Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, August 10, 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 1T/4/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116010300
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Dunčko

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2116010300.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Mariánom Dunčkom na hlavnom pojednávaní v Trnave dňa

10. augusta 2017 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
Y. M., nar. XX.XX.XXXX v K.,
trvale bytom Trnava,

sa uznáva za vinného, že

od presne nezisteného obdobia po tom, ako mu bol rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa
06.06.2012 sp. zn. 20P/55/2012 zverený do osobnej starostlivosti syn S. M., nar. XX.XX.XXXX, až do
mája roku 2014, kedy sa zo spoločnej domácnosti v Y. na ulici Na E. XX a neskôr na N. ulici X jeho
syn odsťahoval, tohto fyzicky aj psychicky týral tak, že ho bez príčiny trestal, bil, hrubo a vulgárne mu
nadával, ponižoval ho, nútil ho opakovane aj v čase osobného voľna upratovať domácnosť, variť, prať
a starať sa o jeho dve maloleté dcéry z druhého manželstva, zakazoval mu vychádzky, ponechával si
synove peniaze, ktoré zarobil na praxi a brigádach, počas toho ako bol často pod vplyvom alkoholu, ho

sácal, kopal na zemi a spôsoboval mu rôzne modriny, čím u svojho syna S. M. vyvolal príznaky syndrómu
týraného a zanedbávaného dieťaťa - regres vo vývine, výrazne úzkostno - depresívne ladenie osobnosti,
zníženie sebavedomia až s potlačením sebaúcty a celkovú psychickú vyčerpanosť,

teda

týral blízku osobu, ktorá bola v jeho starostlivosti a výchove, spôsobujúc jej fyzické utrpenie a psychické
utrpenie bitím, kopaním, údermi, ponižovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu a iným

správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické a psychické zdravie a tiež bezdôvodným odopieraním oddychu,

čím spáchal

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. v znení
účinnom do 01.01.2016

a odsudzuje sa:

Podľa § 208 ods. 1 Tr. zák. s prihliadnutím na § 36 písm. j/ Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia
slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. sa obžalovanému výkon trestu
odňatiaslobody podmienečneodkladázasúčasnéhouloženiaprobačnéhodohľadunadjehosprávaním

v skúšobnej dobe.Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. sa obžalovanému pri určení probačného dohľadu ustanovuje skúšobná doba
v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 51 ods. 4 písm. g/ Tr. zák. sa obžalovanému ukladá zároveň
aj primeraná povinnosť spočívajúca v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným
úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

o d ô v o d n e n i e :

V predmetnej trestnej veci vykonal súd na hlavnom pojednávaní dokazovanie, ktoré spočívalo vo
výsluchoch obžalovaného Ľuboša M., poškodeného S. M., znalkyne K.. L. G. a svedkov S.. S. G., Z. J.,

S.. Z. I., S.. L. X., S.. L. L., S.. I. G., S.. Y. S., S. Z., D. M., ako aj bola prečítaná výpoveď svedkyne Z.
N. a boli oboznámené ostatné listinné dôkazy zo spisu.

*** Výsledky vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní ***

Obžalovaný Y. M. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že nie je pravdou to, čo poškodený povedal. Keby
jeho niekto týral, tak v prvom rade by išiel za lekárom, prípadne by sa zdôveril triednej učiteľke alebo
niekomu inému. Nevie, prečo sa zdôveril práve cudziemu človeku, ktorého vidí po prvýkrát v živote. To,
že poškodený je prvotriedny klamár, to vie a to potvrdia aj ostatní ľudia, ktorí ho poznajú. Nechápe, kde
sa toto v ňom zobralo. Stávalo sa, že bez udania dôvodu nechodil do školy. Problémy s ním mal stále.

Neraz sa stalo, že odišiel na týždňovku, nechal priateľke peniaze na celý týždeň, aby mala aj rezervu a v
pondelok večer mu volala, že jej poškodený všetky peniaze ukradol a musela si požičiavať. On mal viac
prehmatov, načapali ho kradnúť aj v Tescu. Nič z toho, čo je uvedené v obžalobe, nie je pravda, nesácal
ho, nekopal do neho, nespôsoboval mu modriny. Je pravda, že posledný mesiac mal zaracha, ale to mal
kvôli incidentu v Y., zároveň si zhoršoval aj známky. Bolo to obdobie, dokedy ešte býval u neho. A vtedy

po ňom nič nechcel, aby robil, chcel po ňom, aby sa učil, celé dni ležal na posteli v detskej a robil sa, že sa
učí. A predtým, keď po ňom chcel, aby povysával, poumýval riad, je to bežná vec, normálna práca. Snažil
sa ho vychovať a viesť k čistote. S poškodeným boli večne problémy odkedy ho doniesol od manželky.
Bolo to obdobie, odkedy mu bol zverený. Zo začiatku sa s ním snažil komunikovať, dokonca občas,
keď mal nejakú robotu, tak ho so sebou aj brával, vybavil mu elektrotechnickú školu, lebo s tými jeho

známkami ho nikam nechceli zobrať, aby nachytal aj nejakú prax, nemal záujem o nič. Problémy s ním
riešil najprv dohovorom. Nikdy nepoužíval fyzické tresty. Nie je pravdou ani to, že by mu vulgárne a hrubo
nadával, že by ho nútil, aby sa staral o jeho dve maloleté deti z druhého manželstva. Keď zostával v práci
dlhšie a aj priateľka bola v práci, tak na nejaké 2-3 hodiny ho požiadal, aby ich postrážil. Ale nie takou
formou, ako to prezentuje poškodený. Poškodený popri škole aj brigádoval. Peniaze z brigád chodili

najprv na účet pána Broniša a keď sa to dozvedel, striktne mu to zakázal a potom začali peniaze chodiť
na jeho účet. Peniaze mu potom postupne dával, pretože vedel, že fajčí a mal veľké podozrenie, že
užíva marihuanu. Každý týždeň dostával určitú sumu peňazí. Dal mu všetky peniaze, ktoré zarobil. Dával
mu aj zo svojich. To, že začal posielať peniaze na jeho účet, bolo zo strany poškodeného dobrovoľné,
podľa neho by to urobil určite každý rodič. V inkriminovanom období určite nepožíval alkoholické nápoje

vo zvýšenej miere, nakoľko má zamestnanie, ktoré vyžaduje, aby každý deň šoféroval, prišiel by tak
o prácu. Čistým výmyslom je aj to, že poškodeného mnohokrát fyzicky napádal, že ho kopal na zemi
aj do oblasti ľadvín. Na otázku znalkyne prečo si myslí, že ho poškodený zavolal, že chce ísť bývať k
nemu, keď do jeho 15. rokov sa nestretávali s tým, že poškodený podľa jej vyšetrenia nemá osvojené
žiadne sociálne návyky, sociálne vzorce správania, podľa ktorých by vedel, že keď je problém, tak má

ísť za mamou, za otcom, s tým, že on utekal celý život z problému do problému a nenašiel nikde žiadnu
pomoc, obžalovaný odpovedal, že sa dozvedel od jeho asi 2 kamarátov, že to mal všetko premyslené,
že pôjde bývať k nemu a keď bude mať 18 rokov, tak sa osamostatní. Mal ho ako prestupnú stanicu a to
sa dozvedel po tom, keď už nebolo dobre. Nevie, aký mal na to dôvod, nebol s ním v kontakte až dokým
mu nebol zverený, žena mu odopierala kontakt s ním.

Poškodený S. M. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že to, čo je uvedené v obžalobe, je pravdou.
Chcel byť zverený otcovi preto, lebo im to s mamou neklapalo, starala sa o nich ako o deti, ešte o dvoch
nevlastných súrodencov - brata a sestru, no bola väčšinou v práci. U matky bol asi cca od 7-ich rokov,
bolo to asi od roku 2003 alebo 2004. Mama na nich nemala čas, odkladala ich k sestre, s tou sestrou

nevychádzal, tam boli problémy a matka to ignorovala. O zverenie k otcovi požiadal on sám. Očakávalod toho, že to bude aspoň trocha lepšie, že bude mať čas na neho. Počas prvých 3 mesiacov to splnilo
jeho očakávanie, ale potom sa to zhoršilo. Zo začiatku to obžalovaný hral na vzorného otca, zaujímal
sa, ale potom už sa začal správať tak, ako sa správal, keď bol malý. Správal sa ako notorický cholerik

a alkoholik. Vo vzťahu k nemu sa to prejavovalo tými bitkami a tým, čo je popísané v obžalobe. Chce
mať od tohto už pokoj. Keď potreboval pomoc, tak žiadne orgány mu nepomohli, teraz má kľudný život,
robotu, bývanie, chce, aby to všetko išlo mimo neho.

