Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 24, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/310/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115207322
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4115207322.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek

senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej v právnej veci žalobkyne: Sociálna
poisťovňa so sídlom v Bratislave, IČO: 30 807 484, so sídlom Ulica 29. augusta 8, Bratislava, proti
žalovanému: P. Q., D.: XX XXX XXX, miesto podnikania I. XX, zastúpený: Mgr. Peter Mesároš, advokát,
so sídlom Bottova 34, Nitra, o zaplatenie sumy 2 367,16 eur s príslušenstvom a sumy 2.400,69 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 18C/152/2015 - 54
zo dňa 6. októbra 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške
2.367,16 eura a sumu vo výške 2.400,69 eura na účet žalobcu, do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na vykonané dokazovanie a po právnej stránke svoje
rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 238 ods. 1, 5 zákona č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil, že

žalovaný zamestnával zamestnanca M., ktorý zomrel a ktorý svojím protiprávnym konaním spôsobil
poškodenie na zdraví dňa 26.9.2006 F. pri plnení svojich pracovných povinností. Rozhodnutím Sociálnej
poisťovne číslo 8103096760 bol F. T. priznaný invalidný dôchodok na následky ublíženia na zdraví,
ktoré menovaný utrpel pri dopravnej nehode dňa 26.9.2006. Poistencovi F. T. boli vyplatené dávky
dôchodkového poistenia formou invalidného dôchodku za obdobie od 12.12.2013 do 11.12.2014 vo
výške 2367,16 eura a za obdobie od 12.12.2014 do 11.12.2015 vo výške 2.400,69 eura. Súd prvej
inštancie mal z dokazovania za preukázané, že žalovaný je pasívne legitimovaný s poukazom na zákon

o sociálnom poistení. Na základe vykonaného dokazovania predovšetkým s poukazom na oznámenie
Inšpektorátu dopravnej polície Würzburg - Biebelried, číslo BY 6376-008839-06/9 bolo preukázané,
že zamestnanec žalovaného spôsobil dopravnú nehodu, a preto žalovaný v zmysle vyššie cit. ust.
zodpovedá za škodu a je povinný zaplatiť náhradu nákladov dávok poskytnutých z dôchodkového
poistenia formou invalidného dôchodku. Keďže žalobca má nárok voči tretím osobám na náhradu škody,
ktorá mu vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania, a to vyplatením
dávok poškodenému F. T., súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu. O náhrade trov konania rozhodol podľa

§ 255 ods. 1 CSP a v konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný, ktorý žiadal rozsudok
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo ho zmeniť a žalobu zamietnuť. Namietal,že pasívne legitimovaným je v tomto súdnom konaní poskytovateľ povinného zmluvného poistenia -
spoločnosť KOOPERATIVA poisťovňa a.s. Vienna Insurance Group s poukazom na ustanovenia § 4
ods. 2 písm. a) a ods. 3 v spojení s ustanovením § 15 PZP účinného v čase vzniku dopravnej nehody.

Tento právny záver potvrdzuje aj doteraz zaužívaná prax, podľa ktorej pravidelne každý rok nemocenské
dávky poskytnuté žalobcom uhrádzal poisťovateľ. Má za to, že takto vzniknutá škoda je krytá povinným
zmluvným poistením. Ďalej poukázal na ustanovenie § 5 ods. pism. f) PZP účinného v čase vzniku
dopravnej nehody, ktorý jednoznačne určuje možnosť, kedy poisťovateľ odmietne uhradiť za poisteného
škodu, pričom nebola splnená ani jedna z náležitostí, kedy poisťovateľ neuhradí za poisteného vzniknutú

škodu. Žalovaný považoval argumentáciu poisťovateľa, v zmysle ktorej v čase dopravnej nehody platilo
znenie PZP účinného v čase dopravnej nehody, v zmysle ktorého mala poisťovňa povinnosť nahradiť
škodu priamo poškodenému za účelové a tendenčné s cieľom sa vyhnúť poistnému plneniu. Uviedol, že
poškodeného je potrebné vnímať v širšom kontexte, nakoľko škodu nahradil žalobca, tento sa dostal do
pozície poškodeného, pretože plnením nemocenského poistenia vznikla škoda práve žalobcovi, ktorý
musel tieto dávky nemocenského poistenia poskytnúť. Preto má za to, že poisťovateľ sa nesprávne

domnieva, že poškodeným v tomto konaní je osoba, ktorá utrpela zranenie pri dopravnej nehode.

