Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/202/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1708899705
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1708899705.8

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov: 1/ A. S., bytom R. X, N., štátny občan SR, 2/
S. N., bytom F. XX, N., štátna občianka SR, 3/ O. T., bytom X. K. XX, N., štátna občianka SR, 4/ Ľ.
I., bytom X. K. XX, N., štátna občianka SR, 5/ E. F., bytom O. XX/A, T., štátna občianka SR, 6/ O. S.,
bytom K. XX, N., štátny občan SR, navrhovatelia 1/, 2/, 3/, 5/, 6/ zastúpení JUDr. Mgr. Štefanom Buchom,
advokátom so sídlom M. R. Štefánika 1, Žilina, proti odporcom: 1/ S. Q., bytom K. X, D., štátny občan

SR, 2/ A. Q., bytom Z. XX, N., štátny občan SR, odporcovia 1/ a 2/ zastúpení JUDr. Máriou Hanzlíkovou,
advokátkou so sídlom Trnavská 53, Pezinok, 3/ Mesto Pezinok, IČO: 00 305 022, so sídlom Radničné
nám. 7, Pezinok, 4/ O. F., bytom K. N. D. XXX, K. N. D., zastúpená Právny dom - advokáti, s.r.o., IČO:
36857793, Hurbanova 9A, Banská Bystrica, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a o určenie,
že nehnuteľnosti patria do dedičstva, na odvolanie navrhovateľov 1/ až 6/ proti uzneseniu Okresného
súdu Pezinok zo dňa 11. februára 2014, č. k. 4C/82/2008-755, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

Odporcom 1/, 2/ a 4/ sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil navrhovateľom 1/ až 6/ zaplatiť odporcom 1/ a 2/ trovy
konania vo výške 7.144,94 eur a odporkyni 4/ trovy konania vo výške 2.020,25 eur, na účet ich právnych

zástupcov.

Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 137, § 172 ods. 1, § 149 ods. 1, § 151 ods. 1, §
171 ods. 3 a § 226 zák.č. 99/1963 Zb. v platnom znení (ďalej „O.s.p.“) a vecne úspechom odporcov
1/ až 4/ vyplývajúcim zo zamietnutia žalobného návrhu rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 22.
10. 2009, č. k. 4C/82/2008-525 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo

dňa 16. 2. 2011, č. k. 7Co/186/2010-594. Pri výpočte tarifnej odmeny právnej zástupkyne odporcov 1/
a 2/ súd prvého stupňa s odkazom na ust. § 10 ods. 1 a 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z., § 13 ods. 7 vyhl. č.
163/2002 Z.z. a právny názor odvolacieho súdu vychádzal z tarifnej hodnoty sporu 41.116,62 eur podľa
hodnoty nehnuteľností, ktoré boli predmetom sporu, určenej znalcom X.. N. J. v Znaleckom posudku č.
12/2013 predloženom na výzvu súdu odporcami 1/ a 2/ ku dňu začatia súdneho konania, t. j. k 14. 4.
2003 (hodnota podielu vo veľkosti 1/2 na rodinnom dome so súp. č. XXXX na parc. č. XXX vo výške

20.844,14 eur + hodnota podielu vo veľkosti 1 na parc. č. XXX vo výške 9.934,85 eur + hodnota podielu
vo veľkosti 1/2 na parc. č. XXX vo výške 5.269,79 eur + hodnota podielu vo veľkosti 1/3 na parc. č. XXX
vo výmere 58,66 m2 vo výške 5.067,42 eur). Nakoľko právny zástupca odporkyne 4/ sa pripojil k hodnote
nehnuteľností určenej týmto posudkom, pri výpočte tarifnej odmeny právneho zástupcu odporkyne 4/
súd prvého stupňa vychádzal z hodnoty predmetu sporu vo vzťahu k nej, t. j. z hodnoty podielu vo výške
1/3 na parcele č. XXX vo výške 5.068,21 eur. Vzhľadom k tomu, že za úkony od roku 2011 si právny

zástupca odporkyne 4/ vyčíslil trovy konania len zo sumy 1.863,58 eur (40,66 eur za úkon), súd mu ich
náhradu priznal len v uplatnenej výške.Úkony právnej služby vykonané do 31. 12. 2004 súd prvého stupňa posudzoval podľa § 13 ods. 1, 7, §
17 ods. 2, § 19 ods. 3 a § 25 vyhl. MS SR č. 163/2002 Z.z. a úkony právnej služby vykonané po 1. 1.

