Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 23, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/59/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712202715
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1712202715.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MichaelyFrimmelovejasudcov

Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Valérie Kleinovej v právnej veci žalobkyne: K.. U. D., bytom
J. N. I. Č.. XX, zastúpená Mgr. Erikou Sojkovou, advokátkou, so sídlom v Bratislave, Bočná 90, proti
žalovaným: 1./ X.. K. D., bytom J. N. I. Č.. XX, 2./ C. Č.O., bytom D., Z. Č.. XX, obaja zastúpení JUDr.
Ingrid Zlochovou, advokátkou, so sídlom v Bratislave, Galvaniho č. 12, o určenie neplatnosti právnych
úkonov, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 18. novembra 2015 č.
k. 5C 46/2012-173 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaní 1./ a 2./ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala pôvodne
určenia, že Notárska zápisnica zo dňa 27.09.2010 číslo : N XXX/XXXX, R. XXXXX/XXXX, R. XXXXX/
XXXX, vydaná Notárskym úradom S.. N. S., ktorej účastníkmi sú žalovaný 1,/ a žalovaný 2./, je neplatná,
ako aj náhrady trov konania, následne v dôsledku zmeny žaloby pripustenej uznesením súdu prvej
inštancie zo dňa 26.03.2013 č. k. 5C 46/2012-88 určenia, že právne úkony žalovaného 1/, a to
uznanie dlhu a súhlas dlžníka s vykonateľnosťou notárskej zápisnice a s exekúciou spísané vo forme

notárskej zápisnice N XXX/XXXX, R. XXXXX/XXXX, R. XXXXX/XXXX na Notárskom úrade S.. N. S. so
sídlom L. X, D., dňa 27.09.2010, a zmluva o pôžičke uzavretá dňa 15.12.2007 medzi žalovaným 1/ a
žalovaným 2/, sú neplatné.

2. Vychádzal zo žaloby skutkovo žalobkyňou odôvodnenej tým, že dňa 14.02.2012 jej bolo súdnou
exekútorkou K.. U. W. oznámené, že proti jej manželovi (žalovanému 1/) sa vedie exekúcia pre
vymoženie pohľadávky 112859, 32 eur s príslušenstvom na základe notárskej zápisnice, ktorá je

exekučným titulom. Exekúcia má byť vykonaná predajom nehnuteľnosti patriacej do BSM. Podľa
žalobkyne táto nikdy notársku zápisnicu nevidela a o záväzku žalovaného 1/ nevedela, nedala súhlas
na jeho vznik, pričom uzatvorenie takého záväzku nie je bežnou vecou a vyžadovalo si jej súhlas.

3. Poukázal na vyjadrenie žalovaného 1./ k žalobe, ktorý potvrdil, že je proti nemu vedená exekúcia na
základe exekučného titulu, a to Notárskej zápisnice zo dňa 27.09.2010 číslo: R. XXX/XXXX, R. XXXXX/
XXXX, R. XXXXX/XXXX, vydanej Notárskym úradom S.. N. S.. Žalovaný 1/ v nej urobil vyhlásenie,

že dňa 15.12.2007 uzatvoril so žalovaným 2/ ako veriteľom Zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bol
záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi bezúročnú peňažnú pôžičku vo výške 3400.000 Sk, t.j. 112859,32
eur , ktorú sa zaviazal vrátiť žalovanému 2/ do konca roku 2008. Zároveň predmetnou notárskou
zápisnicou uznal pohľadávku čo do dôvodu a výšky a súhlasil s vykonaním exekúcie, pokiaľ pohľadávkuneuhradíriadne avčas. Podľažalovaného1./Zmluvouopôžičke zodňa15.12.2007vznikolzáväzokiba
jednému z manželov a na jeho vznik nepotreboval súhlas žalobkyne. Podľa žalovaného 1./ žalobkyňa
o existencii pôžičky vedela, nakoľko peniaze z nej získané boli použité na prestavbu rodinného domu.

Žalobkyňa podľa neho s uzatvorením zmluvy konkludentne súhlasila.

4. Vychádzal i z vyjadrenia žalovaného 2./ k žalobe, že k spísaniu notárskej zápisnice došlo potom, ako
po niekoľkých bezvýsledných urgenciách žalovaného 1/ na vrátenie pôžičky sa žalovaný 1/ vyjadril, že
nemá finančné prostriedky na jej vrátenie. Žalovaný 2/ vyjadril presvedčenie, že žalobkyňa o poskytnutí

pôžičky vedela.

