Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 20, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16Cpr/2/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112222606
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kamila Nagyová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2112222606.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Kamilou Nagyovou v právnej veci žalobcu: H. F.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. č. XXX/XXX, Y., zastúpený advokátom JUDr. Dušanom Kubánim, so sídlom
Teplická 2251/121, Piešťany, proti žalovanému: E. O., podnikajúci pod obchodným menom E. O. - G.,
so sídlom W. ulica, Smolenice, Z.: XX XXX XXX, zastúpený advokátom Mgr. Martinom Černákom, so
sídlom Zochova 5, Bratislava, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške

náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 07.11.2012 sa žalobca domáhal určenia neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru zo dňa 13.09.2012 podľa § 68 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001
Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov ( v znení účinnom ku dňu okamžitého skončenia
pracovného pomeru 13.09.2012 „ďalej len Zákonník práce").

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je so žalovaným v pracovnom pomere odo dňa 18.10.2010.

Po určení rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 37Cpr/1/2012, že výpoveď žalovaného ako
zamestnávateľa žalobcovi ako zamestnancovi z pracovného pomeru je neplatná, žalobca na základe
prípisu žalovaného doručeného žalobcovi dňa 06.08.2012, nastúpil dňa 07.08.2012 do práce. Dňa
13.09.2012predložilžalovanýzamestnávateľžalobcovidodatokkpracovnejzmluve,ktorýmsažalovaný
snažil docieliť zmenu dojednaných pracovných podmienok v neprospech žalobcu. Keď žalobca odmietol
podpísať dodatok k pracovnej zmluve, žalovaný ústne oznámil žalobcovi, že mu dáva okamžitú výpoveď.
Žalobca dňa 14.09.2012 písomne oznámil žalovanému zamestnávateľovi, že nesúhlasí s okamžitým

skončením pracovného pomeru a žiada, aby ho aj naďalej nepretržite zamestnával a prideľoval mu
prácu. Písomné vyhotovenie okamžitého skončenia pracovného pomeru sa žalobcovi nedostalo do
dispozície. Preto žalobca písomne dňa 14.09.2012 žiadal, aby mu žalovaný zamestnávateľ písomné
okamžité skončenie pracovného pomeru v origináli alebo do fotokópii doručil, žalovaný odmietol. Taktiež
si žalovaný zamestnávateľ nesplnil svoju zákonnú povinnosť - nevydal žalobcovi zápočtový list o
odpracovanej dobe u zamestnávateľa za obdobie od 18.10.2010 do 13.09.2012. Až na písomnú výzvu
zo dňa 17.09.2012 žalovaný žalobcovi zápočtový list zaslal poštou. Žalobca ďalej uviedol, že je toho

názoru, že okamžité rozviazanie pracovného pomeru zo strany žalovaného zo dňa 13.09.2012, ktoré
nebolo žalobcovi zo strany žalovaného doručené, má obsahové a formálne nedostatky a dôvody, ktorými
sa žalovaný snaží zdôvodniť okamžité skončenie pracovného pomeru ( ďalej aj „OSPP") sú nepravdivé.
OSPP je neurčité, v rozpore s právnymi predpismi. Žalovaný je toho názoru, že sa v rámci pracovnéhopomeru u žalovaného nedopustil žiadneho takého porušenia pracovnej disciplíny, ktoré by zadávalo
príčinu resp. dôvod na možnosť zo strany žalovaného zamestnávateľa uplatniť OSPP podľa § 68 ods.
1 písm. b) Zákonníka práce. Preto ho považuje za neplatné a neurčité.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 07.01.2013. Uviedol, že nesúhlasí so
skutkovým vymedzením okamžitého skončenia pracovného pomeru. Rozsudkom Okresného súdu
Trnava č. k. 37Cpr/1/2012 - 36 zo dňa 06.06.2012 súd určil, že výpoveď z pracovného pomeru je
neplatná; rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26.07.2012. Výzvou zo dňa 18.07.2012 žalovaný

zamestnávateľ vyzval žalobcu, aby nastúpil do práce. Žalobca uvádza, že táto mu bola doručená
dňa 06.08.2012. Z predloženej kópie doručenky vyplýva, že žalobca prevzal výzvu žalovaného dňa
03.08.2012. Dňa 07.08.2012 sa dostavil na prevádzku dielní na M. ulici v Y., na túto prevádzku nemá
žalobca prístup a v zmysle pracovnej zmluvy zo dňa 18.10.2010 tam nemal čo robiť. Preto žalobcu
z prevádzky dielní okamžite vykázal, keď svojou prítomnosťou ohrozoval svoje zdravie, nakoľko sa
pohyboval bez ochranných prostriedkov a jeho prítomnosť bola v rozpore s predpismi o bezpečnosti

a ochrane zdravia pri práci. Žalobcovi pred bránou vysvetlil, že sa má hlásiť v zmysle výzvy zo
dňa 18.07.2012 a pracovnej zmluvy zo dňa 18.10.2010 na prevádzke na W. ulici v Y., že si musí
absolvovať všetky vstupné kontroly a vyšetrenia - lekársku prehliadku s potvrdením o zdravotnom stave,
školenie BOZP. Zároveň mu povedal, že vzhľadom na charakter práce nemôže žalovaný vykonávať
inú prácu v ďalšom pracovnom pomere. Žalovaný so slovami „on tu nemusí byť" sa otočil a odišiel.

Od 07.08.2012 absentoval v práci. Vzhľadom na absenciu v práci, v snahe zabrániť vzniku škody u
žalovaného, druhou výzvou zo dňa 17.08.2012 vyzval žalobcu na nástup do práce. Táto bola žalobcovi
doručená dňa 21.08.2012. Naďalej evidoval absenciu žalobcu v práci. Dňa 28.08.2012 zaslal žalobcovi
tretiu výzvu na nástup do práce, túto žalobca prevzal dňa 10.09.2012. Dňa 03.09.2012 sa žalobca so
žalovaným stretol asi o 09:00hod v areáli S. Y. republiky š. p. na M. ulici v Y., pričom žalobca tvrdil,

že nastupuje do práce. Na to mu žalovaný povedal, že do práce mal nastúpiť na W. ulici o 06.00hod.
Žalobca vyjadril súhlas, otočil sa a odišiel preč. Dňa 04.09.2012 sa dostavil o 06.00hod do práce
na prevádzku na W. ulici, bol žalovaným poslaný na vstupnú prehliadku k lekárovi. Žalobca navštívil
lekára, ktorý mu potvrdil priepustku s tým, že táto platí celý deň a žalobca už dňa 04.09.2012 do
práce nenastúpil, priepustku odovzdal žalovanému dňa 05.09.2012. V ten deň o 06.00hod tvrdil, že

nemá urobené všetky vyšetrenia, požiadal o ďalšiu priepustku na doplnenie ďalších vyšetrení. Zároveň
požiadal o dovolenku dňa 06.09.2012, na ktorú ale nemal nárok s tým, že si musí zariadiť veci u
druhého zamestnávateľa. Po opustení pracoviska dňa 05.09.2012 do práce v ten deň už nenastúpil.
Dňa 07.09.2012 o 06.00hod požiadal žalobca o ďalšie pracovné voľno s tým, že si svoje pracovné
záležitosti u druhého zamestnávateľa nestihol vybaviť a zároveň odovzdal potvrdené priepustky z dní

04.09.2012 a 05.09.2012. Dňa 10.09.2012 žalobca riadne nastúpil do práce, pracoval od 06.00hod
do 15.30hod. Bol upozornený, že dňa 11.09.2012 sa v ranných hodinách uskutoční školenie BOZP.
Žalobca dňa 11.09.2012 do práce nenastúpil, žalovaný mu vykázal absenciu. Dňa 12.09.2012 žalobca
nastúpil do práce, odmietol vykonávať pridelenú prácu - išlo o pomocné práce, pretože žalobca
neabsolvoval školenie BOZP - žalobca sa otočil a odišiel z pracoviska hneď po nástupe do práce. Dňa

