Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, April 6, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/126/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015201040
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015201040.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov
JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Milana Segeča v právnej veci žalobcu: N.. I. W., C.., G. XXX, XXX XX
G., adresa pred doručovanie J. Y. XXE, XXX XX F., právne zastúpeného Mgr. Stelou Chovanovou,
advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie J. Kozáčeka 13, 960 01 Zvolen, proti žalovanému:
Okresný úrad Banská Bystrica, odbor cestnej dopravy a pozemkových komunikácií, Banská Bystrica,

Námestie Ľ. Štúra 1, za účasti: es site invest, spol. s r.o., so sídlom Námestie Š. Moyzesa 17/A, 974
01 Banská Bystrica, IČO: 45 623 198, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: OU-BB-
OCDPK-2015/015590 zo dňa 09. 06. 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd rozhodnutie žalovaného č.: OU-BB-OCDPK-2015/015590 zo dňa 09. 06. 2015 a
rozhodnutie Mesta Banská Bystrica č.: OVZ-DS-17281/25590/2015-Bod zo dňa 05.03.2015 z r u š u j
e podľa § 250j ods. 2 písm. a), d) O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 497,89 Eur (z toho
titulom zaplateného súdneho poplatku v sume 70,- Eur a titulom náhrady trov právneho zastúpenia v
sume 427,89 Eur), na účet právnej zástupkyne žalobcu Mgr. Stely Chovanovej, advokátky so sídlom
advokátskej kancelárie J. Kozáčeka 13, 960 01 Zvolen, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Mesto Banská Bystrica, ako špeciálny stavebný úrad, rozhodlo rozhodnutím č. OVZ-

DS-17281/25590/2015-Bod zo dňa 05.03.2015 , že žalobcovi nepriznáva postavenie účastníka
stavebného konania vo veci žiadosti spoločnosti es site ivest spol. s r.o. Banská Bystrica o vydanie
stavebného povolenia na stavbu „Obytný súbor Suchý vrch Pod Flosom, Banská Bystrica“, stavebného
objektu „SO 05 Komunikácie a spevnené plochy“.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že aby osoba alebo subjekt bola riadnym účastníkom konania, musí
spĺňať podmienky zákona, ktoré jej svojimi ustanoveniami toto zákonné právo priznávajú. Preto správny

orgán pri určovaní účastníkov konania je vždy z úradnej činnosti povinný skúmať, či konkrétna osoba
alebo subjekt je nositeľom týchto základných práv.

Stavebný zákon, ako osobitný zákon vymedzuje okruh účastníkov konania v ustanovení § 59
Stavebného zákona. Podľa ustanovenia odseku 1 písm. b) sú účastníkom stavebného konania osoby,
ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a

stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením
priamo dotknuté.Ustanovenie § 139 vymedzuje podrobnejšie pojem susedné pozemky a stavby na nich a susedné
stavby. Susedným pozemkom a stavbou na tomto pozemku sa rozumie podľa odseku 2 písm. c)
pozemok, ktorý má spoločnú hranicu s pozemkom, ktorý je predmetom stavebného konania. Susednou

stavbou sa rozumie podľa odseku 2 písm. c) stavba na pozemku, ktorá nemá síce spoločnú hranicu
so stavebným pozemkom, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté. Z uvedeného je
zrejmé, že postavenie účastníkov konania podľa Stavebného zákona patrí okrem iného osobám, ktoré
spĺňajú súčasne obidve uvedené podmienky.

Špecializovaný stavebný úrad po posúdení podania žalobcu podľa citovaných zákonných ustanovení
zistil, že žalobca nesplnil vyššie uvedené zákonné podmienky, ktoré by zakladali právny status účastníka
stavebného konania z titulu vlastníckych alebo iných práv k susediacim pozemkom alebo stavbám a
zároveň mal za to, že povolením navrhovanej stavby nedôjde k ovplyvneniu právnej pozície osoby
žalobcu, to znamená, nedôjde k zmene hmotnoprávneho postavenia pred a po vydaní rozhodnutia.
Prvostupňový správny orgán napokon uzavrel, že žalobca neuviedol nové skutočnosti, respektíve

dôvody, ktoré by napĺňali citovaný zákonný rámec a zakladali žalobcovi práva, právom chránené záujmy
a povinnosti patriace účastníkovi predmetného stavebného konania a tiež, že správny orgán nezistil
osobitný zákon, respektíve predpis, podľa ktorého by mu mal priznať postavenie účastníka konania,
preto rozhodol tak, že žalobcovi nepriznáva postavenie účastníka konania.

