Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami… Judgement was issued on Thursday, October 26, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/408/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114220274
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8114220274.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobkyne: A.. E. Z., X.. X.X.XXXX, L.

J., Š. X, zastúpená JUDr. Miroslavom Králikom, advokátom, so sídlom Bratislave, Grösslingova 4, p r o
t i žalovanému: J. F., X.. XX.XX.XXXX, L. B., B. XX, zastúpený JUDr. Jozefom Karabašom, advokátom,
so sídlom v Sabinove, Ružová 10, o zaplatenie 9.177,53 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Z a s t a v u j e konanie o zaplatenie istiny nad 8.718,20 Eur.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 5.120 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,15% ročne
od 11.7.2014 do zaplatenia a je tiež p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 317,70 Eur s úrokmi z

omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 105,90 Eur od 16.6.2016 do zaplatenia, úrokmi z omeškania
vo výške 8,05% ročne zo sumy 105,90 Eur od 16.7.2016 do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške
8,05% ročne od 16.9.2016 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 24%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou zo 21.7.2014 sa domáhala vydania platobného rozkazu na zaplatenie sumy

9.177,53 Eur s úrokmi z omeškania a to titulom vrátenia pôžičiek. Ďalšími podaniami zo dňa 25.9.2014
a 14.10.2014 zmenila návrh na vydanie platobného rozkazu tak, že žiadala, aby žalovaný bol zaviazaný
zaplatiť jej istinu vo výške 9.884,10 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 5.120 Eur
od 11.7.2014 do zaplatenia a s úrokmi z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 6.142,20 Eur od
16.8.2013 do 16.9.2013, zo sumy 6.036,20 Eur od 17.9.2013 do 15.10.2013, zo sumy 5.930,20 Eur od
16.10.2013 do 15.11.2013, zo sumy 5.824,20 Eur od 16.11.2013 do 16.12.2013, zo sumy 5.718,20 Eur
od 17.12.2013 do 15.1.2014, zo sumy 5.612,20 Eur od 16.1.2014 do 17.2.2014, zo sumy 5.506,20 Eur

od 18.2.2014 do 17.3.2014, zo sumy 5.400,20 Eur od 18.3.2014 do 15.4.2014, zo sumy 5.294,20 Eur
od 16.4.2014 do 15.5.2014, zo sumy 5.188,20 Eur od 16.5.2014 do 16.6.2014, zo sumy 5.082,20 Eur
od 17.6.2014 do 18.7.2014, zo sumy 4.976,20 Eur od 19.7.2014 do 15.8.2014, zo sumy 4.870,20 Eur
od 16.8.2014 do 16.9.2014 a zo sumy 4764,20 Eur od 17.9.2014 do zaplatenia.

2. S poukazom na § 172 ods. 6 O.s.p. sa tak predmetom konania, a to bez rozhodnutia súdu o zmene
žaloby, stal nárok kvantifikovaný v poslednom spomínanom podaní žalobkyne. V žalobe žalobkyňa

poukázala na to, že žalovanému požičala v priebehu roka 2011 celkovo 5.670 Eur, z ktorej jej vrátil
len 550 Eur. Druhá zmluva o pôžičke bola uzavretá X.X.XXXX, naväzovala na zmluvu o splátkovom
úvere medzi žalobkyňou a Slovenskou sporiteľňou a.s., ktorou žalobkyňa si požičala od banky sumu
5.000 Eur a následne túto sumu požičala žalovanému. Z tejto druhej pôžičky vyčíslila dlh žalovanéhopôvodne na sumu 4.057,33 Eur a neskôr na sumu 4.764,20 Eur. Uvedenú sumu vypočítala od splatnosti
tzv. mimoriadnej splátky dohodnutej v zmluve zo dňa X.X.XXXX, ktorú žalovaný neuhradil, takže na
zaplatenie úveru zostalo 58 splátok po 105,90 Eur čo je 6.142,20 Eur. Žalovaný však stále túto pôžičku

spláca, ku dňu 22.9.2014 zaplatil 13 splátok, preto dlh vyčíslila 4.764,20 Eur.

