Rozsudok Judgement was issued on Thursday, June 22, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 52Cpr/2/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212205621
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Roštárová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2016:1212205621.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou, v právnej veci

navrhovateľa: F. U., bytom Y. X, Q., zast. JUDr. Ľubomírom Schweighoferom, advokátom so sídlom
Šafárikovo nám. č. 2, Bratislava, proti odporcovi: M-SECURITY SERVICE, s. r. o., so sídlom Pri Hrádzi
9, Bratislava, IČO: 35 808 934, zast. Aequitas s. r. o., so sídlom Na troskách 26, Banská Bystrica, o
neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 6 727,32 Eur brutto spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9% zo sumy:
- 154,70 Eur brutto od 1.4.2012 do zaplatenia,

- 373,74 Eur brutto od 1.5.2012 do zaplatenia,
- 373,74 Eur brutto od 1.6.2012 do zaplatenia,
- 373,74 Eur brutto od 1.7.2012 do zaplatenia,
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% zo sumy:
- 373,74 Eur brutto od 1.8.2012 do zaplatenia,
- 373,74 Eur brutto od 1.9.2012 do zaplatenia,
- 373,74 Eur brutto od 1.10.2012 do zaplatenia,

- 373,74 Eur brutto od 1.11.2012 do zaplatenia,
- 373,74 Eur brutto od 1.12.2012 do zaplatenia,
- 373,74 Eur brutto od 1.1.2013 do zaplatenia,
- 373,74 Eur brutto od 1.2.2013 do zaplatenia,
- 373,74 Eur brutto od 1.3.2013 do zaplatenia,
- 219,04 Eur brutto od 1.4.2013 do zaplatenia,
- 186,87 Eur brutto od 1.5.2013 do zaplatenia,
- 186,87 Eur brutto od 1.6.2013 do zaplatenia,

- 186,87 Eur brutto od 1.7.2013 do zaplatenia,
- 186,87 Eur brutto od 1.8.2013 do zaplatenia,
- 186,87 Eur brutto od 1.9.2013 do zaplatenia,
- 186,87 Eur brutto od 1.10.2013 do zaplatenia,
- 186,87 Eur brutto od 1.11.2013 do zaplatenia,
- 186,87 Eur brutto od 1.12.2013 do zaplatenia,
- 186,87 Eur brutto od 1.1.2014 do zaplatenia,

- 186,87 Eur brutto od 1.2.2014 do zaplatenia,
- 186,87 Eur brutto od 1.3.2014 do zaplatenia,
- 186,87 Eur brutto od 1.4.2014 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 2 902,91

Eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.Odporcajepovinnýzaplatiťsúdnypoplatokzanávrhnazačatiekonaniavovýške503,-EurSlovenskej
republike na účet Slovenskej pošty, a. s. vedený v Poštovej banke, a. s., do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 14. 03. 2012 domáhal určenia, že okamžité skončenie pracovného
pomeru dané navrhovateľovi odporcom listom zo dňa 25. 01. 2012 je neplatné a tiež náhrady
mzdy s príslušenstvom a náhrady trov konania.

Medzitýmnymrozsudkomtunajšiehosúduzodňa06.08.2014,č.k.52Cpr/2/2012-210,ktorýnadobudol

právoplatnosť dňa 06. 09. 2014 v časti určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané
odporcom navrhovateľovi listom zo dňa 25. 01. 2012 podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce,
je neplatné a zamietol vzájomný návrh odporcu. Rozhodnutie v časti určenia neplatnosti okamžitého
skočenia pracovného pomeru nadobudlo právoplatnosť dňa 06. 09. 2014 a dňa 15. 01. 2016 v časti
v ktorej vzájomný návrh odporcu zamietol.

O uplatnených mzdových nárokoch a o náhrade trov konania mal súd rozhodnúť v konečnom rozsudku.

Navrhovateľ si uplatnil nárok na náhradu mzdy vo výške celom 11 441,68 Eur s príslušenstvom (v znení
petitu, ktorého zmenu súd pripustil na pojednávaní uznesením dňa 10. 06. 2016) za obdobie od 17.

02. 2012 do 06. 09. 2014. Navrhovateľ na nárok na náhradu mzdy v uplatnenej výške odôvodnil tým,
že písomne oznámil odporcovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní a preto má nárok na náhradu mzdy
za obdobie od 17. 02. 2012 do 06. 09. 2014, tj. do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku č. k.
52Cpr/2/2012-210, ktorým bola určená neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru odporcu
s navrhovateľom.

