Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Michaela Sedláková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10Csp/65/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117214722
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Sedláková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8117214722.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Michaelou Sedlákovou v spore žalobkyne: F. Y., J.. X.X.XXXX,

bytom Q. S. XX, K., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul. Sov. Hrdinov
163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 2,
Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková s.r.o., so
sídlom Kubániho 16, Bratislava, o zaplatenie 500 EUR, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 250 EUR do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 7.6.2017 domáhala voči žalovanému zaplatenia
primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500 EUR. Svoju žalobu odôvodnila tým, že v konaní
vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 19C 140/2014 o neplatnosť dohody o zrážkach
zo mzdy bola žalobkyňa v postavení spotrebiteľky úspešná. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol:
„ Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne
dojednaná. Svojím obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu zmluvnom postavení strán v neprospech

spotrebiteľa, teda žalobkyne. Pri uzatváraní dohody dlžník spotrebiteľ musí vedieť pohľadávku akého
druhu zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy a v akej výške. Suma 1230 eur v bode I. Dohody
o zrážkach zo mzdy bola uvedená len v súvislosti s označením budúceho poskytnutia úveru na
základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru (spoločnosť poskytne dlžníkovi na základe
žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500034714 čiastku vo
výške 1230 eur). Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že žalobkyňa ako spotrebiteľka mala
možnosťodmietnuťzabezpečovacíprostriedokposkytovanéhoúveru,vzhľadomnavýpoveďsamotného

sprostredkovateľa, ktorý jednoznačne uviedol, že bez uzavretia ako tejto dohody tak rozhodcovskej
zmluvy by jej úver nebol poskytnutý, doslova, ani by nepokračoval v spisovaní zmluvy a nepredkladal ju.
Žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože na základe dohody
o zrážkach zo mzdy si žalovaný ako veriteľ uplatnil svoje právo a požiadal zamestnávateľa žalobkyne
o realizáciu zrážok zo mzdy, pričom zrážky boli vykonávané. Bez určenia neplatnosti dohody by
právne postavenie žalobkyne ako dlžníka bolo neisté a súčasne by bolo ohrozené právo žalobkyne
na disponovanie so svojou mzdou." Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 19C 140/2014 zo dňa

15.6.2015, bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 8Co/329/2015 zo dňa 27.10.2016.
Ako spotrebiteľka si uplatňuje satisfakciu za porušenie spotrebiteľských práv. Svoje práva musela brániť
podaním pôvodnej žaloby. Primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu,
aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má mať aj funkciu relutárnu. Keďže ako spotrebiteľkaúspešne uplatnila porušenie svojho práva na súde, bola tým splnená hypotéza právnej normy, a preto
finančné zadosťučinenie požaduje vo výške 500 EUR.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. Vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti s poukazom
na to, že na konanie je príslušný súd, v ktorom má právnická osoba svoje sídlo. Ďalej namietal,
že žalobkyňa neuniesla ani v minimálnom rozsahu dôkazné bremeno svojho uplatneného nároku t.j.
v čom, resp. na akom základe si ho uplatňuje. S poukazom na uvedené rozhodnutie Okresného
súdu Prešov, sp. zn. 19C 140/2014 zo dňa 15.6.2015, ktoré bolo potvrdené rozsudkom Krajského

súdu Prešov, sp. zn. 8Co/329/2015 zo dňa 27.10.2016 bol judikovaný právny stav, ktorý určil, že
dohoda o zrážkach zo mzdy bola určená za neplatnú. Žalobkyňa si ako spotrebiteľ neuplatňovala
v žiadnom súdnom konaní porušenie svojich práv alebo povinností. Túto právnu skutočnosť t.j.
predchádzajúce úspešné uplatňovanie práv a povinností, si mylne zamieňa s tým, že medzi účastníkmi
konania prebehlo konanie o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Vyššie uvedenými
skutočnosťami deklaruje žalovaný to, že na strane žalobkyne nevznikla a ani nemohla vzniknúť žiadna