2005 posudzoval podľa § 10 ods. 1, § 13 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a), b), c) a d), ods. 2 písm. c), ods.
3, § 16 ods. 3, § 17 ods. 2, § 18 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. 1. 2005, §
10 ods. 1, § 13 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a), b), e), § 14 ods. 3 písm. b), ods. 5 písm. b), § 15 písm. a),
b), § 16 ods. 3, § 17 ods. 1, § 18 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. 6. 2010 a §
7 ods. 1 zák. č. 283/2002 Z.z. Odporcom 1/ a 2/ tak priznal trovy právneho zastúpenia prvostupňového

a odvolacieho konania vyčíslené v podaní zo dňa 27. 6. 2013 nasledovne:

1. Prevzatie a príprava právneho zastúpenia
2 osôb zo dňa 27. 1. 2004......................................... 15.050 Sk x 2 - 20 % = 24.080 Sk
2. Písomné vyjadrenie k návrhu pri zastupovaní 2 osôb......................................24.080 Sk
3. Účasť na pojednávaní v Bratislave dňa 17. 1.2005..........................................15.050 Sk

4. Účasť na pojednávaní v Bratislave dňa 23. 3. 2005.........................................15.050 Sk
5. Účasť na pojednávaní v Bratislave dňa 28. 9. 2005.........................................15.050 Sk
6. Písomné vyjadrenie k odvolaniu vo veci
predbežného opatrenia zo dňa 7. 7. 2006 (1/2).......................24.080 Sk : 2 = 12.040 Sk
7. Účasť na pojednávaní v Bratislave dňa 28. 3. 2007.........................................15.050 Sk

+ náhrada za stratu času: 2x297 Sk
8. Účasť na pojednávaní v Bratislave dňa 23. 5 . 2007.....................................15.050 Sk
+ náhrada za stratu času: 2x297 Sk
9. Účasť na pojednávaní v Pezinku dňa 27. 1. 2009............................................501,88 eur
10. Účasť na pojednávaní v Pezinku dňa 16. 4. 2009............................................501,88 eur

11. Štúdium spisu dňa 25. 6.2009..........................................................................501,88 eur
12. Účasť na pojednávaní v Pezinku 22. 10. 2009.................................................501,88 eur
13. Písomné vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľov
proti rozsudku č. k.: 4C/82/2008-525 zo dňa 18. 2. 2010...............................501,88 eur

Oproti predloženému vyčísleniu trov právneho zastúpenia súd prvého stupňa odporcom 1/ a 2/ za
písomné vyjadrenie k odvolaniu vo veci predbežného opatrenia zo dňa 7. 7. 2006 podľa § 14 ods. 2
písm. c) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. 1. 2005 priznal odmenu len vo výške
399,65eur(12.040SK),t.j.lenvovýškejednejpolovicezákladnejsadzbytarifnejodmeny,nakoľkonešlo
o odvolanie vo veci samej. Náhradu režijného paušálu odporcom 1/ a 2/ súd prvého stupňa nepriznal z

dôvodu jej neuplatnenia. Náhrada za stratu času odporcom 1/ a 2/ bola priznaná len vo výške 39,43 eur:
4 polhodiny x 297 Sk za rok 2007, nakoľko v roku 2007 výška náhrady za stratu času predstavovala za
jednu polhodinu sumu 297 Sk a v roku 2004 sa žiadne pojednávanie v danej veci nekonalo. Ďalej súd
prvého stupňa priznal odporcom 1/ a 2/ podľa § 15 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z. aj náhradu hotových
výdavkovvovýške100eurzavypracovanieZnaleckéhoposudkuč.12/2013,naktoréhopredloženieboli

odporcoviavsúladesprávnymnázoromodvolaciehosúduvyzvanízaúčelomzisteniahodnotypredmetu
sporu ku dňu podania návrhu na začatie konania. Náhradu za vypracovanie Znaleckého posudku č.
13/2011 vo výške 100 eur prvostupňový súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným
v zrušujúcom uznesení zo dňa 26. 3. 2013, č. k. 6Co/158/2012-698, odporcom 1/ a 2/ nepriznal.

Odporkyni 4/ súd prvého stupňa priznal trovy právneho zastúpenia prvostupňového a odvolacieho
konania vyčíslené v podaní zo dňa 30. 3. 2011 a 16. 6. 2013 nasledovne:

1. Prevzatie a príprava právneho zastúpenia dňa 20. 7. 2009..............................215,31 eur
2. Písomné vyjadrenie k návrhu zo dňa 11. 8. 2009............................................215,31 eur

3. Účasť na pojednávaní v Pezinku dňa 10. 9. 2009...........................................215,31 eur
+ náhrada za stratu času: 9x11,69 + 19 %DPH.......124,13 eur
+ náhrada cestovných výdavkov:
390,06 km x 0,085x1,109 + 0,183x390,06 = 108,25 + 19 %DPH..................128,69 eur
4. Účasť na pojednávaní v Pezinku dňa 22. 10. 2009..........................................215,31 eur

+ náhrada za stratu času 9x11,69 + 19 %DPH.......124,13 eur
+ náhrada cestovných výdavkov:
390,06 kmx0,085x1,111 + 0,183x390,06 = 108,25 + 19 %DPH....................128,78 eur
5. Písomné vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľovproti rozsudku č. k.: 4C/82/2008-525 zo dňa 2. 3. 2010..................................215,31 eur
6. Písomné vyjadrenie k doplneniu odvolania navrhovateľky
4/ proti rozsudku č. k.: 4C/82/2008-525 zo dňa 20. 4. 2010............................215,31 eur

7. Odvolanie zo dňa 30. 11. 2011 (nie vo veci samej)..........................................48,79 eur
8. Vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľky 4/
zo dňa 22. 12. 2011 (nie vo vec i samej)..........................................................48,79 eur
9. Vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľov 1/ až 3/ a
navrhovateľov 5/ a 6/ zo dňa 10. 4. 2012 (nie vo veci samej)..........................48,79 eur

Režijný paušál: 5x á 8,27 + 1x á 8,65 + 3x á 8,89 .......................................76,67 eur.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote navrhovatelia 1/ až 6/.

