Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, May 31, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/178/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113206411
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4113206411.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň JUDr.
Sidónie Sládečkovej a JUDr. Sone Zmekovej, v právnej veci žalobcov: 1. X. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom
K. XX, 2. W. Y., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom K. XX, zastúpení JUDr. Martinom Kanásom, advokát so
sídlom v Nitre Školská 3, proti žalovaným: 1. A. I., nar. X.XX.XXXX, 2. Z. I., nar. XX.XX.XXXX, obaja
bytom K. XX, zastúpení Advokátska kancelária Gabriel Orlík, s.r.o., Žitavanská 20, Topoľčianky, v konaní

o určenie priebehu hraníc pozemkov a vypratanie časti pozemkov, o odvolaní žalobcov proti rozsudku
Okresného súdu Nitra č.k. 25C/141/2013-388 zo dňa 09. februára 2017, o odvolaní právneho zástupcu
žalovaných proti Uzneseniu Okresného súdu Nitra č.k. 25C/141/2013-98 zo dňa 08. októbra 2013 a o
odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č.k. 25C/141/2013-347 zo dňa 15. apríla 2016,
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

II. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 25C/141/2013-98 zo dňa 08. októbra 2013 z r u
š u j e .

III. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 25C/141/2013-347 zo dňa 15. apríla 2016 mení
tak, že návrh žalovaných 1. a 2. na zaplatenie peňažného nároku podľa § 147a ods. 2 OSP zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol, žalobcom v 1. a 2. rade uložil povinnosť
zaplatiť trovy štátu v sume 478,02 eura Okresnému súdu Nitra do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia
a žalovaným v 1. a 2. rade priznal plnú náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 119
ods. 1, 2, § 126 ods. 1, 2, § 132 ods. 1, § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 255 ods. 1, § 259, §

262 ods. 1 Civilného sporového poriadku ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel
k záveru, že žaloba nie je dôvodne podaná. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na
obsah podanej žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia, že hranica medzi parc. č. 12 a 17/1,
17/4 na LV č. XX a medzi parc. č. 14/1 a 14/2 na LV č. XXX, resp. LV č. XX kat. úz. K. prechádza podľa
grafického znázornenia geometrického plánu č. 221-123/2011. Zároveň sa domáhali uloženia povinnosti
žalovaným vypratať parc. č.14/2. Žiadali tiež určiť, že žalobcovia sú výluční vlastníci parc. č. 14/2, 17/1 a

v podiele 3 vlastníkmi parc. č. 17/4. Žalovaní sú vlastníkmi parc. 10/2 ( žalovaná v 1. rade), 14/1 a spolu
v podiele 1/4 parc. č. 17/4 kat. úz. K.. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia svoju žalobu odôvodnili
tým, že žalovaná si dala zapísať hranice medzi parc. č. 17/1, 17/4 a 12 na základe geometrického plánu
č. 221- 7/2010, pričom tento plán podľa Úradu geodézie, kartografie a katastra SR nevychádzal v plnom
rozsahu z geodetických informácií. Napriek tomu, že katastrálna inšpekcia nariadila vyhotovenie nového
plánu č. 221-123/2011, tento žalovaná odmietla zapísať do katastra. Zo žaloby tiež vyplýva, že žalovaní

v teréne uskutočnili posun hraníc medzi parc. č. 14/1 a 14/2 a vlastnícka hranica zasahuje do parc. č.
14/2, kde žalovaní vybudovali oplotenie.2. Po prejedaní veci súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovi neuniesli dôkazné bremeno
svojich tvrdení. Podľa názoru súdu podstata sporu bola v tom, či hranicu tvoril pôvodný dom na parc.
č.12 alebo odkvap. Žalobcovia tvrdili, že hranicou bol múr domu, betónový odvodňovací kanál robili

strany, resp. ich právni predchodcovia spolu, ako aj most. Pri výstavbe nového domu žalovaných Ing.
Košík určil za hranicu múr starého domu (č.l. 145), čo uvádzal aj svedok X. Y.. Y. tvrdili, že hranicou je
odkvap. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní prijal záver, že po technickej stránke sa hranica
pozemkov parc. č. 17/4, 17/1 a 12 jednoznačne určiť nedá. Pochybnosti sú o správnosti geometrického
plánu žalovaných č. 7/2010, vzhľadom na protokol o kontrole Úradu geodézie, kartografie a katastra

SR, ktorý však záver o tom, kadiaľ má viesť hranica nevyriekol. Geometrický plán žalobcov č. 123/2011
nebol zavkladovaný do katastra. Ing. Košík overil geometrický plán z roku 1984, kde medzi hranicou
a parc. č. 12 je medzera a v roku 1978 konštatoval, že vlastnícku hranicu tvoril múr domu na parc.
č.12. Svedok R. Y. poukazoval na situáciu so zameriavaním Ing. Košíka pri výstavbe dobu právnych
predchodcov žalovaných, pričom vtedy mal 12 rokov. Uvádzal tiež, že do roku 2009 nebol so susedmi
žiaden problém, problém bol potom ako žalovaní v nehnuteľnosti na parc. č. 18 ubytovali bezdomovcov.

