Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 29, 2018

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 12Csp/128/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716210773
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Zelený

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2018:8716210773.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudcom JUDr. Františkom Zeleným v právnej veci žalobcu S. Č.,

H..XX.X.XXXX, R. C. K., A. XXX/XX, štátne občianstvo Slovenská republika, proti žalovanému S. Š., H..
XX.X.XXXX, R. C. S., N. L. XX, štátne občianstvo Slovenská republika, práv. zast. A. N. H., B.R., F.. K.
XXXX/X, S., v konaní určenie neplatnosti právneho úkonu s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto
náhradyrozhodnesúdI.inštanciesamostatnýmuznesenímpoprávoplatnostirozhodnutiavovecisamej.

III. Z r u š u j neodkladné opatrenie nariadené Krajským súdom Prešov dňa 11.5.2017 pod sp. zn.
XXCo/XX/XXXX - XX.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 12.12.2016 domáhal, aby nariadil neodkladné opatrenie a
určil, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 15.1.2015 je absolútne neplatná,
určil, že žalobca je výlučným vlastníkom bytu č. 3, nachádzajúcom sa na I. poschodí na ul. A. XXX/
X N. K., zapísanom na LV č. XXXX. Uplatnil si náhradu trov konania. Žalobu v písomnom podaní
odôvodnil tým, že v priebehu roku 2014 sa dostal do finančnej tiesne a preto dňa 10.12.2014 uzavrel so

žalovaným zmluvu o pôžičke, na základe ktorej si od žalovaného zapožičal finančnú hotovosť 18.000,-
eur. Časť bola zaslaná na jeho bankový účet a druhá časť bola zaplatená ako dlžná suma Prvej
stavebnej sporiteľni, ktorú zastupovala spoločnosť F. O., B..K.. Termín splatnosti pôžičky bol dohodnutý
a deň 28.2.2015. Spolu so zmluvou o pôžičke strany uzavreli zmluvu o zriadení záložného práva na
byt č. 3, nachádzajúci sa na I. podlaží, V.. A.. Dňa 15.1.2015 došlo medzi žalobcom a žalovaným
k podpisu fiktívnej kúpnej zmluvy na návrh žalovaného, predmetom ktorej mal byť prevod bytu č. 3,
zapísaného na LV č. XXXX. V zmluve bola uvedená kúpna cena vo výške 30.000,- eur, ktorú mal

žalovaný vyplatiť predávajúcemu. Táto kúpna cena však žalobcovi nebola nikdy vyplatená. Žalobca
nemalzáujemuzavrieťsožalovanýmkúpnuzmluvu,ktorájesimulovanýmprávnymúkonom.Žalovanýto
prostredníctvom osoby Q. N. ako sprostredkovateľa pôžičky takto požadoval a ako dôvod uzavretia tejto
zmluvy bolo uvedené, že slúži len ako ochrana pred ďalšími možnými veriteľmi a exekúciami a nemala
byť použitá na prevod vlastníckych práv uvedeného bytu. V skutočnosti však išlo o zastretý právny úkon,
ktorým bola zmluva o pôžičke. Kúpna zmluva je neplatným právnym úkonom, pretože svojim obsahom a
účelom odporuje zákonu. Mal záujem iba o finančnú pôžičku. So žalovaným uzavrel zmluvy, ktoré tento

zneužil a v dôsledku toho žalobca stratil vlastnícke právo k svojmu bytu, čím prišiel o obydlie. Žalovaný
sa domáhal vrátenia sumy z kúpnej zmluvy vo výške 30.000,- eur, ktorú nikdy žalobcovi nevyplatil.
Pri uzavretí kúpnej zmluvy nešlo o prejav slobodnej a vážnej vôle žalobcu. Žalovaný nadobudol
vlastnícke právo v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný sa prostredníctvom súdneho exekútora nazáklade notárskej zápisnice domáhal vypratania nehnuteľnosti, čím je vážne zasiahnuté do práva na
jeho byte. písomnom podaní doručenom súdu dňa 28.2.2017 ďalej uviedol, že svoj byt nikdy nikomu
nepredal. Má vedomosť, že žalovaný má viacero podobných káuz a so svojimi partnermi obchoduje s

nehnuteľnosťami. Podania a písomnosti mu pomáha písať dcéra jeho známej.
Na preukázanie svojich tvrdení predložil rozhodnutie Okresného úradu, zmlúv o zriadení záložného
práva k nehnuteľnosti, kúpnu zmluvu, vyhlásenie záložného veriteľa, zmluvu o pôžičke, návrh na vklad
vlastníckeho práva a návrh na povolenie odkladu exekúcie spolu s uzneseniami Okresného súdu
Poprad.

