Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, July 16, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/206/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1617207581
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1617207581.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek
senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci navrhovateľky: O. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Na C. XXXX/X, XXX XX J. proti osobe povinnej podľa návrhu platiť výživné:
O.. R. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Na C. XXXX/X, XXX XX J., zast. JUDr. Igor Klamár, advokátom
so sídlom Družstevná 5, 831 04 Bratislava, v konaní o priznanie príspevku na výživu rozvedenej

manželky, na odvolanie povinnej osoby proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 19.12.2017,
č.k. 30Pc/95/2017-57, takto

r o z h o d o l :

Rozsudoksúduprvejinštanciesavnapadnutejčasti,vktorejrozhodolotrováchkonania,potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Malacky rozsudkom zo dňa 19.12.2017, č.k. 30Pc/95/2017-57 zamietol návrh. Žiadnemu
z účastníkov nepriznal právo (správne nárok, pozn. odvolacieho súdu) na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 72 ods. 1, 2, 3, § 75 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine,
§ 2, § 52, § 53, § 55, § 57, § 58 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len
„C.m.p.“), a vecne tým, že pri posúdení návrhu vychádzal zo skutočností, ktoré tu boli v čase vyhlásenia

rozsudku. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh
navrhovateľky nebol dôvodný, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky k priznaniu príspevku, keď
nebolo preukázané, že navrhovateľka nie je schopná sa sama živiť. S ohľadom na uvedené súd prvej
inštancie návrh navrhovateľky zamietol. Nakoľko ide o konanie o priznanie príspevku na rozvedeného
manžela, súd prvej inštancie uviedol, že nebolo možné ako okolnosť, ktorá by odôvodňovala priznanie
trov konania určiť len to, že navrhovateľka bola v konaní neúspešná. Súd prvej inštancie poukázal na

fakt, že zákon jednoznačne ustanovuje, že úspech a neúspech v konaní je dôvodom na priznanie trov
v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov a to tiež len
vtedy ak je to možné spravodlivo požadovať. Súd prvej inštancie mal za to, že v iných konaniach musí
existovať taká okolnosť prípadu, vzhľadom ku ktorej je spravodlivé priznať trovy a touto okolnosťou
nemôže byť sám o sebe len úspech v konaní. Z dôvodu absencie takej okolnosti, ktorá by spravodlivo
odôvodňovala priznať trovy konania účastníkovi, proti ktorému smeroval návrh, súd prvej inštancie

aplikoval na rozhodnutie o trovách ustanovenie § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

3. Proti tomuto rozhodnutiu v časti výroku o náhrade trov konania podala v zákonnej lehote
prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie osoba povinná podľa návrhu platiť výživné
(ďalej ako „povinný“), žiadajúc aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti

zmenil, tak, že sa mu priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Poukázal na skutočnosť,
že ustanovenie § 55 C.m.p. predstavuje materiálny korektív, v zmysle ktorého je možné požadovaťnáhradu trov konania vo všetkých typoch mimosporového konania, pričom mal za to, že v danom
prípade existuje okolnosť, ktorá odôvodňuje priznanie trov konania. Konkrétne uviedol, že vykonaným
dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že navrhovateľka podala návrh nedôvodne a nakoľko

využil svoje právo na právne zastúpenie, čím mu vznikli náklady, bol toho názoru, že úhradu týchto
nákladov je spravodlivé požadovať od navrhovateľky.

4. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66
C.m.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zákona č. 160/2015

Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), a dospel k záveru, že odvolanie povinného nie je
dôvodné.

5. Podľa § 52 C.m.p., žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

6. Podľa § 55 C.m.p., súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

7. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p., na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8.Podľa§388C.s.p.,odvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciezmení,akniesúsplnenépodmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

9. Náhrada trov konania plní v civilnom procese dve základné funkcie, a to funkciu preventívnu a

funkciu sankčnú. Sankčná funkcia má eliminovať možnosti zneužívania súdneho systému v prípade,
že by konanie existovalo bez nutnosti znášať náklady, ktoré sú s konaním spojené. Sankčná funkcia je
obrazom štandardného sporového konania, ktorý slúži na ochranu súkromnoprávnych záujmov. Sankciu
nesie spravidla ten, kto spôsobil, že je nevyhnutné brániť v konaní na súde svoje individuálne práva.
Uvedené zásady nie je možné uplatňovať v konaní podľa Civilného mimosporového poriadku, a to

vzhľadom na okruh vecí, ktoré sú prejednávané v režime tohto zákona, ako aj z dôvodu prítomnosti
verejného záujmu. V mimosporových konaniach preto platí, že každý z účastníkov si platí trovy konania
sám (§ 49 C.m.p.) a žiaden z nich nemá ani nárok na ich náhradu od iného účastníka (§ 52 C.m.p.).
Toto všeobecné pravidlo formulované ako generálna klauzula je prelomené v dvoch prípadoch a to
jednak v zmysle § 53 C.m.p. náhradu trov konania možno priznať v prípade, že to ustanovuje zákon a

jednak v zmysle § 55 C.m.p. náhradu trov konania možno priznať vo všetkých konaniach podľa Civilného
mimosporového poriadku, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

10. V zmysle uvedeného v danej veci postupoval aj súd prvej inštancie, keď mal v prebiehajúcom konaní

za to, že neexistuje okolnosť, ktorá by odôvodňovala postup súdu v zmysle § 55 C.m.p. Odvolací súd
sa v tomto smere plne stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Pokiaľ ide
o odvolacie námietky povinnej osoby odvolací súd tieto vyhodnotil za nedôvodné a zároveň uvádza,
že z podaného odvolania, ako aj z obsahu spisového materiálu nevyplýva žiadna okolnosť, ktorá by
odôvodňovala priznanie náhrady trov konania ani jednému z účastníkov konania. Tu sa žiada zdôrazniť,

že postup súdu v zmysle § 55 C.m.p. predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla zakotveného v
ustanovení § 52 C.m.p. a preto jeho aplikácia musí byť náležite odôvodnená. Podľa názoru odvolacieho
súdu v danom prípade odvolateľ ako jediné kritérium pre priznanie nároku na náhradu trov konania
uvádzal úspech v konaní, ktorý je relevantný iba v zmysle § 53 C.m.p., v ktorom prípade tak ako správne
uviedol súd prvej inštancie hovoríme o tzv. separácii trov konania, keďže tieto trovy sú oddelené od

ostatných trov konania. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že rozhodoval formou uznesenia, nakoľko
predmetom odvolacieho prieskumu bol iba výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý mal procesnú
povahu uznesenia (§ 392 C.s.p.).

11. S poukazom na vyššie uvedené, kedy odvolateľ nespochybnil správnosť napadnutého rozhodnutia

vo veci samej, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti v zmysle § 387 ods. 1
C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p.13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).