ťažko napraviteľná majetková, resp. nemajetková ujma alebo škoda, ktorá by prípadne zakladala
premisu o možnosti nároku na finančné zadosťučinenie. Medzi účastníkmi konania nebolo vydané
žiadne rozhodnutie, ktorým by bolo preukázané splnenie predpokladov podľa § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z.z. Predpoklad formulácie obsiahnutej v zákone, cit. „úspešne uplatní porušenie práva alebo
povinnostiustanovenejtýmtozákonomaosobitnýmipredpismi“,vyžadujelogickyrozhodnutiesvýrokom

súdu, v ktorom sa uvedené konštatuje. Uvedené vyplýva zo základného princípu civilného konania
- pre súd a každý orgán je záväzný len výrok rozhodnutia, nie odôvodnenie rozhodnutia. Uvedené
zákonné ustanovenie neformuluje predpoklady pre priznanie nároku inak, ako v iných prípadoch. S
poukazom na judikatúru ústavného súdu SR, ako aj rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, sa
vyžaduje rozhodnutie (teda autoritatívne vyslovenie porušenia v podobe výroku ako jedinej záväznej

a právne relevantnej časti každého rozhodnutia), ktorým spotrebiteľ úspešne uplatnil porušenie práva
alebo povinnosti. Žalovaný napadol aj samotnú vecnú dôvodnosť nároku na uplatňované finančné
zadosťučinenie. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje
poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie

bez porušovania základného práva (viď IV. ÚS 210/04). Na priznanie žalobcom uplatňovaného nároku
(dokonca v danom rozsahu) neexistuje žiadny skutočný a zákonný dôvod.

3. Na nariadenom pojednávaní vykonal súd dokazovanie listinnými dôkazmi, a to rozsudkom Okresného
súdu Prešov sp. zn. 19C 140/2014, rozsudkom Krajského súdu v Prešove 8Co/329/2015, vyjadrením

žalovaného a zistil tento skutkový stav:

4. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 15.6.2015, č.k. 19C 140/2014-91 určil, že dohoda o zrážkach
zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.11.2013 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je
neplatná.Súdvrozhodnutídospelkzáveru,žedohodaozrážkachzomzdyneobsahovalapredovšetkým

výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená, opisuje len možné spôsoby jej vzniku. Konštatoval, že
vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky (všetky revolvingy, príslušenstvo, prípadné zmluvné pokuty,
náklady, ktoré žalovanému vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávok a prípadne ďalšie pohľadávky
žalovaného voči žalobkyni, ktoré do budúcna vyplynú zo zmluvy a jej prípadných dodatkov) je neurčité a
tedaneplatnépodľa§37ods.1Občianskehozákonníka.Včaseuzatváraniadohodyozrážkachzomzdy

musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne
prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku.
Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy podľa jeho názoru predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá
nebola individuálne dojednaná. Vykonaným dokazovaním nemal za preukázané, že žalobkyňa ako
spotrebiteľka mala možnosť odmietnuť zabezpečovací prostriedok poskytovaného úveru, vzhľadom na

výpoveď samotného sprostredkovateľa, ktorý jednoznačne uviedol, že bez uzavretia ako tejto dohody
tak rozhodcovskej zmluvy by jej úver nebol poskytnutý, doslova, ani by nepokračoval v spisovaní zmluvy
a nepredkladal ju. Uviedol, že žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení,
pretože na základe dohody o zrážkach zo mzdy si žalovaný ako veriteľ uplatnil svoje právo a požiadal
zamestnávateľa žalobkyne o realizáciu zrážok zo mzdy, pričom zrážky boli vykonávané. Mal za to, že

bez určenia neplatnosti dohody by právne postavenie žalobkyne ako dlžníka bolo neisté a súčasne by
bolo ohrozené právo žalobkyne na disponovanie so svojou mzdou.5. Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 27.10.2016, č. k. 8Co/329/2015-127 predmetný rozsudok
potvrdil. Vo svojom rozhodnutí sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie. Navyše uviedol, že súd
prvej inštancie správne skonštatoval, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že žalobkyňa

ako spotrebiteľka mala možnosť odmietnuť zabezpečovací prostriedok poskytovaného úveru, vzhľadom
na výpoveď samotného sprostredkovateľa, ktorý jednoznačne uviedol, že bez uzavretia ako tejto dohody
tak aj rozhodcovskej zmluvy by jej úver nebol poskytnutý, doslova, ani by sa nepokračovala v spisovaní
zmluvy a nepredkladal ju. Ak teda žalobkyňa nemala možnosť dohodu o zrážkach zo mzdy odmietnuť a
musela akceptovať predložený obsah zmluvy ako aj dohodu o zrážkach zo mzdy, u žalobkyni absentuje

zhoda jej vôle z prejavom. Pre nedostatok vážnosti v zmysle ustanovenia § 37 odsek 1 OZ je preto
napadnutá dohoda absolútne neplatným právnym úkonom.