5. Na vyjadrenie žalovaných reagovala žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 16.11.2012. Poukázala
na stanovisko Ústavného súdu SR vyslovené v I. ÚS 26/2010, že pri interpretácii ustanovenia § 145
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) súdy nemôžu vychádzať len z bezprostredného (priameho)
vzťahu k spoločným veciam, ale musia zohľadniť aj možné právne účinky konkrétneho právneho úkonu

vo sfére spoločných vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V podaní uviedla,
že o exekúcii sa dozvedela až v exekučnom konaní na základe Upovedomenia o začatí exekúcie dňa
14.02.2012. Nahliadnutím do exekučného spisu získala vedomosť o existencii notárskej zápisnice a
zmluvy o pôžičke, ktorú uzatvorili žalovaný 1/ a žalovaný 2/. Exekúcia podľa Upovedomenia o začatí
exekúcie mala byť vykonaná predajom nehnuteľnosti patriacej do BSM - nehnuteľnosti zapísané na LV

č. XXX, Správa katastra I., okres I., obec J. N. I., katastrálne územie: J., rodinný dom súpisné číslo XX,
stojaci na parcele č. XXX/XX vo výmere 124m2, zastavané plochy a nádvoria a parcelné číslo XXX/X o
výmere 472m2 , záhrady. Uviedla, že nemá inú možnosť brániť sa proti dôsledkom exekúcie a zásahu
do jej vlastníckeho práva. Konanie jedného z manželov, ktorým tento priamo prenecháva nehnuteľnosti
patriace do BSM na predaj v exekúcii, označila za rozporné s ustanovením § 145 ods. 1 OZ.

6. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci právne ju posúdiac podľa ust. § 40a veta prvá OZ, § 145 ods.
1, 2 OZ, so zreteľom na ust. § 80 c) Občianskeho súdneho poriadku platného do 30.06.2016 (ďalej
len „OSP“). Na základe vykonaného dokazovania zistil, že v čase podania žaloby boli žalobkyňa a
žalovaný 1/ manželia. Počas trvania manželstva nadobudli do BSM nehnuteľnosti zapísané na LV č.

XXX, Správa katastra I., okres I., obec J. N. I., katastrálne územie: J., rodinný dom súpisné číslo XX,
stojaci na parcele č. XXX/XX vo výmere 124m2, zastavané plochy a nádvoria a parcelné číslo XXX/X o
výmere 472m2, záhrady. Dňa 15.12.2007 (za trvania manželstva) uzavrel žalovaný 1/ so žalovaným 2/
Zmluvu o pôžičke, kde sa žalovaný 2/ zaviazal poskytnúť žalovanému 1/ peňažnú sumu 3400.000 Sk
(112.859,32 eur) a žalovaný 1/ sa zaviazal vrátiť žalovanému 2/ poskytnutú sumu v hotovosti najneskôr

do konca roka 2008. Dňa 27.09.2010 žalovaný 1/ vyhlásil do Notárskej zápisnice R. XXX/XXXX, R.
XXXXX/XXXX, R. XXXXX/XXXX spísanej na Notárskom úrade S.. N. S., že pohľadávku žalovanému 2/
v sume 112.859,32 eur uznáva a v prípade nevrátenia tejto sumy žalovanému 2/ výslovne súhlasí s
vykonateľnosťou notárskej zápisnice a exekúciou na celý svoj majetok. Dňa 08.02.2012 vystavila súdna
exekútorka S.. U. W. Upovedomenie o začatí exekúcie EX 278/10 , kde oznámila vykonanie exekúcie

na vymoženie pohľadávky v prospech žalovaného 2/ v sume 112.859,32 eur s príslušenstvom, a to
na základe poverenia Okresného súdu Pezinok vydaného dňa 15.11.2010 v konaní 1Er 2230/2010. V
Exekučnom príkaze zo dňa 08.02.2012 súdna exekútorka vydala príkaz na vykonanie exekúcie formou
predaja nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, Správa katastra I., okres I., obec J. N. I., katastrálne
územie: J., rodinný dom súpisné číslo XX, stojaci na parcele č. XXX/XX o výmere 124m2, zastavané

plochy a nádvoria a parcelné číslo XXX/X o výmere 472m2 , záhrady.

7. Uviedol, že dňa 16.02.2012 sa žalobkyňa písomne dovolala neplatnosti právneho úkonu žalovaného
1/ - notárskej zápisnice R. XXX/XXXX, R. XXXXX/XXXX, R. XXXXX/XXXX spísanej na notárskom
úrade S.. N. S.j. Uznesením Okresného súdu Pezinok, zo dňa 16.03.2012 , č.k. 1Er 2230/2010-38 súd

povolil odklad exekúcie. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.12.2013 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Bratislave 16CoE 56/2012 -63 zo dňa 19.11.2013. Uznesením Okresného súdu
Pezinok zo dňa 05.08.2014 , č.k. 1Er 2230/2010-75 súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a konanie
zastavil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.09.2014. Manželstvo žalobkyne a žalovaného
1/ bolo rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 03.07.2013, č.k. 5C 232/2011-116 rozvedené.

Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.07.2013.

8. Poukázal na to, že žalobkyňa naliehavý právny záujem na požadovanom určení vidí v tom, že existuje
reálna hrozba straty jej spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, ktorá je v exekúcii, pričom žalovaní 1/ a 2/namietali aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne a vzniesli námietku premlčania dovolania sa relatívnej
neplatnosti právneho úkonu - zmluvy o pôžičke.

