Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 14, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/29/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113228390
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Pogranová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4113228390.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a sudcov JUDr.

Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., vo veci v právnej veci navrhovateľky: P. V.,
nar. XX.XX.XXXX, B. XX, L., právne zastúpená: Mgr. Martinom Hurtajom, advokátom so sídlom v Nitre,
Štefánikova 15 proti osobe, ktorej otcovstvo má byť určené: Ing. G. G., nar. XX.X.XXXX, S. 8, L., právne
zastúpený: JUDr. Ivetou Lenčéšovou, advokátkou so sídlom v Nitre, Farská 28 a dieťaťu: mal. L. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny, SPODaSK, Nitra, Štefánikova tr. 88, o určenie otcovstva, o úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu a o výžive maloletého dieťaťa, o odvolaní otca proti rozsudku

OkresnéhosúduNitrač.k.19C/243/2013-719zodňa06.marca2017vspojenísopravnýmuznesenímč.
k.19C/243/2013-733zodňa03.mája2017vnapadnutýchčastiachurčeniavýživného,určeniazročného
výživného, jeho splácania a v časti náhrady trov konania účastníkov a štátu, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v napadnutých častiach
týkajúcich sa určenia vyživovacej povinnosti otca, určenia zročného výživného a jeho splácania a v časti
výroku o náhrade trov konania účastníkov a štátu p o t v r d z u j e .

Ž i a d e n z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že Ing. G. G., nar. XX.X.XXXX je otcom maloletej
L. V., nar. XX.X.XXXX z matky P. V., nar. XX.X.XXXX. Súd zveril maloletú L. V., nar. XX.X.XXXX do
osobnej starostlivosti matke, ktorá bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otca
dieťaťa súd zaviazal prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 180 eur mesačne, ktorú sumu je
povinný zasielať vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky počnúc dňom 26.8.2013. Zročné
výživné za čas od 26.8.2013 do 28.2.2017 určil v sume 5.994,86 eur, ktorú sumu súd povolil otcovi
splácaťvmesačnýchsplátkachpo180eur,spolusbežnýmvýživnýmpodstratouvýhodysplátok,počnúc

mesiacomnasledujúcimpoprávoplatnostitohtorozsudku.Rozhodol,žeotecdieťaťajeoprávnenýstýkať
sa s maloletou L. V., nar. XX.X.XXXX každý párny týždeň v mesiaci a to v sobotu v čase od 15.00 do
17.00 hodiny za prítomnosti matky, v byte matky na adrese B. XXX/XX, L.. Súd zaviazal Ing. G. G.
zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 316 eur a to do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku a zaplatiť náhradu trov konania pozostavujúcu zo znalečného vyplateného z rozpočtových
prostriedkov súdu vo výške 68,46 eur na účet Okresného súdu Nitra a to do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 84, 94 ods.1, ods.2, 62

ods. 1, 2,3, 4, 5, § 75 ods. 1, § 76 ods.1 Zákona o rodine, § 53, § 54 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný
mimosporový poriadok (ďalej len CMP). V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že matka sa návrhom
zo dňa 26.8.2013 domáhala, aby súd určil, že Ing. Pavol Peťko je biologickým otcom maloletej L. V., nar.
XX.X.XXXX a aby zároveň upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a výživuk maloletému dieťaťu. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že
dňa 21.2.2012 sa matke narodila L. V., ku ktorej nebolo určené otcovstvo súhlasným vyhlásením rodičov.
Matka je slobodná a za otca maloletej L. označila W.. G. G., nakoľko podľa nej sa v čase rozhodnom pre

splodenie maloletého dieťaťa intímne stýkala len s ním, ochranné pomôcky nepoužívali a prvý krát sa
intímne stýkali dňa 1.6.2011 a z vyjadrenia Ing. G. G. vyplynulo, že naposledy to bolo dňa 29.6.2011. Ing.
G. G. nepopieral, že sa s matkou maloletej intímne stýkali v čase rozhodnom pre splodenie maloletej
Niny, nemal však istotu, či je jej otcom, nakoľko nevylučoval možnosť, že sa stýkala aj s inými mužmi.
Zo znaleckého posudku RNDr.R. V. PhD. vyplynulo, že pravdepodobnosť otcovstva G. G. voči maloletej

L. V., vypočítaná na základe údajov z vyšetrenia 14 STR polymorfizmov súpravy Identifiler vynechaním
polymorfizmuFGA,vktoromnastalamutácia,máčíselnúhodnotu99,99999%pričompravdepodobnosť,
že označený muž by bol vykonaným vyšetrením vylúčený z otcovstva, ak by nebol otcom dieťaťa je
99,99999%. Takýto výsledok značí, že na základe vykonaného dokazovania metódou analýzy DNA
zúčastnených osôb, vychádzajúc zo súčasného stavu poznatkov v odbore genetiky, treba pokladať
otcovstvo Ing. G. G., nar. XX.X.XXXX voči maloletej L. V., nar. XX.XX.XXXX za prakticky dokázané s

veľmi vysokou pravdepodobnosťou. Na základe týchto skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru,
že otcom maloletej L. je W.. G. G.. Súd prvej inštancie s poukazom na vykonané dokazovanie zveril
maloletú L. do osobnej starostlivosti matke, ktorá bude výlučne maloleté dieťa zastupovať a spravovať
jeho majetok, nakoľko otec dieťaťa doposiaľ nemá vytvorený vzťah k maloletému dieťaťu a pri určovaní
výživného vychádzal zo zárobkových schopností a možností oboch rodičov, ako aj z potrieb maloletého

dieťaťa. Ďalej uviedol, že matka bola od narodenia maloletého dieťaťa na rodičovskej dovolenke a
výživného sa domáhala po úprave petitu návrhu odo dňa 26.8.2013, pričom v roku 2013 poberala od
augusta 2013 do decembra 2013 rodičovský príspevok vo výške 199,60 eur, rodinné prídavky na dieťa
vo výške 23,10 eur a v mesiaci december získala z prenájmu bytu sumu 489,54 eur, ako vyplýva z jej
Daňového priznania za rok 2013. Mesačne teda mala príjem vo výške 263,50 eur. Výdavky mesačne

mala nasledovné: za nájom platila 153 eur, za plyn 5 eur, za elektrinu 26 eur, za internet 12,99 eur,
za poistku auta vynaložila v januári 105 eur, za smetné ročne 46 eur, daň z nehnuteľnosti zaplatila za
rok 44,70 eur, za sky link ročne 19,20 eur, mesačné výdavky teda mala vo výške 214,90 eur a výdavky
spojené s maloletým dieťaťom mesačne mala: 80 eur na stravu, 60 eur na plienky, oblečenie, hračky a
pomôcky vyčíslila na 80 eur a na lieky 20 eur, teda výdavky mesačne na dieťa vyčíslila na 240 eur, čo

spolu s výdavkami na bývanie predstavuje sumu 454,90 eur. V roku 2014 mala príjem z prenájmu bytu
za celý rok vo výške 808,34 eur (mesačne 67,36), rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur mesačne,
rodinné prídavky vo výške 23,52 eur, teda mesačne mala príjem vo výške 294,08 eur. Výdavky mala
na nájom mesačne vo výške 160 eur, na plyn 5 eur, za elektrinu 26 eur a od mája do decembra 23,21
eur, za sky link ročne 19,20 eur, smetné ročne 46 eur, za RTVS ročne 58,53 eur, daň z nehnuteľnosti

ročne 44,70 eur, poistka za auto 95 eur, poistenie domácnosti 42,97 eur, čo spolu predstavuje mesačné
výdavky vo výške 214,67 eur a výdavky spojené s maloletým dieťaťom mesačne mala: strava dieťaťa
50 eur, plienky 40 eur, oblečenie, hračky a pomôcky 80 eur, na lieky 30 eur, za jasle ročne 140 eur (júl
a august á 70 eur), za škôlku ročne 200 eur (september až december á 50 eur), strava v škôlke za
4 mesiace vo výške 85 eur a príspevok na pomôcky ročne 50 eur, čo mesačne predstavuje výdavky

spojené s dieťaťom vo výške 282,12 eur a celkové mesačné výdavky vo výške 496,79 eur. V roku 2015
mala príjem od januára do marca mesačne rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur, prídavky na dieťa
mesačne vo výške 23,52 eur, od júla do decembra mesačný príjem z brigády vo výške 92,88 eur, príjem z
prenájmu bytu mesačne vo výške 160,97 eur (1931,61 eur za rok) a od júla jej prispieval Ing. G. na výživu
dieťaťa sumou 80 eur mesačne. Príjem do júla 2015 mala vo výške 480,57 eur a od júla do decembra vo

