Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 24, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/83/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116204918
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8116204918.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobkyne: Anna

Hvizdošová, nar. 1.12.1960, bytom Dúbravská 69, Prešov, proti žalovanému: N. R., T.. XX.X.XXXX, H.
S. XX, C., zastúpený I. R., T.. XX.XX.XXXX, H. S. XX, XXX XX C., o vyporiadanie BSM, takto

r o z h o d o l :

I. Z majetku patriaceho do BSM sa do:
a) výlučného majetku N. R., M.. R., T.. XX.XX.XXXX, M.. Č.. XXXXXX/XXXX, H. S. XX, C., prikazuje
pohľadávka voči Y. T., B. I. XX, C. vo výške 1 327,76 € s príslušenstvom,
b) podielového spoluvlastníctva Z. R., M.. D., T.. XX.XX.XXXX, M.. Č.. XXXXXX/XXXX, H. S. XX, C. a
N. R.Z., M.. R., T.. XX.XX.XXXX, M.. Č.. XXXXXX/XXXX, H. S. XX, C. prikazujú nehnuteľnosti, a to:

a. rodinný dom súp. č. XXXX postavený na parcele CKN č. XXXX a zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. C.
v rozsahu 9/20 v pomere k celku pre každého,
b. garáž postavená na parcele CKN č. XXXX, k. ú. C. v rozsahu 1 v pomere k celku pre každého,
c. parcely CKN č. XXXX/X, XXXX/XX a XXXX zapísané na LV XXXX, k. ú. Prešov v rozsahu 9/20 v
pomere k celku pre každého.

II.NavyrovnaniepodielovjeN.R.povinnývyplatiťZ.R.Š.sumu663,88€do3dníododňaprávoplatnosti

tohto rozsudku.

III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

IV. Znalec V.. S. Y., nar. XX.XX.XXXX, H. G. XX, XXX XX C. má nárok na náhradu výdavkov spojených
s podaním znaleckého posudku č. 213/2017 v rozsahu 100 %, a to voči žalobcovi Z. R. a žalovanému
N. R. v rozsahu 1 od každého.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým súdu dňa 08.03.2016 sa žalobkyňa domáhala vyporiadania bezpodielového

spoluvlastníctva s bývalým manželom. Pokiaľ ide o samotný návrh nachádzajúci sa na č. l. 1, ten bol na
prejednanie veci úplne nedostatočný. Súd teda vyzval žalobkyňu, aby svoj návrh špecifikovala a uviedla
presne čo žiada urobiť predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva. Na to reagovala
žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 25.05.2016, kde uviedla, že žiada o predaj rodinného
domu, dielne a garáže, záhrady, hnuteľného majetku ako je náradie v dielni, ktoré navrhuje ponechať
exmanželovi, ostatný majetok rovnakým dielom, nakoľko bez jej dovolenia požičal 40 000,- Sk cudzej
osobe. Z dôvodu, že toto vyjadrenie bolo stále nezrozumiteľným, predvolal súd žalobkyňu na výsluch

za účelom špecifikácie predmetu konania. Žalobkyňa sa na výsluch dostavila, kde súd ju poučil akým
spôsobom je potrebné špecifikovať to, čo chce urobiť predmetom bezpodielového spoluvlastníctva.
Napriek tomu zo strany žalobkyne k úprave návrhu nedošlo, preto súd uznesením č. k. 9C/83/2016-31,právoplatným dňa 15.02.2017 podanie žalobkyne odmietol s výnimkou vyporiadania nehnuteľností a
pôžičky.
1.1. Predmetom vyporiadania tak ostali nehnuteľnosti, a to rodinný dom súp. č. 5660, postavený

na parc. č. 2040, ako aj parcely 2039/1, 2039/2 a 2040, všetko k. ú. Prešov, pričom predmetom
bezpodielového spoluvlastníctva bol rodinný dom a tieto nehnuteľnosti v rozsahu 9/10, zvyšný podiel
1/10 je vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Rovnako predmetom vyporiadania ostala aj pôžička poskytnutá
za trvania manželstva zo strany žalovaného Y. T. vo výške 40 000,- Sk. Predmetom konania ostala aj
garáž bez súpisného čísla, ktorá je v BSM v rozsahu 1/1.

