Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 3, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 25Cpr/3/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112212471
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patricia Skotnická

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1112212471.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Patriciou Skotnickou v právnej veci navrhovateľa Q.. Š. L.,

bývajúceho v Y. XX, zastúpeného JUDr. PaedDr. Ivanom Pecníkom, PhD., MBA, advokátom, so sídlom v
Bratislave, Karloveská 3154/32, proti odporcovi Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom
v Bratislave, Vazovova 2, o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a náhradu
funkčného platu, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamieta.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 38,60 eur titulom hotových

výdavkov odporcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd domáhal voči odporcovi určenia neplatnosti skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou zo dňa 24.11.2010, a na to nadväzujúceho určenia, že
štátnozamestnanecký pomer medzi navrhovateľom a odporcom naďalej trvá, pričom súčasne žiadal
zaviazať odporcu k povinnosti zaplatiť mu náhradu funkčného platu, ktorú špecifikoval písomným
podaním zo dňa 01.07.2012 (č.l. 43 a nasl.) na sumu 79.684,83 eur za obdobie 9 mesiacov počnúc
odo dňa 01.03.2012 do času, keď mu odporca umožní pokračovať v práci alebo súd rozhodne o
skončení štátnozamestnaneckého pomeru. Dôvodil, že u odporcu pracoval vo funkcii samostatný radca

- kontrolór na oddelení kontroly, s pravidelným miestom vykonávania štátnej služby - Daňový úrad Nitra
1. Dodatkom č. 1 k služobnej zmluve ho odporca s účinnosťou od 21.04.2011 zaradil mimo činnej
štátnej služby a následne mu odporca dňa 19.12.2011 doručil výpoveď zo štátnozamestnaneckého
pomeru č.j. I/127/122562/11/Peka, v ktorej mu oznámil, že rozhodnutím generálneho riaditeľa Daňového
riaditeľstva Slovenskej republiky, č. 71/2011/120, zo dňa 13.10.2011 bude dňom 31.12.2011 zrušené
jeho štátnozamestnanecké miesto a služobný úrad nemá pre neho iné vhodné miesto. Navrhovateľ
s predmetnou výpoveďou zo štátnozamestnaneckého pomeru nesúhlasil, považoval ju za neplatnú,

keďže z informácií o vyhlásených výberových konaniach mal vedomosť o voľných pracovných pozíciách
kontrolór, ktoré mu odporca neponúkol, a teda si nesplnil voči nemu ponukovú povinnosť.

Na výzvu súdu navrhovateľ v písomnom podaní zo dňa 01.07.2012, ako aj na pojednávaní súdu dňa
02.06.2014 doplnil, že od odporcu žiada 1/ zaplatiť mu zadržiavanú mzdu v období od 21.04.2011 do
29.02.2012, v celkovej sume 5.647,44 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 4 % ročne zo sumy
5.647,44 eur od 21.04.2011 do 29.02.2012, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, 2/ určiť neplatnosť

výpovede štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 24.11.2011 a určiť, že štátnozamestnanecký pomer
medzi navrhovateľom a odporcom naďalej trvá, pričom 3/ titulom náhrady funkčného platu ho žiadal
zaviazať k povinnosti zaplatiť mu sumu 79.684,83 eur od 01.03.2012 za obdobie 9 mesiacov, spolu s
úrokom z omeškania vo výške 3,5 % ročne zo sumy 79.684,83 eur od 01.03.2012 do zaplatenia. Súdpripustil zmenu návrhu navrhovateľa v znení požadovanom navrhovateľom uznesením vyhláseným na
pojednávaní súdu dňa 02.06.2014.

Odporca s návrhom navrhovateľa nesúhlasil a žiadal ho ako nedôvodný zamietnuť. V prvom rade mal
za to, že navrhovateľ bol dôvodne zaradený mimo činnú štátnu službu, keďže sám dňa 15.04.2011
odporcovi ako služobnému úradu oznámil obvinenie z trestného činu napomáhania k trestnej činnosti,
čím si splnil svoju oznamovaciu povinnosť podľa § 60 ods. 2 písm. c) zákona č. 400/2009 Z.z. o
štátnej službe (ďalej len "zákon č. 400/2009 Z.z."), pričom odporca dňa 18.04.2011 obdržal uznesenie

vyšetrovateľa policajného zboru zo dňa 11.04.2011, ČVS: PPZ-175/BPK-S-209, z ktorého vyplynulo, že
voči navrhovateľovi bolo vznesené obvinenie za pomoc k zločinu neodvedenia dane a poistného podľa
§ 21 ods. 1 písm. d) Trestného zákona k § 277 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona. Vzhľadom na zaradenie
navrhovateľa do funkcie kontrolóra daní, hlavnú náplň činnosti daňového úradu, ktorou je správa daní
a s ohľadom i na predmet trestného stíhania, postupoval v súlade so zákonom, keď navrhovateľa
dňom 21.04.2011 zaradil mimo činnej štátnej služby, na ktorý úkon nebol potrebný súhlas navrhovateľa.