výške 560,57 eur a výdavky mala mesačne: 160 eur na nájom, 5 eur na plyn, 23,21 eur na elektrinu, 1,60
eur na sky link (19,20 eur ročne), daň z prenájmu 19,70 eur (236,35 ročne), 3,83 eur na smetné (46 eur
ročne), na RTVS 4,88 eur (58,50 eur ročne), 2,80 eur daň z nehnuteľnosti (33,60 eur ročne), 12,90 eur
na internet, 6,27 eur poistenie auta (75,24 eur ročne) a 3,58 eur poistenie domácnosti (42,97 eur ročne),
čo spolu predstavuje výdavky vo výške 243,77 eur a výdavky na maloleté dieťa predstavovali 100 eur

mesačne na stravu, od apríla platila mesačne poistenie dieťaťu vo výške 18,77 eur, čo v prepočte na 12
mesiacov predstavuje mesačne sumu 14,07 eur, oblečenie, hračky a pomôcky 80 eur, lieky a okuliare
30 eur, škôlka 14 eur, strava v škôlke 20,89 eur (250,73 eur ročne) a príspevok do združenia 4,58 eur
(55 eur ročne), čo spolu predstavuje mesačné výdavky na dieťa vo výške 263,54 eur a celkové mesačné
výdavky vo výške 507,31 eur. V roku 2016 mala mesačný príjem pozostávajúci z rodinných prídavkov na

dieťa vo výške 23,52 eur, z brigády mesačne vo výške 76,18 eur, z prenájmu bytu 160 eur, z výživného
80 eur, teda spolu mala mesačne príjem vo výške 339,70 eur a výdavky mala mesačne na nájom 116
eur, na elektrinu za prvé tri mesiace mesačne 21,06 eur a od apríla do konca roka mesačne vo výške
17 eur, čo v priemere mesačne predstavuje sumu 18,02 eur, za sky link 1,60 eur (19,20 eur ročne),daň z prenájmu 19,70 eur (236,40 ročne), na smetné 3,83 eur (46 eur ročne), na RTVS 4,88 eur (58,50
eur ročne), daň z nehnuteľnosti 2,80 eur (33,60 eur ročne), na internet 9,99 eur, poistka za auto 6,27
eur (75,24 eur ročne), poistenie domácnosti 3,58 eur (42,97 eur ročne), čo spolu predstavuje výdavky

vo výške 186,67 eur a výdavky spojené s dieťaťom predstavovali mesačne: poistka dieťaťa 24,90 eur,
strava 100 eur, oblečenie, hračky a pomôcky 80 eur, lieky a okuliare 30 eur, škôlka 14 eur, strava v
škôlke 17,28 eur, poplatok do združenia 4,58 eur (55 eur ročne), krúžky gymnastiky a plávania 16,33 eur
(196 eur ročne), čo spolu predstavovalo výdavky vo výške 287,09 eur a celkové výdavky navrhovateľky
boli vo výške 473,76 eur. V roku 2017 mala matka príjem z dosiahnutého zárobku mesačne vo výške

210 eur, z prenájmu bytu mesačne vo výške 180 eur, z rodinných prídavkov 23,52 eur, z výživného
80 eur, čo spolu predstavuje sumu 493,52 a výdavky má totožné ako v predchádzajúcom roku. Matka
maloletej v roku 2012 predala pozemok za sumu 130 000 eur, pričom v roku 2012 jej kupujúci vyplatili
zálohu vo výške 20 000 eur, ktorú vrátila rodičom, pretože jej požičali 33 000 eur na kúpu pozemku a v
marci 2013 jej bola doplatená časť kúpnej ceny za pozemok vo výške 80 000 eur. V marci 2013 zakúpila
byt na B. ulice za 70 000 eur, teda zo sumy 80 000 eur jej zostala suma 10 000 eur, následne jej bol

doplatený zvyšok kúpnej ceny za pozemok vo výške 30 000 eur (v roku 2012 - časť kúpnej ceny 20
000 eur, ktoré boli vrátené rodičom, rok 2013 - zvyšok kúpnej ceny 110 000 eur - 80 000 + 30 000) a
sumu 40 000 eur použila na rekonštrukciu bytu na B. ulici, v ktorom býva, pričom zdokladovať vedela
sumu 34 000 eur a tiež čerpala peniaze na bežný život s dieťaťom. V marci 2014 predala byt na S. ulici
za 41 000 eur, z tejto sumy vrátila rodičom sumu 12 000 eur, kamarátke I. Q. sumu 15 000 eur, ktoré

jej požičala na živobytie, ale keďže predala byt, peniaze jej vrátila. Matka vedela zdokladovať sumu
34000 eur na rekonštrukciu bytu a sumu 6000 eur mohla spotrebovať, nakoľko jej výdavky presahovali
jej príjmy v období rokov 2013 až 2017. Rovnako mohla spotrebovať finančné prostriedky, ktoré jej ostali
po predaji bytu v hodnote 41000 eur a vrátení pôžičky rodičom vo výške 12000 a priateľke I. Q. vo výške
15000 eur, keď si musela zrekonštruovaný byt zariadiť. K 31.12.2016 mala na účte sumu 106,59 eur.

Ing. G. G., otec maloletej v roku 2013 dosahoval priemerný mesačný zárobok vo výške 1515,45 eur, v
roku 2014 vo výške 1687,45 eur, v roku 2015 vo výške 1838,40 eur, v roku 2016 vo výške 1956,56 eur,
v roku 2017 v januári vo výške 1501,58. Rozsudkom OS Nitra č. k. 24P/456/2009 zo dňa 25.3.2010,
právoplatným dňa 6.4.2010 bola Ing. G. G. zvýšená jeho vyživovacia povinnosť voči v tom čase mal. G.
G., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 1800,-Sk na sumu 200 eur počnúc dňom 1.11.2009, ktoré výživné platí

v uvedenej výške doteraz a vyživovaciu povinnosť voči maloletej Nine si začal plniť v mesiaci júl 2015,
kedy začal prispievať na jej výživu sumou 80 eur mesačne. V konaní bolo preukázané, že otec maloletej
býva v spoločnej domácnosti (v jeho byte) so svojou priateľkou S. E., ktorá dosahuje príjem cca 523
eur mesačne v čistom, ako aj s jej dcérou, pričom p. E. má ešte jednu dcéru, ku ktorej má vyživovaciu
povinnosť a ktorá obýva so svojím priateľom a kamarátkou byt patriaci p. E., ktorá platí za uvedený

byt sumu 230 eur mesačne a dcére prispieva sumou 80 eur mesačne. Z výpovede otca maloletej na
pojednávaní vyplynulo, že jeho priateľka mu neprispievala na domácnosť a stravu žiadnou sumou, býva
s ním od februára 2015, pričom až na pojednávaní dňa 27.2.2017 uviedol, že prispieva len malou sumou
na stravu. Z jeho výpovede vyplynulo, že zabezpečuje stravu pre svoju priateľku, aj pre jej dcéru, sumou
400 eur mesačne a na pojednávaní dňa 27.2.2017 uviedol, že sumou 300 eur mesačne, pričom všetky

výdavky spojené s užívaním bytu platí on. Jedná sa o mesačné výdavky na: nájomné vo výške 48,08
eur, elektrinu vo výške 23 eur, plyn 33 eur, internet 22,80 eur, mobil 43,89 eur, benzín 300 eur, výživné
na G. platí 200 eur, na L. 80 eur, permanentku na speening 30 eur, vitamíny 15 eur, tričká 8,33 eur
(ročne 2 ks spolu za 100 eur), tenisky v prepočte 5,80 eur (stoja 140 eur, vydržia mu dva roky), kupuje
si tiež termoprádlo, nakoľko chodí po stavbách a jeho výdavky tak mesačne predstavujú sumu cca 1150

eur. Uviedol, že spláca pôžičku svojej sestre, ktorá mu zapožičala v novembri 2012 sumu 4678,34 eur
na výmenu kotla, o zakúpení ktorého doklad nemá, v marci 2013 sumu 1965,56 eur na opravu auta,
ktorú sumu zdokladovať nevedel a rovnako mu mala požičať v septembri 2014 sumu 7500 eur, ako
zálohu na práce spojené s rekonštrukciou bytu, v novembri sumu 4000 eur na nákup materiálu a naviac
práce a v apríli 2015 sumu 2206,51 eur na zariadenie bytu po rekonštrukcii. Matka maloletej v konaní

