Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 8, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/183/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116210770
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116210770.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: Ing. E. D., L.. XX.X.XXXX, J. L.

XXXX/X, G. X - Ř., Č. O., zastúpený: JUDr. Anna Kokavcová, advokát so sídlom v Žiline, Predmestská
90, p r o t i žalovanej: T. I., L.. XX.X.XXXX, J. T., G.W. XX, zastúpená: Mgr. Adrián Fabián, advokát, so
sídlom v Prešove, Tkáčska 2, o zaplatenie 38.387,72 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 38.387,22 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,15% ročne
od 11.7.2014 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 19.5.2016 sa domáhal titulom vrátenia pôžičky podľa § 657 Občianskeho

zákonníka dohodnutou ústnou formou zaplatenia sumy 38.387,72 Eur a úrokov z omeškania 5,15%
ročne od 11.7.2014 do zaplatenia.

2. Žalovaná so žalobou nesúhlasila a poprela, že by si niekedy od žalobcu požičala peniaze, nikdy ho
nevidela, nepoznala sa s ním a nikdy s ním nekomunikovala. Uviedla, že so žalobcom sa poznal jej druh,
ktorému žalobca poslal peniaze na jej účet bez jej súhlasu a ona tieto finančné prostriedky po pripísaní
na jej účet vydala svojmu druhovi O. O..

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, svedkov O. O. a PhDr. C. T., debetným avízom pre
príkazcu, výzvou zo dňa 24.6.2014 s podacím dokladom, správou Tatra banky a.s. a zistil tento skutkový
stav:

4. Je nesporné, že žalobca poukázal prevodom zo svojho účtu dňa 25.9.2013 sumu 1.000.000 CZK, v
prepočte 38.387,72 Eur na účet žalovanej. Vyplýva to z debetného avíza pre príkazcu v ČSOB Praha o

prevode tejto sumy z účtu žalobcu, na ktorom ako účel platby je uvedená pôžička.

5. Zo správy Tatra banky a.s. vyplýva, že suma 38.387,72 Eur z účtu žalobcu bola dňa 25.9.2013
pripísaná na účet žalovanej.

6. Medzi stranami bolo sporné na základe čoho žalobca poslal žalovanú sumu žalovanej. Žalobca vo
svojej výpovedi potvrdil, že so žalovanou sa vôbec nepoznal, ale (a to je nesporné) dobre sa poznal

s jej druhom O. O., s ktorým sa priatelil. Pretekali spolu s RC modelmi áut a O. O. navyše často od
neho zakupoval tieto modely a vybavenie na preteky. Preto sa stretávali a často si spolu telefonovali.
Pri jednom telefonáte v septembri 2013 sa ho pýtal na jeho finančnú situáciu, ktorá bola v tom čase
priaznivá a informoval sa u neho, či by nepožičal žalovanej, ktorá je jeho priateľkou, peniaze. Po jehokladnej odpovedi odovzdal telefón žalovanej, s ktorou si žalobca dohodol podmienky pôžičky vo výške
1.000.000 CZK bez stanovenia konkrétneho termínu splatnosti. Dohoda bola taká, že žalovaná peniaze
vráti na výzvu žalobcu. Zapísal si jej číslo účtu, na ktoré jej peniaze poslal 25.9.2013. Celý tento rozhovor

sa odohral vo firme jeho priateľa PhDr. C. T., ktorý bol pri tejto komunikácii so žalovanou prítomný.

7. Neskôr žalobca sa telefonicky pokúšal skontaktovať s O. O. za účelom vrátenia pôžičky, O. O. sa
však vyhýbal rozhovoru s ním, vyhováral sa, že je na dovolenke alebo bol nedostupný, neskôr telefón
nedvíhal. Nepodarilo sa mu ani nájsť telefonický kontakt na žalovanú a preto požiadal svojho brata, ktorý

je advokátom, o zaslanie písomnej výzvy na vrátenie pôžičky, čo bolo zrealizované doporučeným listom
zo dňa 24.6.2014.

8.Listomzodňa24.6.2014advokátMgr.K.D.oznámilžalovanej,žeprevzalzastúpeniežalobcuavyzval
žalovanú na vrátenie predmetnej pôžičky do 10 dní od doručenia tohto listu. Uvedený list bol zaslaný
doporučene a podaný na českej pošte dňa 25.6.2014, ako to vyplýva z poštového podacieho hárku.