13.09.2012 žalobca nastúpil na pracovisko riadne a včas. Pre absenciu žalobcu v práci od 27.07.2012,
ktorú žalovaný hodnotil ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, s ním žalovaný okamžite skončil
pracovný pomer. Následne žalovaný poukázal na § 47 ods. 1 písm. b), § 81 Zákonníka práce. Osobne
je toho názoru, že žalobca vzhľadom na existenciu ďalšieho pracovného pomeru nemal najmenší
záujem pracovať u žalovaného zamestnávateľa, stále sa snažil len chytračiť, aby v následných súdnych

sporoch mohol získať nejaké peniaze. Listinu o okamžitom skončení pracovného pomeru žalovaný
dňa 13.09.2012 približne o 06.15hod žalobcovi prečítal za prítomnosti dvoch svedkov, T. X. a X. H..
Následne listinu odovzdával žalobcovi oproti podpisu prevzatia listiny, čo žalobca odmietol so slovami
neprevezmem, nepodpíšem. Žalovaný zamestnávateľ vyhotovil záznam o odmietnutí prijatia písomnosti
zo dňa 13.09.2012. Tým bolo OSPP žalobcovi doručené v zmysle § 38 ods. 4 veta druhá Zákonníka

práce. Následne túto skutočnosť oznámil Sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni a listom zo dňa
20.09.2012, ktorý žalobca prevzal dňa 21.09.2012, zaslal žalobcovi zápočet, nakoľko osobné prevzatie
pripraveného zápočtu zo dňa 14.09.2012 žalobca odmietol dňa 14.09.2012 podpísať.

4. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017

Z. z. (ďalej len „C.s.p."), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.5. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie po prednese žaloby a
vyjadreniažalovanéhokprednesuvýsluchomžalobcu,výsluchomžalovaného,oboznámenímpracovnej
zmluvy zo dňa 18.10.2010, nesúhlasom žalobcu s rozviazaním pracovného pomeru a oznámenie o

trvaní na jeho ďalšej existencii zo dňa 14.09.2012, žiadosťou žalobcu o zaslanie a doručenie dokladu
o rozviazaní pracovného pomeru zo dňa 14.09.2012, žiadosťou o vyhotovenie a zaslanie zápočtového
listu zo dňa 17.09.2012, písomným vyhotovením okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 68
ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 13.09.2012, písomným podaním žalobcu pomenovaným ako
Neumožnenie nástupu do práce a vykonávanie práce zo dňa 08.08.2012 adresovaným žalovanému,

Oznámeniami žalobcu zo dňa 14.09.2012 adresovanými Všeobecnej zdravotnej poisťovni, Úradu práce,
Sociálnej poisťovni, pobočky Trnava, o skončení pracovného pomeru, všetky doručené verejným
orgánom dňa 17.09.2012, Výzvou žalovaného na nastúpenie do práce zo dňa 18.07.2012 a kópiou
doručenky potvrdzujúcej prevzatie písomnosti žalobcom dňa 03.08.2012, 2. Výzvou nástupu do
práce zo dňa 17.08.2012 a kópiou doručenky potvrdzujúcej prevzatie písomnosti žalobcom dňa
21.08.2012, 3. Výzvou nástupu do práce zo dňa 28.08.2012 a kópiou doručenky potvrdzujúcej prevzatie

písomnosti žalobcomdňa 10.09.2012, kópiami priepustiek s potvrdeniami od lekárov na deň 04.09.2012,
05.09.2012, Záznamom o odmietnutí prijatia písomnosti zo dňa 13.09.2012, výsluchom svedkov X. H.,
T. X., J. S., písomnými vyjadreniami právnych zástupcov v priebehu konania, rozsudkom Okresného
súdu Trnava č. k. 37Cpr/1/2012 - 36 zo dňa 06.06.2012.

6. Advokát žalobcu na pojednávaní uviedol, že výpoveď nebola žalobcovi doručená, neodmietol jej
prevzatie. Skutočnosti uvedené vo výpovedi nie sú pravdivé a sú rozporné. Žalobca nemohol nastúpiť
do práce skôr ako po právoplatnosti rozhodnutia v konaní 37Cpr/1/2012 resp. až po písomnej výzve
žalovaného. Tvrdenie žalovaného, že žalobca vykazuje od 27.07.2012 absenciu, nemôže byť dôvodom
výpovede z dôvodu, že žalobca dňa 27.07.2012 nemal doručenú výzvu na nástup. Textácia výpovede

ohľadne nástupu a hlásenia sa do práce je zmätočná.

7. Žalobca na pojednávaní uviedol, že 6. alebo 7.augusta nastúpil do práce. Bol v dielni, potom prišiel
pánO.,kričalnaneho,ktomudovolilvstúpiťdodielne,vykázalhovonzdielne.Medzitýmsniekýmvzadu
jednal. Kým prišiel, bol tam H. a D., jeho zamestnanci. Keď pán O. končil jednanie, išiel znova za ním, že

sa hlási do práce a on mu povedal, aby vypadol, že o 9tej sa do roboty nechodí. Išiel domov. Ďalšie dni
k odporcovi... išiel tam asi o 2 týždne na základe ďalšej výzvy a zase ho žalovaný vyhodil. U terajšieho
zamestnávateľa robí od apríla 2012, keď ho žalovaný druhýkrát vyhodil. 7.9.2012 nastúpil do práce,
žalovaný mu dal kosiť zelinu, ale v zmluve mal pozíciu strojníka, teda toto namietal. Žalovaný povedal,
že mu môže dať robiť čo chce. Takto chodil do práce týždeň, ale žalovaný mu dával stále iba uvedené

práce, prípadne mu dal kopať základy, kde boli 100kilové kamene, nakladať ich ručne do kontajnera.
Bolo veľmi teplo a má vysoký tlak, a umelý kĺb. Žalovaný nad ním celý stál. Pôvodnú prácu mu však
nedal vôbec. Chodil do práce na 6.00 hod., potom sa mu vyhrážal, že bude 4 hodiny robiť tam, kde má
sídlo a ďalšie 4 hodiny v susednej dedine v jeho ďalšom objekte. Tento týždeň celý neodpracoval, lebo
si musel vybaviť výstup v inej práci, u žalovaného vstupnú prehliadku. Keď potom nasledujúci pondelok

prišiel, žalovaný mu povedal, že mu dáva výpoveď, povedal mu to pred pánom H. a X., nedoručil mu nič.
Dôvod mu nepovedal, on mu povedal, že chce hovoriť so svojím právnikom. To mu zakázal a povedal
mu, aby vypadol. Potom tam bol iba pre doklady. Doteraz výpoveď nedostal, dostal ju z inšpektorátu
práce Trnava.

8. Advokát žalovaného na pojednávaní uviedol, že faktom je, že žalobca nepracoval od 27.7.2012
do 2.9.2012. Pre túto absenciu, ktorú žalovaný hodnotil ako závažné porušenie pracovnej disciplíny,
podľa § 68 ods.1 písm. b) ZP dal 13.9.2012 okamžité skončenie pracovného pomeru podľa uvedeného
ustanovenia. Vzhľadom na zlé skúsenosti so žalobcom si pripravil listinu o okamžitom skončení
pracovného pomeru a prizval si dvoch svedkov a keď sa ráno žalobca dostavil na pracovisko, odovzdal

mu túto listinu za prítomnosti dvoch svedkov. Žalobca odmietol listinu prevziať a o tomto bol so svedkami
spísaný záznam. Došlo teda ku kvalifikovanému doručeniu skončenia pracovného pomeru podľa § 38
ods. 4 ZP. Žalobca teda má riadne listinu doručenú. V rozhodujúcom momente si ju neprevzal.