2. Žalovaný sa k predmetu konania prvýkrát vyjadril podaním doručeným súdu dňa 04.04.2017 (č.l. 38),
kde uviedol, že nesúhlasí s predajom domu, ostatný majetok nehnuteľný nie je na polovicu, ale podľa
LV, kde má 5,5 - 10 majetku.

3. Súd vo veci opakovane pojednával, vykonal dokazovanie obsahom spisu ako aj znaleckým posudkom

na cenu rodinného domu a zistil nasledujúce:
3.1. Z rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 17C/64/2013-28, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
13.08.2013vyplýva,žemanželstvostránsporubolorozvedené,pričomuzatvorenébolodňa07.06.1986.
3.2. Súd ďalej vykonal dôkaz výpisom z LV č. XXXX, z ktorého vyplýva, že parcely č. XXXX/X, XXXX/
XX a XXXX ako aj rodinný dom súp. č. XXXX postavený na parcele č. XXXX sú v pomere k celku 9/10 v

bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a v pomere 1/10 patria do výlučného vlastníctva žalovaného.
Garáž bez súpisného čísla je v bezpodielovom spoluvlastníctve strán sporu v rozsahu 1/1.
3.3. Podaním doručeným súdu dňa 22.05.2017 (č. l. 42), žalobkyňa uviedla, že podľa jej názoru v
bezpodielovom spoluvlastníctve v pomere 9/10 je iba dom a parcela č. 2040, ostatné parcely by mali byť
v bezpodielovom spoluvlastníctve v celom rozsahu. Súd sa pokúšal túto otázku overiť, a preto požiadal o

podanie správy Okresný úrad Prešov, katastrálny odbor, ktorý súdu odpovedal podaním doručeným dňa
29.09.2017 (č. l. 53 - 54). Z tohto listu však nevyplýva, žeby tvrdenie žalobkyne bolo pravdivé, naopak
vyplýva z tohto podania záver katastrálneho orgánu o tom, že už pri zápise dedičských podielov po
právnych predchodcoch žalovaného došlo k chybnému zápisu, pričom však táto vada nemôže mať vplyv
na samotný predmet konania. Katastrálny orgán uviedol, že na LV č. XXXX bola zapísaná parcela EN

XXXX/X, pôvodne parcela mpč. XXXX/X evidovaná na LV č. XXXX v podiele spolu o veľkosti 48/80 R. I.
a R. N. podľa položky 11/70. Z uvedeného LV správny orgán nevie presne zistiť pod akou položkou bola
parcela EN XXXX/X zapísaná na LV č. XXXX, nakoľko tento zápis položky na uvedenom LV absentuje.
Ide o pôvodnú parcelu mpč. XXXX/X, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy N XXX/XX, NZ XXX/XX.
3.4. Súd ďalej vykonal dôkaz notárskou zápisnicou značky N XXX/XX, NZ XXX/XX (č. l. 10), z ktorej

vyplýva, že predávajúci C. R., D. I., I. Č. Z. I. R. týmto odpredávajú pre N. R. a jeho manželku Z., podiel z
rodinného domu, príslušenstva a záhrady, k. ú. Prešov, v LV č. XXXX, EN XXXX/XXXX pod Z., H., X., S.,
Q. D. X/XX, W. Č.. XXXX mpč. XXXX/X, XXXX/X pod Z., H. D. XX/XX, zápisnica č. XXXX mpč. XXXX/
X, XXXX/X pod H. X/a, XX/a D. XX/XX, z ktorých v zmysle geometrického plánu a výkazu výmer bola
vytvorená parcela pre kupujúcich XXXX/X-J. vo výmere XXXX m2. Z tejto kúpnej zmluvy uzatvorenej vo