3. Žalobca k v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že s poukazom na jednoznačné
znenie ust. § 238 Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení má právo Sociálna poisťovňa požadovať
náhradu tejto škody práve od tretej osoby a nie od poisťovne. Žalobca je teda podľa platnej legislatívy

oprávnený vymáhať škodu, a od toho, o kom má preukázané, že by za ňu mal podľa platnej legislatívy
zodpovedať - v danom prípade od žalovaného. Preto žalobca navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie
súdu prvej inštancie potvrdil.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.3

M Cdo 19/2008 zo dňa 21.1.2009 a z vyššie citovaného uznesenia je zrejmé, že žalovaný nemá
absolútne žiadnu mieru spoluzavinenia na vzniku nároku na poskytovanie dávok. Žalovaný nemá žiadnu
mieru zavinenia na skutočnosti, že jeho zamestnanec spôsobil dopravnú nehodu, ktorá bola príčinou
vzniku nároku na poskytnutie dávok, preto nemožno aplikovať a uplatniť objektívnu zodpovednosť
žalovaného. Aj z tohto dôvodu žalovaný nie je pasívne legitimovaným v tomto konaní.

5. Žalobca v reakcii na dupliku žalovaného poukázal na ust. § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka a v
tej súvislosti uviedol, že za tretiu osobu je považovaný pán Q., pričom škoda, ktorú pri svojej činnosti
spôsobil sa považuje v zmysle § 420 ods. 2 za škodu spôsobenú žalovaným. Zodpovednosti sa môže
žalovaný úplne alebo sčasti zbaviť len tým, že preukáže, že poškodenie zdravia si úplne alebo sčasti

spôsobil sám poškodený pán T., pričom tento právny názor je uvedený aj v citovanom rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 19/2008. Ďalej poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Košice
sp. zn. 1Co/256/2013 zo dňa 18.09.2013, kde súd veľmi jednoznačne odôvodňuje správnosť pasívnej
legitimácie zamestnávateľa ako žalovaného v prípade náhrady škody spôsobenej zamestnancom
žalovaného pri výkone činností v záujme zamestnávateľa.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým
stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s
verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a

po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a odvolanie
žalovaného nie je dôvodné. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

9. Predmetom konania v zmysle žaloby žalobcu doručenej súdu dňa 19.3.2015 bol nárok na zaplatenie
sumy 2.367,16 eura s príslušenstvom a to titulom náhrady škody v zmysle § 238 zákona č. 461/2003
Z.z. Žalovaný bol zamestnávateľom bývalého zamestnanca Eugena Soráda, ktorý svojim zavineným

protiprávnym konaním spôsobil poškodenie zdravia dňa 26.09.2006 p. F. T. a to v dôsledku dopravnej
nehody, ktorú zavinil ako zamestnanec žalovaného. M. Q. dňa 05.10.2006 zomrel. Podľa žalobcu
s poukazom na § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako zamestnávateľ zamestnanca M. Q.,
ktorý zavinil dopravnú nehodu, žalovaný zodpovedá za škodu svojho zamestnanca. RozhodnutímSociálnej poisťovne, ústredie č. 810 309 6760 bol F. T., priznaný invalidný dôchodok na následky
ublíženia na zdraví, ktoré menovaný utrpel pri dopravnej nehode dňa 26.09.2006. Poistencovi boli
vyplatené dávky dôchodkového poistenia, formou invalidného dôchodku za obdobie od 12.12.2013 do