9. Súd prvej inštancie konštatoval, že ust. § 145 ods. 1 a 2 OZ upravuje vzájomné vzťahy manželov
a tretích osôb s ohľadom na dispozičné úkony bezpodielových spoluvlastníkov, t.j. na právne úkony,
ktorými manželia disponujú so spoločnými vecami ako predmetom bezpodielového spoluvlastníctva.
Uviedol, že vo vzťahu k tretím osobám zakladá aktívnu alebo pasívnu solidaritu manželov z platných
právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí, ktorý dôsledok nastáva bez ohľadu na to, či právny úkon

týkajúci sa spoločných vecí urobil jeden z manželov alebo obaja manželia spoločne, a či išlo o bežnú
vec (záležitosť) alebo o inú než bežnú vec. Konštatoval, že na platnosť právneho úkonu týkajúceho
sa spoločných vecí, urobeného len jedným z manželov (teda úkonu, pri ktorom manželia nevystupujú
spoločne ako účastníci), sa vyžaduje súhlas druhého manžela, ak ide o inú než bežnú záležitosť.
Nedostatok tohto súhlasu má za následok neplatnosť právneho úkonu, pričom v zmysle § 40a OZ ide
o relatívnu neplatnosť, t. j. právny úkon, ktorý nemožno považovať za vybavovanie bežnej záležitosti,

uskutočnený iba jedným z manželov bez súhlasu druhého manžela, sa považuje za platný, pokiaľ sa ten,
kto je ním dotknutý, nedovolá jeho neplatnosti. Dôvodil, že základnou podmienkou aplikácie ustanovenia
§ 145ods. 1 a 2 OZ na konkrétny prípad je existencia právneho úkonu týkajúceho sa spoločných vecí,
za ktoré je potrebné považovať tie, pri ktorých dochádza k dispozícii s predmetom bezpodielového
spoluvlastníctva alebo k výkonu jeho správy. Predmetom BSM podľa platnej právnej úpravy (§ 143 OZ)

môže byť len to, čo môže byť predmetom vlastníctva, teda iba veci v právnom zmysle, t.j. ovládateľné
hmotné predmety a ovládateľné prírodné sily, ktoré slúžia potrebám ľudí. Do pozornosti dal súdnu
prax, podľa ktorej sa za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí nepovažujú napr. zmluva o pôžičke
uzavretá len jedným z manželov (rozsudok Najvyššieho súdu ČSR z 21.12.1973 sp. zn. 3 Cz 57/73
publikovaný v Zborníku stanovísk správ o rozhodovaní súdov a súdnych rozhodnutí najvyšších súdov

ČSSR, ČSR a SSR, vydanom Najvyšším súdom ČSSR, SEVT Praha 1986), ručiteľský záväzok jedného
z manželov (R 61/1973) alebo zmluva o výpožičke uzavretá len jedným z manželov (R 71/1994).

10. Opätovne zhrnul, že žalobkyňa a žalovaný 1/ boli v čase začatia konania manželia. Žalovaný 1/ /
uzavrel dňa 15.12.2007 Zmluvu o pôžičke , v dôsledku ktorej dňa 27.09.2010 formou notárskej zápisnice

uznal dlh voči žalovanému 2/ a vyslovil súhlas s exekúciou na celý svoj majetok. Mal za to, že pokiaľ
v prípade platnosti takéhoto právneho úkonu vznikne spoločný záväzok manželov, je veriteľ oprávnený
na základe exekučného titulu vydaného proti obom alebo aj proti len jednému z manželov domáhať sa
bez ďalšieho (teda bez ohľadu na § 147 ods. 1 OZ) uspokojenia tohto záväzku z majetku patriaceho do
bezpodielového spoluvlastníctva. Pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania

manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená tiež i z majetku patriaceho do bezpodielového
spoluvlastníctva. V týchto prípadoch, v ktorých nejde o spoločný dlh manželov a na ktoré sa preto ani
nevzťahuje § 145 OZ, je povinný druhý manžel, ktorý nie je dlžníkom, strpieť, aby veriteľova pohľadávka
bola uspokojená z majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve oboch manželov.

11. Vyjadril názor, že právny úkon, ktorý má vadu majúcu za následok jeho tzv. relatívnu neplatnosť
v zmysle ustanovenia § 40a OZ, sa považuje za platný (so všetkými právnymi dôsledkami z neho
vyplývajúcimi), pokiaľ ten, na ochranu ktorého je dôvod neplatnosti právneho úkonu určený (oprávnená
osoba), sa neplatnosti nedovolá. Ak sa oprávnená osoba relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovolá,
je právny úkon neplatný od svojho začiatku (ex tunc). Pri dovolaní sa neplatnosti ide o jednostranný

právny úkon, ktorý sa musí adresovať druhému účastníkovi právneho úkonu, resp. všetkým účastníkom
právneho úkonu, ak ten, kto sa dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nie je účastníkom tohto
právneho úkonu. Dôjdením dovolania sa neplatnosti ostatným účastníkom právneho úkonu sa končí
relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať
k absolútnej neplatnosti. Zákon pre to, aby nastali účinky tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu,

neustanovuje žiadnu formu dovolania sa tejto neplatnosti. Možno tak urobiť i žalobou (vzájomnou
žalobou) podanou na súde alebo námietkou v rámci obrany proti uplatnenému právu (nároku) v konaní
pred súdom. Otázku relatívnej neplatnosti je možné v občianskom súdnom konaní vždy riešiť ako otázku
predbežnú. Bez dovolania sa relatívnej neplatnosti je právny úkon platný a súd či iný orgán právnej
ochrany bez tohto jednostranného právneho úkonu nemôže z úradnej povinnosti prihliadnuť na relatívnu

neplatnosť (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 20. 10. 2010, sp. zn. 4 Cdo 136/2009)