9. Žalovaný na pojednávaní okrem iného uviedol, že 07. alebo 08.08. prišiel žalobca na pracovisko,

konkrétne na prevádzku dielní na M. ulicu, nezaevidoval sa a do tejto prevádzky bez jeho povolenia
nemal žalobca prístup. Je tam žeriav a dielňa, musí mať na to oprávnenie a školenie. Pracovníci to
u neho absolvovali každý rok. Žalobca ho v tom čase nemal. Suverénne sa pohyboval po dielni, bez
pracovných pomôcok, preto ho vykázal von z dielne za bránu. Oboznámil ho, že takto sa do prácenenastupuje, aj s tým, že na druhý deň ráno sa má o 6.00hod hlásiť v kancelárii na W.. Na ďalší deň sa
neukázal. Potom prišiel až 04.09.2012 na Továrenskú do kancelárie. Deň predtým ho stretol na dvore.
Žalobca povedal, že prišiel do práce, pýtal sa ho, kde bol predtým. Povedal, že si vybavoval svoje

veci. K skončeniu pracovného pomeru uviedol, že 13.09.2012 prišiel žalobca do práce na Továrenskú.
Oznámil mu, že z dôvodu absencií dostáva okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1
ZP. Povedal, že to nepreberie, tak mu to prečítal. Tento postup, aj to, aby mal svedkov, mu odporučili na
inšpektoráte práce Trnava. Bol tam pán Kschill a pán Jurenka. O tom, že žalobca odmietol písomnosť
prevziať, spísali záznam.

10. Svedok X. H. vypovedal, že žalobca u žalovaného vozil drevo, do kontaktu prichádzali iba pri
opravách, on je zamestnaný u žalovaného ako automechanik. V minulosti žalobca nenahlásil potrebu
opravy dispečerovi a zrejme z toho v minulosti vznikol konflikt účastníkov. Niekedy v lete 2012 ho zavolal
žalovaný do kancelárie, povedal, že žalobca dostal výpoveď a potrebuje svedkov. Zavolali aj pána X..
Žalovaný výpoveď prečítal, žalobca povedal, že zavolá právnikovi, že sa to rieši a potom si ju neprevzal,

povedal, že ju odmieta prevziať. Nepamätá si, či vtedy niečo podpisoval. Po nahliadnutí do súdneho
spisu uviedol, že sa jedná o jeho podpis. Nepamätá si, či listinu podpisoval vtedy, alebo až o 2 dni, kedy
zasa žalobca prišiel, že výpoveď chce. Nevie, či mu ju žalovaný dal. Do práce chodili cez M. ulicu. K
žalovanému sa dá ísť aj z W. do kancelárie. On cez W. nechodil. Nevie, či bol tento vchod zamknutý.
Nepamätá si, či žalobca povedal, že odmieta prevziať výpoveď alebo čo povedal. Prilbu používali iba

na stavbe, inak používali rukavice a pracovnú obuv. Šoféri, ktorí vozili drevo, museli mať prilbu, v areáli
sa nepoužívala. Nevie, či hodina 6.15 dopísaná rukou v zázname pri jeho podpisovaní bola, on záznam
nepísal. Toto čítal predtým, ako listinu podpísal. Zrejme teda listinu podpisoval 13.09.2012.

11. Svedok T. X. vypovedal, že pracuje u žalovaného ako vodič. Žalovaný ho zavolal ako svedka, s tým,

že odovzdáva žalobcovi výpoveď, chcel ich ako svedkov na to, že ju skutočne žalobcovi dal. Žalovaný
prečítal výpoveď nahlas, potom to dal žalobcovi, aby si to prečítal a zobral, žalobca to ale nepodpísal a
povedal, a bude vec riešiť ďalej. Myslí si, že výpoveď tam zostala, nevie, či si ju žalobca zobral. Oni nič
nepodpisovali, boli tam iba ako svedkovia. Pardon, opravujem - po nahliadnutí do spisu uvádza - toto je
môj podpis, a podpísal som listinu v ten deň, bol tam aj žalobca. Nevie, či žalobca priamo povedal, že si

výpoveď neprevezme. Podľa neho podpisovali to, že mu to navrhovateľ (pozn. súdu zrejme žalovaný)
odovzdával. Po oboznámení sa obsahom č. l. 47 udal, že toto je listina, ktorú podpisoval a čítal pred
podpisom. Žalobca obsluhoval hydraulickú prevádzku, používala sa tam prilba, rukavice, pracovná obuv
a odev. Nakladal mu ako vodičovi tovar. Každý rok absolvovali školenie BOZP. Parkovali na M. ulici. Na
W. boli kancelárie, chodili tam, len keď bolo treba. Požívali pracovné pomôcky počas celého dňa a prilbu

v areáli nemal, žalobca mal mať prilbu pri nakládke a skládke. Na otázku uviedol, že ako vodič mal prilbu
mimo pracoviska, keď vykonával pracovnú činnosť. Žalobca pri svojej pracovnej činnosti.

12. Svedok J. S. uviedol, že v roku 2011 pracoval u žalovaného 3 mesiace ako mechanik. So žalobcom
nepracoval. Nepoužíval pri práci prilbu, iba pracovný odev. Na pracovisko sa chodilo cez M. aj W. ulicu.

Od žalovaného odiešil sám, lebo mu nedal mzdu, ktorú mu sľúbil.

13. Z pracovnej zmluvy zo dňa 18.10.2010 vyplýva, že ju uzavrel žalobca ako zamestnanec so
žalovaným ako zamestnávateľom s dojednaním dňa nástupu do práce 18.10.2010. Miesto výkonu práce
je označené ako G., W. ul, Y., podľa potreby a zákaziek vykonaných pre zamestnávateľa. Pracovný

pomer je dohodnutý na dobu neurčitú (určitú je preškrtnuté). Mzdové podmienky a výplatné termíny: 2,50
euro/1hod, posledný deň po uplynutí odpracovaného mesiaca. V bode 6 Zmluvy je uvedená dohodnutá
skúšobná doba v trvaní 3 mesiace. V bode 11 Zmluvy Ostatné dohodnuté podmienky je holograficky
uvedené: v prípade potreby zamestnávateľa práce nadčas v zmysle ustanovení ZP. Nasleduje uvedenie
miesta a dňa podpisu pracovnej zmluvy, v Y. dňa 18.10.2010 a podpisy strán.

14. Z nesúhlasu žalobcu s rozviazaním pracovného pomeru a oznámenia o trvaní na jeho ďalšej
existencii zo dňa 14.09.2012 vyplýva, že dňa 13.09.2012 bolo žalobcovi oznámené okamžité skončenie
pracovného pomeru ( v texte uvedené okamžitú výpoveď). Predmetné oznámenie je podľa názoru
žalobcu v rozpore s platnými právnymi predpismi. Preto toto jednostranné ukončenie jeho pracovného

pomeru považuje za neplatné a z tohto dôvodu jeho pracovný pomer nekončí a trvá naďalej. Zároveň
žalobca oznamuje, že trvá na jeho zamestnávaní žalovaným od 13.09.2012 a prideľovaní práce podľa
pracovnej zmluvy. Nie je preukázané doručenie resp. odoslanie týchto výziev.15. Zo žiadosti žalobcu o zaslanie a doručenie dokladu o rozviazaní pracovného pomeru zo dňa
14.09.2012 vyplýva, že žalobca žiada žalovaného, aby mu písomné rozviazanie pracovného pomeru
osobne alebo písomne obratom doručil, pretože sa toto nedostalo do jeho dispozície, ak na predmetnom

ukončení pracovného pomeru žalovaný trvá.

16. Z okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa
13.09.2012 vyplýva ukončenie pracovného pomeru okamžite z nasledujúcich dôvodov: Rozsudkom
Okresného súdu Trnava, zo dňa 06.06.2012, č. k. 37Cpr/1/2012-36, súd vo veci H. F. proti E. O.