Ďalej uviedol, že v okolí žijúce osoby M. Z., A. I. a svedkyňa A. C. konštatovali, že zaužívanou hranicou
v danej lokalite je odkvap a bolo tomu tak už od kedy cca v roku 1941 kúpil dom na parc. č. 12 otec
A. C.. Z posudku znalca považoval za preukázané, že právny stav je totožný s technickým stavom,
podľa ktorého je hranicou odkvap. Podľa súdu bola urobená aj matematická kontrola tohto stavu, podľa
ktorej výmery jednotlivých parciel zodpovedali hranici parc. č. 17/4, 17/1 a 12 prebiehajúcej odkvapom.

Ohľadne užívania parc. č. 14/2 žalovanými mal súd prvej inštancie znaleckým posudkom preukázané,
že žalovaní túto parcelu žalobcov neužívajú, teda neprišlo k posunu oplotenia na pozemok žalobcov. S
ohľadom na tieto zistenia prijal záver, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno svojich tvrdení, naopak
ich závery boli vyvrátené znaleckým posudkom a zaužívaným spôsobom hranice v danej lokalite, čo
potvrdzoval aj právny stav pozemkov. O trovách štátu súd prvej inštancie rozhodol podľa § 259 CSP a

zaviazal žalobcov zaplatiť trovy štátu v sume 478,02 eura Okresnému súdu Nitra. Uviedol, že súd uhradil
znalcovi náklady za znalecký posudok v sume 1.078,02 eura, z toho strany zaplatili zálohy v celkovej
sume 600,- eur. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a 262 ods. 1
CSP tak, že žalovaným priznal plnú náhradu trov konania.

3. Proti tomuto rozsudku podali písomne v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia, ktorí žiadali napadnutý
rozsudok zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové dokazovanie a rozhodnutie.
Namietali, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a taktiež súd prvej
inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Dôvodili
ustanoveniami § 365 písm. b/, f/, h/ CSP. Tvrdili, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že

spornou hranicou medzi dotknutými pozemkami je pomúrnica domu, pritom poukázali na vyjadrenie
katastrálnej inšpekcie a úradný záznam Ing. Antona Košíka zo dňa 03.08.1978, z ktorých dokladov a
dôkazov vyplýva opodstatnenosť podanej žaloby. Ani znalec Ing. Ďuriš nevedel jednoznačne uviesť, či
v danom mieste bolo zaužívané ako hranica pozemku múr domu alebo až odkvap, keďže sa stretol s
oboma možnosťami. Súdu prvej inštancie v odvolaní vytýkali, že pojednávanie dňa 09.02.2007 vykonal

bez právneho zástupcu žalobcov i napriek tomu, že tento sa na pojednávanie riadne a včas ospravedlnil
a žalobca 1. vyhlásil, že nesúhlasí s iným substitútom. Týmto postupom bolo znemožnené žalobcom
a ich právnemu zástupcovi predniesť dôkazné návrhy a taktiež i konečný návrh a vypočuť znalca k
znaleckému posudku, pretože jeho výsluch požadoval právny zástupca žalobcov. Tvrdili, že i vytýčenia
nehnuteľnosti žalobcov, resp. žalovaných tiež tvorí hranicu pomúrnica domu. Uviedli, že na pojednávaní,

ktorého sa právny zástupca žalobcov nezúčastnil, chceli súdu navrhnúť vykonať dôkaz a to vyžiadať spis
zo stavebného úradu, kedy žalovaní požiadali o stavbu domu na parc. č. 12, kde by bolo jednoznačne
preukázané, že i dom na parc. č. 12 je v zmysle stavebného zákona 2 m od hranice vedľajšieho
pozemku, teda od hranice pomúrnice starého domu. Práve to bolo aj dôvodom, prečo sa 03.08.1978
spísal úradný záznam Ing. Antonom Košíkom a táto skutočnosť bola následne podstatnou pri osadení

stavby a nehnuteľnosť bola zameraná od hranice, teda od pomúrnice starého domu. Takto to podľa nich
jednoznačne vyplýva i zo skutkového stavu, kedy pôvodný dom a nový dom na parc. č. 12 idú v jednej
línii s pôvodnou hranicou pozemkov, teda v línii so starou hranicou - pomúrnicou domu. Navrhli preto
súdu doložiť spis zo stavebného úradu a stavené povolenie domu na parc. č. 12 zo strany žalovaných.
Považovali za nesprávne vyjadrenie súdu, že neuniesli dôkazné bremeno, pretože záver súdu v tom,

že hranicou medzi spornými pozemkami je odkvap, je v rozpore so skutkovým a právnym stavom.

