Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 31, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/85/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714217706
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7714217706.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň

JUDr. Moniky Koščovej a JUDr. Viktórie Midovej v spore žalobcov 1/ Z.. S. O., narodeného XX.XX.XXXX,
bytom v Z., E. X, 2/ P.. Z. O., narodeného XX.XX.XXXX, bytom v Z., E. X, obaja zastúpení
JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom, so sídlom v Košiciach, Floriánska 16, proti žalovanej
Obci Pozdišovce, so sídlom v Pozdišovciach č.144, IČO: 00 325 678 zastúpenej JUDr. Miroslavom
Hospodárom, advokátom, so sídlom v Michalovciach, Nám. slobody 13, o určenie vlastníckeho
práva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 11.11.2016 č. k.
14C/204/2014-195 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalovaný má nárok proti žalobcom na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zo dňa 11.11.2016
č.k. 14C/204/2014-195 zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali určenia vlastníckeho práva (titulom
vydržania) k parcele č. 535/6, druh pozemku vodná plocha o výmere 486 m2, vytvorenej geometrickým
plánom P.. Z. A., č. 34834001-50/2014 zo dňa 29.10.2014, z parcely č. 535/3, druh pozemku vodná
plocha o výmere 10926 m2, zapísanej na LV č. XXX k.ú. S., ktorá je vo vlastníctve žalovanej. Priznal

žalovanej náhradu trov konania v plnej výške 100 %.

2. Právne vec posúdil podľa čl. 4 a čl. 20 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, § 134, § 125 ods. 2
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 2 ods. 1 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, § § 43 ods.
1,2 zák. č. 364/2004 Z.z. o vodách.

3. Rozhodnutie odôvodnil tým, že predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom

na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť
posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím
na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti,
že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Medzi základné okolnosti, ktoré svedčia o
oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec držiteľ nadobudol, či mu svedčí nejaký oprávnený
nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je
tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva.

4. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že v zmysle čl. 4 písm. d/ (správne čl. 4 ods. 1
- poznámka odvolacieho súdu) Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 20 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a v zmysle § 125 ods. 2 a § 134 Občianskeho zákonníka nie je možné nadobudnúť vlastníctvovodných tokov vydržaním, nakoľko nie je možné ani vyčleniť časť parcely. Konštatoval, že pozemok bol
vo vlastníctve štátu a v zmysle právnych predpisov na území SR takéto pozemky sú naďalej výlučným
vlastníctvom štátu. Aj napriek tomu, že obec, (teda žalovaná), pozemok nadobudla do výlučného

vlastníctva, predstavuje tento pozemok v celosti vodnú plochu o výmere 10926 m2. Tento pozemok
nadobudla žalovaná na základe delimitačného protokolu č. 57/91, z dňa 4.7.1991. Rozhodnutím Správy
katastra zo dňa 13.11.2012, č. X-156/2012/mb zo dňa 13.11.2012 došlo k oprave chyby v katastrálnom
operáte; rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.12.2012. Týmto delimitačným protokolom došlo
k prevodu nehnuteľného majetku z vlastníctva československého štátu na obec podľa § 2 ods. 1 zákona

SNR č.138/1991 Zb. o majetku obcí s poukazom na zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Z
delimitačného protokolu vyplýva, že predmetom prevodu bola parcela č. 535/3 o výmere 9367 m2 a
rozhodnutím Správy katastra zo dňa 13.11.2012 bola vykonaná oprava výmery parcely č. 535/3 na
súčasnú výmeru 10926 m2.

5. Súd sa nestotožnil s názorom žalobcov o potrebe aplikácie rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej

republiky, nakoľko Ústava Českej republiky a právne predpisy Českej republiky a Ústava Slovenskej
republiky a ďalšie právne predpisy SR obsahujú rozdielnu právnu úpravu. Zatiaľ čo vodné toky podľa
českej právnej úpravy a judikatúry môžu byť predmetom súkromno-právnych vzťahov, na území SR
naďalej platí, že ide o vlastníctvo štátu. Rozdielne je upravené vlastníctvo aj vydržanie v Občianskom
zákonníku Českej republiky a v Občianskom zákonníku Slovenskej republiky, preto analógia ani

aplikovanie právnej úpravy ČR nie sú v danom prípade možné.