Navrhovateľka 4/ súdu prvého stupňa v odvolaní vytkla, že pri určovaní odmeny advokátov vychádzal z
hodnoty predmetu sporu- nehnuteľnosti ocenenej znalcom X.. N. J. v Znaleckom posudku č. 12/2013,

t. j. z trhovej ceny, čo je v rozpore so stanoviskom Najvyššieho súdu SR. Nakoľko navrhovateľka 4/ sa
domáhala určenia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po jej matke, mala byť hodnota nehnuteľností
určená ku dňu úmrtia jej matky. Z uvedeného dôvodu navrhla napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom bude pre účely odmeny advokátov prvostupňový súd
vychádzať z hodnoty nehnuteľnosti v čase smrti poručiteľky.

Navrhovatelia 1/, 2/, 3/, 5/ a 6/ podaným odvolaním žiadali napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
zmeniťtak,žesúdžiadnemuzúčastníkovnepriznánáhradutrovkonaniaaodporcovzaviaženanáhradu
trov odvolacieho konania navrhovateľov 1/ až 3/ a 5/ až 6/ v sume 149,91 eur, alternatívne zrušiť a vec
vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa podľa nich pri svojom rozhodovaní

neúplne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Okrem toho tiež namietali, že súd prvého stupňa sa neriadil
právnym názorom Krajského súdu v Bratislave vysloveným v uznesení zo dňa 26. 3. 2013, sp. zn.
6Co/158/2012-698, a to s poukazom na to, že znalec pri ocenení sporných nehnuteľností postupoval
podľa vyhl. č. 492/2004 Z.z., ktorá v čase podania žaloby nebola v účinnosti. Do pozornosti odvolacieho

súdu dali tiež skutočnosť, že podľa vyhl. MS SR č. 465/1991 bola cena pozemku stanovená na 5
eur/m2, pričom cena pozemku podľa vyhl. č. 492/2004 Z.z. bola najmenej 24- krát vyššia, t. j. 89,39
eur, čo rovnako platí aj o dome so súp. č. XXXX, ktorý je postavený na pozemku s parc. č. XXX.
Uvedené znamená, že Znaleckým posudkom č. 71/2000, ktorý vypracoval znalec X.. R. bola cena
predmetných nehnuteľností stanovená na sumu 1.143,85 eur, zatiaľ čo podľa Znaleckého posudku č.

12/2013 vypracovaného dňa 18. 6. 2013 X.. J. bola cena nehnuteľností stanovená na sumu 43.650
eur (za polovicu domu a polovicu pozemkov). Navrhovatelia 1/, 2/, 3/, 5/ a 6/ v nadväznosti na
uvedené vyslovili podozrenie, že sa jedná o trestný čin marenia spravodlivosti, pretože S.. H., ktorá dala
znalcovi vypracovať Znalecký posudok č. 12/2013 vedela z uznesenia odvolacieho súdu, že ocenenie
nehnuteľnosti má byť k dátumu 14. 4. 2003, a to v súlade s platným a účinným cenovým predpisom k

uvedenému dátumu, čo nebolo v znaleckom posudku neprípustne akceptované. Zdôraznili, že pokiaľ by
im konajúci súd zaslal Znalecký posudok č. 12/2013 na vyjadrenie, čo mu ukladá čl. 48 ods. 2 Ústavy
SR a § 133 O.s.p., nebol by vydal takéto uznesenie o trovách konania, čím sa celé konanie predlžuje
a predražuje.

Za nesprávne označili aj rozhodnutie o trovách právneho zastúpenia odporkyne 4/ podľa § 10
ods. 1, 2 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z., nakoľko vo veci nebolo vykonané znalecké dokazovanie znalcom
z odboru geodézie a kartografie na stanovenie podielu odporkyne 4/ na pozemku parc. č. XXX, a preto
hodnota jej podielu je dosiaľ neznáma. Pokiaľ by sa aj pripustila veľkosť podielu odporkyne 4/ v 1/3,
nebolo by podľa navrhovateľov možné, aby mali odporcovia 1/ a 2/ tiež podiel v 1/3, keď nevedeli, aký