4. K odvolaniu žalobcov sa žalovaní písomne nevyjadrili.5. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením č.k. 25C/141/2013-98 zo dňa 08. októbra 2013
uložil právnemu zástupcovi žalovaných - Advokátska kancelária Gabriel Orlík, s.r.o., Žitavanská 20,
Topoľčianky, aby v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia zaplatil na účet súdu:

XXXXXXXXXX/XXXX - Štátna pokladnica, VS: XXXXXXXXXX, poriadkovú pokutu vo výške 200,- eur.
Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 53 ods. 1až 4, § 119 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok. Uviedol, že na súde prvej inštancie prebieha konanie vedené pod sp.zn. 25C/141/2013 o
určenie priebehu hraníc pozemkov a vypratanie časti nehnuteľnosti a v tejto právnej veci boli žalovaní
riadne predvolaní na súdne pojednávanie, ktorého termín bol súdom určený na 26.09.2013 o 10:00

hodine. Žalovaní boli o termíne pojednávania oboznámení cestou ich právneho zástupcu, ktorému bolo
predvolanie na pojednávanie doručené dňa 26.07.2013. Súd prvej inštancie konštatoval, že podaním
zo dňa 18.09.2013, doručené súdu dňa 19.09.2013 právny zástupca žalovaných žiadal o odročenie
pojednávania z dôvodu kolízie s iným pojednávaním, ktoré je vedené na Krajskom súde Nitra pod
sp.zn. 7Co/223/2012 a má sa uskutočniť v rovnakom čase, t.j. o 10:00 hodine. Zároveň ospravedlnil
svoju neprítomnosť, ako aj neprítomnosť žalovaných, ktorí sa nechcú zúčastniť pojednávania bez jeho

prítomnosti. Podaním zo dňa 19.09.2013 súd prvej inštancie oznámil právnemu zástupcovi žalovaných,
že jeho žiadosť o odročenie pojednávania neakceptuje, pretože súd ustanovil termín pojednávania
dňa 09.07.2013 a bolo mu doručené dňa 26.07.2013, pričom Krajský súd v Nitre vo veci sp.zn. 7Co
223/2012 vytýčil termín pojednávania v auguste a bol mu doručený dňa 28.09.2013. Následne podaním
zo dňa 01.10.2013 právny zástupca žalovaných žiadal, aby poriadková pokuta bola uložená len jemu

(advokátskej kancelárii) a nie klientom (žalovaným), pretože uvedenú situáciu nezavinili. Zároveň
uviedol, že nebolo jeho snahou predlžovať predmetné konanie, avšak pojednávanie na Krajskom súde v
Nitre bolo vytýčené po viac ako roku a dalo sa predpokladať, že vo veci bude vynesené rozhodnutie, čo
sa aj stalo. Súd prvej inštancie záverom konštatoval, že z dôvodu, že sa právny zástupca žalovaných
na pojednávanie konané dňa 26.09.2013 nedostavil, pričom jeho žiadosť o odročenie pojednávania z

dôvodu kolízie súdnych pojednávaní súd neakceptoval, týmto spôsobom právny zástupca žalovaných
hrubo sťažil postup konania a preto mu v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 OSP uložil poriadkovú
pokutu vo výške 200,- eur. Pri ukladaní poriadkovej pokuty zohľadnil, že predvolanie na pojednávanie
konané pod sp.zn. 25C/141/2013 bolo právnemu zástupcovi doručené skôr ako termín pojednávania
na Krajskom súde v Nitre.

6. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie právny zástupca žalovaných, ktorý žiadal napadnuté
uznesenie zrušiť, alternatívne ho navrhol zmeniť tak, že mu súd poriadkovú pokutu neudeľuje. V
plnom rozsahu potvrdil skutkový stav uvedený v napadnutom uznesení, až na chybu v písaní v
dátume predvolania z Krajského súdu v Nitre, ktoré mu bolo doručené 12.09.2013 a nie 28.09.2013.