6. Pri právnom posúdení predmetného sporu vychádzal súd z ustanovení zákona č. zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

7. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva
spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov
verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo
zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami.

8. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

9. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde

domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde

úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

10. Podľa § 19 písm. d) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) popri

všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode má adresu
trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský spor alebo o konanie v sporoch
týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského konania.

11. Žalovaný je obchodnou spoločnosťou, pričom jedným z predmetov jeho podnikania (činnosti) je

poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov. Žalobkyňa konala pri
uzatváraní zmluvy o revolvingovom úvere, ako aj dohody o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovacieho
prostriedku poskytovaného úveru (uzavreté v ten istý deň 13.11.2013) ako fyzická osoba - nepodnikateľ.
Predmetné zmluvy majú preto v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka charakter spotrebiteľský.
Žalobkyňa sa svojou žalobou domáha primeraného finančného zadosťučinenia podľa zákona č.

250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa ako dôsledku porušenia povinností zo strany žalovaného.
Vzhľadom na to, že celkové posúdenie dôvodnosti nároku žalobkyne vyplýva zo spotrebiteľského
charakteru zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným, s ohľadom na § 19 písm. d) CSP
nepovažoval súd námietku nepríslušnosti vznesenú žalovaným za opodstatnenú.

12. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Okresný súd
Prešov rozsudkom zo dňa 15.6.2015, č.k. 19C 140/2014-91 určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy dlžníka
č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.11.2013 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná. Krajský súd
v Prešove rozsudkom zo dňa 27.10.2016, č. k. 8Co/329/2015-127 vyššie uvedený rozsudok potvrdil.
Oba súdy zhodne skonštatovali, že žalobkyňa nemala skutočnú vôľu uzavrieť dohodu o zrážkach zo

mzdy, absentuje u nej zhoda jej vôle s prejavom pri tomto právnom úkone, a preto pre nedostatok
vážnosti, ako aj neurčitosti v zmysle § 37 ods. 1 OZ je napadnutá dohoda absolútne neplatným právnym
úkonom.Zuvedenéhotedanepochybnevyplýva,žežalovanýzneužilsvojepostavenietým,žežalobkyni
ako spotrebiteľke nanútil dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú žalobkyňa nechcela uzatvoriť. Žalovaný sina základe takejto dohody potom uplatnil u zamestnávateľa žalobkyne zrážky zo mzdy, pričom súdy
rozhodli o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Bol to samotný žalovaný, ktorý takúto dohodu o
zrážkach zo mzdy žalobkyni nanútil a takéto konanie žalovaného bolo spôsobilé privodiť ujmu žalobkyni.

V dôsledku zneužitia postavenie žalovaného, ktorý žalobkyni nanútil dohodu o zrážkach zo mzdy a u
zamestnávateľa žalobkyne následne uplatnil zrážky zo mzdy, bola žalobkyňa napokon nútená domáhať
sa ochrany svojich práv žalobou o určenie neplatnosti predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, pričom
v tomto konaní bola úspešná. Súd teda dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia.

13. Pokiaľ však ide o výšku finančného zadosťučinenia, mal súd za to, že primerané povahe a rozsahu
porušenia práv žalobkyne je finančné zadosťučinenie v sume 250 EUR, ktoré zodpovedá svojmu účelu,
teda poskytuje žalobkyni ako spotrebiteľke dostatočnú satisfakciu a odradí dodávateľa od porušenia
práv spotrebiteľov. So zreteľom na to vyhovel žalobe v rozsahu 250 EUR a v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol.

14. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 2 CSP. Pomer
úspechu obidvoch strán bol v predmetnom konaní rovnaký, preto súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá
právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom

sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.