podiel má odporkyňa 4/. V ďalšom poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. 9. 2008,
sp. zn. 2MCdo/15/2007, podľa ktorého nie je možné každému spoluvlastníkovi priznať trovy konania z
celkovej výšky, ale len z jeho príslušného podielu (odporkyňa 4/ za 2 m2 cena cca 10 eur). Predmetné
rozhodnutie tiež uvádza, že pri stanovení hodnoty predmetu sporu by sa malo vychádzať z hodnoty
v čase úmrtia osoby, po ktorej sa nehnuteľnosť zaraďuje do dedičstva. Vyvodili tak, že podkladom

pre stanovenie ceny predmetu sporu v danom prípade by malo byť ocenenie nehnuteľnosti znalcom
X.. R., ktoré bolo aj podkladom dedičského konania. Predmet sporu tak voči odporkyni 4/ predstavuje
nie sumu 2.068,21 eur, ale sumu 293,30 eur, z ktorej hodnota jedného úkonu právnej služby podľa §
10 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. predstavuje sumu 30 eur. Odvolatelia tiež napadli priznanieodmeny odporkyni 4/ za účasť na pojednávaní dňa 10. 9. 2009, nakoľko aj v zápisnici z predmetného
pojednávania je uvedené, že práve odporkyňa 4/ svojou neúčasťou podstatným spôsobom zmarila účel
tohto pojednávania, na čo odvolatelia poukázali aj v predchádzajúcich odvolaniach. Zhrnuli, že pokiaľ

by sa pri výpočte trov právneho zastúpenia malo vychádzať z hodnoty predmetu sporu, mala by ňou byť
cena nehnuteľností určená X.. R.. Opätovne odvolatelia poukázali aj na existenciu dôvodov hodných
osobitného zreteľa podľa § 150 O.s.p., ktorá bráni priznaniu trov odporcom 1/ a 2/, nakoľko
oni alebo ich rodičia falšovali a pozmeňovali údaje na Kúpnej zmluve zo dňa 6. 7. 1964 a rovnako súd
prvého stupňa zbytočne predlžoval predmetné konanie a argumentoval nedostatkom aktívnej vecnej

legitimácie, čo nebola pravda. Okrem toho odporcovia 1/ a 2/ tiež nečestne postupovali, keď si dali
vypracovať Znalecký posudok č. 12/2013 X.. J.K. síce k dátumu 14. 4. 2003, avšak
podľa cenového predpisu účinného až od 1. 9. 2004. Záverom odvolatelia namietli aj trovy právneho
zastúpenia uplatnené za odvolacie konanie, v ktorom boli úspešní, avšak súd prvého stupňa o nich vo
výroku vôbec nerozhodol a ani v odôvodnení sa o nich nezmienil, čo označili za závažné pochybenie
súdu majúce za následok aj jeho nepreskúmateľnosť.

Odporcovia 1/, 2/ a 4/ sa k podaným odvolaniam písomne nevyjadrili.

Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.)
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolania

navrhovateľov 1/ až 6/ nie sú dôvodné.

Z obsahu spisu v prejednávanej veci odvolací súd zistil, že sa jedná o v poradí už o
tretie rozhodnutie o náhrade trov konania. Prvýkrát bolo o trovách konania rozhodnuté v meritórnom
rozhodnutí, ktorým súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľov 1/ až 6/ na určenie vlastníckeho

právaaurčenie,žeoznačenénehnuteľnostipatriadodedičstvaanavrhovateľom1/až6/uložilpovinnosť
zaplatiť odporcom 1/ a 2/ trovy konania vo výške 1.005,86 eur a odporkyni 4/ trovy konania vo výške
715,51 eur. Odporcovi 3/ súd náhradu trov konania nepriznal (rozsudok Okresného súdu Pezinok zo
dňa 22. 10. 2009, č. k. 4C/82/2008-525). Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 16. 2.
2011, č. k. 7Co/186/2010-594 rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej potvrdil a v časti

náhrady trov konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho postupu pri výpočte
základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, keď súd prvého stupňa vychádzal z
ust. § 11 ods. 1, resp. § 13 ods. 6 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. namiesto § 10 ods. 1, 2 vyhl., keď
predmetom sporu bolo určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorej trhovú hodnotu je možné zistiť
bez nepomerných ťažkostí. Za nepreskúmateľný označil odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v

časti nepriznania náhrady hotových výdavkov súvisiacich so spracovaním znaleckého posudku.

