Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, April 30, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/37/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216221485
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4216221485.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek
senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti povinnému: O. G., nar. X.X.XXXX, P.
XXX, L. J. Q., o vymoženie sumy 484,97 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu

Okresného súdu Komárno, č.k. 14Er/1568/2016-28 zo dňa 05. decembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého, PhD. zo dňa 02.11.2016 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci sp. zn.
14Er/1568/2016 (EX 17061/16). Svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom najmä na ustanovenia §

41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2, § 243a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, § 39, § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka,
konštatujúc, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia nebola dôvodne podaná. Uviedol, že
oprávnený sa návrhom podaným dňa 02.11.2016 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého,
PhD. vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému vo výške 484,97 eur s

príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž so sídlom Vansovej 2, Bratislava,
sp.zn.SRSAspA09452/15zodňa18.03.2016,pričomsúdnyexekútordoručilOkresnémusúduKomárno
dňa 19.12.2016 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami. Ďalej uviedol, že
na výzvu súdu doručil oprávnený dňa 21.04.2017 rozhodcovskú zmluvu, dohodu o uznaní záväzku
zo dňa 17.05.2013 a zmluvu o pôžičke zo dňa 08.12.2008 uzavretú medzi právnym predchodcom

oprávneného a povinným, spolu so všeobecnými obchodnými podmienkami. Z článku 3. predloženej
rozhodcovskej zmluvy vyplynulo, že všetky spory, ktoré vzniknú z dohody o uznaní záväzku a o úhrade
pohľadávky v splátkach, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené: a) pred
Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom
súde; b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného
právneho predpisu (bod 3.1). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán

podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode
3.1. článku zmluvy na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto
rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde
bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s
vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu
(bod 3.2). Súd prvej inštancie mal za to, že oprávneným predložená zmluva o pôžičke zo dňa 8.12.2008

založila záväzkovo - právny vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného, ktorý pri jej uzatváraní
konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a povinným, ktorý pri jej uzatváraní nekonal v rámci svojejpodnikateľskej činnosti. Oprávnený teda pri uzavieraní predmetnej zmluvy vystupoval ako dodávateľ a
povinný ako spotrebiteľ (§ 52 ods. 3 a ods. 4 OZ). Vzhľadom k tomu je potom nesporné, že záväzkový
vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným založený na základe predkladanej

zmluvy je záväzkovým vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy. Z listín predložených oprávneným ďalej
vyplynulo, že pohľadávka, ktorej vymoženie od povinného sa navrhuje v tomto konaní, bola postúpená
na oprávneného. Oprávnený následne uzavrel s povinným rozhodcovskú zmluvu a to v rovnaký deň
uzavreli dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach. Považoval za nepochybné, že
dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach je formulárový dokument, ktorého skrytým

cieľom je dosiahnutie uznania záväzku a tým predĺženie premlčacej lehoty na uplatnenie nároku na
zaplatenie dlžnej sumy, ako aj dosiahnutie súhlasu s rozhodcovskou zmluvou, ktorá je spotrebiteľovi
predkladaná spolu s ďalšími listinami. Z jeho obsahu je zrejmé, že ide o formulár, ktorý oprávnený
používa vo vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov, avšak rozhodne nie je v záujme dlžníka predĺžiť plynutie
premlčacej lehoty, prípadne súhlasiť s rozhodcovským konaním, nakoľko takto by si významne zhoršil
postavenie, čo je v rozpore s princípom ochrany spotrebiteľa. To, že oprávnený nekonal s odbornou

starostlivosťou nepochybne vyplýva aj zo skutočností, že povinný nemal žiadnu vedomosť o následkoch
podpísania uvedenej dohody. Takisto mal za to, že aj rozhodcovská zmluva, ktorú predložil oprávnený
povinnému, bola uzavretá vo formulárovej podobe, jej obsah povinný nemohol ovplyvniť, pretože celý
obsah zmluvy bol už predtlačený s tým, že v jej záhlaví boli doplnené iba osobné údaje dlžníka ako
meno, priezvisko, bydlisko a rodné číslo povinného. Konštatoval, že oprávnený mohol na základe tejto

rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorého sám určil a vylúčiť
tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ (povinný) týmto stratil právo brániť sa voči nárokom
veriteľa (oprávneného) na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska, keď v súlade s ustanoveniami
rozhodcovskej zmluvy výber rozhodcovského súdu bol v rukách zmluvnej strany podávajúcej žalobný
návrh. Konanie pred rozhodcovským súdom totiž iniciuje práve veriteľ, ktorý sám zostavil znenie

rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej podobe a jednostranne určil, ktorému
rozhodcovskému súdu, bude vec predložená. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má
byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, však musí byť výsledkom slobodnej vôle
oboch zmluvných strán. Predtlačené poučenie oprávneného v rozhodcovskej zmluve o rozhodcovskom
konaní súd prvej inštancie nepovažoval za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov takéhoto

konania. Vychádzajúc z uvedeného je potom potrebné účastníkmi uzavretú rozhodcovskú zmluvu
považovať za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, a to aj v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie. Z
uvedených dôvodov predmetnú rozhodcovskú zmluvu súd prvej inštancie vyhodnotil ako neprijateľnú,
postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Dodal,

že ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže
byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Pri
preskúmavaní toho, či je predložené rozhodnutie vykonateľným exekučným titulom, sa súd zameral
najmä na zistenie, či bol predložený rozsudok vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie

a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné po
formálnej a materiálnej stránke. S poukazom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie zistil, že
rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného
rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Vzhľadom na
to uviedol, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z

hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zamietnutie
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa jeho zrušenia a
vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom

prvej inštancie. Poznamenal, že sa podrobil všetkým dovtedajším legislatívnym zmenám a pri uzatváraní
rozhodcovskej zmluvy s povinným postupoval prísne podľa právnymi predpismi vymedzených pravidiel,
ako aj v súlade s rozhodovacou činnosťou exekučných súdov, pričom poukázal na znenie ustanovení
§ 3 ods. 1, 2, 5 a 6 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Oprávnený
ďalej uviedol, že rozhodcovská zmluva je uzatvorená na samostatnom dokumente, a tak je obsahovo

aj formálne oddelená od dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach. Povinný
rozhodcovskú zmluvu podpísal sám a dobrovoľne, pričom jeho podpisom nebolo nijako podmienené
poskytnutie úveru. Spotrebiteľ mohol rozhodcovskú zmluvu odmietnuť, čím by zároveň neodmietol
žiadne iné zmluvné ustanovenia, keďže sa v danej rozhodcovskej zmluve nenachádzali. Poukázaltiež na rozhodnutia Krajského súdu v Nitre. Mal za to, že ak by bolo v úmysle zákonodarcu zakázať
v spotrebiteľských sporoch rozhodcovské konanie, neprijímal by samostatný zákon na jeho úpravu.
Vzhľadom na to, že zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní umožňuje, aby boli spotrebiteľské

spory za určitých podmienok prejednané na rozhodcovskom súde zriadenom podľa tohto zákona,
nie je potom možné pripustiť, aby rozhodcovský rozsudok vydaný podľa zákona o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní nebol považovaný za exekučný titul, na podklade ktorého je možné vykonať
exekúciu. Oprávnený s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní uviedol, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú

podmienku. Mal za to, že rozhodnutie exekučného súdu je arbitrárne a bez akéhokoľvek racionálneho
odôvodnenia. Oprávnený splnil všetky zákonné náležitosti v predmetnom konaní, avšak exekučný súd
hľadá dôvody na neudelenie poverenia na výkon exekúcie. Oprávnený tiež poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, Krajského súdu v
Nitre sp.zn. 9CoE/265/2015 zo dňa 28.01.2016 a sp.zn. 6CoE/17/2017 zo dňa 13.06.2017, článok 46
ods. 1 Ústavy SR a článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

3.KrajskýsúdvNitreakosúdodvolací(§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku,ďalej
len „CSP“) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie
súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

4. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný
zákonom č. 125/2016 Z.z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku,
Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.

5. Podľa § 9a ods. 1, 2, 3, 4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto
zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2) Ustanovenia Civilného
sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch
procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní
podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá

ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na
odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a
konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

7. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

9. V predmetnej veci z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie začalo dňa 02.11.2016,
kedy bola pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom exekútorského úradu v
Bratislave, Záhradnícka 60, spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie na základe exekučného
titulu. Tým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so
sídlom v Bratislave, Vansovej 2, zo dňa 18.03.2016 sp.zn. SRSAspA 09452/15, ktorý nadobudol

právoplatnosťdňa19.09.2016avykonateľnosťdňa22.09.2016.Podkladomnajehovydaniebolazmluva
o pôžičke č. 11201210 zo dňa 08.12.2008 uzatvorená medzi právnym predchodcom oprávneného
a povinným. Oprávnený s povinným uzavreli dňa 17.05.2013 dohodu o uznaní záväzku a o úhrade
pohľadávky v splátkach. V ten istý deň vyplnil povinný dotazník k tejto dohode, kde uviedol, že súhlasí
s vyhlásením, podľa ktorého chce uzavrieť rozhodcovskú zmluvu. V ten istý deň bola tiež uzavretá