Navrhovateľ od toho času neoznámil odporcovi skutočnosti, prípadne nepredložil žiadne dôkazy, ktorými
by preukázal dôvody zániku jeho zaradenia mimo činnú štátnu službu. V ďalšom odporca uviedol, že
mal záujem prejednať s navrhovateľom organizačnú zmenu, za ktorým účelom vyslal dňa 25.10.2011
troch zástupcov služobného úradu do miesta trvalého bydliska navrhovateľa, ktorí však navrhovateľa
nezastihli, a preto odporca vyzval navrhovateľa listom zo dňa 25.10.2011, č. I/127/112566/11/Peka,

aby sa kontaktoval s osobným úradom a dohodol si termín prerokovania organizačnej zmeny. Keďže
navrhovateľ zostal pasívny, odporca mu písomne oznámil existenciu organizačnej zmeny, že služobný
úrad nemá pre neho žiadne vhodné voľné štátnozamestnanecké miesto a dňa 19.12.2011 mu doručil
výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru. V súvislosti s námietkou navrhovateľa ohľadne jeho
nadbytočnosti vo väzbe na interné výberové konania odporca nepoprel, že v období od mesiaca

september 2011 do mesiaca marec 2012 skutočne vyhlásil výbery, avšak na také štátnozamestnanecké
miesta, ktoré boli v predchádzajúcom období obsadené štátnymi zamestnancami v dočasnej štátnej
službe; nešlo teda o voľné štátnozamestnanecké miesta. V čase dania výpovede navrhovateľovi nemal
odporca žiadne voľné štátnozamestnanecké miesto, ktoré by bolo pre navrhovateľa vhodné a zároveň
nemal ani iné voľné štátnozamestnanecké miesta. V súvislosti so zaradením navrhovateľa mimo činnú

štátnu službu bol zároveň odporca toho názoru, že ani nemal ponukovú povinnosť voči navrhovateľovi.
Odporca namietal i nárok navrhovateľa na náhradu funkčného platu, keď navrhovateľ žiadal 1/ výplatu
rozdielu medzi jeho funkčným platom pred zaradením mimo činnej štátnej služby v sume 880 eur a
reálne vyplácanou sumou 530 eur, ktorá však nesúvisí s neplatným skončením štátnozamestnaneckého
pomeru navrhovateľa a 2/priznanie náhrady funkčného platu v sume 8.853,87 eur, nezohľadňujúc pritom

zaradenie mimo činnú štátnu službu, z dôvodu ktorého mu odporca vyplácal len 40% funkčného platu,
t.j. sumu 350 eur.

Konajúci súd uznesením zo dňa 02.06.2014, č.k. 25Cpr 3/2012-106, vylúčil návrh navrhovateľa v časti, v
ktorej sa domáhal voči odporcovi zaplatenia zadržiavanej mzdy v období od 21.04.2011 do 29.02.2012 v

sume 5.647,44 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 4 % ročne zo sumy 5.647,44 eur od 21.04.2011
do 29.02.2011, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na samostatné konanie, keďže tento návrh sa
netýkal a nesúvisel s nárokom z titulu neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Zároveň,
uznesením zo dňa 14.08.2014, č.k. 25Cpr 3/2012-135, súd nepripustil zmenu návrhu v časti, v ktorej
sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 562,07 eur titulom náhrady škody, nakoľko išlo

o iný druh nároku ako uplatnený v konaní, ktorý si navrhovateľ mohol uplatniť v samostatnom konaní.
Naposledy súd pripustil zmenu návrhu uznesením zo dňa 23.10.2014, č.k. 25Cpr 3/2012-156, keďže
navrhovateľ rozšíril návrh v časti týkajúcej sa požadovanej náhrady funkčného platu a žiadal odporcu
zaviazať na zaplatenie sumy 87.877,53 eur od 01.03.2012 do 01.12.2012 spolu s úrokom z omeškania
vo výške 3,5% ročne zo sumy 87,877,53 eur od 01.03.2012 do zaplatenia.

Súd nariadil vo veci pojednávanie a po vykonaní dokazovania, na pojednávaní dňa 03.12.2014, keď
žiaden z účastníkov nenavrhol ďalšie doplnenie dokazovania, rozhodol rozsudkom vo veci samej.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámil sa s ústnymi prednesmi a

písomnými vyjadreniami právneho zástupcu navrhovateľa a splnomocnenej zástupkyne odporcu,
oboznámil sa i s listinnými dôkazmi založenými do súdneho spisu oboma účastníkmi konania, s
relevantnými a na vec sa vzťahujúcimi dokladmi z osobného spisu navrhovateľa, ako i s ostatným
obsahom spisu, pričom zistil nasledovný skutkový stav:Na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.04.1991 nastúpil navrhovateľ na výkon práce k
zamestnávateľovi - Daňové riaditeľstvo Nitra, na funkciu vedúci odborný referent, s miestom výkonu

práce Daňový úrad Vráble. Pracovná zmluva bola zmenená dohodou o zmene obsahu pracovnej zmluvy
zo dňa 14.02.2000, tak, že navrhovateľ začal s účinnosťou od 14.02.2000 vykonávať prácu kontrolóra,
s miestom výkonu práce na Daňovom úrade Nitra I. Rozhodnutím zo dňa 26.07.2002 služobný úrad
- Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, vymenoval navrhovateľa s účinnosťou od 01.08.2002 do
dočasnej štátnej služby, do funkcie samostatný radca, pričom rozhodnutím zo dňa 17.11.2004 ho s

účinnosťou od 17.11.2004 zaradil do stálej štátnej služby, na odbor štátnej služby Financie, do funkcie
samostatný radca. Následne bol navrhovateľ rozhodnutím zo dňa 17.02.2006, č. I/122/12625/06/Ian,
s účinnosťou od 01.03.2006 trvale preložený na štátnozamestnanecké miesto vo funkcii samostatný
radca - kontrolór, na oddelení kontroly na Daňovom úrade Nitra I, odbor štátnej služby - financie, s
pravidelným miestom výkonu štátnej služby na Daňovom úrade Nitra I, čím sa mu zmenil i opis činnosti
štátnozamestnaneckého miesta.