6. Z uvedených dôvodov sa preto súd nezaoberal zákonnými dôvodmi vydržania spornej parcely
vytvorenej geometrickým plánom P.. Z. A., a teda, či boli alebo neboli splnené podmienky vydržania,
pretože pozemok označený vodné plochy, v celosti, a ani časť, nie je možné vydržať podľa zákonov

Slovenskej republiky. Geometrickým plánom, ktorým bola vytvorená nová parcela nedošlo k zmene
spôsobu jej využitia.

7. Rovnako poukázal na rozdielnosť druhu pozemku vo vlastníctve žalobcov, a to trvalé trávne porasty
a pozemku vo vlastníctve žalovanej, a to vodné plochy.

8.Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodolpodľa§255CSPa§262CSPapriznalúspešnejžalovanej
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

9. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia z dôvodov podľa § 365 ods. 1

písm. e/,f/ a h/ CSP. Navrhli, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Poukázali na to, že prvoradou úlohou súdu prvej inštancie malo byť posúdenie otázky, či pozemok,
ktorý je predmetom konania, ktorého určenie vlastníckeho práva k nemu je predmetom tohto konania,

je spôsobilým predmetom vydržania. Pokiaľ súd vychádzal z údajov katastra nehnuteľností a dospel k
záveru, že tento pozemok môže byť len vo vlastníctve štátu, potom mal žalobu bez ďalšieho zamietnuť
pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovanej a nemal vykonávať nadbytočné
dokazovanie ohľadne splnenia ostatných predpokladov vydržania. Odhliadnuc od nezrozumiteľnosti,
a teda nepreskúmateľnosti odôvodnenia súdu prvej inštancie, považujú žalobcovia záver súdu o tom,

že pozemok - parcela č. 535/6 v k.ú. S. môže byť (iba) vo výlučnom vlastníctve štátu za nesprávny.
Podľa § 70 ods. 1 katastrálneho zákona sú údaje katastra hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. To,
že súd prvej inštancie nevychádzal z údajov katastra pri posudzovaní vlastníctva sporného pozemku je
evidentné, keď sám svojou právnou úvahou dospel k záveru, že vlastníkom sporného pozemku nie je
žalovaná, ale je ním štát. Ako posudzoval hodnovernosť ostatných údajov katastra k tomuto pozemku

nevedno, lebo sa to z jeho rozsudku zistiť nedá. Možno len predpokladať, že ostatné údaje považoval za
hodnoverné, keďže z nich podľa všetkého vychádzal. Súdom vykonanou ohliadkou na mieste samom
bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že na pozemku parc. č. 535/6 sa žiadna vodná plocha
nenachádza, a že tento pozemok nie je využívaný ako vodný tok, a žiadny vodný tok ním nepreteká.
Tento rozpor medzi súdom zistenou realitou a údajom v katastri prvoinštančný súd nijako nezohľadnil,

a ani nevysvetlil, prečo je aj napriek vykonanej ohliadke toho názoru, že po pozemku č. 535/6 preteká
vodný tok. Žalobcovia navrhli, aby k tejto otázke súd vyžiadal stanovisko príslušných štátnych orgánov,
čo však súd prvej inštancie nevykonal. Nesprávne skutkové zistenia vyvodené z vykonaných dôkazov
a nevykonanie navrhnutého dôkazu potrebného na zistenie rozhodujúcich skutočností potom doviedlisúd prvej inštancie aj k nesprávnemu právnemu záveru ohľadne spôsobilosti pozemku č. 535/6 byť
predmetom vydržania.

11. Žalobcovia sa nestotožnili s výrokom rozsudku o náhrade trov konania. Tvrdia, že žalovaná zavinila
vznik tohto sporu a trovy konania s ním spojené. Žalovaná je tou, kto sa vydáva za vlastníka sporného
pozemku, nechala sa ako jeho vlastník zapísať do katastra nehnuteľnosti. Žalovaná ponúkala žalobcom
tento pozemok na predaj, a to napriek tomu, že súčasne vedela, že ide o pozemok, ktorého vlastníkom
byť nemôže. Toto úskočné správanie žalovanej je bezpochyby dôvodom hodným osobitného zreteľa pre

nepriznanie náhrady trov konania v súlade s § 257 CSP.

12. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu zdôraznila, že žalobca postavil žalobu na tom, že pozemok - parc.
č. 535/6, vyčlenený z pozemku parc. č. 535/3, vydržal, pričom právnym dôvodom vydržania mala byť
kúpa tejto časti pozemku na základe kúpnej zmluvy zo dňa 31.5.1996 s poukazom na znalecký posudok
č. 220/5/1996 zo dňa 30.5.1996. Skutkovým dôvodom malo byť okrem doby vydržania aj oplotenie,

ktoré v čase kúpy malo na tomto pozemku existovať. Záver súdu bol výsledkom procesu, v rámci
ktorého sa tento musel vyporiadať s argumentáciou a dôkazmi oboch sporových strán, vrátane žalobcu a
oboznámiť sa nielen s listom vlastníctva, ale aj s ďalšími tvrdeniami sporových strán, listinnými dôkazmi,
s právnou úpravou a judikatúrou v tejto oblasti, a preto tvrdenie o prieťahoch spôsobených súdom sú
výlučne účelové. Poukázala na to, že prieťahy v konaní spôsobuje žalobca, ktorý od začiatku popiera

argumentáciu a dôkazy predložené žalovanou. Žalobca zavádza, ak uvádza, že na pozemku parc. č.
535/6 o výmere 486 m2 sa vodný tok nenachádza. Zdôraznila, že parcelu č. 535/6 si dal žalobca sám
vyčleniť geometrickým plánom z parcely č. 535/3 - vodné plochy o výmere 10926 m2 k.ú. S.. Podstata je
v tom, že ak pozemok parcela č. 535/3 nie je spôsobilým predmetom vydržania, nemôže byť predmetom
vydržania ani pozemok - parcela č. 535/6, vyčlenený geometrickým plánom z pozemku - parcely č. 535/3

titulom vydržania. To isté platí aj pre argumentáciu žalobcu, v ktorej sa odvoláva na ust. § 43 ods. 2 zák.
č. 364/2004 Z.z. o tom, že podmienkou je, aby cez pozemok pretekal vodný tok, pričom na vyčlenenej
časti pozemku vodný tok nepreteká. Vyžiadanie si stanoviska príslušných orgánov k posúdeniu otázky,
či preteká cez vyčlenený pozemok vodný tok je irelevantné a nedôvodné, vzhľadom na závery súdu
prvej inštancie. V otázke nároku na náhradu trov konania poukázala na to, že žalovaná bola v spore plne

úspešná. preto je tento záver súdu prvej inštancie správny. Pokiaľ ide o názor, že žalovaná sa vydávala
zavlastníkaanechalasaakovlastníkzapísaťdokatastranehnuteľnostínapriektomu,žeideopozemok,
ktorý nemôže vlastniť k tomu uviedla, že žalobca nesprávne pochopil odôvodnenie súdu prvej inštancie.
Žalovaná je, bola a stále je evidovaná ako vlastníčka pozemku evidovaného na LV č. XXX so spôsobom
využitia vodný tok. Žalovaná je vlastníkom pozemku a môže ho s poukazom na ustanovenie čl. 20 ods.

2 Ústavy SR vlastniť, pretože v danom prípade ide o pozemok zapísaný v evidencii nehnuteľnosti ako
druh pozemku - vodná plocha so spôsobom využitia vodný tok, a nie druh pozemku vodný tok, ktorého
vlastníkommôžebyťvýlučneSlovenskárepublika.Podľačl.20ods.2ÚstavySRzdôraznila,žežalovaná
sa stala vlastníkom pozemku č. 535/3 na základe delimitačného protokolu č. 57/1991, ktorým došlo k
prevodu nehnuteľného majetku z vlastníctva Československého štátu na obec podľa § 2 ods. 1 zák. č.