K žiadosti odporcu, aby súd nepriznal navrhovateľovi náhradu mzdy vôbec, alebo náhradu mzdy
presahujúcu 12 mesiacov z dôvodu, že navrhovateľ nespĺňa zákonné podmienky na zamestnanie
u odporcu, poukázal na právoplatný rozsudok tunajšieho súdu v predmetnej veci zo 06. 08. 2014
z odôvodnenia z ktorého vyplýva, že súd neakceptoval námietky odporcu týkajúcich sa údajných

porušení pracovných povinností zo strany navrhovateľa, navrhovateľ sa nedopustil žiadneho konania
voči odporcovi, ktoré by zakladalo porušenie pracovnej disciplíny. Naopak bolo súdom ustálené, že
odporca si mal byť vedomý svojich povinností voči štátnym orgánom a tieto mal plniť. Skutočnosť,
že pracovný pomer navrhovateľa u odporcu skončil neplatne a aj skutočnosť, že neporušil žiadne
pracovné povinnosti voči odporcovi je nepochybná a nesporná. Zároveň uviedol, že rozhodnutiami

súdov v predmetnom konaní bol právoplatne zamietnutý vzájomný návrh odporcu na určenie, že nie
je možné od odporcu požadovať, aby navrhovateľa ďalej zamestnával. S poukazom na uvedené
považuje tvrdenia odporcu o nespĺňaní základných podmienok na zamestnanie na strane navrhovateľa
za absolútne účelové a tendenčné, neexistuje žiadny dôvod pre ktorú by nemala navrhovateľovi
prináležať náhrada mzdy. Taktiež poukázal nato, že právny názor, že v prípade aj keby nedošlo k

skočeniu pracovného pomeru okamžitým skončením by nemohol navrhovateľovi prideľovať prácu v
zmysle zmluvy a teda dosiahnutá mzda navrhovateľa by bola nulová, považuje za absolútne nesprávny
a nemajúci oporu v zákone. Poukázal na presnú zákonnú úpravu výpočtu na náhradu mzdy a v tomto
kontexte na irelevantnosť názoru odporcu. Priemerný mesačný zárobok zistený v rozhodným období
posledného štvrťroku 2011 je 373,74 Eur z ktorého je potrebné vychádzať v nároku na náhradu

mzdy a nie z tzv. nulovej mzdy uvádzanej odporcom. Ďalej nesúhlasil so žiadosťou odporcu, aby súd
v prípade, že sa nestotožní s názorom odporcu na nepriznanie mzdy vôbec, nepriznal navrhovateľovi
náhradu mzdy za obdobie presahujúce 12 mesiacov. Uviedol, že k zníženiu prípadne nepriznaniu
náhrady mzdy za obdobie nad 12 mesiacov môže súd pristúpiť v zmysle príslušnej judikatúry len ak po
zhodnotení všetkých okolností prípadu je možné dôvodiť, že zamestnanec sa zapojil alebo sa mohol

zapojiť a bez vážnych dôvodov sa nezapojil do práce u iného zamestnávateľa za podmienok v zásade
rovnocenných alebo dokonca výhodnejších než aké mal pri výkone práce podľa pracovnej zmluvy,
keby zamestnávateľ plnil svoju povinnosť prideľovať mu dohodnutú prácu. Uviedol, že navrhovateľ
sa po neplatnom skončení pracovného pomeru síce zapojil do práce u iných zamestnávateľov, avšak
nie za podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve s odporcom. Najdôležitejšia je tá skutočnosť,

že navrhovateľ sa nemohol zamestnať na trvalý pracovný pomer, pracoval len na základe dohôd ovykonaní pracovnej činnosti, čím sa zásadne zmenilo postavenie navrhovateľa ako zamestnanca so
všetkými právami a povinnosťami podľa Zákonníka práce vrátane získania možnosti prípadnej podpory
v nezamestnanosti na postavenie tzv. dohodára, čím sa jeho pracovné postavenie stalo neistým.

Navrhovateľ po neplatnom skončení pracovného pomeru nemal možnosť vykonávať a nevykonával
rovnaký druh práce ako bolo dohodnuté v pracovnej zmluve u odporcu, nemal možnosť vykonávať ani
rovnocennú prácu. Navrhovateľ pracoval na dohody, pričom vykonával prevažne pomocné, vedľajšie
práce ako prepisovanie údajov a dát, triedenie a spracovanie dokumentov, pomocné práce v tlačiarni,
manipulačné práce so zásielkami, operátor call centra a pod. Z predložených dokladov je pritom

evidentné, že navrhovateľ nedosahoval u iných zamestnávateľov za výkon práce na dohodu takú mzdu,
akú dosahoval, resp. akú by dosahoval u odporcu v prípade, žeby mu tento prideľovať prácu podľa
pracovnej zmluvy. Výška príjmu navrhovateľa bola dohodnutá od 2.80 Eur/hod/brutto do 3,50
Eur/hod/brutto čo nedosahuje ani výšku priemerného mesačného zárobku dosahovaného u odporcu
pred neplatným skončením pracovného pomeru. Navrhovateľ za dané obdobie nemal trvalý pracovný
pomer, nevykonával takú druh pracovnej činnosti ako bol dohodnutý v pracovnej zmluve, dosahoval nižší

