Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 31, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/220/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115213466
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8115213466.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobkyne: T.. A. C., nar. XX.

XX. XXXX, trvale bytom U. X, XXX XX O., štátny občan SR, v konaní zastúpená JUDr. Andrejom Ligom,
advokátom so sídlom v Prešove, Oravská 7, 080 01 Prešov, IČO: 42237581, proti žalovanému: T.. O. C.,
nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. XX, XXX XX K., štátny občan SR, v konaní právne zastúpený JUDr.
Jánom Jurčom, advokátom so sídlom v Bardejove, Partizánska 5, o ochranu osobnosti a poskytnutie
náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 5.000 EUR, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Žaloboudoručenoutunajšiemusúdudňa18.5.2015sažalobkyňadomáhalanažalovanomzaplatenia
sumy 5.000 EUR titulom nemajetkovej ujmy.

2. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzatvorila manželstvo dňa 29. 10.
2011, počas manželstva sa im dňa 18. 3. 2012 narodila dcéra. Pre agresívnu povahu a ponižovanie,
ktoré sa prejavili už mesiac po svadbe, opustila spoločnú domácnosť, ktorú viedla so žalovaným a odišla
s dcérou zo spoločnej domácnosti. Dňa 21. 7. 2015 podala na Okresnom súde v Bratislave návrh na

rozvod manželstva. Po opustení spoločnej domácnosti 7. 7. 2014 zobrala so sebou len nevyhnutné veci.
Ponechala v byte viaceré svoje osobné dokumenty vrátane svojej zdravotnej dokumentácie.

3. Dňa 3. 2. 2015 žalovaný zrejme omylom poslal jej predošlému právnemu zástupcovi - JUDr.
Stoszekovi, ktorý ju už vtedy nezastupoval, elektronickú poštu a súčasťou boli lekárske správy
žalobkyne, s ktorými sa žalovaný obrátil na priateľa svojej sestry psychiatra M.. M. C. v I. o radu, či
je možné na základe týchto lekárskych správa v rozvodovom konaní napadnúť žalobkyňu z dôvodu jej

psychickej neschopnosti. Poukázala na to, že s týmito lekárskymi správami sa neoprávnene oboznámilo
najmenej 5 osôb. Mala za to, že išlo o neoprávnený zásah do súkromia, ktorý nepriamo podporuje aj
ustanovenie § 11 ods. 9 písm. g) zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších
právnych predpisov, v zmysle ktorého pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti má každý právo za
podmienok ustanovených týmto zákonom na zachovanie mlčanlivosti o všetkých údajoch týkajúcich
sa jeho zdravotného stavu, o skutočnostiach súvisiacich s jeho zdravotným stavom, ak v prípadoch
ustanovených osobitným predpisom nie je zdravotnícky pracovník zbavený tejto mlčanlivosti. Obdobné

je aj ustanovenie § 80 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti v znení
neskorších predpisov.4. Uviedla, že zverejnením lekárskych správ o zdravotnom stave bolo porušené právo na ochranu
súkromia, ktoré spočíta v práve fyzickej osoby samostatne sa rozhodnúť, podľa vlastného uváženia,
či a v akom rozsahu majú byť skutočnosti z jeho súkromného života sprístupnené iným alebo

zverejnené. Uviedla, že okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu práva žalobkyne, teda nielenže
zdravotnú dokumentáciu žalobkyne zverejnil žalovaný, ale chcel ju nekalo použiť súdom v konaní,
odôvodňuje priznanie náhrady za nemajetkovú ujmu.

5. Žalobkyňa súdu predložila emailovú dokumentáciu zo dňa 3. 2. 2015 advokátskej kancelárie JUDr.

Stoszeka, adresovanú Andrejovi Ligovi, ktorej obsahom bolo preposlanie správy od odosielateľa O. C.
z 2. 2. 2015 pre adresátov B. G. T. P.Á., Q. Q. M.. Súčasne predložila neúplné kópie lekárskych správ.

6. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 4. 8. 2015 (č.l.sp. 18 až
20) a uviedol, že niet pochýb o tom, že v čase, kedy malo dôjsť k oboznámeniu sa; s lekárskymi
správami ako tvrdí žalobkyňa, účastníci konania boli manželia, žalobkyňa konkludentným spôsobom

umožnila žalovanému oboznámiť sa s jej zdravotným stavom ešte pred 3. 2. 2015 a skôr, kedy
manželstvo účastníkov plnilo svoj spoločenský účel. Nikdy v minulosti po tom, čo účastníci konania
uzavreli manželstvo, žalobkyňa žalovanému nebránila oboznámiť sa s jej zdravotným stavom a naviac
zdravotná dokumentácia žalobkyne bola voľne prístupná v byte ich posledného spoločného bydliska.
Žalovaný v tomto prípade, majúc na mysli cit. ust. zákona o rodine, pri hľadaní príčin rozvratu

manželstva účastníkom konania, neuvedomujúc si zásah do osobnostných práv žalobkyne, zdravotnú
dokumentáciu použil v dobrej viere.

7. Žalovaný uviedol, že niet pochyb ani o tom, že ak došlo, čo zatiaľ nemal za preukázané, k
odoslanú elektronickej pošty právnemu zástupcovi žalobkyne, tento bolo nútený dôsledne dodržať ust.

§ 9 ods. 1 zákona o advokácií. Žalobkyňa síce dôvodí, že JUDr. Stoszek už dňa 3. 2. 2015 nebol
jej právnym zástupcom, no na tej skutočnosti nič nemení, že je a bol povinný zachovať mlčanlivosť o
osobných údajoch chránených zákonom, aj keď sa o nich dozvedel po skončení právneho zastupovania
žalobkyne,pretožesaonichdozvedelprivýkoneadvokácieanaviacžalovanýsaoskončeníjejprávnym
zastupovaním JUDr. Stozsekom dozvedel až na pojednávaní dňa 12. 2. 2015 v konaní vedenom na

Okresnom súde v Bratislave pod sp.zn. 20P/256/2014 o rozvod manželstva. Mal za to, že pokiaľ
žalobkyňa tvrdí, že s použitými lekárskymi správami sa neoprávnene oboznámilo najmenej päť osôb,
čo zrejme okrem JUDr. Stoszeka, kedy, kto a v akom rozsahu nepreukázala, a teda neuniesla dôkazné
bremeno a vychádza z neoverenej domnienky, čo nie je ani len nepriamym dôkazom. Žalovaný mal
za to, že neporušil ust. § 11 OZ a ďalšie ust. cit. žalobkyňou, teda, aby jeho konaním došlo k zníženiu

ľudskej dôstojnosti žalobkyne, žalobu považoval za nedôvodnú a navrhol ju zamietnuť.

8. Žalobca súdu predložil zápisnicu z pojednávania vo veci vedeného pod sp. zn. 20P/256/2014.

9. Vyjadrením doručeným súdu dňa 2. 5. 2016 žalobkyňa po poučení podľa § 118a O.s.p. predložila e-

mailovú komunikáciu z 2. februára 2015 z adresy advokatskakancela…. a uviedla, že z tejto je zrejmé,
že e-mailovú správu s prílohami z 2. februára 2015 o 08.51 hod., ktorá je predmetom konania, prevzala
JUDr. Martina Řeřichová. Na jej výzvu, aby jej oznámila, kto konkrétne v kritickej dobe správu od T..
C. prevzal, resp. komu bola predložená a kto sa s ňou zoznámil, JUDr. Řeřichová reagovala správou z
25. apríla 2016, ktorú tiež pripojila, okrem toho sa s predmetnou e-mailovou správou oboznámil JUDr.

Jindřich Stoszek, ktorý ju žalobkyni (otcovi žalobkyne) preposlal z adresy [email protected]
. Uviedla, že správa s prílohami bola adresovaná aj M.. M. C. na
e-mailovú adresu, ktorú sa jej nepodarilo zistiť a ktorý ako psychiater pracuje vo firme C. A..P..U..,
A. I. X, XXX XX I., bytom údajne tamtiež. Uviedla, že prihliadnuc na doterajšie agresívne správanie
žalovaného, na jeho rôzne neférové úskoky a na zadržiavanie všetkých osobných vecí žalobkyne,

morálne zadosťučinenie neprichádza do úvahy, pretože v ospravedlnení z jeho strany by išlo iba o
divadelné predstavenie, z ktorého by sa jej neskôr do očí vysmial, keďže on neustále opakuje: „všetko
vybavíme“.

10. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku platného a účinného od

1. 7. 2016 (ďalej len „CSP“) - Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.11. Podľa § 470 ods. 2 CSP - Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

12. Podľa § 149 CSP - Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k

návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

13.Podľa§150ods.1,2CSP-Stranymajúpovinnosťpravdivoaúplneuvádzaťpodstatnéarozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd
strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

14. Podľa § 151 ods. 1,2 CSP - Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

15. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámil sa s listinnými dôkazmi, ako aj oboznámil sa so

všetkými prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany, ktoré strany v konaní predniesli a zistil
tento skutkový stav B. G. T. P. ; Q. ; M. s názvom úprava styku, ktorý
obsahoval otázku: „M., co myslíš je tu možnosť napadnúť manželku z dôvodu veci:

16. Z predloženej vytlačenej elektronickej komunikácie ako listinného dôkazu mal súd zistené, že z

emailovej adresy O..C..R. dňa 2. 2. 2015 o 8.51 PM, bol zaslaný email adresovaný na emailové adresy
psychickej neschopnosti, ale o niečo v tom zmysle? Daj vedieť či ten smer má z zmysel, S pozdravom
T.. O. C. E.: XXXX XXX XXX“.

XX. Tomuto emailu predchádzal email adresovaný z adresy O..C..R. dňa 2. 2. 2015 o 20:46

SEČ na adresu B. G. T. P. ; tiež s názvom návrh úpravy styku, kde bolp uvedené: „Tu sú tie
nálezy o ktorých som vás informoval“ a pripojené fotografie čitateľných lekárskych správ v počte 5 (čl.
70 až 74) ks.

18. Z výsluch žalobkyne mal súd zistené, že po tom, ako odišla zo spoločného bytu v Bratislave

v júli v roku 2014 a požiadala o rozvod manželstva, v byte ponechala svoje osobné veci, ako aj
lekárske záznamy, ktoré žalovaný zoskenoval a poslal niekoľkým ľuďom bez jej súhlasu a bez jej
vedomia a tieto chcel zneužiť v prospech priaznivejšieho konania na súde v rozvodovom konaní v
Bratislave. Išlo lekárske správy z roku 2011. O tom sa dozvedela tak, že táto správa bola poslaná aj
jej predchádzajúcemu právnemu zástupcovi, JUDr. Stoszekovi, ktorý následne preposlal túto správu jej

otcovi, či o tom mám informácie. Uviedla, že keď sa o tom dozvedela, komu všetkému boli tieto správy
preposlané, bola v šoku, hlboko ju to zasiahlo, urazilo ju to.

19. Žalovaný uviedol, že nemal vedomosť o tom, že by v byte ostali nejaké lekárske správy (aj keď
v písomnom vyjadrení potvrdil, že v byte boli). Žalovaný potvrdil, že má emailovú adresu O..C..R.,

uviedol však, že o tejto adrese vedela aj žalobkyňa, ona zobrala z domácnosti iPad, na ktorý bola
viazaná táto emailová adresa. Vedela aj heslo, prostredníctvom tohto iPadu tieto prihlasovacie údaje
mala k dispozícii. Uviedol, že si nie je vedomý toho, že by zdravotnú dokumentáciu posielal právnemu
zástupcovi žalobkyne. Žalovaný uviedol, že nevie o tom, že by niekedy bol skenoval zdravotnú
dokumentáciu, ktorá patrila žalobkyni. Nemal vedomosť ani o tom, že by niekto zneužil jeho emailovú

adresu. Žalovaný uviedol, že nikdy nechcel ublížiť žalobkyni nejakým spôsobom. Pokiaľ ide o rozvod
manželstva, s rozvodom manželstva nesúhlasil a aj po odchode zo spoločnej domácnosti nemal záujem
jej nejakým spôsobom ublížiť alebo sa jej pomstiť. Žalovaný poprel, že by žalobkyni odmietal vydať
osobné veci zo spoločného bytu, na čo žalobkyňa poukazovala v súvislosti s celkovým správaním
žalovaného. S tým, že tieto si mohla zobrať až v spolupráci s orgánmi polície.

20. Vo veci bol zo strany žalobkyne navrhnutý výsluch JUDr. Jindřicha Stoszeka, ako svedka, ktorý však
namietal povinnosť zachovania mlčanlivosti. Vo veci sa však písomne vyjadril, a uviedol, že z adresyO..C..R. mu bol doručený email dňa 2. 2. 2015, prílohou ktorého boli zoskenované lekárske
správy žalobkyne.