2.Žalovaný vo svojich písomných podaniach uviedol, že žalobu žiada zamietnuť. Poprel tvrdenia
žalobcu, s týmto uzavrel riadnu kúpnu zmluvu, nešlo o simulovaný právny úkon. V exekučnom konaní
XXEr XXX/XXXX sa domáha vypratania spornej nehnuteľnosti, ktorú žalobca napriek svojmu záväzku
obsiahnutého v notárskej zápisnici. Poprel, aby mal viac obdobných káuz. Kúpna zmluva deklaruje
prevod vlastníckeho práva k bytu, túto žalobca podpísal. Kúpna zmluva bola prejavom vôle oboch strán,

ktorú strany vážne, zrozumiteľne a úplne slobodne prejavili. Byt mal záujem zakúpiť pre svoju dcéru.
Na pojednávaní ďalej uviedol, že so žalobcom sa osobne nepoznal a prakticky sa videli iba raz. Od S..
N. sa dozvedel o byte na odpredaj s tým, že na byte viaznu dlhy, tento má byť vydražený a pokiaľ sa
vyplatia dlžoby, majiteľ má záujem byt odpredať. Jednalo sa o 2-izbový byt vo Svite. Ako prvá bola
uzavretá záložná zmluva za tým účelom, aby mal zábezpeku svojej ochrany, pretože byt bol pôvodne

v dražbe, nevedel ako sa daný prípad skončí a nepoznal predávajúceho. Záložná zmluva mala platiť do
doby zavŕšenia kúpnej zmluvy. Kúpnu zmluvu zo dňa 4.12.2014 nepodpisoval spoločne so žalobcom,
túto mu predložil p. N.. Kúpnu cenu uhradil podľa dohodnutých podmienok. Sumy 18.000,- eur a 3.500,-
eur zaslal na účet žalobcu a sumu 8.500,- eur mu odovzdal osobne po overení podpisu na doklade pre
kataster. Žalobca spomenul, že potrebuje vyplatiť určité finančné prostriedky na úhradu dlhu. Zmluvu

o pôžičke vyhotovil p. N. B. K. S..Č.. Pretože mala súvisieť s niečím, s čím nesúhlasil, preto zmluvu o
pôžičkenepodpísalažiadnefinančnéprostriedkyžalobcovinepožičal.Trvalnazriadenízáložnéhopráva
auzavretíkúpnejzmluvy. Ajkeďzáložnéprávomaloslúžiťnazabezpečeniepôžičky,vždytvrdil,žesuma
18.000,- eur, ktorá bola uvedená v návrhu písomnej zmluvy o pôžičke, bude zálohou na kúpnu cenu a
má slúžiť na vyplatenie dlhov žalobcu, zrušenie dražby a vyčistenie listu vlastníctva tak, aby mohla byť

uzavretá kúpna zmluva. Nakoniec bola dražba zrušená a mohlo dôjsť k uzavretiu kúpnej zmluvy. Žalobca
sa zaviazal byt vypratať do 3 mesiacov, čo neurobil. Zálohové platby neuhrádza pravidelne a preto
na výzvu správcu dopláca vyúčtovania. Žalobca s ním nekomunikuje, byt užíva podľa jeho vedomostí
sám. Nevykonáva podnikateľskú činnosť spočívajúcu v požičiavaní peňazí fyzickým osobám a žalobcovi
nemal záujem peniaze požičať.

Na preukázanie svojich tvrdení predložil doklady o vklade finančných prostriedkov, potvrdenie firmy F.
O., notársku zápisnicu a doklady o hotovostných vkladoch.