11.12.2014 vo výške 2 367,16 eura. Až do uvedeného dátumu spoločnosť KOOPERATIVA poisťovňa
a.s. refundovala dôchodkové dávky vyplatené Sociálnou poisťovňou. Vo svojom stanovisku zo dňa
24.3.2015 adresovaného žalobcovi ohľadom pozastavenia vyplácaných dávok poukázala na § 4 ods.
2 zákona č. 381/2001 Z.z. účinného pred 01.11.2003, z ktorého explicitne nevyplývala povinnosť
poisťovateľa nahradiť za škodcu nároky uplatňované zo strany Sociálnej poisťovne. Táto povinnosť

vyplýva pre poisťovateľa až odo dňa 01.11.2003, t.j. od účinnosti zákona č. 430/2003 Z.z., pričom
táto povinnosť bola poisťovateľovi stanovená vo vzťahu k poškodenému, nie vo vzťahu k Sociálnej
poisťovni. Až následne novelou č. 110/2007 Z.z. ( účinnou od 1.4.2007) bola povinnosť poisťovateľa
uhradiť predmetné dávky zo zdravotného poistenia upravená vo k príslušným subjektom.

9.1 Žalobca sa z rovnakého dôvodu žalobou doručenou súdu dňa 7.6.2016 v konaní vedenom pod sp.zn.

25C/170/2015 domáhal zaplatenia sumy 2400,69 eura, avšak za obdobie od 12.12.2014 do 11.12.2015.
V oboch veciach bol žalovaný zaviazaný na zaplatenie platobným rozkazom, proti ktorým podal odpor.
V odpore sa žalovaný bránil nedostatkom pasívnej legitimácie, ktorým má byť podľa žalovaného -
spoločnosť KOOPERATIVA poisťovňa. a.s. s tým, že poisťovateľ je povinný uhradiť škodu, ktorá vznikla
v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou zamestnanca žalovaného. Na návrh žalovaného súd

uznesením č. k. 18C/152/2015-50 zo dňa 5.10.2016 spojil obe veci na spoločné konanie s poukazom
na ust. § 166 ods. 1,2 CSP s tým, že konanie sa bude viesť pod sp. zn. 18C/152/2015.

10. Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, sociálna poisťovňa má právo
voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného

protiprávneho konania.

11. Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za
škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych

predpisov nie je tým dotknutá.

12. Hmotnoprávnym základom pre uplatnenie práva žalobkyne na náhradu škody vzniknutej výplatou
dôchodkovej dávky od 1. decembra 2004 je ustanovenie § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o
sociálnom poistení, v zmysle ktorého Sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu

škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania. V tomto
ustanovení je riešená zodpovednosť tretích osôb - ide o zodpovednosť, ktorá vyplýva zo skutočnosti,
že Sociálna poisťovňa je povinná priznať a poskytovať dávky aj v tých prípadoch, keď za príčinu vzniku
nárokunadávkysúzodpovednétretieosoby,takprávnickéakoajfyzické;vtýchtoprípadochzavineného
protiprávneho konania osôb zákon zakotvuje právo Sociálnej poisťovne na náhradu škody, to znamená,

že Sociálna poisťovňa má špecifické práva požadovať „náhradu poskytnutých dávok“ a „náhradu škody“
od tretích osôb.

13. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní podanom žalobkyňou, preskúmal napadnutý rozsudok, konanie,
ktoré mu predchádzalo, ako aj dôvody odvolania a skonštatoval, že súd prvej inštancie vykonal

dostatočné dokazovanie, vec správne posúdil po právnej stránke, a preto ho podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdil. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že pasívne legitimovaným nie je on, ale má ním byť
KOOPERATIVA poisťovňa a.s. Vienna Insurance Group, ktorá ako poisťovateľ pravidelne každý rok
nemocenské dávky poskytnuté žalobcom uhrádzala, keďže vzniknutá škoda v dôsledku vzniku poistnej
udalosti dňa 26.9.2006 je krytá povinným zmluvným poistením. V konaní nebolo sporné, že škoda

bola spôsobená motorovým vozidlom žalovaného, ktoré vozidlo bolo na základe povinného zákonného
poistenia poistené v uvedenej poisťovni. Spoločnosť KOOPERATIVA poisťovňa a.s. však prestala
žalobcovi refundovať dávky dôchodkového poistenia, vyplácané poškodenému Ambrózovi a to od
decembra 2013. Pokiaľ ide o námietky žalovaného spočívajúce v tom, že predmetné motorové vozidlo
malo uzavreté PZP zodpovednosti za škodu, je potrebné poukázať na to, že primárna zodpovednosť