preukázala, že jej výdavky v rokoch 2013 až 2017 prevyšovali jej príjmy. Výdavky spojené s užívaním
bytu riadne zdokladovala a čo sa týka výdavkov na maloleté dieťa, súd považoval za oprávnené výdavky,
tak ako boli vyčíslené výdavky zo strany matky maloletej na stravu dieťaťa, na jeho poistenie, výdavky
súvisiace s návštevou škôlky, s krúžkami, s liekmi v priemere vo výške 230 eur mesačne, a výdavky
na oblečenie, hračky a bližšie nešpecifikované pomôcky mesačne vo výške 80 eur súd považoval za

neprimerane vysoké, pričom tieto výdavky súd považoval za primerané mesačne vo výške 30 eur. Na
námietku právnej zástupkyne otca, že matka maloletej bola schopná mesačne minúť sumu 4000 eur
súd neprihliadal, nakoľko matka maloletej preukázala, že z kúpnej ceny za predaj pozemku jej ostala
suma 6000 eur a z kúpnej ceny za predaj bytu na S. ulici jej ostala suma 14000 eur, čo spolu predstavujesumu 20000 a v priebehu rokov 2012 (od narodenia dieťaťa) až 2016, vzhľadom na výdavky prevyšujúce
príjmy matky maloletej, mohla takúto sumu spotrebovať na živobytie, nakoľko v prepočte na 5 rokov
uvedená suma predstavuje 333,33 eur mesačne. Čo sa týka výdavkov otca maloletej, jeho pôžičky od

sestry sú spochybnené, nakoľko sám potvrdil, že si na svojom podúčte sporil mesačne sumu 200 eur,
peniaze, ktoré si mal takto od svojej sestry požičať, v skutočnosti mal nasporené, peniaze od sestry vložil
na podúčet a svoje peniaze v rovnakej výške z podúčtu vybral a vložil si ich na svoj riadny účet. Uvedené
bolo preukázané výpismi z účtov, túto skutočnosť aj sám potvrdil, robil to len z dôvodu, aby na účte mal
hotovosť, teda otec maloletej na svojom podúčte disponoval s finančnou hotovosťou, akú si od sestry

„požičiaval“ a preto mohol použiť svoje vlastné finančné prostriedky a nemusel si pôžičky od sestry brať.
Na jeho tvrdenia ohľadne splácania pôžičiek potom súd neprihliadal. Súd považoval za neprimerane
vysoké jeho výdavky spojené s nákupom benzínu, keď do miesta výkonu práce určite nechodieva z
L. sám, ale by sa mohol na pohonné hmoty skladať s osobami, ktoré by prípadne vozil. Rovnako súd
prihliadal na skutočnosť, že otec maloletej zabezpečuje výdavky na bývanie aj stravu pre svoju priateľku
a jej dcéru, ktoré s ním bývajú v jeho byte v spoločnej domácnosti, pričom jeho priateľka je sama

zárobkovo činná a otec maloletej berie ohľad na to, že priateľka zo svojho príjmu pokrýva výdavky na
bývanie stravu pre svoju druhú dcéru, pričom na maloletú L., ktorej je biologickým otcom, bol ochotný
prispievaťlensumou100euraviacjeprenehoneakceptovateľné.Otecmalzato,žemaloletáL.nemôže
mesačne spotrebovať na stravu viac ako 60 eur, hoci na stravu pre seba, priateľku a jej dcéru vynakladá
sám podľa jeho tvrdenia, mesačne sumu od 300 do 400 eur, neberie pritom do úvahy, čo musí obsahovať

strava maloletého dieťaťa (ovocie, zeleninu, doplnky výživy, kvalitné potraviny) pre zabezpečenie jeho
zdravia a rastu. S poukazom na takto vykonané dokazovanie súd považoval za primerané výživné vo
výške 180 eur mesačne, keď vychádzal z celkových mesačných výdavkov na maloleté dieťa mesačne vo
výške 230 eur a bral do úvahy, že potreby maloletého dieťaťa sú čiastočne kryté rodinnými prídavkami,
ktoré matka maloletej poberá vo výške 23,52 eur a určitou sumou sa na potrebách maloletej L. bude

podieľať aj matka, ktorá má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti. Súd nemal za preukázané, že by sa
nástupom do škôlky rapídne zvýšili výdavky na maloleté dieťa, nakoľko primerane k tomu sa v rovnakom
období zvyšoval aj príjem matky maloletej, preto za obdobie od 26.8.2013 určil výživné vo výške 180 eur
mesačne. Zročné výživné za čas od 26.8.2013 do 28.2.2017 určil vo výške 5994,86 eur (v roku 2013:
za mesiac august 2013 alikvótnu sumu za 6 dní vo výške 34,86 eur + 4 x 180 = 720 + za rok 2014

= 12 x 180 = 2160, za rok 2015 = 12 x 180 = 2160, za rok 2016 = 12 x 180 = 2160 a za rok 2017 =
2 x 180 = 360, čo spolu predstavuje sumu 7594,86 eur, od ktorej súd odrátal výživné zaplatené otcom
maloletej v roku 2015 od júla mesačne vo výške 80 eur = 480 eur, v roku 2016 = 960 eur, v roku 2017
= 160, čo spolu predstavuje sumu 1600 eur a potom zročné výživné predstavuje sumu 5994,86 eur,
ktoré mu umožnil splácať spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 180 eur, nakoľko jeho

príjem mu takéto splátky bežného a zročného výživného umožňuje. Styk otca s maloletou L. súd upravil
tak, ako to účastníci konania navrhli. O trovách konania rozhodol súd podľa § 53 CMP a zaviazal otca
maloletej zaplatiť matke ako navrhovateľke náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z ňou zloženého
preddavku na znalecké dokazovanie vo výške 250 eur a zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 66
eur, nakoľko táto od začiatku uvádzala, že biologickým otcom maloletého dieťaťa môže byť len W.. G.

G., otec maloletej, ktorý však trval na znaleckom dokazovaní a s poukazom na jeho postoj musela matka
podať tento návrh a bolo potrebné vykonať aj znalecké dokazovanie. Súd rozhodol, že otec maloletej je
povinný zaplatiť trovy konania pozostávajúce zo znalečného vyplateného z rozpočtových prostriedkov
súdu vo výške 68,46 eur na účet OS Nitra, po správnosti mal však súd zaviazať otca maloletej zaplatiť
uvedenú sumu 68,46 eur priamo znalkyni, nakoľko uznesením OS Nitra bolo znalkyni priznané znalečné

vo výške 568,46 eur, ktoré jej bolo vo výške 500 eur vyplatené zo záloh zložených účastníkmi konania a
o sume 68,46 malo byť rozhodnuté v konečnom rozhodnutí tak, že neúspešná strana - v tomto prípade
otec maloletej uvedenú sumu doplatí znalkyni. V tomto smere bude vypracované opravné uznesenie
podľa § 224 CSP a teda sumu 68,46 eur je otec maloletej povinný zaplatiť znalkyni RNDr. R. V.,
PhD. s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia. Podľa čl. 17 CSP súd postupuje v konaní

tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná
hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb a s poukazom
na tento článok CSP súd rozhodol aj o výške sumy doposiaľ nevyplateného znalečného vo výške 68,46
eur a nielen o nároku. Opravným uznesením súd prvej inštancie opravil siedmy výrok vyššie citovaného
rozsudku tak, že zaviazal Ing. G. G. zaplatiť sumu 68,46 eur znalkyni RNDr. R. V., PhD., titulom doposiaľ

nevyplateného znalečného a to do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti výrokov 3.,4.,6.,7.,napadol v zákonnej lehote odvolaním otec
maloletej. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti tak, žezaviaže otca dieťaťa prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 80,-Eur mesačne, ktorú sumu je
povinný zasielať vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky počnúc dňom 26.08.2013. Zročné
výživné v súdom špecifikovanej sume súd povolí splácať v súdom určených primeraných mesačných

splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po
právoplatnosti rozsudku. Svoje odvolanie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 365 ods. 1
písm. f/ a h/ CSP tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Uviedol, že predmetom rozsiahleho dokazovania bola najmä otázka výživného na maloleté dieťa,

ktorá bezprostredne súvisí so skúmanými majetkovými pomermi oboch rodičov. Uviedol, že matka na
pojednávaní dňa 19.03.2014 deklarovala príjem 227 eur a príjem z prenájmu 300 eur mesačne. Na
pojednávaní dňa 25.03.2015 uviedla ročný príjem 434,32 eur z prenájmu bytu, 121,19 eur zo závislej
činnosti, ustálila svoj mesačný príjem na sumu 273,-eur mesačne a uviedla, že byt, ktorý prenajímala
a predala v apríli 2014 za 40.000 eur, z čoho jej zostalo aktuálne 20.000 eur ako rezerva. Dňa
11.05.2015 uvádzala výšku svojho príjmu za rok 2014 v sume 310,48 eur. Čo sa týka príjmu z prenájmu