príjem, než aký by dosahoval v pracovnej zmluve, nemal za dané obdobie výhodnejšie zamestnanie.
Navrhovateľ si týmto pracovným zapojením zabezpečil finančné prostriedky iba na účely uspokojovania
základných životných potrieb, keď po neplatnom skončení pracovného pomeru zo strany odporcu zostal
bez zamestnania, bez príjmu a bol nútený si náhle a rýchlo hľadať iný spôsob ako si zabezpečiť
živobytie. Zdôraznil, že práve v dôsledku konania odporcu sa navrhovateľ dostal na pokraj chudoby.

Navrhovateľ sa zapojil do pracovného pomeru za nevýhodnejších podmienok u odporcu, čo nemôže
viesť k záveru, že požadovaná mzda nemôže byť znížená alebo nepriznaná. Nebolo preukázané tiež
žiadne konanie navrhovateľa, ktoré by predstavovalo výkon jeho práva na náhradu mzdy, ktorý by bolo
v rozpore s dobrými mravmi. Dĺžku obdobia za ktoré navrhovateľ požaduje náhradu mzdy si svojim
nedôvodnými odvolaniami spôsobil sám odporca. Preto nie je daný žiadny dôvod na nepriznanie alebo

zníženie náhrady mzdy za obdobie presahujúce 12 mesiacov. Suma náhrady mzdy vo výške 11
441,68 Eur pozostáva zo sumy 373,74 Eur mesačne za 10 mesiacov a 12 dní roku 2012 (3 892,12 Eur),
za 12 mesiacov roku 2013 (4 484,88 Eur) a 8 mesiacov a 6 dní roku 2014 (3 064,68 Eur).
Zároveň žiadal priznať aj úroky z omeškania v zákonnej výške mesačne odo dňa nasledujúceho po dni
splatnosti mzdy podľa pracovnej zmluvy, ktorým je posledný deň mesiaca nasledujúceho po mesiaci,

za ktorý sa platí mzda až do zaplatenia.

Právny zástupca odporcu k nároku na náhradu mzdy uviedol, že žiada, aby ho súd nepriznal lebo
navrhovateľ nespĺňal zákonné podmienky na prácu u odporcu, preto by bol aj nárok na mzdu nedôvodný,
keďže tam nemohol pracovať. Uviedol, že navrhovateľ ako zamestnanec bezpečnostnej služby je

povinný predložiť príslušné doklady, ktoré preukazujú jeho bezúhonnosť a spoľahlivosť. Výkonom práce
bez predložených príslušných dokladov by porušoval zákon, tak navrhovateľ ako zamestnanec ako aj
odporca ako zamestnávateľ, začo by mu mohla byť uložená pokuta, resp. odňatie licencie. Uviedol,
že navrhovateľa opakovane vyzýval na predloženie príslušných dokladov, pričom zákonnú povinnosť
si navrhovateľ doposiaľ nesplnil. Opakovane uvádzal, že navrhovateľ ako zamestnanec nepreukázal,

že je spôsobilý na výkon práce podľa pracovnej zmluvy a teda schopný práce podľa osobitných
predpisov prácu vykonávať. Preto nemohlo dôjsť na strate jeho zárobku následkom nesplnenia
povinnosť zamestnávateľa prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy. Navrhovateľ sa po nadobudnutí
právoplatnosti rozsudku o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany odporcu
nedostavil na pracovisko, neprejavil záujem o zamestnanie a predovšetkým si nezabezpečil doklady

preukazujúce, že je schopný prácu podľa zákona o súkromnej bezpečnostnej službe vykonávať. Preto
mu nie je možné priznať náhradu mzdy. V prípade, že súd rozhodne o nároku na priznanie náhrady
mzdy, žiada, aby ho nepriznal nad obdobie 12 mesiacov. Pokiaľ ide o výšku priznania náhrady mzdy tak
za obdobie prvých troch mesiacov roku 2012 je správny mesačný zárobok navrhovateľa vo výške 373,74
Eur. Následne počnúc mesiacom apríl 2012 až jún 2012 je rozhodným obdobím jún až marec 2012,

preto je potrebné použiť pravdepodobný zárobok, pričom suma, ktorú by zrejme navrhovateľ dosiahol
by bola nulová. Zároveň uviedol, že namieta uplatnené úroky z omeškania, ktorý nárok nemá oporu v
zákone, nakoľko pracovno-právne predpisy neupravujú nárok na úrok z omeškania.