9. Žalobca tiež uviedol, že neskôr mal určité problémy s firmou, keďže nedosahoval zisk, ktorý
predpokladal, k tomu sa pridružili aj osobné problémy z rozchodu s priateľkou, preto nebol materiálne
ani psychicky pripravený riešiť vymáhanie svojej pohľadávky súdnou cestou a to realizoval až neskôr
touto žalobou.

10. Žalovaná aj na pojednávaní zotrvala na svojom vyjadrení, že so žalobcom sa nikdy nerozprávala a to
ani telefonicky. Potvrdila, že účet, na ktorý prišli peniaze od žalobcu je jej, ale uviedla, že s ním disponuje
aj jej druh a to tým spôsobom, že má k dispozícii platobnú kartu, ktorou realizuje z neho výbery a platby.
Potvrdila však, že dispozičné oprávnenie k tomuto účtu má len ona. Uviedla, že po nabehnutí žalovanej
sumy na jej účet bola od druha informovaná, že sú to peniaze určené pre neho a preto v banke vybrala

ich časť - sumu 30.000 Eur, zvyšok si vybral z bankomatu O. O. a uvedené peniaze mu odovzdala.
Tvrdila, že nikdy sa nezaujímala na základe čoho došlo k tejto transakcii.

11. Svedok O. O. v podstate potvrdil výpoveď žalovanej a ozrejmil, že žalobca poukázal žalovanú
sumu na účet žalovanej titulom vrátenia svojej pôžičky 1.000.000 CZK, ktorú poskytol svedok žalobcovi

dňa 30.3.2013 na závodoch v Prahe. V tejto súvislosti uviedol, že väčšiu časť danej sumy okolo
600.000-700.000 CZK mal doma v hotovosti, keďže často chodieval na preteky do Čiech a zvyšok
zmenil v zmenárni. Pri dojednávaní pôžičky a jej odovzdaní žalobcovi nebol nikto prítomný. Žalobca
však podpísal žalovanému zmenku, ale po vrátení pôžičky na účet žalovanej svedok zmenku zlikvidoval.
Dôvod poukázania peňazí na účet žalovanej svedok vysvetlil (v zhode so žalovanou) tak, že v tom čase

mal len podnikateľský účet a nechcel, aby na ňom figurovala uvedená suma a preto žalobcovi dal číslo
účtu žalovanej, na ktorú mal žalobca pôžičku vrátiť, čo sa aj stalo.

12. Svedok PhDr. C. T. je priateľom žalobcu. Potvrdil, že žalobca, ktorý ho bežne navštevoval v jeho
firme, pri jednej z týchto návštev niekedy v septembri 2013 mal telefonát od pána O., ktorý neskôr sa

zmenil na rozhovor so žalovanou. Telefonát sa odohral v jeho prítomnosti a svedok z neho vyrozumel
to, že žalobca sa v ňom dohodol so žalovanou na poskytnutí pôžičky 1.000.000 CZK, ktorú mala vrátiť
na jeho výzvu. Svedok si túto situáciu zapamätal, pretože bola pre neho neštandardná, keďže žalobca
požičal vysokú sumu cudzej osobe, za čo si ho neskôr viackrát doberal, ale žalobca to vysvetlil tým, že
dôveruje jej druhovi, s ktorým mal dobrý vzťah, navyše uviedol, že je dosť bonitný a že mu preto verí,

že peniaze budú vrátené.

13. Súd sa najprv musel zaoberať otázkou právomoci súdu a rozhodným právom, vzhľadom na
skutočnosť, že žalobca, ktorý je štátnym občanom Českej republiky poukazoval žalovanej - štátnej
občianke Slovenskej republiky peniaze (podľa neho pôžičku) prevodom z účtu v Českej republike.

14. Podľa článku 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) číslo 1215/12 zo dňa 12.12.2012
o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel I.) ak nie
je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich
štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

15. Keďže v tomto spore nejde o prípad výlučnej právomoci v zmysle článku 24 citovaného nariadenia a
strany si nezvolili právomoc súdu konkrétneho členského štátu podľa článku 25, je daná v zmysle tohto
nariadenia právomoc súdu Slovenskej republiky podľa bydliska žalovanej.16. Aké rozhodné právo je potrebné použiť na tento právny vzťah, vyplýva z nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 z 17.6.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I.).