138/1991 Zb. o majetku obcí a s poukazom na zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Z delimitačného
protokolu vyplýva, že predmetom prevodu bola parcela č. 535/3 o výmere 9367 m2, pričom opravou
chyby v katastrálnom operáte došlo k úprave výmery na súčasnú 10926 m2.

13. Z uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd potvrdil v celom rozsahu napadnuté rozhodnutie a

priznal žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

14. Žalobcovia vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej k odvolaniu (v replike) uviedli, že žalovaná nesprávne
uvádza, že ak je nespôsobilý vydržania pozemok parcela č. 535/3, nemôže byť predmetom vydržania
ani pozemok č. 535/6 vyčlenený geometrickým plánom z pozemku parcela č. 535/3. Súd dospel k

záveru, že parcela č. 535/6 nie je spôsobilým predmetom vydržania, nakoľko jeho vlastníkom môže byť
výlučne štát. V tom prípade mal žalobu zamietnuť pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane
žalovanej, ktorá v takomto prípade jeho vlastníkom byť nemôže. Dôvodom tohto záveru súdu je, že
pozemok považoval za koryto vodného toku, t.j. pozemok evidovaný v katastri nehnuteľnosti ako vodná
plocha so spôsobom využitia pozemku ako vodný tok, cez ktorý reálne preteká vodný tok, a teda súd

považoval tento pozemok za súčasť vodného toku, pričom vychádzal z údajov zapísaných v katastri
nehnuteľností. Ako však súd prvej inštancie posudzoval hodnovernosť i ostatných údajov v katastri
nehnuteľností, nie je zrejmé, nakoľko v odôvodnení svojho rozhodnutia súd to neuvádza a žalobcovia
môžuibapredpokladať,žetietonapriekskutočnosti,ajkeďsúnesprávne,súdpovažovalzahodnoverné.Zdôraznili, že sporným pozemkom v danom prípade je parcela č. 535/6, k.ú. S., cez ktorý pozemok
žiadny vodný tok nepreteká (na rozdiel od parcely č. 535/3). Na základe uvedeného zotrvali na svojich
záveroch uvedených v odvolaní a navrhli, aby odvolací súd rozhodol v súlade s ich odvolaním a priznal

žalobcom náhradu trov odvolacieho konania.

15. Žalovaná vo vyjadrení k replike (v duplike) zotrvala na svojom podaní zo dňa 16.1.2017, ktorým
sa vyjadrila k odvolaniu žalobcov. Konštatovala, že žalobcovia v podstate sa nevyjadrili k jej podaniu,
ale zotrvali opakovane na svojich tvrdeniach s tým, že nepochopili základnú argumentáciu žalovanej,

prečo pozemok nie je spôsobilým predmetom vydržania. Poukázala opätovne na to, že pozemok
- parcela č. 535/6 vyčlenený geometrickým plánom z pozemku parcela č. 535/3 nie je spôsobilým
predmetom vydržania, pretože ani pozemok - parcela č. 535/3 nie je spôsobilým predmetom vydržania,
nakoľko vydržanie takéhoto pozemku vo vlastníctve žalovanej, t.j. vo vlastníctve obce (nie štátu, ako
to zavádzajúco interpretujú žalobcovia) vylučuje zákon, a to Ústava SR (Čl. 20 ods. 2) a Občiansky
zákonník (§ 134 ods. 2 OZ). Tvrdenia žalobcov o vlastníctve pozemku štátom, o nedostatku pasívnej

legitimácie žalovanej alebo o nepretekaní vodného toku cez vyčlenený pozemok - parcela č. 535/6 sú
(len) zavádzajúce a zo strany žalobcov účelové.

16. Duplika žalovanej bola žalobcom odoslaná dňa 20.3.2017.

17. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od
01.07.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobcov ako podané včas oprávnenými osobami proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a § 380 CSP
a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods.1 písm. e/, f/,h/ CSP) a dospel k záveru, že

odvolaniu žalobcov nie je možné vyhovieť.

18. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1
CSP potvrdil.

19. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 31.08.2017 o 12.05 hod.
v pojednávacej miestnosti č. dverí 206, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 22.8.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

20. Žalobcovia namietali odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. e/ CSP, t. j. že súd prvej
inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, § 365 ods. 1
písm.f/CSP,t.j.žesúdprvejinštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovým
zisteniam, § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t. j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

21. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP) je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej
inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť
(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal

navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci
vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý -
hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené,
súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy
musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

22. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f/ CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre
jeho rozhodnutie je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou

nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
CSP a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov aleboprednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je

logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré
vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo,
keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z
§ 191-§ 194 CSP.

23. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn.
vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný

skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

24. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

25.Rozhodnutiusúdunemožnovytknúťnedostatočnézistenieskutkovéhostavu,anižebyvzaldoúvahy

skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli
za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho
hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192 až §
194 CSP, alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité

zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná
vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

26. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového
stavu. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia § 191 ods. 1,2 CSP; z týchto dôkazov dospel k

správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver.

27. Žalobcovia vo svojom odvolaní (v jeho podstatnej časti) len zopakovali a podrobnejšie rozviedli
svoje námietky a argumenty prednesené pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení svojho
rozhodnutia súd prvej inštancie dôsledne vyporiadal. Súd prvej inštancie poukázal na všetky podstatné

skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia,
a preto jeho rozhodnutie možno považovať v tomto ohľade za presvedčivé. So zreteľom na uvedené
odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvej inštancie za vecne správne.

28. Zákonné a vecne správne sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd

stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalobcov nemali vplyv na vecnú správnosť
rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

29. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcov

odvolací súd uvádza nasledovné:

30. V predmetnom spore sa žalobcovia domáhali určenia vlastníckeho práva titulom vydržania k parcele
č. 535/6, druh pozemku vodná plocha o výmere 486 m2, vytvorenej geometrickým plánom P.. Z.B. A.,
č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 29.10.2014, z parcely č. 535/3, druh pozemku vodná plocha o výmere

10926 m2, zapísanej na LV č. XXX k.ú. S., ktorá je vo vlastníctve žalovanej.

31. Okresný súd dospel k záveru, že nie je možné nadobudnúť vlastníctvo vodných tokov vydržaním,
pričom pozemok, cez ktorý vodný tok preteká, bol vo vlastníctve štátu a takýto pozemok je aj naďalej
výlučným vlastníctvom štátu.

32. S týmto záverom súdu, a teda, že sporný pozemok je aj naďalej vo vlastníctve štátu, a preto ho (ani
jeho časť) nemožno vydržať, sa žalobcovia nestotožnili.33. Odvolací súd sa so záverom súdu prvej inštancie stotožňuje.

34. Podľa právnej teórie pozemky tvoriace koryto riek (riečište) mohli byť do 01.04.1975 v súkromnom

vlastníctve.

35. Riečna voda nie je predmetom vlastníctva. Breh a koryto (riečište) riečnej vody sú však
neoddeliteľnými súčiastkami pobrežného pozemku, takže ich ani nemožno previesť na iného oddelene
bez pobrežného pozemku. Koryto riek (riečiste) je vždy v súkromnom vlastníctve. Lenže vlastníctvo

riečišťa dotiaľ, dokiaľ je pod vodou, je viac len spočívajúcim (virtuálnym) právom, poneváč jeho
vykonávanie pravidlá vodného práva (zák. čl. XXIII:1885 a tento pozmeňujúci zák. čl. XVIII:1913)
mnohonásobne obmedzujú; vlastník riečišťa a brehu svoje právo vlastníctva vykonávať môže len bez
ujmy vodných úžitkov a pri zachovávaní policajných predpisov (Nástin súkromného práva platného na
Slovensku a Podkarpatskej Rusi, III. vydanie pôvodného diela, r. 1998, Doc. Dr. Vladimír Fajnor, Dr.
Adolf Záturecký).

36. Podľa platných právnych predpisov (uhorský zák. čl. XXIII/1875 v znení zák. čl. XVIII/1913 a neskôr
zák. č. 11/1955 Zb. o vodnom hospodárstve), pozemky, na ktorých sa nachádzalo koryto vodných
tokov, boli súčasťou pobrežných pozemkov s tým, že výkon vlastníckeho práva k nim bol obmedzený.
(Komentár k Ústave Slovenskej republiky, r. 1997, Milan Čič a kolektív).