Z výplatnej pásky za mesiac 10/2011 vyplýva, že navrhovateľ odpracoval 19 dní a čerpal 2 dni

dovolenky za čo mu bola poskytnutá hrubá mzda vo výške 501,99 Eur.

Z výplatnej pásky za mesiac 11/2011 vyplýva, že navrhovateľ odpracoval 14 dní a čerpal 3 dni
dovolenky za čo mu bola poskytnutá hrubá mzda vo výške 213,70 Eur.Z výplatnej pásky za mesiac 12/2011 vyplýva, že navrhovateľ odpracoval 18 dní a 3 dni bol
práceneschopný a bola mu poskytnutá hrubá mzda vo výške 367,92 Eur.

Z potvrdení o výške príjmov od spoločnosti P. U. P., P.. D.. G.. vyplývajú, príjmy navrhovateľa za rok
2012, 2013, 2014.

Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak

s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd

rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť
náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť
mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi

vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.

Podľa § 134 ods. 1 a 2 Zákonníka práce priemerný zárobok na pracovnoprávne účely /ďalej
len "priemerný zárobok"/ zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu
v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.

Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný
zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
rozhodujúcom období používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 139 citovaného zákona priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok.

Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych
predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa
vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného
pracovnéhočasuzamestnanca.Priemernýmesačnýzároboksazaokrúhľujenanajbližšíeurocentnahor.

Podľa § 252i ods. 1 citovaného zákona sa týmto zákonom spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré
vznikli pre 1. januárom 2013.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, výšku úrokov z omeškania ustanovuje

vykonávací predpis.

Podľa§3Nariadeniač.87/1995Z.z.(účinnéhokudňuvznikuomeškania)ktorýmsavykonávajúniektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu.

S poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia súd sa nestotožnil s názorom odporcu, ktorým
žiadal navrhovateľovi náhradu mzdy za 12 mesiacov nepriznať vôbec z dôvodu, že navrhovateľ nespĺňa
požiadavky potrebné pre výkon práce v súkromnej bezpečnostnej službe, tj. u odporcu. Tieto tvrdenia

odporcu súd považuje vo vzťahu k nároku na náhradu mzdy za irelevantné, nakoľko tieto nároky
navrhovateľa vyplývajú priamo zo zákona a viažu sa na neplatnosť okamžitého skončenia pracovného
pomeru, ktoré dal odporca navrhovateľovi. Neplatnosť okamžitého skončenia bola určená právoplatným
rozhodnutím súdu. Preto nárok navrhovateľa na náhradu mzdy v súvislosti s neplatným skončeným
pracovného pomeru je čo do základu daný právoplatným rozhodnutím súdu o neplatnosti okamžitého

skončenia pracovného pomeru zo strany odporcu. Nárok na náhrada mzdy za obdobie 12 mesiacov
vyplýva zo zákona a súd ho v konaní nemôže žiadnym spôsobom obmedziť alebo nepriznať. Súd preto
priznal navrhovateľovi náhradu mzdy za 12 mesiacov tj. od 17. 02. 2012 do 17. 02. 2013 vo výške 4
484,88 Eur ( 12 x 373,74 Eur).Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru za dobu
presahujúcu 12 mesiacov súd konštatuje, že pri nepriznaní alebo znižovaní náhrady mzdy za predmetné

obdobie musí súd vziať do úvahy v zmysle ustálenej judikatúry, či sa zamestnanec po neplatnom
skončení pracovného pomeru zapojil do práce, aký príjem v nej dosiahol, poprípade z akých dôvodov
tak neurobil, či sa aktívne i sám podieľal na hľadaní si zamestnania, alebo či riadne spolupracoval s
príslušným Úradom práce. V prejednávanej veci je zrejmé, že navrhovateľ si po neplatnom skončení
pracovného pomeru aktívne hľadal prácu, zapojil sa do pracovného procesu, avšak nedosahoval čo do

ich výšky až také príjmy, aké by mohol dosiahnuť u odporcu, pričom tieto príjmy neboli celkom stabilné.

V posudzovanom období nad 12 mesiacov tj. v období od 18. 02. 2013 bol navrhovateľ zamestnaný
podľa potvrdení, ktoré predložil v konaní u zamestnávateľa P. U. P., P.. D.. G.. na základe uzatvorených
dohôd o vykonaní práce a pracovnej činnosti. Dosahoval tam nasledovné príjmy: za mesiac 4/2013
289,79 Eur, za mesiac 5/2013 356,47 Eur, 6/2013 267,23 Eur, 7/2013 454,53 Eur, 8/2013 453,86

Eur, 9/2013 331,16 Eur, 10/2013 476,43 Eur, 11/2013 444,39 Eur, 12/2012 335,79 Eur, 1/2014 370,43
Eur, 2/2014 317,19 Eur, 3/2014 251,48 Eur. Z uvedených potvrdení o príjmoch vyplýva skutočnosť,
že navrhovateľ nemal žiadny príjem v mesiacoch 2/2013 a 3/2013. V zmysle predmetných dohôd
vykonával práce ako prepisovanie údajov a dát, triedenie a spracovanie dokumentov a pod. Od 11.
04. 2014 sa navrhovateľ zamestnal na základe pracovnej zmluvy v riadnom pracovnom pomere ako

operátor na PC a jeho základná mesačná mzda bola vo výške 800,- Eur.