nehnuteľnosti priznala len príjem z prenájmu jednej nehnuteľnosti, avšak vykonaným dokazovaním bolo
zistené, že prenajímala byt na J. ulici za XXX eur mesačne a na S. ul. za 290 eur mesačne, pričom
následne tento predala koncom mesiaca marec 2014 za sumu 42.800 eur, teda matka opakovane od
podania návrhu nevedela uviesť svoj stály príjem a účelovo zamlčala podstatné skutočnosti, akými sú
okrem iného i spomenutý nájom druhého bytu, kedy v určitom období roka 2013 príjem z prenájmu

dosahoval hodnotu až 540 eur mesačne. Vo vyjadrení z 08.11.2016 špecifikovala svoje príjmy opätovne
odlišne, kde príjem matky za rok 2013 mal byť 263,04 eur, za rok 2014 313,46 eur, za rok 2015 321,72
eur, za rok 2016 339,70 eur mesačne. Otec mal za to, že matkou deklarovaný príjem z práce vykonávaný
na základe dohody nereflektuje jej skutočný príjem, keď už u zamestnávateľa SLOV-ITAL, s.r.o. mala
podľa výplatných pások odpracovať za august 2014 9 pracovných dní z celkovo 21, avšak mala odrobiť

len 8 pracovných hodín a zarobiť mala netto 11,43 eur alebo za mesiac november 2014 odpracovať 20
z 20 pracovných dní, avšak odrobiť len 19 pracovných hodín a mala zarobiť 27,08 eur. Podľa informácie
otca matka vykonáva činnosť aj prostredníctvom http://lubica - ceresnova.trade.sk/ a mala mať príjem
aj zo sprostredkovania práce v Nemecku za účelom realizácie sadrokartónových stien, ktorý neuviedla
súdu. Takisto neuviedla pravdivo výšku svojich úspor, keď z vykonaného dokazovania vyplynulo, že k

31.12.2014 mala zostatok na účte 30.762,19 eur, dňa 31.01.2015 30.762 eur, dňa 28.02.2015 29.523,24
eur, čo nekorešponduje s jej vyjadrením z 25.03.2015, že disponuje finančnou rezervou 20.000 eur. Čo
satýkajejnepravidelnéhopríjmuvobdobírokov2013a2014,tentomalpredstavovaťsumu172.800eur,
keďžepredalavroku2013pozemokza130.000eur,vmarciroku2014predala bytza 42.800eur.Ztoho
príjmu vynaložila sumu 70.000 eur na kúpu trojizbového bytu, takže jej malo zostať približne 100.000

eur. Matka v konaní preukázala výdavok 34.000 eur na rekonštrukciu nehnuteľnosti, čím zhodnotila
vlastný majetok. Matka až na pojednávaní dňa 11.05.2015 uviedla, že eviduje záväzky a to finančné
pôžičky, jednu v sume 33.000 eur ktorú mala dostať na kúpu pozemku od rodičov, ďalšiu v sume 12.000
eur tiež od svojich rodičov na živobytie, ďalšiu v sume 15.000 eur od pani Q. na rekonštrukciu bytu,
ktoré pôžičky hodnoverným spôsobom nepreukázala a nemožno na ne prihliadať. Spornosť pôžičiek

vyplýva z ďalších skutočností a to z dôvodu, že ani jedna nie je zachytená ako pohyb na bankovom
účte, reálne vynaloženie na účel, ktorý v prípade pôžičky od Q. nevie preukázať a je zaujímavé, že
tieto pôžičky sa rozhodla splatiť jednorázovo dňa 27.04.2015 a dňa 28.04.2015 z peňazí z predaja
bytu, ktoré utŕžila pred viac ako rokom. Poukázal na skutočnosť, že matka sa 25.03.2015 dozvedela, že
musí zdokladovať stav účtu, pričom následne urobila dva výbery na úhradu údajných pôžičiek. Z toho

je dôvodné predpokladať, že deklarované pôžičky sú fiktívne prezentované za účelom krytia dobrých
majetkových pomerov matky. Ak súd prvej inštancie mal za to, že si matka mala skutočne požičať
od rodičov 32.000 eur a 15.000 eur od kamarátky, potom musia tieto byť nevyhnutne započítané ako
jej príjem okrem príjmu z predaja nehnuteľností a teda celkom výhradne nepravidelný príjem matky v
období rokov 2012 až 2014 predstavoval sumu 220.000 eur. Súd prvej inštancie na túto skutočnosť

neprihliadol, keď tento uznal deklarované pôžičky ako výdavok, avšak ako príjem už ich nezohľadnil
a nesprávne uviedol zistený skutkový stav, že z predaja pozemku zostala matke suma 6.000 eur a z
predaja bytu suma 14.000 eur. Reálne zhrnúc príjmy a výdavky matky matke zostala suma minimálne
70.000 eur, akceptujúc kúpu a rekonštrukciu bytu, vrátane pôžičiek, pričom matka je naďalej vlastníčkou
dvoch nehnuteľností. Ak matka pravdivo uvádzala, že aktuálny zostatok na jej účte je 1.500 eur a

nemá žiadne iné finančné prostriedky, tak matka musela minúť za obdobie rokov 2013 až 2016 na
bežné výdavky sumu minimálne 70.000 eur, nie ako uvádza súd sumu 20.000 eur, čo predstavuje
mesačne sumu približne 1.940 eur a nie sumu 333,33 eur. Naviac v tejto sume nie je započítaný bežný
pravidelný príjem matky, ktorý zrejme opäť celý spotrebovala, keď nedeklaruje žiadne úspory. Matkaďalej neuviedla v nepravidelných príjmoch preplatky na zálohových platbách spojených s užívaním
bytov, ktoré prenajímala, 11.06.2014 525,03 eur, v júni 2015 166 eur byt na S., jún 2016 preplatok
529,93 eur. Čo sa týka výdavkov matky, tá na hlavnom pojednávaní dňa 11.05.2015 uviedla, že celkové

výdavky činia sumu 900 eur, z čoho výdavky na dieťa má 394,60 eur. Podľa posledného vyjadrenia
matky sú mesačné výdavky na maloletú vo výške 240 eur - 2013, 219 eur - 2014, 266 eur - 2015,
294 eur - 2016. Z uvedeného je zrejmé, že pôvodne uplatnené náklady boli značne nadhodnotené. Z
výdavkov matky nie je zrejmé, z akého dôvodu matka maloletú umiestnila do jaslí a do materskej školy
za situácie, keď jej deklarovaný príjem mal predstavovať v mesiaci júl 2014 sumu 0 eur a v mesiaci

august 2014 sumu 21,92 eur s poukazom na výplatnú pásku matky za 8/2014, kedy mala odpracovať
9 pracovných dní z celkovo 21, avšak mala robiť len 8 pracovných hodín a zarobiť netto 11,43 eur.
Z uvedeného je zrejmé, že buď reálny príjem matky bol podstatne vyšší alebo bolo správanie matky
krajne nehospodárne. Čo sa týka príjmu otca, ten zarába sumu 1.600 eur, jeho mesačné výdavky sú
priemerne 1.300 eur, ktoré pozostávajú z nájomného, platby za elektrinu, plyn, TV a internet, mobil,
splátky pôžičky, iné výdavky- strava, drogéria, ošatenie, lekár, zubár, poistenie auta, servis, dovolenka,

daň z nehnuteľnosti, nákup zariadenia, bytu, celkom 400 eur, benzín 300 eur a výživné 200 eur. Výdavok
na splátku pôžičky súd vo vzťahu k nemu neuznal, napriek tomu že vo vzťahu k matke, ktorá existenciu
pôžičky nijako nepreukázala, s tým nemal žiadny problém. Opätovne poukazuje, že súd prvej inštancie
akceptoval pôžičku matky od pani Q. v novembri 2013, ktorú mala dostať napriek tomu, že v danom
čase došlo k predaju pozemkov za sumu 130.000 eur, preto pôžičku v tejto sume určite nespotrebovala.