G., Z.: XX XXX XXX rozhodol, že výpoveď daná navrhovateľovi (H. F.) listom odporcu (E. O. G.) zo
dňa 29.09.2 11 podľa ustanovenia § 63 Zákonníka práce je neplatná. Citovaný rozsudok nadobudol
právoplatnosť 26.07.2012 a vzhľadom na túto skutočnosť bolo Vašou povinnosťou nastúpiť hneď po
právoplatnosti do práce. Vy ste sa dostavili na moju prevádzku na M. ul. v Y. až dňa 07.08·1912,
kde sa nachádza prevádzka dielne a kde ste sa neoprávnene zdržiavali, pričom ste sa mali dostaviť
na W. ul. v Y. a hlásiť sa v kancelárii u E. O.. Po krátkom rozhovore s E. O. na M. ul. v Y. ste

bezdôvodne opustili prevádzku dielne bez toho, že by ste začali s výkonom práce v zmysle Pracovnej
zmluvy zo dňa 18.10.20 I O a pokynov zamestnávateľa. Následne ste nastúpili do práce na pracovisko
na prevádzku M. ul. v Y., na odstavnú plochu dňa 03.09.2012 o 09,00 hod. a prihlásili ste sa u E.
O. s tým, že začínate s výkonom práce v zmysle Pracovnej zmluvy zo dňa 18.10.2010. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti Vám, ako Váš zamestnávateľ, evidujem absenciu v práci od 27.07.2012 do

02.09.2012, čo hodnotím ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Váš pracovný pomer končí
doručením okamžitého skončenia pracovného pomeru. Nasleduje uvedenia miesta a dňa s označením
a podpisom žalovaného zamestnávateľa a podpismi p. X. a p. H..

17. Z písomného podania žalobcu pomenovaného ako „Neumožnenie nástupu do práce a vykonávanie

práce u E. O. G., Z.: XX XXX XXX, W. ul., PSČ XXX XX Y." zo dňa 08.08.2012 vyplýva, že žalobca
oznamuje žalovanému, že Vašim prípisom zo dňa 18.7.2012, t. j. v dobe kedy Rozsudok OS Trnava sp.
zn. 37Cpr/1/2012 zo dňa 6.6.2012 ešte nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, mi oznamujete,
aby som nastúpil do práce. Po mojom nástupe do práce dňa 7.8.2012 ste ma po Vašom príchode na
pracovisku privítal podľa môjho názoru arogantne revom zúrivca slovami ... "čo tu robíš, kto mi sem

dovolil vstúpiť a aby som okamžite vypadol von z pracoviska ... " Z pracoviska som aj napriek uvedeným
skutočnostiam nechcel odísť. Ďalej ste mi núkali prácu, ktorá nie je v súlade s mojou pracovnou
zmluvou. Keď som sa voči tomuto ohradil Vaša reakcia bola taká, ... "že ak sa mi nepáči môžem
vypadnúť ..." Následne ste ma pred pracovníkmi ohovárali a obviňovali, tvrdením, " ... že toto je ten pán,
ktorému sa môžete poďakovať, že ste nemali prémie a že prémie neboli preto lebo som mal údajne

Ja na zamestnávateľa napísať udanie ..." Na tieto Vaše nepravdivé tvrdenia som reagoval slovami,
že ja som im nič nevzal, Ja som sa iba zákonnými prostriedkami bránil proti protiprávnemu konaniu
zamestnávateľa. Následne žalobca v písomnom podaní uvádza, že dňa 07.08.2012 ho zamestnávateľ
nútil, aby denne pracoval od 06.00hod do 10hod, hoci začiatok pracovnej doby je stanovený od
07.00hod, s čím nesúhlasil. Preto, že mu žalovaný neumožnil vykonávať prácu u neho, že ho vyhodil

- vykázal z pracovisko, že sa mu snažil nanútiť inú pracovnú dobu, že má obavu a strach, že dôjde
od zamestnávateľa k jeho fyzickému napadnutiu a k inzultácii, má vážnu obavu a strach ďalej u
žalovaného vykonávať prácu, ... čím mu žalovaný spôsobil prekážku a znemožnil vykonávať prácu
u žalovaného, preto navrhuje celú záležitosť doriešiť pokojne zo strany žalovaného, a navrhuje, aby
ukončili vzájomný pracovnoprávny vzťah výpoveďou alebo dohodu s tým, že mu uhradí mzdu z titulu

neplatného skončenia pracovného pomeru a on je ochotný upustiť od úroku z omeškania za celé
obdobie. Dúfa, že žalovaný nemieni zvyšovať svoje výdavky o súdne trovy konania, náklady právneho
zastúpenia, úroky z omeškania atď. a že celú záležitosť doriešia mimosúdne.

18. Z Výzvy žalovaného na nastúpenie žalobcu do práce zo dňa 18.07.2012 vyplýva, že žalovaný žiada,

aby žalobca okamžite nastúpil do práce do firmy E. O. G., W. ul., Y. XXX XX, Z.: XX XXX XXX. Zároveň
mu oznámili, že proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 06.06.2012 č. k. 37Cpr/1/2012 - 36
nepodáva odvolanie. Z kópie doručenky vyplýva prevzatie písomnosti žalobcom dňa 03.08.2012.

19. Z 2.Výzvy žalovaného k nástupu žalobcu do práce zo dňa 17.08.2012 okrem iného vyplýva výzva,

aby okamžite nastúpil do práce, identifikácia totožná s prvou výzvou. Zároveň mu oznámili že jeho
neomluvenou neprítomnosťou v práci vzniká firme škoda tým, že nevykonáva žalobca svoje pracovné
povinnosti. Neželajú si, aby mal iné hlavné zamestnanie (pracovnú zmluvu), nakoľko toto zamestnanie u
nichvyžadujeplnésústredenienaprácuadodržiavanieostatnýchbezpečnostnýchpredpisovazákonov,ktoré treba dodržiavať. Nástup do práce treba hlásiť osobne p. O. alebo na tel. č. XXXX XXX XXX,
aby boli dodržané všetky náležitosti, ktoré sú potrebné na výkon žalobcových pracovných povinností
a neporušovali sa predpisy a zákony. Z kópie doručenky vyplýva prevzatie písomnosti žalobcom dňa

21.08.2012.

20. Zo Záznamu o odmietnutí prijatia písomnosti zo dňa 13.09.2012 podľa § 38 ods. 4 Zákonníka práce
vyplýva, že H. F., nar. XX.XX.XXXX bola vo firme v Y. dňa 13.09.2012 o 6.15hodine zamestnávateľom
predložená písomnosť o okamžitom skončení pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka

práce, v prítomnosti dvoch svedkov, p. X. a p. H., ktorú H. F. odmietol prevziať, čo potvrdili svojimi
podpismi svedkovia T. X. a X. H., a E. O..

21. Následne po vykonanom dokazovaní rozhodol súd vo veci samej rozsudkom č. k. 16Cpr/2/2012 - 94
zo dňa 21.05.2013, ktorým žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu
trovkonania.UznesenímKrajskéhosúduvTrnaveč.k.10CoPr/2/2013-140zodňa23.04.2014odvolací

súd na základe žalobcom podaného odvolania rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie za účelom doplnenia dokazovania a opätovného rozhodnutia.

22. Uznesením č. k. 16Cpr/2/2012 - 153 zo dňa 13.08.2014 súd pripustil zmenu žalobného návrhu tak,
že súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru dňom 13.09.2012 podľa § 68 ods. 1 písm.

b) Zákonníka práce určené žalobcovi listom žalovaného zo dňa 13.09.2012 je neplatné a neúčinné
a súd určuje, že pracovný pomer žalobcu, ktorý vznikol žalobcovi u žalovaného dňa 18.10.2010 na
základe Pracovnej zmluvy zo dňa 18.10.2010, trvá naďalej. Uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa
30.10.2014 súd opravil výrok uznesenia tak, že slovo „určené" nahradil slovom „dané".