12. Podľa súdu prvej inštancie podstata relatívnej neplatnosti právneho úkonu v zmysle ust. § 40a
veta prvá OZ spočíva v tom, že právny úkon, u ktorého je daný dôvod relatívnej neplatnosti, vznikol, odzačiatku existuje, považuje sa za platný, a teda aj vyvolá právne účinky, pokiaľ sa ten, na koho ochranu
je relatívna neplatnosť stanovená, neplatnosti právneho úkonu nedovolal.

13. Uviedol, že žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu vyžaduje preukázanie naliehavého
právneho záujmu, pričom takáto žaloba sa uplatní najmä v prípade, keď určovací výrok je potrebný
z hľadiska občianskoprávnej prevencie (predchádzania ďalším sporom), alebo v prípade, keď výrok o
neplatnosti je potrebný v konaní pred iným orgánom právnej ochrany alebo pred orgánom, ktorému bola
zverená časť právomoci inak patriacej súdom (napr. v konaní pred správou katastra nehnuteľností).

Právny záujem musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže
navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov.
Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha)
a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti
práva alebo právnej neistoty. Záver o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá
podľa súdu prvej inštancie posúdenie, či podaná určovacia žaloba je vhodným (správne zvoleným a

prípustným) procesným nástrojom ochrany jeho práva alebo žalobou, ktorá spornosť neodstraňuje a len
zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať ešte iné konanie.

14. Súd prvej inštancie pripomenul, že žalobkyňa videla naliehavý právny záujem v reálnej hrozbe
straty nehnuteľnosti, ktorá bola v režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov, teda v ohrození

svojho vlastníckeho práva, z dôvodu uznania dlhu žalovaným 1/ a jeho súhlasu s exekúciou. Ustálil,
že v rámci vykonávania dokazovania oboznámením sa s obsahom exekučného spisu Okresného
súdu Pezinok sp. zn. 1Er 2230/2010 zistil, že uznesením, č.k. 1Er 2230/2010-75 zo dňa 05.08.2014,
súd vyhlásil exekúciu vedenú pre vymoženie pohľadávky proti žalovanému 1/ za neprípustnú a túto
zastavil, keď v odôvodnení tohto rozhodnutia konštatoval, že exekučný titul notárska zápisnica spísaná

S.. N. S., notárkou, č. R. XXX/XXXX, R. XXXXX/XXXX, R. XXXX/XXXX zo dňa 27.09.2010 nespĺňa
podmienku materiálnej vykonateľnosti , nakoľko žalovanému 1/ nebol poskytnutý čas plnenia záväzku
a teda notárska zápisnica nie je vykonateľným exekučným titulom. Uvedené súdne rozhodnutie, ktoré
nadobudloprávoplatnosťdňa27.09.2014,vyhodnotilzároveňrozhodnutímzakladajúcim prekážku "res
iudicata"(prekážkuvecirozhodnutej),keďuvedenépodľasúduprvejinštancieznamená,ženapodklade

predmetnej notárskej zápisnice nie je možné začať žiadnu ďalšiu exekúciu, čím je daná neexistencia
naliehavého právneho záujmu žalobkyne na určení, že právne úkony žalovaného 1/ obsiahnuté v
notárskej zápisnici spísanej S.. N. S., notárkou, č. R. XXX/XXXX, R. XXXXX/XXXX, R. XXXX/XXXX
zo dňa 27.09.2010, t.j. uznanie dlhu a vyhlásenie súhlasu s exekúciou, sú neplatné, vzhľadom na ktorú
skutočnosť žalobu žalobkyne zamietol.

15. V časti určenia, že právny úkon Zmluva o pôžičke zo dňa 15.12.2007 uzavretá medzi žalovaným
1/ a žalovaným 2/ je neplatná, súd prvej inštancie posudzoval čas, kedy sa žalobkyňa neplatnosti tohto
právneho úkonu dovolala. Ustálil, že sa tak stalo podaním doručeným mu dňa 23.11.2012 označeným
ako zmena žaloby. Konštatoval, že všeobecná trojročná premlčacia doba na dovolanie sa relatívnej

neplatnosti právneho úkonu, vyplývajúca z ustanovenia § 101 OZ, začala plynúť dňom nasledujúcim po
uzavretí Zmluvy o pôžičke , t.j. 16.12.2007 a uplynula dňa 16.12.2010, keď však žalobkyňa sa dovolala
voči účastníkom zmluvy relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu až podaním zmeny žaloby dňa
23.11.2012. Poukázal na to, že v podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 28.10.2013 žalovaný 2/
uviedol, že ak sa žalobkyňa cítila ako dlžník na základe vyššie uvedenej zmluvy o pôžičke, mala sa jej