S poukazom na vyššie uvedené súd priznal navrhovateľovi aj náhradu mzdy za obdobie ďalších
12 mesiacov, tj. od 18. 02. 2013 do 18. 02. 2014 , pričom vychádzal z priemernej mesačnej mzdy
navrhovateľa 373,74 Eur zníženej o 50% mesačne, t.j. zo sumy 186,87 Eur mesačne brutto. Celkom

súd za uvedené obdobie priznal navrhovateľovi sumu náhrady mzdy vo výške 2 242,44 Eur.

Súd pri rozhodnutí o znížení náhrady mzdy o 50% za uvedené obdobie vzal do úvahy skutočnosť, že
navrhovateľ v uvedenom období dosiahol podľa potvrdení, ktoré predložil príjem z dohôd o vykonaní
práce v celkovej výške 4 097,27 Eur a teda si dokázal čiastočne zabezpečiť svoje základné životné

potreby sám. Priznanie náhrady mzdy za obdobie presahujúce 12 mesiacov už nemá sankčný charakter,
ale plní predovšetkým tzv. sociálnu funkciu. Preto súd vzal do úvahy aj primeranosť priznanej náhrady
mzdy voči potrebe navrhovateľa ohľadom zabezpečenia si základných životných potrieb. Preto súd
priznal náhradu mzdy za uvedené obdobie primerane zníženú o 50% mesačne, nakoľko túto sumu
vzhľadom na dosiahnuté príjmy navrhovateľa v predmetnom období považuje súd za primeranú tomu,

aké príjmy by mohol dosiahnuť u odporcu, keby ho riadne zamestnával a zároveň aj za primeranú
potrebe navrhovateľa na zabezpečenie si svojich životných potrieb, tj. na zabezpečenie svojho
sociálneho statusu.

Súd nevzhliadol žiadne dôvody pre úplné nepriznanie mzdy za uvedené obdobie presahujúce 12

mesiacov navrhovateľovi, tak ako to žiadal odporca. Samotná skutočnosť, že sa navrhovateľ len nečinne
nespoliehal, že mu bude odporcom vyplatená náhrada mzdy z neplatného skončenia pracovného
pomeru a že si aktívne našiel prácu a dosahoval príjem, nemôže byť ešte sama osebe splnením kritéria
pre nepriznanie náhrady mzdy za obdobie presahujúce 12 mesiacov vôbec. Tieto skutočnosti môže súd
iba zobrať do úvahy pri posudzovaní výšky primeranej náhrady mzdy, tak ako to urobil v tomto prípade

s poukazom na vyššie uvedené.

Užakoúplneirelevantnéposúdilvovzťahochknárokunavrhovateľananáhradumzdyztituluneplatného
skončenia pracovného pomeru tvrdenia odporcu, že navrhovateľ nakoľko nespĺňal kritéria pre výkon
súkromnej bezpečnostnej služby u neho nemohol pracovať a teda by dosiahol nulový príjem. V tejto

súvislosti súd uvádza, že tieto skutočnosti boli predmetom konania vo veci neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru a dôvodov tam odporcom uvedených.

Taktiež tvrdenie odporcu, že navrhovateľ po tom čo bolo právoplatné rozhodnutie súdu o určenie
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 25. 01. 2012 sa o prácu nezaujímal,

u odporcu sa nehlásil, do práce nenastúpil, nepredložil doklady, ktoré sú potrebné a preto by mu
nemohol prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy, nie sú vo vzťahu k nároku na náhradu mzdy z
neplatného skončenia pracovného pomeru relevantné. Predovšetkým súd uvádza, že zamestnanec
takúto povinnosť nemá, vyzvať na nástup do práce po tom čo zamestnávateľ neplatne skončí pracovnýpomer so zamestnancom je povinnosťou zamestnávateľa. Navyše navrhovateľ si uplatňuje nárok na
náhradu mzdy do právoplatnosti rozhodnutia o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru,
tj. do 06. 09. 2014 a nie za čas po ňom, kedy by prichádzal do úvahy nárok na náhradu mzdy z dôvodu

prekážok v práci a to či už na strane zamestnanca alebo zamestnávateľa.