Po krátkom prerušení hlavného pojednávania na žiadosť poškodeného (bol viditeľne rozrušený a triasol

sa) uviedol, že k veci už nič viac uviesť nechce. Následne bola na hlavnom pojednávaní prečítaná
výpoveď svedka S. M. z prípravného konania zo dňa 09.10.2015 (č.l. 62-64), v ktorej uviedol: „Od matky
som sa odsťahoval kvôli nevhodným podmienkam asi pred 3 rokmi a prišiel som vtedy k otcovi, ešte
býval na adrese Na hlinách 37, ale ten byt mu kvôli dlžobám zobrali, a tak sme sa odsťahovali na
Spartakovskú. K. 3 rokmi som bol na základe rozsudku Okresného súdu v J. L. zverený do starostlivosti
otca. Zo začiatku to bolo v poriadku, ale potom som si všimol, že môj otec veľmi často pije a je agresívny

aj k svojej druhej žene, ktorá s ním už momentálne nežije. Po pár týždňoch nášho spolužitia sa otec
prestal pretvarovať aj predo mnou a začal sa správať tak, ako to bolo u neho bežné. Každú chvíľu sa
opíjal, zanedbával domácnosť, ktorú som sa musel starať ja, musel som aj variť, upratovať, žehliť a pod.
Otec má veľmi silné sklony k násiliu, či už fyzickému alebo psychickému. Veľmi často sa opíjal a keď
prišiel domov, buď dochádzalo k hádkam s jeho aktuálnou priateľkou alebo sa vyvršoval na mne. Stále

mi vulgárne nadával, všetko mi vyčítal, trestal ma tak, že som musel dookola upratovať to isté alebo mi
zakazoval vychádzky. Bez ohľadu na to, že nasledujúce ráno som musel ísť do školy, som musel otcovi
navariť, ak bol hladný alebo vyhovieť jeho požiadavkám a keďže domov chodil v nočných hodinách, ja
som chodil spávať až dosť neskoro alebo vôbec. Keď som zaspal do školy, bolo u neho bežné budiť ma
vulgárnym, urážlivým krikom, alebo údermi do chrbta a hlavy. Na víkendy a na prázdniny k sebe priváža

dve maloleté dcéry z druhého manželstva, ktoré majú okolo 8-9 rokov, a o tie sa tiež pravidelne nestaral,
chodil sa opíjať do podnikov s tým, že si ide len niečo vybaviť. Jeho dcéry už tiež vedia, ako to dopadne.
Ja som bol nútený sa o ne starať a keď sú u nás cez týždeň, som kvôli ich opatere nútený vymeškávať
školu. Jeho konverzácia so mnou bola minimálna a boli to len urážky a vulgarizmy. Môj život a priatelia
ho zaujímajú až vtedy, keď sa dopočuje niečo zlé a nenechá si vysvetliť, čo je na tom pravda. Okamžite

všetko rieši agresivitou a zákazom vychádzok, ktoré boli aj bez toho už veľmi obmedzené. Preto som
podal toto oznámenie na úrad práce a od otca som odišiel, pretože som život s ním už nezvládal. S
S. G. som sa zoznámil asi pred 2 rokmi v októbri v staničnom parku a zostali sme spolu s kontakte.
Kontaktujeme sa cez internet, aj sa stretávame, ja som mu povedal o mojich problémoch s otcom a jeho
to začalo zaujímať, a on mi ponúkol, že si skúsi požiadať, aby som bol zverený do výchovy jemu. Ale

neschválili to. Medzitým som dovŕšil už vek 18 rokov, takže už je to bezpredmetné. Ja som u Martina
Broniša býval po tom, ako som v máji 2014 odišiel od otca, 2 alebo 3 mesiace, do konca augusta 2014 a
potom som odišiel bývať na internát SOU energetického, kde som chodil aj do školy. Ako som chodil do
školy, tak som to mal rozdelené tak, že som mal týždeň teóriu a týždeň prax. Na praxi som od polovice
roka na mimoškolskej praxi v ŽOS Trnava, kde som to mal platené. Keď zistil, že výplata mi chodí na

číslo účtu požičaného od kamaráta, tak hneď na mňa tlačil, že mám zmeniť na číslo jeho účtu a že z
každej výplaty mi bude dávať len polovicu. Toto som bol nútený aj spraviť. Mal som ešte aj brigádu vo
Voderadoch, a aj tam som bol nútený uviesť jeho účet. A to tiež nie je pravidelne, niekedy mi nedal
nič. Presné dátumy, kedy môj otec na mňa fyzicky zaútočil, si nepamätám, viem len jeden, to bolo na
Vianoce 2013 a stalo sa to tak, že on bol vtedy doobeda opitý a tá jeho priateľka mu to vyčítala, tak sa

tam hádali, mali obidvaja nervy, ona išla von, tak som došiel na rad ja. Kázal mi, aby som upratoval a
varil a po večeri, ako sa dávali darčeky, tak mi kúpil 2 tričká, a nepočul, ako som mu za to poďakoval,
tak ma sotil do steny a poslal ma spať. Vtedy som mal na ramene modriny. Podobných incidentov bolo
viac, asi 2 mesiace predtým som mal problémy s ľadvinou, lebo ma kopal na zemi, a mal som problémy
pri hýbaní. Nikdy som nevyhľadal lekárske ošetrenie, lebo som tam nemal kedy ísť, zo školy som musel

chodievať rovno domov, lebo keď som i len 5 minút meškal, mal som kvôli tomu problémy s otcom.
O tomto týraní zo strany môjho otca som ja hovoril S. G., a aj na úrade práce, iným osobám som to
neuviedol. Niekedy bola svedkom týchto útokov otcova nová priateľka Z. J., asi 40-ročná, ale tá sa otca
tiež bojí, lebo ju bije tiež. Otec často menil zamestnania, ale pracuje už dlhšiu dobu na G. v nejakej
elektropredajni. Čudujem sa, že mu ešte nezobrali vodičák, lebo pravidelne chodí autom pod vplyvom

alkoholu.“ K prečítanej výpovedi poškodený uviedol, že všetko je pravda. So svojimi problémami sa
zveril cudziemu človeku, pretože s ním bol v kontakte v tom čase, cca 1 až 1,5 roka, mal skúsenosti, mal
takých kamarátov, ktorí si také niečo podobné prežili. Nikomu inému sa nezveril. On trestné oznámeniev tejto veci nepodal. Problém bol v tom, že nebol plnoletý a muselo to ísť cez sociálku, tam povedal, aby
to neriešili, ale povedali, že musia podľa zákona, preto podávali podnet na políciu.