Žalovaný rozhodnutím č. OU-BB-OCDPK-2015/015590 zo dňa 09. 06. 2015 rozhodol o odvolaní žalobcu
tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. (ďalej tiež Správny poriadok) odvolanie zamietol
a potvrdil rozhodnutie Mesta Banská Bystrica, ktorým správny orgán nepriznal žalobcovi postavenie
účastníka konania.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že Stavebný zákon v ustanovení § 59 zakotvuje okruh účastníkov
stavebného konania. Z tohto ustanovenia nesporne vyplýva, že žalobcovi Stavebný zákon postavenie
účastníka konania nepriznáva. Odvolací správny orgán uzavrel, že žalobca môže byť dotknutý nanajvýš
na svojich záujmoch, ale v žiadnom prípade nie na svojich právach, ktoré sú zakotvené a vyplývajú z
ustanovenia § 59 Stavebného zákona. Odvolací správny orgán uzavrel, že Stavebný zákon zakotvuje

samostatnú právnu úpravu účastníkov stavebného konania a z tohto dôvodu je vylúčená subsidiárna
aplikácia základnej všeobecnej definície účastníka správneho konania podľa § 14 ods. 1 Správneho
poriadku. Na záver druhostupňový správny orgán uzavrel že rozhodnutie Mesta Banská Bystrica o
nepriznaní postavenia účastníka konania v stavebnom konaní bolo správne a preto odvolanie žalobcu
zamietol a rozhodnutie stavebného úradu potvrdil.

V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie rozhodnutia žalovaného. Navrhol
zrušiť žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Po
zrušení rozhodnutí navrhol vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, že rozhodnutie je nezákonné z
dôvodu uvedeného v ustanovení § 250j ods. 2 písm. a), až e) a ods. 3 O.s.p.. Poukázal na to, že nikdy

netvrdil, že svoje postavenie ako účastníka uvedeného stavebného konania zakladá na všeobecnej
definícii účastníka správneho konania podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku. Ba práve naopak, žalobca
vosvojichpodaniach,predprvostupňovýmsprávnymorgánomaajvodvolacomkonaní,predžalovaným
správnym orgánom, poukazoval, skutkovo aj právne, na konkrétne ustanovenia Stavebného zákona,
z ktorých vyplýva jeho postavenia účastníka uvedeného stavebného konania. Prvostupňový správny

orgán a ani žalovaný sa s konkrétnymi a zásadnými tvrdeniami žalobcu zodpovedne nezaoberali a v
odôvodnení svojho rozhodnutia sa s tými absolútne nevysporiadali, čo má okrem vecnej nesprávnosti
za následok aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia prvostupňového
správneho orgánu. Žalobca je presvedčený, že bol napádaným rozhodnutím prvostupňového orgánu
a predovšetkým rozhodnutím žalovaného ukrátený na práve na inú právnu ochranu. Rozhodnutie

žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci; zistenie skutkového stavu, z ktorého správne rozhodnutia vychádzali je v rozpore s obsahom
spisov; zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci; rozhodnutie žalovaného, ako aj
rozhodnutie prvostupňového orgánu, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, nedostatok dôvodov
a neúplnosť spisov; v konaní správnych orgánov zároveň je taká vada, ktorá mohla mať vplyv na

zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Žalobca nepozná odpovede na jeho konkrétne, zásadné skutkové
tvrdenia a právne argumenty, ohľadne jeho účastníctva v stavebnom konaní, považuje napadnuté
rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu, za arbitrárne. Nepreskúmateľnosť
a nezrozumiteľnosť napádaných správnych rozhodnutí je zapríčinená predovšetkým pre nedostatokskutkových dôvodov. Konajúce správne orgány v napádaných rozhodnutiach iba stroho opisujú zákonné
ustanovenia bez toho, aby sa zaoberali žalobcom opísaným skutkovým stavom, respektíve bez toho,
aby sa jasne a určito vyrovnali z jeho uvádzanými konkrétnymi tvrdeniami, dôvodmi a návrhmi na