21. Žalobkyňa súdu predložila ako listinný dôkaz písomné odborné vyjadrenie vyhotovené znalcom T.. T.
M. 01/III/2016, ktorý uviedol, že obsah predmetnej správy elektronickej pošty s uvedeným predmetom:
„Fwd: Návrh úpravy styku", aj s obrazovými prílohami odoslanej z adresy O..C..R. dňa 2. 2. 2015 o
20.51, bol zaslaný na nasledujúce adresy elektronickej pošty: * B. G. T. P. (Q..I..R.), *. Q. (Q..E..A.), *.
M. (M..R.M.). Okrem uvedených adries vyplýva z kontextu správy, že mailová schránka, náležiaca pre

adresu [email protected], je zdieľaná s viacerými osobami v advokátskej kancelárii
a z toho titulu k nej pristupuje viacero osôb. Predovšetkým, okrem pánov B. G. Q. T. P., uvedených ako
vlastníkov adresy, aj JUDr. Martina Řeřichová, ktorá je spolupracovníčkou advokátskej kancelárie.

22. Ďalej uviedol, že syntaktická konštrukcia prenosového protokolu správ internetovej elektronickej
pošty (SMTP) špecifikovanej v štandarde RFC 822 nedovoľuje dodatočnú manuálnu úpravu SMTP

záhlavia správy. Preto aj z dostupných nálezov je možne jednoznačne stanoviť, že predmetná
správa bola iniciovaná z e-mailovej adresy O..C....., dňa 2. 2. 2015 o 20.51 hod. Po preskúmaní
SMTP záhlavia správy elektronickej pošty zo dňa 2. 2. 2015 o 20.51 hod. odoslanej z adresy
O..C..... je možné usudzovať nasledovné: Preposielané (forward) správy boli vytvorené: dňa 2. 2.
2015, o 15.43 hod, z e-mail adresy Q.P..I..R. G. Q. O......, dňa 2. 2. 2015, o 17.21 hod, z e-

mail adresy O....... na adresu Q..I....., V. X. X. XXXX, U. XX.XX I., J. N.-M. Q. Q..I..R. G. Q.
O..R.. Pôvodný obsah predmetnej správy s predmetom: „Fwd: Návrh úpravy styku“ bol vytvorený
následne, dňa 2. 2. 2015 o 20.51 hod. a uložený vo fronte odosielaných správ pod používateľským
prístupom O..C..R.. Správa s predmetom: „Fwd: Návrh úpravy styku“ bola preukázateľne odoslaná
na adresy: [email protected] ,

[email protected] a M..R. spolu s preposlaným obsahom
citovanej histórie pôvodných správ. Najmenej dvaja z príjemcov potvrdili, že predmetnú správu z adresy
O.Z..R., vytvorenú dňa 2. 2. 2015 o 20.51 hod. prijali a prečítali.

23. JUDr. Martina Řeřichová PhD. vo veci taktiež poukázala na to, že je viazaná mlčanlivosťou, nakoľko

na základe udeleného plnomocenstva poskytovala právne služby T.. O. C.. Potvrdila však, že emailová
komunikácia bola realizovaná len medzi advokátskou kanceláriou a klientom T.. O. C..

24. Vo veci zo strany žalobkyne bolo predložené doplnené odborné vyjadrenie znalca T.. T. M., ktorý na
otázku, či je možné, aby bol emailový účet žalovaného zobrazený na viacerých zariadeniach, uviedol,

že technicky je možné, aby bol prístup ku účtu elektronickej pošty zriadený v rovnakom čase na
viacerých zariadeniach. Pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností o paralelnom prístupe k predmetnému
účtu elektronickej pošty by bolo žiaduce, aby žalobca poskytol výpis prihlásení do svojho účtu O..C..R..
Tento výpis obsahuje čas všetkých prihlásení, ako aj zoznam a typ všetkých zariadení, z ktorých bol
prístup na tento účet vykonaný. Aby bolo možné považovať taký dôkaz poskytnutý zo strany žalovaného

za dôveryhodný, odporúčal vykonať zaručenú kópiu výpisu aktivít na účte za prítomnosti znalca.

25.Žalovanýnauvedenénávrhomprotidôkazu,resp.predloženímvýpisunereagoval,hocimožnosťmal.

