Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, June 30, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/155/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7605209201
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Hlaváčová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7605209201.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a členov
senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Romana Rizmana v exekučnej veci oprávneného: INKASO
Pohľadávok, spol. s r. o., Hronského 2712, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO 36 039 039 zastúpeného
advokátom JUDr. W. M., S. 3, A. proti povinnému: D. C., nar. XX.X.XXXX, Q. XXX/XX t. č. XXX/XX, XXX
XX V. vedenej súdnym exekútorom V.. M. Marčekom, Exekútorský úrad Lučenec, Jiráskova 12, Lučenec

pod EX 474/2005, o vymoženie 82,98 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 18.8.2016 č. k. 6Er/200/2005-13

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 11.8.2005 vydal na žiadosť súdneho exekútora poverenie
na vykonanie exekúcie pre vymoženie istiny 82,98 eura s príslušenstvom na podklade exekučného
titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz vydaný Krajským súdom v Košiciach dňa 11.2.2005
čk. 7Zm/69/2004-7. Dňa 25.1.2016 doručil súdny exekútor súdu doplnenie návrhu oprávneného

na vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením § 39 ods. 4 zákona č. 233/1995 Zz. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), v ktorom oprávnený uviedol, že sa nejedná o
vymáhanie nároku, ktorý by vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Uviedol, že nevie predložiť
dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným z dôvodu, že jeho právny predchodca - spoločnosť
TRANSINVEST, a.s. medzičasom zanikla a vzhľadom na právny stav platný do 22.12.2015 nebol
povinný v zmysle žiadneho právneho predpisu platného v SR preukazovať vlastný vzťah s povinným.

Mal za to, že vzhľadom na abstraktný charakter zmenky vyplývajúci z právneho stavu platného v čase
podávania návrhu na vykonanie exekúcie nie je možné od neho v súčasnosti žiadať doplnenie návrhu
na vykonanie exekúcie pod sankciou zastavenia exekučného konania. Ako dôkaz označil súdny spis
Krajského súdu v Košiciach pod sp. zn. 7Zm/69/2004.

3. Súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 39 ods. 4 a § 243f ods. 1, 4, 6 Exekučného

poriadku uviedol, že oprávnený si nesplnil svoju povinnosť opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa
vlastného vzťahu s povinným. Odkázal iba na konanie, v ktorom bol vydaný exekučný titul a nepredložil
ani dôkazy na osvedčenie týchto skutočností. Keďže v konaní nebol preukázaný opak, v zmysle § 243f
ods. 4 Exekučného poriadku platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/
Exekučného poriadku, a preto exekúciu zastavil.4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne z dôvodu, že rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. d), h), e) Civilného sporového poriadku

atotorozhodnutiesúduozastaveníexekúcieniejepodľaoprávnenéhokonformnésústavou.Oprávnený
v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie uviedol, že preukazuje svoje právo nepretržitým radom
indosamentov, resp. zmluvou o postúpení pohľadávok, ktoré sú obsahom exekučného spisu, pričom
vlastný vzťah s povinným vyplýva zo zmluvy uzavretej medzi povinným a spoločnosťou TRANSINVEST,
a.s., že sa jednalo o obchodnoprávny vzťah čo potvrdzuje to, že vec bola na príslušnom krajskom súde,

ktorý vydal exekučný titul, prejednávaná ako obchodnoprávna, že v čase základného súdneho konania
neplatila v Slovenskej republike právna úprava, ktorá by umožňovala, resp. ukladala súdom posudzovať
právny vzťah povinného a spoločnosti TRANSINVEST, a.s. ako právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy,
a preto opätovný prieskum právoplatného a vykonateľného rozhodnutia neprichádza v tomto exekučnom
konaní do úvahy. Oprávnený označil v doplnení jeho návrhu na vykonanie exekúcie za dôkaz súdny spis,
v ktorom sa prejednávala vec v základnom konaní a uviedol, že dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu s

povinným nevie exekučnému súdu priložiť z dôvodu, že spoločnosť TRANSINVEST, a.s. medzičasom
zanikla a oprávnený vzhľadom na abstraktný charakter zmenky a právny stav platný do 22.12.2015 (a
platný aj v čase podávania návrhu na vykonanie exekúcie) nebol povinný preukazovať vlastný vzťah
s povinným, a preto ani nemal povinnosť za situácie, že mal právoplatne judikovanú pohľadávku,
o ktorej už aj bola vedená exekúcia, zabezpečiť si a zároveň aj opatrovať podklady pre prípadné