vykonanie dokazovania, predloženými za účelom preukázania účastníctva. V konaní vôbec nie zrejmé
vyhodnoteniežalobcompredloženýchkonkrétnychtvrdení,právnejargumentácieanávrhunavykonanie
dokazovania. Rozhodnutie sa iba obmedzilo na konštatovanie, že postavenie účastníka konania žalobca
nespĺňa bez toho, aby sa správne orgány vyrovnali s predloženými konkrétnymi tvrdeniami. Žalobca
poukazuje na ustanovenie § 140 Stavebného zákona, podľa ktorého, ak nie je výslovne ustanovené

inak, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Žalovaný
a ani prvostupňový správny orgán sa v konaní neriadili zodpovedne ustanoveniami § 3 Správneho
poriadku, § 32 ods. 1 Správneho poriadku a § 47 Správneho poriadku. Jeho postup a konečné
rozhodnutie trpia nezákonnosťou práve s ohľadom aj na rozpor s týmito procesnými ustanoveniami.
Žalobca tiež zastáva názor, že prvostupňový správny orgán a žalovaný nedostatočne a nesprávne zistili
skutkový stav veci, nedostatočne sa zaoberali vecou, nevyrovnali sa so všetkými návrhmi, námietkami a

vyjadreniami žalobcu k podkladom rozhodnutia. Prvostupňový správny orgán a žalovaný sa nezaoberali
a nevysporiadali s ďalšími návrhmi na vykonanie dokazovania - fotografiami, ktoré boli žalobcom do
konania predložené aj za účelom preukázania postavenia účastníctva v konaní.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že v odôvodnení rozhodnutia, ktorým potvrdil prvostupňové

rozhodnutie Mesta Banská Bystrica o nepriznaní postavenia účastníctva, jasne a vecne zdôraznil svoje
rozhodnutie a dôsledne sa vysporiadal so základnou právnou otázkou, ktorú bolo potrebné v odvolacom
konanívyriešiť,atočivpredmetnejvecimalbyťžalobcaúčastníkomstavebnéhokonaniastavby„Obytný
súbor Suchý vrch Pod Flosom, Banská Bystrica“, stavebného objektu „SO 05 Komunikácie a spevnené
plochy“. Podľa jeho názoru odôvodnenie rozhodnutia napadnutého žalobou poskytuje dostatočný

základ na jeho preskúmanie. V odôvodnení poukázal na zákonný okruh účastníkov konania (§ 59 ods.
1 Stavebného zákona ) a upozornil na skutočnosť, že Stavebný zákon jasne zakotvuje právnu úpravu
účastníkovstavebnéhokonaniaapretojeneprípustnáaplikáciaúčastníkasprávnehokonaniapodľa§14
ods. 1 Správneho poriadku. V tejto súvislosti poukázal na názor vyslovený Najvyšším súdom Slovenskej
republiky v odôvodnení rozhodnutia č 2Sžo 373/2009, v ktorom okrem iného je uvedené, že „ .... je

potrebné zdôrazniť, že Stavebný zákon zakotvuje samostatnú právnu úpravu účastníkov územného
konania a v dôsledku toho je vylúčená subsidiárna aplikácia základnej všeobecnej definície u účastníka
správneho konania podľa § 14 pod 1 Správneho poriadku, založená na hmotnoprávnom pomere k veci,
ktoré je predmetom konania ....“. Vyjadril nesúhlas s tvrdením žalobcu. že postavenie účastníka konania
mu prináleží priamo zo Stavebného zákona. Zotrval na tom, že žalobca nemá postavenie účastníka

konania v zmysle § 59 ods. 1 Stavebného zákona, nakoľko nie je vlastníkom susedného pozemku,
respektíve stavby. Žalobné dôvody, pre ktoré sa žalobca považuje za účastníka konania sú dôvodmi,
ktoré, ak chcel, mohol namietať v územnom konaní, pretože územným rozhodnutím sa vymedzuje
územie na daný účel (stavba sa umiestňuje) a rieši sa aj napojenie územia na technickú infraštruktúru
vrátane prístupu. V stavebnom konaní už nie je možné meniť umiestnenie stavby, ako aj otázku prístupu,