žalovaného ako zodpovedného subjektu vyplýva z cit. ust. § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a
okolnosť, či v konečnom dôsledku budú nároky uplatňované žalobcom v tomto konaní hradené z titulu
zákonnéhopoisteniazodpovednostizaškody,jevecoujednaniamedzižalovanýmapoisťovňou,sktorou
mal žalovaný uzavreté PZP zodpovednosti za škody pri prevádzke motorového vozidla. Zodpovednýmsubjektomnazaplatenietohtoregresuvzmysle§238ods.1 jevšakžalovaný.Nakoniecajzostanoviska
spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa a.s. vyplýva, že táto sa nebráni samotnému preplácaniu
dôchodkovýchdávok,avšakododňa01.11.2003,t.j.odúčinnostizákonač.430/2003Z.z.,tátopovinnosť

bola poisťovateľovi stanovená vo vzťahu k poškodenému, nie vo vzťahu k Sociálnej poisťovni.

14. Žalovaný tiež namietal, že nemá žiadnu mieru zavinenia na skutočnosti, že jeho zamestnanec
spôsobil dopravnú nehodu, ktorá bola príčinou vzniku nároku na poskytnutie dávok. Táto námietka
však nebola odvolacím dôvodom, avšak okrajovo odvolací súd k namietanému poukazuje na ust. § 420

ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. V danej veci bolo
nesporné, že škoda bola spôsobená zamestnancom žalovaného v rámci plnenia pracovných úloh, a
to motorovým vozidlom žalovaného. Preto tu nastupuje objektívna zodpovednosť zamestnávateľa za
spôsobenú škodu. Odvolací súd je toho názoru, že treba vychádzať z ust. § 420 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Zodpovednosť podľa tohto ustanovenia je daná na strane právnickej osoby (alebo fyzickej

osoby najmä podnikateľa) v tých prípadoch, kedy škodca je voči nej v takom právnom vzťahu, že je
namieste určenie tejto zodpovednosti miesto samotného škodcu, ktorý spôsobil škodu pri jej činnosti,
na ktorú bol použitý. Pôjde tu o akúkoľvek takú činnosť, ktorá spadá do pôsobnosti právnickej osoby
z hľadiska vecného, miestneho a časového. Ide tu o vnútorný, účelový vzťah k činnosti právnickej
(fyzickej)osoby,ktorátútočinnosťvyvíjaanieočinnosť,ktoroubykonajúcaosobasledovalasvojosobný

záujem. Podľa odvolacieho súdu v danej veci nie je možné skúmať v zmysle ust. § 238 ods. 1 mieru
zavinenia žalovaného. Bolo by možné skúmať iba mieru zavinenia jeho zamestnanca zosnulého Eugena
Soráda, avšak takáto námietka týkajúca sa jeho miery zavinenia v konaní vznesená nebola.

15. Stranami sporu uvádzané rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 19/2008 rieši

otázku spoluzavinenia tretej osoby v súvislosti s ust. § 238 ods. 1, avšak s odkazom na všeobecnú
úpravu náhrady škody v Občianskom zákonníku ( § 420 a nasl.). V rozhodnutí sa uvádza, že
„zavinenie, ako subjektívna kategória, je v prípade tohto občianskoprávneho zodpovednostného vzťahu
neopomenuteľným predpokladom vzniku zodpovednosti . Keďže osobitné predpisy (zákon č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení) otázku zavinenia (spoluzavinenia) v tomto zodpovednostnom vzťahu

neupravujú, treba vychádzať zo všeobecnej úpravy (§ 420 a § 441 Občianskeho zákonníka)“. Aj z tohto
rozhodnutiavyplýva,žezavinenieakosubjektívnyfaktorjemožnéskúmaťlenukonkrétnejosobyškodcu
( v tejto veci zamestnanca M.) a nie u zamestnávateľa, ktorý zodpovedá za škodu spôsobenú tretej
osobe zamestnancom pri vykonávaní činnosti v rámci svojich pracovnoprávnych povinností. Vzhľadom
k uvedenému, odvolací súd považoval aj túto námietku žalovaného za nedôvodnú.

16. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a to s poukazom
na ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol v
zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom
konaní úspešný, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože žalobca si tento nárok

neuplatnil.

17. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).