Uviedol, že o neakceptovaní jeho ospravedlnenia sa dozvedel až po pojednávaní a to 01.10.2013,
pričom pojednávanie sa uskutočnilo dňa 26.09.2013. Napriek uvedenému mal však za to, že neporušil
ustanovenie § 53 ods. 1 OSP, nakoľko sa podľa jeho názoru ospravedlnil z dôležitých dôvodov. Dodal,
že je pravdou, že súdu napísal, že zodpovednosť za neúčasť na pojednávaní berie na seba on ako
právny zástupca, za čím si aj stojí, pretože ospravedlnenie bolo z dôvodu na jeho strane, avšak mal za

to, že jeho ospravedlnením nebolo zmarené uplatnenie základného práva ani sťažený postup konania,
nakoľko sa ospravedlnil hneď, ako to bolo možné a takisto na jeho ospravedlnenie bol dôvod.

7. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 25C/141/2013-347 zo dňa 15. apríla 2016 uložil

žalobcom 1. a 2. povinnosť zaplatiť žalovanému 1. a 2. sumu vo výške 100,- eur na každého, v
zmysle § 147a ods. 2 OSP, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil
ust.§ 119 ods. 1, 2, § 147a ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok,
pričom uviedol, že žalovaní prostredníctvom právneho zástupcu doručili dňa 27.01.2016 súdu návrh o
zaplatenie peňažného nároku 240,- eur (100,- eur pre každého + DPH) titulom odročenia pojednávania,

pretože dňa 21.01.2016 bolo nariadené pojednávanie, ktorého sa nezúčastnil právny zástupca žalobcov,
ktorý svoju neúčasť neospravedlnil v zmysle § 119 a 147a ods. 4 OSP, pričom právny zástupca
žalovaných sa na pojednávanie, ktoré sa odročilo, dostavil. Súd prvej inštancie konštatoval, že nakoľko
sa právny zástupca žalobcov na pojednávanie konané dňa 21.01.2016 nedostavil, pričom svoju neúčasť
na pojednávaní neospravedlnil v zmysle § 119 ods. 2 v spojitosti s § 147a ods. 4 OSP, bol daný dôvod

postupovať podľa § 147a ods. 2 OSP a uložil žalobcom povinnosť zaplatiť žalovaným sumu 100,- eur pre
každého titulom odročeného pojednávania. Ďalej konštatoval, že aj keď právny zástupca žalobcov zaslal
súdu ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní spolu so žiadosťou o odročenie pojednávania, učinil tak
až dňa 19.01.2016, t.j. dva dni pred pojednávaním, čím si nesplnil svoju povinnosť urobiť tak najneskôrtri dni pred termínom pojednávania. Súd prvej inštancie žalovaným nepriznal DPH, nakoľko mal za to,
že advokát je oprávnený si zvyšovať odmenu za právnu pomoc len v zmysle zákona č. 655/2004 Z.z.
a nie v zmysle ustanovení OSP, nakoľko uvedený predpis priznáva advokátovi paušálnu sumu, ktorá

sa nechápe ako trovy právneho zastúpenia ale ako určitá sankcia za spôsobenie prieťahov v súdnom
konaní nedostavením sa na pojednávanie. Ak by mal zákonodarca záujem zvyšovať paušálnu sumu o
DPH, tento zámer by vyjadril v ustanoveniach OSP, čo sa tak nestalo.

8. Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie žalobcovia, ktorí žiadali napadnuté uznesenie zrušiť v

celom rozsahu ako nedôvodné a nepriznať žalovaným náhradu 100,- eur formou sankcie. Dôvodili tým,
že napadnuté rozhodnutie považujú za nezákonné a nedôvodné. Bránili sa tým, že riadne, včas a
hlavne dôvodne ospravedlnili svoju neúčasť na pojednávaní dňa 21.01.2016. Mali za to, že bola riadne
a včas (dňa 19.01.2016) ospravedlnená i neúčasť účastníkov konania - žalobcov. Žalobca svojim
vlastnoručným podpisom na ospravedlnení neúčasti a žiadosti o odročenie pojednávania požiadal súd,
že o odročenie pojednávania s tým, že trvá na osobnej účasti JUDr. Kanása, nakoľko mal byť vypočutý

znalec ktorému bolo treba klásť otázky. Z dôvodu, že sa jedná o citlivú rodinnú záležitosť, dom v ktorom
býva, nesúhlasil s tým, aby advokáta zastúpil koncipient.

9. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „CSP“) preskúmal rozhodnutia súdu prvej inštancie bez nariadenia odvolacieho pojednávania

a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v dôsledku procesných pochybení
podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Ďalej prijal záver, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 25C/141/2013-98 zo
dňa 08. októbra 2013 je potrebné zrušiť a uznesenie č.k. 25C/141/2013-347 zo dňa 15. apríla 2016 ako
vecne nesprávne podľa § 388 CSP zmeniť a návrh žalovaných 1. a 2. na zaplatenie peňažného nároku

podľa § 147a ods. 2 OSP zamietnuť.

10. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však bol
dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením
č.k. 25C/141/2013-98 rozhodol dňa 08. októbra 2013 a napadnutým uznesením č.k. 25C/141/2013-347

rozhodol dňa 15. apríla 2016, t.j. ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol
Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového
poriadku, postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Podľa § 95 ods. 1 OSP, navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie
konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na
pojednávaní, na ktorom došlo k zmene. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, súd nepripustí zmenu
návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu.
Súd nepripustí zmenu návrhu ani v prípade, ak by na konanie o zmenenom návrhu bol vecne príslušný

inýsúd.Vtakomprípadepokračujesúdvkonaníopôvodnomnávrhupoprávoplatnostiuznesenia.Podľa
ods. 3 citovaného ustanovenia, O zmene návrhu súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na ktorom bola
zmena navrhnutá. Ak to nie je možné, súd rozhodne do 15 dní od odročenia pojednávania. O zmene
návrhu mimo pojednávania súd rozhodne do 60 dní od podania návrhu na zmenu návrhu.

12. Podľa § 139 CSP, žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

13. Podľa § 140 ods. 1, 2, 3 CSP, zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo
sa uplatňuje iné právo. Zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností
tvrdených v žalobe. Za zmenu žaloby sa nepovažuje úkon žalobcu, ktorým mení uplatnený nárok, ak

určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

14. Podľa § 141 CSP, ak zmena žaloby nastala pred jej doručením žalovanému, koná súd o zmenenej
žalobe bez rozhodovania o pripustení zmeny žaloby okrem prípadu, keď súd rozhoduje podľa § 143
ods. 2.

15. Podľa § 142 ods. 1, 2 CSP, o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na
ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bolazmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania. Uznesenie, ktorým súd pripustil zmenu žaloby,
doručuje súd subjektom, ak neboli prítomné na pojednávaní, na ktorom nastala zmena, do vlastných rúk.

16. Podľa § 143 ods. 1, 2, 3 CSP, súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania
nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe. Súd nepripustí zmenu žaloby ani vtedy, ak by
na konanie o zmenenej žalobe bol vecne alebo kauzálne príslušný iný súd. Ak súd nepripustí zmenu
žaloby, pokračuje v konaní o pôvodnej žalobe.

17.Zobsahuspisuvedenéhovsúdenejveciodvolacísúdzistil,žežalobcovia1.a2.sažaloboupodanou
nasúdeprvejinštanciedňa28.02.2013domáhaliurčeniapriebehuhranicepozemkovmedzisusediacimi
pozemkami a vypratania spornej časti nehnuteľnosti. Následne súd prvej inštancie pojednávanie konané
dňa 09.04.2013 odročil na neurčito s tým, že v lehote mesiaca žalobcovia oznámia súdu, v akom rozsahu
na návrhu trvajú a tento podložia listinami, ktoré budú korešpondovať s návrhom. Uvedené súd prvej
inštancieurgovalajprípisomzodňa18.06.2013.Žalobcoviadňa08.07.2013doručilisúduprvejinštancie

písomnosť označenú ako vyjadrenie, v ktorej upresnili a zmenili žalobný petit (č.l. 36-42).
Návrhom na zmenu petitu sa domáhali určenia, že nehnuteľnosť nachádzajúca sa v katastrálnom území
K., obec K., zapísaná na LV č. XX, ako parc. č. 17/4, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria
o výmere 307 m2, parc. č. 17/1, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 44 m2 je vo
vlastníctve žalobcov v podiele vo výške 3 tak ako bude zamerané v konaní majúcom sa vyhotoviť v

geometrickompláne.Ďalejsadomáhaliurčenia,ženehnuteľnosťnachádzajúcasavkatastrálnomúzemí
K., obec Velčice, zapísaná na LV č. XXX, ako parc. č. 14/2, druh pozemku: záhrady o výmere 202 m2,
je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov tak ako bude zamerané v konaní majúcom sa vyhotoviť
v geometrickom pláne. Zároveň sa domáhali, aby súd uložil žalovaným povinnosť vypratať parc. č. 14/2
druh pozemku: záhrady o výmere 202 m2, zapísanú v katastrálnom území K., obec K., okres Y. A.,

Správa katastra Y. A., zapísanými na LV č. XX v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. O tejto zmene petitu súd prvej inštancie nerozhodol . Na pojednávaní konanom
dňa 18.02.2014 právna zástupkyňa žalobcov navrhla úpravu petitu z č.l. 41 v tom, že parc. č. 17/1 je v
bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov v podie 1/1 rozhodol . O tomto upresnení žalobného petitu súd
rozhodol uznesením(č.l.149spisu)tak,žepripustilúpravupetitupodľašpecifikácieprávnejzástupkyne.

