Rozsudok – Zodpovednosť za škodu pri výkone… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 1, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 10C/153/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312214194
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Onuferová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2018:1312214194.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, sudkyňou JUDr. Dašou Onuferovou, v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpený
advokátskou kanceláriou: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova č. 4, Bratislava, IČO: 36 864
421, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie
č. 13, Bratislava, o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

1. Žalobou doručenou súdu dňa 27.09.2012 sa žalobca domáhal náhrady majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava
III.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že ako oprávnený subjekt, veriteľ zo zmluvy o úvere navrhol súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení

zo strany dlžníka, povinného. Súdny exekútor predložil návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie spolu
s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu, Okresnému súdu Bratislava III
a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd poveril súdneho exekútora
vykonaním exekúcie. Navrhovateľ podal exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora podľa § 44 ods.
7 Exekučného poriadku, resp. od 01.12.2006 podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku, ktorý nerozhodol
o podanom návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase do 30 dní od doručenia
návrhu oprávneného na zmenu exekútora napriek tomu, že podaný návrh spĺňal všetky formálne

a materiálne podmienky ustanovené exekučným poriadkom. Postup exekučného súdu navrhovateľ
hodnotil ako nesprávny a v rozpore so zákonom, keď neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala
exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o
zmene súdneho exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Počas špecifikovaného obdobia nevykonával
vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa navrhovateľ v
predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal.

3. Majetková ujma podľa neho predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s
jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne
uplynulo medzi doručením žiadosti o zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom. Keďže exekučný súd
po podaní návrhu na zmenu súdneho exekútora bol nečinný, musel obdobie nečinnosti prekrývaťnavrhovateľ svojou aktivitou cielenou na udržanie bonity pohľadávky a jej zabezpečenia usmerňovaním
exekútora aj ďalších účastných orgánov a to predpokladalo aktívnu systémovú správu pohľadávky
navrhovateľom a to na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu,

na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a
telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde.

4. Žalobca vyčíslil majetkovú škodu ako náklady, ktoré vynaložil na správu pohľadávky prostredníctvom
pracovných výkonov zamestnancov 70,- Eur, na udržiavanie a správu informačného systému 40,- Eur,

na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom 50,-Eur, na administratívne
spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s
vyhotovením urgencií adresovaných súdu, na poštové a telekomunikačné výdaje sumu 15,- Eur, spolu
175,- Eur. Táto suma by nezaťažila navrhovateľa, ak by exekučný súd postupoval správne a pri
rozhodovaní o zmene súdneho exekútora dodržal zákonom stanovenú dobu. Nemajetkovú ujmu v
peniazoch si navrhovateľ uplatnil z dôvodu, že samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy slovenskej
republiky a práve na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho
dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

5. V konaní si žalobca uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do
spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu
legitímnych očakávaní, že nastane zákonom v čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v
právo na spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie (spôsobené

v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu).

6. Podľa ustanovenia § 177 ods. 2 CSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak
a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000,- Eur,

b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo
c) to ustanovuje tento zákon.

7. Súd po oboznámení sa s jednotlivými pripojenými exekučnými spismi zistil nasledovný skutkový stav.

8. Z exekučného spisu Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. .36Er 1233/2002, EX 4384/2012, proti
povinnému: O. W., nar. XX.XX.XXXX, pre vymoženie 6.000,- Sk istiny s príslušenstvom, súd zistil,
že exekučné konanie začalo dňa 24.06.2002 žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava III dňa 23.11.2010 žalobca ako oprávnený podal návrh
na zmenu súdneho exekútora. Uznesením Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 12.04.2011, súd

návrhu oprávneného vyhovel tak, že vykonaním súdnej exekúcie vedenej, pôvodne u exekútora JUDr.
Ľubomíra Pekára, poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom úradu Záhradnícka 62,
Bratislava, ktorému vec postúpil na ďalšie konanie s tým, že pôvodnému súdnemu exekútorovi náhradu
trov exekúcie nepriznal.

9. Z exekučného spisu Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 35Er 1375/2004, EX 14589/2011, proti
povinnému: S. J., nar. XX.XX.XXXX, pre vymoženie 10.290,- Sk istiny s príslušenstvom, súd zistil,
že exekučné konanie začalo dňa 15.10.2004 žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava III dňa 23.11.2010 žalobca ako oprávnený podal návrh
na zmenu súdneho exekútora. Uznesením Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 12.04.2011, súd

návrhu oprávneného vyhovel tak, že vykonaním súdnej exekúcie vedenej, pôvodne u exekútora JUDr.
Márie Krasňanovej, poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom úradu Záhradnícka 62,
Bratislava, ktorému vec postúpil na ďalšie konanie s tým, že pôvodnému súdnemu exekútorovi náhradu
trov exekúcie nepriznal.