formenotárskejzápisnicepresúdvyplýva,žerodinnýdom,príslušenstvoazáhrada,ktorýmisúdrozumie
parcely XXXX/X, XXXX/XX Z. XXXX spolu s rodinným domom súp. č. XXXX boli skutočne prevedené do
bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu v podiele 9/10 a do bezpodielového spoluvlastníctva strán
sporu vcelku, teda v podiele 1/1 bola prevedená parcela XXXX/X, ktorá však predmetom vyporiadania
nie je, keďže počas trvania manželstva bola nimi odpredaná.

3.5. Súd ďalej oboznámil zmluvu o pôžičke (č. l. 12), z ktorej vyplýva, že žalovaný požičal Y. T. dňa
20.04.1999 sumu 40 000,- Sk. Z exekučného príkazu EX 715/2013-11 (č. l. 26) vyplýva, že pohľadávka
40000,-Skpriznanážalovanémuplatobnýmrozkazomč.1Ro/1561/03zodňa28.05.2003jepredmetom
exekúcie vedenej súdnym exekútorom Mgr. I.. C. Y.. Na pojednávaní konanom dňa 04.09.2017 žalovaný
uviedol, že exekúcia voči Y. T. nebola dosiaľ ani čiastočne úspešná.

3.6. Pokiaľ ide o hodnotu garáže a parciel, ktoré sú predmetom vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva, strany sporu sa nevedeli zhodnúť na ich cene, preto bol do konania privzatý znalec z
odboru ohodnocovania nehnuteľností.
3.7. Listom zo dňa 21.09.2017 (č. l. 52) súdny exekútor I.. I.. C. Y. súdu oznámil, že exekúcia vedená voči
Y. T. na pohľadávku vo výške 40 000,- Sk spolu s príslušenstvom dosiaľ nebola vymožená ani čiastočne.

Zo znaleckého posudku č. 213/2017 (č. l. 91-144) vyplýva nasledujúce:4. Znalec určil hodnotu nehnuteľností, ktoré sú predmetom vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva nasledujúco: Hodnota rodinného domu s príslušenstvom a garáže - 49 207,13 €,
hodnotapozemkov-61510,42€avšeobecnáhodnotaspolupozaokrúhlenítakpredstavuje- 111000€.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k znaleckému posudku (č. l. 147) uviedla, že hodnota sa jej zdá nízka, avšak
v tomto prípade, súd toto vyjadrenie považuje len za jej laické vyjadrenie bez podloženia relevantnými
dôkazmi,napr.vyjadrenímrealitnejkancelárie,aleboinýmznaleckýmposudkom,pričomsamotnétakéto
vyjadrenie nemôže správnosť znaleckého posudku relevantne spochybniť.

6. Žalovaný so znaleckým posudkom súhlasil (č. l. 153), uviedol však, že nedisponuje peňažnými
prostriedkami, ktorými by mohol žalobkyňu vyplatiť.

7. Vo vzťahu k znaleckému posudku súd považuje za potrebné uviesť, že z neho vyplýva, že stavba
garáže bola daná do užívania za trvania manželstva strán sporu. Súd teda uviedol, že garáž ako celok

považuje za predmet spoluvlastníctva v podiele 1/1 voči čomu strany sporu nenamietali.
8. Masa BSM tak bola ustálená takto:
Pohľadávka voči Y. T. - 1327,76 €,
Rodinný dom v rozsahu 9/10,
Garáž na p. č. XXXX v rozsahu 1/1,

P.č. XXXX/X v rozsahu 9/10,
P.č. XXXX/XX v rozsahu 9/10,
P.č. XXXX v rozsahu 9/10.

9. Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledujúcich právnych úvah:

Podľa § 149 ods.1 OZ - (1) Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa
zásad uvedených v § 150.
Podľa § 150 OZ - Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z
manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je
povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne

predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
Podľa § 143 OZ - V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných

dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

10. Zánikom manželstva dochádza zo zákona k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov ako
majetkového spoločenstva, ktorého vznik a trvanie je viazané na existenciu manželstva. Predmetom
BSM môžu byť len veci, preto predpokladom ich vyporiadania je to, že boli súčasťou BSM a v čase
vyporiadaniaexistujú.Napriektomu,žepredmetomBSMniesúpohľadávkyazáväzkymanželovviažuce
sa k ich hospodáreniu počas BSM, v súdnej teórii a praxi panuje zhoda na tom, že analogicky podľa

ustanovení o BSM treba vyporiadať aj tieto.
10.1. Bežnou formou vyporiadania BSM je prikázanie jednotlivých vecí, prípadne aj pohľadávok
a záväzkov niektorému z manželov. V prípade ak takéto rozdelenie nemôže byť pre povahu
vyporiadavaného majetku vykonané rovnomerne, uloží sa manželovi, ktorý dostal viac ako predstavuje
jeho podiel, povinnosť vyplatenia ustupujúceho manžela.

10.2. V prejednávanej veci súd pohľadávku voči Y. T. prikázal žalovanému, keďže tento ju bez súhlasu
exmanželky poskytol a zároveň ho zaviazal vyplatením polovice prikázanej pohľadávky žalobkyni.
11. Iná situácia nastala v súvislosti s vyporiadaním nehnuteľností, keďže tvoria jeden užívací celok a
okrem garáže sú predmetom bezpodielového spoluvlastníctva v rozsahu 9/10 v pomere k celku. Strany
sporu zhodne uviedli, že nemajú bonitu na vyplatenie druhého z exmanželov a najlepšie by bolo veci

predať.
11.1 Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. „Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednémualebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.“

11.2 V konaní o vyporiadanie BSM možnosť stanovenú v § 142 ods. 1 posledná veta OZ súd nemá,
pretože platná právna úprava BSM (na rozdiel od zákonnej úpravy pri podielovom spoluvlastníctve),
nepozná spôsob vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov predajom veci a rozdelením
jej výťažku. Analógiu v tomto prípade použiť nemožno. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22
Cdo1399/2004zodňa20.10.2004,„Spoločnéimaniemanželov(vSRakobezpodielovéspoluvlastníctvo

manželov, pozn súdu) nie je možné vyporiadať nariadením predaja veci v spoločnom imaní (BSM, pozn.
súdu) a rozdelením výťažku.“
11.3 Z dôvodov uvedených vyššie v konaní o vyporiadaní BSM prichádza do úvahy aj možnosť
prikázania veci do podielového spoluvlastníctva za podmienky, keď sú dané výnimočné okolnosti
odôvodňujúce tento spôsob vyporiadania BSM, pretože týmto rozhodnutím umožní súd v prípadnom
nasledujúcom konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva riešiť zrušenie a

vyporiadania takto vzniknutého spoluvlastníctva aj nariadením predaja veci a rozdelením výťažku, čo v
konaní o vyporiadanie BSM možné nie je.
11.4 Česká judikatúra riešila možnosť prikázania veci z BSM (alebo zo SJM - společné jmění manželů)
do podielového spoluvlastníctva vo viacerých prípadoch. Základným rozhodnutím, na ktoré nadviazali
ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR bolo rozhodnutie Krajského súdu v Českých Budějoviciach

sp. zn. 4 Co 313/69 zo dňa 22.8.1969 (Rozhodnutie zverejnené aj v: Sbírka soudních rozhodnutí
a stanovisek NS ČR vydanie 8 ročník 1970 str. 371 pod č. 76/70): „Bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov, do ktorého patrí tiež rodinný domček, môže byť podľa okolností konkrétneho prípadu (okrem
iného so zreteľom na vyjadrenie účastníkov) vyporiadané - aj keď len výnimočne - aj tým spôsobom, že
súd prikáže rodinný dom do podielového spoluvlastníctva účastníkov.“ Vychádzajúc z tohto rozhodnutia,