Pripustil teda úpravu petitu z č.l. 41 spisu v tom, že parc. č. 17/1 je v bezpodielovom spoluvlastníctve
žalobcov v podie 1/1, hoci o pripustení zmeny petitu, o ktorú požiadali žalobcovia podaním doručeným
súdu prvej inštancie dňa 08.07.2013 (č.l.36 až 42 spisu ) doposiaľ nerozhodol. Z odôvodnenia súdu
prvej inštancie vyplýva, že súd prvej inštancie rozhodoval vo veci určenia hranice medzi spornými
parcelami, pričom sa nijako nevyporiadal s návrhom žalobcov na zmenu žalobného petitu tak, ako sa

títo domáhali v písomnom podaní zo dňa 08.07.2013 (č.l. 36-42 spisu). Z uvedeného je potom zrejmé,
že súd prvej inštancie nevenoval náležitú pozornosť predmetu tohto konania a pokiaľ nerozhodol o
žalobcami navrhovanej zmene žalobného petitu a vo veci meritórne rozhodol o pôvodne žalovanom
nároku, dopustil sa takého procesného pochybenia, pre ktoré odvolací súd napadnutý rozsudok musel
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

18. Odvolací súd dodáva, že zmena žaloby je podaním vo veci samej, pričom je dispozitívnym úkonom
žalobcu a je prejavom jeho slobody v dispozícii s konaním a predmetom konania. Žalobca takto môže
meniť žalobu, ale len so súhlasom súdu. Zmenou žaloby sa nerozumie len zmena petitu žaloby, ale
rozumejú sa ňou aj akékoľvek podstatné zmeny, doplnenia a upresnenia návrhu. Inštitút zmeny žaloby
bol novým Civilným sporovým poriadkom prevzatý, bol navyše precizovaný a koncepčne zmenený. Je

potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku v zásade vychádzal z pôvodne
podanej žaloby a pôvodného žalobného petitu, napriek tomu, že žalobcovia podali návrh na jeho zmenu
Taktiež sa súd prvej inštancie návrhom na zmenu žalobného petitu nijako nevyporiadal ani v dôvodoch
svojho rozhodnutia a postupoval tak, ako keby k návrhu na zmenu žalobného petitu ani nebolo došlo.
V ďalšom konaní súd prvej inštancie rozhodne o návrhu žalobcov na zmenu žalobného petitu (č.l. 41).

Zároveň zohľadní aj jeho upresnenie tak, ako to navrhla právna zástupkyňa žalobcov na pojednávaní
konanom dňa 18.02. 2014 (č.l. 149 spisu). Odvolací súd vo vzťahu k výroku o trovách konania považuje
za potrebné uviesť, že podľa § 218 ods. 1, veta druhá CSP, vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na
náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne. Vzhľadom k takejto zákonnej formulácii
mal súd správne rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania.

19. Vo vzťahu k napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie č.k. 25C/141/2013-98 zo dňa 08. októbra
2013, odvolací súd z obsahu spisu zistil, že právny zástupca žalovaných ospravedlnenie svojej neúčasti
na pojednávaní a žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie s iným pojednávaním, ktoré sa
malo uskutočniť dňa 26.09.2013, doručil súdu prvej inštancie dňa 19.09.2013. Zároveň ospravedlnil ajneúčasť svojich klientov - žalovaných, ktorí sa pojednávania bez jeho prítomnosti nechcú zúčastniť.
Vzhľadom k jeho ospravedlneniu mu súd prvej inštancie prípisom zo dňa 19.09.2013 ( doručovaným
právnemu zástupcovi žalovaných poštou) oznámil, že jeho žiadosť o odročenie neakceptuje, pretože

stanovil termín pojednávania dňa 09.07.2013 a predvolanie naň mal doručené dňa 26.07.2013, pričom
vo veci sp.zn. 7Co/233/2013 (kolidujúce pojednávanie) bol termín pojednávania určený v auguste
2013 a doručený dňa 28.09.2013. Dodal, že účasť žalovaných je nutná a ak sa nedostavia, bude
im uložená poriadková pokuta a budú predvedení cestou polície. Následne súd prvej inštancie na
pojednávaní dňa 26.09.2013 odročil pojednávanie s tým, že právnemu zástupcovi žalovaných bude

uložená poriadková pokuta, ktorú mu napadnutým uznesením uložil. Odvolací súd zistil, že oznámenie
súdu o neakceptovaní ospravedlnenia a žiadosti o odročenie pojednávania právny zástupca žalovaných
podľa doručenky osvedčujúcej prevzatie písomnosti (č.l. 96) prevzal až dňa 01.10.2013, pričom
pojednávanie sa malo konať dňa 26.09.2013. Z uvedeného vyplýva, že právny zástupca žalovaných,
a žalovaní sa o neakceptovaní ospravedlnenia a žiadosti o odročenie nemali možnosť dozvedieť ešte
v čase pred pojednávaním. Navyše odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že právny zástupca