Súd neuznal výdavok žalovaného na benzín, ktorý riadne vyčíslil výhradne na dochádzanie do práce,
napriektomu,žetonijakonevyplývazvykonanéhodokazovania.Súdprvejinštancievyhodnotilobdobnú
situáciu na oboch stranách odlišne, resp. v prospech matky a určil výživné 180 eur v rovnakej výške
počas celého žalovaného obdobia, napriek tomu, že v určitom období matka deklarovala výdavky na
dieťa v sume 220 eur mesačne, kde s poukazom na preukázané nadštandardné majetkové pomery

matky takmer všetky výdavky maloletej majú byť hradené výživným a rodinnými prídavkami. Považuje
výživné za neprimerané tiež s poukazom na platenie výživného vo výške 200 eur pre G. G., ktorá je vo
veku 20 rokov. Rovnako ako matka navrhuje zaviazať ho na platenie výživného od 26.8.2013 a prípadné
zročné výživné mu umožniť uhrádzať v splátkach spolu s bežným výživným. Mal za to, že súd prvej
inštancie založil svoje rozhodnutie o trovách konania na nesprávnom posúdení otázky, či možno od neho

náhradu trov konania spravodlivo požadovať, nakoľko čo sa týka výroku o určení otcovstva, tento závisel
vzhľadom na dôvodné pochybnosti od znaleckého dokazovania, preto nemožno od otca spravodlivo
žiadať, aby nahradil matkou požadované trovy spočívajúce v uhradenom súdnom poplatku za návrh a
za znalecké dokazovanie. Dôvodné pochybnosti o otcovstve otec uviedol bezodkladne a tieto okolnosti
nemožno považovať za účelové, nakoľko matka mala okrem neho i inú známosť, s ktorou sa pokúšala

otehotnieť. Pochybnosti vyvolávalo aj samotné správanie matky, ktorá už raz návrh na súd podala, tento
následne vzala späť. Naviac nariadené znalecké dokazovanie bolo aj v záujme maloletej za účelom
zistenia, kto je jeho biologickým otcom.

3. Matka sa vyjadrila k podanému odvolaniu. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie

v napadnutých častiach potvrdil ako vecne správny. Uviedla s poukazom na obsah odvolania, že otec
má úplne mylnú predstavu o spôsobe určovania výživného na dieťa, keď opomína to najpodstatnejšie,
čím je, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o
rodine). Opomínajúc tento základný rámec určovania výživného prišiel k absurdnému, nezmyselnému,
nemorálnemu záveru, že je správne a primerané, aby platil výživné vo výške 80 eur mesačne pri

jeho priemernom príjme 1.956 eur mesačne za situácie, keď miera jeho osobnej starostlivosti j o
maloletú sa rovná 0. Dcéru nemal potrebu ani len vidieť, napriek tomu, že už má vyše 5 rokov, nieto
sa ešte osobnou starostlivosťou a súvisiacimi výdavkami podieľať na jej výžive. Ak by aj súd uznal
všetky výdavky (vrátane neopodstatnených), ktoré deklaroval otec v odvolaní spolu vo výške 1.300
eur mesačne, tak aj pri ním deklarovaných príjmoch v odvolaní, ktoré nezodpovedajú vykonanému

dokazovaniu vo výške 1.600 eur mesačne, je už na prvý pohľad zrejmé, že súdom určené výživné je
primerané jeho majetkovým pomerom, možnostiam a schopnostiam a naopak je tiež zrejmé, že suma
80 eur mesačne navrhovaná otcom je v hrubom nepomere s jeho majetkovými pomermi, schopnosťami
a možnosťami. Na druhej strane prečo by súd vôbec mal prihliadnuť na jeho neopodstatnené výdavky
(§ 75 ods.1 Zákona o rodine), konkrétne výdavky na domácnosť a stravu, ktoré znáša on sám, hoci

jeho partnerka s riadnym príjmom žije s jej dcérou v spoločnej domácnosti s ním. A prečo by mal súd
prihliadnuť na jeho výdavok titulom pôžičky od jeho sestry, keď mal rovnakú sumu nasporenú na jeho
vlastnom účte a nemusel si požičiavať a splácať. Z toho je zrejmá zjavná snaha o falošné navýšenie
jeho výdavkov na úkor výživy jeho vlastnej dcéry. Poukazom na ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona orodine uviedla, že miera jej starostlivosti o dieťa a teda aj miera výdavkov na dieťa je 100 % a miera
starostlivosti otca je 0 %. Dieťa sa tak na jej životnej úrovni podieľa 100 % a na životnej úrovni otca
sa bude podieľať výlučne súdom určeným výživným. Preto je potrebné, aby súd vo výživnom vyjadril

predovšetkým podiel dieťaťa na životnej úrovni otca, ktorá bola v konaní preukázaná. V prípade otca
dieťaťa ide najmä o jeho príjem zo zamestnania s poukazom na jeho príjmy v roku 2013 až 2016 zistené
v konaní súdom prvej inštancie. Pri dvoch vyživovacích povinnostiach, zohľadnení opodstatnených a
nezohľadnení neopodstatnených výdavkov otca potom možno konštatovať, že výživné na dieťa vo
výške 180 eur mesačne zodpovedá spravodlivému podielu dieťaťa na životnej úrovni otca. Navrhla

odvolaciemu súdu, aby vychádzal z aktuálnej súdnej praxe niektorých vyšších súdov, podľa ktorých
výživné má predstavovať od 20 až 30 % príjmu povinného rodiča s poukazom na rozhodnutie Krajského
súdu Trnava sp. zn. 23CoP/46/2016. S prihliadnutím tiež na to, že otec sa na výžive dieťaťa okrem
výživného nijakým spôsobom nepodieľa a s prihliadnutím tiež na jeho neopodstatnené výdavky je potom
určené výživné primerané životnej úrovni otca. K neopodstatneným výdavkom otca uviedla, že pre
potreby určenia výživného v konaní postačuje uviesť len niektoré výdavkové položky otca, konkrétne

otec maloletého dieťaťa podľa vlastného vyjadrenia uhrádza všetky výdavky na domácnosť, energie,
či dokonca stravu, nielen za seba samého, ale aj za jeho priateľku a jej dcéru, ktoré s ním žijú v
spoločnej domácnosti. Ide o ním deklarovanú sumu cca 400 eur mesačne. Ak by mu jeho zárobkovo
činná partnerka riadne prispela na tieto výdavky aspoň polovicou, hoci spravodlivo by mala 2/3-iny, tak
by jeho výdavky klesli o 200 eur mesačne. Otec si podľa jeho vlastného vyjadrenia požičal od sestry

sumu 4.678 eur a ďalšie sumy, hoci tou istou sumou disponoval ešte pred pôžičkou na jeho účte.
V skutočnosti si otec nič nepožičal, spoliehal sa, že súd nezistí, že peniaze v skutočnosti neprišli z
bankového účtu jeho sestry, ale z jeho vlastného sporiaceho podúčtu. Jeho vlastné úspory deklaroval
ako pôžičku od sestry. Súd však dokazovaním zistil, že túto sumu si sám previedol na jeho hlavný účet
zo sporiaceho podúčtu. Teda otec sa umelo snažil navýšiť svoje opodstatnené výdavky o sumu 200

eur mesačne. Pokiaľ by sa jeho partnerka podieľala na spoločných výdavkoch aspoň v 1-ici, t. j. aspoň
200 eur mesačne, pokiaľ by otec dieťaťa nesplácal zbytočnú pôžičku po 200 eur mesačne, tak by mu
v jeho rozpočte pribudlo ďalších 400 eur, ktoré mohol spravodlivo rozdeliť na výživu jeho dvoch detí.
K ďalším skutočnostiam v odvolaní uviedla, že ona podrobne zdokladovala všetky jej príjmy a niektoré
výdavky, ktoré s odstupom času niekoľkých rokov vedela identifikovať. Ide pritom o priemerné sumy

len niektorých bežných výdavkov. Napriek tomu, že otec maloletej v tomto bode zmätočne, absurdne
a neprihliadajúc na dĺžku konania niekoľkých rokov vypočítava jej príjmy v rozpore s realitou, rovnako
tak výdavky, priemerná výška príjmov, či výdavkov deklarovaná matkou v rôznych rokoch konaní pred
súdom sa líši, rovnako tak mimochodom u otca, čo záleží od obdobia, ktoré sa zohľadňuje a spôsobu
výpočtu.Zámerotcadieťaťajezrejmý,urobiťnajednejstraneznejbohatéhočlovekasnadštandardnými

majetkovými pomermi, z ich dcéry dieťa, ktorému stačí 60 eur na stravu a 20 eur na ostatné výdavky.
Či predala jeden alebo desať pozemkov, či už je bohatý človek, alebo nie, je jedno, pretože dieťa sa
podieľa na jej životnej úrovni 100 %, kým na životnej úrovni otca práve len určovaným výživným pri
jeho nulovej osobnej starostlivosti. K rozhodnutiu súdu o trovách konania uviedla, že súd rozhodol
spravodlivo a správne, keď otca dieťaťa zaviazal zaplatiť jej trovy, ktoré nemuseli vzniknúť, keby otec