Podľa opisu činnosti štátnozamestnaneckého miesta navrhovateľa k najnáročnejším činnostiam, ktoré
mal vykonávať, patrili samostatné odborné spracúvanie rozhodnutí, kontrolná činnosť a rozhodovanie na
druhom stupni správneho konania, pričom v rámci najnáročnejších činností bol navrhovateľ zodpovedný
za komplexné a iné kontroly dodržiavania daňových zákonov a súvisiacich predpisov u daňových

subjektov,vystavovanieaevidovaniedokumentovvAPVDIS,prípravupodkladovkodvolacímkonaniam
po vykonanej kontrole, vyhľadávaciu činnosť a ostatné činnosti, ako bolo miestne zisťovanie za účelom
preverenia dodržiavania daňových zákonov a súvisiacich predpisov, používanie EPR pri evidencii
príjmov za účelom preverovania dožiadaní od iných správcov dane a iných orgánov, ako aj za výkon
iných činností podľa pokynov a nariadení predstaveného.

Navrhovateľ bol podľa Dodatku č. 1 k služobnej zmluve zo dňa 26.07.2002 - oznámenie o zmene
štátnozamestnaneckého pomeru, v súlade s § 42 a § 32 ods. 1 písm. i) zákona č. 400/2009 Z.z.
zaradený s účinnosťou od 21.04.2011 mimo činnej štátnej služby, z dôvodu, že bol obvinený zo
spáchania úmyselného trestného činu, konkrétne bol uznesením vyšetrovateľa policajného zboru,

Prezídia policajného zboru, úradu boja proti korupcii zo dňa 11.04.2011, ČVS: PPZ-175/BPK-S-2009,
obvinený z pomoci k zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 21 ods. 1, písm. d) Trestného
zákona k § 277 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že T. K. J. I.. L. Š.
po predchádzajúcej vzájomnej dohode v presne nezistenej dobe najneskôr do 27.09.2010, v úmysle
získať finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu neoprávneným čerpaním nadmerných odpočtov DPH,

zabezpečilipodnikateľskýsubjekt-fyzickúosobuI..J.L.Š.,sktorousaI..L.Š.dohodolnatom,ževmene
jej podnikateľského subjektu si uplatnia neoprávnene nadmerný odpočet DPH z dodávateľských faktúr,
ktoré jej oni zabezpečia a po vyplatení nadmerného odpočtu sa so získanými finančnými prostriedkami
rozdelia.NáslednepožiadalinavrhovateľaakopracovníkaDaňovéhoúraduNitraI,kdebolpodnikateľský
subjekt - fyzická osoba I.. J. L., registrovaná ako platca DPH, o preverenie tohto subjektu z hľadiska

vhodnosti čerpania nadmerného odpočtu DPH vo vyššej čiastke, čo navrhovateľ preveril v evidenciách
daňového úradu, zároveň im prisľúbil byť nápomocný radami, aj po podaní daňového priznania, v
prípade vykonávania daňovej kontroly alebo miestneho zisťovania, keď ďalšie vykonávanie štátnej
službynavrhovateľombyohrozovalodôležitýzáujemštátnejslužby.Navrhovateľpredmetnérozhodnutie
osobne prevzal dňa 21.04.2011.

Rozhodnutím č. 71/2011/120 zo dňa 13.10.2011 generálny riaditeľ Daňového riaditeľstva Slovenskej
republiky (ďalej len "generálny riaditeľ") rozhodol v súlade so schválenou vnútornou organizáciou
daňového riaditeľstva a platným organizačným poriadkom daňových orgánov o schválení zrušenia
špecifikovaných štátnozamestnaneckých miest, okrem iného i miesta s č. 3690, na Daňovom úrade Nitra

I, oddelení kontroly, ktoré zastával navrhovateľ, ku dňu 31.12.2011, s tým, že uložil riaditeľke osobného
úradu zabezpečiť vykonanie všetkých úkonov súvisiacich so zrušením štátnozamestnaneckých miest
a oznámiť tieto zmeny i vedúcim zamestnancom. Táto skutočnosť bola navrhovateľovi oznámená
v Oznámení o organizačnej zmene zo dňa 24.11.2011, keďže navrhovateľ na predchádzajúci list
služobného úradu č. I/127/112566/11/Peka, zo dňa 25.10.2011, aby kontaktoval zamestnankyne

osobného úradu a dohodol sa s nimi na termíne prerokovania organizačných zmien, nereagoval.
Služobný úrad navrhovateľovi zároveň oznámil, že nemá pre neho žiadne voľné štátnozamestnanecké
miesto a žiadne vhodné voľné štátnozamestnanecké miesto, na ktoré by ho mohol trvale preložiť.Navrhovateľ prevzal oznámenie o organizačnej zmene zo dňa 24.11.2011 spolu s výpoveďou zo dňa
24.11.2011, č. I/127/122562/11/Peka dňa 19.12.2011.

Z obsahu výpovede (list s názvom Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou) zo dňa
24.11.2011 vyplýva, že vedúci služobného úradu dal navrhovateľovi výpoveď štátnozamestnaneckého
pomeru podľa § 46 ods. 1 písm. b) zákona č. 400/2009 Z.z. z dôvodu podľa § 47 písm. b)
citovaného zákona, t.j. zrušenia štátnozamestnaneckého miesta navrhovateľa v dôsledku rozhodnutia
generálneho riaditeľa zo dňa 13.10.2011, č. 71/2011/120, keďže nemal pre navrhovateľa iné vhodné

štátnozamestnanecké miesto. Štátnozamestnanecký pomer sa mal skončiť uplynutím dvojmesačnej
výpovednej doby, ktorá začala plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení
výpovede.