neplatnosti dovolať v lehote 3 rokov, pričom tak urobila až zmenou žaloby, doručenou mu dňa 17.5.2013.
Uvedené súd prvej inštancie posúdil ako vznesenú námietku premlčania. Pri poznaní, že žalobkyňa sa
o existencii Zmluvy o pôžičke zo dňa 15.12. 2007 dozvedela najneskôr dňa 14.2.2012, zastal názor,
že trojročná premlčacia lehota začala plynúť dňa 15.02.2012. Vyhodnotil, že žalobkyňa sa neplatnosti
právneho úkonu - uzavretia pôžičky jedným z manželov dovolala dňa 17.05.2013, teda včas.

16. Súd prvej inštancie taktiež konštatoval, že žalobkyňa je na dovolanie sa relatívnej neplatnosti aktívne
legitimovaná ako manželka dlžníka (žalovaného 1/) a osoba dotknutá právnym úkonom žalovaného
1/. V prípade určenia neplatnosti Zmluvy o pôžičke zo dňa 15.12.2007 opäť skúmal otázku existencie
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, keď podobne ako v prípade určenia neplatnosti

právnych úkonov žalovaného 1/ obsiahnutých v notárskej zápisnici i tu videla žalobkyňa existenciu
naliehavého právneho záujmu v reálnej hrozbe straty nehnuteľnosti formou vedenej exekúcie. Poukázal
na to, že exekúcia vedená proti žalovanému 1/ bola zastavená, čo znamená reálne, že t. č. nie
je nehnuteľnosť, ktorej žalobkyňa bola bezpodielovou spoluvlastníčkou, exekúciou 1Er 2230/2010ohrozená, čím podľa súdu prvej inštancie došlo k strate naliehavého právneho záujmu na určení
neplatnosti zmluvy o pôžičke.

17. Pokiaľ ide o namietanú absolútnu neplatnosť Zmluvy o pôžičke zo dňa 15.12.2007, súd prvej
inštancie nezistil dôvody zakladajúce absolútnu neplatnosť zmluvy, keď vyhodnotil, že zmluva je
právnym úkonom jasným a zrozumiteľným, je v nej prejavená vážna vôľa veriteľa a dlžníka, dohodnutý
predmet plnenia i doba plnenia. Prevzatie plnenia potvrdil dlžník svojim podpisom a zaviazal sa peniaze
vrátiť najneskôr do konca roka 2008. K spísaniu notárskej zápisnice o uznaní dlhu a

súhlase s exekúciou došlo až 27.09.2010. Návrh na začatie exekúcie podal veriteľ dňa 01.10.2010, teda
takmer dva roky po splatnosti pôžičky. Prevzatie peňazí s pôžičky žalovaný 1/ nikdy nepoprel. Právne
uzavrel, že z hľadiska absolútnej neplatnosti právneho úkonu nie je podstatné, akým spôsobom boli
tieto peniaze použité a či žalovaný 1/ tento záväzok zahrnul do masy BSM alebo nie.

18. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa ust. §

142 ods. 1 OSP a úspešným žalovaným priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

19. Proti tomuto rozsudku podala riadne a včas prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie
žalobkyňa a žiadala ho zmeniť a jej žalobe v celom rozsahu vyhovieť, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Nesúhlasila s vysloveným právnym názorom súdu prvej

inštancie o strate naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti právnych úkonov žalovaného 1./
obsiahnutých v relevantnej notárskej zápisnici v dôsledku vydania uznesenia Okresného súdu Pezinok
zo dňa 05.08.2014 č. k. 1Er 2230/2010-75, Ex 278/2010, keď je podľa nej len zrejmé, že uvedené
uznesenie môže mať pre ňu dopad len vo vzťahu k prípadným ďalším pokusom žalovaných zexekvovať
jej majetok a majetok žalovaného 1./ na podklade tejto notárskej zápisnice. Nemôže však mať podľa

nej dopad na iné mimoexekučné vzťahy žalobkyne k žalovaným a jej právne postavenie označila za
naďalej neisté, a to napr. v tom, že žalovaný 2./ je naďalej oprávnený vymôcť svoju pohľadávku voči
žalovanému 1./ na základe napadnutej zmluvy o pôžičke a tak sa pokúsiť zexekvovať aj jej majetok.
Naliehavý právny záujem na požadovanom určení odôvodnila ja doposiaľ nevyporiadaným BSM so
žalovaným 1./, nakoľko pre jeho vyporiadanie je podľa nej dôležité posúdenie toho, či dlh žalovaného