23. Súd doplnil dokazovanie vyjadreniami strán o podstatné a rozhodujúce tvrdenia týkajúce sa
sporu v zmysle vyjadrených intencií odvolacieho súdu, listinami Opakovaným nesúhlasom žalobcu s
rozviazaním pracovného pomeru a oznámenie o trvaní na jeho ďalšej existencii zo dňa 25.09.2012,
dopytom na D. U. s. r. o. so sídlom C. XX/a, U., preukazom o absolvovaní školenia o BOZP, preukazom
obsluhy zdvíhacieho zariadenia, výsluchom školiteľa J. X., doplnením výsluchu X. H. a T. X., výsluchom

inšpektora práce, žiadosťou o súčinnosť Inšpektorátu práce Trnava k obsluhe zariadenia a potreby
školenia, ako aj ostatným spisovým materiálom na vec sa vzťahujúcim a zistil nasledovný skutkový a
právny stav veci.

24. Advokát žalobcu uviedol, že nie je právne relevantné, aby bolo v okamžitom skončení pracovného

pomeru uvádzané, že žalobca sa nedostavil na prevádzku W. z dôvodu, že žalovaný nemá vo svojom
živnostenskom liste, v pracovnej zmluve, ale ani na samotnom prípise zo dňa 13.09.2012 uvedené
sídlo svojej prevádzky. Toto nemôže byť dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru. Na
pojednávaní zo dňa 20.01.2015 uviedol, že žiadny právny predpis nezakazuje, aby žalobca pracoval u
dvoch zamestnávateľov. Skutočnosť, že si žalobca počas trvania sporu našiel zamestnanie, nemôže byť

na jeho ťarchu. Ani jedna skutočnosť, ktorá je uvedená v skončení pracovného pomeru, nie je pravdivá,
výpoveď sa javí zmätočná. Prevzatie zásielky v odbernej lehote nemožno považovať za neplatné.

25. Advokát žalovaného na pojednávaní uviedol, že aj zamestnanec musí byť rovnako vnímavý a
očakávať podnety zo strany zamestnávateľa. Tento 18.07.2012 oznámil zamestnancovi, že nebude

podávať odvolanie proti rozsudku a žiadal ho zároveň na okamžitý nástup do práce. Musí byť na ťarchu
zamestnanca, keď list preberie o 2 týždne neskôr. Dôvod, pre ktorý bolo dané OSPP nespočíval v tom,
že sa 07.08.2012 dostavil na M. ulicu a nie na W., ale v tom, že od 27.07.2012 do 02.09.2012 (žalobca)
nepracoval a nepracoval preto, pretože bol zamestnaný vo firme D. U.. Sám žalobca uviedol, že robil
na smeny, náročnosť práce D. sa vylučuje s prácou u žalovaného ako strojník, ktorá je rovnako fyzicky

aj psychicky náročná, žalobca nemohol vykonávať dve také náročné zamestnania súčasne. Nevie, na
základe akých poznatkov dospieva odvolací súd k podozreniu, že je nutné skôr predpokladať ako vylúčiť
pretrvávajúci záujem žalovaného zbaviť sa žalobcu. To nie je pravda. ..žalovaný počítal s ním ako s
riadnym zamestnancom. Vzhľadom na to charakter práce nemal zamestnávateľ možnosť na jeho miesto
zobrať iného pracovníka, pretože by ho musel zaškoliť, zapracovať a podrobiť prehliadkam a školeniam,

ktoré vyžadoval aj od žalobcu. Na pojednávaní zo dňa 20.01.2015 uviedol, že základom je pracovná
zmluva z 18.10.2010, kde je uvedené miesto výkonu práce a to je W. ulica. List vyzýva žalobcu, aby
sa dostavil do firmy E. O. - G., W. ulica, Y.. Teda z pracovnej zmluvy aj výzvy mal žalobca vedieť, kam
sa má dostaviť. Ak sa dostavil na M., treba to považovať za svojhlavosť alebo špekuláciu. Pokiaľ ide opovinnosť podrobovať sa zdravotnej prehliadke a školenie BOZP, vzhľadom na charakter práce, ktorú
mal žalobca vykonávať u žalovaného, bol zamestnávateľ povinný organizovať pre pracovníkov školenia.

26. Z oznámenia D. U. s. r. o., so sídlom C. XX/a, U. vyplynulo, že žalobca bol u nich zamestnaný
na pozícii strážnika v období od 01.04.2012 do 03.09.2012 a v období od 12.10.2012 do 31.01.2014,
na dobu neurčitú. V súdom dotazovanom období 23.07.2012 až 13.09.2012 mal nasledovné pracovné
smeny: 23.07.2012-27.07.2012 poobedná, 30.07.2012-31.07.2012 nočná, 01.08.2012-03.08.2012
poobedná, 06.08.2012-10.08.2012 nočná, 13.08.2012-17.08.2012 ranná, 20.08.2012-24.08.2012

poobedná, 27.08.2012 - 31.08.2012 nočná, 03.09.2012 nočná. Z odpovede (na č. l. 208, 209 súdneho
spisu) vyplynulo, že v období od 03.09.2012 do 13.09.2012 žalobca nebol ich zamestnancom.

27. Z výsluchu inšpektora práce T. T. vyplynulo, že sa nevie vyjadriť, či zariadenie, ktoré podľa
predloženej dokumentácie obsluhuje žalobca, je klasifikované ako zdvíhacie zariadenie, na ktoré sa po
absolvovanom školení vydá preukaz s platnosťou 5 rokov. Podľa § 7 vyhlášky 124/2006 bezpečnostné

školenie sa vyžaduje na pracovný prostriedok, ktorý bol aj v danom prípade, a vyžaduje sa raz za dva
roky, Vydaný preukaz mu platí do roku 2013 (preukaz obsluhy zdvíhacieho zariadenia). Pokiaľ sa pri
neplatnej výpovedi zamestnanec vráti, stačí bezpečnostné školenie nie staršie ako dva roky, pokiaľ
pracovný pomer stále trval.

28. Z oznámenia Inšpektorátu práce Trnava zo dňa 28.10.2015 vyplynulo, že hydraulické rameno je
považované za vyhradené technické zariadenie zdvíhacie. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby
zamestnanec, ktorý toto zdvíhacie zariadenie obsluhuje, bol oboznámený s návodom na jeho obsluhu
a s príslušnými STN.

29. Žalovaný uviedol, že zaškolenie na zdvíhacie zariadenie sa robí každé dva roky, ale BOZP každý rok.

30. Po doplnení dokazovania súd rozhodol vo veci samej v poradí druhým rozsudkom č. k. 16Cpr/2/2012
- 239 zo dňa 01.12.2015, ktorým žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému
náhradutrovkonania.UznesenímKrajskéhosúduvTrnaveč.k.24CoPr/1/2016-334zodňa09.08.2017

odvolací súd na základe žalobcom podaného odvolania rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

31. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní postupoval viazaný právnym názorom odvolacieho súdu
doplnením dokazovania a to rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 12C/83/2012 - 168 zo dňa

23.09.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 23Co/774/2014 - 226 zo dňa
21.03.2016, rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 8Cpr/2/2015 - 114 zo dňa 14.04.2016 a po
odstránení nesprávnosti s už prihliadnutím na právoplatne rozhodnuté spory doplnil dokazovanie
skutkovým vyjadrením žalovaného k prerokovaniu okamžitého skončenia pracovného pomeru so
zástupcami žalovaného zamestnávateľa a v zmysle intencií vyjadrených v odseku 53 odôvodnenia

zrušujúceho uznesenia opätovne posúdil podstatné skutkové tvrdenia.

32. Z rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 12C/83/2012 - 168 zo dňa 23.09.2014 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 23Co/774/2014 - 226 zo dňa 21.03.2016 vyplýva uloženie
povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku za obdobie

27.07.2012 do 31.07.2012, keď žalobca nemohol vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy pre prekážky
na strane žalovaného.

