Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 7, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10Csp/137/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117219684
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Sedláková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8117219684.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Michaelou Sedlákovou v spore žalobkyne: G. R., Y.. XX.X.XXXX,

bytom N. Š. XXX, 08001 Prešov, právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom
ul. Sov. Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Pribinova 2, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková
s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o zaplatenie 500 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 100 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 17.03.2017 domáhala voči žalovanému zaplatenia
primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500 eur. Svoju žalobu odôvodnila tým, že v
konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 11C 40/2014 o vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške a určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky bola žalobkyňa v postavení
spotrebiteľky úspešná. Súd žalobe v časti určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky vyhovel a

v časti bezdôvodného obohatenia konanie zastavil. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 18.4.2017. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol: „Podľa názoru súdu nie žalobkyňa, ale
žalovaný nepochopil inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a absolútne ignoruje princíp ochrany
práv spotrebiteľa. Vyplýva to z jeho pokusu o obhájenie spornej dohody a vysvetlenie „výhod“ pre
dlžníka vyplývajúcich z tejto dohody. Snaží obhájiť niečo, čo obhájiteľné nielen z právneho hľadiska,
ale ani morálneho posúdenia nemôže byť. Žalovaný totiž žalobkyni strhol z úveru sumu 120,58 Eur
ako poplatok za to, že ak by snáď niekedy v budúcnosti žiadala o odklad splátok, aj to až pri splnení

ďalších podmienok (stanovenej doby práceneschopnosti alebo skončenie pracovného pomeru), povolí
jej odklad, ale maximálne troch splátok, a to všetko za poplatok 120,58 Eur pri úvere 840 Eur. Zmluvné
dojednanie nie je formulované tak, že ak spotrebiteľ skutočne chce odklad splátok, môže si ho aktivovať,
ale je formulované tak, že službu napriek tomu, že ju spotrebiteľ ešte nepotrebuje a zjavne ani nechce,
zaplatí poplatok vo výške 120,58 Eur, čo je 14,3 % z úveru. Mesačná splátka je vo výške 45,01 Eur.
Za odklad troch splátok, t. j. vo výške 135,03 Eur, spotrebiteľ má zaplatiť poplatok, ktorý je len o nie
celých 15 Eur nižší ako súčet troch prípadných odložených splátok. Hrubá nerovnováha v právach a

povinnostiachvneprospechspotrebiteľajepretonepochybná(napr.rozsudokKrajskéhosúduvPrešove
20Co 111/2014 zo dňa 26.5.2015). Podľa súdu nie je možné vylúčiť súdnu kontrolu tejto zmluvnej
podmienkystým,žesatýkaceny.Zosúdnejkontrolytotižjevylúčenániesamotnácena,aleprimeranosť
cenynajednejstraneatovaruaslužiebnadruhejstraneakoprotiplnenie(napr.rozsudokSúdnehodvoraEÚ C-26/13 zo dňa 30.4.2014 vo veci A. R., J. R. B. proti OTK Jelzalogbank Zrt, bod 54). Podmienky
týkajúce sa protihodnoty, ktorú dlhuje spotrebiteľ veriteľovi alebo ktorá má vplyv na skutočnú cenu,
ktorú má spotrebiteľ zaplatiť veriteľovi, teda v zásade nepatria do tejto druhej kategórie podmienok

vylučujúcich súdnu kontrolu s výnimkou otázky, či je výška protihodnoty alebo cena, ktorá je dohodnutá
v zmluve primeraná službe veriteľa (rozsudok Súdneho dvora EÚ C-143/13 zo dňa 26.2.2015 vo veci
E. N., Q. W. N. proti SC Volksbank Romania SA, bod 55, 56). V danom prípade súd neposudzoval cenu
ako jej primeranosť k dodanej službe, ale celú dohodu o cene za možný odklad splátok, ktorá spočíva v
tom, že spotrebiteľ má platiť za niečo, čo mu nie je dodané (tzv. teória skutočného plnenia). Krajský súd