Navrhovateľ odporcovi listom zo dňa 20.01.2012 oznámil, že sa naďalej cíti byť zamestnancom štátnej
finančnej správy, jeho konanie považuje za neobjektívne a necitlivé voči jeho osobe, a preto trvá na tom,

aby ho odporca ďalej zamestnával.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že na Daňovom riaditeľstve Slovenskej republiky pracoval
odo dňa 01.05.1991, v tom čase mal ukončené len odborné stredoškolské vzdelanie ekonomického
smeru, s maturitou. Po zmene štátnozamestnaneckého pomeru si musel doplniť vzdelanie štúdiom

na vysokej škole, pričom dňa 25.06.2010 promoval na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre,
na pedagogickej fakulte, odbor technológia vo vzdelávaní. Jeho práca spočívala najmä v kontrole
daní, pracoval na úseku kontroly, na oddelení výberových daňových kontrol, pričom v roku 1993
bol "prepožičaný" na funkciu krajského metodika štátneho dozoru. Pokiaľ išlo o samotné skončenie
štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou mal navrhovateľ za to, že odporca nemal dať prednosť

zamestnancom v dočasnej štátnej službe, keďže on sám vykonával stálu štátnu službu. Odporca
disponoval voľnými štátnozamestnaneckými miestami, na ktoré vyhlásil výbery, a tieto mu neponúkol,
čím hrubo porušil zákon a diskriminoval ho. Navrhovateľ si pritom po celý čas riadne plnil svoje
povinnosti.

Právna zástupkyňa navrhovateľa v rámci ústnych prednesov zotrvala na dôvodnosti návrhu
navrhovateľa, keď výpoveď štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 24.11.2011 považovala za neplatnú
z dôvodu, že 1/ ju odporca neprerokoval s navrhovateľom a 2/ nesplnil si svoju ponukovú povinnosť,
nakoľko navrhovateľovi neponúkol štátnozamestnanecké miesta, v súvislosti s ktorými vyhlásil výbery;
konkrétne, odporca navrhovateľovi neponúkol ako voľné a zároveň vhodné štátnozamestnanecké

miesta tie, na ktoré vyhlásil výbery pod č. V 2012/1/20, V 2012/2/20 a V 2012/3/20 (č.l. 91).
Navrhovateľ mal pritom záujem obsadiť tieto miesta a na ich obsadenie spĺňal i príslušné kvalifikačné
predpoklady. Odporca bol zároveň povinný v rámci ponukovej povinnosti ponúknuť navrhovateľovi i
štátnozamestnanecké miesto obsadené I.. F., ktorá pracovala vo funkcii kontrolór daní, na Daňovom
úrade Nitra I. Právna zástupkyňa navrhovateľa v ďalšom uviedla, že miesta v dočasnej štátnej službe

treba považovať za voľné štátnozamestnanecké miesta z pohľadu stálej štátnej služby, na ktoré sa tiež
vzťahovala ponuková povinnosť odporcu. Odporca mal teda navrhovateľovi ponúknuť akékoľvek voľné
štátnozamestnanecké miesto, ktoré mal k dispozícii.

Splnomocnená zástupkyňa odporcu v rámci ústnych prednesov a písomných vyjadrení považovala

návrh navrhovateľa za nedôvodný, nakoľko štátnozamestnanecké miesto navrhovateľa bolo zrušené, a
to rozhodnutím generálneho riaditeľa, č. 71/2011/120, a odporca v čase dania výpovede navrhovateľovi
neevidoval žiadne voľné a zároveň vhodné štátnozamestnanecké miesto, ktoré by mu ponúkol.
Splnomocnená zástupkyňa odporcu síce potvrdila, že odporca vyhlásil viaceré výbery na obsadenie
štátnozamestnaneckých miest, avšak tieto boli vyhlásené na miesta, v tom čase zaplnené štátnymi

zamestnancami v dočasnej štátnej službe, a teda len v súvislosti s týmito miestami sa odporca
rozhodol obsadiť ich formou výberu, nie trvalým preložením, ako to má na mysli § 21 zákona č.
400/2009 Z.z. Pokiaľ išlo o navrhovateľom označené výbery pod č. V 2012/1/20, V 2012/2/20 a V
2012/3/20, tieto odporca vyhlásil dňa 20.01.2012, keďže išlo o obsadenie štátnozamestnaneckých miest
vytvorených v štruktúre orgánov štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva dňom 01.01.2012, a

to rozhodnutím prezidenta Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1/2012/1010000, o vytvorení
štátnozamestnaneckých miesta a miest vo výkone práce vo verejnom záujme (ďalej len "rozhodnutie
prezidenta odporcu"), ktoré boli v tom čase obsadené zamestnankyňami v dočasnej štátnej službe (č.l.131), pričom výbery sa vzťahovali k štátnozamestnaneckým miestam pod č. 2678 (V 2012/1/20), č. 2650
(V 2012/2/20) a č. 2740 (V 2012/3/20).

Z obsahu rozhodnutia prezidenta odporcu pritom vyplýva, že štátnozamestnanecké miesto pod č. 2678,
vofunkciiodbornýradca,kontrolórnaoddelenídaňovejkontroly3,DaňovéhoúraduNitra,boloobsadené
I.. P. B., U. Č.. XXXX, vo funkcii samostatný radca, kontrolór na oddelení daňovej kontroly 1, Daňového
úradu Nitra bolo obsadené I.. S. B., J. U. Č.. XXXX, vo funkcii radca, správca II, na oddelení správy daní
4, pobočky Daňového úradu Komárno bolo obsadené Karinou Doborovou.

