje sumu 564,90 eura.

Priemerná hodnota RPMN vzťahujúca sa na úver poskytnutý na základe zmluvy predstavuje 45,94 %.
Žalovaná sa zaviazala splatiť dlžnú sumu v 60 týždenných splátkach, pričom výška každej splátky dlžnej
sumy od prvej po predposlednú je 9,42 eur a výška poslednej splátky dlžnej sumy je 9,12 eur. Úver bol
poskytnutý na dobu 60 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru
a dlžnej sumy je siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy. Pokiaľ ide o spôsob plnenia zmluvy,

v zmluve je zaškrtnuté políčko „Hotovostný režim“, ktorý znamená, že žalovaná sa zaviazala splácať
splátky osobne v ktorejkoľvek banke alebo pobočke banky vkladom na účet právneho predchodcu
žalobcu. Rubová strana zmluvy obsahuje bez jej bližšieho vysvetlenia, či ide o všeobecné obchodné
podmienky alebo iné podmienky v bode 4 objasnenie poplatku za garantovanú službu, pričom Providentsa zaviazal za tento poplatok pre zákazníka zabezpečovať nasledovné: (i) službu prevencie kumulácie
neuhradených splátok prostredníctvom telefonického upozornenia a/alebo listového upozornenia na
omeškanie s uhradením sumy splatnej podľa tejto zmluvy, (ii) podporu prostredníctvom zákazníckej

telefonickej linky XXXXXXXXXX a kontaktných centier na pobočkách Providentu, ktoré sú zákazníkovi
k dispozícií v úradných hodinách uvedených na webovom sídle www.provident.sk, v súvislosti s
poskytovaním informácií o úvere a právach a povinnostiach zákazníka podľa tejto zmluvy, (iii) službu
vyhotovenia duplikátov dokumentov v súvislosti so zmluvou v prípade ich straty alebo poškodenia, (iiii)
službu poskytnutia Karty splátok zákazníkovi, ako pomôcku na vedenie záznamov o platbách podľa tejto

zmluvy, (iiiii) na základe písomnej žiadosti zákazníka, ktorý je v omeškaní s úhradou sumy splatnej podľa
tejto zmluvy najmenej štyri týždne, sa Provident zaväzuje akceptovať splácanie tejto sumy v osobitných
splátkach, rozdelených najviac na obdobie štyroch týždňov a zároveň si neuplatniť vo vzťahu k takejto
splatnej sume právo na odstúpenie od zmluvy alebo na úroky z omeškania podľa článku 10.

13. Dňa XX.XX.XXXX žalovaná a právny predchodca žalobcu uzatvorili tiež Zmluvu o zabezpečení

splátok úveru. Na základe nej sa poskytovateľ, spoločnosť Provident, zaviazala, že žalovanej za
odmenubudepočasplatnostitejtozmluvypravidelneposkytovaťslužbuspočívajúcuvprevzatípeňažnej
hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý jej bol poskytnutý na základe zmluvy
číslo XXXXXXXXX a to v jej bezodkladnom použití na účely úhrady splátky spotrebiteľského úveru,
spôsobom podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalovaná sa zaviazala poskytnúť potrebnú súčinnosť

s tým, že prevzatie peňažnej hotovosti sa uskutoční v mieste trvalého pobytu zákazníka alebo na
inom mieste, určenom predchádzajúcu vzájomnou dohodou zmluvných strán. Žalovaná sa zaviazala,
že za poskytnutie tejto služby zaplatí poskytovateľovi celkovú odmenu vo výške 216,30 eura v 60
pravidelných splátkach a to v 59 týždenných splátkach vo výške 3,60 eura a poslednú splátku vo výške
3,90 eura počas doby splácania spotrebiteľského úveru. Odmena je splatná v hotovosti pri prevzatí

splátky poskytovateľom. Splatnosť prvej splátky nastáva 7. kalendárny deň po uzavretí tejto zmluvy.

14. Z výpisu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaná uhradila na úvere číslo XXXXXXXXX sumu XXX,XX
eur.

15. Dňa XX.XX.XXXX bola uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok medzi spoločnosťou Provident
ako postupcom a spoločnosťou KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., na základe ktorej došlo k
postúpeniu pohľadávky na súčasného žalobcu. Žalovanému bolo postúpenie pohľadávky oznámené
listom zo dňa XX.XX.XXXX.

16. Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmluvou o úvere
sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

17. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy
(ďalejlen„zákonospotrebiteľskýchúveroch“),spotrebiteľskýmúveromnaúčelytohtozákonajedočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

18. Podľa § 2 písm. a), b), d), g), i) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,

d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom
g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o

spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.

19. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

20. Podľa § 9 ods. 2 písm. f), j) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere

okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

21. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, skytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie

alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

22. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

23. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

24. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len
„Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

25. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

26. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

27. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

28. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

29. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

30. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.31. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

32. Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so
zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti
súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo
na inú zmluvu, od ktorej závisí.

33. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

34. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.

35. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovanou došlo k vzniku zmluvného vzťahu, ktorý má spotrebiteľský charakter. Pre spotrebiteľskú
zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných
podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla nemá možnosť tieto podmienky
individuálne ovplyvniť. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu

s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby
koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ
má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného
vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. V danom prípade právny predchodca žalobcu je
obchodnou spoločnosťou, pričom jedným z predmetov jeho podnikania (činnosti) je poskytovanie úverov

nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov. Žalovaná pri uzatvorení a plnení zmluvy nekonal v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom
úvere je preto v zmysle § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch ako aj § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka zmluvou spotrebiteľskou, konkrétne ide o spotrebiteľský úver. Zákon za účelom ochrany
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v porovnaní s dodávateľom zakotvil pomerne prísne pravidlá a

náležitostí, ktoré musí zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňať.

36. Preskúmaním uvedenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd zistil, že súčasne so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere bola uzatvorená aj zmluva o zabezpečení splátok úveru. Táto zmluva síce
formálne predstavuje samostatnú zmluvu, ale z pohľadu posúdenia neprijateľnej zmluvnej podmienky a

vylúčenia súdnej kontroly je potrebné prijať logický záver o tom, že aj v tomto prípade súdna kontrola
nemôže byť vylúčená. Ide o akcesorickú zmluvu nadväzujúcu na úverovú zmluvu, keďže jej obsahom
je len spôsob splácania dohodnutého úveru (obdobne napr. rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn.
19C43/2016,sp.zn.32Csp54/2017,rozsudokOkresnéhosúduDunajskáStredasp.zn.9Csp206/2017,
rozsudok Okresného súdu Svidník sp. zn. 7Csp 93/2017). Hlavným predmetom plnenia je teda stále

poskytnutie úveru za úrok. Vznik zmluvy o zabezpečení splátok úveru je podmienený vznikom zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, ide o doplnkovú službu súvisiacu so spotrebiteľským úverom. Z tohto dôvodu
odplata za službu, ktorá bola predmetom zmluvy o zabezpečení splátok úveru - vyberanie splátok úveru
vo výške vyššej ako 50 % samotného poskytnutého úveru, mala byť preto podľa názoru súdu v zmysle §
2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch zahrnutá do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so

spotrebiteľským úverom, a teda aj do ročnej percentuálnej miery nákladov. Nesprávne uvedenie údaja
o RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere má rovnaké následky ako keby v zmluve tento údaj nebol
uvedený vôbec, čo zákonodarca v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona o spotrebiteľských úveroch
spája so sankciou v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

37. Ročná percentuálna miera nákladov vyjadruje mieru nákladov na daný úverový, resp. aj inak
označený finančný produkt. RPMN má teda zohľadniť všetky náklady, ktoré má dlžník vynaložiť v
súvislosti s uzatvorenou zmluvou. Ide predovšetkým o úrok, poplatok za uzatvorenie zmluvy, poplatok
za vedenie účtu, rôzne administratívne náklady, či inak označené náklady, medzi ktoré podľa názorusúdu patrí aj poplatok za poskytnutie služby výberu peňažnej hotovosti. RPMN musí zohľadňovať
všetky náklady spotrebiteľa tak, aby bolo možné porovnať výhodnosť či nevýhodnosť jednotlivých
produktov. Zmyslom povinnosti zverejňovať RPMN je umožniť spotrebiteľom, aby sa na trhu úverových

či finančných produktov dokázali čo najlepšie zorientovať a porovnaním RPMN zistiť výhodnosť úveru.
Uvedenie len úverovej sadzby, resp. uvedenie RPMN, ktorá nezahŕňa všetky skutočné náklady, ešte
neznamená, že dlžník bude mať úplné a dostatočné informácie o úvere, ktoré mu má ponúknuť práve
údaj o skutočnej RPMN ako údaj zahrňujúci komplexné náklady. Z úradnej činnosti súdu je známe,
že veritelia často krát ponúknu výšku úrokovej sadzby v nižšej výške a svoj zisk si kompenzujú

prostredníctvom rôznych poplatkov, mnoho krát sofistikovane skrytých pod rôznymi poplatkami, tak ako
to bolo aj v tomto prípade. Povinnosť priamo v zmluve uvádzať skutočnú RPMN a zároveň priemernú
RPMN má pomôcť spotrebiteľom, aby dokázali porovnať jednotlivé úvery. Súd považoval konanie
právneho predchodcu žalobcu za nekalosúťažné konanie v rozpore s dobrými mravmi, keď neuviedol vo
výpočte RPMN všetky náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom a tak úmyselne vyvolal
dojemvýhodnostiúveru,čomohlomaťbezpochybyvplyvnasprávaniespotrebiteľaprivýbereúverového

produktu. Takémuto konaniu veriteľa nemožno priznať ochranu.