37. Ku dňu účinnosti zák. č. 138/1973 Zb. o vodách (ďalej len „vodný zákon“) t. j. ku dňu 01.04.1975,
prešli tieto pozemky do vlastníctva československého štátu.

38. Vodné toky sú vody trvalo tečúce po zemskom povrchu medzi brehmi buď v prirodzenom (prípadne

upravenom) koryte, ako bystrinky, potoky, rieky, alebo v umelom koryte, ako prieplavy, vodné kanály,
nádrže a pod., alebo vody nachádzajúce sa v slepých ramenách vodných tokov, včítane ich korýt (§ 31
ods. 1 zák. č. 138/1973 Zb. o vodách). V nadväznosti na čl. 8 Ústavy ČSSR z roku 1960 vodný zákon
v § 31 ods. 1 širšie vymedzil pojem „vodné toky“.

39. Na vyššie citovanú právnu úpravu nadväzovala právna úprava zák. č. 184/2002 Z.z. o vodách (§
39 ods. 1,2) a zák. č. 364/2004 Z.z. o vodách, ktorá v nadväznosti na čl. 4 Ústavy Slovenskej republiky
rovnako širšie vymedzila pojem „vodný tok“ (§ 43 ods. 1,2).

40. Podľa čl. 4 ods. 1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky, nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné

vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky.

41. Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 364/2004 Z.z. o vodách (ďalej len „vodný zákon“), vodným tokom je vodný
útvar trvalo alebo občasne tečúcich povrchových vôd po zemskom povrchu v prirodzenom koryte alebo
v umelom koryte, ktoré je jeho súčasťou, a ktorý je napájaný z vlastného povodia alebo z iného vodného

útvaru. Vodným tokom sú aj vody v slepých ramenách, mŕtvych ramenách a odstavených ramenách,
ak sú ovplyvňované hydrologickým režimom vodného toku, ako aj vody umelo vzduté v koryte. Vodným
tokom zostávajú aj povrchové vody, ktorých časť tečie pod zemským povrchom alebo zakrytými úsekmi.

42. Podľa § 43 ods. 2 vodného zákona, ak preteká vodný tok po pozemku, ktorý je evidovaný v katastri

nehnuteľností ako vodná plocha, so spôsobom využitia pozemku ako vodný tok, je tento pozemok
korytom. Ak preteká vodný tok po pozemku, ktorý nie je takto evidovaný v katastri nehnuteľností, je
korytom pozemok tvoriaci dno a brehy, v ktorých odtekajú vody až po brehovú čiaru.

43. Výlučne štát môže byť v zmysle vyššie citovaných ustanovení Ústavy SR (čl. 4) a vodného zákona

vlastníkom vodného toku, ktorého súčasťou je i koryto rieky (§ 43 ods. 1).

44. Vlastnícke právo k vodnému toku vyplýva priamo z Ústavy SR a zápis v katastri nehnuteľností má
len evidenčný charakter.

45. V prejednávanom spore je žalovaná zapísaná ako vlastníčka pozemku parc. č. 535/3, druh vodná
plocha o výmere 10926 m2, zapísaného na LV č. XXX, k. ú. S..46. Nakoľko v katastri nehnuteľností je žalovaná Obec Pozdišovce zapísaná ako vlastníčka predmetnej
parcely, takýto zápis nie je s ohľadom na vymedzenie vlastníctva k vodným tokom v Ústave hodnoverný.

47. Záver súdu prvej inštancie o tom, že predmetné pozemky, tvoriace koryto vodného toku, sú aj naďalej
výlučným vlastníctvom štátu, je preto vecne správny.

48. S poukazom na ustanovenie § 134 ods. 2 OZ preto nemožno nadobudnúť (vydržaním) vlastníctvo
k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu.

49. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, ak žalobu žalobcov z
dôvodu neexistencie spôsobilého predmetu vydržania, zamietol.