Znalkyňa K.. L. G. po tom, čo bola osobne prítomná pri výpovediach obžalovaného a poškodeného
na hlavnom pojednávaní a bolo jej umožnené dať im aj otázky, uviedla, že sa v plnom rozsahu
pridržiava záverov svojho znaleckého posudku č. 67/2014 (ktorý sa nachádza na č.l. 94-108 spisu),
resp. pridržiavala sa záverov (odpovedí na položené otázky) rovnako ako na stranách 11-13 tohto
znaleckého posudku (na č.l. 104-106 spisu). Zistila, že osobnosť poškodeného S. M. je v rámci

populačnej normy intelektovo priemerná, poznačená pubertálnym vývinovým obdobím, emočne aj
sociálne nezrelá, regredovaná na nižšie vývinové štádium, so sociálno-adaptačnými ťažkosťami, s
ťažkosťami uchytiť sa v živote a s pocitmi nedostačivosti a menejcennosti. Sebavedomie je znížené až
ubité, sebahodnotenie minimálne s nedostatkom sebadôvery najmä v sociálnych situáciách. Vo vzťahu
k druhému pohlaviu má vypestované primerané postoje s introvertnými tendenciami. Je úzkostne ladený
s výrazným depresívnym nábojom, s množstvom neuspokojených pudov a potrieb, so schopnosťou

empatie, ale aj masívnou obranou pred vonkajším svetom. Chcel by sa dostať z tohto stavu, no je
značne psychosomaticky vyčerpaný s nedostatkom životnej energie. Jeho psychická vyspelosť je oproti
fyzickému veku znížená vplyvom regresu vo vývine, ktorý sa ukazuje ako dôsledok nedostačivosti,
resp. neúčasti základnej rodiny na výchove a starostlivosti o vyšetrovaného. V štruktúre osobnosti
poškodeného nenachádza psychopatológiu v zmysle duševného ochorenia, takisto nenachádza

fabulačné,konfabulačnéčiinépatologickéobsahyvmyslenívovšeobecnostiivzťahujúcesakpredmetu
vyšetrovania. U poškodeného nezistila motivačné tendencie k nehovoreniu pravdy, resp. ku krivej
výpovedi. Poškodený je schopný správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti, resp.
udalosti, ktorých bol svedkom. Na základe vyššie uvedenej štruktúry intelektu a osobnosti poškodeného
usudzuje, že jeho výpovede nesú pozitívne znaky všeobecnej a špecifickej vierohodnosti, preto ich zo

psychologického hľadiska považuje za vierohodné. Prežité udalosti súvisiace s vyšetrovanou vecou
spôsobili u poškodeného regres vo vývine, výrazné úzkostno-depresívne ladenie osobnosti, zníženie
sebavedomia, miestami až s potlačením sebaúcty a aktuálne celkovú psychickú vyčerpanosť, pričom
ide o príznaky syndrómu týraného a zanedbávaného dieťaťa a u poškodeného sa prejavujú v sociálno-
adaptačnejavemočnejoblasti.Vprípade,žebyvyšetrovanýžilvharmonickom,láskyplnomprostredí,je

predpoklad, že sa uvedených ťažkostí zbaví. Zo znaleckého posudku bolo tiež zistiteľné, že poškodený
Maroš M. sa pred ňou vyjadroval ohľadom správania sa obžalovaného k nemu, ktoré popisoval vcelku
zhodne ako na hlavnom pojednávaní. Poškodeného vyšetrila dňa 12.08.2014. Znalkyňa dodala na
hlavnom pojednávaní, že to, čo popisoval poškodený S. M., je z psychologickej stránky charakterizované
ako ťažké príkorie, ktoré spôsobuje ujmu na psychickom zdraví. U vyšetrovaného zistila nielen ujmu, ale

aj celkovú psychickú a fyzickú vyčerpanosť, ktorú bolo možné vidieť i na hlavnom pojednávaní (pozn.:
rozrušenie poškodeného a z tohto dôvodu jeho žiadosť o prerušenie hlavného pojednávania) a ktorá
pretrváva aj s odstupom 2 rokov. Poškodený nemá osvojené základné vzorce sociálneho správania,
ktoré by mu umožnili situáciu riešiť už skôr a snáď aj preto, že počas celého aktívneho detstva od svojich
7-ich rokov sa mu nedostávalo tej primárnej spätnej väzby, ktorú dieťa potrebuje od svojich rodičov na

každú svoju aktivitu, každý svoj výkon - dobrý alebo zlý, čím sa vlastne učí, ako sa má v spoločnosti (v
širšomsociálnomprostredí)správať.Konštatovala,žedo15-tichrokov,ajkeďhovorí,žemaldobrývzťah
smatkou,kontaktsotcomnemal,bolminimálnezanedbávanývovýchoveaprechodomvnajháklivejšom
vývinovom období - v puberte prišiel k otcovi s nejakými očakávaniami a keďže po krátkom čase všetko
zlyhalo a očakávania sa nenaplnili, zistil, že prišiel ešte do horšieho ako bol, pretože tam bol sám na

seba a tu bola ešte aj nejaká nepriaznivá iniciatíva zo strany okolia voči nemu, tak už bol len krôčik k
tomu, aby sa v tom labilnom teréne rozvinul syndróm týrania. Išlo v podstate o také dorazenie dieťaťa,
ktoré tápalo v živote a do toho ešte prišla vonkajšia agresivita, ktorú nevedel zvládať, lebo ju nemal ani
ako spracovať, lebo ho to nikto nenaučil. Je u neho úplne rozvinutý syndróm týrania. Od tých jeho 7-ich
až 15-ich rokov je to ako zanedbávanie a od 15. roku života začalo nabaľovanie ťažších problémov, ktoré

napokon viedli k rozvoju syndrómu týranej osoby. V čase jej vyšetrenia boli jeho postoje k obžalovanému
ľahostajné, nezistila objektívny strach, ale keďže z rodiny ušiel, môže predpokladať, že strach z neho
mal minimálne subjektívny. Subjektívny strach je strach, ktorý je viazaný na konkrétne traumatizujúce
situácie, t.j. ide ma udrieť, tak sa bojím rany.

Svedok S.. S. G. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že súhlasí s tým, čo je uvedené v obžalobe.
To, čo sa odohralo počas obdobia, v ktorom spoznal poškodeného, bolo uvedené aj na úrade práce
a neskôr na výsluchu na polícii. Nebol prítomný nejakého fyzického kontaktu medzi obžalovaným a
poškodeným a všetky skutočnosti, ktoré uviedol, sa dozvedel len sprostredkovane od poškodenéhoMaroša M.. Poškodený u nich býval v období, keď odišiel od otca, v tom čase bola situácia vyhrotená a
obaja kontaktovali úrad práce. Býval u nich v spoločnej domácnosti s ním a jeho matkou a jej matkou,
čo trvalo približne 3 mesiace do konca prázdnin, a v nasledujúcom období vybavili miesto na internáte.

Jemu sa o tom ťažko hovorilo, na začiatku vôbec, napr. mu len ukázal fotografiu vo svojom mobile, kde
mal odfotenú modrinu na krku a uviedol, že mu ju spôsobil obžalovaný. Potom začal postupne sám od
seba popisovať celú situáciu. Jeho psychický stav v tom období nebol vôbec dobrý. S poškodeným sa
zoznámil tak, že išiel raz cez staničný park a stretol ho ako dezorientovaného chlapca, spýtal sa ho, či
mu niečo je, či potrebuje pomoc a uvažoval, že zavolá záchranku, lebo tam ležal, nevie už kde a začal

hovoriť, že mu nič nie je, že pil a bojí sa ísť domov, lebo má prísneho otca, tak sa tam nejak posadil,
začali sa prechádzať smerom tam, kde býval, komunikoval normálne. Vtedy si vymenili telefónne čísla,
cez ktoré sa aj kontaktovali. Pamätal si, ako mu poškodený popisoval správanie obžalovaného voči
nemu, napr. ranné budenie fungovalo dosť brutálnym spôsobom, trasením a pod. Potom napr., že keď
bol hladný, že niečo malo byť v chladničke, ale ráno to tam nebolo, potom že musí upratovať nielen
svoju izbu, čo je prirodzené, ale aj posteľ obžalovaného a celú domácnosť. Uvádzal, že obžalovaný

požíva alkoholické nápoje a pod ich vplyvom sa jeho agresia zvyšuje. Keď poškodený telefonoval s
obžalovaným, počul nejaké vulgarizmy od obžalovaného, niečo v zmysle, že niekoho doma nepozdravil.
Poškodený mu spomínal, že keď bol na brigáde, tak musel peniaze odovzdávať otcovi, ktorý za nejaký
čas mu časť z tých peňazí dal. Peniaze z jeho brigád chodili aj na jeho účet, pričom obžalovaný po čase
na to prišiel a zasa sa to vrátilo do pôvodného režimu. Ohľadom prerušenia školy poškodeným uviedol,