3.Uznesením zo dňa 9.1.2017 súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

4.Krajský súd uznesením zo dňa 11.5.2017 zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že zakázal
žalovanému nakladať s bytom č. 3, nachádzajúcim sa v obytnom dome č. 298, zapísanom na LV č.
1997 k. ú. Svit.

5.Súd na základe vykonaného dokazovania vypočutím svedka Q. N., oboznámením listinných dôkazov

a to: rozhodnutie Okresného úradu, zmlúv o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, kúpnu zmluvu,
vyhlásenie záložného veriteľa, zmluvu o pôžičke, návrh na vklad vlastníckeho práva a návrh na
povolenie odkladu exekúcie spolu s uzneseniami Okresného súdu Poprad, doklady o vklade finančných
prostriedkov, potvrdenie firmy F. O., notársku zápisnicu a doklady o hotovostných vkladoch zistil
nasledovný skutkový stav:

6.Dňa 4.12.2014 bola vyhotovená písomná kúpna zmluva medzi predávajúcim Patrikom Čelkom a
kupujúcim Pavlom Šoltésom. Podľa bodu II. predávajúci prehlásil, že je výlučným vlastníkom 2-izbového
bytu č. 3 s príslušenstvom na I. poschodí bytového domu nachádzajúceho sa na ul. A. K. Č.K. XXX,
H. S. S.. Č.. XXX/XXX, podielovým spoluvlastníkom pozemku, na ktorom je postavená bytová budova

a podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu, všetko zapísané na LV č. XXXX E..
Ú.. K. v podiele 1/1. Na byte viaznu ťarchy a to vecné bremeno v prospech vlastníkov bytu a záložná
zmluva na nehnuteľnú vec v prospech S. K. K.. Podľa bodu III. predmetom zmluvy je odplatný prevod
vlastníckeho práva k bytu, pozemku, na ktorom je postavená bytová budova a podielu na spoločnýchčastiach a zariadeniach. Podľa bodu IV. zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene vo výške 30.000,-
eur, ktorú sa kupujúci zaviazal zaplatiť v troch splátkach a to sumu 18.000,- eur na účet predávajúceho
do 11.12.2014 (č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX), sumu 3.500,- eur pri podpise kúpnej zmluvy a 8.500,-

eur pri podaní návrhu na vklad kúpnej zmluvy. Strany prehlásili, že na predmete kúpy nie sú žiadne
právne vady, ktoré by predávajúcemu bránili alebo ho obmedzovali v nakladaní s predmetom kúpy.
Predávajúci ďalej vyhlásil, že ku dňu uzavretia zmluvy neexistuje žiadna splatná alebo nesplatená
daňová povinnosť, nevysporiadané reštitučné nároky a i. Predávajúci sa v bode VI. zmluvy zaviazal
poskytnúť kupujúcemu potrebnú súčinnosť pri prevode vlastníctva a odovzdal predmet kúpy ihneď po

zaplatení kúpnej ceny. Podľa bodu VIII., zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpisu oboma
zmluvnými stranami. Zmluvné strany vyhlásili, že si zmluvu prečítali a že táto tak ako bola vyhotovená
zodpovedajú skutočnej vôli, ktorú si vzájomne, vážne, zrozumiteľne a úplne slobodne prejavili. Zmluva
obsahuje podpis predávajúceho a kupujúceho. Podpis predávajúceho bol overený príslušným správnym
orgánom dňa 15.1.2015. Rozhodnutím Okresného úradu zo dňa 11.2.2015 pod č. V242/2015 správny
orgán povolil vklad vlastníckeho práva k bytu a pozemku v prospech žalovaného na základe kúpnej

zmluvy, uzavretej medzi stranami. Rozhodnutie bolo doručované žalobcovi aj žalovanému.