3. Ďalším podaním z 21.4.2016 žalobkyňa vyčíslila dlh žalovaného z druhej pôžičky na sumu 3.598,20
Eur. Na pojednávaní ujasnila, že žalobu o zaplatenie sumy nad 8.718,20 Eur berie späť a tento procesný
úkon urobila ešte pred začatím konania vo veci samej (5.120 Eur + 3.598,20 Eur).

4. Žalovaný potvrdil uvedené pôžičky, poukázal však na to, že druhú pôžičku spláca pravidelne
dohodnutými splátkami po 106 Eur mesačne na účet žalobkyne a preto nie je daný dôvod na jej
zosplatnenie. V tejto časti žiadal preto žalobu zamietnuť. Dlh z pôžičiek so zostatkom 5.120 Eur uznal
v celom rozsahu, žiadal však o povolenie mesačných splátok po 100 Eur, uviedol, že je v zlej finančnej
situácii, pričom predložil potvrdenie o svojom zárobku za obdobie január až júl 2015, z ktorého vyplýva,

že jeho čistá mzda predstavovala sumu okolo 333 Eur mesačne. Dodal, že od 1.8.2015 nie je v
pracovnom pomere.

5. Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami strán, výsluchom žalobkyne, zmluvou o
splátkovom úvere zo dňa XX.X.XXXX, zmluvou o pôžičke zo dňa X.X.XXXX, potvrdením Slovenskej

sporiteľne a.s. zo dňa X.X.XXXX, výpismi z účtu žalobkyne, výsluchom svedkyne P. F., výzvou na
vrátenie pôžičiek zo dňa XX.X.XXXX, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

6. Žalobkyňa požičiavala žalovanému na základe ústnej dohody v hotovosti rôzne sumy a to dňa
18.5.2011 - 1.000 Eur, 19.5.2011 - 2.000 Eur, 22.6.2011 - 1.000 Eur, 28.6.2011 - 1.000 Eur a 13.7.2011

- 670 Eur. Celkovo teda išlo o sumu 5.670 Eur, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť, podľa výpovede
žalobkyne, do augusta 2013. Žalovaný toto tvrdenie žalobkyne nepoprel. Doposiaľ z tejto pôžičky vrátil
len sumu 550 Eur a to ešte pred podaním žaloby.

7. K ďalšej pôžičke, ale už písomnou zmluvou, došlo dňa X.X.XXXX, kedy žalobkyňa požičala

žalovanému 5.000 Eur. V bode 2 zmluvy sa uvádza, že táto zmluva sa vzťahuje na predmet úverovej
zmluvy č. XXXXXXXXXX uzatvorenej XX.X.XXXX medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. ako veriteľom a
žalobkyňou.

8. V bode 4 zmluvy o pôžičke bola dohodnutá jej splatnosť tak, že žalovaný sa zaviazal ju splácať

mesačne po 105,90 Eur podľa úverovej zmluvy bankovým prevodom na účet veriteľa vždy k 15.dňu
mesiaca počas nasledujúcich 23 mesiacov od uzatvorenia zmluvy.

9. V bode 5 zmluvy o pôžičke je uvedené, že dlžník sa zaväzuje, že najneskôr k 15.dňu 24. mesiaca od
uzatvorenia zmluvy splatí na účet veriteľa mimoriadnu splátku. Výška mimoriadnej splátky bude určená

bankou veriteľa na základe úverovej zmluvy v priebehu 23.mesiaca od uzatvorenia zmluvy. Mimoriadna
splátka bude vypočítaná bankou veriteľa v mesiaci predchádzajúcom mesiacu, v ktorom dlžník uhradí
mimoriadnu splátku na účet veriteľa. Po uhradení mimoriadnej splátky spolu so zánikom úverovej zmluvy
zaniká aj povinnosť dlžníka splácať mesačné splátky.