Pokiaľ išlo o navrhovateľom označené štátnozamestnanecké miesto Ing. Valentovej, splnomocnená
zástupkyňa odporcu uviedla, že ani toto nemohol odporca navrhovateľovi ponúknuť, hoci išlo o miesto
odborného radcu, na Daňovom úrade Nitra I (štátnozamestnanecké miesto č. 3709), ktoré však I.. L. F.
obsadila dňa 01.10.2011 vymenovaním do stálej štátnej služby. Ku dňu dania výpovede navrhovateľovi
tedaodporcanedisponovalžiadnymvoľnýmazároveňvhodnýmštátnozamestnaneckýmmiestom,ktoré

by navrhovateľovi mohol ponúknuť, keď za vhodné štátnozamestnanecké miesto treba považovať len
reálne voľné miesto, teda také, ktoré nebolo obsadené ani štátnym zamestnancom v dočasnej štátnej
službe. V tejto súvislosti splnomocnená zástupkyňa odporcu poukázala na prehľad miest obsadených
zamestnancami v dočasnej štátnej službe ku dňu 24.11.2011 (č.l. 143). Z jeho obsahu vyplýva, že
odporca v súvislosti s miestami obsadenými zamestnancami v dočasnej štátnej službe vyhlásil v období

od 31.10.2011 do 15.11.2011 výbery na obsadenie týchto miest, pričom výbery prebiehali v období od
24.11.2011 do 20.12.2011 a boli úspešné. Splnomocnená zástupkyňa odporcu mala zároveň za to, že
v danom prípade, v dôsledku zaradenia navrhovateľa mimo činnú štátnu službu, odporca voči nemu
ani nemal ponukovú povinnosť, pretože počas trvania zaradenia mimo činnú štátnu službu ho nemohol
zaradiť na iné štátnozamestnanecké miesto, a to ani preložením. Pokiaľ išlo o nárok navrhovateľa na

náhradu funkčného platu splnomocnená zástupkyňa odporcu namietala jeho výšku a spôsob výpočtu
nepovažovala za súladný so zákonom č. 400/2009 Z.z.

Podľa § 125 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len "zákon č. 400/2009 Z.z.") spory medzi štátnym zamestnancom a služobným úradom o nároky zo

štátnozamestnaneckých vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z.z. štátna služba na účely tohto zákona je činnosť, ktorou
štátny zamestnanec v rozsahu ustanovenom týmto zákonom alebo osobitným predpisom plní úlohy
štátneho orgánu pri vykonávaní štátnej správy alebo plní úlohy pri vykonávaní štátnych záležitostí 8)

v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby alebo bez určenia odboru štátnej služby a
ktorá zahŕňa a) riadenie, b) rozhodovanie, c) kontrolu, dozor alebo inšpekciu, d) vnútorný audit alebo
vládny audit, e) odbornú prípravu rozhodnutí, f) právne zastupovanie, g) odbornú prípravu návrhov
zákonov, ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov alebo medzinárodných zmlúv vrátane
odborných činností súvisiacich s ich prerokúvaním, schvaľovaním a podpisovaním, ako aj odborných

činností súvisiacich s vrátením zákonov prezidentom, h) odbornú prípravu koncepčných dokumentov a
strategických dokumentov alebo i) odbornú prípravu podkladov na vykonávanie štátnych záležitostí..

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z.z. stála štátna služba je štátna služba na neurčitý čas. Súčasťou
stálej štátnej služby je adaptačné obdobie, ak tento zákon neustanovuje inak. Adaptačné obdobie trvá

päť mesiacov a plynie odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru. Počas adaptačného obdobia
služobný úrad zabezpečí štátnemu zamestnancovi adaptačné vzdelávanie.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z.z. dočasná štátna služba je štátna služba na určitú dobu.
Dočasná štátna služba sa vykonáva bez adaptačného obdobia.

Podľa § 42 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z.z. služobný úrad zaradí štátneho zamestnanca mimo činnej
štátnej služby, ak bol obvinený zo spáchania úmyselného trestného činu a jeho ďalšie vykonávanie
štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby.

Podľa § 46 ods. 1 písm. b) zákona č. 400/2009 Z.z. štátnozamestnanecký pomer možno skončiť
výpoveďou.Podľa § 47 písm. b) zákona č. 400/2009 Z.z. služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi
výpoveď, ak sa zrušuje alebo zrušilo štátnozamestnanecké miesto, služobný úrad nemá pre štátneho
zamestnanca iné vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým

preložením v služobnom úrade a nedohodne sa so služobným úradom inak.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona č. 400/2009 Z.z. služobný úrad nesmie dať štátnemu zamestnancovi
výpoveď v ochrannej dobe, ktorou je na účely tohto zákona aj doba, keď je štátny zamestnanec zaradený
mimo činnej štátnej služby; to neplatí v prípade zaradenia mimo činnej štátnej služby podľa § 42.

Podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj
zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

Podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov
ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby

ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno
dodatočne meniť.

Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ

uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti s poukazom na § 132 O.s.p.
a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

Pred samotným vecným posúdením nároku navrhovateľa súd skúmal, či boli splnené zákonom
stanovené podmienky pre danie výpovede navrhovateľovi zo štátnozamestnaneckého pomeru, tak
ako ich stanovuje § 61 ods. 1, 2 Zákonníka práce, ktoré sa primerane použijú na daný vzťah (§
120 zákona č. 400/2009 Z.z.). Tými sú: 1. písomná forma, 2. doručenie výpovede do vlastných rúk
druhému účastníkovi a 3. dostatočná konkretizácia výpovedného dôvodu v súlade s ustanoveniami

Zákonníka práce. Všetky vyššie uvedené predpoklady dania výpovede mal súd za preukázané, keď
výpoveď štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 24.11.2011 bola uskutočnená v písomnej forme a bola
riadne doručená navrhovateľovi dňa 19.12.2011. Pokiaľ ide o dôvod skončenia štátnozamestnaneckého
pomeru, z obsahu právneho úkonu odporcu je zrejmé, že ním bolo zrušenie štátnozamestnaneckého
miesta, ktoré zastával navrhovateľ, a to v dôsledku rozhodnutia generálneho riaditeľa, č. 71/2011/120,

zo dňa 13.10.2011, na základe ktorého, okrem iného, došlo k zrušeniu štátnozamestnaneckého
miesta samostatný radca - kontrolór, oddelenie kontroly, s pravidelným miestom vykonávania štátnej
služby na Daňovom úrade v Nitre I, obsadené navrhovateľom. Súd mal za to, že dôvod skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru bol dostatočne špecifikovaný tak, aby nevznikli pochybnosti o tom,
z akého konkrétneho dôvodu odporca prikročil k rozviazaniu štátnozamestnaneckého pomeru s

navrhovateľom.