bezdôvodne neuznával otcovstvo k maloletej. Ide o trovy znaleckého dokazovania a súdneho poplatku.
Otec nepreukázal, že mal dôvodnú pochybnosť o otcovstve. Bola mu verná, v čase rozhodnom pre
splodenie dieťaťa bol jediným mužom, s ktorým sa intímne stýkala. Za tejto situácie je spravodlivé, aby
matke nahradil tieto zbytočné výdavky. Upozornila tiež na výšku príjmu otca od roku 2013 až do roku
2016, ktoré zodpovedajú plne určenému výživnému, pri ktorom je potrebné zohľadniť skutočnosť, že

otec sa na osobnej starostlivosti o dieťa a na ostatnej výžive dieťaťa podieľa 0 % podielom. Matka
ďalej poukázala k odvolacím dôvodom otca na skutočnosť, že v spoločnosti SLOV-ITAL pracovala na
dohodu, teda nie každý deň, práve v tom čase zapísala dieťa do jaslí na 4 hodiny trikrát týždenne. Príjmy
z prenájmu nehnuteľností na J. a S. zdokladovala, byt na S. prenajímala len posledných 5 mesiacov
roku 2013, ktorá skutočnosť vyplýva z výpisu z jej účtu, následne ho predala za 41.000 eur, keďže

bol v dezolátnom stave. K tvrdeniu otca v konaní o jej príjme zo sprostredkovania sa už vyjadrila, že ju
požiadaljejznámyabyzavesilanasieteinzerát,leboontonevedel.Včasekeďsipožičalapôžičku15000
eur mala na účte 202,07 eur. Neskôr sa rozhodla predať byt, aby splatila všetky pôžičky. Výdavky na
rekonštrukciu bytu zdokladovala na 100%. Dňa 17.4.2012 uzatvorila kúpnu zmluva o predaji pozemku
za sumu 130.000 eur a hneď jej bola vyplatená suma 20 000 eur, ktorú následne vrátila rodičom, ako

časť sumy z 33 000 eur. Dňa 15.3.2013 dostala prvú splátku z predaja pozemku 80 000 eur, 18.3.2013
kúpila byt na B. ul. za 70 000 eur, kde býva s dcérou, 30.4.2013 dostala druhú splátku z predaja pozemku
30.000 eur, v apríli až júli prerábala a zariaďovala byt za 40 000 eur,5.12.2013 si požičala sumu 15.000
eur od p. Q. na dva roky, vtedy mala na účte 202 eur, 6.12.2013 si za 15.000 eur dozariaďovala byt. Dňa31.3.2014 predala byt na S., dostala kúpnu cenu v dvoch splátkach 26.000 eur 31.3.2014, 15.000 eur
3.4.2014. V roku 2015 vrátila pôžičku 15 000 eur kamarátke p. Q. 27.4.2015, sumu 12 000 eur (miesto
13 000 eur) vrátila rodičom 27.4.2015. Zvyšok svojich peňazí minula na chod domácnosti v rokoch 2012

až 2015. Preplatky na platbách spojených s užívaním bytu na S. boli zohľadnené v daňovom priznaní,
ktoré predložila súdu, vznikli tým, že byt nebol prenajatý každý mesiac.

4. Otec sa vyjadril k vyjadreniu matky. Uviedol, že napriek tomu, že matka poukazuje na príjem otca
maloletej a hodnotí niektoré výdavky ako neopodstatnené, sama sa vo svojom vyjadrení opomína

vyjadriť k námietkam týkajúcim sa jej vlastného skutočného príjmu, kedy v priebehu konania celkom
účelovo tento umelo deklaruje v nižších hodnotách a to čo do pravidelného príjmu a rovnako čo do úspor.
On trvá na všetkých podpísaných nezrovnalostiach v otázke majetkových pomerov matky maloletého.
Nemôže akceptovať názor matky maloletej, ktorá považuje výživné v sume 180 eur za primerané,
napriek tomu, že sama deklarovala výdavky na dieťa v sume 220 eur mesačne, čo znamená, že
všetky výdavky maloletej majú byť hradené výživným a rodinnými prídavkami a matka maloletej sa tak

má podieľať na výžive maloletej výhradne svojou osobnou starostlivosťou. Tento názor o primeranosti
výživného s ohľadom na reálne výdavky matky maloletej a jej nadštandardné majetkové pomery
nekorešpondujesjejtvrdením,žedieťasanajejživotnejúrovnipodieľa100%.Otecopätovnepoukazuje
v súvislosti s otázkou primeranosti výšky výživného na skutočnosť, že je zaviazaný na výživné v sume
200 eur pre G. G., ktorá je vo veku 20 rokov, pričom výdavky na uspokojovanie potrieb takejto osoby sú

neporovnateľne vyššie, ako u maloletej L. vo veku 4, resp. 5 rokov. Matka vo vyjadrení neuviedla žiadne
nové skutočnosti, ktoré by neboli už skôr prezentované v priebehu konania.

5. Kolízny opatrovník sa vyjadril k podanému odvolaniu. Uviedol, že sa pridržiava svojho vyjadrenia
na súdnom pojednávaní zo dňa 06.03.2017 a navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých

častiach potvrdiť.

6. Matka sa vyjadrila k vyjadreniu otca. Uviedla, že napriek tomu, že výživné predstavuje podiel dieťaťa
naživotnejúrovnirodiča,tedajehomajetkovýchpomeroch,schopnostiachamožnostiach,otecmaloletej
navrhuje sumu 80 eur mesačne na výživu dieťaťa pri jeho čistých príjmoch vo výške 1.956 eur mesačne,

ide z jeho strany o skutočne zlý vtip, absurdný a nemorálny návrh. Otec maloletého dieťaťa sa účelovo
snaží navodiť pred súdom dojem, že výdavky na dieťa sú tak nízke, že dieťa ani nespotrebuje výživné,
ktoré súd určil vo výške 180 eur mesačne, resp. že pri tak určenom výživnom matka iné výdavky na dieťa
nemá. Ide o zavádzanie súdu z jeho strany. Z opatrnosti súdu podrobne špecifikuje aj v prílohe dokladuje
aktuálne niektoré výdavky (9/2017, 10/2017) na maloleté dieťa a domácnosť. Spolu s maloletou žije v

trojizbovom byte na adrese L. - Q., B. XX a jej mesačné výdavky na domácnosť, kde s dieťaťom žijú, sú
najmä strava v domácnosti 200 eur, nájomné 116 eur, elektrinu 26 eur, plyn 10 eur, mesačné výdavky
skylink 8 eur, domáce potreby 20 eur, rozhlas a TV 4,64 eur, benzín cca 100 eur, telefón s internetom
38,99 eur, ročné výdavky - poistenie OMV 65,24 eur, poistenie domácnosti 48,-eur, smetné 46 eur, daň
z nehnuteľnosti 34 eur. Jej mesačné výdavky na dieťa sú najmä škôlka 14 eur, stravné 30 eur, životná a

investičná poistka 24,90 eur, okuliare, imunita, vložky do topánok (ploché nohy) 30 eur, lieky na poruchu
tikov 15 eur, hračky a oblečenie 80 eur, krúžok plávania 30 eur, hygienické potreby 20 eur, poplatok
v škôlke 50 eur ročne. Ide len o niektoré bežné, pravidelne opakujúce sa výdavky. Neuvádza ďalšie
výdavky, ktoré nie sú bežného charakteru, avšak každý rodič ich má v súvislosti s výchovou, či už nákup
zariadenia do detskej izby, výlety, kultúra a podobne.

7. Otec sa vyjadril k vyjadreniu matky. Uviedol, že ak matka ako súčasť vyjadrenia predložila prílohy v
listinnej podobe preukazujúce niektoré výdavky za mesiace september a október 2017, tieto mu neboli
ako súčasť vyjadrenia doručené, preto sa k nim nevie vyjadriť. Rešpektujúc špecifikáciu výdavkov na
dieťa,ktorématkaurčila,uvedenévýdavkyspolučiniasumu194eur,kdetátosumajeskutočneprakticky

celá pokrytá aktuálnym výživným určeným zo strany otca. Nad rámec nevyhnutných výdavkov matka
uviedla položku investičnú poistku, okuliare, imunitu, vložky do topánok. Výdavok na imunitu, okuliare,
vložky ročne vo výške 360 eur sa javí ako neprimeraný, no napriek tomu je tento pokrytý rodinnými
prídavkami, ktoré matka poberá na dieťa. Suma vynakladaná na investičnú poistku skutočne nie je
nevyhnutným výdavkom. Názor o neprimeranosti výživného s ohľadom na reálne výdavky matky a jej

nadštandardné majetkové pomery je celkom legitímny.

8. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len CSP) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutých častiach týkajúcichsa týkajúcich sa určenia vyživovacej povinnosti otca, určenia zročného výživného a jeho splácania a
v časti výroku o náhrade trov konania účastníkov a štátu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§
65, § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku, ďalej len CMP ) bez nariadenia

odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutých
častiach je potrebné podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

9. Podľa § 110 CMP s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností a o výžive maloletého.

10. Podľa § 62 ods. 1 Zákona. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

11. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

12.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

13. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na dobu, kým dieťa nie je schopné
samo sa živiť. Medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium,
schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové
pomery a podobne. Spolu s § 75 a nasl. Zákona o rodine je možné vyvodiť faktory, ktorých kombinácia
priamo vplýva na stanovenie výšky výživného v súdnom konaní. Na strane povinného sú to v prvom rade

jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích
povinností a výška príspevku iných povinných k týmto oprávneným. Na strane dieťaťa treba prihliadnuť
na jeho oprávnené potreby s ohľadom na jeho vek, zdravotný stav, záujmy, prípravu na budúce
povolanie, majetkové pomery dieťaťa, ďalej na výšku výživného, ktoré poskytujú iné povinné osoby,
napríklad druhý rodič, na ich schopnosti a možnosti, prípadne majetkové pomery a počet vyživovacích

povinností. Odôvodnené potreby dieťaťa teda závisia predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu,
fyzickej a duševnej vyspelosti, obsahu a spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho
majetku, prípadne od výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami,
možnosťami ako i majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými len bežné
potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život

kultúrneho človeka. V opačnom prípade odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, vrátane tvorby
úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu prospešné
pre všestranný vývoj dieťaťa. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho
odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a pod.), ale aj ďalších potrieb dôležitých pre
výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové potreby, relaxačné potreby,

tvorba úspor a pod.). Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti,
schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami,
ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. Naviac súd prihliadne i na to, ktorý z rodičov a v akej miere
sa o dieťa osobne stará.

16. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.17. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. Odvolací súd po prejednaní danej právnej veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v
napadnutých častiach týkajúcich sa týkajúcich sa určenia vyživovacej povinnosti otca, určenia zročného
výživného a jeho splácania je vecne správne, keď súd prvej inštancie správne a dostatočným spôsobom
zistil skutočný stav veci a posúdil ho správne podľa ustanovení Zákona o rodine a to v súlade s

ustanoveniami § 62 ods.1,2,4 5, § 75 ods.1 Zákona o rodine a správne rozhodol, pokiaľ otca maloletého
dieťaťazaviazal prispievaťnavýživumaloletéhodieťaťasumou180eurmesačne,ktorúsumujepovinný
zasielať vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky počnúc dňom 26.8.2013 a určil zročné
výživné za čas od 26.8.2013 do 28.2.2017 určil v sume 5.994,86 eur, ktorú sumu mu súd povolil otcovi
splácať v mesačných splátkach po 180 eur, spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok,
počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku. Odvolací súd rozsudok súdu prvej

inštancie v jeho napadnutých častiach podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a keďže sa s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu stotožňuje, na tieto dôvody podľa § 387 ods. 2
CSP odkazuje, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Súd
prvej inštancie sa v dôvodoch napadnutého rozhodnutia vysporiadal so všetkými právne relevantnými
skutočnosťami majúcimi vplyv na posúdenie veci vo vyššie uvedených napadnutých častiach rozsudku

súdu prvej inštancie. Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že v danej právnej
veci určenie výživného vo výške 180 eur mesačne počnúc dňom 26.8.2013 v celom rozhodnom období
odôvodňujú odôvodnené potreby maloletého dieťaťa (odôvodnené bežné potreby maloletého dieťaťa,
ďalšiezvýšenépotrebymaloletéhodieťaťa,akoajďalšiepotrebydôležitéprevýchovuavývojmaloletého
dieťaťa), ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa. Z vykonaného

dokazovania boli nesporne preukázané odôvodnené mesačné potreby maloletej Niny tak, ako ich
správne ustálil súd prvej inštancie v rozhodnom období v rokoch 2013 až 2017. Je pravdou, že v
roku 2013 boli tieto odôvodnené potreby maloletej nižšie a to bežné potreby a zvýšené potreby -lieky,
avšak v roku 2013 matka maloletej bola na rodičovskej dovolenke a jej mesačný príjem bol väčšinu
roka najnižší, keďže predstavoval rodičovský príspevok a príjem z prenájmu z jedného bytu (z dvoch

bytov len za posledných 5 mesiacov), teda najmä v tomto období bolo správne potrebné zohľadniť na
strane matky tú skutočnosť, že sa výlučne matka maloletej o maloletú Ninu osobne starala vzhľadom
na vek maloletej a nebola schopná si zabezpečiť vyšší príjem pre uspokojovanie odôvodnených
potrieb maloletej, preto bolo na otcovi, aby tieto zabezpečil v plnom rozsahu, s prihliadnutím na jeho
preukázané zárobkové schopnosti, možnosti (PMZ netto 1515,45 eur), majetkové pomery a jednu

ďalšiu vyživovaciu povinnosť. V roku 2014 sa matke maloletej nepatrne zvýšil mesačný príjem, ktorý
predstavoval rodičovský príspevok a príjem z prenájmu jedného bytu, pričom maloletá L. mala naďalej
odôvodnené bežné potreby, avšak došlo k nárastu zvýšených potrieb maloletej (náklady na lieky mala
naďalej) o náklady spojené s návštevou jaslí, škôlky (od júla 2014 nástup do jaslí, od septembra 2014
nástup do škôlky), pričom aj v tomto období bolo potrebné zohľadniť na strane matky tú skutočnosť, že

sa výlučne o maloletú L. osobne starala a nebola schopná si zabezpečiť vyšší príjem pre uspokojovanie
odôvodnených potrieb maloletej, preto bolo na otcovi, aby tieto zabezpečil v prevažnom rozsahu, s
prihliadnutím na jeho preukázané zárobkové schopnosti, možnosti (PMZ netto 1687,45 eur), majetkové
pomery a jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. V roku 2015 mala matka mesačný príjem od júla do
decembra 2015 na základe dohody o vykonaní práce a príjem z prenájmu jedného bytu, maloletá mala

naďalej odôvodnené bežné potreby, avšak došlo k nárastu zvýšených potrieb maloletej (náklady na
lieky mala naďalej) o náklady na okuliare, náklady spojené s návštevou škôlky mala naďalej, pričom
aj v tomto období bolo potrebné zohľadniť na strane matky tú skutočnosť, že sa výlučne o maloletú L.
osobne starala a preto bolo na otcovi, aby tieto zabezpečil v prevažnom rozsahu, s prihliadnutím na
jeho preukázané zárobkové schopnosti, možnosti (PMZ netto 1838,40 eur), majetkové pomery a jednu

ďalšiu vyživovaciu povinnosť. V roku 2016 mala matka mesačný príjem na základe dohody o vykonaní
práce a príjem z prenájmu jedného bytu, maloletá mala naďalej odôvodnené bežné potreby a zvýšené
potreby (náklady na lieky, okuliare, náklady spojené s návštevou škôlky), pričom došlo k zvýšeniu
nákladov maloletej dôležitých pre výchovu a vývoj maloletej - krúžok gymnastiky a plávania a naďalej
aj v tomto období bolo potrebné zohľadniť na strane matky tú skutočnosť, že sa výlučne o maloletú L.

osobne starala a preto bolo na otcovi, aby tieto zabezpečil v prevažnom rozsahu, s prihliadnutím na
jeho preukázané zárobkové schopnosti, možnosti (PMZ netto 1956,56 eur), majetkové pomery a jednu
ďalšiu vyživovaciu povinnosť. V roku 2017 sa príjem matky oproti predchádzajúcemu roku zvýšil cca
o sumu 150,-Eur mesačne, matka dosahovala príjem z pracovného pomeru, mala príjem z prenájmujedného bytu, maloletá mala naďalej odôvodnené bežné potreby a zvýšené potreby (náklady na lieky,
okuliare, náklady spojené s návštevou škôlky), ako aj zvýšené náklady dôležité pre výchovu a vývoj
maloletej - krúžok gymnastiky a plávania a naďalej aj v tomto období bolo potrebné zohľadniť na strane

matky tú skutočnosť, že sa výlučne o maloletú L. osobne starala vzhľadom na vek maloletej a preto
bolo na ďalej na otcovi, aby tieto zabezpečil v prevažnom rozsahu, s prihliadnutím na jeho preukázané
zárobkové schopnosti, možnosti (1/2017 netto príjem 1.501,58 eur), majetkové pomery a jednu ďalšiu
vyživovaciu povinnosť. Na vyššie uvedených prijatých skutkových a právnych záveroch nič nemení
tá skutočnosť, že matka na maloletú poberala rodinné prídavky v rozhodnom období vo výške tak, ako