7.Dňa 10.12.2014 súdu nezistenou osobou bol vyhotovený návrh zmluvy o pôžičke, ktorá mala byť
uzavretá medzi žalovaným ako veriteľom, Q. N. a žalobcom ako dlžníkom, predmetom ktorej malo byť
poskytnutie peňažných prostriedkov dlžníkovi veriteľmi vo výške 18.000,- eur na bankový účet dlžníka

XXXXXXXXXX/XXXX vedenej v K. K., a.s. Dlžník sa zaviazal poskytnuté prostriedky vrátiť do 28.2.2015.
ÚčelpôžičkyboldefinovanýnavyplateniezáväzkovdlžníkomvočidražobnejspoločnostiF.O.Ž..Zmluva
mala nadobudnúť účinnosť dňom jej podpisu oboma zmluvnými stranami. Zmluvu podpísal iba žalobca
a podpis žalobcu bol overený príslušným správnym orgánom. Dňa 10.12.2014 žalovaný a Q. N. v
pozícii záložných veriteľov uzavreli so žalobcom ako záložcom zmluvu o zriadení záložného práva k

nehnuteľnosti, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva na zaistenie pohľadávky záložných
veriteľov voči záložcovi, ktorá vznikla na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 10.12.2014, na základe ktorej
poskytli záložní veritelia záložcovi ako dlžníkovi peňažné prostriedky v sume 18.000,- eur a záložca sa
zaviazal tieto peňažné prostriedky vrátiť v lehote do 28.2.2015. Predmetom zálohu bol byt č. 3 na ul. A.
XXX E.. Ú.. K., zapísaný na LV č. XXXX. Záložného právo spočívalo v zákazke akéhokoľvek nakladania

so zálohom bez súhlasu záložných veriteľov. Záložnú zmluvu podpísali všetky zmluvné strany. Podpis
záložcu bol overený dňa 10.12.2014. Dňa 11.12.2014 Q. N. predložil Okresnému úradu návrh na vklad
záložného práva do katastra nehnuteľností. Správny orgán vklad povolil svojim rozhodnutím zo dňa
11.2.2015. Dňa 12.2.2015 žalovaný a Q. N. doručili Okresnému úradu Poprad vyhlásenie záložného
veriteľa o vzdaní sa záložného práva k nehnuteľnému majetku, a to bytu č. X H. V.. A. s prísl. Dňa

19.1.2015 notárom A.. P. Č. bola pod číslom H. vyhotovená notárska zápisnica o vyhlásení povinnej
osoby S. Č., Ž. S. Č. je povinný vypratať nehnuteľnosť, a to byt č. 3 najneskôr do 15.3.2015. Menovaný
uznal tento právny záväzok čo do dôvodu a súhlasil s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice.Listom
zo dňa 5.12.2016 žalobca požiadal Exekútorský úrad A.. M. K. na povolenie odkladu exekúcie vedenej
súdom v konaní pod č. k. XXEr XXX/XXXX na základe exekučného titulu, ktorým bola notárska zápisnica

č. H., obsahujúca záväzok žalobcu splnenie povinnosti vypratať byt č. 3. Uzneseniami zo dňa 27.10.
a zo dňa 20.4.2016 súd vo veci XXEr XXX/XXXX zamietol námietky povinného proti exekúcii. Podľa
výpisu z LV č. XXXX zo dňa 4.5.2017 žalovaný je evidovaný ako výlučný vlastník bytu č. 3 v obytnom
dome súpisné č. XXX N. K..

8.Podľa účtovného dokladu vyhotoveného Tatra bankou dňa 10..12.2014 žalovaný vykonal na účet
spoločnosti F. O., B..K.. hotovostnú platbu vo výške 7 720,81,- eur. Listom zo dňa 2.1.2015 S. K. K.
žalobcovi potvrdila úplné splatenie úveru vymožením dlžnej sumy ku dňu 11.12.2014. Podľa potvrdenia
vyhotoveného navrhovateľom dražby Prvou stavebnou sporiteľňou spoločnosti F. O., B..K.., vyčíslenie
celkovej pohľadávky k 11.12.2014 predstavuje celkom sumu 7.720,81 eur spolu s DPH. Dňa 16.1.2015

S. S. Š. vykonal hotovostný vklad na účet príjemcu K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške 3.500,-
eur. Podľa pokladničného dokladu K. K., dňa 10.12.2014 realizoval žalovaný hotovostný vklad vo výške
10.280,- eur na č. účtu: K.XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.