pretože už bola určená v územnom konaní. V stavebnom konaní pred stavebným úradom sa stavba
povolí v súlade s územným rozhodnutím. Upozornil na to, že aj v prípade uznania tvrdenia žalobcu, že
účastníkom stavebného konania môže byť osoba, ktorá je vlastníkom susednej stavby, postavenej nie
na pozemku stavby, respektíve na susednom pozemku, by nedošlo k narušeniu jeho práv spojených
s užívaním vlastnej stavby. Žalobca ako vlastník stavby, ktorá je postavená na pozemku, ktorý nemá

spoločnú hranicu s pozemkom, na ktorom bude realizovaná stavba, nemôže byť dotknutý, čo sa týka
ohrozenia bezpečného prístupu k svojim nehnuteľnostiam, nakoľko jeho pozemky sú prostredníctvom
účelových komunikácií napojené na verejnú pozemnú komunikáciu, ktorá zároveň tvorí jediný prístup
k povolenej stavbe „Obytný súbor Suchý vrch Pod Flosom, Banská Bystrica“, stavebného objektu
„SO 05 Komunikácie a spevnené plochy“. Na uvedenú stavbu vydalo Mesto Banská Bystrica, ako

vecne a miestne príslušný stavebný úrad, územné rozhodnutie pod č. OVZ-SU-52933-10224/2013-
Har., ev. č. 41/2013 zo dňa 13.09.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04. 10. 2013. Územným
rozhodnutím vznikli pre stavebníka stavby určité práva, ktoré z pohľadu princípu právnej istoty je
potrebné rešpektovať. Navrhol predmetnú žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 23S/126/2015-23 zo dňa 11.01.2016 pribral do konania
účastníka správneho konania es site invest, spol. s r.o., so sídlom Námestie Š. Moyzesa 17/A, 974 01
Banská Bystrica, IČO: 45 623 198, v súlade s § 250 ods. 1, posledná veta O.s.p..Krajský súd uznesením č.k. 23S/126/2015-26 zo dňa 11.01.2016 odložil vykonateľnosť napadnutého
rozhodnutia žalobou až do právoplatného skončenia konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného s poukazom na ustanovenie § 250c ods. 1, druhá veta O.s.p..

Pribratý účastník konania v písomnom vyjadrení k podanej žalobe navrhol žalobu v celom rozsahu
zamietnuť. Podľa jeho názoru bolo účastníctvo v predmetnom správnom konaní vymedzené v súlade
so zákonnými požiadavkami. V prípade rozhodnutia žalovaného sa jedná o dostatočne a racionálne
odôvodnené rozhodnutie. Vyjadril názor, že žalovaný, resp. Mesto Banská Bystrica v tejto konkrétnej

veci správne postupoval a jeho rozhodnutie je zákonné.

Pojednávanie konané dňa 06.04.2016 súd uskutočnil v neprítomnosti pribratého účastníka konania es
site invest, spol. s r.o., so sídlom Námestie Š. Moyzesa 17/A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 623 198,
ktorý svoju neprítomnosť na pojednávaní do termínu pojednávania neospravedlnil.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie žaloby v konaní podľa
druhej hlavy piatej časti O.s.p., preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj jemu predchádzajúce
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a postup správneho orgánu v oboch stupňoch, a to
v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie, ako aj
jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a

je nepreskúmateľné z dôvodu nedostatočného odôvodnenia, preto tieto rozhodnutia súd zrušil podľa §
250j ods. 2 písm. a) a d) O.s.p..

Podľa § 244 ods. 1
O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov

zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 247 ods. 1
O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba
tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd

preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 247 ods. 2
O.s.p. pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa
tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň

pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

V zmysle vyššie citovanej právnej úpravy správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a
postupu orgánu verejnej správy na základe žaloby, musí najprv zistiť, či sú splnené predpoklady na
postup podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Jednou z podmienok je tvrdenie

žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach. Ak je táto náležitosť žaloby splnená, správny súd v priebehu
konania na súde zisťuje, či je tvrdenie žalobcu pravdivé.

Primárne súd posudzoval, či sú splnené podmienky súdneho konania v prejednávanej veci v zmysle
§ 103 O.s.p. v nadväznosti na § 248 O.s.p., teda či je daná právomoc súdu preskúmavať žalobou

napadnuté rozhodnutie, resp. sa jedná o také rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré je vylúčené zo
súdneho prieskumu.