žetamnastaliinéokolnosti,bolvstave,keďpotrebovalajnejakéfinanciepresvojepotreby,napr.internát
a aj aby prežil, tak sa snažil hľadať aj nejaké brigády či prácu popri škole, niekedy to však nešlo po škole,
takmuselísťdoprácecezvyučovanie,stýmmalasamozrejmeproblémyjehotriednaučiteľka,nazbierali
sa nejaké neospravedlnené hodiny, s tým, že ten príjem nebol dostatočne veľký na pokrytie jeho potrieb,
s čím súviselo zhoršenie jeho psychického stavu a nemožnosť sa koncentrovať s tým, že to jeho učenie

bolo komplikované. Nazbierali sa zlé známky, zhoršený prospech, neospravedlnené hodiny a hrozilo
reálne vylúčenie zo školy. Bolo to 2 mesiace pred ukončením školy. Potom sa požiadalo o prerušenie
štúdia. To, že podal návrh na zverenie poškodeného do jeho starostlivosti, to bolo len krytie. Následne
bola na hlavnom pojednávaní prečítaná časť výpovede svedka Mgr. S. G. z prípravného konania zo dňa
09.10.2015 (č.l. 41-42), v ktorej uviedol: „Potom sme sa viac menej stretávali a mne sa zdalo, že on bol

smutný, zničený a deprimovaný zo svojho otca, začal mi rozprávať, ako sa k nemu otec správa, že otec
je bývalý vojak a pravidelne pije, najmú cez víkendy, že nemôže spávať, lebo keď otec príde domov,
vždy musí niečo robiť, a je mu jedno, či je to ráno alebo v noci. Povedal mi, že otec ho minulý rok aj
začal škrtiť, ukázal mi fotografiu, kde mal otlačené prsty na krku, ale túto fotografiu už vymazal, lebo
má nový telefón. Táto situácia sa postupom času ešte vyhrotila, lebo otec k nim domov začal vodiť aj 2

maloleté dcéry z predchádzajúceho manželstva, 9 a 11 ročnú, takže S. sa musel komplet postarať aj o
ne, musel ich napríklad vyzdvihnúť aj z Pezinku, doviezť domov, chodiť na nákupy, variť a zabezpečovať
celú starostlivosť o domácnosť. Potom ich musel do toho Pezinka zasa zaviezť, čo som išiel asi raz,
dvakrát s ním. Situácia sa zhoršila na Vianoce, keď bol jeho otec strašne opitý, pohádal sa s partnerkou
a ja som mal v úmysle, že zoberiem S. k nám na Vianoce, lenže S. sa von vôbec nedostal, tak sme

boli na druhý sviatok vianočný aspoň na chvíľku vonku, kúpil som mu peňaženku. Maroš bol z otca
permanentne nevyspatý a má z otca neskutočný strach a ja som mu navrhoval nejaké riešenia, ale S.
sa ho strašne bál. Celé to vygradovalo cez Veľkú noc, keď otec S. asi 5-6 dní nepustil von, ani so psom,
ani so smeťami. Stačilo tam už málo, aby to vybuchlo a oni s otcom sa pustili do seba. S. otec je dosť
cholerický, bol som raz svedkom, keď mal Maroš telefón na hlasitý odposluch a tá spŕška vulgarizmov,

čo adresoval S., bola hrozná.“ K prečítanej časti výpovede svedok uviedol, že všetko je pravda.

Svedkyňa Z. J. na hlavnom pojednávaní uviedla, že je družkou obžalovaného a vie, aký je poškodený,
vie čo robil, nepôjde proti svojmu priateľovi. Čo sa týka poškodeného a toho, čo spravil svojmu otcovi,
myslí si, že to bolo naplánované ním a S.. S. G.. Obžalovaný ho psychicky netýral. Poškodený jej kradol

peniaze, kradol aj v Tescu, kde pracuje, a vie aj na čo potreboval peniaze. Myslí si, že fajčil marihuanu a
na to potreboval asi peniaze, čo povedala aj jeho bývalá priateľka O. S.. Je to pravda, že mu obžalovaný
párkrát facku dal, ale vie prečo. Všetko to bola od S. len hra, aby sa dostal z domu, aby mal voľnosť, vie,
že chodil poza školu a ani tú školu nedokončil. A to, že sa nemohol učiť kvôli otcovi, lebo sa ho bál, tak
to vôbec nie je pravda. On si vždy robil čo chcel. Nebola svedkom konania, ktoré sa v obžalobe pripisuje

obžalovanému, teda toho, čo mal spôsobovať poškodenému. Družkou obžalovaného je cca 4,5 roka.
Obžalovaný nie je vulgárny ani agresívny, drogy nepožíva, ale sem-tam idú spolu na pivo. Obžalovaný
nechcel ublížiť synovi, chcel, aby sa poškodený zmenil. Chcel, aby robil bežné domáce práce, očistiť
zeleninu, sem-tam pozametať, ale že by sa musel starať o jeho dve dcéry, to vôbec nie, taktiež anivariť, ani prať. Peniaze, ktoré zarobil na brigádach, musel dať obžalovanému. Obžalovaný používal na
poškodeného tresty, napr. ho nepustil von, mal zaracha, mohlo to byť aj týždeň a pol kedy mal zaracha.

SvedkyňaS..Z.I.nahlavnompojednávanívypovedala,žespoškodenýmMarošomM.prišladokontaktu
v súvislosti s písaním návrhu na určenie výživného pre dospelé dieťa. Z ich spisovej dokumentácie
vyplynulo, že v máji 2014 sa dostavil na ich oddelenie S. M. spolu s S.. S. G. s tým, že S. uviedol, že
chce byť zverený do starostlivosti Martina G., nakoľko ho otec neustále týra fyzicky i psychicky, šikanuje
ho a nie je mu dovolené spať, resp. otec mu bráni v spánku. Vie, že sa vtedy riešili možnosti zverenia do

náhradnej osobnej starostlivosti niektorému z príbuzných, čo poškodený odmietal, taktiež sa odmietal
vrátiť do domácnosti matky. Vie, že kolegyňa S.. L. oslovila školu, komunikovala s triednou učiteľkou,
tá uviedla po telefóne, že S. chodil do školy čistý a upravený, v tomto smere neboli na ňom badať
žiadne nedostatky. Disponovali však informáciami, že S. otec požíva alkoholické nápoje vo zvýšenej
miere, taktiež uviedla, že v rámci triedy bolo podozrenie, keď spolužiakom mizli veci, že ich berie S. M.,
ale nikdy to nebolo dokázané. Nebolo im nikdy hlásené zo školy, že by sa vyskytovali u neho nejaké

výchovné problémy. Vzhľadom na to, že 2 mesiace na to dosiahol plnoletosť, ich kompetencie skončili.
O návšteve poškodeného na ich oddelení bola spísaná aj zápisnica a myslí si, že je tam uvedené, že
poškodený odmietol podať trestné oznámenie na obžalovaného. Preto ho podali oni ako úrad práce.
Následne bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedkyne Mgr. Z. I. z prípravného konania zo
dňa 28.09.2015 (č.l. 35-36), v ktorej uviedla: „Dňa 02.05.2014 sa na naše kolízne oddelenie na ÚPSVaR

Trnava dostavil poškodený spolu s S. G. a oznámil, že už nevládze byť u svojho otca, ktorému bol
zverený do starostlivosti. Uviedol, že to nezvláda fyzicky ani psychicky, nakoľko je týraný, otec ho údajne
šikanuje, musí po otcovi upratovať a aj po jeho ďalších deťoch, ktoré v domácnosti trávia sviatky a
prázdniny, že on sa musí o ne starať, nemá tak čas na učenie a spánok. V septembri 2013 údajne
stretol S. G., ktorý mu odvtedy pomáha, dáva mu jesť, kupuje mu veci na oblečenie, pretože otec mu

toto nekupuje. Uviedol, že sa domov vrátiť nechce, chce žiť u tohto Martina G., ktorý s tým súhlasí.
Má s ním vytvorený dobrý vzťah a berie ho ako veľmi dobrého priateľa. Uviedol, že má strach, aby sa
niečo doma nestalo, že situácia je veľmi vyhranená, pretože buď by napadol otec jeho alebo on otca.
Na polícií takéto skutočnosti nehlásil, pretože sa otca bojí, údajne nemá nikoho z príbuzných, kto by
sa o neho postaral, s matkou má tiež zlé vzťahy. Tiež uviedol, že v škole máva prax, za ktorú dostáva