budúce preukazovanie vlastného vzťahu s jeho dlžníkom - povinným. Za daného právneho stavu
mal podľa oprávneného exekučný súd vyhodnotiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podaného
oprávneným ako dostačujúce a rozhodnúť o pokračovaní v exekúcii a to vzhľadom na skutočnosť,
že neexistoval dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku,
pretože v konaní nemohlo vyjsť najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou

zmluvou, pretože v čase základného konania ani neplatila právna úprava spotrebiteľských zmlúv. Na
potvrdenie uvedených skutočností si mal exekučný súd prípadne zabezpečiť oprávneným označené
podklady - spis základného konania. Zároveň exekučný súd nemal pri svojom rozhodovaní z dôvodu
uplatnenia ústavnej zásady zákazu retroaktivity prihliadnuť na právnu domnienku stanovenú v §
243f ods. 4 Exekučného poriadku, ktorá je podľa oprávneného pre neho objektívne nesplniteľná,

no nie z dôvodu na jeho strane, ale z dôvodu, že právna úprava od oprávneného do 22.12.2015
nevyžadovala preukazovať vlastný vzťah s oprávneným. Exekučný súd mal pri svojom rozhodovaní
o doplnenom návrhu oprávneného uplatniť výklad ním citovaných ustanovení Exekučného poriadku
v súlade so zásadou právnej istoty a zákazom retroaktivity, ktorá platí v Slovenskej republike ako
právnom štáte s tým, že je neprípustný akýkoľvek zásah do práv konkrétnych subjektov, ktoré vznikli

na základe skoršej právnej úpravy, t.j. mal vyhodnotiť postavenie oprávneného ako postavenie takého
subjektu, ktorý nezavinil nemožnosť splnenia podmienky - doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie, so
splnením ktorej v súčasnosti Exekučný poriadok spája možnosť rozhodnúť o pokračovaní v exekúcii.
Exekučný súd nemohol a nemal podľa oprávneného zastaviť exekúciu len na základe toho, že právny
predpis vyžaduje od oprávneného niečo čo je pre oprávneného objektívne nesplniteľné z dôvodu, že

predchádzajúca právna úprava, podľa ktorej oprávnený nadobudol legitímne právo na domáhanie sa
núteného výkonu rozhodnutia, sa na základe rozhodnutia zákonodarcu zmenila, pričom je nepochybné,
že oprávnený nemohol rozumne predpokladať, že k výkonu jeho súdom priznaného práva sa bude
od neho v budúcnosti (aj po uplynutí mnohých rokov od skončenia základného konania) požadovať
splnenie ďalších predtým nevyžadovaných podmienok. V čase vystavenia zmenky neexistovala v

Slovenskej republike právna úprava definujúca inštitút spotrebiteľských zmlúv, pretože piata hlava s
názvom Spotrebiteľské zmluvy bola do zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zavedená s
účinnosťou od 1.4.2004 aj zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch bol prijatý dňa 14.6.2001.
V čase vystavenia zmenky bol síce platný zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ale ten v
znení účinnom v čase vystavenia zmenky nepoznal inštitút spotrebiteľskej zmluvy, pričom tento inštitút

v ňom bol zakotvený až v znení účinnom od 1.4.2006. V danom čase nebola povinnosť majiteľa
zmenky pri uplatnení práva vyplývajúceho zo zmenky na súde opisovať vlastný vzťah so žalovaným,
ani preukazovať vznik právneho vzťahu medzi účastníkmi a to vzhľadom na abstraktnú povahu zmenky.
Oprávnený sa s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu domáhal zmeny odvolaním napadnutého
rozhodnutia, žiadal odvolací súd, aby prehodnotil právne závery súdu prvej inštancie, prípadne doplnil

dokazovanie o navrhovaný dôkaz - spis základného súdneho konania a zároveň aj posúdil súladnosť
prechodných ustanovení § 243f Exekučného poriadku s ústavou, pričom pokiaľ dôjde k záveru, že tieto
ustanovenia sú v rozpore s ústavou, nech postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska a toto
odvolacie konanie do toho času preruší.5. Súdny exekútor a povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie bolo doručené súdnemu
exekútorovi dňa 21.10.2016 a povinnému dňa 24.10.2016.