9.Svedok Q. N. uviedol, že žalovaného pozná a žalobcu spoznal v súvislosti s odpredajom bytu vo

Svite. Od žalobcu sa dozvedel jeho záujem odpredať byt vo Svite. Túto skutočnosť oznámil žalovanému,
ktorý mal záujem o kúpu bytu. Sám následne sprostredkovával stranám prevod vlastníctva bytu. Byt mal
byť predmetom dobrovoľnej dražby a na byte viazli ďalšie dlhy súvisiace s neuhrádzaním zálohových
platieb.Stranysadohodlinakúpnejcene30.000,-eur,ktorábolaprimeranouvzhľadomkstavubytu.Boliuhradené finančné prostriedky dražobnej spoločnosti, ktorá následne od dražby upustila. Žalovaný chcel
mať istotu, že k zmareniu kúpy nedôjde a nepríde o peniaze, preto boli urobené ďalšie zmluvy. Z dôvodu
možnej pochybnosti o vypratanie nehnuteľnosti bola vyhotovená tiež notárska zápisnica o záväzku

žalobcu byt vypratať. Má vedomosť, že strany uzavreli kúpnu zmluvu, kúpna cena bola vyplatená
na viacero častí žalovaným. Osobne bol prítomný pri vyplatení „ dosť veľkej sumy , ktorú žalovaný
žalobcovi uhradil osobne po podpise návrhu na vklad kúpnej zmluvy. Pred termínom vysťahovania
sa žalobca zmenil svoje správanie, prestal s ním komunikovať. Ak žalovaný vyhotovil dokumenty
súvisiace s predajom nehnuteľnosti, žalovanému robil sprostredkovateľa tak, že tieto nechával žalobcovi

podpisovať. Nemá vedomosť o poskytovaní pôžičky. Vyplácané finančné prostriedky boli použité na
úhradu dlhov žalobcu tak, aby mohla byť uzavretá kúpna zmluva. Žalobca mal dostatočný časový
priestor sa s dokumentmi oboznámiť. Nespomenul si na dokument, zmluvu o pôžičke s dátumom
10.12.2014. Ak by zmluvu podpísal, pripustil, že zrejme by si pamätal, čo podpisuje.

Podľa § 3 O.z., výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez

právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.
Podľa § 37 O.z.
(1) Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
(2) Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.

(3) Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.
Podľa § 40a O.z., ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods.
1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto
je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda

účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,
je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti dovolá.

Podľa § 41a O.z.

(1) Ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať,
ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby.
(2) Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli
účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno
dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

Podľa § 48 O.z.
(1) Od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté.
(2) Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené
alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 49a O.z., právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo
skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento
omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala
úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
Podľa § 151a O.z., záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že

záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu
záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
Podľa § 151b O.z.
(1) Záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva,
rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na

hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa
tohto zákona.
(2) V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje,
a záloh.
(3) V zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka

zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky.

(4) Záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu
alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné záloh určiť.Podľa § 151c O.z., záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako aj nepeňažnú
pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva určiteľná.
Podľa § 517 O.z., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v

dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 553 O.z.
(1) Splnenie záväzku možno zabezpečiť dočasným prevodom práva dlžníka alebo tretej osoby v
prospech veriteľa (ďalej len "zabezpečovací prevod práva"). Pri zabezpečovacom prevode vlastníckeho

práva sa dočasne prevádza vlastníctvo k prevádzanej veci podľa všeobecných ustanovení o
nadobudnutí vlastníctva zmluvou (§ 133).
(2) Ak je prevádzané právo zapísané v katastri nehnuteľností alebo v inom verejnom registri, veriteľ je
povinný oznámiť dočasnosť prevodu práva v katastri nehnuteľností alebo v inom verejnom registri.
(3) Uspokojením zabezpečenej pohľadávky prechádza právo späť na toho, kto ho previedol.
(4) Pri zabezpečovacom prevode práva spojeného s cenným papierom sa postupuje primerane podľa

osobitného predpisu.3fa)
Podľa § 553a O.z.
(1) Zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musí uzatvoriť písomne.