medzi oprávneným a povinným rozhodcovská zmluva. Podľa jej čl. 2. bod 2.1. sa rozhodcovským súdom
rozumel a) Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom
Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761, alebo b) Rozhodcovský súd zriadený pri Slovenskej
hospodárskej komore, s.r.o., so sídlom Mlynská 2, Košice, IČO: 36 577 928. Vec však prejednal arozhodol rozhodcovským rozsudkom Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre Arbitráž so
sídlom Vansovej 2, Bratislava, zriadený záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž,
so sídlom Rusovská cesta 15, Bratislava, IČO: 45 744 971. Súdny exekútor žiadosťou o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie doručenou súdu prvej inštancie dňa 19.12.2016 požiadal o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému. Súd prvej inštancie prípisom zo dňa 03.03.2017
vyzval súdneho exekútora na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v lehote 15 dní. Následne súd
prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.

10. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Napriek tomu, že
táto bola v danom prípade uzavretá na samostatnej listine a teda na prvý pohľad sa táto môže javiť ako
individuálne dojednaná, podľa názoru odvolacieho súdu táto nebola dojednaná individuálne. Odvolací
súd poukazuje aj na to, že z rozhodcovskej zmluvy vôbec jasne nevyplýva, v akom rozsahu a akou
osobou bol spotrebiteľ - povinný poučený adekvátne o následkoch uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu obsah tejto rozhodcovskej zmluvy nemal povinný ako spotrebiteľ
reálnu možnosť ovplyvniť, pričom dojednanie takejto zmluvy v spotrebiteľskom právnom vzťahu je
neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, pretože
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Podľa názoru odvolacieho súdu povinnému ako spotrebiteľovi bolo zároveň týmto postupom odňaté jeho

právo brániť sa a podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný súd, pričom ide
o právo spotrebiteľa upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (každý sa môže domáhať
zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch
ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky).

11. Odvolací súd zároveň konštatuje, že oprávnený dal povinnému ešte pred podpisom rozhodcovskej
zmluvy vyplniť dotazník, v ktorom vyhlásil, že súhlasí s uzatvorením dohody a rozhodcovskej zmluvy.
Takýtosúhlaspovinnéhovovyplnenídotazníkuvtenistýdeň,akodôjdekpodpisurozhodcovskejzmluvy
podľa odvolacieho súdu nemôže žiadnym spôsobom konvalidovať absolútnu neplatnosť rozhodcovskej
zmluvy.

12. Podľa názoru odvolacieho súdu exekučný titul, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadený pri Asociácii pre arbitráž, zriadený záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre
arbitráž so sídlom v Bratislave, zo dňa 18.03.2016 sp.zn. SRSAspA 09452/15 je v rozpore so
zákonom, pretože celý postup od rozhodcovskej zmluvy až po rozhodcovský rozsudok je prejavom

zneužitia práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu
takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej
rozhodcovskej zmluvy považuje odvolací súd za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou
ochrany spotrebiteľa, nakoľko súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu,
ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú zmluvu) ani nemal byť vydaný,

pričom rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Súd prvej inštancie
preto rozhodol správne, keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.

13. Odvolací súd záverom konštatuje, že podľa čl. 2 rozhodcovskej zmluvy zo dňa 17.05.2013
sa rozhodcovským súdom rozumel buď Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská

rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, alebo Rozhodcovský súd zriadený pri
Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., so sídlom Mlynská 2, Košice. Vec však prejednal a rozhodol
rozhodcovským rozsudkom Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre Arbitráž so sídlom
Vansovej 2, Bratislava, zriadený záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so
sídlom Rusovská cesta 15, Bratislava, ktorý na prejednanie veci nebol príslušný ani v prípade, ak by

rozhodcovská zmluva nebola absolútne neplatná.

14. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej zmluvy je v
danej veci treba považovať za neplatné dojednanie, pretože ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku,
nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími dôvodmi oprávneného uvedenými v podanom

odvolaní, pretože s poukazom na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva pri odôvodnení
súdneho rozhodnutia sa nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie
bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (viď uznesenie NS SR sp.zn. 2Cdo
216/2012 a nález Ústavného súdu SR III. ÚS 119/03-30).15. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

16. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).