1./ voči žalovanému 2./ vznikol a či trvá. Uvedené má potom vplyv aj na jej právne postavenie ako
vlastníčky, resp. spoluvlastníčky nehnuteľnosti. V tomto smere poukázala na súdnu prax týkajúcu sa
posudzovania existencie naliehavého právneho záujmu v konaniach o určovacích žalobách. Stav jej
právnej neistoty podľa nej vyplýva z toho, že nie je doposiaľ zrejmé, či zmluva o pôžičke nebola len
fiktívna a či je alebo nie je platným právnym úkonom, t. j. či žalovaný 2./ môže na jej základe sa

domáhať uspokojenia svojej pohľadávky z nej plynúcej voči žalovanému 1./, resp. či táto môže byť
uspokojená z jej majetku, prípadne z majetku patriaceho do BSM. Mala za to, že tento stav jej právnej
neistoty môže eliminovať len pozitívny výrok súdu v danom konaní. Tým, že súd prvej inštancie dospel
k záveru o nedostatku jej naliehavého právneho záujmu na požadovaných určeniach, podľa nej poprel
jej základné právo na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, o to viac, že dôvod naliehavého

právneho záujmu posudzoval len na základe ňou tvrdených skutočností a neposudzoval ho ex offo.
Napadnutý rozsudok označila za arbitrárny, keď súd prvej inštancie podľa nej porušil aj ust. § 132 OSP o
hodnotení dôkazov. Arbitrárnosť napadnutého rozsudku videla v skutočnosti, že existenciu naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení skúmal len vo vzťahu k zastaveného exekučnému konaniu.
Poukázala tiež na súdnu judikatúru týkajúcu sa zákonných požiadaviek na odôvodnenie súdneho

rozhodnutia. Za paradox označila tú skutočnosť, že súd prvej inštancie zamietol jej žalobu z dôvodu
nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, pričom v odôvodnení napadnutého
rozsudku zároveň uviedol, že zmluva o pôžičke zo dňa 15.12.2007 nie je absolútne neplatným právnym
úkonom, hoci pre nedostatok existencie naliehavého právneho záujmu nebol oprávnený skúmať vecnú
opodstatnenosť žaloby.

20. Žalovaní 1./ a 2./ v rámci svojej odvolacej repliky realizovanej prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 11.01-2016 žiadali napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdiť, a to s poukazom na rozhodnutie Okresného súdu Pezinok
zo dňa 05.08.2014, právoplatného dňa 27.09.2010, č. k. 1Er 2230/2010-75 o zastavení exekúcie

vedenej na základe relevantného exekučného titulu z dôvodu, že tento nespĺňa podmienku materiálnej
vykonateľnosti a notárska zápisnica nie je vykonateľným exekučným titulom. Uvedené rozhodnutie
označili za „res judicata“ vo vzťahu k preskúmavanej veci. V časti určenia neplatnosti zmluvy o pôžičke
zo dňa 15.12.2007 sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o tom, že nebola preukázaná jejabsolútna neplatnosť. Mal za to, že súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neporušil právo žalobkyne
na spravodlivý proces.

21. Žalobkyňa ďalšiu písomnú odvolaciu repliku nepodala.

22 .Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového priadku (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

23. Podľa § 470 ods. 2 CSP, veta prvá, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

24. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec podľa § 379 CSP, § 380 ods.
1 CSP a § 381 CSP bez pojednávania s poukazom na ust. § 385 ods. 1 CSP a postupom podľa §
219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP. Dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné,

keď súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie správnym smerom a v
rozsahu potrebnom z hľadiska skutočností potrebných pre posúdenie uplatneného nároku. Výsledky
vykonaného dokazovania pokiaľ ide o určenie neplatnosti právnych úkonov žalovaného 1/ obsiahnutých
v notárskej zápisnici správne zhodnotil. V tomto rozsahu na vec aplikoval zodpovedajúce práve normy,
ktoré aj správne vyložil. Svoje skutkové a právne závery v napadnutom rozhodnutí pokiaľ ide o petit

žaloby týkajúci sa neplatnosti právnych úkonov žalovaného 1./, a to uznanie dlhu a súhlas dlžníka
s vykonateľnosťou notárskej zápisnice a s exekúciou spísané vo forme notárskej zápisnice N XXX/
XXXX, R. XXXXX/XXXX, R. XXXXX/XXXX na Notárskom úrade S.. N. S.E. so sídlom L. X, D., dňa
27.09.2010, aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP), z ktorého dôvodu sa odvolací súd s jeho právnymi
závermi stotožňuje a konštatuje ich správnosť (§ 387 ods. 2 CSP). Odôvodnenie napadnutého rozsudku

v tomto rozsahu je dostatočne vyčerpávajúce, preto si nežiada ani doplniť dôvody na zdôraznenie
jeho správnosti, pretože v odvolaní uvádzané argumenty nie sú spôsobilé privodiť iný než napadnutým
rozsudkom vyslovený právny záver o nedôvodnosti uplatneného nároku v tejto časti pre nedostatok
naliehavého právneho záujmu žalobkyne na tomto určení a vzhľadom na uvedené sa nižšie odvolací súd
vyjadruje len k odvolacím námietkam žalobkyne ohľadom tejto časti rozhodnutia súdu prvej inštancie.