Súdpriurčovanívýškynáhradymzdyvychádzalzpriemernéhozárobkunavrhovateľazistenéhozomzdy
za rozhodné obdobie, ktorým je v prejednávanej veci štvrtý štvrťrok 2011, teda zo mzdy navrhovateľa
za mesiace október, november a december 2011.

Hrubá mzda navrhovateľa bola v mesiaci 10/2011 vo výške 501,99 Eur a navrhovateľ odpracoval 192
hodín. Z uvedenej hrubej mzdy suma 37,35 Eur predstavuje náhradu mzdy za dovolenku. Hrubá mzda
navrhovateľabolavmesiaci11/2011vovýške213,70Euranavrhovateľodpracoval72hodín.Zuvedenej
hrubej mzdy suma 56,02 Eur predstavuje náhradu mzdy za dovolenku. Hrubá mzda navrhovateľa bola
v mesiaci 12/2011 vo výške 367,92 Eur a navrhovateľ odpracoval 168 hodín. V rozhodnom období teda

mzda navrhovateľa za odpracovaných 432 hodín predstavovala bez náhrad sumu vo výške 990,24
Eur. Priemerný hodinový zárobok navrhovateľa bol teda v sume 2,2922 Eur (990,24 Eur : 432 hodín).
Nakoľko bol týždenný pracovný čas navrhovateľa v pracovnej zmluve dohodnutý v trvaní 37,5 hodín,
na jeden mesiac pripadá priemerný počet hodín 163,05 hodín/mesiac. Priemerný mesačný zárobok
navrhovateľa potom predstavuje sumu vo výške 373,74 Eur (163,05 Eur x 2,2922 Eur).

Takto zistený priemerný mesačný zárobok vo výške 373,74 Eur brutto súd v zmysle ustálenej súdnej
praxe používal za celé obdobie, za ktoré si uplatnil navrhovateľ nárok na náhradu mzdy titulom
neplatného skončenia pracovného pomeru.

Na základe vyššie uvedeného súd priznal navrhovateľovi nárok na náhradu mzdy v celkovej výške 6
727,32 Eur brutto, pričom uvedená suma pozostáva z priznanej náhrady mzdy za obdobie 12 mesiacov
tj. od 17. 02. 2012 do 17. 02. 2013 v sume 4 484,88 Eur (12 x 373,74 Eur) a za obdobie za ďalších
12 mesiacov, tj. za obdobie od 18. 02. 2013 do 18. 02. 2014 v sume 2 242,44 Eur (12 x 186,87 Eur).
Súd je toho názoru, že takto primerane znížená a priznaná náhrada mzdy z neplatného skončenia

pracovného pomeru za obdobie od 18. 02. 2013 do 18.02.2014vo výške 2 242,44 Eur brutto si plní
svoju sociálnu funkciu a zároveň zodpovedá zásadám poskytovania ochrany proti bezpráviu a naplnenie
všeobecných právnych zásad podľa ktorých každý je povinný znášať dôsledky svojho protiprávneho
konania a nikto nemôže mať prospech z vlastnej nepoctivosti a neumožňuje tak zamestnávateľovi,
aby sa mu vyplatilo konať vo vzťahu k zamestnancovi protiprávne. Preto odporca, ktorý v rozpore so

zákonom tj. neplatne okamžite skončil pracovný pomer s navrhovateľom je povinný znášať dôsledky
tohto svojho protiprávneho konania.

Vo zvyšnej časti nárok navrhovateľa na náhradu mzdy zamietol, nakoľko navrhovateľ v tomto období
dosiahol primeraný príjem a od apríla 2014 sa zamestnal na základe pracovnej zmluvy v riadnom

pracovnom pomere na pracovnej pozícií operátor na PC, kde výška jeho príjmov dosahovala sumu
800,- Eur mesačne a od 01. 07. 2014 sumu 950,- Eur mesačne. Preto bolo podľa názoru súdu splnené
výnimočné kritérium pre nepriznanie náhrady mzdy, nakoľko navrhovateľ v tomto období dosahoval
výhodnejšie príjmy, ako by mu súd priznal z titulu náhrady mzdy a zároveň pracoval na zodpovedajúcej
pracovnej pozícii vzhľadom na prácu, ktorú by vykonával u odporcu.