(2) Zmluva o zabezpečovacom prevode práva musí obsahovať vymedzenie zabezpečeného záväzku

a označenie práva, ktoré sa prevádza v prospech veriteľa, práva a povinnosti účastníkov zmluvy
k prevedenému právu počas trvania zabezpečovacieho prevodu práva, jeho ocenenie v peniazoch,
spôsob výkonu zabezpečovacieho prevodu práva a najnižšie podanie v prípade dobrovoľnej dražby; ak
sa prevádza právo inej osoby ako dlžníka, zmluva o zabezpečovacom prevode práva musí obsahovať
aj označenie dlžníka.

Podľa § 553b O.z.
(1) Až do zániku zabezpečovacieho prevodu práva veriteľ nie je oprávnený prevedené právo previesť
ďalejnainúosobuanihoinakzaťažiťvprospechinejosoby.Akjepredmetomzmluvyozabezpečovacom
prevode práva nehnuteľnosť, okresný úrad túto skutočnosť vyznačí v katastri nehnuteľností.3g)
(2) Ak zabezpečovací prevod práva spočíva v prevode vlastníckeho práva k veci a veriteľ je jej držiteľom,

je povinný prevedenú vec chrániť pred poškodením, stratou a zničením. Ak je držiteľom veci dlžník, táto
povinnosť platí pre neho obdobne.

Podľa § 553c O.z.
(1) Ak zabezpečený záväzok nie je riadne a včas splnený, veriteľ je oprávnený začať výkon

zabezpečovacieho prevodu práva a prevedené právo speňažiť spôsobom uvedeným v zmluve alebo
dražbou podľa osobitného zákona.
(2) Dohody, ktorých obsahom alebo účelom je uspokojenie veriteľa tým, že si natrvalo ponechá
prevedené právo uzavreté pred splatnosťou zabezpečenej pohľadávky, sú neplatné.

(3) Začatie výkonu zabezpečovacieho prevodu práva je veriteľ povinný písomne oznámiť osobe, ktorá
zabezpečenie poskytla, a dlžníkovi aspoň 30 dní vopred.
(4) Ak je dohodnutý iný spôsob výkonu zabezpečovacieho prevodu práva ako speňažením na dražbe
podľa osobitného predpisu, 3e) veriteľ je pri výkone svojho práva povinný postupovať s náležitou
starostlivosťou tak, aby právo previedol za cenu, za akú sa rovnaké alebo porovnateľné právo za

porovnateľných podmienok zvyčajne prevádza, inak zodpovedá osobe, ktorá zabezpečenie poskytla,
za škodu, ktorú tým spôsobí.
(5) Ak výťažok dosiahnutý vykonaním zabezpečovacieho práva prevyšuje zabezpečenú pohľadávku a
jej príslušenstvo, veriteľ je bez zbytočného odkladu povinný vydať osobe, ktorá zabezpečenie poskytla,
tú časť výťažku, ktorá po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom

zabezpečovacieho prevodu práva prevyšuje zabezpečenú pohľadávku a jej príslušenstvo.
Podľa § 553d O.z.
(1) Zánikom zabezpečovaného záväzku právo prechádza späť na osobu, ktorá zabezpečenie poskytla.
Veriteľ je bez zbytočného odkladu povinný vec v jeho držbe vydať, a ak niet odlišnej dohody, spolu s
tým, čo k nej pribudlo.

(2) Veriteľ má právo na náhradu nákladov účelne vynaložených v súvislosti s výkonom
zabezpečovacieho prevodu práva.
Podľa § 553e O.z., na zabezpečovací prevod práva sa primerane použijú ustanovenia § 151j ods. 2, §
151l ods. 4, § 151m ods. 2, 3, 4, 7, 9, § 151mb ods. 1, § 151md ods. 1 až 3.Podľa § 588 o.z., z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu
odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú
cenu.