Opäť možno ustáliť, že strany si nezvolili rozhodné právo v zmysle článku 3 citovaného nariadenia a
keďže právny vzťah zo zmluvy o pôžičke nemožno podradiť ani pod jeden prípad upravený v článku 4
ods. 1, súd vychádzal z článku 4 ods. 2, podľa ktorého ak sa na zmluvu nevzťahuje ods. 1 alebo ak sú
prvky zmluvy pokryté viac ako jedným z písmen a/ až h/ ods. 1 zmluva sa spravuje právnym poriadkom
krajiny obvyklého pobytu zmluvnej strany, ktorá má uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu.

17. Keďže plnenie zo zmluvy o pôžičke má uskutočniť žalovaná, súd aplikoval slovenský právny
poriadok. Pre úplnosť je potrebné dodať, že aj v prípade posúdenia nároku žalobcu na vydanie
bezdôvodného obohatenia (súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou v žalobe) by sa použil právny
poriadok Slovenskej republiky a to s poukazom na článok 10 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 864/2007 z 11.7.2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II.).

18. Žalobca uplatnil nárok podľa § 657 Občianskeho zákonníka. Podľa citovaného ustanovenia zmluvou
o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje
vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

19. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

20. Z ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke

sa nevyžaduje písomná forma, postačuje ústna a dokonca aj konkludentná forma. Podstatnými
náležitosťami dohody o pôžičke je označenie zmluvných strán, označenie predmetu pôžičky, povinnosť
dlžníka vrátiť predmet pôžičky. Navyše zmluva o pôžičke predstavuje reálny kontrakt, čo znamená, že
k jej uzavretiu dôjde až skutočným odovzdaním predmetu pôžičku veriteľom dlžníkovi.

21. Nepochybne nemusí pritom dôjsť k fyzickému odovzdaniu predmetu pôžičky vo forme peňazí,
ale postačuje poukázanie finančných prostriedkov bezhotovostným platobným stykom (napr. rozsudok
Najvyššieho súdu ČR 29Odo/475/2006 zo dňa 24.7.2008). Nevylučuje sa ani možnosť odovzdania
požičanej sumy prevodom na bankový účet tretej osoby, čo by predstavovalo platobné miesto dohodnuté
účastníkmi zmluvy o pôžičke (rozsudok Najvyššieho súdu ČR 28Cdo/3790/2008 zo dňa 11.11.2008).

22. Dôkazné bremeno ohľadom preukázania ústnej dohody o pôžičke sumy 1.000.000 CZK uzavretej
medzi žalobcom a žalovanou bolo na žalobcovi. Keďže je nesporné, že uvedenú sumu žalobca poslal
na účet žalovanej (ku ktorému mala výlučné dispozičné oprávnenie žalovaná) žalobca musel preukázať,
že peniaze zaslal na základe dohody o pôžičke a že strany si nedohodli dobu jej vrátenia.

23. Za podstatnú skutočnosť, ktorú súd považoval za zásadnú, je potrebné považovať to, že nepochybne
z účtu žalobcu na účet žalovanej bola poslaná žalovaná suma s označením účelu prevodu „pôžička“.
Dôležitá pre hodnotenie dôkazov bola aj výpoveď svedka Dr. C. T., ktorý bol prítomný pri telefonickom
rozhovore strán, z ktorého vyrozumel, že strany sa dohodli na pôžičke podľa tvrdenia žalobcu. Svedok

pôsobil presvedčivo a súd nemal dôvod spochybniť pravdivosť jeho výpovede. Žalobca teda produkoval
tieto, podľa súdu silné dôkazy, ktoré nemohli byť negované výpoveďou svedka O. a ani spochybňovaním
hodnovernosti trvania žalobcu vzhľadom na skutočnosť, že vysokú sumu peňazí požičal bez písomnej
dohody cudzej osobe. Žalobca totiž logicky svoje počínanie vysvetlil priateľským vzťahom s druhom
žalovanej, ktorý bol navyše dosť solventný a žalobca ho považoval za akéhosi garanta vrátenia pôžičky.

Súd nemal dôvod neveriť tomuto vysvetleniu, aj keď nie je možné uprieť tomuto správaniu žalobcu určitú
ľahkomyseľnosť. Rozhodne však tieto okolnosti nepostačujú na spochybnenie dôkazov produkovaných
žalobcom, ktoré ako už súd uviedol, považoval za zásadné.