žalovaných svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil včas. Aj keď v zásade kolízia pojednávaní
právneho zástupcu nemusí byť považovaná za dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania, uloženie
poriadkovej pokuty sa za daných okolností javí ako neprimerane tvrdý postih. V tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR z 13. februára 2018, sp. zn. III. ÚS 67/2018, ktorý
v dôvodoch uviedol : „ V súlade s princípom primeranosti treba poriadkovú pokutu vnímať ako krajný

prostriedok, ktorého využitie je prípustné až potom, čo miernejšie opatrenia umožňujúce dosiahnutie
sledovanéhocieľazlyhali“. Zobsahuspisuodvolacísúdnezistilzostranyprávnehozástupcužalovaných
také konanie, ktoré by odôvodňovalo uloženie poriadkovej pokuty. Do uloženia poriadkovej pokuty súd
vo vzťahu k nemu nemusel použiť žiadne opatrenia. Na pojednávanie konané dňa 09.04. 2013 ktoré
predchádzalo odročenému pojednávaniu sa právny zástupca žalovaných a žalovaní riadne dostavili.

Toto pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že súd dal žalobcom jednomesačnú lehotu na
predloženie listín, ktoré budú korešpondovať s návrhom. S ohľadom na uvedené sa potom uloženie
pokuty pre neúčasť na pojednávaní právnemu zástupcovi žalovaných, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil
javí ako neprimerane tvrdý postih. Z uvedeného dôvodu odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie
ako vecne nesprávne zrušil.

20. Podľa § 147 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi alebo jeho zástupcovi súd uloží,
aby uhradili trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, ak ich spôsobili svojím zavinením alebo ak tieto
trovy vznikli náhodou, ktorá sa im prihodila.

21. Podľa § 147a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd rozhodol o odročení nariadeného
pojednávania na základe žiadosti účastníka z dôležitého dôvodu na jeho strane, ktorý zavinil, alebo je
výsledkom náhody, ktorá sa mu prihodila, má účastník vystupujúci v konaní ako protistrana, ktorý sa
dostavil na pojednávanie, právo od neho požadovať sumu 15 eur. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia,
účastník zastúpený advokátom prítomným na pojednávaní, ktoré bolo odročené z dôvodu podľa

odseku 1 na strane zástupcu protistrany, ktorý je advokátom, má právo od účastníka ním zastúpeného
požadovať sumu 100 eur. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, právo podľa odseku 1 vznikne
účastníkovi, ktorý sa dostavil na nariadené pojednávanie, aj v prípade, že dôvodom jeho odročenia je
neospravedlnená neprítomnosť účastníka vystupujúceho v konaní ako protistrana. Právo podľa odseku
2 vznikne účastníkovi, zastúpenému advokátom, ktorý sa dostavil na nariadené pojednávanie, aj v

prípade, že dôvodom jeho odročenia je neospravedlnená neprítomnosť zástupcu z radov advokátov
účastníka vystupujúceho v konaní ako protistrana. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia, právo podľa
odsekov 1 a 2 nevznikne, ak účastník alebo jeho zástupca splnil povinnosť podľa § 119 ods. 2 a žiadosť
o odročenie bola doručená súdu najneskôr tri dni pred termínom pojednávania. Podľa ods. 5 citovaného
ustanovenia, právo podľa odsekov 1 a 2 zanikne, ak sa neuplatní do 15 dní odo dňa, keď sa malo

pojednávanie konať. Podľa ods. 6 citovaného ustanovenia, o práve podľa odsekov 1 a 2 rozhodne
súd bez zbytočného odkladu na návrh. Toto rozhodnutie nemá vplyv na rozhodovanie o náhrade trov
konania.

22. Podľa § 119 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, účastník, ktorý navrhuje odročenie

pojednávania,musísúduoznámiťdôvodnaodročeniepojednávaniabezzbytočnéhoodkladu,potom,čo
sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho
mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä: a) dôvod, pre ktorý sa navrhujeodročenie pojednávania, b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel, c) ak je to možné, uvedenie
elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil.