Vo vzťahu k časti preskúmavaného súdneho rozhodnutia týkajúceho sa určenia neplatnosti zmluvy o
pôžičke uzatvorenej dňa 15.12.2007 medzi stranami sporu odvolací súd na rozdiel od právneho záveru
súdu prvej inštancie vyhodnotil žalovaným 2./ vznesenú námietku premlčania nároku žalobkyne na
dovolanie sa relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu za dôvodnú. Pokiaľ ide o tvrdenú absolútnu
neplatnosť uvedeného právneho úkonu uzatvoreného medzi žalovanými odvolací súd zhodne správnym

záverom súdu prvej inštancie konštatuje neexistenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení v tomto rozsahu a s jeho odôvodnením sa v tomto smere tiež stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP).

25. Predmetom preskúmavaného konania bolo posúdenie platnosti právnych úkonov žalovaného 1/
ako bývalého manžela žalobkyne obsiahnutých v notárskej zápisnici R. XXX/XXXX, R. XXXXX/XXXX,

R. XXXXX/XXXX zo dňa 27.09. 2010, ktorých relatívnej neplatnosti sa žalobkyňa účinne dovolala
podľa právneho názoru odvolacieho súdu až doručením návrhu na zmenu žaloby žalobkyňou súdu
prvej inštancie, ktorú zmenu žaloby súd prvej inštancie pripustil uznesením zo dňa 26.03.2013 č. k.
5C 46/2012-88, keďže dovolanie sa neplatnosti týchto právnych úkonov žalobkyňou listami zo dňa
16.02.2012 adresovanými žalovaným vyhodnotil odvolací súd za právne neúčinné, nakoľko uvedené

právne úkony žalobkyne postrádajú zákonnú podmienku určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu
podľa ust. § 37 ods. 1 OZ, keď ich obsahom nie je dovolanie sa neplatnosti právnych úkonov
obsiahnutých v relevantnej notárskej zápisnici, ktorých neplatnosť je i predmetom sporu, ale žalobkyňa
sa v uvedených listoch dovoláva relatívnej neplatnosti notárskej zápisnice a neurčito vymedzeného
právneho úkonu, obsahom ktorého je povinnosť žalovaného1/ zaplatiť žalovanému 2/ sumu 112859,32

eur s príslušenstvom. Vzhľadom na to, že vo vzťahu k tejto časti žalobného petitu nebola zo strany
žalovaných vznesená námietka premlčania dovolania sa relatívnej neplatnosti právnych úkonov v
zmysle zmeny petitu žaloby pripustenej súdom prvej inštancie vyššie uvedeným uznesením, odvolací
súd sa včasnosťou dovolania sa relatívnej neplatnosti týchto právnych úkonov tvoriacich predmet žaloby
nezaoberal a rovnako ako súd prvej inštancie sa zaoberal priorite posúdením existencie naliehavého

právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení v tomto rozsahu.26. Podľa § 80 písm.c/ OSP platného v čase konania pred súdom prvej inštancie návrhom na začatie
konania bolo možné uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo
nie je, ak bol na tom naliehavý právny záujem.

27. Povinnosťou súdu v každom súdnom konaní o určovacej žalobe bolo a aj aktuálne je prednostne
riešiť preukázanie naliehavého právneho záujmu a už pri jeho nepreukázaní vznikne stav, kedy súd bez
vykonania ďalšieho dokazovania o žalobe rozhodne. Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či
tu právny vzťah alebo právo je či nie je, boli aj sú po procesnej stránke skutočnosti, že strany sporu

majú vecnú legitimáciu a že na určení je naliehavý právny záujem. Naliehavosť právneho záujmu je
charakterizovaná určitými aspektmi, t.j. žalovaným je popieraná existencia ( neexistencia) práva či
právneho pomeru žalobcu, teda je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi stranami je sporný,
jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý
nemožno odstrániť nijako inak, než práve požadovaným určovacím výrokom. Naliehavý právny záujem
na určení je daný tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené vecné právo žalobcu, čo by malo za

následok, že bez tohto určenia by bolo toto vecné právo žalobcu neisté. Povinnosť preukazovať, že v
čase rozhodovania súdu na určení práva alebo právneho vzťahu je naliehavý právny záujem, zaťažuje
žalobcu, pre ktorého to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia
naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení. Určovacou žalobou sa žalobca domáha vydania
autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je ( pozitívna určovacia žaloba) alebo

že tu nie je (negatívna určovacia žaloba). Žalobca podaním určovacej žaloby vyjadruje, že mu k ochrane
jeho práva postačí jeho určenie - danie mu istoty práva.