26. Žalobkyňa súdu predložila detailnú fotodokumentáciu (čl. 82, 83 a násl.) a poukázala na

totožnosť podkladu, na ktorom boli fotografie jej lekárskej dokumentácie vyhotovené s totožným
podkladomjedálenskéhostola(resp.jedálenskéhotextilu)narodinnýchfotografiáchzobdobiaspoločnej
domácnosti vedenej stranami sporu.

27. Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 2. 8. 2017 (čl. 91) namietal, že fotografie nemožno

považovať ani za nepriame dôkazy. Uviedol, že nie je možné jednoznačne potvrdiť, že farba stola, či
obrúsok, sú identické na fotografiách. Namietal, že nie je fyzicky možné s odstupom času zabezpečiť
všetky zariadenia tak, ako to navrhla žalujúca strana, pretože podliehajú entropickým javom a nahradili
ich nové zariadenia. Rovnako kontrola emailového účtu tiež nemá žiaden reálny základ.

28. V zmysle § 11 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov
(ďalej len OZ), má fyzická osoba právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej
cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena, prejavov osobnej povahy.29. Jedná sa o ustanovenie, ktorým sa spolu s § 12 a § 13 OZ vykonávajú práva upravené v
článku 19 Ústavy Slovenskej republiky a v článku 10 Listiny základných práv a slobôd uverejnenej
v ústavnom zákone číslo 23/1991 Zb.. Podľa týchto článkov, každý má právo na zachovanie ľudskej

dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena, ako aj právo na ochranu pred neoprávneným
zhromažďovaním, zverejňovaním, alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.

30. Podľa § 13 ods. 1 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo

dané primerané zadosťučinenie.

31. Podľa § 13 ods. 2 OZ, , pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä
preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má
fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

32. V zmysle článku 16 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky - Nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je
zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.

33. V zmysle článku 19 ods.1, 2 Ústavy Slovenskej republiky - Každý má právo na zachovanie
ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Každý má právo na ochranu pred

neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

34. Žalobkyňa v danej právnej veci argumentovala, že zverejnením lekárskych správ o jej zdravotnom
stave žalovaným, s ktorými sa mohlo oboznámiť najmenej 5 osôb (ktoré na to neboli oprávnené), bolo
porušené jej právo na ochranu súkromia.

35. To, akým spôsobom došlo k poskytnutiu týchto lekárskych správ zo strany žalovaného, mal súd za
preukázané, v prvom rade súd pri hodnotení dôkazov vychádzal z toho, že žalovaný vo svojom prvom
vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 4. 8. 2015 (č.l.18) skutkový stav tvrdený žalobkyňou nepoprel.
Potvrdil, že lekárske správy boli v ich spoločnom byte a že žalobkyňa v minulosti mu nikdy nebránila

oboznámiť sa s jej zdravotnou dokumentáciou. Následne však prehodnotil svoje tvrdenia, čo je logické
z hľadiska svojho procesného postavenia v konaní.

36. Vo veci bolo zo strany žalobkyne predložené odborné vyjadrenie znalca z odboru elektronika,
bezpečnosť a ochrana informačných systémov, ktorý podrobne uviedol, ako prebiehala emailová

korešpondencia a ako došlo k tomu, že bola doručená vtedajšiemu právnemu zástupcovi žalobkyne
(v konaní o rozvode manželstva), advokátskej kancelárii žalovaného, uvedené nebolo rozporované
stranami sporu a na emailovú adresu M.. C., kde z kontextu vyplynul aj dôvod, pre ktorý žalovaný zasielal
tejto osobe lekárske správy.

37. Na strane druhej až potom čo žalovaný poprel, že by to bol on, kto lekárske správy elektronicky
posielal, zaujal žalovaný svoju obranu tým, že poukazoval na to, že aj žalobkyňa mala prístup k jeho
emailovejadreseprostredníctvomzariadenia,ktorézobralazospoločnejdomácnosti(tedamohlazrejme
ona poposielať svoje lekárske správy z adresy žalovaného), na preukázanie uvedeného tvrdenia však
žalovaný nenavrhol žiadny prostriedok procesnej obrany, hoci mohol, ako to uviedol znalec v odbornom

vyjadrení, ak by predložil výpis prihlásení zo svojho účtu O..C..R.. O.otvrdil pritom, že nemá inak
vedomosť o tom, že by došlo inak k zneužitiu jeho emailovej adresy.