23. Vo vzťahu k napadnutému uzneseniu č.k. 25C/141/2013-347 zo dňa 15. apríla 2016 odvolací
súd z obsahu spisu zistil, že právny zástupca žalobcov zaslal súdu prvej inštancie mailom dňa
19.01.2016 o 08:53 hod. (č.l. 318) ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní, ktoré odôvodnil
kolíziou úkonov, nakoľko sa v deň pojednávania (dňa 21.01.2016) mal zúčastniť výsluchu vo väzobnej
veci obzvlášť závažného zločinu pre drogovú trestnú činnosť na KR PZ Námestovo. Zároveň požiadal

aj o ospravedlnenie klientovej neúčasti, ktorí nesúhlasili so substitúciou koncipientom. Predmetné
podanie doručil súdu v ten istý deň aj osobne (č.l. 319). Následne súd prvej inštancie na pojednávaní
dňa 21.01.2016 (zápisnica č.l. 320-321) odročil termín pojednávania s tým, že budú volaní žalobcovia
cestou právneho zástupcu a právny zástupca žalobcov bude urgovaný na zdokladovanie predvolania
na výsluch obvineného klienta v Námestove na 13:00 hod. a vyjadrenia sa, prečo sa nedostavili
žalobcovia, keď ich právny zástupca bol e-mailom dňa 20.01.2016 upovedomený na neakceptovanie

žiadosti o odročenie pre nedostatočné zdôvodnenie, za účelom rozhodnutia o uložení pokuty žalobcom
a právnemu zástupcovi. Právny zástupca žalobcov dňa 22.01.2016 doručil súdu prvej inštancie
písomnosť,vktorejuviedol,žesajednaloovykonanieneodkladnéhoúkonuatentosamuselzrealizovať,
pritom žiadnym spôsobom úmyselne nemaril pojednávanie. K svojmu vyjadreniu doložil aj zápisnicu o
výsluchu obvineného zo dňa 21.01.2016 z KR PZ, Námestovo, ktorá sa začala o 12:30 hod. a skončila o

13:20 hod. Dňa 27.01.2016 došiel súdu prvej inštancie zo strany žalovaných návrh na priznanie náhrady
trov podľa § 147a ods. 3 OSP, o ktorom rozhodol napadnutým uznesením č.k. 25C/141/2013-347 zo dňa
15. apríla 2016 tak, že žalobcovia 1. a 2. sú povinní zaplatiť žalovanému 1. a 2. sumu vo výške 100,-
eur na každého, v zmysle § 147a ods. 2 OSP, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

24. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 147a ods. 1 až 3 vyplýva, že za splnenia zákonných
podmienok vzniká právo účastníkovi konania na zaplatenie 15,- eur (ods. 1) prípadne 100,- eur (ods.
2) za zmarené súdne pojednávanie. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na
ustanovenie § 119 ods. 2 v spojitosti s § 147a ods. 4 OSP. Žiadosť o odročenie pojednávania je
podložená dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania vo všeobecnosti vtedy, ak účastník tvrdí také

skutočnosti, ktoré sú vzhľadom k svojej povahe spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní ospravedlniť,
t.j. také, ktoré mu neumožňujú sa na pojednávaní zúčastniť a súčasne sú vážne, dôležité a
ospravedlniteľné z hľadiska objektívneho tak i subjektívneho, teda či mohla byť prekážka predvídaná,
prípadne odvrátená, alebo je závažná. V tejto veci z obsahu spisu vyplýva, že právny zástupca žalobcov
svoju neúčasť, ako i neúčasť svojich klientov - žalobcov ospravedlnil s poukazom na splnenie povinností

v zmysle ustanovenia § 119 ods. 2 OSP, pričom následne na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení
aj zdokladoval úkon, ktorý vykonal, a ktorý bol úkonom neodkladným. Ust. § 147a ods. 3 druhá veta
OSP ( účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) priznáva právo podľa ust. § 147a ods. 2 CSP
len za predpokladu, že dôvodom odročenia pojednávania je neospravedlnená neprítomnosť zástupcu z
radov advokátov účastníka, pričom v danej veci právny zástupca žalobcov svoju neúčasť ospravedlnil a

uviedol aj dôvod , pre ktorý sa pojednávania nemôže zúčastniť. Zároveň odvolací súd poukazuje aj na to,
že e-mail, na ktorý sa odvolával súd prvej inštancie, ktorým mal právnemu zástupcovi žalobcov oznámiť
neakceptovanie žiadosti o odročenie, v spise absentuje, a preto sa s ním odvolací súd ani nemohol
oboznámiť. Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a návrh
žalovaných na priznanie náhrady podľa § 147a OSP zamietol.

25. Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti toho
rozhodnutia.

26. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).