Uznesením zo dňa 6. 11. 2011, č. k. 4C/82/2008-639 súd prvého stupňa uložil navrhovateľom 1/ až 6/
povinnosť zaplatiť odporcom 1/ a 2/ trovy konania vo výške 7.409,74 eur, odporkyni 4/ trovy konania vo
výške 1.863,58 eur a odporcovi 3/ náhradu trov konania nepriznal. Predmetné rozhodnutie Krajský súd

v Bratislave uznesením zo dňa 26. 3. 2013, č. k. 6Co/158/2012-698 na odvolanie navrhovateľov 1/ až
6/ a odporkyne 4/ s výnimkou výroku o nepriznaní náhrady trov konania odporcovi 3/, ktorý odvolaním
napadnutý nebol, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súdu prvého stupňa vytkol pochybenie pri
zisťovaní hodnoty nehnuteľností, ktoré boli predmetom konania. Poukázal na to, že v priebehu konania
boli znalcom X.. N. J. vypracované dva znalecké posudky na zistenie hodnoty nehnuteľností, ktorých

zadávateľkou bola právna zástupkyňa odporcov 1/ a 2/. V prvom Znaleckom posudku č. 8/2009 zo dňa
2. 4. 2009 znalec určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností, ktoré boli predmetom konania, ku dňu 2. 4.
2009, t. j. cca tri mesiace pred začatím poskytovania právnych služieb právnym zástupcom odporkyne
4/ (prevzatie právneho zastúpenia dňa 20. 7. 2009), a z ktorého vyplýva, že hodnota 1/3 parc. č. XXX,
ktorej podielovou spoluvlastníčkou je aj odporkyňa 4/, bola 5.068,21 eur. Druhým Znaleckým posudkom

č. 13/2011 zo dňa 22. 6. 2011 znalec ohodnotil nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom konania, ku dňu
začatia poskytovania právnych služieb právnou zástupkyňou odporcov 1/ a 2/ (prevzatie zastúpenia
dňa 27. 1. 2004), pričom na nehnuteľnosti tvoriace predmet konania (1/2 stavby rod. domu, 1/2 parcely
č. XXX, 1/2 parcely č. XXX a 1/3 parcely č. XXX) pripadla suma vo výške 42.065,12 eur. Vzhľadom
na skutočnosť, že predmetom konania bolo určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorých

hodnota sa môže v priebehu konania meniť a v prejednávanej veci sa podľa predložených znaleckých
posudkov aj menila, odvolací súd vyslovil názor, že pre rozhodovanie o trovách konania je rozhodujúca
hodnota nehnuteľností v čase začatia konania. Súdu prvého stupňa preto pred novým rozhodnutím o
náhrade trov konania uložil povinnosť zisťovať hodnotu nehnuteľností tvoriacich predmet konania (1/2stavby rod. domu, 1/2 parcely č. XXX, 1/2 parcely č. XXX a 1/3 parcely č. XXX) ku dňu 14. 4. 2003,
kedy bola podaná žaloba na súd a z takto zistenej sumy potom vychádzať pri výpočte náhrady trov
konania odporcov 1/, 2/ a 4/. Uviedol tiež, že pri výpočte náhrady trov konania jednotlivých odporcov

bude pritom potrebné vychádzať z hodnoty len tých nehnuteľností, ktoré boli predmetom konania vo
vzťahu k tomu - ktorému odporcovi, ako správne postupoval súd prvého stupňa aj v napadnutom
uznesení. Zároveň v nadväznosti na uvedené dodal, že hotové výdavky, ktoré vznikli odporcom 1/ a
2/ v súvislosti s vyhotovením vyššie uvedených znaleckých posudkov X.. N. J., nemožno považovať
za účelne vynaložené. Rovnako prvostupňovému súdu uložil odvolací súd aj povinnosť prihliadnuť na

to, že odporcovia 1/ a 2/ si za účasť na pojednávaní konanom dňa 10. 9. 2009 neuplatnili náhradu
trov právneho zastúpenia, a preto im náhrada za tento úkon právnej služby nemôže byť priznaná.
Za nedôvodné označil odvolací súd odvolacie námietky odporkyne 4/, že súd prvého stupňa mal pri
rozhodovaní o výške trov konania postupovať podľa § 10 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z. a vyčísliť
trovy právneho zastúpenia z ceny veci ako takej bez ohľadu na spoluvlastnícky podiel. Vzhľadom
na skutočnosť, že predmetom konania vo vzťahu k odporkyni 4/ bolo určenie vlastníckeho práva k

nehnuteľnostiam a určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva spolu len vo vzťahu k 1/3 parcely č.
XXX v k. ú. Z., súd prvého stupňa vzal správne za základ pre výpočet trov konania odporkyne 4/ hodnotu
len tejto časti nehnuteľnosti a nevychádzal z hodnoty nehnuteľnosti ako celku. Rovnako odvolací súd
neprihliadol ani k odvolacím námietkám navrhovateľov týkajúcim sa priznania trov právneho zastúpenia
za účasť na pojednávaní konanom dňa 10. 9. 2009 majúc za to, že aj keď súd prvého stupňa v zápisnici

z predmetného pojednávania konštatoval, že odporkyňa 4/ svojou neúčasťou podstatným spôsobom
zmarila účel pojednávania, náhrada trov právneho zastúpenia sa však poskytuje za účasť právneho
zástupcu na pojednávaní, a nie samotného účastníka konania. Právny zástupca odporkyne 4/ sa pritom
predmetného pojednávania riadne zúčastnil, pojednávanie sa riadne konalo a všetci zúčastnení právni
zástupcovia účastníkov konania sa vyjadrovali k prejednávanej veci. Z uvedeného dôvodu preto podľa