10. V bode 8 zmluvy sa konštatuje, že neplnenie záväzkov dlžníka voči veriteľovi, ak sa nedohodnú inak
písomným dodatkom k tejto zmluve sa považuje za hrubé porušenie zmluvy a dlžník je povinný uhradiť
veriteľovi všetky náklady spojené so splácaním úveru na základe úverovej zmluvy medzi veriteľom a
bankou veriteľa až do výšky 8.625,10 Eur.

11. Podľa žalobkyne mimoriadna splátka uvedená v bode 5 zmluvy mala predstavovať zostatok úveru
a v tomto prípade malo ísť o sumu 4.163,53 Eur a ako dôkaz o tom predložila potvrdenie Slovenskej
sporiteľne a.s. zo dňa 1.7.2014. V ňom Slovenská sporiteľňa potvrdila zostatok úveru č. XXXXXXXXX
ku dňu 15.8.2013 na sumu 4.163,53 Eur.

12. Žalobkyňa sumu 5.000 Eur, ktorú požičala žalovanému vyššie uvedenou zmluvou, získala zmluvou o
splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú uzavrela ako dlžník so Slovenskou sporiteľňou a.s. Uvedenou
zmluvou bol jej poskytnutý úver 5.119 Eur za spracovateľský poplatok 119 Eur. Úver sa zaviazala splatiť83 mesačnými splátkami po 105,90 Eur od 20.8.2011 do 20.6.2018. Celkovo sa zaviazala zaplatiť
8625,10 Eur. Dohodnutá bola úroková sadzba 14,90% p.a.

13. Je nesporné, že žalobkyňa stále, teda aj v súčasnosti, tento úver spláca, keďže konečná splatnosť
úveru bola stanovená až na 20.6.2018.

14. Žalobkyňa aj vo svojej výpovedi na pojednávaní potvrdila, že žalovaný jej pravidelne poukazuje z
druhej pôžičky 106 Eur mesačne a žalobu v tejto časti odôvodnila tým, že nemá istotu, že žalovaný aj

v budúcnosti ju bude riadne splácať. Uviedla však, že od septembra 2015 jej platby chodia z účtu P.
F. a tieto platby bola ochotná uznať ako čiastočný zánik dlhu len v prípade, ak by P. F.Á. pristúpila k
záväzku žalovaného.

15. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 23.9.2016 prehlásil, že platby z účtu jeho dcéry P.
F. vo výške 106 Eur mesačne sú jeho splátkami na predmetnú pôžičku, teda zo zmluvy zo dňa 8.8.2011.

Uvedenú skutočnosť napokon v celom rozsahu potvrdila svedkyňa P. F., ktorá uviedla, že je študentkou,
nemá žiadny príjem a spomínaný účet zradil jej otec, teda žalovaný, ktorý na ňom vykonáva všetky
transakcie cez internet banking a podobne aj peniaze na tento účet vkladá on. Požiadal ju o podpísanie
trvalého príkazu, ktorým sa určitá suma (nepamätala si jej výšku) poukazuje mesačne na iný účet.

16. Je nesporné, že žalovaný nezaplatil mimoriadnu splátku dohodnutú v bode 5 zmluvy o pôžičke,
ale nesporné je aj to, že pravidelne mesačne (okrem troch splátok) poukazuje žalobkyni 106 eur.
Podľa predložených výpisov z účtu žalobkyne išlo o platby od 15.8.2011 do 17.8.2015 z účtu na meno
žalovaného a od 16.9.2015 z účtu na meno Henriety Kocovej, pravidelne boli poukazované sumy 106
Eur mesačne až do 16.5.2016, potom 23.8.2016 a za september 2016 platba podľa stavu ku dňu

pojednávania 28.9.2016 nedošla .

17. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

18. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

19. Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne.

20. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

21. Podľa § 567 ods. 2 Občianskeho zákonníka peňažný dlh plnený prostredníctvom peňažného ústavu

alebo prostredníctvom poštového podniku je splnený pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa v peňažnom
ústave alebo vyplatením sumy dlhu veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo
ak sa veriteľ a dlžník písomne nedohodnú inak.

22. Súd mal za preukázané a to aj na základe uznania nároku dlh žalovaného vo výške 5120 Eur z

ústnych pôžičiek z roku 2011. Súd preto považoval za dôvodné žalobe o zaplatenie tejto sumy vyhovieť
vrátane úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

23. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

24. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

25. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013
výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.26. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v aktuálnom znení, ak záväzkový vzťah vznikol
pred 1.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.1.2013 aj za dobu

omeškania po 31.1.2013.

27. Právny zástupca žalobkyne síce ohľadom splatnosti pôžičiek z roku 2011 poukázal na § 563
Občianskeho zákonníka, ktorého aplikácia by však bola dôvodná vtedy, ak by strany nedohodli splatnosť
pôžičky, čo však z výpovede žalobkyne nevyplynulo. Uviedla totiž, že splatnosť pôžičiek bola dohodnutá

v auguste 2011 na dva roky. Žalovaný toto tvrdenie opäť nepoprel, čo znamená, že do omeškania sa
dostal od septembra 2013. Vychádzajúc z dispozičnej zásady v konaní upravenej v § 216 ods. 2 CSP
súd preto priznal úroky z omeškania zo sumy 5.120 Eur odo dňa ich uplatnenia, teda od 11.7.2014.

28. Návrh žalovaného na povolenie mesačných splátok súd nepovažoval za dôvodný. Z výpisu z
obchodného registra obchodnej spoločnosti PRO BONO RELALITY s.r.o., ktorá má pomerne rozsiahly

predmet činnosti vrátane podnikania s realitami vyplýva, že žalovaný je jediným spoločníkom a
konateľom tejto spoločnosti. To, že v súčasnosti nie je v pracovnom pomere v tejto spoločnosti, kde
predtým sa zamestnal vo funkcii riaditeľa a stanovil si minimálnu mzdu, nie je smerodajné. Spor sa vedie
od júla 2014, teda viac ako dva roky a za ten čas žalovaný mal dostatok priestoru na zabezpečenie si
finančných prostriedkov na úhradu svojho dlhu, o ktorom mal navyše vedomosť od roku 2011.

29. Za problematickú súd považuje druhú zmluvu o pôžičke. Aj keď je nepochybné, že naväzuje na
úverovú zmluvu, ktorú žalobkyňa uzavrela so Slovenskou sporiteľňou a.s., je nedostatočne spracovaná,
niektoré údaje v nej nie sú vôbec uvedené, hoci mali byť (napr. zmluvný úrok). Za neurčité dojednanie
súd považuje aj dohodu v bode 5 o tzv. mimoriadnej splátke. Splátka totiž musí byť v zmluve

uvedená konkrétnou sumou, nemôže byť stanovená len všeobecnou formuláciou, že bude neskôr
určená Slovenskou sporiteľňou a.s. V zmluve sa navyše ani neuvádza, čo má táto mimoriadna splátka
predstavovať, že by to mal byť zostatok úveru k určitému dátumu, tento výklad je len výkladom žalobkyne
a pritom v zmluve sa jasne uvádza, že akékoľvek doplnky zmluvy sa musia realizovať písomne.
Žalobkyňa vychádzala z potvrdenia Slovenskej sporiteľne a.s., ktorým bol vyčíslený zostatok úveru

ku dňu 15.8.2013 a že teda mimoriadna splátka mala predstavovať sumu v ňom uvedenú. Ako však
vyplýva z bodu 5 mimoriadna splátka mala byť vypočítaná bankou v mesiaci predchádzajúcom mesiacu,
v ktorom mal dlžník uhradiť mimoriadnu splátku, tú mal uhradiť k 24.mesiacu od uzatvorenia zmluvy
a teda spomínaná mimoriadna splátka mala byť vyčíslená k júlu 2013 a nie k augustu 2013. Aj táto
praktická nezrovnalosť vedie k záveru o nutnosti stanovenia splátky konkrétnou sumou.