Podľa § 657 O.z., zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 O.z.
(1) Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
(2) Pri nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva

alebo vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.
10.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané,
že žaloba nie je dôvodnou. V prípade, ak účastníci právneho úkonu uzavrú právny úkon, ktorý účastníci
nechcú uzavrieť, a ktorým predstierajú (simulujú) iný právny úkon, tzv. (disimulovaný právny úkon), je
simulovaný úkon z dôvodu nedostatku potrebnej vôle subjektov neplatným a platným je tzv. zastretý
právny úkon. Pri simulácii ide o obojstrannú nezhodu vôle a jej prejavu. V prípade simulácie vôbec

nejde o právny úkon a zákon s ním viaže za následok absolútnu neplatnosť. Simulovaný právny úkon
je neplatný nielen z dôvodu nezhody vôle a jej prejavu, ale aj z dôvodu obchádzania zákona a rozporu
s dobrými mravmi. Podmienkou jeho platnosti je, že zastretý právny úkon zodpovedá vôli subjektov a
spĺňa všetky zákonné predpoklady na jeho platnosť a má rovnakých účastníkov. V prípade, ak by bol
takýto právny úkon nedovolený, alebo trpel niektorým z dôvodu neplatnosti, bol by právny úkon neplatný.

Simulácia môže byť jednostranná alebo spoločná. Pri spoločnej simulácii musia byť o ňom uzrozumené
obe strany. Pri jednostrannej simulácii právnych úkonov sa postupuje v súlade s teóriou ochrany dôvery.
Neplatnosť simulovaného právneho úkonu sa nie je možné úspešne dovolať voči tomu subjektu, ktorý
úkon považoval za nezastretý ( a to ak ho vzhľadom na objektívne okolnosti a riadnu opatrnosť mohol
považovať za nezastretý). V takom prípade je potrebné zabezpečiť ochranu dobrej viery osoby, ktorá

o simulácii nevedela a nemala sa ako dozvedieť a právny úkon považovala za platný. Za prípady
simulácie nemožno považovať nesprávne označenie právneho úkonu. Kúpna zmluva je dvojstranným,
konsenzuálnym právnym úkonom, ktorým sa predávajúci zaväzuje odovzdať kupujúcemu predmet kúpy
a kupujúci sa zaväzuje predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu kúpnu cenu. Zmluvou
o pôžičke veriteľ prenecháva dlžníkovi druhovo určené veci a dlžník sa zaväzuje vrátiť veriteľovi veci

rovnakého druhu. Podstatnými náležitosťami zmluvy sú prenechanie veci veriteľom dlžníkovi, povinnosť
dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu, vymedzenie požičiavaných vecí a dočasnosť zmluvy.

11.Posudzovaná kúpna zmluva, ktorá mala byť zastretým právnym úkonom, obsahuje všetky podstatné
náležitosti kúpnej zmluvy a to predmet kúpy a kúpnu cenu.

12.Akžalobca,vychádzajúczobsahujehotvrdení,poukazujenato, žestranyuzavrelizmluvuopôžičke,
a kúpna zmluva zo dňa 4.12. 2014 bola iba obojstranne simulovaným právnym úkonom zastierajúcim
uzavretie zmluvy o pôžičke, resp. že pri uzavretí kúpnej zmluvy konal v omyle, toto tvrdenie bol
povinný preukázať. Pri preukazovaní svojich tvrdení sa žalobca dostal do dôkaznej núdze. Uzavretá

kúpna zmluva nemá náležitosti zmluvy o pôžičke , ani náležitosti zmluvy o zriadení záložného práva
tak, ako to vyplýva z ust. § 647 O.z. a ust. § 151b O.z. Samotná dojednaná výška kúpnej ceny 30
000,- eur nekorešponduje s tvrdení žalobcu o výške pôžičky 18 000,- eur. Túto výšku obsahuje
návrh iného právneho úkonu a to písomnej zmluvy o pôžičke zo dňa 10.12. 2014, ktorá však nebola
podpísaná žalovaným. Táto písomnosť bola základom pre uzavretie zmluvy o zriadení záložného práva

k bytu, vkladu záložného práva do katastra nehnuteľnosti aj vyhlásenia žalovaného ako záložného
veriteľa o vzdaní sa záložného práva. Žalovaný poprel, aby kúpna zmluva bola disimulovaným úkonom
a zastierala uzavretú zmluvu o pôžičke. Vždy mal záujem iba o odkúpenie nehnuteľnosti a ďalšie
písomnosti a právne úkony mimo kúpnej zmluvy mali iba zabezpečiť, aby o finančné prostriedky
uhradené do realizácie vkladu vlastníckeho práva z kúpnej zmluvy, ak by k prevodu nedošlo , neprišiel.