odvolaciehosúduprávnemuzástupcoviodporkyne4/podľa§14ods.1písm.c)vyhl.MSSRč.655/2004
Z.z. vznikol nárok na odmenu za tento úkon právnej služby a tieto trovy vynaložené odporkyňou 4/
možno považovať za účelne vynaložené. Ako neopodstatnenú vyhodnotil odvolací súd aj námietku
navrhovateľov 1/, 2/, 3/, 5/ a 6/, v ktorej súdu prvého stupňa vytýkali dvojaké rozhodovanie, keď pri
vyrubovaní súdneho poplatku postupoval podľa položky č. 1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov, ale

pri priznaní trov právneho zastúpenia už uvedené neakceptoval. Zo spoločnej poznámky k položkám 1 a
2 Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu k zákonu o súdnych poplatkoch v znení účinnom ku
dňu podania žaloby (t. j. ku dňu 14. 4. 2003) totiž vyplýva, že v konaní o určenie vlastníctva sa poplatok
vyrubí z ceny predmetu, ku ktorému sa má vlastníctvo určiť. Súd prvého stupňa teda pri vyrubovaní
súdneho poplatku nepostupoval správne, keď použil položku č. 1 písm. b) Sadzobníka, ktorej aplikácia

prichádza do úvahy v prípade, ak nemožno predmet konania oceniť peniazmi. Z dôvodu, že súdny
poplatok nebol vyrubený správne, však nemožno rozhodnúť nesprávne aj o trovách konania len preto,
aby bol pri rozhodovaní zachovaný rovnaký postup. Navyše z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že v
konaniach o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nejde o prípad predpokladaný ust. § 11 ods.
1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z. z., kedy by nebolo možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch

alebo by ju bolo možné zistiť len s nepomernými ťažkosťami, a preto je pri výpočte trov konania potrebné
vychádzať z hodnoty nehnuteľností, ktoré súd predmetom konania. Záverom vzhľadom na výnimočnosť
aplikácie ust. § 150 ods. 1 O.s.p. odvolací súd konštatoval, že aj napriek argumentácii navrhovateľov
1/ a 2/, nevzhliadol v danom prípade žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali
úplné či čiastočné nepriznanie náhrady trov konania odporcom 1/, 2/ a 4/.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa v intenciách pokynov odvolacieho súdu pri výpočte základnej
sadzby tarifnej odmeny vychádzal z hodnoty nehnuteľností, ktoré boli predmetom konania vo vzťahu k
tomu- ktorému odporcovi, určenej Znaleckým posudkom X.. N. J. č. 12/2013 k dátumu začatia súdneho
konania (14. 4. 2003), konkrétne z hodnoty podielu vo veľkosti 1/2 na rodinnom dome so súp. č. XXXX na

parc. č. XXX vo výške 20.844,14 eur + z hodnoty podielu vo veľkosti 1 na parc. č. XXX vo výške 9.934,85
eur + z hodnoty podielu vo veľkosti 1/2 na parc. č. XXX vo výške 5.269,79 eur + z hodnoty podielu vo
veľkosti 1/3 na parc. č. XXX vo výmere 58,66 m2 vo výške 5.067,42 eur (spolu 41.116,62 eur). Vo vzťahu
knárokuuplatnenémuvočiodporkyni4/súdprvéhostupňavychádzalztarifnejhodnotyveci5.068,21eur
zodpovedajúcej hodnotepodieluvovýške1/3naparceleč.198.Súdprvéhostupňatakpriurčenítarifnej

hodnoty veci postupoval striktne v intenciách právne záväzného názoru odvolacieho súdu vysloveného v
predchádzajúcich zrušujúcich rozhodnutiach (§ 226 O.s.p.). Na uvedenom nič nemení ani argumentácia
navrhovateľov 1/, 2/, 3/, 5/ a 6/, v ktorej títo namietali postup znalca podľa vyhl. MS SR č. 492/2004
Z.z., ktorá nadobudla účinnosť až 1. 9. 2004, pričom hodnota nehnuteľností bola oceňovaná k 14. 4.2003, kedy bola v platnosti vyhl. č. 465/1991 Zb. Uvedený postup sa neprieči pokynom, resp. právnemu
názoru odvolacieho súdu vyslovenému v uznesení zo dňa 26. 3. 2013, č. k. 6Co/158/2012-698, ktorý
prvostupňovému súdu uložil povinnosť vychádzať z hodnoty predmetu sporu stanovenej ku dňu začatia

súdneho konania. Odvolací súd sa žiadnym spôsobom nezmienil o tom, podľa akého právneho
predpisu má byť nehnuteľnosť ocenená a len samotná skutočnosť, že sa predmet sporu mal oceňovať
k dátumu 14. 4. 2003 neznamená, že pri ocenení nehnuteľnosti mal znalec postupovať podľa už
zrušenej vyhl. č. 145/1991 Zb. Vyhláška č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku
nadobudla účinnosť 1. septembra 2004 a v celom rozsahu nahradila skôr platnú vyhl. č. 145/1991 Zb.