V článku 36 odsek 2 Listiny základných práv a slobôd je právomoc súdov na preskúmanie správnych
rozhodnutí stanovená tzv. generálnou klauzulou. Súčasne však toto ustanovenie pripúšťa, aby zákon

vylúčil preskúmanie niektorých vecí súdom (tzv. negatívna enumerácia). Stanovenie okruhu týchto vecí
je predmetom ustanovenia § 248 O.s.p.. Generálna klauzula vyplýva tiež z ustanovenia článku 46 odsek
2 Ústavy SR.

Rozsah preskúmavacej činnosti súdu je vymedzený tak, že preskúmavaniu podliehajú zásadne všetky

rozhodnutia orgánov štátnej správy, ktorými sa rozhodlo o právach a povinnostiach fyzických alebo
právnických osôb. V predmetnej veci sa žalobou napadnutým rozhodnutím v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím rozhodlo o tom, že žalobcovi sa nepriznalo postavenie účastníka konania, t.j. rozhodovalosa o jeho práve zúčastňovať sa konania v postavení účastníka konania, ktorému prislúchajú z tohto
postavenia jednotlivé oprávnenia, právo na rôzne úkony v konaní.

Ustanovenie § 248 O.s.p. taxatívne vymenúva, ktoré rozhodnutia sú podľa O.s.p. vylúčené zo súdneho
preskúmania. Podľa písm. d/ citovaného ustanovenia sa predpokladá, že aj osobitné zákony môžu
obsahovať právnu úpravu vylúčenia súdneho prieskumu. Pre všetky prípady rozhodnutí uvedených
v § 248 O.s.p., vrátane rozhodnutí, ktoré označuje za vylúčené osobitná právna úprava v ďalších
zákonoch, je potrebné povedať, že ich výklad má byť reštriktívny, lebo majú povahu výnimky z generálnej

klauzuly. Preto okruh výnimiek nemôže byť rozširovaný používaním analógie. Teda vylúčenie správneho
rozhodnutia zo súdneho preskúmania musí byť výslovné. Negatívna enumerácia teda upravuje výnimky
z generálnej klauzuly, pričom táto negatívna enumerácia je ešte opakovane zúžená znením článku 46
odsek 2 Ústavy SR, ktorý obsahuje ústavný príkaz preskúmať všetky rozhodnutia orgánov verejnej
správy, ak sa týkajú základných práv a slobôd. Z tohto ústavného príkazu vyplýva povinnosť súdu v
správnomsúdnictve,akdôjdekzáveru,žerozhodnutiesatýkazákladnýchprávaleboslobôd,preskúmať

rozhodnutie bez ohľadu na to, že existuje zákonná úprava, ktorá vylučuje napadnuté rozhodnutia zo
súdneho prieskumu (dôvod vylúčenia nie je rozhodujúci).

Podľa § 248 písm. a/ O.s.p. súdny nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy
a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania.

Podľa článku 46 odsek 1, 2 Ústavy SR; (1) Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky. (2) Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej
správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví

inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných
práv a slobôd.

Súd posudzoval, či žalobou napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím má povahu
rozhodnutia v zmysle § 248 písm. a/ O.s.p., s prihliadnutím na ustanovenie § 244 ods. 1 až 3 O.s.p..

Z postavenia účastníka konania vyplývajú pre účastníka zákonom dané práva a povinnosti, pričom
len účastník konania má reálnu možnosť svojim konaním ovplyvňovať priebeh správneho konania.
Aj keď sa o účastníctve rozhoduje procesným rozhodnutím, teda nejedná sa o rozhodnutie vydané
vo veci samej, takéto rozhodnutie je rozhodnutím o jeho subjektívnych právach, o práve zúčastňovať

sa konania, uplatňovať v ňom svoje práva, teda jedná sa o zásah do právneho postavenia takéhoto
jednotlivca. Predmetné rozhodnutie nemá povahu predbežnej povahy v konaní a nejedná sa ani o
procesné rozhodnutie týkajúce sa vedenia konania.

