Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 19, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/236/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616208666
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7616208666.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudcov

JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu Obec Spišské Tomášovce, Kostolná
20/12, Spišské Tomášovce, IČO: 00 329 649, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Bečarik & partners,
s.r.o., so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Letná 37, IČO: 47 253 126, proti žalovaným 1. I.. Ľ.D. P., M. XX.
N. XXXX, Q. P. A., Q. XXX/X, 2. L.. S. P., M. XX. N. XXXX, Q. P. A., Q. XXX/X, zastúpeným Advokátskou
kanceláriou Taragel a Počubayová, s.r.o., so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Starosaská 11, o zaplatenie
2.500 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa
6. marca 2017, č.k. 2C 195/2016-62, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaní v 1. a 2. rade majú nárok proti žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom zo dňa
6.3.2017, č.k. 2C 195/2016-62 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaných (spoločne
a nerozdielne) zaplatenia sumy 2.500 € spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 20.4.2010 až
do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaní nezaplatili žalobcovi časť
finančného príspevku na prípravu inžinierskych sietí, k zaplateniu ktorého sa zaviazali podľa článku II

bod 3. kúpnej zmluvy 16/2010/Kz zo dňa 19.4.2010, ktorý bol splatný v deň podpísania kúpnej zmluvy,
t.j. 19.4.2010.

2. Súd prvej inštancie po opísaní zisteného skutkového stavu a citácii § 100 ods. 1 Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“), § 101 OZ, § 558 OZ, ako aj § 215 ods. 1, 2 CSP konštatoval, že
vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žalovaní na zasadnutí obecného zastupiteľstva dňa
8.2.2013 neuznali dlh a neuzavreli dohodu o splátkach. Uviedol, že je pravdou, že žalovaní odmietli

dlžnú sumu uhradiť z dôvodu, že žalobca nesplnil svoj prísľub, ktorý im dal pri podpise zmluvy ohľadom
riadneho zabezpečenia inžinierskych sietí, vrátane miestnej komunikácie a verejného osvetlenia.
Samotná zápisnica z riadneho zasadnutia obecného zastupiteľstva potvrdzuje túto skutočnosť tým, že
sa v nej uvádza „neuhradenie príspevku argumentovali námietkou, že nie je dokončená cesta, a preto
nie sú ochotní dlžnú sumu splatiť.“

3. V ustanovení § 588 OZ (správne malo byť § 558 OZ - poznámka odvolacieho súdu) sú uvedené

náležitosti, ktoré musí spĺňať uznanie dlhu, aby vyvolalo žiadané účinky. Predovšetkým musí mať
písomnú formu a určenie výšky záväzku, ktorý sa uznáva a dôvod jeho vzniku. Ide o jednostranný
právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, na základe ktorého dlžník uznáva voči veriteľovi povinnosť
zaplatiť dlh čo do dôvodu a výšky, čím dlžník zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku o existencii dlhuk okamihu tohto uznania. Neformálne uznanie dlhu, napr. ústne uznanie alebo uznanie konkludentným
úkonom (napr. zaplatenie splátky a iné) nespôsobuje vznik právnej domnienky podľa § 588 Občianskeho
zákonníka (správne § 558 OZ - poznámka odvolacieho súdu). Avšak i v prípade písomného uznania

dlhu nestačí, že dlžníkovi, ktorý urobil jednostranný právny úkon, resp. veriteľovi, ktorému bol tento úkon
adresovaný, bol jasný ako dôvod uznaného dlhu, tak jeho výška, ak to nie je poznateľné z textu listiny.

4. Uznanie dlhu, na ktoré poukazuje žalobca, nespĺňa jednotlivé zákonné požiadavky nevyhnutné pre
jeho platnosť. Zápisnicu zo zasadnutia obecného zastupiteľstva nemožno považovať za jednostranné

vyhlásenie dlžníka, pritom však chýba špecifikácia záväzku ohľadom jeho výšky a dôvodu vzniku.

5. Splatnosť príspevku pre žalobcu nastala podľa posledného odseku čl. II kúpnej zmluvy v deň jej
podpísania, t.j. 19.4.2010, teda žalobca mohol svoje právo na jeho úhradu uplatniť prvýkrát na súde
20.4.2010, od ktorého dňa začala plynúť trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula 20.4.2013. Žaloba
bola podaná na súde až 31.5.2016.