10. Z exekučného spisu Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. . 36Er 2413/2002, EX 14922/2011, proti
povinnému: S. C., nar. XX.XX.XXXX, pre vymoženie 13.720,- Sk istiny s príslušenstvom, súd zistil,
že exekučné konanie začalo dňa 02.10.2002 žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava III dňa 23.11.2010 žalobca ako oprávnený podal návrhna zmenu súdneho exekútora. Uznesením Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 11.04.2011 súd návrhu
oprávnenéhovyhoveltak,ževykonanímsúdnejexekúcievedenej,pôvodneuexekútora JUDr.Ľubomíra
Pekára poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom úradu Záhradnícka 62, Bratislava,

ktorému vec postúpil na ďalšie konanie s tým, že pôvodnému súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov
exekúcie vo výške 109,20 Eur.

11. Z exekučného spisu Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 36Er 1744/2002, EX 678/2002, proti
povinnému: X. P., nar. XX.XX.XXXX, pre vymoženie 8.160,- Sk istiny s príslušenstvom, súd zistil, že

exekučné konanie začalo dňa 08.08.2002 žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava III dňa 23.11.2010 žalobca ako oprávnený podal návrh
nazmenusúdnehoexekútora.UznesenímOkresnéhosúduBratislavaIII,zodňa07.04.2011,súdnávrhu
oprávnenéhovyhoveltak,ževykonanímsúdnejexekúcievedenej,pôvodneuexekútora JUDr.Ľubomíra
Pekára, poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom úradu Záhradnícka 62, Bratislava,
ktorému vec postúpil na ďalšie konanie s tým, že pôvodnému súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov

vo výške 122,41 Eur.

12. Z exekučného spisu Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 36Er 1713/2002, EX 1216/2012, proti
povinnému: N. C., nar. XX.XX.XXXX pre vymoženie 13.500,- Sk istiny s príslušenstvom, súd zistil,
že exekučné konanie začalo dňa 06.08.2002 žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava III dňa 23.11.2010 žalobca ako oprávnený podal návrh
nazmenusúdnehoexekútora.UznesenímOkresnéhosúduBratislavaIII,zodňa12.04.2011,súdnávrhu
oprávnenéhovyhoveltak,ževykonanímsúdnejexekúcievedenej,pôvodneuexekútora JUDr.Ľubomíra
Pekára poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom úradu Záhradnícka 62, Bratislava,
ktorému vec postúpil na ďalšie konanie s tým, že pôvodnému súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov

exekúcie vo výške 215,86 Eur.

13. Z exekučného spisu Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. . 36Er 1664/2002, EX 15039/2011, proti
povinnému: S. J., nar. XX.XX.XXXX, pre vymoženie 371,25 Sk istiny s príslušenstvom, súd zistil,
že exekučné konanie začalo dňa 06.08.2002 žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava III dňa 23.11.2010 žalobca ako oprávnený podal
návrh na zmenu súdneho exekútora. Uznesením Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 08.04.2011, súd
návrhu oprávneného vyhovel tak, že vykonaním súdnej exekúcie vedenej, pôvodne u exekútora JUDr.
Ľubomíra Pekára poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom úradu Záhradnícka 62,
Bratislava, ktorému vec postúpil na ďalšie konanie s tým, že pôvodnému súdnemu exekútorovi priznal

náhradu trov exekúcie vo výške 183,06 Eur.

14. Z exekučného spisu Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 36Er 2060/2002, EX 14383/2011, proti
povinnému: N. Z., nar. XX.XX.XXXX, pre vymoženie 13.500,- Sk istiny s príslušenstvom, súd zistil,
že exekučné konanie začalo dňa 27.08.2002 žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava III dňa 23.11.2010 žalobca ako oprávnený podal návrh
na zmenu súdneho exekútora. Uznesením Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 17.05.2011, súd
návrhu oprávneného vyhovel tak, že vykonaním súdnej exekúcie vedenej, pôvodne u exekútora JUDr.
Ľubomíra Pekára poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom úradu Záhradnícka 62,
Bratislava, ktorému vec postúpil na ďalšie konanie s tým, že pôvodnému súdnemu exekútorovi priznal

náhradu trov exekúcie vo výške 71,- Eur.