Niet pochýb o tom, že žalobou napadnuté rozhodnutie nemá predbežnú povahu vo vzťahu ku

konečnému rozhodnutiu, keďže sa jedná o rozhodnutie o úplne inom predmete, t.j. o tom, či niekto
má, alebo nemá byť účastníkom konania. Rozhodnutia predbežnej povahy sú tie, ktoré dočasne
(do vydania meritórneho rozhodnutia) upravujú pomery účastníkov konania. Rozhodnutie napadnuté
žalobou nemožno považovať ani za procesné rozhodnutie týkajúce sa vedenia konania. Podľa názoru
súdu sa jedná o prípady takých rozhodnutí, ktorými sa riešia otázky procesného rázu, a ktoré svojim

obsahom neovplyvňujú riešenie veci samej a zároveň nemôžu vážnejšie zasiahnuť do práv účastníkov.
Správny poriadok na viacerých miestach upravuje postup správneho orgánu, teda vedenie konania.
Potom rozhodnutia správneho orgánu o takýchto veciach sú rozhodnutiami procesnými, týkajúcimi sa
vedenia konania, ktoré sú vylúčené zo súdneho prieskumu, napr. o zvolaní ústneho pojednávania, o
určení spôsobu vykonania dôkazu, o predĺžení procesnej lehoty a podobne. V žiadnom prípade za také

nemožno považovať procesné rozhodnutie o tom, či niekomu prináleží postavenie účastníka správneho
konania. Súd poukazuje na Občiansky súdny poriadok, ktorý taktiež používa v občianskom súdnom
konaní termín „uznesenia, ktorými sa upravuje vedenie konania“ a do inej skupiny radí „uznesenia o
účastníctve“ (pribratí/nepribratí ďalších účastníkov konania, ich vstupe do konania, ich zámene a pod.),
pričom do okruhu uznesení týkajúcich sa vedenia konania radí také uznesenia, akým je napr. uznesenie

o spôsobe doručovania písomností, uznesenie o predvolaní, uznesenie o predĺžení, či nepredĺžení
lehoty, uznesenie o nariadení pojednávania, uznesenie o predložení veci nadriadenému súdu v prípade
nesúhlasu s postúpením veci, uznesenie o spojení vecí, o vylúčení vecí na samostatné konanie,
uznesenieovylúčeníverejnostinapojednávaní,uznesenieoodročenípojednávania,uznesenieourčeníspôsobuvykonaniadôkazuapodobne.Súdnapraxsaustálilanazávere,žeakvzniknepochybnosť,čisa
daným procesným uznesením upravuje len vedenie konania, alebo či svojim obsahom a predovšetkým
dôsledkami z tohto vymedzenia vybočuje a vážnejšie zasahuje do práv účastníkov, je vždy na mieste

pripustiť viac práv. Súd má za to, že vzhľadom na to, že výklad ustanovenia § 248 O.s.p. má byť
reštriktívny, keďže má povahu výnimky z generálnej klauzuly a okruh výnimiek nemôže byť rozširovaný,
teda výklad nemôže byť extenzívny, je na mieste v danom prípade pripustiť súdny prieskum, a nie ho
vylúčiť.

Správny orgán nepriznal žalobcovi postavenie účastníka konania konštatujúc, že žalobca nespĺňa
zákonné podmienky, ktoré by žalobcovi zakladali status účastníka stavebného konania a tiež z dôvodu,
že nedôjde k zásahu do vlastníckeho práva ani k dotknutiu práva, právom chránených záujmov alebo
povinností žalobcu. Druhostupňový správny orgán naviac konštatoval, že žalobca môže byť nanajvýš
dotknutý na svojich záujmoch, ale v žiadnom prípade nie na svojich právach. Bližšie ani prvostupňový
ani druhostupňový správny orgán nekonkretizovali, na základe akých skutkových zistení dospeli k

takémuto záveru.

Podľa § 59 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona, účastníkmi stavebného konania sú:
b) osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich
pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť

stavebným povolením priamo dotknuté.

Podľa § 14 ods. l Správneho poriadku; účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených
záujmochalebopovinnostiachsamákonaťalebokohopráva,právomchránenézáujmyalebopovinnosti
môžubyťrozhodnutímpriamodotknuté;účastníkomkonaniajeajten,ktotvrdí,žemôžebyťrozhodnutím

vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času,
kým sa preukáže opak.

V zmysle § 139 ods. 2 písm. d) Stavebného zákona sa susednou stavbou rozumie aj stavba na takom
pozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní podľa tohto zákona ide, ale

jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté.