peniaze, tieto musí dávať otcovi, ktoré otec prepije. K veci sa vyjadril aj S. G., ktorý uviedol, že by chcel
pomôcť poškodenému a to tak, že by zabezpečoval starostlivosť. Je pravdou, že mu pomáha asi od
septembra 2013. Šetrením bolo zistené, že poškodený navštevoval strednú školu elektrotechnickú v
Trnave, jeho triedna učiteľka Mgr. L. X. uviedla, že bol bezproblémový študent, bol síce trochu prchký,
a to v poslednom období, tiež sa v poslednom čase stávalo, že nechodil na prvú vyučovaciu hodinu,

resp. že cez túto hodinu odchádzal do Tesca kúpiť si jedlo. Je údajne pravdou, že poškodený sa v škole
zmenil, o tom, že otec pije, hovoril o tom vtedy, ak bolo treba priniesť do školy nejaké peniaze, vtedy
poškodený povedal, že ich prinesie, keď otec vytriezvie, lebo že celé dni popíja. Taktiež keď sa dopustil v
škole priestupku, že fajčil, prosil triednu učiteľku, aby otcovi nič nevravela, pretože ho otec zbije. Učiteľka
sa tiež vyjadrila, že s otcom bola v kontakte asi 2-krát do mesiaca, kedy sa otec zaujímal o výchovno-

vzdelávacie výsledky svojho syna, na ZRPŠ bol len raz, po ďalšie razy bola otcova partnerka. S otcom
bola údajne dobrá spolupráca. Poškodený bol v škole neobľúbený medzi spolužiakmi, nemali ho radi,
pretože v triede zmizli nejaké veci, CD-čka, kľúče, a títo chlapci mali podozrenie, že to zobral poškodený,
no nemali na to žiadne dôkazy. Do školy chodil primerane oblečený, čistý, upravený, v tomto smere si
nevšimli nejaké nedostatky. Učiteľku kontaktoval aj S. G. s tým, že u neho poškodený trávi čas. Otec

sa zaujímal v škole po víkende, ktorý poškodený nestrávil doma, či je v škole a prečo doma nebol.
Učiteľka sa k tomuto nevedela vyjadriť. Triedna učiteľka uviedla, že spolužiaci hovorili, že poškodený
mal na facebooku fotku jeho ruky so zbraňou, údajne to bola jeho ruka, pretože na nej mal náramky,
ktoré nosieva a pod touto fotkou bol výhražný text, že všetkých pozabíja a budú trpieť. Táto fotka však
následne z facebooku zmizla. Poškodený bol zverený do starostlivosti otca, pretože nemal dobré vzťahy

s matkou, on sám chcel ísť k otcovi. Matka nebola problémová, ale veľa času trávila v práci, nemala čas
na deti, nakoľko zabezpečovala finančne rodinu a tak dochádzalo k výchovným problémom u detí. Ešte
nás kontaktoval aj otec, ktorý sa zaujímal o vec, oznámili sme mu, čo syn uviedol na oddelené s tým,
že vec sme postúpili aj na políciu. Nadobudnutím plnoletosti poškodeného ich kompetencie skončili.“ K
prečítanej výpovedi svedkyňa uviedla, že je to pravda.

Svedkyňa S.. L. X. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že poškodený S. M. bol žiakom ich školy, ide
o strednú elektrotechnickú školu v Y.. K nim do školy nastúpil v školskom roku 2012/2013 do odboru
elektromechanik - silnoprúd. Prvé dva ročníky chodil do školy pravidelne, otec sa o neho zaujímal, chodilna rodičovské združenia. Maroš chodil do školy pravidelne. Nejaký zlom nastal v 3. ročníku, v školskom
roku 2014/2015, za toto obdobie mal poškodený 35 neospravedlnených hodín, čiže 4 zo správania a
podmienečné vylúčenie zo štúdia. A na polročnom vysvedčení mal štyri nedostatočné. Keď sa ho pýtala,

aký je toho dôvod, tak jej povedal, že má doma problémy s otcom a skončilo to tým, že ho otec vyhodil
z domu. Riaditeľ školy mu umožnil bezplatne sa ubytovať na internáte. Tvrdil, že nemá dosť peňazí, tak
mu škola umožnila absolvovať prax v Samsungu, kde mohol zarobiť 150,00 € za mesiac. Tam taktiež
nevydržal a svojvoľne opustil pracovisko. Preto bola prax prerušená. Bol prijatý na prax do školy, ale ako
začal druhý polrok, prestal chodiť. Čiže porušil podmienku a navrhli mu, že ho nevylúčia a že mu prerušia

štúdium na 3 roky s tým, že si to príde dokončiť a odvtedy nevie, čo sa s ním deje. Jeho správanie
bolo normálne, so spolužiakmi si vychádzal, chodieval čistý. Nešpecifikoval problémy doma. Keď sa
ho na ne pýtala, tak povedal, že otec týždeň pije. Jeho absencie v škole spočívali v tom, že neprišiel
do školy celý deň, povedal, že ide k lekárovi, ale potvrdenia nepriniesol. Raz sa stalo v 3. ročníku, že
jednému chlapcovi zmizol mobil a na druhý deň ho zrovna Maroš cez facebook predával. Keď ho chlapci
konfrontovali, povedal, že to nebol ten mobil. Ako sa to začalo s S., tie jeho problémy s absenciou, tak

prišiel do kabinetu za ňou jeden pán, ktorý sa predstavil ako G.. Začal s tým, že či mu budem veriť alebo
nie, že mi porozpráva príbeh. Raz večer v parku našiel na lavičke opitého S., ktorý mu porozprával, čo
mu robí otec, ako ho týra, ako mu nedáva jesť, ako sa musí starať o dve neplnoleté deti a že pije. Pán
G. hovoril, že prišiel na to, že nebol niekoľko rokov u lekára, u zubára a naviedol ho na to, aby podal na
otca trestné oznámenie, že mu nechce dávať žiadne peniaze ani rodinné prídavky, na ktoré má nárok a

po zoznámení s pánom G. začala absencia v škole. K. G. si vybavil u matky S., že ho bude zastupovať,
doniesol jej do školy plnú moc a S. ubytoval na K. u svojej mamy. Pokiaľ ide o obžalovaného, ten bol za
ňou párkrát v škole, asi 5x a mal záujem o S., vypytoval sa na neho, mala na neho aj telefónne číslo.
Prvé dva ročníky otec riešil, potom v treťom sa to pokazilo, keď sa do toho zamotal pán G., začalo to
na jeseň 2014. Podľa nej poškodený nebol až tak uzavretý, určite by sa bol nejako zdôveril. Ale bola

prekvapená, že sa zdôveril cudziemu človeku.

Svedkyňa S.. L. L. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že nepozná obžalovaného, pozná iba
poškodeného S. M., ktorý sa dostavil osobne na úrad práce na oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí
a sociálnej kurately s tým, že sa nechce už ďalej bývať a žiť v spoločnej domácnosti so svojím otcom,

nakoľko tento ho má údajne psychicky a fyzicky týrať a šikanovať tak, ako to je uvedené v obžalobe.
Spomenula si, že neprišiel sám, ale prišiel s nejakým pánom, u ktorého mal maloletý S. aj žiť a tento sa
o neho staral v čase, keď sa poškodený odsťahoval od svojho otca. K. sa vyjadril, že jeho otec mu bráva
peniaze, ktoré si on zarobí na brigádach alebo aj na praxi zo školy, tieto peniaze mu nedáva a míňa
ich na svoje účely, že sa musí starať o domácnosť, o jeho 2 malé deti, ktoré sú poškodenému nevlastní

súrodenci. Zvykne ho údajne aj fyzicky napádať, hlavne, keď je pod vplyvom alkoholu, častokrát nie je
vyspatý do školy, na hodinách zaspáva, pretože aj v noci mu otec nedáva spať. Je hlučný. Poškodený
sa musel venovať aj domácim prácam. K. bol na ich oddelení následne opäť, ten pán, ktorý s ním prišiel
a u ktorého aj býval, si aj podal návrh na jeho zverenie do osobnej starostlivosti. Oni sa kontaktovali so
školou i s oddelením sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately úradu práce v Nových L., nakoľko