38. Súd ďalej zistil, že v zmluve absentuje správne uvedenie ďalšej náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm.
j) zákona o spotrebiteľských úveroch, a to uvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Je
pravdou, že v zmluve sa nachádza suma 564,90 eur, ktorá pozostáva z úveru 420 eur, z úroku 60,48 eur

(22,38 % p.a. zo sumy úveru) a z poplatku za garantovanú službu 84,42 eura. Avšak táto suma 564,90
eur nie je konečná s poukazom na uzatvorenú ďalšiu zmluvu o zabezpečení splátok úveru, ktorá zmluva
je súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 570036061, kde je uvedená odmena, ktorú sa zaviazala
žalovaná uhradiť vo výške 216,30 eur. Takto celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť v skutočnosti
nie je suma 564,90 eur ale suma 781,20 eur (564,90 eur + 216,30 eur). Vzhľadom na túto skutočnosť v

zmluve uvedenú sumu 564,90 eur súd považoval za zavádzajúcu vo vzťahu k spotrebiteľovi a v rozpore
s ust. § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch.

39. Zároveň podľa názoru súdu v zmluve chýba náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona
o spotrebiteľských úveroch (termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru). V danom prípade

v zmluve je uvedené, že „termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru a
dlžnej sumy je siedmy deň 60 týždňa po dni uzavretia zmluvy“. Takéto vyjadrenie termínu splatnosti
spotrebiteľského úveru je spôsobilé vzbudiť v spotrebiteľovi neistotu, v ktorý deň nastáva konečná
splatnosť úveru, preto ho súd nepovažoval za dostatočné.

40. Z vyššie uvedených dôvodov súd považoval zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez
poplatkov.Veriteľovitakvznikloprávoibanaúhraduúverovejistiny,t.j.tejsumy,ktorúžalovanejposkytol.
Žalobca preukázal, že žalovanej bola poskytnutá suma 420 eur, pričom žalovaná podľa žalobcu z
tejto sumy uhradila 261,02 eur. Žalovaná uvedené skutočnosti nerozporovala. Žalobca má nárok na
zaplatenie rozdielu medzi poskytnutou sumou úveru 420 eur a žalovanou vrátenou sumou 261,02 eur,

teda na zaplatenie 158,98 eur. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

41. Na základe citovaných zákonných ustanovení súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania v
požadovanej výške 5 % ročne z priznanej istiny a to od XX.XX.XXXX (deň uvedený v žalobe - v
zmysle zásady non ultra petitum, hoci žalovaná sa dostala preukázateľne do omeškania už skôr) až do

zaplatenia a v prevyšujúcej časti úroky z omeškania zamietol.

40. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

41. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

42. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

43.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.44. Podľa čl. 4 ods. 1, 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré

upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (2) Ak takého
ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám
zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva
tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a
poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

45. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP v spojení s 256
ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Peňažné plnenie, ktoré bolo predmetom konania vo veci samej v sumárnom
vyčíslení predstavuje sumu 520,18 eur s príslušenstvom, pričom žalobca mal úspech v sume 158,98
eur s príslušenstvom a neúspech v sume 361,20 eur (zamietnutá suma 203,33 eur a suma 157,87 eur
kde má súd preukázané, že v tejto časti zavinil zastavenie konania žalobca v zmysle § 256 ods. 1 CSP,

keďže neuviedol dôvod späťvzatia). Z uvedeného vyplýva hrubý úspech žalobcu v rozsahu 30,56 % a
hrubý úspech žalovanej v rozsahu 69,44 %, a teda konečný čistý úspech žalovanej je 38,88 % (69,44
% - 30,56 %). Z uvedeného vyplýva, že v konaní bola úspešnejšou stranou žalovaná, no nakoľko jej
žiadne trovy v konaní nevznikli, súd jej náhradu trov konania nepriznal podľa čl. 4 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvejinštancie,možnouplatniťzasplneniapodmienokpodľa§366CSPnajneskôrvlehotenavyjadrenie
k odvolaniu.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú

procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byťnimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaná nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.