50.Nedôvodnájeodvolacianámietkažalobcov,žesúdpovažovalzahodnovernéostatnéúdajekatastra,
napriek tomu, že vykonanou ohliadkou na mieste samom bolo preukázané, že na spornom pozemku sa

žiadna vodná plocha nenachádza, a po pozemku žiadny vodný tok nepreteká.

51. Definícia vodného toku upravená v ustanovení § 43 ods. 1 vodného zákona; kde presne špecifikuje,
čo možno rozumieť pod pojmom „vodný tok“. Nie je to teda iba vodný útvar trvalo alebo občasne tečúcich
povrchových vôd po zemskom povrchu, teda iba „vodná masa“, ale vodný tok tvorí aj prirodzené alebo

umelé koryto, ktoré je jeho súčasťou, resp. pri pozemku neevidovanom v katastri nehnuteľností pozemok
tvoriaci dno a brehy, v ktorých odtekajú vody až po brehovú čiaru. Rovnako súčasťou vodného toku je
aj riečny materiál v koryte (§ 43 ods. 6 vodného zákona).

52. Vychádzajúc z uvedeného výkladu preto nie je podmienkou na kategorizáciu pozemku ako vodný

tok (koryto vodného toku), aby po ňom vodný tok pretekal, nakoľko koryto a brehy tvoria so samotným
vodným tokom jeden celok.

53. Odvolací súd poznamenáva, že pre rozhodnutie súdu prvej inštancie bol rozhodujúci stav v čase
vyhlásenia rozsudku (§ 217 CSP). Z údajov evidovaných na LV č. XXX, k. ú. S. vyplynulo, že pozemok,

z ktorého bol geometrickým plánom odčlenený pozemok, ku ktorému sa žalobcovia domáhajú určenia
vlastníckeho práva vydržaním, má charakter vodnej plochy so spôsobom využitia vodný tok (prirodzený
- rieka, potok; umelý - kanál, náhon a iné). Je preto právne irelevantné, či po pozemku preteká vodný tok
alebo nie, nakoľko sporný pozemok je neoddeliteľnou súčasťou pozemku - vodná plocha so spôsobom
využitia vodný tok.

54. V pochybnostiach o tom, či ide o vodný tok, prirodzené koryto alebo umelé koryto a o hranicu koryta,
má právomoc rozhodnúť orgán štátnej vodnej správy na základe poznania prírodných podmienok, s
prihliadnutím na brehové čiary susedných úsekov vodného toku (§ 43 ods. 7 vodného zákona). Druh
pozemku - vodná plocha so spôsobom využitia vodný tok, nebol k okamihu vyhlásenia rozhodnutia súdu

prvej inštancie zmenený. Okresný súd preto postupoval správne, ak vychádzal z uvedených údajov
katastra, nakoľko súd nie je oprávnený riešiť rozpor medzi zistenou realitou a údajmi katastra. O otázke,
o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán podľa § 193 CSP, môže súd posúdiť
sám, nemôže však o nej rozhodnúť (§ 194 ods. 1 CSP).

55. Vecne správne rozhodol súd prvej inštancie aj o nároku na náhradu trov konania. O nároku a
náhrade trov konania súd rozhoduje podľa pomeru úspechu strany vo veci (§ 255 CSP). Odvolací súd sa
nestotožnil s tvrdením žalobcov, že to bola žalovaná, ktorá zavinila vznik tohto sporu. Sporové konanie
začínavýlučneibanazákladepodanejžaloby.Vpredmetnomsporetoboliprávežalobcovia,ktorížalobu
podali, disponujú jej obsahom, ako aj priebehom sporu. Iba žalobcovia sú totiž oprávnenou stranou

na dispozíciu so žalobou (jej podanie, zmenu, späťvzatie). Ak žalobu podali, je preto nevyhnutným
dôsledkom ich neúspechu v spore, aby znášali trovy konania. Odvolacia námietka žalobcov týkajúca sa
výroku o trovách konania je preto nenáležitá.

56. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého

rozsudku, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, potvrdil.

57. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v odvolacom konaníplne úspešná, preto má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešným žalobcom.
O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP), zohľadňujúc ustanovenie § 251 CSP.

58. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).