Sám žiadnu zmluvu o pôžičke nepodpísal. Celkovo sumu 18 000,- eur žalobcovi a v prospech žalobcu
dražobnej spoločnosti poukázal v termíne stanovenej v kúpnej zmluve. Vyhodnotením dôkazov každého
samostatne a v ich vzájomnej súvislosti súd obrane žalovaného uveril. Jeho tvrdenia preukazuje tiež
vypočutý svedok ako aj listinné dôkazy týkajúce sa úhrady dlhu žalovaným za žalobcu dražobnej
spoločnosti po vyhotovení kúpnej zmluvy. Svedok popísal okolnosti uzavretia kúpnej zmluvy. Z tejto je

zrejmý predmet kúpy , výška kúpnej ceny a podmienky jej splatnosti. Žalobca podľa tvrdenia svedka
sám inicioval odpredaj nehnuteľnosti a podpisom zmluvy sa so žalovaným dohodol na jej podstatných
náležitostiach.13.Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákona nesmie byť výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov v rozpore s dobrými mravmi. Za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom
treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich

mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi
treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu (nielen
osoby vykonávajúcej určité právo, ale aj osoby týmto úkonom dotknutej), s prihliadnutím na všetky
rozhodujúce okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle (zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť
vykonáva. Subjekt vykonávajúci právo musí jeho výkon realizovať v súlade so zákonom, jeho realizácia

musí byť primeraná vzhľadom na cieľ, ktorý má byť dosiahnutý (nesmie ísť o tzv.šikanózny výkon
práva) a musí byť v súlade s dobrými mravmi. Osobitnou sankciou v prípade výkonu práva v rozpore s
podmienkami uvedenými v § 3 ods.1 OZ je odopretie právnej ochrany, čo znamená, že nebude možné
takýto výkon procesnými prostriedkami vymáhať. Neposkytnutie právnej ochrany nemá za následok
zmenu alebo zánik tohto práva, len zánik ochrany. V zmysle § 3 ods.1 OZ nepostačuje akýkoľvek
rozpor s dobrými mravmi, ale tento zásah musí byť takej intenzity a vážnosti, ktorá je v demokratickej

spoločnosti neakceptovateľná. V konaní nebolo zistené , aby žalovaný pri uzatváraní kúpnej zmluvy
konal v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca netvrdil, že od kúpnej zmluvy odstúpil pre nezaplatenie
kúpnej ceny. Iba takýmto jednostranným odôvodneným právnym úkonom predávajúceho dochádza k
zrušeniu zmluvy od počiatku a vzájomné vzťahy strán sú následne riešené ustanoveniami zákona o
bezdôvodnom obohatení. Pretože žalobca nepreukázal niektorý z dôvodov zrušenia, resp. neplatnosti

kúpnej zmluvy, nepreukázal ani to, že je naďalej vlastníkom spornej nehnuteľnosti. Spor nie je sporom
spotrebiteľským, pretože nespĺňa kritéria dané ust. § 52 O.z. Žalobca nie je spotrebiteľom a žalovaný
dodávateľom ani naopak. Žalobca sa po odpredaji nehnuteľnosti nemôže domáhať práva na bývanie
v tejto nehnuteľnosti za stavu, kedy mu bola vyplatená kúpna cena a sám deklaroval svoju povinnosť
z bytu sa vysťahovať v dohodnutej lehote. Za daného stavu má vlastník nehnuteľnosti právo predmet

vlastníctva nerušene užívať a nakladať s ním.

14.Preto je jeho žaloba nedôvodnou v celom rozsahu.

15.V súlade s ust. § 335 ods. 1 CSP súd zrušil nariadené neodkladné opatrenie, pretože žalobu zamietol.

16.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 a § 262 CSP. Žalovanému ako úspešnej strane
priznal náhradu trov vo výške 100 % , o ktorej rozhodne súd I. inštancie samostatným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde
vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú
vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k

vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny
nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.