v ich príslušnom obvode žije matka poškodeného a mali spisovú dokumentáciu maloletých detí, teda
aj poškodeného. V škole im bolo potvrdené, že s S. sa niečo deje, že je pravdou, že je nesústredený,
že zaspáva na hodine a má neskoré príchody na vyučovanie. Vždy sa vyhováral, že si potreboval ísť
kúpiť ešte jesť. Myslí, že jeho triedna učiteľka jej potvrdila, že prospech má dobrý a nie je problémovým
žiakom. Spoluprácu s otcom poškodeného hodnotila pozitívne, nevšimla si v tomto smere, že by bol

nejaký problém, ale teda videli, že s Marošom nie je všetko v poriadku, že sa niečo deje. Sociálna
pracovníčka z oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately im uviedla, že S. sa pred
časom, keď ešte bol mladší a menší, vyjadril, že chce byť zverený matke, potom zasa otcovi, uviedli im,
že matka i otec mali medzi sebou nejaké nezhody a že situácia sa aj u nich dosť menila, hovorila, že to
môže spôsobiť aj to, že aj S. sa vyjadril, že chce byť raz u mamy a raz u otca, ale to všetko boli informácie

zminulosti,nakoľkoonivtedysúčasnéinformácieorodinenemali,lebosmatkoupoškodenéhoanisjeho
súrodencami neboli žiadne problémy a tak nebolo potrebné monitorovať rodinu. Vie, že ten pán, ktorý
mal zabezpečovať starostlivosť o poškodeného S., sa vyjadril, že ho našiel, a teda aj často ho vídaval
na ulici, myslí, že niekde v parku, hladného, myslí, že mu bolo aj zima a že sa mu teda raz prihovoril a S.
mu povedal o svojej situácii a následne teda sa o neho začal starať a zobral si ho domov. Spomína si, že

poškodeného sprevádzali aj pri vybavovaní príspevkov na deti, nakoľko už mohol byť jeho poberateľom,
keďže nežil v spoločnej domácnosti s otcom a ten mu nezabezpečoval starostlivosť o neho, taktiež mu
bol spísaný návrh na určenie výživného od otca aj matky, aby mal finančné prostriedky na živobytie aštúdium. Poškodený nežiadal o podanie trestného oznámenia, on to chcel prísť len oznámiť, tým pádom
žiadal len o pomoc a podnet na začatie trestného stíhania podala ona, nakoľko to je jej povinnosťou.

Svedkyňa S.. I. G. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že s poškodeným sa zoznámila cez syna,
ktorý ho našiel v horšom - zúboženejšom stave a chcel mu pomôcť. Zistil, že u poškodeného doma
nie je všetko v poriadku. Pravdepodobne poškodený utekal z domu, kde boli narušené vzťahy. Vedela
sprostredkovane, že otec poškodeného žil s priateľkou a starostlivosť o poškodeného bola taká biedna.
Ďalej sa od svojho syna dozvedela, že poškodený prišiel k obžalovanému od svojej matky, ktorá ho

nechcela, keď mal 16 rokov. A obžalovaný sa oňho tiež veľmi nestaral. Údajne si chodievali s priateľkou
vypiť a keď sa vrátili o tretej v noci, tak údajne nútili poškodeného, aby im uvaril večeru. Toto sa vraj dialo
opakovaneapoškodenýnedokázalpotomvstaťdoškoly,lebobolunavený,apretodoškolyaninechodil.
Mal časté absencie a jej syn to zistil, od neho si vypočul podrobnejšie, čo sa u nich dialo. U nich strávil
čas poškodený asi od mája do konca augusta 2015. Potom mal ísť na internát, ten mal zadarmo. Od
obžalovanéhomaldostávaťnejaképeniaze,aletoboloproblematické,razprišlo-raznie.Takpoškodený

nechal školu a 3. ročník učňovky nedokončil. Poškodený nemal základ ani od obžalovaného, ani od
matky. Nechodil do školy, keď bol u obžalovaného, ale keď bol u nich, tak chodil, aj keď bol na internáte,
vtedy chodil len chvíľu, ale tú školu nechal, asi mu chýbala pevná vôľa. Myslela si, že mal na to, aby tú
školu skončil, nemal však záujem. Keď žil v ich domácnosti, správal sa veľmi slušne. Keď chceli, aby
niečo urobil, tak spravil všetko, čo chceli, neodmietol. Potom sa ale stalo pravidlom, že všetko nechával

na nich. Poškodený bol obľúbený, stretával sa aj s kamarátmi pred ich domom.

Svedkyňa S.. Y. S. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že od roku 2012 pozná poškodeného. Vtedy
nastúpila na obvod po MUDr. A.. Stretávala sa s ním len v rámci vyšetrenia, kedy mal akútne problémy,
avšak jeho rodinnú situáciu či rodinné zázemie bližšie nepoznala. Vyšetrila doteraz cca 7 až 8-krát a išlo

o bežné ochorenia. Poškodený jej nikdy nespomínal problémy v rodine, nikdy na ňom nevidela známky
týrania a ani, že ho niekto bije. Dodala, že nevidela na ňom známky depresie, ani poškodený sa jej
na ne nesťažoval, pričom jej pripadalo, že mal všetko tak na „háku“. Nikdy sa nesťažoval na úzkostné
stavy, problémy so spánkom, nikdy nebol emociálne rozladený, nebolo na ňom vidieť takúto balanciu.
Je pravdou, že ho síce poznala kratší čas, preto by možno nejaké zmeny aj zaregistrovala. Chodil k nej

aj s bolesťami chrbta, tak ho poslala na neurologické vyšetrenie, ale povedal jej, že tam bolo veľa ľudí,
tak tam nešiel. Nepovedal jej, prečo ho bolel chrbát.

Svedok S. Z. na hlavnom pojednávaní k veci nič bližšie neuviedol a vyjadroval sa len k osobe
obžalovaného ako jeho bývalý zamestnávateľ.

Svedkyňa D. M. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že s obžalovaným nebýva asi 13 rokov, rozviedli
sa. Poškodený bol zverený jej, býval u nej asi do roku 2012. Potom išiel otcovi. Nevedela o tom, čo sa
malo diať, resp. to, čo je uvedené v obžalobe. Keď jej bol S. zverený a bol u nej, tak kradol, klamal, utekal
z domu, preto sa s obžalovaným, ktorý je silnejší, dohodli, že ho dajú do opatery jemu. Boli s ním aj

školské problémy, lebo nechodil do školy, kradol doma, u starkej. Klamal im všetkým, aj u nej, aj u starej
mamy. Tieto problémy nastali asi v puberte. Keď bol u obžalovaného, tak sem tam telefonoval a stále
sa sťažoval. Obžalovaný má násilné sklony, správal sa k deťom prísne, mal aj sklony k alkoholu, keď
spolu žili. Bolo to časté. Obžalovaný je bývalý vojak. Bol to i dôvod ich rozvodu. Bližší citový vzťah mal
poškodený asi k nej. Keď bol u obžalovaného, bola s poškodeným v telefonickom kontakte, volával jej

len on. Poškodený jej nespomínal, že by ho obžalovaný bil. Spomínal, že sa hádali a že musí upratovať,
že musí zo školy chodiť domov. Poškodený nespolupracoval ani s psychologičkou, keď za ňou prišli
kvôli problémom s ním.

Z prečítanej zápisnice o výpovedi svedkyne Jozefíny N. zo dňa 03.11.2014 (č.l. 67) okrem iného

vyplynulo, že táto sa s poškodeným zoznámila na diskotéke v Trnave na S., bolo tomu 3 roka dozadu.
Začali spolu hneď chodiť, ale boli spolu veľmi krátko, len asi 2 mesiace. Odvtedy poškodeného nevidela
a ani s ním nebola v žiadnom kontakte. Počas toho, ako boli spolu, jej poškodený rozprával iba to, ako ho
otec vyhadzuje z domu, a preto aj často u nej prespával. Mala vtedy v prenájme dvojizbový byt v Trnave.
Nič iné jej o otcovi nerozprával. Na nič iné si nesťažoval, nehovoril, že ho otec bije, alebo mu nejako

ináč fyzicky alebo psychicky ubližuje. Nikdy nemal žiadne modriny či stopy po bitke. Počas vzťahu s
ním ju kontaktoval jeho otec a zaujímal sa o syna, pýtal sa, že kde sú, či spí u nej, a dal jej telefónne
číslo, zaujímalo ho, či sa poškodený niekde inde nefláka. Myslela si, že poškodený to veľmi nafukoval,
že otec mu robí zle, bolo to z jeho strany iba také odpútavanie pozornosti. Raz sa stalo, počas toho, akobol poškodený u nej, že jej kamarátke zmizlo z peňaženky 30,00 €. Ona tiež vtedy spala u nej. Ona jej
to nezobrala, takže to musel byť poškodený. Vtedy sa s poškodeným aj pohádala a to bol ten hlavný
dôvod, prečo sa rozišli. Žiadne iné veci z ich domácnosti nezmizli. Počas ich vzťahu požíval poškodený

aj alkoholické nápoje a fajčil. Odkiaľ na to bral peniaze, to nevedela. Väčšinou nemal na to peniaze, ale
raz ho chytili kradnúť v Y..