33. Z rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 8Cpr/2/2015 - 114 zo dňa 14.04.2016 vyplýva uloženie
povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku za obdobie

01.08.2012 do 03.08.2012, keď žalobca nemohol vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy pre prekážky
na strane žalovaného. Súd prvej inštancie obdobne ako odvolací súd v konaní sp. zn. 23Co/774/2014
uviedol, že žalobca si mohol svoju povinnosť nastúpiť do práce a pracovať u žalovaného splniť až po
tom, keď si žalovaný splnil svoju povinnosť a vyzval žalobcu na nástup do práce, t. j. až po tom, keď si
relevantnú výzvu dňa 03.08.2012 žalobca prevzal. Po právnej stránke nebolo dôvodné preukazovať, či si

žalobca mohol alebo nemohol prevziať písomnosť skôr, alebo či v tejto dobe pracoval alebo nepracoval.
Významnou skutočnosťou pri posudzovaní nároku žalobcu nebolo odoslanie zásielky žalovaným, ale
prevzatie zásielky žalobcom.34. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 25.02.2018 vyplýva, že v súčasnosti ani v minulosti u neho neboli
zriadené a nepôsobili zástupcovia zamestnancov, t. j. neexistoval subjekt v zmysle definície podľa § 11a
ods. 1 Zákonníka práce. V konkrétnom prípade žalovaný rozhodol o okamžitom skončení pracovného

pomeru autonómne, pričom všetky zákonné náležitosti tohto právneho úkonu boli zachované.

35. Podľa § 38 ods. 1 veta prvá Zákonníka práce, písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny
a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich
z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk.

36. Podľa § 38 ods. 4 Zákonníka práce, povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť
písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju
poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie
písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky
doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.

37. Podľa § 47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnanec
je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom
pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.

38. Podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

39. Podľa § 68 ods. 2 veta prvá Zákonníka práce, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite
skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie

dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol.

40. Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je

neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

41. Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na
právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

42. Podľa § 40a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov ( ďalej len
„Občiansky zákonník"), ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, § 140, §
145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,
kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda

účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,
je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti dovolá.

43. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,

je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

44. Podľa ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít je okamžité skončenie pracovného pomeru
jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru adresovaný druhému účastníkovi tohto

pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Zákon pre platnosť tohto právneho úkonu
predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Okamžité skončenie pracovného pomeru musí byť písomné
adoručené,zamestnávateľvňommôžeuplatniťibadôvoduvedenývZákonníkupráce,ktorývňommusí
skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Dôvod okamžitého skončenia
pracovného pomeru musí byť v písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru uvedený tak,

aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu k
tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, t. j.
ktorý zákonný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatňuje, a aby bolo zabezpečené,
že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrík základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim z pracovného pomeru [§ 47 ods. 1 písm. b)
Zákonníka práce] a spočíva v plnení povinností stanovených právnymi predpismi (najmä ustanoveniami
§ 81, § 82 Zákonníka práce), pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo pokynom nadriadeného

vedúceho zamestnanca. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod
na skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných
povinností zo strany zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí dosahovať určitý stupeň
intenzity. Zákonník práce pre účely skončenia pracovného pomeru rozlišuje medzi menej závažným
porušením pracovnej disciplíny a závažným porušením pracovnej disciplíny. Porušenie pracovnej

disciplíny najvyššej intenzity (závažné porušenie) je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného
pomeru alebo pre výpoveď z pracovného pomeru [§ 68 ods. l písm. b) a § 63 ods. 1 písm. e), časť vety
pred bodkočiarkou Zákonníka práce]. Tieto pojmy, napriek tomu, že od ich vymedzenia závisí možnosť
a rozsah postihu zamestnanca, Zákonník práce nedefinuje a ani neustanovuje, z akých hľadísk treba
pri ich posudzovaní vychádzať. Jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie
pracovnejdisciplínyjeintenzitaporušeniapracovnejdisciplíny.Hodnotenieintenzityporušeniapracovnej

disciplíny závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj
k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako
aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca
spôsobilo zamestnávateľovi škodu a pod. Iba závažné porušenie pracovnej disciplíny je dôvodom podľa
§ 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce na okamžité skončenie pracovného pomeru. Vzhľadom na

charakter citovaného zákonného ustanovenia, ktoré patrí k právnym normám s neurčitou (abstraktnou)
hypotézou, je vždy úlohou súdu, aby podľa svojho uváženia, s ohľadom na okolnosti prípadu, sám túto
hypotézu vymedzil. Je vecou súdu, aby posúdil, či sa zamestnanec do dopustil zavineného porušenia
pracovnej disciplíny, a v prípade kladného záveru rozhodol, o aký stupeň porušenia pracovnej disciplíny
v danom prípade ide. Pri týchto úvahách nie je súd obmedzovaný žiadnymi konkrétnymi hľadiskami či

hranicami,aleberiedoúvahyibašpecifikáprejednávanejveciapodporneiplatnújudikatúru(aktátobola
prijatá). Z uvedeného vyplýva, že pri posudzovaní stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny nie je
súd viazaný tým, ako zamestnávateľ vo svojom pracovnom poriadku (alebo v inom internom predpise)
hodnotí určité konanie svojho zamestnanca.

45.Okamžitéskončeniepracovnéhopomeruakojednostrannýprávnyúkonvpracovnomprávevzmysle
teórie práva je potrebné považovať za relatívne neplatný právny úkon, ktorý je platný len dovtedy, pokiaľ
sa ten, kto je takýmto v úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Relatívna neplatnosť
právnych úkonov nie je upravená v Zákonníku práce. V úvodných ustanoveniach Zákonníka práce je
upravená subsidiárna pôsobnosť Občianskeho zákonníka. Relatívna neplatnosť právnych úkonov je

upravená v § 40a Občianskeho zákonníka, kde sú taxatívne vymenované dôvody relatívnej neplatnosti
právnych úkonov, preto toto ustanovenie na prejednávaný prípad nie je možné použiť. Všeobecne
pre dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu platí, že postačuje, ak ten, kto je dotknutý
právnym úkonom, sa dovolá neplatnosti právneho úkonu akýmkoľvek spôsobom, teda aj listom u toho,
kto neplatnosť právneho úkonu spôsobil. Teda v zásade sa nemusí podať žaloba na súd o neplatnosť

právneho úkonu. Tento postup však nie je možné použiť pri uplatnení neplatnosti skončenia pracovného
pomeru z toho dôvodu, že v tomto prípade platí špeciálna úprava zakotvená v § 77 Zákonníku práce,
podľaktoréhoneplatnosťskončeniapracovnéhopomeruvýpoveďou,okamžitýmskončením,skončením
v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr
v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. V tomto ustanovení je teda

stanovené, že neplatnosť OSPP je možné uplatniť na súde len v 2 mesačnej prekluzívnej lehote odo
dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Ide o hmotnoprávnu lehotu a ak sa v tejto lehote neplatnosť
výpovede na súde neuplatní, toto právo zaniká a súd musí prihliadať na uplynutie tejto lehoty a na zánik
práva z dôvodu preklúzie z úradnej povinnosti podľa § 36 ods. 1 Zákonníka práce, v ktorom sú taxatívne
vymenované prípady preklúzie a zánik práva podľa Zákonníka práce a tiež je uvedené, že právo zaniká,

ak sa v ustanovenej lehote neuplatnilo aj v prípade uvedenom v § 77 Zákonníka práce.