6. Premlčanie má za následok zánik nároku, teda zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho
premlčané právo nemožno priznať. Vzhľadom na nemožnosť uplatnenia práva žalobcu voči žalovaným z
dôvodu premlčania nároku, čo kvalifikovane vzniesli, súd musel na premlčanie prihliadnuť podľa platnej
právnej úpravy, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

7. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaní mali úspech vo veci vo výške 100 %, preto žalobca bol zaviazaný
nahradiť trovy konania vo výške 100 %.

8. Podľa § 262 ods.1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP - poznámka odvolacieho súdu), o
nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

9. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok
a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za
nesprávne, lebo „okresný“ súd (správne súd prvej inštancie-poznámka odvolacieho súdu) dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP a jeho
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Súd

nesprávne vyhodnotil konanie žalovaných na obecnom zastupiteľstve dňa 8.2.2013 ako konanie, ktoré
nespĺňa požiadavky uznania dlhu podľa „príslušných“ ustanovení OZ. Poukázal na výpoveď svedka dr.
Romana Zajaca, ktorý potvrdil, že žalovaní prejavili vôľu dlh zaplatiť a zároveň uznali svoj dh a takto
učinili na verejnom fóre za prítomnosti poslancov obecného zastupiteľstva. Potvrdzuje to aj konanie
žalovaných, ktorí dňa 14.3.2013 zaplatili časť dlhu vo výške 350 € a následne dňa 17.4.2013 ďalšiu časť

dlhu vo výške 150 €. V prípade, že by bolo pravdou, že svoj dlh neuznali, tak by nedošlo z ich strany
k zaplateniu týchto dvoch splátok dlhu. Na základe vyššie uvedeného žalobca má za to, že žalovaní
uznali dlh čo do dôvodu aj výšky, a preto je jeho žaloba dôvodná.

10. Žalovaní v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť v celom

rozsahu a priznať im plnú náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi. V zmysle § 558 OZ zákon
jednoznačne ukladá podmienku na to, aby uznanie dlhu bolo platné, t.j. že uznanie musí byť účinené v
písomnej forme, čo v prípade strán sporu nie je splnené. Zápisnica z obecného zastupiteľstva zo dňa
8.2.2013,naktorom(podľatvrdeniažalobcu)malodôjsťkuznaniudlhu,písomnéuznaniedlhuvžiadnom
prípade nemôže nahradiť, lebo v zápisnici nie je vyjadrená vôľa žalovaných ako dlžníkov dlh uznať.

Zo samotnej zápisnice vyplýva, že žalovaní „nie sú ochotní dlžnú sumu splatiť“, a tak je nesporné, že
takýto prejav vôle vyjadrený na obecnom zastupiteľstve znamená presný opak uznania dlhu. Podmienku
písomnej formy uznania dlhu nemôže nahradiť ani tvrdenie svedka dr. Zajaca na pojednávaní. Uviedli,
že neformálne uznanie dlhu (ústne uznanie alebo uznanie konkludentným úkonom, napr. zaplatením
splátky a podobne) nespôsobuje vznik právnej domnienky uznania dlhu. Žalobca opakovane doručoval

žalovaným „písomné“ uznanie dlhu v podobe predpisu splátkového kalendára alebo odsúhlasenia
zostatku pohľadávok žalobcu voči žalovaným, ale žalovaní nikdy tieto listiny nepodpísali, čo tiež
potvrdzuje to, že dlh neuznali, ani uznať nechceli.11. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 6.6.2017 k vyjadreniu žalovaných uviedol, že nesúhlasí s vyjadrením
žalovaných, že ako dlžníci neprejavili vôľu uznať svoj záväzok voči žalobcovi. Mal za to, že pri hodnotení
prejavu vôle je podstatná samotná vôľa vyjadrujúceho sa a nie forma tohto prejavu. Opätovne poukázal

navýpoveďsvedkadr.Zajaca,ktorýpotvrdil,žeprejavvôležalovanýchbolvykonanýnaverejnomfóreza
prítomnosti obecného zastupiteľstva, ktoré bolo uznášania schopné. Poukázal na formu prejavu vôle, že
táto sa prieči logike a zákonu a samotnej vôli, čo v konečnom dôsledku by malo za následok hodnotenie
vôle len ako druhoradej zložky právneho úkonu a jej forma ako jej prvoradá zložka.