Z uznesenia Okresného súdu Trnava zo dňa 17.06.2014 sp. zn. 16P/39/2014 (č.l. 78-79) vyplynulo, že
ním bol zamietnutý ako predčasný a nedôvodný návrh S.. S. G. na nariadenie predbežného opatrenia,

ktorým by súd zveril poškodeného Maroša M. do starostlivosti inej fyzickej osoby, zrejme navrhovateľa.
K uzneseniu bolo vydané aj opravné uznesenie Okresného súdu Trnava zo dňa 02.07.2014 sp. zn.
16P/39/2014 (č.l. 80).

Z rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 06.06.2012 sp. zn. 20P/55/2012 (č.l. 82-84) vyplynulo, že
bol zmenený rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 15.11.2004 sp. zn. 19C 72/03 v časti o zverení

poškodeného S. M. do výchovy a opatery matky D. M. tak, že s účinnosťou od 01.06.2012 bol poškodený
S. M. zverený do osobnej starostlivosti otca Y. M., ktorý ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok
do dňa jeho plnoletosti v bežných veciach, pričom matka bola zaviazaná platiť na neho výživné vo výške
30% zo sumy životného minima.

Z písomností (č.l. 85-91) ohľadom návrhu podaného na Okresný súd Nové Zámky a vedeného pod
sp. zn. 12PPOm/2/2014 vyplynulo, že tento návrh (zo dňa 02.05.2014) podal S. G. a týkal sa zverenia
poškodeného S. M. do náhradnej osobnej starostlivosti s tým, že bol podaný spolu s návrhom na vydanie
predbežného opatrenia v tejto veci. Bol k nemu pripojený aj súhlas matky poškodeného Evy M., že
poškodený S. M. môže odo dňa XX.XX.XXXX bývať u S. G. (č.l. XX). Tento návrh bol dňa 11.06.2014

postúpený na rozhodnutie Okresnému súdu Trnava (č.l. 91).

*** Výrok o vine ***

V konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní, na základe vykonaných dôkazov, spôsobom a v rozsahu

tak, ako to navrhli procesné strany a určenom súdom so zreteľom na § 2 ods. 19 Tr. por. a § 278 ods.
1, ods. 2 Tr. por., vyhodnotením vykonaných dôkazov v súlade s § 2 ods. 12 Tr. por., t.j. jednotlivo a vo
vzájomnom súhrne bez ohľadu na to, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla či obstarala, súd mal
za preukázané, že sa skutok uvedený v obžalobe stal a že tento skutok spáchal obžalovaný Ľuboš M..

Obžalovaný sa počas hlavného pojednávania bránil tým, že obvinenia poškodeného (syna) S. M. sa
nezakladajú na pravde s tým, že sú to vymyslené reči a obvinenia poškodeného a iných osôb. Nič z
konania mu pripisovanému za vinu sa nestalo.

Prezentovaná obrana obžalovaného bola vyvrátená vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní,

ktorého výsledky boli v neprospech obžalovaného.

Vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní podľa názoru súdu preukázalo skutkový stav tvrdený
obžalobou. Súd sa z hľadiska výsledkov vykonaného dokazovania priklonil k verzii prezentovanej
poškodeným Marošom M. (považoval ju za vierohodnejšiu oproti verzii obžalovaného), ktorú potvrdil

na hlavnom pojednávaní a ktorá bola nepriamo podporená znaleckým dokazovaním PhDr. L. G. (jej
výpoveďou i závermi jej znaleckého posudku) a i výpoveďami svedkov Mgr. S. G. (bol aj priamym
svedkom čiastkových konaní obžalovaného voči poškodenému), S.. I. G., S.. L. L., Mgr. Z. I. a
čiastočne aj D. M., ktorá sa vyjadrila k tomu, že obžalovaný mal počas ich manželstva ako bývalý vojak
násilné sklony a aj pozitívny vzťah k alkoholu, čo boli aj dôvody rozvodu ich manželstva. Z hľadiska

týchto zistení nie je tiež bez významu to, že svedkyňa D. M. po tom, čo bol poškodený zverený do
starostlivosti otca, dala súhlas na to, aby poškodený mohol bývať u svedka S.. S. G.. Pred v tomto
odseku uvedenými svedkami i pred znalkyňou sa poškodený Maroš M. podrobne a obšírne vyjadroval k
správaniuobžalovanéhovočijehoosobe,pričomzáveryznaleckéhoposudku(tievychádzalizvyšetrenia
poškodeného i s použitím metodík uvedených v znaleckom posudku) jednoznačne preukázali, že u

poškodeného S. M. znalkyňa nezistila motivačné tendencie k nehovoreniu pravdy (zároveň súd nezistil
ani prípadný motív, prečo by tak poškodený robil, naviac v situácií, kedy prvotný podnet Q. na trestné
stíhanie obžalovaného nedal), tento je schopný správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité
udalosti, resp. udalosti, ktorých bol svedkom s tým, že usúdila, že jeho výpovede nesú pozitívne znakyvšeobecnej a špecifickej vierohodnosti, preto ich zo psychologického hľadiska považuje za vierohodné.
Zistila, že prežité udalosti súvisiace s vyšetrovanou vecou spôsobili u poškodeného regres vo vývine,
výrazné úzkostno-depresívne ladenie osobnosti, zníženie sebavedomia, miestami až s potlačením

sebaúcty a aktuálne celkovú psychickú vyčerpanosť, pričom ide o príznaky syndrómu týraného a
zanedbávaného dieťaťa, ktoré sa v prípade poškodeného prejavujú v sociálno-adaptačnej a v emočnej
oblasti. V prípade, že by vyšetrovaný žil v harmonickom, láskyplnom prostredí, je predpoklad, že sa
uvedených ťažkostí zbaví. To, čo popisoval poškodený, je z psychologickej stránky charakterizované
ako ťažké príkorie, ktoré spôsobuje ujmu na psychickom zdraví. Poškodený nemá osvojené základné

vzorce sociálneho správania, ktoré by mu umožnili situáciu riešiť už skôr a snáď aj preto, že počas
celého aktívneho detstva od svojich 7-ich rokov sa mu nedostávalo tej primárnej spätnej väzby, ktorú
dieťa potrebuje od svojich rodičov. Konštatovala, že do 15-tich rokov bol minimálne zanedbávaný
vo výchove a prechodom v najháklivejšom vývinovom období (v puberte) prišiel k otcovi s nejakými
očakávaniami a keďže po krátkom čase všetko zlyhalo a očakávania sa nenaplnili, zistil, že prišiel ešte
do horšieho ako bol, pretože tam bol sám na seba a tu bola ešte aj nejaká nepriaznivá iniciatíva zo

strany okolia voči nemu, tak už bol len krôčik k tomu, aby sa v tom labilnom teréne rozvinul syndróm
týrania. Išlo v podstate o také dorazenie dieťaťa, ktoré tápalo v živote a do toho ešte prišla vonkajšia
agresivita, ktorú nevedel zvládať, lebo ju nemal ani ako spracovať, lebo ho to nikto nenaučil. Znalkyňa
zistila u neho úplne rozvinutý syndróm týrania. Od jeho 7-ich až 15-ich rokov to bolo zanedbávanie
a od 15. roku začalo nabaľovanie ťažších problémov, ktoré viedli k rozvoju syndrómu týranej osoby.