Navrhovateľ si popri istine uplatnil aj úroky z omeškania, ktoré mu súd priznal v zákonnej výške platnej
odo dňa nasledujúceho od splatnosti jednotlivých čiastok náhrad mzdy t.j. odo dňa vzniku omeškania,
tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Na námietku odporcu, že v súvislosti s nárokom na náhradu mzdy podľa Zákonníka práce nie je možné
priznať úroky z omeškania, súd uvádza, že tento názor odporcu neobstojí a je nesprávny, pričom
poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu č. k. 5 NCdo/8/2012, s ktorým sa tunajší súd v celom
rozsahu stotožňuje. Pre náhradu mzdy je stanovená mesačná splatnosť rovnako ako u mzdy, súd
preto splatnosť nároku na náhradu mzdy neurčuje, nakoľko splatnosť vyplýva zo zákona a mzda

alebo náhrada mzdy je splatná pozadu za mesačné obdobie a to najneskôr do konca nasledujúceho
kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak (§ 129
ods. 1 Zákonníka práce). Nevyplatenie náhrady mzdy v lehote splatnosti má za následok omeškanie
s možnosťou požadovať úroky z omeškania vo výške ustanovenej pre občiansko-právne vzťahy. Priomeškaní s náhradou mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru je preto výška úrokov z
omeškania určená nariadením vlády č. 87/1995 Z.z..

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 O.s.p. Navrhovateľ mal vo veci čiastočný
úspech, ale aj napriek tomu mu súd voči odporcovi priznal plnú náhradu trov konania, nakoľko
rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu. Navrhovateľovi náleží plná náhrada trov konania,
ktoré pozostávajú z:

a) Trovy právneho zastúpenia právnej zástupkyne navrhovateľa, ktoré podľa Vyhlášky MS SR č.
655/2004 Z. z. pozostávajú zo:
ROK 2012
1/ Dva úkony právnej služby pri hodnote úkonu 78,25 Eur (bez DPH) (§ 11 ods. 1 a § 13 ods. 3 vyhlášky):
- prevzatie a príprava zastúpenia 13. 03. 2012 (§ 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky),
- písomné podanie na súd vo veci samej 14. 03. 2012 (§ 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky),

2/ Jeden úkon právnej služby pri hodnote úkonu 16,06 Eur (bez DPH) - 1 odmeny vychádzajúc z hodnoty
veci 154,70 Eur (§ 10 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 1 písm. a) a § 13 ods. 3 vyhlášky):
- účasť na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci dňa 09. 05. 2012 (§ 13a ods. 4
vyhlášky),

3/ Jeden úkon právnej služby pri hodnote úkonu 70,31 Eur (bez DPH) vychádzajúc z hodnoty veci 528,44
Eur (§ 10 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 1 písm. a) a § 13 ods. 3 vyhlášky):
- účasť na pojednávaní dňa 22. 06. 2012 (§ 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky),

4/ Jeden úkon právnej služby pri hodnote úkonu 130,77 Eur (bez DPH) vychádzajúc z hodnoty veci 2
770,88 Eur (§ 10 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 1 písm. a) a § 13 ods. 3 vyhlášky):
- účasť na pojednávaní 05. 12. 2012 (§ 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky)

5/ Režijný paušál - 5 x 7,63 Eur t. j. spolu 38,15 Eur.

Trovy právneho zastúpenia, t.j. 373,64 Eur (úkony právnej služby) + 38,15 Eur (režijný paušál),
predstavujú spolu 411,79 Eur.

ROK 2013

1/ Dva úkony právnej služby pri hodnote úkonu 151,15 Eur (bez DPH) vychádzajúc z hodnoty veci 3
518,36 Eur (§ 10 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 1 písm. a) a § 13 ods. 3 vyhlášky):
- účasť na pojednávaní dňa 15. 02. 2013 (§ 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky),
- účasť na pojednávaní dňa 27. 02. 2013 (§ 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky)

2/ Jeden úkon právnej služby pri hodnote úkonu 80,56 Eur (bez DPH) - 1 odmeny vychádzajúc z hodnoty
veci 3 892,10 Eur (§ 10 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 1 písm. a) a § 13 ods. 3 vyhlášky):
- účasť na pojednávaní, na ktorom došlo iba k vyhláseniu rozhodnutia dňa 20. 03. 2013 (§ 13a ods.
4 vyhlášky),

3/ Jeden úkon právnej služby pri hodnote úkonu 171,07 Eur (bez DPH) vychádzajúc z hodnoty veci 4
265,84 Eur (§ 10 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 1 písm. a) a § 13 ods. 3 vyhlášky):
- písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej - vyjadrenie navrhovateľa k odvolaniu odporcu dňa
24. 04. 2013 (§ 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky),

4/ Režijný paušál - 4 x 7,81 Eur t. j. spolu 31,24 Eur.

Trovy právneho zastúpenia, t.j. 553,93 Eur (úkony právnej služby) + 31,24 Eur (režijný paušál),
predstavujú spolu 585,17 Eur.