46.Zvykonanéhodokazovaniadospelsúdkzáveru,žežalobaniejedôvodnáajepotrebnéjuzamietnuť.
Pri zhodnotení skutkového vymedzenia dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru mal súd za
preukázané, že k skončeniu pracovného pomeru došlo pre absenciu žalobcu v práci, ktorú žalovaný

v písomnom vyhotovení listiny vymedzil na obdobie od 27.07.2012 do 02.09.2012, a ktorú absenciu
zhodnotil žalovaný ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. V priebehu konania bolo preukázané, že
žalobca bol úspešný v sporoch o náhradu mzdy za obdobie od 27.07.2012 do 31.07.2012 a za obdobie
od 01.08.2012 do 03.08.2012, keď súdy prvej inštancie právoplatne ustálili v konaní sp. zn. 12C/83/2012v spojení konaním pred odvolacím súdom vedeným pod sp. zn. 23Co/774/2014 a v konaní pred súdom
prvej inštancie pod sp. zn. 8Cpr/2/2015, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu mzdy za obdobie, kedy
pre prekážku na strane zamestnávateľa nevykonával prácu. Spor vedený na tunajšom súde pod sp.

zn. 18Cpr/1/2012 o zaplatenie 200,-€ bol právoplatne zastavený pre späťvzatie žaloby. Spor vedený
na tunajšom súde pod sp. zn. 18Cpr/3/2012 o zaplatenie náhrady mzdy za obdobie od 25.01.2012 do
26.07.2012 bol právoplatne skončený rozsudkom č. k. 18Cpr/3/2012 - 527 zo dňa 28.09.2016, ktorým
súd uložil žalovanému zamestnávateľovi povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 7.413,15 eur v
mesačných splátkach po 1.250 eur, pričom každú mesačnú splátku je povinný zaplatiť vždy do 15.

dňa mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozhodnutia až do úplného splatenia dlžnej sumy
7.413,15 eur, pričom omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého
dlhu. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.10.2016.

47. Rozsudkom Okresného súd Trnava č. k. 37Cpr/1/2012 - 36 zo dňa 06.06.2012 súd výrokom
prvým určil, že výpoveď daná žalovaným žalobcovi dňa 29.09.2011 je neplatná. Rozsudok

nadobudol právoplatnosť dňa 26.07.2012 a preto po právoplatnom skončení konania bolo povinnosťou
zamestnanca nastúpiť do práce. Povinnosťou žalovaného zamestnávateľa bolo vyjadriť ochotu plniť si
povinnosti a oznámiť žalobcovi/zamestnancovi odstránenie prekážky brániacej výkonu práce, keďže len
ten z účastníkov, ktorý je ochotný resp. pripravený plniť si svoje povinnosti z pracovného pomeru, sa
môže domáhať zodpovedajúceho plnenia od druhého účastníka. Žalovaný vyzval žalobcu na nástup

do práce listom zo dňa 18.07.2012, ktorý bol žalovanému preukázane doručený do vlastných rúk
dňa 03.08.2012. Aj keď bola výzva zaslaná žalovanému pred právoplatnosťou rozsudku v konaní
vedenom pod sp. zn. 37Cpr/1/2012, do dispozičnej sféry žalovaného sa dostala po právoplatnosti
rozhodnutia. Ako bolo uvedené v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 12C/83/2012, dôležitou
skutočnosťou pri posudzovaní nároku nebolo odoslanie výzvy žalovaným zamestnávateľom na nástup

do práce, ale prevzatie tejto výzvy žalobcom/zamestnancom. Preto bolo nepochybné, že neprítomnosť
zamestnanca u zamestnávateľa v období od 27.07.2012 až 03.08.2012 nie je možné hodnotiť ako
absenciu zamestnanca v práci a preto v tejto časti nie je okamžité skončenie pracovného pomeru, tak
ako bolo vymedzené zamestnávateľom, platné. Taktiež bolo nesporným, že žalovaný dňa 07.08.2012 do
práce nastúpil a požiadal o pracovné voľno, čo zhodne tvrdil tak žalobca (v žalobe ako aj vo výsluchu),

ako aj žalovaný (v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 07.01.2013), a súd nemal pochybnosti o
pravdivosti tejto informácie, preto vychádzal zo zhodných tvrdení strán. Nakoniec bolo nesporným,
že žalovaný dňa 10.08.2012 pracoval (odsek 51 druhého zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu).
Celkovo tak po doručení výzvy žalovaného zamestnávateľa na nástup žalobcu do práce nemal žalobca
preukázanú prítomnosť príp. zamestnávateľom ospravedlnenú neprítomnosť na pracovisku v dňoch

06.08.2012 (pondelok), 08.08.2012 (streda), 09.08.2012 (štvrtok), 13.08.2012 až 17.08.2012 (pondelok
až piatok), 20.08.2012 až 23.08.2012 (pondelok až piatok), 27.08.2012 až 28.08.2012 (pondelok,
utorok), 30.08.2012 až 31.08.2012 (štvrtok, piatok), čo predstavuje 17 pracovných dní neospravedlnenej
neprítomnosti žalobcu zo skutkovo 25 pracovných dní vymedzených žalovaným v okamžitom skončení
pracovného pomeru (bez zohľadnenia 29.08., ktorý je štátnym sviatkom).

48. Súd je toho názoru, že dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bol naplnený a je
dostatočneurčitoazrozumiteľnevymedzený.Priposudzovaníplatnostijednostrannéhoprávnehoúkonu
žalovaného po preukázaní jeho čiastočnej neplatnosti pre obdobie 27.07.2012 až 03.08.2012 bolo
povinnosťou súdu zhodnotiť, či je neplatnou len časť okamžitého skončenia pracovného pomeru a vo

zvyšku je právny úkon ako celok platný, alebo či z povahy právneho úkonu, alebo z jeho obsahu, alebo z
okolností, za ktorých k nemu došlo, vyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu a preto
je neplatným celý právny úkon okamžitého skončenia pracovného pomeru. Pri výklade právneho úkonu
je najdôležitejšie zistiť skutočnú vôľu konajúceho subjektu, pričom v prípade pochybností sa právny úkon
má vykladať tak, aby právny úkon mohol zostať v platnosti (potius valeat actus quam pereat). Právny

úkon musí byť urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, pričom následkom právneho úkonu,
ktorý nespĺňa uvedené predpoklady, je jeho (absolútna) neplatnosť. Ak neplatnosťou je zasiahnutá časť
právneho úkonu, právo vychádza zo zásady, že ostatná časť právneho úkonu nie je touto neplatnosťou
dotknutá (utile non debet per unitule vitiari) - ak sa teda dôvod neplatnosti vzťahuje iba na časť právneho
úkonu, a teda po oddelení neplatnej časti musí zvyšok právneho úkonu právne obstáť a zostať tak v

platnosti. Súd dospel k záveru, že časť žalovaným vymedzeného obdobia od 27.07.2012 do 03.08.2012
včítane, je oddeliteľnou časťou okamžitého skončenia pracovného pomeru, nespôsobuje neplatnosť
okamžitého skončenia pracovného pomeru ako celku, nakoľko v právnej praxi sa preferuje výklad tak, že
ak je to len sčasti možné, majú ostávať právne úkony v platnosti. Žalovaný jednoznačne a zrozumiteľneprejavil vôľu okamžite skončiť pracovný pomer so žalobcom pre jeho absenciu v zamestnaní a súd
došiel po vykonanom dokazovaní k záveru, že žalobca absentoval viac ako 2/3 zo žalobcom určeného
obdobia, teda 17 pracovných dní z celkových 25 pracovných dní v období od 27.07.2012 do 02.09.2012

žalobca nevykonával pre žalovaného zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v
pracovnom čase určenom zamestnávateľom, prácu.

49. K posúdeniu intenzity porušenia pracovnej disciplíny súd uvádza, že konanie žalobcu spočívajúce v
jehoneospravedlnenejabsenciinapracoviskuvdňoch06.08.2012,08.08.2012,09.08.2012,13.08.2012

až 17.08.2012, 20.08.2012 až 24.08.2012, 27.08.2012 až 28.08.2012, 30.08.2012 až 31.08.2012
súd zhodnotil za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Žalobca sa bez ospravedlniteľného dôvodu
nezúčastňoval pracovného procesu, a teda mal absenciu v uvedených dňoch. Žalobca túto svoju
absenciu počas konania ani raz nespochybnil. Súd pritom hodnotil len túto časť obdobia uvedenú v
okamžitom skončení pracovného pomeru s prihliadnutím na závery v konaniach sp. zn. 12C/83/2012
a sp. zn. 8Cpr/2/2015, ktoré bolo dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru a preto na

priepustky zo dňa 04.09.2012, 05.09.2012, výzvu na nástup do práce zo dňa 28.08.2012, doručenú
žalobcovi dňa 10.09.2012 neprihliadol. Žalobca vypovedal, že do práce prišiel 06. alebo 07.08.2012,
a keď po vyjadrení žalovaného, aby vypadol, že o 9 sa do roboty nechodí, išiel domov a ďalšie dni
k žalovanému ... zrejme z logickej nadväznosti chýbajúce slovo nešiel... a k žalovanému išiel asi
o 2 týždne na základe ďalšej výzvy, ktorú ako vyplynulo z dokazovania, prevzal dňa 21.08.2012.