38. Navyše žalobkyňa doložila fotodokumentáciu, na základe ktorej je nepochybné, že fotografie
lekárskych správ boli realizované na jedálenskom textile, totožnom, aký sa nachádzal v spoločnej

domácnosti strán sporu, v ktorom ostal sám žalovaný po odchode žalobkyne.

39. V súhrne týchto preukázaných skutočností mal súd za to, že žalovaný odfotografoval lekárske správy
a preposlal tak, ako je vyššie uvedené.

40. Návrh na vykonanie dokazovania znaleckým posudkom znalcom z odboru elektroniky, ktorý
navrhovala žalobkyňa, súd zamietol, nakoľko by bol nadbytočný.41. Z návrhov na výsluchoch svedkov M.. C. Q. B.. A., Q. Q. B.. Ř., strany napokon upustili (viď zápisnica
zo dňa 31. 10. 2017), iné dôkazy navrhované neboli.

42. Súd teda mal za to, že žalovaný preposlaním lekárskych správ týkajúcich sa zdravotného stavu
žalobkyne neoprávnene zasiahol do práva na ochranu súkromia žalobkyne.

43. Nemožno poprieť, že rôznorodosť prejavov jednotlivých stránok ľudskej osobnosti fyzickej osoby
zodpovedá širokému spektru možných neoprávnených zásahov proti niektorej zo zložiek osobnosti.

Pretože ide o vlastnú, internú a najintímnejšiu sféru ľudskej osoby, dotknutie zvonku je veľmi často
pociťované so značne nepriaznivou intenzitou, je preto nepochybne vecou zákona tejto osobnostnej
sfére poskytovať príslušnú právnu ochranu.

44. Pri vzniku občianskoprávnych sankcii za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti
fyzické osoby podľa § 13 OZ, musí byť ako predpoklad zodpovednosti splnená aj podmienka existencie

zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovou ujmu spočívajúcu buď v porušení alebo len
ohrozenie osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite, tento zásah musí byť neoprávnený
(protiprávny) a musí tu byť zistená existencia príčinnej súvislosti. Nenaplnenie ktoréhokoľvek z týchto
predpokladov potom vylučuje možnosť nástupu sankcií podľa ustanovení § 13 OZ
Bolo teda nutné i v tejto veci vychádzať zo zásady, že občianskoprávna ochrana osobnosti fyzickej

osoby, podľa ustanovení § 13 OZ prichádza do úvahy len v tých zásahoch do osobnosti takej osoby,
chránenej všeobecným osobnostným právom, ktoré možno kvalifikovať ako neoprávnené (protiprávne).
Neoprávneným zásahom je taký zásah do osobnosti fyzickej osoby, ktorý je v rozpore s objektívnym
právom, t. j. s právnym poriadkom.

45. Žalovaný nepochybne nemal žiadne oprávnenie nakladať s listinami, ktorých obsah sa týkal
zdravotného stavu žalobkyne, ani v tom prípade, že žalobkyňa pred touto udalosťou nenamietala, aby
sa s nimi oboznámil.

46. Súd mal nepochybne preukázanú aj tú skutočnosť, že lekárske správy boli doručené na tri

emailové adresy. V jednom prípade, vtedajšiemu právnemu zástupcovi žalobkyne, ktorý je však
viazaný povinnosťou mlčanlivosti, uvedené sa týkalo aj advokátskej kancelárie žalovaného, ktorý bol
druhým subjektom. Tretím subjektom bol lekár, uvedené nebolo sporné, M.. C., ktorý bol síce oslovený
žalovaným ako súkromná osoba, napriek tomu je potrebné vychádzať z tej skutočnosti, že ako lekár je
si vedomý povinnosti vyplývajúcej zo zákona o zdravotnej starostlivosti.

47. Nešlo teda o zverejnenie citlivých údajov širokej verejnosti a adresátmi boli minimálne dve osoby
viazanépovinnosťoumlčanlivosti.Taktiežsúdprihliadolajnamotívžalovaného,ktorýzískanéinformácie
chcel použiť v ďalšom súdnom konaní, nie pre ďalšie zverejnenie alebo v záujme inak uškodiť žalobkyni,
uvedené vyplynulo práve z kontextu, ako a prečo došlo k zaslaniu M.. C..