15. Podľa § 1 ods. 1 písm. a/ zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci (ďalej len cit. zák.), tento zákon upravuje
zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

· Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ cit. zák., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci nesprávnym úradným postupom.
· Podľa § 4 ods. 1 písm. c) cit. zák., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej

moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v
oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnejsprávy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú
samosprávu podľa osobitného predpisu.
· Podľa § 9 ods. 1 cit. zák., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za

nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických a právnických osôb.
· Podľa § 9 ods. 2 cit. zák., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má

ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
· Podľa § 17 ods. 1 cit. zák., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.
· Podľa § 17 ods. 2 cit. zák., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

· Podľa citovaných zákonných ustanovení ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu za
súčasného splnenia troch podmienok, a to:

- existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch
- nesprávny úradný postup orgánov verejnej moci

- príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.

16. V prípade nesprávneho úradného postupu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom
právomoci orgánu verejnej moci, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel
stanovených právnymi normami pre jeho konanie alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy,

funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony tzv. úradného
postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v
jeho obsahu neprejavia alebo ide o inú nečinnosť orgánu verejnej moci či iné vady v spôsobe vedenia
konania. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

17. V danom prípade sa žalobca domáha náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch,
a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, že nerozhodol o podanom návrhu na

zmenu exekútora podľa § 44 ods. 7 Exekučného poriadku a v zákonom stanovenej lehote do 30 dní
od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora napriek tomu, že podaný návrh spĺňal všetky
formálne a materiálne podmienky ustanovené exekučným poriadkom.

18. Podľa ustanovenia § 44 ods. 8 zák. č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v

znení neskorších predpisov (ďalej len Exekučný poriadok) v znení platnom v čase začatia exekučného
konania oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať
na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do tridsiatich
dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

19. Podľa odseku 9 citovaného ustanovenia súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku
8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu postúpi
spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený.
Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie
pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

20. Z exekučného spisu súd zistil, že exekučný súd postupoval v zmysle citovaných zákonných
ustanovení, keď pôvodnému exekútorovi oznámil návrh oprávneného na zmenu exekútora a vyzval ho
na doručenie exekútorského spisu. Po doručení z vyúčtovania trov exekúcie pôvodným exekútorom súd
o zmene exekútora rozhodol.

21. Pokiaľ by súd považoval za nesprávny úradný postup skutočnosť, že exekučný súd pri rozhodovaní
o zmene exekútora konal so zbytočnými prieťahmi, teda nesprávny úradný postup by predstavoval
vydanie rozhodnutia nie v primeranej lehote, návrh žalobcu na náhradu majetkovej škody nie je dôvodný.Žalobcajepovinnýpreukázaťvzniknímuplatnenejškodyvdôsledkuvytýkanéhonesprávnehoúradného
postupu. Okrem toho, všeobecný súd nie je v konaní o náhradu škody pri výkone verejnej moci
oprávnený skonštatovať prieťahy, na to je oprávnený len Ústavný súd alebo predseda súdu, pričom

navrhovateľ nevyužil tento prostriedok nápravy.

22. Škoda predstavuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná
peniazmi. Charakter náhrady škody má i majetková ujma spočívajúca v strate majetkového prínosu v
hodnote uplatnenej pohľadávky, lebo tým, že nebola táto dlžníkom zaplatená, nezväčšil sa majetkový

stav, hoci by to bolo možné dôvodne očakávať. Vznik škody na strane veriteľa predpokladá v takomto
prípade, že jeho právo na plnenie proti dlžníkovi nie je uspokojené. Samotný nesprávny úradný postup
spravidla nezakladá majetkovú ujmu, nakoľko škoda a zodpovednosť štátu za ňu je daná až vtedy, ak sa
právo veriteľa proti dlžníkovi stalo nevymožiteľným v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným
postupom a je pritom vylúčené, že by ho bolo možné uspokojiť inak.
23.Vzmysleustanovenia§44ods.8a9exekučnéhoporiadkupôvodnýsúdnyexekútorvykonávaúkony

exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora (resp. do doručenia
uznesenia o zmene súdneho exekútora pôvodnému exekútorovi). Vzhľadom na túto skutočnosť, v
súvislosti s nerozhodnutím v lehote, nemohlo dôjsť k vzniku materiálnej škody, nakoľko pôvodný súdny
exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky, na ktorú mal poverenie, s ohľadom na
zachovanie kontinuity konania.

24. O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda
vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu, teda ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku,
pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, nevznikla by ani škoda. Žalobca
musí teda preukázať že nesprávny úradný postup súdu bol podstatnou a rozhodujúcou príčinou škody

a nemajetkovej, ktorú si uplatňuje.