judikoval vo viacerých veciach Najvyšší súd ČR zhodne v zmysle vyššie uvedenej právnej vety. K tomu
pripájal rôzne dôvody pre takéto rozhodnutie. V rozsudku sp. zn. 22 Cdo 2597/2006 zo dňa 14.4.2009
Najvyšší súd ČR uviedol: „Súdna prax je jednotná potiaľ, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov,
do ktorého patrí tiež rodinný dom, môže byť podľa okolností prípadu vyporiadané výnimočne aj tým
spôsobom, že súd prikáže rodinný domček do podielového spoluvlastníctva účastníkov (k tomu porovnaj

rozhodnutieKrajskéhosúduvČeskýchBudejoviciachzodňa22.8.1969,sp.zn.4Co313/69,uverejnené
v Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek, 1970, pod porad. č. 76, rozsudek Najvyššieho súd ČR zo dňa
17.5.2001, spl. zn. 22 Cdo 629/2000, uverejnený v Souboru rozhodnutí Nejvyššího soudu, C.H.Beck,
pod por. č. C 496 alebo rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 10.2.2004, sp. zn. 30 Cdo 1510/2002,
uverejnený v Souboru civilních rozhodnutí a stanovisek Nejvyššího soudu, C.H.Beck pod por. č. 2295).

Závery vyslovené v uvedených rozhodnutiach sú použiteľné aj pre vyporiadanie spoločného imania
manželov, a to tak vo vzťahu k rodinnému domu účastníkov, tak aj k ich ďalším nehnuteľnostiam.“
Ďalej uviedol: „Odvolací súd prikázanie rodinného domu a vyššie uvedených pozemkov do podielového
spoluvlastníctva účastníkov odôvodnil poukazom na skutočnosť, že žiadny z nich nemá k dispozícii
finančné prostriedky k vyplateniu vyporiadacieho podielu a v odvolacom konaní neprejavili o prikázanie

nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva záujem. Vychádzal ďalej zo zistenia, že žalovaný sa z rodinného
domu vysťahoval už v roku 2002. Ak v konaní o vyporiadanie spoločného imania manželov nemožno
nariadiť predaj spoločnej veci a rozdelenie výťažku (k tomu porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo
dňa 20.10.2004, sp. zn. 22 Cdo 1399/2004, uverejnený v časopise Soudní rozhledy, 2005, č. 2, str. 58),
tak úvaha odvolacieho súdu o prikázaní nehnuteľností do podielového spoluvlastníctva účastníkov nie je

zjavne neprimeraná a nie je dotknutá ani problematickými vzťahmi účastníkov. Ak títo nebudú schopní sa
na výkone spoluvlastníckych práv či na likvidácii spoluvlastníctva dohodnúť, môžu sa domáhať zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva súdom v zmysle § 142 Obč. zák. s možným zákonným
spôsobom vyporiadania, ktorým je aj nariadenie predaja spoločnej veci a rozdelenie výťažku podľa
spoluvlastníckych podielov. Do úvahy tiež prichádza aj dražobný predaj spoločnej veci podľa § 17 a nasl.

zák. č. 26/2000 Sb. o veřejných dražbách, formou dobrovoľnej dražby, prípadne aj predaj spoločnej veci
mimo dražbu.“ Aj v rozhodnutí sp. zn. 22 Cdo 2846/2012 zo dňa 17.12.2013 Najvyšší súd ČR dospel
k rovnakému záveru, ktorý odôvodnil takto: „Vo svetle uvedenej judikatúry nie je úvaha, ktorá viedla
odvolací súd k zvolenému spôsobu vyporiadania zjavne neprimeraná, a dovolanie tak nie je dôvodné.
Súd vzal predovšetkým do úvahy skutočnosť, že žiadny z účastníkov nemá dostatok prostriedkov na