Žalovaný pritom tvrdil, že žalobca sa na pracovisko dostavil až dňa 04.09.2012. Žalobca žiadnym
dôkazným prostriedkom počas konania nepreukázal svoju prítomnosť u zamestnávateľa niekedy po
21.08.2012. Súd mal zároveň z oznámenia zamestnávateľa žalobcu D. U. s. r. o. v rozhodnom období
preukázané, že v týždni od 06.08.2012 až 10.08.2012 mal žalobca pracujúci ako strážnik nočnú
smenu, v týždni od 13.08.2012 do 17.08.2012 rannú smenu, v týždni od 20.08.2012 do 24.08.2012

poobednú smenu, a v týždni od 27.08.2012 do 31.08.2012 nočnú smenu. Pracovný pomer u spoločnosti
D. U. s. r. o. ukončil ku dňu 03.09.2012. Ak by aj súd pripustil, že žalobca sa po prevzatí druhej
výzvy dňa 21.08.2012 dostavil nasledujúci deň na pracovisko, pretože v tom čase mal poobedňajšie
smeny v pozícii strážnika, tak v období medzi nástupom do práce dňa 07.08.2012, kedy si vybral
pracovné voľno a prevzatím druhej výzvy dňa 21.08.2012, žalobca minimálne 9 pracovných dní

bez ospravedlnenia absentoval u zamestnávateľa E. O. - G.; prítomnosť žalobcu pred 04.09.2012
na pracovisku žalovaného však súd nemal preukázanú. Tu súd poukazuje na Správu schválenú
občianskoprávnym kolégiom Najvyššieho súdu SSR zo dňa 20.12.1972, pod Cpj 63/72, poňatú do
judikátu pod R 18/1974, v zmysle ktorej za závažné porušenie pracovnej disciplíny považujú súdy
neospravedlnenú absenciu pracovníkov, vykonávanie prác pracovníkov pre seba a pre iné osoby

v pracovnom čase, nepovolené použitie dopravných prostriedkov organizácie na súkromné cesty,
opilstvo, majetkové a morálne delikty na pracovisku, ublíženie na zdraví, nerešpektovanie príkazov
nadriadených, urážky a pod. Doterajšia judikatúra taktiež jednoznačne považuje neospravedlnenú
reťazovú absenciu zamestnanca na pracovisku za závažné porušenie pracovnej disciplíny a teda za
dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Absenciu žalobcu od 06.08.2012, s výnimkou

na deň 07.08.2012, do 31.08.2012 ako posledného pracovného dňa žalovaným zamestnávateľom
určeného obdobia pre okamžité skončenie pracovného pomeru, súd zhodnotil ako úmyselné konanie
žalobcu vyššej intenzity, ktoré spočíva v neplnení si žiadnych povinností zamestnanca počas dlhej
doby, keď došlo k jeho porušeniu pracovnej disciplíny tak závažným spôsobom, že je daný dôvod pre
okamžité skončenie pracovného pomeru aj napriek skutočnosti, že sa jedná o výnimočný spôsob, kedy

dochádza k najzávažnejšiemu postihu zamestnanca z pohľadu trvania jeho pracovnoprávneho vzťahu.
Neospravedlnená neprítomnosť zamestnanca na pracovisku v trvaní 17 pracovných dní je intenzívnym
porušením pracovnej disciplíny, ktorému nemožno priznať súdnu ochranu vo forme vyhovenia žaloby o
neplatné skončenie pracovného pomeru. Tento záver zodpovedá doterajšej súdnej praxi pri otázkach
posudzovania absencie ako dôvodu pre okamžité skončenie pracovného pomeru v rozhodnutiach súdov

vSlovenskejrepublike.Súdnezistilpretožiadenrozporpostupuakonaniažalovanéhosdobrýmimravmi
svedčiaci v prospech žalobcu.

50. Súd zhodnotil všetky dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo ako aj v ich vzájomnej
súvislosti, prihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo v priebehu konania najavo, súd zároveň venoval

doplňujúcim dokazovaniam náležitú pozornosť a došiel k záveru, že boli splnené zákonné kritéria:
1. písomnej formy okamžitého skončenia pracovného pomeru; 2. doručenia okamžitého skončenia
pracovného pomeru do vlastných rúk žalobcovi v zmysle § 38 ods. 4 Zákonníka práce, preukázané
listinou - Záznamom o odmietnutí prijatia písomnosti zo dňa 13.09.2012 podpísanou žalovanýma dvomi svedkami, T. X. a X. H., ktorí pri konfrontácii svojej výpovede s doloženým záznamom
potvrdili pravosť svojich podpisov ako aj miesto a čas podpisu záznamu a súd ich výpovede zhodnotil
ako súladné s nadväzujúcim správaním sa žalobcu; 3. naplnenia zákonom stanoveného dôvodu s

poukazom na vyššie zdôvodnenú intenzitu; 4. dodržania zákonnej subjektívnej a objektívnej lehoty
priznanej zamestnávateľovi v ustanovení § 68 ods. 2 Zákonníka práce k tomu, aby okamžité skončenie
pracovného pomeru zhodnotil ako platné skončenie pracovného pomeru. Žalobca tiež nie je a v čase
skončenia pracovného pomeru nebol osobou s osobitným statusom v zmysle § 68 ods. 3 Zákonníka
práce (osoba starajúca sa o blízku osobu, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, tehotná

zamestnankyňa a pod.), na ktorého by sa vzťahoval zákaz okamžitého skončenia pracovného pomeru.
Z uvedených dôvodov súd žalobu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a
určenia, že pracovný pomer trvá, zamietol.

51. Hmotnoprávna podmienka posúdenia platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru v
nadväznosti na § 17 ods. 2 Zákonníka práce v uloženej povinnosti zamestnávateľa prerokovať so

zástupcami zamestnancov (§ 74 Zákonníka práce, nie potrebný súhlas zástupcov zamestnancov)
okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnávateľom, ak zástupcovia u zamestnávateľa pôsobia,
bola v Zákonníku práce zrušená od 01.09.2011 zákonom č. 257/2011 Z. z. a do pracovného kódexu
opätovne zavedená zákonom č. 361/2012 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2013. V období od 01.09.2011
do 01.01.2013 bolo právo odborovej organizácie zastupovať všetkých zamestnancov upravené v

Prechodných ustanoveniach k úpravám účinným od 01.septembra 2011, ktoré právo sa v zmysle § 252g
ods. 4 Zákonníka práce posudzovalo podľa právnej úpravy účinnej do 31.08.2011. Nakoľko žalovaný
uviedol, že u neho nikdy predtým nepôsobili a ani v súčasnosti nepôsobia zástupcovia zamestnancov
(§ 11a Zákonníka práce), nebolo podmienkou platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru
jeho prerokovanie so zástupcami, ktorí u žalovaného zamestnávateľa nepôsobili. S účinnosťou od

01.01.2013 bola povinnosť zamestnávateľa prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného
pomeru v prípade existencie zástupcov zamestnancov zakotvená v § 74 zákonníka práce, preto
zákonodarca v Prechodných ustanoveniach § 252i ods. 7 Zákonníka práce uviedol, že ustanovenie §
252g ods. 4 sa nepoužije.

52. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému, ktorý mal vo veci plný
úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude
rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trnava.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.