a aj v zmysle inštrukcií Ústavu súdneho inžinierstva (www.usi.sk/index.php?id=191 ) všetky znalecké posudky vydané po tomto dátume musia byť vypracované podľa
metód a postupov určených touto vyhláškou, s čím sa odvolací súd plne stotožňuje. Znalcom stanovená
cena tak korešponduje dátumu, ku ktorému mal byť predmet sporu ohodnotený a právnej úprave platnej
v čase vypracovania znaleckého posudku, ktorá vychádzala z princípu okamžitej aplikatibility, a teda
neumožňovala pri vypracovaní znaleckých posudkov po 1. septembri 2004 postupovať podľa právnej

úpravy platnej a účinnej k dátumu ohodnocovania nehnuteľnosti (ak tento siahal pred dátum účinnosti
predmetnej vyhlášky). Účelovo preto vyznieva podozrenie z marenia spravodlivosti, ktorým odvolatelia
osočili právnu zástupkyňu žalovanej strany, ktorá bola zadávateľkou predmetného znaleckého posudku.
Je len ťažko predstaviteľné, aby zadávateľ znaleckého posudku znalcovi, ktorý je povinný znaleckú
činnosť v zmysle zák. č. 382/2004 Z.z. vykonávať nestranne a zákonne, určoval ustanovenia, podľa

ktorých má znalec pri svojej činnosti postupovať, a aby sa znalec takými inštrukciami zadávateľa
riadil. Aj v tejto súvislosti je potrebné podotknúť, že s námietkami odvolateľov o potrebe ocenenia
nehnuteľnostikudňuúmrtianeb.O.S.(právnejpredchodkynenavrhovateľov)saužvysporiadalodvolací
súd v uznesení zo dňa 26. 3. 2013, č. k. 6Co/158/2012-698, keď tieto s poukazom na skutočnosť,
že predmetom konania bolo aj určenie vlastníckeho práva vyhodnotil ako nedôvodné a súdu prvého

stupňa uložil záväzný pokyn na určenie tarifnej hodnoty veci podľa hodnoty nehnuteľnosti vo vzťahu k
tomu- ktorému odporcovi ku dňu začatia súdneho konania. Na uvedenom nič nemení ani navrhovateľmi
namietaná skutočnosť, že Znalecký posudok X.. J. č. 12/2013, nebol navrhovateľom 1/ až 6/ doručený
na vyjadrenie, nakoľko súdu prvého stupňa zo žiadnych ustanovení Občianskeho súdneho poriadku
táto povinnosť nevyplývala a tento nebol viazaný právnym názorom odvolateľov v tejto otázke, ktorý

mu bol z predchádzajúcich odvolaní dobre známy. Účelovo vyznieva preto aj tvrdenie, že súd by na
základe vyjadrenia navrhovateľov 1/ až 6/ k predmetnému znaleckému posudku rozhodol o náhrade trov
konania inak. Správne bola určená aj tarifná hodnota veci pre účely rozhodnutia o náhrade trov právneho
zastúpenia odporkyne 4/, ktorá korešpondovala s hodnotou predmetu konania vo vzťahu k odporkyni 4/.

Súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní rešpektoval aj právny názor odvolacieho súdu, v zmysle
ktorého odporcom 1/ a 2/ neprislúcha nárok na náhradu hotových výdavkov za vypracovanie Znaleckých
posudkov č. 8/2009 a č. 13/2011, keď odporcom 1/ a 2/ v rámci náhrady trov konania priznal náhradu
hotových výdavkov vo výške 100 eur len za posledný Znalecký posudok č. 12/2013, predstavujúcu
účelne vynaložené hotové výdavky odporcov 1/ a 2/ súvisiace s predmetným konaním (§ 137 O.s.p.).

Nedôvodné sú aj opakované odvolacie námietky, v ktorých navrhovatelia 1/, 2/, 3/, 5/ a 6/ namietali
priznanie odmeny odporkyni 4/ za účasť na pojednávaní konanom dňa 10. 9.
2009, a to vzhľadom na skutočnosť, že práve ona predmetné pojednávanie svojou neúčasťou zmarila.
Odvolací súd v tomto smere dáva do pozornosti tretí odsek na str. 7 odôvodnenia uznesenia Krajského

súdu v Bratislave zo dňa 26. 3. 2013, č. k. 6Co/158/2012-698, v ktorom odvolací súd podrobne
vysvetlil dôvody, pre ktoré odporkyni 4/ aj napriek identickým odvolacím námietkam prislúcha nárok
na náhradu trov právneho zastúpenia za daný úkon právnej služby. Pre zdôraznenie odvolací súd
pripomína, že odporkyni 4/ bola priznaná náhrada trov spočívajúca v odmene jej právneho zástupcu za
účasť na danom pojednávaní (nie náhrada výdavkov spojených s účasťou samotnej odporkyne 4/ na

pojednávaní), ktoré aj napriek neprítomnosti odporkyne 4/ bolo riadne otvorené a prebiehalo za účasti
právnych zástupcov účastníkov konania (vrátane právneho zástupcu odporkyne 4/) a odporcov 1/, 2/,
3/ v trvaní 40 minút. Odporkyni 4/ preto prislúcha náhrada trov právneho zastúpenia vynaložených v
súvislosti s účasťou jej právneho zástupcu na pojednávaní vo veci samej (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhl.
MS SR č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom ku dňu vykonania úkonu právnej služby). Neobstojí ani

argumentácia navrhovateľov 1/, 2/, 3/, 5/, ktorou sa odvolací súd snažili opätovne na základe rovnakých
skutočností presvedčiť o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa pre aplikáciu ust. § 150 ods. 1
O.s.p.. Použitie predmetného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku totižto predpokladá dôvody
hodné osobitného zreteľa zakladajúce výnimočnosť prípadu, ktorú súd hodnotí s prihliadnutím namajetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, okolnosti, ktoré
ich viedli k uplatneniu práva na súde, ich postoj v konaní a pod., s cieľom dosiahnuť odstránenie
neprimeranej tvrdosti a spravodlivosť pre účastníkov konania. Odvolací súd rovnako aj v tomto smere

zotrváva na právnom názore vyslovenom v uznesení zo dňa 26. 3. 2013, č. k.
6Co/158/2012-698, že v danom prípade nie sú dané žiadne výnimočné okolnosti, ktoré by odôvodňovali
použitie tohto ustanovenia. Skutočnosti, na ktoré v tomto smere poukazovali odvolatelia nemôžu
zakladať dôvody pre moderáciu náhrady trov konania, resp. pre ich nepriznanie. Predstavujú len ničím
nepodložené podozrenia odvolateľov o falšovaní údajov na listinných dôkazoch a nečestnosti v postupe

pri vypracovaní Znaleckého posudku č. 12/2013, ktorého správnosť odvolacích súd z vyššie uvedených
dôvodov nemal dôvod spochybňovať. Rovnako ani postup konajúceho súdu či jeho právny názor na vec
nemôže zakladať dôvod pre rozhodnutie o náhrade trov konania podľa § 150 O.s.p..

Pokiaľ sa týka namietaného procesného pochybenia s následkom nepreskúmateľnosti rozhodnutia
vyplývajúceho z nerozhodnutia o náhrade trov odvolacieho konania navrhovateľov 1/, 2/, 3/, 5/ a 6/

odvolací súd uvádza, že náhrada trov prvostupňového a odvolacieho konania sa priznáva spoločne
za celé konanie, a to len tomu účastníkovi konania, ktorý mal úspech vo veci samej (v prípade trov
odvolacieho konania len v prípade, že mal úspech aj v konaní pred odvolacím súdom). Uvedené vyplýva
zo zásady jednotnosti (nepretržitosti) konania, podľa ktorej konanie tvorí od momentu jeho začatia až do
právoplatného skončenia jeden celok, a nie je možné ani pre účely rozhodovania o náhrade trov konania

samostatne vnímať konanie pred súdom prvého stupňa a konanie na odvolacom súde. Pokiaľ preto bol v
odvolacom konaní úspešný účastník konania, ktorý však nemal úspech vo veci samej, súd nerozhoduje
samostatným výrokom, ako sa nesprávne domnievajú odvolatelia, o jeho trovách odvolacieho konania,
nakoľko nie je splnená podmienka úspechu vo veci samej. Samostatným výrokom priznať náhradu trov
odvolacieho konania môže len odvolací súd v prípade, ak napádané rozhodnutie potvrdzuje. Okrem toho

jepotrebnétiežuviesť,ževpredchádzajúcichodvolacíchkonaniachodvolacísúdneprisvedčilodvolacím
dôvodom prezentovanými navrhovateľmi 1/, 2/, 3/, 5/ a 6/, ale napádané rozhodnutia o náhrade trov
konania zrušil pre odporcami namietané nesprávne stanovenie tarifnej hodnoty predmetu sporu. Súd
prvého stupňa preto nemal žiaden dôvod zaoberať sa trovami, ktoré v konaní pred súdom druhého
stupňa vynaložili neúspešní navrhovatelia 1/ až 6/.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.
1 O.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil.

Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§224ods.1O.s.p.vspojenís§142ods.1a

§ 151 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešným odporcom 1/, 2/ a 4/ náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, nakoľko si ju neuplatnili a žiadne trovy im v odvolacom konaní ani nevznikli.

O trovách konania odporcu 3/ odvolací súd nerozhodoval, nakoľko o týchto už bolo právoplatne
rozhodnuté, keď proti výroku uznesenia Okresného súdu Pezinok zo dňa 6. 11. 2011, č. k.

4C/82/2008-639, ktorým súd odporcovi 3/ náhradu trov konania nepriznal, žiaden z účastníkov konania
nepodal odvolanie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.