12. Vyjadrenie žalobcu bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaných dňa 23.6.2017.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a § 380
CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

14. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

15. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 19. decembra 2017 o 11.25

hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 13. decembra 2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa
§ 219 ods. 1, 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

16. Žalobca namieta odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t.j.
že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

17. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre

jeho rozhodnutie je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191

CSP, a to vzhľadom na to, že súd buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je
logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré

vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, vierohodnosti alebo, keď
výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191-
§ 194 CSP.

18. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym

posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho

vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

19. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

20. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani
nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledokjeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192
až § 194 CSP alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo
použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená

ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

21. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového
stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 ods.
1,2 CSP. Z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu

vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, a preto odvolací súd jeho
rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

22. Mimoriadne podrobné, presvedčivé, vecne správne a zákonné sú aj dôvody napadnutého rozsudku,
s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na tieto odkazuje (§ 387 ods.
2 CSP).

23. Žalobca v odvolaní poukazuje na skutočnosti, ktoré už uvádzal v konaní pred súdom prvej inštancie
a s ktorými sa súd prvej inštancie náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní daného sporu, a preto
odvolacie námietky žalobcu nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a
neumožňujú prijať iné právne závery.

24.Nazdôraznenievecnejsprávnostinapadnutéhorozsudkuakodvolacímnámietkamžalobcuodvolací
súd považuje za potrebné uviesť nasledovné :

25. Podľa § 558 OZ ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky,

predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčaní dlhu má takéto uznanie tento právny následok
len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

26. Uznanie dlhu je samostatným zabezpečovacím inštitútom a zabezpečovaciu funkciu plní tým, že
zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania.

27. Treba poznamenať, že uznanie dlhu je jednostranným právnym úkonom dlžníka adresovaným
veriteľovi. Okrem všeobecných náležitostí predpísaných pre právne úkony (§ 34 a nasl. OZ) je k jeho
platnosti potrebná písomná forma, vyjadrenie prísľubu zaplatiť dlh a uvedenie dôvodu dlhu a jeho výšky,
pretože ak má mať písomné uznanie dlhu (práva) dlžníkom právne následky uvedené v § 558 OZ (t.j.

následkyvpodobe„pretrhnutia“premlčania)jetreba,abydošlokuznaniudlhu(práva)akočododôvodu,
takajdovýšky.Pretožeuznaniedlhujeprávnymúkonomprektorýjepodsankciouneplatnostistanovená
písomná forma (§ 40 ods. 1 OZ), musí byť určitosť prejavu vôle uznať dlh čo do dôvodu a výšky, daná
obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný.

28. Odvolací súd zdôrazňuje, že nestačí, že dlžník, ktorý jednostranný právny úkon urobil, prípadne
veriteľovi, ktorému bol tento úkon adresovaný, bol jasný ako dôvod uznaného dlhu, tak jeho výšky, ak
to nie je zreteľné z textu listiny. Určitosť písomného prejavu je objektívnou kategóriou a takýto prejav by
nemal vzbudzovať pochybnosti o jeho obsahu ani u tretích osôb.

29. V danom prípade odvolací súd pritakáva súdu prvej inštancie, že zápisnica z riadneho zasadnutia
obecného zastupiteľstva zo dňa 8.2.2013 nespĺňa písomné náležitosti uznania dlhu podľa § 558 OZ.

30. Zároveň odvolací súd poznamenáva, že opodstatnená je argumentácia žalovaných, že podmienku
písomnej formy uznania dlhu nemôže nahradiť ani tvrdenie a výsluch svedka dr. Zajaca na pojednávaní.

31. Pretože prednes žalovaných na obecnom zastupiteľstve nespĺňal náležitosti § 558 OZ a počas
konania žalovaní vzniesli aj námietku premlčania práva, správne postupoval súd prvej inštancie, ak
žalobu žalobcu zamietol z titulu premlčania práva tak, ako to konštatuje súd prvej inštancie v dôvodoch
svojho rozhodnutia.

32. Vecne správne súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, a preto odvolací
súd potvrdil rozsudok aj vo výroku o trovách konania.33.O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, a tak
nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaní boli úspešní v odvolacom konaní, a preto

im odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalobcovi.

34. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, zohľadňujúc § 251 CSP.

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).