S uvedeným konštatovaním znalkyne podľa názoru súdu súviselo i prípadné popisované negatívne
správanie poškodeného navonok zo strany niektorých svedkov (že kradol v Tescu, prípadne v škole
alebo v domácnosti priateľky, i keď išlo o konania, ktoré neboli verifikované, že sa skutočne stali), ktoré
však podľa názoru súdu nemenilo nič na záveroch o vine obžalovaného Y. M., resp. nešlo o pochybnosti
majúce vplyv na vyslovenie viny obžalovanému. K. S. M. verziu o konaní obžalovaného voči jeho osobe

uvádzal viacerým osobám, ktoré boli v predmetnej trestnej veci v procesnom postavení svedkov a ktoré
o tom vypovedali, ako to vyplynulo z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. G. významu
nie je ani to, že poškodený S. M. sa po tom, čo opustil domácnosť obžalovaného, nevrátil bývať ani k
jednémuzosvojichrodičov.Záveryznalkynevtomsmere,žesapoškodenémunedostávalotejprimárnej
spätnej väzby, ktorú dieťa potrebuje od svojich rodičov, podľa názoru súdu súviseli aj s tým, že o konaní

obžalovaného voči jeho osobe sa zveril nie rodičovi, ale inému človeku (Mgr. S. G.). K. ide o výpoveď
svedkyne Jany Novanskej, na túto súd neprihliadal, nakoľko ju nepovažoval za vierohodnú, keď táto je
aktuálnou dlhoročnou družkou obžalovaného a na hlavnom pojednávaní sa vyjadrila, že nepôjde proti
svojmu priateľovi, ale o poškodenom vypovedať bude.

Z rozboru skutkovej podstaty trestného činu - zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa
§ 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. v znení účinnom do 01.01.2016 vyplýva, že objektom tohto
trestného činu je ochrana blízkych osôb a ochrana osôb, ktoré so zreteľom napr. na nedostatok veku
(deti) sú v starostlivosti alebo výchove iných osôb. Ide najmä o ochranu pred domácim násilím. Osobou
blízkou sa rozumie príbuzný v priamom rade, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby

v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke len vtedy, ak by
ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú (§ 127 ods. 4 Tr. zák.).
Blízkou osobou aj bývalý manžel, druh, bývalý druh atď. (§ 127 ods. 5 Tr. zák.). Starostlivosťou a
výchovou sa rozumie nielen takáto činnosť rodičov vo vzťahu k maloletým deťom, ale aj akákoľvek
iná starostlivosť a výchova, bez ohľadu na to, či ide o vzťah prechodný alebo trvalý, a bez ohľadu na

to, čím bol založený (zákonnou úpravou, úradným rozhodnutím, pracovnou alebo inou zmluvou, resp.
konkludentným činom). Týranie je zlé zaobchádzanie so zverenou osobou, ktoré sa vyznačuje vyšším
stupňom hrubosti a bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré táto osoba pociťuje ako ťažké príkorie. Nemusí
ísť o sústavné alebo dlhší čas trvajúce konanie. Nevyžaduje sa, aby u zverenej osoby vznikli následky
na zdraví, musí však ísť o konanie, ktoré týraná osoba pre jeho krutosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť

pociťuje ako ťažké príkorie (porovnaj R 20/1984-I). Na naplnenie znakov tohto trestného činu treba, aby
v dôsledku páchateľovho týrania bolo spôsobené fyzické alebo psychické utrpenie, a to ktorýmkoľvek
konaním taxatívne uvedeným v § 208 ods. 1 Tr. zák. Pod pojmom fyzické alebo psychické utrpenie
treba rozumieť taký stav, ktorý sa vyznačuje telesnými alebo duševnými bolesťami, ktoré ovplyvňujú
obvyklý spôsob života týranej osoby a netrvajú celkom krátky, prechodný čas. Páchateľom (priamym)

tohto trestného činu môže byť len ten, kto má týranú osobu vo svojej starostlivosti alebo výchove. Zo
subjektívnej stránky sa vyžaduje úmysel.Vzhľadom k prezentovaným výsledkom dokazovania na hlavnom pojednávaní a ich právneho
posúdenia, ako to bolo rozvedené vyššie, bolo preukázané, že obžalovaný Y. M. týral blízku osobu, ktorá
bola v jeho starostlivosti a výchove (syna S. M.), spôsobujúc jej fyzické utrpenie a psychické utrpenie

bitím, kopaním, údermi, ponižovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu a iným správaním,
ktoré ohrozuje jej fyzické a psychické zdravie a tiež bezdôvodným odopieraním oddychu, a preto ho súd
uznal vinným zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. X písm. a/,
písm. b/ Tr. zák. v znení účinnom do 01.01.2016, keď boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty
tohto trestného činu.

Obžalovaný konal vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písm. a/ Tr. zák., t.j. chcel spôsobom uvedeným
v Tr. zák. porušiť záujem ním chránený, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania, najmä z výpovede
poškodeného S. M..

Na strane obžalovaného Y. M. neboli zistené žiadne okolnosti vylučujúce jeho trestnú zodpovednosť (§

22 a § 23 Tr. zák.).

*** Výrok o treste ***

V súvislosti s výrokmi o treste boli na hlavnom pojednávaní oboznámené nasledovné listinné dôkazy:

správy o povesti (č.l. 115-121) a lustrácie na obžalovaného (č.l. 212-218).

Z oboznámených správ o povesti obžalovaného vyplynulo, že z miesta bydliska nebol bližšie hodnotený.
Má minimálne ďalšie 2 deti, okrem iného aj Viktóriu (nar. 2005). Pracuje ako SZČO (pod názvom Y. M.
- LA - D.). Vedený bol na úrade práce viackrát, naposledy vyradený pre nespoluprácu, nepoberal dávku

v hmotnej núdzi. V minulosti bol 4-krát súdne trestaný, z toho trikrát vojenským obvodovým súdom,
naposledy Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 4T/30/2002, pričom všetky odsúdenia má zahladené.
Spáchal aj 3 priestupky na úseku cestnej premávky, pričom ďalšie 4 priestupkové konania boli odložené.
Iné konania sa voči nemu nevedú.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho
následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu
obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Súd po zvážení všetkých rozhodných skutočností
dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s prihliadnutím na to, že zistil u obžalovaného jednu
poľahčujúcu okolnosť (§ 36 písm. j/ Tr. zák. - viedol pred spáchaním trestného činu riadny život,

ktorú poľahčujúcu okolnosť mu súd priznal napriek jeho postihom z minulosti, ktoré sa však týkali inej
protispoločenskej činnosti, resp. odsúdený bol naposledy v roku 2002 a priestupky na úseku cestnej
premávky boli inej povahy) a naopak žiadnu priťažujúcu okolnosť, dospel k záveru, že obžalovanému Y.
M. je potrebné uložiť trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky (t.j. na samej spodnej hranici trestnej
sadzby trestného činu podľa § 208 ods. 1 Tr. zák., keď trest mohol ukladať po úprave podľa § 38 ods. 3

Tr. zák. v sadzbe od 3 rokov do 6 rokov a 4 mesiace) za súčasného uloženia probačného dohľadu nad
jeho správaním v ustanovenej skúšobnej dobe v trvaní 3 (tri) roky a s uložením povinnosti spočívajúcej
v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom
programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. Takto uložený trest súd považoval
za primeraný vzhľadom k vyššie prezentovaným okolnostiam prípadu. Súd dospel k záveru, že účel

trestu u obžalovaného môže byť naplnený aj uložením podmienečného trestu odňatia slobody (ako v
danom prípade jediného alternatívneho trestu), ktorý bude viesť obžalovaného pod hrozbou výkonu
trestu k vedeniu riadneho života, pričom uloženú povinnosť považoval súd vzhľadom k výsledkom
vykonaného dokazovania za potrebnú pre nápravu obžalovaného, resp. aby sa do budúcna pokiaľ
možno eliminovalo jeho negatívne správanie voči iným (aj blízkym) osobám, ktoré by mohlo viesť k

ďalšiemu protispoločenskému konaniu. Takto uložený trest podľa názoru súdu istotne splní svoj účel v
zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák.

Súd tiež nezistil splnenie podmienok na uloženie v sekundárneho trestu či ochranného opatrenia.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia, ktoré je potrebné
podať na Okresný súd Trnava.
Podané odvolanie má odkladný účinok.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.