Súd sa stotožňuje s tvrdením žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci správnym orgánom, ak
nebolo žalobcovi priznané účastníctvo v dôsledku skutočnosti, že nedôjde k zásahu do vlastníckeho
práva žalobcu, ani k dotknutiu práv, právom chránených záujmov alebo povinností žalobcu. Ustanovenie

§ 14 ods. 1 Správneho poriadku predpokladá možnosť dotknutia na právach účastníka konania, pričom
žalobca v konaní od počiatku tvrdí, že môže byť rozhodnutím na svojich právach dotknutý. Z hľadiska
posudzovania zákonných podmienok účastníctva nie je relevantné, či v skutočnosti aj dôjde k zásahu do
práv a právom chránených záujmov subjektu, ktorý sa dožaduje byť účastníkom konania. Rozhodujúcou
je potencionálna možnosť, že by tomu tak mohlo byť.

Rozhodnutie správneho orgánu nie je súladné s ustanovením § 59 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona
v nadväznosti na ustanovenie § 139 ods. 2 písm. d) Stavebného zákona.

Súd sa stotožnil s hlavnou žalobnou námietkou o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia.

Žalovaný, ako aj stavebný úrad, neodôvodnili rozhodnutie tak, ako predpokladá ustanovenie § 47 ods. 3
Správneho poriadku. Nie je zrejmá najmä správna úvaha, ktorou sa správne orgány riadili, ak dospeli k
záveru,žežalobcanemôžebyťvpredmetnomsprávnomkonanínasvojichprávach,právomchránených
záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, že užívanie jeho stavby nemôže byť navrhovanou
stavbou dotknuté, teda nie je zrejmá správna úvaha, akou sa žalovaný a stavebný úrad riadil, keď

nepriznal žalobcovi postavenie účastníka konania.

Z vyššie uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane prvostupňového
rozhodnutia, zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/ a d/ O.s.p., nakoľko vychádzali z nesprávneho právneho
posúdenia veci a sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Úspešnému žalobcovi súd priznal náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p.. Trovy konania
pozostávajú:A./ Tarifná odmena:
08.02.2016
- prevzatie a prípravy zastúpenia vrátane prvej porady s klientom..................143,-- Eur

plnomocenstvo zo dňa 08.02.2016
(§ 13a ods. 1 písm. a/ Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.)
- režijný paušál..................................................................................................8,58 Eur
10.02.2016
- účasť na konaní pred súdom - pojednávanie na KS BB.................................35,75 Eur

pojednávanie odročené bez prejednania veci
(§ 13a ods. 4 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.)
vo výške 1 základnej sadzby tarifnej
- režijný paušál.................................................................................................8,58 Eur
06.04.2016
- účasť na konaní pred súdom - pojednávanie na KS BB................................143,-- Eur

(§ 13a ods. 1 písm. d/ Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.)
- režijný paušál.................................................................................................8,58 Eur
Spolu tarifná odmena......................................................................................347,49 Eur
B./ Trovy: Hotové výdavky (cestovné a náhrada za stratu času)
10.02.2016

- náhrada za stratu času cestovaním ZV - KS BB a späť.................................28,60 Eur
(trvanie cesty: 2 začaté polhodiny)
2 x 14,30 Eur za každú aj začatú polhodinu
- náhrada cestovných výdavkov za cestu Zvolen - KS BB a späť...................11,60 Eur
06.04.2016

- náhrada za stratu času cestovaním ZV - KS BB a späť.................................28,60 Eur
(trvanie cesty: 2 začaté polhodiny)
2 x 14,30 Eur za každú aj začatú polhodinu
- náhrada cestovných výdavkov za cestu Zvolen - KS BB a späť...................11,60 Eur
Spolu hotové výdavky (cestovné a náhrada za stratu času)..............................80,40 Eur

SPOLU tarifná odmena a hotové výdavky......................................................427,89 Eur
C./ Trovy: Súdne poplatky
- súdny poplatok za podanie návrhu na začatie súdneho konania......................70,-- Eur
(§ 15 písm. a/ Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.)
Spolu súdny poplatok..........................................................................................70,-- Eur

Trovy súdneho konania v celkovej výške......................................................497,89 Eur.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9

zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolanievlehote15dníodjehodoručenia.Odvolaniesapodáva
písomne v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je
možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.