Pokiaľ išlo o splnenie ďalších podmienok vyžadovaných zákonom, vzhľadom na to, že výpoveď
štátnozamestnaneckého pomeru bola navrhovateľovi doručená dňa 19.12.2011, ktorá okolnosť nebola
medzi účastníkmi konania sporná, počnúc od 01.01.2012 začala navrhovateľovi plynúť výpovedná doba

2mesiacovpodľa§48ods.1zákonač.400/2009Z.z.,ktorejkoniecpripadolna28.02.2012.Navrhovateľ
podal návrh na určenie neplatnosti výpovede štátnozamestnaneckého pomeru na súd dňa 24.04.2012,
t.j. v lehote stanovenej v § 77 Zákonníka práce (v spojení s § 120 zákona č. 400/2009 Z.z.).

Po splnení vyššie uvedených predpokladov mohol súd pristúpiť k posúdeniu dôvodnosti návrhu

navrhovateľa, ktorý neplatnosť výpovede štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 24.11.2011
odôvodňoval tým, že: 1/ odporca s ním predmetnú výpoveď zo dňa 24.11.2011 neprerokoval a
2/ odporca si nesplnil svoju ponukovú povinnosť a navrhovateľovi neponúkol ako vhodné a voľné
štátnozamestnanecké miesta tie, na ktoré vyhlásil následne výbery pod č. V 2012/1/20, V 2012/2/20 a
V 2012/3/20 a neponúkol mu ani štátnozamestnanecké miesto obsadené Ing. Valentovou, resp. miesta

v dočasnej štátnej službe.

V prvom rade treba uviesť, že v prípade navrhovateľa bol naplnený predpoklad zrušenia jeho
štátnozamestnaneckého miesta, a to rozhodnutím generálneho riaditeľa, č. 71/2011/120, zo dňa13.10.2011, v zmysle ktorého generálny riaditeľ schválil dňom 31.12.2011 zrušenie bližšie označených
a špecifikovaných štátnozamestnaneckých miest, okrem iného, i štátnozamestnanecké miesto
navrhovateľa pod č. 3690 a uložil riaditeľke osobného úradu zabezpečiť všetky úkony súvisiace so

zrušením štátnozamestnaneckých miest a zmeny oznámiť i vedúcim zamestnancom. Navrhovateľ bol
preukázateľne oboznámený s obsahom rozhodnutia generálneho riaditeľa, v časti týkajúcej sa zrušenia
jeho štátnozamestnaneckého miesta, ktorá skutočnosť vyplýva z listu odporcu, s názvom Oznámenie o
organizačnejzmenezodňa24.11.2011,ktorýnavrhovateľprevzalspolusvýpoveďouzodňa24.11.2011.

Pokiaľ išlo o hmotnoprávnu podmienku výpovede spočívajúcu v ponuke vhodného
štátnozamestnaneckého miesta, tu súd udáva, že pri skúmaní tohto dôvodu neplatnosti výpovede
vychádzal z ustálenej súdnej judikatúry, ktorá stanovuje, že z hľadiska dodržania ponukovej povinnosti
zamestnávateľa, tu osobného úradu, je významné jedine to, či tento disponoval voľnými pracovnými
miestami v okamžiku dania výpovede, t.j. nie pred tým, ale ani po tomto období (k tomu rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 21Cdo 1369/2001).

Navrhovateľ, na ktorého sa v rámci kontradiktórneho súdneho konania vzťahuje tak bremeno tvrdenia,
ako aj dôkazné bremeno, označil v rámci odôvodnenia skutkových tvrdení o porušení ponukovej
povinnosti odporcu štátnozamestnanecké miesta, ktoré mali byť v čase dania výpovede voľné a mali mu
byť ako vhodné ponúknuté. Išlo o štátnozamestnanecké miesta, na ktoré odporca vyhlásil výbery pod

č. V 2012/1/20, V 2012/2/20 a V 2012/3/20, a tieto sa vzťahovali na funkcie:
1/ odborný radca - kontrolór, v odbore 2.02 Financie, organizačný útvar Daňový úrad Nitra, oddelenie
daňovej kontroly 3,
2/ samostatný radca - kontrolór, v odbore 2.02 Financie, organizačný útvar Daňový úrad Nitra, oddelenie
daňovej kontroly 1,

na ktoré pozície splnil kvalifikačný predpoklad, a to dosiahnutie vysokoškolského vzdelania 1. stupňa,
a 3/ radca - správca II, v odbore 2.02 Financie, organizačný útvar pobočka Daňový úrad Komárno,
oddelenie správy daní 4, s kvalifikačným predpokladom úplné stredné vzdelanie alebo vyššie odborné
vzdelanie alebo vysokoškolské vzdelanie, ktorá pozícia bola dokonca nižšou akú zastával pôvodne
navrhovateľ, a preto by splnil kvalifikačný predpoklad i na obsadenie tohto štátnozamestnaneckého

miesta.