28. Odvolací súd má za to, že v danej veci súd prvej inštancie existenciu naliehavého právneho
záujmu na určení neplatnosti právnych úkonov žalovaného 1/ obsiahnutých v notárskej zápisnici zo

dňa 27.09.2010 skúmal dostatočne a správne ho aj posúdil. Určovací petit musí spôsobiť vznik, zmenu
alebo zánik vecného práva žalobcu, ktorých práv žalobkyne sa právne úkony v tejto notárskej zápisnici
netýkajú. Súd prvej inštancie taktiež správne zhodnotil zistený skutkový stav, že exekučné konanie
vedené na jej podklade bolo zastavené uznesením Okresného súdu Pezinok zo dňa 05.08.2014 č.
k. 1Er 2230/2010-75, ktorým tento súd vyhlásil exekúciu vedenú na podklade relevantnej notárskej

zápisnice za neprípustnú a zastavil ju, pričom v odôvodnení uvedeného rozhodnutia konštatoval, že
daná notárska zápisnica, t. j. exekučný titul, nespĺňa podmienku materiálnej vykonateľnosti. Súd prvej
inštancie potom správne právne posúdil, že nadobudnutím právoplatnosti uvedeného rozhodnutia došlo
k založeniu prekážky „res iudicata“ vo vzťahu k akejkoľvek ďalšej iniciovanej exekúcii na základe tohto
exekučného titulu, preto nemožno konštatovať existenciu ohrozenia právneho postavenia žalobkyne v

príčinnej súvislosti s právnymi úkonmi žalovaného 1/ v ňom obsiahnutými.

29. Odvolaciu námietku žalobkyne o údajnej nezákonnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku v tejto
časti vyhodnotil odvolací súd za neopodstatnenú, nakoľko napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v
tejto časti obsahuje všetky zákonné náležitosti a súd prvej inštancie venoval jeho odôvodneniu náležitú

pozornosť. Stručne a jasne v ňom opísal priebeh konania, vysvetlil argumentáciu oboch strán sporu,
uviedol na vec sa vzťahujúce právne normy a spôsob ich aplikácie. Svoje rozhodnutie v tomto rozsahu
odôvodnil vyčerpávajúcim spôsobom.

30. V časti určenia neplatnosti Zmluvy o pôžičke zo dňa 15.12.2007 odvolací súd vyhodnocoval

dôvodnosť žalovaným 2/ vznesenej námietky premlčania dovolania sa relatívnej neplatnosti tohto
právneho úkonu žalobkyňou, keď na rozdiel od právneho názoru súdu prvej inštancie túto vyhodnotil
za dôvodnú.

31.Relatívneneplatnýprávnyúkonsapovažujezaplatný,pokiaľsaten,ktojetakýmtoúkonomdotknutý,

jeho neplatnosti nedovolá v rámci plynutia premlčacej doby, keďže aj právo dovolať sa relatívnej
neplatnosti právneho úkonu podlieha premlčaniu. Vzhľadom na to, že pre dovolanie sa relatívnej
neplatnosti právneho úkonu nie je určené inak, toto právo sa premlčí vo všeobecnej premlčacej lehote
podľa ust. § 101 OZ, ktoré premlčaciu dobu nediferencuje na lehotu subjektívnu a objektívnu. Podľa
ust. § 101 OZ všeobecná premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po

prvý raz. Citované ustanovene (na rozdiel od práva na náhradu škody alebo na vydanie bezdôvodného
obohatenia) neupravuje osobitne plynutie subjektívnej a osobitne plynutie objektívnej premlčacej doby.
Všeobecná premlčacia doba teda začína plynúť prvý deň po realizácii relevantného právneho úkonu,
ktorého relatívna neplatnosť sa namieta. Tento okamih je daný objektívne a nezávisí od toho, či a kedy sadotknutá osoba o právnom úkone dozvedela. Moment získania vedomosti dotknutej osoby o existencii
právneho úkonu, ktorý považuje za relatívne neplatný, je preto irelevantný.

32. Z obsahu preskúmavaného spisového materiálu vyplýva, a správne to ustálil aj súd prvej inštancie,
že žalobkyňa sa relatívnej neplatnosti Zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi žalovanými dňa 15.12.2007,
dovolala písomným podaním doručeným mu dňa 23.11.2012, ktorého obsahom bola zmena petitu
žaloby, t. j. po márnom uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, ktorá začala plynúť dňom nasledujúcim po
uzatvorení zmluvy o pôžičke medzi žalovanými, teda dňa 16.12.2007, a márne uplynula dňa 16.12.2010.

Vzhľadom na dôvodne vznesenú námietku premlčania nároku žalobkyne na dovolanie sa relatívnej
neplatnosti danej zmluvy o pôžičke došlo k zániku jej práva na súdnu vymáhateľnosť následkov s týmto
dovolaním sa spojených a jej premlčanému právu nemožno priznať súdnu ochranu, z ktorého dôvodu je
potom nutné žalobkyňou podanú žalobu v tejto časti vyhodnotiť za nedôvodnú. Pre prípad posudzovania
otázky absolútnej neplatnosti tohto právneho úkonu je potom nutné konštatovať absenciu naliehavého
právneho záujmu na tomto určení, keďže týmto určením by nedošlo k vzniku, zmene alebo zániku

žiadneho vecného práva žalobkyne.

33. Na základe vyššie uvedeného preto odvolací súd vyhodnotil všetky odvolacie námietky žalobkyne
za nedôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správny podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP v
spojení s § 378 ods. 1 CSP vzhľadom na plný úspech žalovaných v odvolacom konaní, keď o ich výške
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti
tohto rozhodnutia ( § 262 ods. 2 CSP).

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).