ROK 2014
1/ Tri úkony právnej služby pri hodnote úkonu 237,34 Eur (bez DPH) vychádzajúc z hodnoty veci 6
727,32 Eur (§ 10 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 3 vyhlášky):
- účasť na pojednávaní dňa 07. 03. 2014 (§ 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky),- vyjadrenie navrhovateľa k vyjadreniu odporcu dňa 19. 05. 2014 (§ 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky),
- účasť na pojednávaní dňa 23. 05. 2014 (§ 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky)

2/ Jeden úkon právnej služby pri hodnote úkonu 59,34 Eur (bez DPH) - 1 odmeny vychádzajúc z hodnoty
veci 6 727,32 Eur (§ 10 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 3 vyhlášky):
- účasť na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci dňa 25. 06. 2014 (§ 13a ods.
4 vyhlášky),

3/ Jeden úkon právnej služby pri hodnote úkonu 118,67 Eur (bez DPH) - 1 odmeny vychádzajúc z
hodnoty veci 6 727,32 Eur (§ 10 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 3 vyhlášky):
- účasť na pojednávaní, na ktorom došlo iba k vyhláseniu rozhodnutia dňa 06. 08. 2014 (§ 13a ods.
4 vyhlášky),

4/ Režijný paušál - 5 x 8,04 Eur t. j. spolu 40,20 Eur.

Trovy právneho zastúpenia, t.j. 890,03 Eur (úkony právnej služby) + 40,20 Eur (režijný paušál),
predstavujú spolu 930,23 Eur.

ROK 2016

1/ Dva úkony právnej služby pri hodnote úkonu 237,34 Eur (bez DPH) vychádzajúc z hodnoty veci 6
727,32 Eur (§ 10 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 3 vyhlášky):
- vyjadrenie navrhovateľa a úprava petitu dňa 23. 05. 2016 (§ 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky),
- účasť na pojednávaní dňa 22. 06. 2016 (§ 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky)

2/ Režijný paušál - 2 x 8,58 Eur t. j. spolu 17,16 Eur.

Trovy právneho zastúpenia, t.j. 474,68 Eur (úkony právnej služby) + 17,16 Eur (režijný paušál),
predstavujú spolu 491,84 Eur.

Spolu za roky 2012 až 2016 predstavujú trovy právneho zastúpenia spolu: tarifná odmena za úkony
právnejslužby2292,34Eur+režijnýpaušál126,75Eur,spolu2419,09Eur,alenakoľkoprávnyzástupca
navrhovateľa je platcom DPH, zvyšuje sa odmena právneho zástupcu navrhovateľa o DPH 20 % na
sumu vo výške 2 902,91 Eur.

b) Iné trovy konania - súdny poplatok 503,- Eur.

Navrhovateľ bol oslobodený od súdneho poplatku na základe § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 71/1992 Z.
z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Neúspešný
odporca je ale povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 503,- Eur na základe § 2 ods. 2 citovaného

zákona.

Súd navrhovateľovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia podľa ich vyčíslenia jeho právnym
zástupcom zo dňa 26. 06. 2016. Súd trovy upravil tak, že hodnotu úkonu právnej služby určil v zmysle
vyhlášky tak, že v časti konania o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, kde nie je možné

vyčísliť hodnotu veci, postupoval podľa § 11 ods. 1 vyhlášky a v časti konania o zaplatenie náhrady mzdy
hodnotu úkonu právnej služby vypočítal podľa hodnoty navrhovateľovi priznaného plnenia v zmysle §
10 ods. 1 vyhlášky.

Súd pritom zohľadnil, že jednotlivé mesačné náhrady mzdy sa stávali splatnými postupne v priebehu

konania, preto pri určovaní tarifnej hodnoty veci vychádzal pri každom úkone z úhrnnej sumy aktuálne
splatných náhrad mzdy. Pri úkonoch vykonaných skôr než sa stala splatná prvá náhrada mzdy, t.j. pred
30. 04. 2012, súd určil odmenu aj v časti náhrady mzdy za tieto úkony podľa § 11 ods. 1 vyhlášky,
nakoľko pri týchto úkonoch nebolo možné vyčísliť hodnotu veci v časti náhrady mzdy.

Keďže išlo o spojenie dvoch konaní, súd základnú sadzbu tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty
veci s najvyššou hodnotou zvýšil o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila
vo veci s nižšou hodnotou.O povinnosti odporcu zaplatiť štátu, na účet Okresného súdu Bratislava II, v Bratislave, súdny poplatok
503,- Eur (99,50 Eur za návrh na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a 403,50 Eur z
návrhu na náhradu mzdy titulom neplatného skončenia pracovného pomeru), bolo rozhodnuté podľa § 2

ods. 2, § 4 ods. 2 písm. d), § 5 ods. 1 písm. e) a § 18 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
a poplatku za výpis z registra trestov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, v lehote 15 dní, odo dňa jeho doručenia, na tunajšom
súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.