25. V tomto konaní si žalobca uplatnil majetkovú škodu, ktorá mala vzniknúť správou pohľadávok
prostredníctvom pracovných výkonov jeho zamestnancov, pričom takto vyčíslená škoda nemá žiadnu
príčinnú súvislosť s postupom súdu. Súd má za to, že nutnosť spravovať pohľadávku navrhovateľa ako

oprávneného zapríčinil povinný tým, že neplnil svoj dlh a oprávnený bol nútený vymáhať pohľadávku
formou exekúcie. Príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a konkrétnou škodou je
otázkou skutkovou, ktorá môže byť riešená iba v konkrétnych súvislostiach. O objektívnu zodpovednosť
štátu za nesprávny úradný postup ide vtedy, ak je preukázané, že práve nesprávny úradný postup bol
príčinou škody. V tomto konaní súd dospel k záveru, že absentuje príčinná súvislosť medzi žalobcom

tvrdenou a vyčíslenou škodou a postupom súdu pri rozhodovaní o zmene exekútora. Žalobca v konaní
skutočnú škodu predstavujúcu náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré podľa neho uplynulo medzi
doručením návrhom na zmenu exekútora a rozhodnutím o nej, súdu ničím a nijak nepreukázal.
Paušalizáciu vecných nákladov súd nepovažoval za zmenšenie majetku poškodeného ani za ušlý

majetkový prospech. Okrem toho súd má za to, že pôvodný exekútor vykonával úkony v predmetných
exekučných veciach až do rozhodnutia súdu o zmene exekútora, keďže účinky pôvodného návrhu
oprávneného vykonanie exekúcie zostali zachované ( v zmysle cit. ust. § 44 ods. 9 Exekučného
poriadku ).

26. Žalobca si ďalej uplatnil aj zaplatenie nemajetkovej ujmy. Vznik zodpovednosti štátu za vznik
nemajetkovej ujmy prichádza do úvahy vtedy, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie
je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom. Žalobca musí preukázať existenciu príčinnej súvislosti medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom nemajetkovej ujmy. Nemajetková ujma predstavuje zásah do

inej, ako majetkovej sféry poškodeného a môže predstavovať rôzne negatívne následky do osobnostnej
integrity poškodeného vplývajúce na jeho česť, vážnosť, povesť, doterajší súkromný a pracovný
život, rodinné vzťahy, spoločenské postavenie a podobne. Zákon pri určení výšky nemajetkovej ujmy
neustanovuje žiadne kritériá, a tým ponecháva voľnú úvahu súdu, aby s ohľadom na konkrétne
skutkové okolnosti každého individuálneho prípadu sám vymedzil skutočnosti významné pre určenie

výšky náhrady s tým, že musia vychádzať zo skutkového stavu na základe vykonaného dokazovania.
Žalobcatvrdenúnemajetkovúujmudôkaznenepreukázalarovnakovkonanínepreukázal,žebypovinný
subjekt zanikol, že by dochádzalo ku konaniu smerujúcemu k zániku subjektu, dôvodom neplnenia dlhu
povinného je jeho insolventnosť, ide o všeobecne známe riziká ktoré sú aj rizikom podnikateľskéhosubjektu. Súd dospel k záveru, že nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy ani to, že by sa mala poskytnúť
jej náhrada v peniazoch, pričom poskytovanie finančného zadosťučinenia podlieha skúmaniu prípadu
zo strany ústavného súdu a preto nie je možné vychádzať z paušálnej sumy pri uplatňovanom nároku

na náhradu nemajetkovej ujmy.

27. Súd dospel k záveru, že ani u tohto nároku neexistuje príčinná súvislosť medzi navrhovateľom
deklarovanou nemajetkovou ujmou, ktorá mu mala vzniknúť a postupom súdu pri zmene súdneho
exekútora, ktorý navrhovateľ označil ako nesprávny úradný postup. Pre neexistenciu príčinnej súvislosti

súd návrh navrhovateľa na zaplatenie nemajetkovej ujmy ako nedôvodný zamietol.

28. Súd po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že z hľadiska vecnej stránky nie je žaloba
dôvodná a žalobca predloženými listinnými dôkazmi nepreukázal súčasné splnenie všetkých zákonom
predpokladaných podmienok tejto zodpovednosti, nepreukázal vznik a výšku uplatnených nárokov
titulom náhrady škody a nemajetkovej ujmy vzniknutej nesprávnym úradným postupom, a teda ani

príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom, a v tomto smere sa stotožnil
v plnom rozsahu s námietkami žalovaného.

29. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a trovy
konania žalovanému ako úspešnej strane sporu podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku

nepriznal, pretože si ju v konaní neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa
doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení
s § 362 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) podľa ust. § 363 C.s.p..