v Prešove vo svojom rozhodnutí sp. zn. 18Co 109/2011 uviedol, že za neprijateľnú zmluvnú podmienku
považuje aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po
materiálnej stránke nie je dodané a slúži záujmom dodávateľa. Súd dodáva, že celá sporná dohoda
sa považuje komplexne, teda nielen výška stanoveného poplatku, ktorý však nepochybne vzhľadom
na to, že predstavuje viac ako 14 % poskytnutého úveru len potvrdzuje záver o neprijateľnosti celej
tejto zmluvnej podmienky. Zo súdnej kontroly by bola vylúčená sporná dohoda, ak by bola individuálne

dojednaná. Tento názor je však spochybnený už tým, že ide o formulárovú dohodu. Navyše z výpovede
žalobkyne, ktorej súd nemal dôvod neveriť, pretože je tiež dôkazným prostriedkom, vyplýva, že nemala
záujem žiadnu takúto dohodu uzavrieť. Podľa názoru súdu je logické, že v čase, keď podpisovala
žiadosť o poskytnutie úveru, výška sporného poplatku v tlačive danej úverovej zmluvy ešte nemohla
byť uvedená, nakoľko nebolo známe, v akej výške bude žalobkyni úver schválený. Sporný poplatok

nepredstavuje celé číslo a nepochybne ide o určité percento z poskytnutého úveru, takže poplatok musel
byť do zmluvy dopísaný až po schválení úveru, a teda rozhodne nemohol byť odsúhlasený žalobkyňou.
Súd preto dospel k záveru, že sporná zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná. Súd pritom
zdôrazňuje, že platí prezumpcia práve o tom, že neprijateľná zmluvná podmienka nebola individuálne
dojednaná, ako to vyplýva z § 53 ods. 3 OZ. Dôkazné bremeno o opaku je na žalovanom, ktorý však

toto dôkazné bremeno neuniesol." Rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 11C 40/2014 zo dňa
28.10.2015 bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 20Co 14/2016 zo dňa 28.2.2017.
Ako spotrebiteľka si uplatňuje satisfakciu za porušenie spotrebiteľských práv. Svoje práva musela brániť
podaním pôvodnej žaloby. Primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu,
aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má mať aj funkciu relutárnu. Keďže ako spotrebiteľka

úspešne uplatnila porušenie svojho práva na súde, bola tým splnená hypotéza právnej normy, a preto
finančné zadosťučinenie požaduje vo výške 500 eur.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. Uviedol, že z podanej žaloby nie je zrejmé, aké konkrétne
právo žalobcu bolo porušené. Rovnako má za to, že žalobcom označený rozsudok žiadne uvedené

porušenie práv spotrebiteľa nepreukazuje. Poukázal na to, že rozsudok Okresného súdu Prešov šp. Zn.
11C 40/2014 bolo rozhodnuté o povinnosti žalovaného vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 120,58
eura. Táto povinnosť bola splnená. Podľa jeho názoru žalobca nepreukázal žiadnym dôkazom a ani
nekonkretizoval také okolnosti, v ktorých by bolo možné určiť splnenie ním tvrdených funkcií finančného
zadosťučinenia, teda funkciu relutárnu, satisfakčnú, sankčnú a odradzujúcu. Popiera tiež výšku nároku

na vydanie primeraného finančného zadosťučinenia a spôsob jej určenia. Navrhol žalobu zamietnuť.

3. Na nariadenom pojednávaní vykonal súd dokazovanie listinnými dôkazmi, a to rozsudkom Okresného
súdu Prešov sp. zn. 11C 40/2014, rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20Co 14/2016,
vyjadrením žalovaného, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

4. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 28.10.2015, č.k. 11C 40/2014-89 konanie v časti o vydanie
bezdôvodného obohatenia zastavil a zároveň určil, že poplatok 120,58 eur, ktorý dojednáva žalovaný
so spotrebiteľmi v znení: „Predmetom tejto Dohody o poskytnutí služby je záväzok Veriteľa poskytnúť
Dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti

odkladu, maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe
Žiadosti/Zmluvy, uzavretej medzi Veriteľom a Dlžníkom (ďalej ako „úver/revolving“) a záväzok Dlžníka
zaplatiť Veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok
úveruvovýške120,58EURab)zaposkytnutieslužbyspočívajúcejvmožnostiodkladusplatnostisplátok
revolvingu vo výške 62,24 EUR v prípade, ak bude Dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ

oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj
súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť Dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné
oznámenie bude tvoriť prílohu tejto Dohody o poskytnutí služby“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.5. Súd v predmetnom rozhodnutí konštatoval, že žalobkyňa sa domáhala aj vydania bezdôvodného
obohatenia vo výške 120,58 eura, v tejto časti však zobrala žalobu späť vzhľadom na to, že neuhradila
ani istinu úveru. Zároveň dospel k záveru, že zmluvná podmienka citovaná vo výroku rozsudku je

neprijateľná. Predmetné zmluvné dojednanie nie je totiž formulované tak, že ak spotrebiteľ skutočne
chce odklad splátok, môže si ho aktivovať, ale je formulované tak, že službu napriek tomu, že ju
spotrebiteľ ešte nepotrebuje a zjavne ani nechce, zaplatí poplatok vo výške 120,58 Eur, čo je 14,3 %
z úveru. Mesačná splátka je vo výške 45,01 Eur. Za odklad troch splátok, t. j. vo výške 135,03 Eur,
spotrebiteľ má zaplatiť poplatok, ktorý je len o nie celých 15 Eur nižší ako súčet troch prípadných

odložených splátok. Hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa je preto
nepochybná. V danom prípade súd neposudzoval cenu ako jej primeranosť k dodanej službe, ale celú
dohodu o cene za možný odklad splátok, ktorá spočíva v tom, že spotrebiteľ má platiť za niečo, čo mu
nie je dodané (tzv. teória skutočného plnenia). Poukázal na to, že Krajský súd v Prešove vo svojom
rozhodnutí sp. zn. 18Co 109/2011 uviedol, že za neprijateľnú zmluvnú podmienku považuje aj zmluvnú
podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke

nie je dodané a slúži záujmom dodávateľa. Dodal, že celá sporná dohoda sa považuje komplexne, teda
nielen výška stanoveného poplatku, ktorý však nepochybne vzhľadom na to, že predstavuje viac ako 14
% poskytnutého úveru len potvrdzuje záver o neprijateľnosti celej tejto zmluvnej podmienky.

6. Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 28.2.2017, č. k. 20Co 14/2016, predmetný rozsudok

potvrdil. Vo svojom rozhodnutí sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie. Navyše uviedol, že v
zmysle ustanovenia § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, ako aj na nemeckú názorovú líniu týkajúcu sa
výkladu zmluvných dojednaní v spotrebiteľských zmluvách (s ktorou sa stotožňuje). Vrchný krajinský
súd v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht) v rozhodnutí z 21.06.2006 č. k. 7 U 17/06

konštatoval, že „Pri skúmaní neprijateľnej povahy zmluvných podmienok súd v súlade s rozhodovacou
líniou Spolkového súdneho dvora (BGH) potvrdil, že je potrebné vychádzať z najneprijateľnejšieho
výkladu,akýpriposudzovanýchzmluvnýchpodmienkachvôbecprichádzadoúvahy“. Priaplikáciiteórie
najnepriaznivejšieho výkladu súd dospel k záveru, že zmluvná formulácia poplatku za odkladu splátok
je spôsobilá poškodiť spotrebiteľa.

7. Pri právnom posúdení predmetného sporu vychádzal súd z ustanovení zákona č. zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

8. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva

spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov
verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo
zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami.

9. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na

ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

10. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom
do 09.06.2013, osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho

porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé
privodiť spotrebiteľovi ujmu.

11. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom
od 10.6.2013, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej

týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

12. Vo vzťahu k vyššie citovanému ustanoveniu zákona č. 250/2007 Z.z., či už v pôvodnom alebo

terajšom znení, možno uviesť, že ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá
neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie
a ako treba určiť jeho výšku. Zároveň treba uviesť, že novšie znenie zákona o ochrane spotrebiteľa
dokonca ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože totosa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovené
zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitným predpisom, bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

13. Základným zákonným predpokladom úspešného uplatnenia primeraného finančného
zadosťučinenia v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je teda porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenejzákonomč.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaalebopodľaosobitnýchpredpisov,ktorými
sú predpisy na ochranu spotrebiteľa. Podľa názoru súdu uvedený nárok je teda daný, ak dodávateľ
porušil osobitnú právnu úpravu predstavujúcu normy na ochranu spotrebiteľov, ktorými sú osobitná

úprava spotrebiteľských zmlúv v § 52 až 54 Občianskeho zákonníka, zákony o spotrebiteľských úveroch,
o finančných službách na diaľku a podobne. Účelom týchto právnych noriem je zvýšená ochrana
spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou a citované
zákonné ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. má postihnúť nečestného dodávateľa, ktorý
tieto osobitné právne normy nerešpektuje.

14. V prejednávanej veci je zrejmé, že žalobkyňa úspešne uplatnila porušenie jej práva ustanoveného
osobitným predpisom v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 11C 40/2014, v dôsledku čoho
bola určená neprijateľná podmienka uvedená v bode 8.1 zmluvy o revolvingovom úvere spôsobujúca
hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky. Bolo
preukázané,žežalovanýnepostupovalsodbornoustarostlivosťou,keďpredostrelžalobkyniformulárovú

zmluvu obsahujúcu neprijateľnú podmienku spočívajúcu v tom, že za službu odkladu 3 splátok zaplatí
poplatok 120,58 eura, napriek tomu, že túto službu nepotrebuje a zjavne ani nechce. Spotrebiteľka mala
podľa dojednania vopred, t.j. už pri uzavretí zmluvy, uhradiť poplatok vo výške dosahujúcej takmer súčet
odložených splátok. Hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach bola nepochybne daná. S ohľadom
na to je podľa názoru súdu naplnený vyššie uvedený základný predpoklad uplatneného nároku na

finančné zadosťučinenie a to, že boli porušené práva žalobcu ako spotrebiteľa vyplývajúce z osobitných
právnych noriem slúžiacich na ochranu spotrebiteľov.

15. Pri určení výšky finančného zadosťučinenia vychádzal súd z toho, že finančné zadosťučinenie má
sankčnú povahu a jeho účelom je odradiť nečestného dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov. Na

druhej strane však nemôže predstavovať neprimerané obohacovanie spotrebiteľov. V danom prípade
bolo prihliadnuté na skutočnosť, že žalobkyňa neuhradila ani istinu úveru (z uvedeného dôvodu vzala v
konaní sp. zn. 11C 40/2014 žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia späť) a aj keď táto skutočnosť
nevedie k zániku jej nároku na finančné zadosťučinenie, nepochybne má vplyv na posúdenie jeho výšky,
keďžesúdhoustaľujenazákladesvojejvoľnejúvahy.Vychádzajúczkonkrétnychokolnostítohtoprípadu

považoval súd za primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100 eur. V prevyšujúcej časti žalobu o
zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia zamietol.

16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP.
Podľatohtoustanoveniamôžesúdpriznaťnáhradutrovkonaniavplnejvýškeajvprípade,aksúdpriznal

nárok úspešnej strane, avšak nie v žiadanej výške (porovnaj I. ÚS 56/2017). Ide o prípady, ak výška
nároku závisí od úvahy súdu, čo je prípad prejednávanej veci. Úvaha súdu sa teda týkala skutkových
okolností,ktorésúpodstatnéprerozhodnutieovýškepriznanéhoplnenia,niečodozákladuuplatneného
nároku. Aj v súčasnosti podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s čl. 3 a čl. 4 ods. 2 CSP sa základná sadzba
tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Okresnom súde Prešov.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie

sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.