Odporcavsúvislostisnavrhovateľomoznačenýmištátnozamestnaneckýmimiestamiuviedolalistinnými
dôkazmi preukázal, že tieto boli vytvorené až rozhodnutím prezidenta finančného riaditeľstva č.
1/2012/1010000 zo dňa 01.01.2012, ako miesta č. 2678, funkcia odborný radca, kontrolór na oddelení

daňovej kontroly 3, Daňového úradu Nitra, č. 2650, funkcia samostatný radca, kontrolór na oddelení
daňovej kontroly 1, Daňového úradu Nitra a č. 2740, funkcia radca, správca II, na oddelení správy daní
4, pobočky Daňového úradu Komárno, a preto v čase dania výpovede štátnozamestnaneckého pomeru
navrhovateľovi neexistovali. Vzhľadom na to, že po ich vytvorení ku dňu 01.01.2012 ich odporca obsadil
zamestnancami v dočasnej štátnej službe (viď vyjadrenie na č.l. 131), vyhlásil na ich obsadenie do

stálej štátnej služby výbery, podľa udania splnomocnenej zástupkyne odporcu dňom 20.01.2012 (č.l.
108). Táto skutočnosť je zrejmá i z označenia vyhlasovateľa výberu, ktorým bolo Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, ktoré vzniklo až na základe zákona č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v
oblastídaní,poplatkovacolníctva,akojedenzosubjektovtvoriacichfinančnúsprávu(dovtedyexistovalo
Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky v zmysle zákona č. 479/2009 Z.z. - pozn. súdu). Navrhovateľ

odporcom tvrdené skutočnosti nerozporoval.

Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že navrhovateľom označené štátnozamestnanecké miesta 1/
odborný radca - kontrolór, v odbore 2.02 Financie, na Daňovom úrade Nitra, oddelenie daňovej kontroly
3, 2/ samostatný radca - kontrolór, v odbore 2.02 Financie, na Daňovom úrade Nitra, oddelenie daňovej

kontroly 1 a 3/ radca - správca II, v odbore 2.02 Financie, na pobočke Daňového úradu Komárno,
oddelenie správy daní 4, v súvislosti s ktorým odporca vyhlásil výbery pod V 2012/1/20, V 2012/2/20 a V
2012/3/20, v čase dania výpovede štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľovi (24.11.2011) neboli
vytvorené a po ich vytvorení dňom 01.01.2012 boli obsadené zamestnancami v dočasnej štátnej službe,
z dôvodu ktorého nemohli byť navrhovateľovi ponúknuté ako voľné. Keďže súd nemal za preukázané

splnenie predpokladu existencie označených štátnozamestnaneckých miest ako voľných, nepovažoval
za potrebné zaoberať sa posudzovaním ich vhodnosti pre navrhovateľa z hľadiska jeho kvalifikácie.Z vyjadrení odporcu v priebehu konania vyplynulo, že v čase dania výpovede nedisponoval žiadnym
voľným a zároveň vhodným štátnozamestnaneckým miestom pre navrhovateľa.

Navrhovateľ v tejto súvislosti namietal existenciu voľných štátnozamestnaneckých miest, a to v
dočasnej štátnej službe, ktoré mu mal odporca ponúknuť, s poukazom na prehľad miest obsadených
zamestnancami v dočasnej štátnej službe ku dňu 24.11.2011, ktorý založil do spisu odporca (č.l. 143).
Súd sa s jeho argumentáciou nestotožnil.

Z odporcom predloženého prehľadu vyplýva, že odporca v čase dania výpovede nedisponoval voľnými
miestami v dočasnej štátnej službe, ktoré by navrhovateľovi mohol ponúknuť, keďže jednotlivo označené
štátnozamestnanecké miesta boli v období od 01.06.2011 do 01.09.2011 postupne obsadzované
zamestnancami zaradenými do dočasnej štátnej služby a až následne na ne odporca vyhlásil výbery;
nešlo teda o štátnozamestnanecké miesta voľné. Súd v tomto smere poukazuje i na dôvodovú správu
zákona č. 400/2009 Z.z., v zmysle ktorej sa za voľné štátnozamestnanecké miesto považuje také

miesto, na ktorom nik, t.j. žiaden zamestnanec nevykonáva štátnu službu. Z citovaného zákona pritom
nepochybnevyplýva,žeštátnaslužbasazhľadiskasvojhodruhuvykonávabuďakostálaalebodočasná
štátna služba, pričom ide o rovnocenné štátne služby v zmysle § 5 zákona č. 400/2009 Z.z., s totožným
obsahom, len s určitým obmedzením z hľadiska času, keď dočasná štátna služba trvá len po dobu určitú.
Podľa mienky súdu by sa za voľné štátnozamestnanecké miesto mohlo považovať len také miesto, ktoré

by nebolo obsadené žiadnym štátnym zamestnancom vykonávajúcim či už stálu alebo dočasnú štátnu
službu.

Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že mu mal odporca ponúknuť i štátnozamestnanecké miesto Ing. Marty
Valentovej, ktorá vykonávala funkciu odborný radca, kontrolór, na Daňovom úrade Nitra I, tu súd

udáva, že odporca uviedol, že toto miesto nebolo voľným štátnozamestnaneckým miestom, keďže
ho Ing. Valentová obsadila dňa 01.10.2011 vymenovaním do stálej štátnej služby, po absolvovaní
výberu. Navrhovateľ tieto skutočnosti nerozporoval. Štátnozamestnanecké miesto Ing. Valentovej preto
nemohlobyťpovažovanézavoľnéštátnozamestnaneckémiesto,vovzťahukuktorémubysavzťahovala
ponuková povinnosť odporcu.

So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že navrhovateľ nepreukázal existenciu
voľného a zároveň vhodného štátnozamestnaneckého miesta, ktoré mu mal odporca ponúknuť v rámci
splnenia ponukovej povinnosti.