48. Z hľadiska poskytnutia ochrany dotknutej osobe, v zmysle ustálenej judikatúry nie je významné,
či k neoprávnenému zásahu došlo zavineným konaním alebo nezavinene, vedome alebo nevedome.
Dokonca sa nevyžaduje ani len vyvolanie následkov, postačuje, že neoprávnený zásah je spôsobilý
vyvolať ohrozenie alebo narušenie chránených práv osobnosti fyzickej osoby. S poukazom na vyššie

uvedené skutočnosti, však súd dospel k záveru, že zásah do práva na ochranu osobnosti žalobcu
spôsobený preposlaním lekárskych správ týkajúcich sa zdravotného stavu žalobkyne, však nemožno
hodnotiť ako závažný a v značnej miere ovplyvňujúci vážnosť a česť žalobkyne.

49. Predpokladom úspešnosti žaloby v zmysle § 13 ods. 2 OZ je preukázanie skutočností, že zásahom

do práva na ochranu osobnosti došlo u dotknutej osoby k vzniku ujmy. V tomto bode žalobkyňa
nepreukázala skutočnosti, že zásahom žalovaného došlo k vzniku ujmy na jej strane.

50. Je pochopiteľné, že konanie žalovaného sa jej dotklo, akú ujmu však utrpela, preukázané nebolo, a v
závislosti od tejto ujmy by bolo možné posúdiť aj dôvodnosť uplatňovaného finančného zadosťučinenia,

t. j. jeho výšku.

51.Súdtupoukazujeajnaprehľadrozhodnutísúdov,zaakúujmu,akúvýškufinančnéhozadosťučinenia
priznávajú. O tomto prehľade boli strany sporu oboznámené.52. Súd mal za to, že primerané v danej právnej veci vzhľadom na zistený skutkový stav, by bolo morálne
zadosťučinenie, žalobkyňa však žiadala za zásah náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 5.000

EUR.

53. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 30. 11. 2006 sp.zn.
30Cdo/2919/2006, aplikovateľné v danej právnej veci, ktorý v právnej vete konštatoval, že žaloba
fyzickej osoby, ktorá sa domáha morálneho zadosťučinenia za neoprávnený zásah do práva na ochranu

osobnosti, musí vždy znieť na určitú formu tohto zadosťučinenia. Pokiaľ súd zistí, že navrhovaná forma
morálneho zadosťučinenia, nie je primeraná a žaloba nie je zodpovedajúcim spôsobom upravená,
žalobu zamietne. Pri úvahe o primeranosti požadovaného morálneho zadosťučinenia za neoprávnený
zásah do práva na ochranu osobnosti musí súd vychádzať z celkovej povahy i z jednotlivých okolností
konkrétneho prípadu (musí prihliadnuť napr. k intenzite, povahe zásahu a spôsobu neoprávneného
zásahu, k charakteru a rozsahu zasiahnutej hodnoty osobnosti, k trvaniu i šírke ohlasu a k vplyvu

vzniknutej nemajetkovej ujmy na postavenie a uplatnenie postihnutej fyzickej osoby v spoločnosti).

54. Keďže žalobkyňa všetky tieto okolnosti odôvodňujúce primeranosť požadovaného zadosťučinenia
ani len netvrdila (hoci mala právne zastúpenia), nebolo možné na čom založiť jej nárok na
zadosťučinenie v peniazoch a morálne zadosťučinenie nenavrhla, resp. ho považovala za zbytočné, aj

keď naň nárok mal súd za preukázaný. Z týchto dôvodov neostávalo iné ako žalobu v celom rozsahu
zamietnuť.

55. Podľa § 257 CSP - Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

56. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255) a od
zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1). Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá
na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, dôvody hodné osobitného zreteľa,
ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu

prax. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (pozri k tomu napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp.
zn. 2MCdo/17/2009, sp. zn. 5Cdo/67/2010, či sp. zn. 3MCdo/46/2012) nemožno § 257 považovať za
ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie,
podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné
osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne

prihliadnuť.

57. Okolnosti hodné osobitného zreteľa sa v takýchto prípadoch môžu vyskytnúť v akomkoľvek
sporovom konaní.

58. Súd má za to, že nemôže v danej právnej veci žiadnej zo strán (úspešnej, ani neúspešnej) priznať
náhradu trov konania, nakoľko k zásahu do práv žalobkyne došlo, nebolo však priznané finančné
zadosťučinenie. Z týchto dôvodov rozhodol o trovách konania tak, ako je uvedené vo výroku II.

Poučenie:

Protitomutorozsudku možnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdPrešov.

Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže

žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.