30. Súd zdôrazňuje, že povinná náležitosť každého platného právneho úkonu je jeho určitosť, ak právny
úkon nie je určitý, je absolútne neplatný (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Súd dohodu v bode
5 zmluvy o pôžičke pre jej neurčitosť preto vyhodnotil ako absolútne neplatnú a to aj s použitím § 41
Občianskeho zákonníka.

31. Žalovaný teda má žalobkyni uhrádzať dohodnuté mesačné splátky po 105,90 Eur, tie pravidelne platí
(dokonca vo väčšom rozsahu 106 Eur) až na tri mesiace. Nezrovnalosti o platiteľovi boli odstránené
výpoveďou svedkyne F. a preto niet dôvodu žalovať o zostatok pôžičky, ktorej splatnosť nenastala.
Strany si totiž ani nedohodli možnosť predčasného zosplatnenia pôžičky podľa § 565 Občianskeho

zákonníka. Spochybňovanie žalobkyne platiteľa platieb je v rozpore jednak s výpoveďou žalobkyne, ale
aj jej správaním, keď tieto platby nevrátila, ale použila ich na úhradu jej dlhu Slovenskej sporiteľni a.s.,
aj keď vedela, že sú posielané z účtu inej osoby. Aj keď spomínané platby išli z účtu dcéry žalovaného,
nič to nemení na fakte, že išlo o peňažné prostriedky žalovaného, ktoré boli poukazované žalobkyni s
nepochybným úmyslom žalovaného plniť svoj dlh voči žalobkyni a nepochybné je aj to, že žalobkyňa

toto plnenie prijala a tým došlo k splneniu dlhu žalovaného v rozsahu týchto prijatých úhrad.

32. Súd teda dospel k záveru, že dohoda o tzv. mimoriadnej splátky je neplatná, nenastala zročnosť
celého dlhu žalovaného z druhej pôžičky a preto žalovaný má povinnosť uhrádzať včas len mesačné
splátky vo výške 105,90 Eur vždy do 15.dňa v mesiaci. Túto povinnosť si žalovaný plní až na tri mesiace

(jún, júl a september 2016) a preto ho súd zaviazal len k zaplateniu týchto troch mesačných splátok
a žalobkyni priznal z nich aj úroky z omeškania. Vzhľadom na to, že zmluvný vzťah medzi stranami
vznikol 8.8.2011, pre výšku úrokov z omeškania bola rozhodujúca predchádzajúca právna úprava, teda
§ 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013. Úroky z omeškaniaboli priznané odo dňa omeškania s úhradou spomínaných troch splátok, pričom v čase omeškania
žalovaného úroková sadzba predstavovala 8,05% ročne. Žalobu ohľadom druhej pôžičky pokiaľ ide o
istinu, ale aj výšku úrokov z omeškania súd preto z vyššie uvedených dôvodov zamietol.

33. O čiastočnom zastavení konania nad sumu 8.718,20 Eur bolo rozhodnuté podľa § 145 ods. 2 a §
146 ods. 1 CSP.

34. Výrok o nároku na náhradu trov konania vyplýva z § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP. Žalobkyňa sa

domáhala zaplatenia sumy 8.718,20 Eur, súd vyhovel o zaplatenie sumy 5.437 Eur, čo znamená, že
bola úspešná v pomere 62% a žalovaný v pomere 38%. Preto nárok na náhradu trov konania vznikol
žalobkyni v rozsahu 24%.

35. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť
podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.