V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že sa nestotožnil s argumentáciou odporcu, podľa
ktorej sa vzhľadom na zaradenie navrhovateľa mimo činnú štátnu službu na neho nevzťahovala
ponuková povinnosť. Podľa mienky súdu zo žiadneho ustanovenia zákona č. 400/2009 Z.z. nevyplýva
vyňatie odporcu spod ponukovej povinnosti v prípade zaradenia štátneho zamestnanca, s ktorým
ukončuje štátnozamestnanecký pomer výpoveďou podľa § 47 ods. 1 písm. b), mimo činnej štátnej

služby. Napokon i ustanovenie § 44 ods. 2 zákona č. 400/2009 Z.z. predpokladá opätovné zaradenie
štátneho zamestnanca na to isté štátnozamestnanecké miesto len za predpokladu, že toto nie je zrušené
a štátny zamestnanec by sa nedohodol so služobným úradom inak. Podľa mienky súdu teda ponuková
povinnosť odporcu ako služobného úradu platila i vo vzťahu k navrhovateľovi, postavenému mimo
činnú štátnu službu. Zároveň však samotné postavenie navrhovateľa mimo činnú štátnu službu nebolo

prekážkou dania výpovede, keď ani také obmedzenie z ustanovení zákona č. 400/2009 Z.z. nevyplýva,
ako nesprávne namietal navrhovateľ. Je síce pravdou, že ustanovenie § 49 zákona č. 400/2009 Z.z.
taxatívne uvádza prípady, v ktorých platí zákaz dania výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru,
avšak do jeho rámca nespadá navrhovateľ. Ochranná doba, počas ktorej služobný úrad nesmie
ukončiť štátnozamestnanecký pomer so zamestnancom, sa vzťahuje síce na štátneho zamestnanca

postavenéhomimočinnúštátnuslužbu,avšaksvýnimkouzamestnancapostavenéhomimočinnúštátnu
službu z dôvodov podľa § 42 zákona. Z dodatku č. 1 k služobnej zmluve zo dňa 26.07.2002, datovaného
dňom 19.04.2011, je pritom zrejmé, že navrhovateľ bol zaradený mimo činnú štátnu službu v súlade
s § 42 zákona č. 400/2009 Z.z., keďže bol obvinený zo spáchania úmyselného trestného činu a jeho
ďalšie vykonávanie štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby. Je teda zrejmé, že na

navrhovateľa sa ochrana pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou nevzťahovala.

Pokiaľ navrhovateľ videl dôvod neplatnosti výpovede štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa
24.11.2011 v tom, že s ním odporca túto výpoveď neprerokoval súd udáva, že odporcovi zo žiadnehoz ustanovení zákona č. 400/2009 Z.z., ani podporne z ustanovení Zákonníka práce nevyplýva
povinnosť prerokovať so štátnym zamestnancom výpoveď štátnozamestnaneckého pomeru. Pre
platnosť výpovede postačuje, že navrhovateľ bol oboznámený s rozhodnutím o organizačnej zmene,

a teda s rozhodnutím generálneho riaditeľa, č. 71/2011/120, zo dňa 13.10.2011, v zmysle ktorého
generálny riaditeľ schválil zrušenie štátnozamestnaneckého miesta navrhovateľa dňom 31.12.2011.

Sumarizáciou vyššie uvedeného možno teda uzavrieť, že navrhovateľ v konaní nepreukázal existenciu
dôvodov na určenie neplatnosti výpovede štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 24.11.2011, a preto

súdjehonávrhakonedôvodnýzamietol,pričomvnadväznostinatozamietolisúvisiacinávrhnaurčenie,
že štátnozamestnanecký pomer s odporcom naďalej trvá, ako i návrh na priznanie náhrady funkčného
platu.

Podľa § 142 ods. 1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci plný
úspech, priznal právo na ich náhradu voči navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal. Náhrada trov
konania v sume 38,60 eur pritom spočíva v náhrade 1/ cestovného v sume 22,40 eur, za cestu
splnomocnenej zástupkyne odporcu autobusom z Banskej Bystrice (miesto jej bydliska) do Bratislavy

(miesto, v ktorom prebiehalo pojednávanie súdu) a späť, za jednu cestu á 11,20 eur a to dňa 10.09.2014,
t.j. spolu 22,40 eur, a 2/ stravného v sume 16,20 eur, v dňoch 02.06.2014, 10.09.2014, 08.10.2014 v
sume 4 eur na deň podľa §5 ods. 1 písm. a) zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v spojení
s § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 248/2012 Z.z. o
sumách stravného a dňa 03.12.2014 v sume 4,20 eur podľa §5 ods. 1 písm. a) zákona č. 283/2002 Z.z. o

cestovných náhradách v spojení s § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej
republiky č. 296/2014 Z.z. o sumách stravného.

Súd pri vyčíslení náhrady trov konania vychádzal z písomného vyčíslenia trov konania odporcom, ktorý
vyúčtoval trovy konania na sumu 111,40 eur. Súd neuznal odporcom uplatnenú náhradu za cestovné

na trase Banská Bystrica- Bratislava a späť na pojednávanie súdu v dňoch 02.06.2014, 08.10.2014 a
03.12.2014, keďže odporca nijako nepreukázal, že predmetné náklady na cestovné z Banskej Bystrice
do Bratislavy a späť skutočne vynaložil, pričom rovnako nepreukázal ani vynaloženie nákladov na
cestovanie splnomocnenej zástupkyne odporcu v prostriedkoch MHD v meste Bratislava.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno
odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.Akpovinnýdobrovoľnenesplníto,čomuukladávykonateľnésúdnerozhodnutie,oprávnenýmôže podať
návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V Bratislave, 3. decembra 2014 Mgr. Patricia Skotnická sudkyňa

Za správnosť vyhotovenia: