Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, December 30, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/523/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7609214494
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7609214494.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov
senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v exekučnej veci oprávneného: E.
Q., spol. s r.o., so sídlom vo W. nad N., A. XXXX, IČO: 36 039 039, právne zastúpeného JUDr.
Róbertom Gombalom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Lučenci, ul. P. Rádayho č. 14/
A proti povinnej P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., A. č. 4, o vymoženie 82,98 Eur s príslušenstvom,

o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 12.05.2016, č. k.
9Er/722/2009-16 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil exekúciu.

2. V odôvodnení uviedol, že dňa 23.10.2009 udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie
exekúcieprevymoženieistiny82,98Eurspríslušenstvomnapodkladezmenkovéhoplatobnéhorozkazu
č. 9Zm 495/99 zo dňa 09.08.1999. Súdny exekútor doručil súdu doplnenie návrhu oprávneného na
vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením § 39 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), v ktorom oprávnený uviedol, že sa nejedná o vymáhanie
nároku, ktorý by vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Uviedol, že nevie predložiť dôkazy
týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným z dôvodu, že jeho právny predchodca - spoločnosť N., a.s.
medzičasom zanikla a vzhľadom na právny stav platný do 22.12.2015 nebol povinný v zmysle žiadneho
právneho predpisu platného v SR preukazovať vlastný vzťah s povinným. Mal za to, že vzhľadom
na abstraktný charakter zmenky vyplývajúci z právneho stavu platného v čase podávania návrhu na

vykonanie exekúcie nie je možné od neho v súčasnosti žiadať doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie
pod sankciou zastavenia exekučného konania.
3. Súd s poukazom na ustanovenie § 39 ods. 4 a § 243f ods. 1, 3, 6 Exekučného poriadku uviedol,
že oprávnený si nesplnil svoju povinnosť opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu
s povinným. Odkázal iba na konanie, v ktorom bol vydaný exekučný titul a nepredložil ani dôkazy
na osvedčenie týchto skutočností. Keďže v konaní nebol preukázaný opak, v zmysle § 243f ods. 4

Exekučného poriadku platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/
Exekučného poriadku a preto exekúciu zastavil.

4.Protitomutouzneseniupodalvzákonnejlehoteodvolanieoprávnený,ktoréodôvodnilust.§205ods.2
písm. a), c), f), Občianskeho súdneho poriadku. Uviedol, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
považuje za nesprávne z dôvodu, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a súd neúplne zistil
skutkovýstavveci,pretoženevykonalnavrhnutédôkazypotrebnénazistenierozhodujúcichskutočností.Uviedol, že v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie uviedol, že preukazuje svoje právo nepretržitým
radom indosamentov, resp. zmluvou o postúpení pohľadávok, ktoré sú obsahom exekučného spisu,
pričom vlastný vzťah s povinným vyplýva zo zmluvy uzavretej medzi povinným a spoločnosťou N.,

a.s., že sa jednalo o obchodnoprávny vzťah, čo potvrdzuje to, že vec bola na príslušnom krajskom
súde, ktorý vydal exekučný titul prejednávaná ako obchodnoprávna, že v čase základného súdneho
konania neplatila v Slovenskej republike právna úprava, ktorá by umožňovala, resp. ukladala súdom
posudzovať právny vzťah povinného a spoločnosti N., a.s. ako právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy a
preto opätovný prieskum právoplatného a vykonateľného rozhodnutia neprichádza v tomto exekučnom

konaní do úvahy. Uviedol, že dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným nevie exekučnému súdu
priložiť z dôvodu, že spoločnosť N., a.s. medzičasom zanikla a oprávnený vzhľadom na abstraktný
charakter zmenky a právny stav platný do 22.12.2015 nemal povinnosť preukazovať vlastný vzťah s
povinným anemaltaktiežpovinnosťzabezpečiťsiazároveňajopatrovaťpodkladypreprípadnébudúce
preukazovanie vlastného vzťahu s jeho dlžníkom - povinným. Súd mal podľa jeho názoru vyhodnotiť
doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie ako dostačujúce a rozhodnúť o pokračovaní v exekúcii a to

vzhľadom na skutočnosť, že neexistoval dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m)
Exekučného poriadku, pretože v konaní nemohlo vyjsť najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou. V čase základného konania totiž ani neplatila právna úprava spotrebiteľských
zmlúv. Zároveň exekučný súd nemal pri svojom rozhodovaní z dôvodu uplatnenia ústavnej zásady
zákazu retroaktivity prihliadnuť na právnu domnienku stanovenú v § 243f ods. 4 Exekučného poriadku,

ktorá je pre neho objektívne nesplniteľná, no nie z dôvodu na jeho strane, ale z dôvodu, že právna
úprava od neho do 22.12.2015 nevyžadovala preukazovať vlastný vzťah s oprávneným. Exekučný súd
mal vyhodnotiť postavenie oprávneného ako postavenie takého subjektu, ktorý nezavinil nemožnosť
splnenia podmienky - doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie, so splnením ktorej v súčasnosti
Exekučný poriadok spája možnosť rozhodnúť o pokračovaní v exekúcii. Exekučný súd nemohol a nemal

podľa oprávneného zastaviť exekúciu len na základe toho, že právny predpis vyžaduje od oprávneného
niečo čo je pre oprávneného objektívne nesplniteľné z dôvodu, že predchádzajúca právna úprava, podľa
ktorej oprávnený nadobudol legitímne právo na domáhanie sa núteného výkonu rozhodnutia, sa na
základe rozhodnutia zákonodarcu zmenila. Žiadal, aby odvolací súd prehodnotil právne závery súdu
prvej inštancie, prípadne doplnil dokazovanie o navrhovaný dôkaz - spis základného súdneho konania

a zároveň aj posúdil súladnosť prechodných ustanovení § 243f Exekučného poriadku s ústavou, pričom
pokiaľ dôjde k záveru, že tieto ustanovenia sú v rozpore s ústavou nech postúpi návrh ústavnému súdu
na zaujatie stanoviska a toto odvolacie konanie do toho času preruší.

5. Povinná ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380
ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
§ 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

7. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa ust. § 470 ods. 2 CSP prvá veta právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vykonania exekúcie proti povinnej pre

vymoženie 82,98 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je zmenkový
platobný rozkaz vydaný Krajským súdom v Košiciach dňa 09.08.1999, č.k. 9Zm/495/99-4. Poverenie
bolo súdnemu exekútorovi vydané dňa 23.10.2009. S poukazom na ust. § 243f Exekučného poriadku
oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie v lehote 30-tich dní od účinnosti zákona č. 438/2015
Z.z., ktorým bol zmenený a doplnený Exekučný poriadok.

11. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že súd vychádzal z prezumpcie dôvodu
na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku) s odôvodnením, že oprávnený si nesplnil
svoju povinnosť opísať rozhodujúce skutočnosti, týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným.12. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj

rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je
povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu
na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

13. Podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je

podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlonajavo,ževymáhanýnárokvznikolvsúvislostisospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténa
1. neprijateľné zmluvné podmienky,
2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

14. Podľa § 243f ods. 1, 4, 6 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred
účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu
na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie
exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku
1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/. Ak

oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod
na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/, a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní
exekúcie.

15. V predmetnom konaní sa vymáha plnenie na základe zmenkového platobného rozkazu sp.zn.

9Zm/495/99, vydaného na podklade originálu predloženej zmenky. Ako správne uviedol súd prvej
inštancie, zákonodarca stanovil oprávnenému v zmysle ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku
v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa
účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods.
4 Exekučného poriadku povinnosť, podľa ktorej je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie

exekúcie.

16. Oprávnený v doplnení návrhu uviedol, že nevie predložiť dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu s
povinným, ale ako dôkaz navrhol pripojiť súdny spis Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 9Zm/495/99.

17. Splnenie tejto zákonnej povinnosti oprávneným nemá bez ďalšieho za následok pokračovanie v
konaní ako sa oprávnený mylne domnieva. Na podklade označených skutočností a dôkazov však
exekučnému súdu vzniká povinnosť preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57
ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku.

18. Túto povinnosť si súd prvej inštancie nesplnil, preto túto vadu odstránil odvolací súd a pripojil si
zmenkový spis Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 9Zm/495/99.

19. Vo vykonávacom štádiu konania súd nevykonáva dokazovanie, ale je postačujúce, ak sú
rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho

založených listín, preto oboznamovanie sa s obsahom listín za účelom posúdenia predpokladov na
zastavenie exekúcie nemusí súd vykonávať na pojednávaní za prítomnosti oprávneného a povinného
(napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2Cdo 345/2012). Z tohto dôvodu odvolací súd
nepovažoval za nevyhnutné nariadiť pojednávanie (§ 9b ods. 3 Exekučného poriadku a contrario) za
účelom vykonania dôkazu - oboznámenia spisu vedeného na Krajskom súde v Košiciach pod sp.zn.

9Zm/495/99.

20.Zpripojenéhozmenkovéhospisumalodvolacísúdpreukázané,ževovecisamejrozhodol zmenkový
súd len na podklade tvrdení oprávneného v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu a to
výlučne na podklade originálu predloženej zmenky. Obsahom tohto spisu nie sú žiadne listinné dôkazy,

preukazujúce vlastný vzťah s povinným (zmluva), ani iné dôkazy, preukazujúce tvrdenie oprávneného,
že v exekučnom konaní sa nejedná o vymáhanie nároku, ktorý by vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou. Zo spisu nevyplýva, že by zmenkový súd pred vydaním exekučného titulu skúmal právny
dôvod vystavenia zmenky alebo, že by sa zaoberal obsahom zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikolvymáhanýnárok,t.j.vkonaníneboloprihliadnuténaneprijateľnézmluvnépodmienky,obmedzeniealebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Opak sa zo žiadneho
dôkazu ani po doplnení dokazovania odvolacím súdom nepreukázal a keďže pre tento prípad zákon

ustanovuje domnienku (prezumpciu), podľa ktorej platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa §
57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku (§ 243f ods. 4), neostávala súdu iná možnosť, než napadnuté
uznesenie potvrdiť.

21. Zo všetkých uvedených dôvodov je napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vecne správne, preto

ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

23.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (ust. § 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie plynie lehota znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (ust. § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom. (ust. § 429 ods. 1 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(ust. § 428 CSP).