vyrovnanie vyporiadacích podielov v prípade, že by dom bol prikázaný len jednému z nich, a že nie
je možné predpokladať, že by mu bol poskytnutý úver. Za tejto individuálnej situácie nie je záver
odvolacieho súdu o tom, že dom je potrebné prikázať do podielového spoluvlastníctva účastníkov, ktorí
tak ponesú uvedené riziká rovným dielom, zjavne nesprávny.“11.5 Citované rozhodnutia a ich závery sú použiteľné aj v Slovenskej republike. Ako je možné
si všimnúť, všetky rozhodnutia sa týkajú nehnuteľností a možno skonštatovať, že daný spôsob
vyporiadania BSM prikázaním veci do podielového spoluvlastníctva prichádza do úvahy najmä pri

nehnuteľnostiach, pretože hnuteľné veci je medzi účastníkov možné jednoduchšie rozdeliť jednak pre
ich nižšiu hodnotu a jednak preto, že v čase vyporiadania BSM už každý z účastníkov poväčšine
užíva hnuteľnosti, ktoré si chce aj ponechať. Zároveň, ak sú v konaní vyporiadavané nehnuteľnosti,
zväčša ide o jednotlivú nehnuteľnosť (menej často o viac nehnuteľností), kde najmä pri stavbách
možno očakávať, že ich reálna deliteľnosť skôr neprichádza do úvahy. Možno zhrnúť, že pri vyporiadaní

bezpodielového spoluvlastníctva manželov by sa súd v prvom rade mal snažiť rozhodnúť spor tak, aby
sa veci tvoriace masu BSM rozdelili medzi manželov tým spôsobom, že každý z manželov nadobudne
celú vec, pretože prípadné prikázanie veci do podielového spoluvlastníctva vedie len k rozširovaniu
sporov, keďže takto vzniknuté podielové spoluvlastníctvo k veci (pokiaľ sa bývalí manželia nedohodnú
na zrušení a vyporiadaní podiel. spoluvlastníctva) bude musieť byť predmetom ďalšieho sporového
konania o zrušenie a vyporiadanie takéhoto spoluvlastníctva. Ak sú však dané dôležité dôvody pre

takéto rozhodnutie (prikázanie veci v BSM do podielového spoluvlastníctva) možno výnimočne takéto
rozhodnutie urobiť, ak by iný spôsob vyporiadania bol v danom prípade nevhodný, čo je aj prejednávaný
prípad z dôvodu nedostatku bonity exmanželov.
12. Vychádzajúc z vyššie uvedeného tak súd prikázal nehnuteľnosti, ktoré sú v bezpodielovom
spoluvlastníctve exmanželov v rozsahu 9/10 v pomere k celku do podielového spoluvlastníctva a to

každémuv1,čopredstavujepodielkaždého9/20nacelejveci. Pokiaľideogaráž,ktorábolapredmetom
BSM ako celok, prikázal ju súd do podielového spoluvlastníctva v pomere 1 k celku pre každého z
exmanželov.
13.Podľa§251C.s.p.-Trovykonaniasúvšetkypreukázané,odôvodnenéaúčelnevynaloženévýdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
13.1. Keďže pomer strán sporu na vyporiadavanom majetku bol 1 pre každého a teda úspech na konaní
bol rovnaký, žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

13.2. Podľa § 260 C.s.p. - Ak súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie, pri rozhodovaní o náhrade
výdavkov spojených s vykonaním tohto dôkazu sa riadi ustanoveniami osobitného predpisu.13.3. Vo
veci bolo nariadené znalecké dokazovanie na ohodnotenie spoločných nehnuteľností. Vzhľadom na
rozhodnutie súdu o veci samej a o nároku na náhradu trov konania medzi stranami sporu má súd za
spravodlivé, aby sa na úhrade výdavkov spojených so znaleckým dokazovaním podieľali exmanželia

každý sumou v rozsahu 1.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)

vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.