6.Krajskýsúdakosúdodvolací (§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadokďalejlen„C.s.p.“)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380
C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o také odvolanie, na prejednanie ktorého
je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

7. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia,
na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

8. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. prvá veta právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na

podklade exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz, vydaný Krajským súdom v Košiciach
dňa 11.2.2005 č. k. 7Zm/69/2004-7. Poverenie bolo pre súdneho exekútora vydané dňa 11.8.2005.
S poukazom na ustanovenie § 243f Exekučného poriadku oprávnený doplnil návrh na vykonanie
exekúcie v lehote 30-tich dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z., ktorým bol zmenený a doplnený
Exekučný poriadok.

11. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že súd vychádzal z prezumpcie dôvodu
na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 4 Exekučného poriadku) s odôvodnením, že oprávnený si nesplnil
svoju povinnosť opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou.

12. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je
povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu
na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

13. Podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté
na: neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s

dobrými mravmi alebo so zákonom.

14. Podľa § 243f ods. 1, 4, 6 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred
účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu
na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie

exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku 1
nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného
poriadku. Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či
je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, a ak exekúciu
nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

15. Vpredmetnomkonanísavymáhaplnenienazákladezmenkovéhoplatobnéhorozkazuvydanéhona
podklade originálu predloženej zmenky. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, zákonodarca stanovil
oprávnenému podľa ustanovenia § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré
sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri

podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku povinnosť,
podľa ktorej je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie.16. Oprávnený v doplnení návrhu uviedol, že nevie predložiť dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu s
povinným, ale ako dôkaz navrhol pripojiť súdny spis Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7Zm/69/2004.

17. Splnenie tejto zákonnej povinnosti oprávneným nemá bez ďalšieho za následok pokračovanie v
konaní ako sa oprávnený mylne domnieva. Na podklade označených skutočností a dôkazov však
exekučnému súdu vzniká povinnosť preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57
ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku.

18. Túto povinnosť si súd prvej inštancie nesplnil, preto túto vadu odstránil odvolací súd a pripojil si
zmenkový spis Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7Zm/69/2004.

19. Oprávnený a povinný boli účastníkmi konania vedeného na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn.
7Zm/69/2004, z toho dôvodu je im známy obsah spisu a odvolací súd preto za účelom vykonania dôkazu
- oboznámenia spisu nepovažoval za nevyhnutné nariadiť pojednávanie (§ 9b ods. 3 Exekučného

poriadku a contrario).

20.Zpripojenéhozmenkovéhospisumalodvolacísúdpreukázané,ževovecisamejrozhodol zmenkový
súd len na podklade tvrdení oprávneného v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu a to
výlučne na podklade originálu predloženej zmenky. Obsahom tohto spisu nie sú žiadne listinné dôkazy,

preukazujúce vlastný vzťah s povinným (zmluva), ani iné dôkazy, preukazujúce tvrdenie oprávneného,
že v exekučnom konaní sa nejedná o vymáhanie nároku, ktorý by vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou. Zo spisu nevyplýva, že by zmenkový súd pred vydaním exekučného titulu skúmal právny
dôvod vystavenia zmenky alebo, že by sa zaoberal obsahom zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol
vymáhanýnárok,t.j.vkonaníneboloprihliadnuténaneprijateľnézmluvnépodmienky,obmedzeniealebo

neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Opak sa zo žiadneho
dôkazu ani po doplnení dokazovania odvolacím súdom nepreukázal a keďže pre tento prípad zákon
ustanovuje domnienku (prezumpciu), podľa ktorej platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa
§ 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku (§ 243f ods. 4) je rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie
vecne správne.

21. Na prejednávanú vec odvolací súd aplikoval ustanovenie § 243f Exekučného poriadku, lebo
nedospel k záveru o splnení podmienok na konanie o súlade právnych predpisov v zmysle § 162 ods.
1 písm. b/ C. s. p.

22. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne
správne potvrdil.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 C.s.p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol

v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.

24. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta
C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s.
p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej

neprospech bolo rozhodnutie vydané. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429
ods. 2 C. s. p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).