24. Žalovaná na svoju obranu navrhla vypočuť svedka O. O., ktorý je jej dlhoročným druhom. Menovaný

vypovedal, že peniaze, ktoré žalobca poukázal na účet jeho družky predstavovali vrátenie pôžičky jemu,
keďže svedok žalobcovi požičal sumu 1.000.000 CZK 30.3.2013 počas jeho pobytu v Českej republiky
oproti vystaveniu zmenky. Svedok tvrdil, že prevažnú časť požičanej sumy mal doma v hotovosti, nikto
pri poskytovaní pôžičky nebol a po tom, keď žalobca mu peniaze vrátil na základe ich dohody na účetžalovanej, keďže svedok nemal v tom čase svoj osobný účet, len podnikateľský, spomínanú zmenku
zlikvidoval. Potvrdil, že k ním tvrdenej pôžičke preto žiadny dôkaz nemá. Žalobca túto jeho výpoveď
rozhodne poprel a aj pre súd uvedená výpoveď nepôsobila presvedčivo. Nepôsobí zvlášť presvedčivo,

že žalovaná o ničom nevedela, hoci na jej účet bola poukázaná tak vysoká suma. Vo výpovedi svedka
je príliš veľká kumulácia ničím nepodložených tvrdení, čo vyvoláva pochybnosť. Svedok mal práve
doma v hotovosti pomerne vysokú sumu, nikto prítomný pri dojednávaní pôžičky a pri odovzdávaní
peňazí nebol, zmenku nijakým spôsobom preukázať nevedel, keďže v súčasnosti je už zlikvidovaná.
Pri hodnotení výpovede tohto svedka nie je možné opomenúť ani jeho blízky vzťah k žalovanej a tiež

osobnú zainteresovanosť svedka na tomto prípade.

25. Pri hodnotení dôkazov súd zohľadňoval aj tú skutočnosť, že žalobca zaslal doporučene žalovanej
výzvu na vrátenie pôžičky ešte 25.6.2014. Žalovaná pritom nespochybnila ani v jednom zo svojich
písomných vyjadrení, ale ani na súde, doručenie tejto výzvy. Súd preto vychádza z fikcie o nespornosti
tohto skutkového tvrdenia žalobcu v žalobe s poukazom na § 151 ods. 1 CSP. Je preto zarážajúce, že

za vyše dva roky žalovaná a ani jej druh necítili potrebu reagovať na výzvu žalobcu, ktorá podľa nich
nemala opodstatnenie, zvlášť ak ide o nie zanedbateľnú sumu.

26. Súd dodáva, že pri hodnotení výpovede svedka O. zohľadnil aj tú skutočnosť, že vo výpise z
účtu žalobcu je ako účel prevodu prostriedkov na účet žalovanej uvedená „pôžička“ a nie „vrátenie

pôžičky“. Súd nepovažuje za presvedčivé, že by žalobca vrátil svoj dlh z pôžičky svedkovi O. sporným
prevodom a následne tento prevod využil na tvrdenie o pôžičke pre žalovanú. Ak by to mala byť pravda,
nepochybne by išlo o trestný čin podvodu, ale pre súd takáto konštrukcia nevyznieva vierohodne.
Napokon aj skutočnosť, že napriek veľkej vzdialenosti sa žalobca osobne dostavil na pojednávanie
nevyužijúc možnosť výsluchu dožiadaným súdom, čo by v prípade nepravdivosti jeho tvrdenia bolo

prirodzené v snahe vyhnúť sa konfrontácii so žalovanou a jej druhom. Pre súd preto pravdivejšie vyznela
verzia žalobcu podporená výpoveďou svedka Kudrysa a preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

27. Z prisúdenej istiny boli priznané aj úroky z omeškania s poukazom na § 517 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013.

28. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

29. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

30. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.

31. Súd mal za preukázané, že žalovanej bola doručená výzva na vrátenie pôžičky zaslaná doporučene
listom podaným na poštu 25.6.2014, a keďže strany si nedohodli dobu vrátania pôžičky, žalovaná sa

dostala do omeškania s platením dlhu nasledujúceho dňa po doručení tejto výzvy s poukazom na § 563
Občianskeho zákonníka. V tom čase výška úrokov z omeškania predstavovala 5,15% ročne, súd preto
priznal úroky z omeškania v danej výške odo dňa ich uplatnenia tak ako je uvedené v rozsudku.

32. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V

konaní bol úspešný žalobca v celom rozsahu, preto súd mu priznal plnú náhradu trov konania. Nezistil
totiž žiadny dôvod pre aplikáciu výnimočného ustanovenia § 257 CSP.

33. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.