ich uviedol súd prvej inštancie a ani tá skutočnosť, že otec platí výživné vo výške 200 eur na dcéru G.,
nar. XX.XX.XXXX. Pokaľ otec v podanom odvolaní namietal tú skutočnosť, že matka mala mať ďalší
príjem, táto skutočnosť nebola vykonaným dokazovaním v konaní preukázaná. Pokiaľ otec namietal
majetkové pomery matky maloletej v súvislosti s kúpou nehnuteľnosti, predajom nehnuteľností v rokoch
2012 až 2014, v súvislosti s namietanými peňažnými pôžičkami matky maloletej od svojich rodičov a p.
Q. a s poukazom na stav účtov matky v peňažnom ústave v rozhodnom období, odvolací súd dospel k

záveru, že s namietanými skutočnosťami sa súd prvej inštancie dostatočne vysporiadal v odôvodnení
svojho rozhodnutia, na ktoré odvolací súd poukazuje ako na svoje vlastné a opakovať ich nebude,
naviac dodáva, že finančné transakcie s predajom nehnuteľností, kúpou nehnuteľnosti, náklady na
rekonštrukciu súčasného bytu matky a peňažné pôžičky matky maloletej zo strany jej rodičov a p. Q. boli
v konaní nesporne jasne preukázané listinnými dôkazmi, tieto neboli v konaní vykonaným dokazovaním

spochybnené. Pokiaľ otec namietal, že súd prvej inštancie nezohľadnil v rozhodnom období peňažné
pôžičky otca maloletej od jeho sestry, v tomto smere odvolací súd opätovne poukazuje na skutočnosť,
že súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia s touto skutočnosťou,
na ktoré odôvodnenie odvolací súd poukazuje, naviac dodáva, že vykonaným dokazovaním (listinnými
dôkazmi) v tomto smere bolo preukázané, že otcove tvrdenia o tom, že mu boli poskytnuté predmetné

peňažné pôžičky boli účelové, v snahe prezentovať splátky pôžičiek ako nevyhnutné výdavky otca a
zohľadniť ich pri určení vyživovacej povinnosti, avšak súd prvej inštancie správne rozhodol, pokiaľ ich
nezobral do úvahy a posúdil ich ako výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods.5). Odvolací
súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že otec nemá vyživovaciu povinnosť voči svojej družke a jej dcére,
s ktorými žije v spoločnej domácnosti, teda nemá dôvod vynakladať mesačne sumu 300 až 400 eur na

stravovanie pre tieto osoby, tieto výdavky otca nemožno brať do úvahy a je potrebné ich posúdiť ako
výdavky, ktoré nie je nevyhnutné zo strany otca vynaložiť (§ 62 ods.5), naviac družka otca má príjem a je
povinná prispievať na spoločnú domácnosť, na výdavky spojené so stravovaním a bývaním, v dôsledku
ktorej skutočnosti otec má nižšie náklady na domácnosť než deklaruje. Na záver odvolací súd dodáva,
že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí správne prihliadol i na skutočnosť, že výlučne matka

maloletej sa o maloletú osobne stará, že maloletá má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich
rodičov, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, keď nebral do úvahy výdavky otca ako
povinného rodiča, ktoré nebolo nevyhnutné vynaložiť. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti dôvodov
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie s poukazom na odvolacie dôvody otca ďalej uvádza, že
súd prvej inštancie kvalifikovane zistil osobné, majetkové a zárobkové pomery na strane oboch rodičov

maloletej, ako aj bežné a zvýšené, iné odôvodnené výdavky maloletej L. v rozhodnom období, dôsledne
ich preskúmal zo všetkých zákonných hľadísk, aj sa s nimi skutkovo i právne vyporiadal tak, ako je
vyššie uvedené.

19. Odvolací súd v danej právnej veci z vyššie uvedených podstatných dôvodov dospel k záveru,

že súdom prvej inštancie určené výživné v rozhodnom období zodpovedá zárobkovým schopnostiam
a možnostiam, ako aj majetkovým pomerom oboch rodičov maloletej L. a odôvodneným potrebám
maloletej L., i s prihliadnutím na vek maloletej v zmysle ustanovenia § 75 ods.1 prvá veta Zákona o
rodine.Taktourčenévýživnéspolusrodinnýmiprídavkaminamaloletú,spolusvyživovacoupovinnosťou
zo strany matky bude primerane kryť odôvodnené potreby maloletej tak, aby životná úroveň rodičov a

maloletého bola rovnaká.

20. Odvolací súd s poukazom na odvolacie dôvody otca v podanom odvolaní ďalej dospel k záveru,
že dospel k záveru, že súd prvej inštancie vyhodnotil všetky vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich
vzájomnej súvislosti, prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo v súlade s ustanoveniami § 191 CSP.

Odvolací dospel k záveru, že v danej právnej veci doposiaľ vykonaným dokazovaním boli preukázané
rozhodujúce skutočnosti a bol zistený úplný skutočný stav veci (§ 35 CMP), keď je potrebné uviesť,
že súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 185 ods.1 CMP rozhoduje o tom, ktoré z označených
dôkazov vykoná a ktoré nie.21. Odvolací súd dodáva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovou
stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový

a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami
sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto
aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/2003). Judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na

každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Odvolací súd v danej
právnej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní v danej právnej veci riadil vyššie
uvedenými zásadami právneho štátu. Právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby rozhodnutia súdu boli
zdôvodnené a presvedčivé. Prihliadajúc na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa vyššie uvedené kritériá pre odôvodňovanie rozsudku v zmysle §
220 CSP a preto ho možno považovať z pohľadu vyššie uvedeného za preskúmateľné v takej miere, že

nedošlo k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý proces, keď súd prvej inštancie dal odpoveď na tie
otázky nastolené sporovými stranami, ktoré mali pre vec podstatný význam, ktorá odpoveď dostatočne
objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby súd zachádzal do všetkých detailov
sporu uvádzaných stranami sporu, teda obsahuje stručné a jasné objasnenie skutkového a právneho
základu súdneho rozhodnutia, teda odôvodnenie dáva jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne

a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.

22. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutých častiach v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1CSP potvrdil.

23. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

24. Podľa § 53 CMP v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych
úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom,

ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

25. V mimosporových konaniach upravených týmto zákonom platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil. Každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy,
ktoré v konaní platil. Zákon však pripúšťa výnimky, pričom prvou výnimkou je § 53 CMP, ktoré pripúšťa v

uvedených konaniach rozhodnutie o náhrade trov konania na základe zásady úspechu v konaní. Nejde
o štandardnú aplikáciu zásady zodpovednosti za výsledok, a to jednak z dôvodu fakultatívnej možnosti
súdu priznať túto náhradu a jednak z dôvodu aplikácie materiálneho korektívu spočívajúcom v možnosti
spravodlivo požadovať od neúspešných účastníkov náhradu trov konania. Zákonodarca k aplikácii
uviedol, že súd individuálne posúdi v týchto konaniach možnosť priznať náhradu trov konania, ako aj

rozsah takto priznanej náhrady s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu, s použitím spomínaného
materiálneho korektívu. Zásada úspechu v konaní sa pri rozhodnutí o trovách konania môže uplatniť
len v konaní vo veciach určenia rodičovstva (§ 104 až 110 CMP) a v konaniach vo veciach notárskych
úschov (§ 333 až 359 CMP). Ide o taxatívny výpočet.

26. Odvolací súd po prejednaní danej právnej veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
v napadnutých častiach týkajúcich sa v časti výroku o náhrade trov konania účastníkov a štátu v spojení
s opravným uznesením je vecne správne, preto ho v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
V danej právnej veci - určenia rodičovstva matka maloletej podala návrh vo veci samej, zaplatila súdny
poplatok za návrh a zložila preddavok na znalecké dokazovanie. Tieto trovy boli nesporne vynaložené v

konaní v príčinnej súvislosti s jej procesným postojom k predmetu konania a ich vynaložením sledovala
procesné presadzovanie uplatneného nároku, pričom sa jednalo o účelne vynaložené trovy konania
uplatnené matkou ako úspešným účastníkom konania v spore, za stavu kedy otec maloletej v konaní
popieral, že je otcom maloletej L. a navrhol znalecké dokazovanie vo veci za účelom preukázania tejto
skutočnosti. Z vyššie uvedených dôvodov potom bolo dôvodné, aby súd priznal náhradu trov konania

matke, ktorá mala vo veci úspech, proti otcovi, ktorý úspech nemal, keďže to možno od otca vzhľadom
na okolnosti daného prípadu spravodlivo požadovať.27. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52
CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

28. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).