Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 14, 2018

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5Csp/244/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817209100
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Kalanin

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2018:8817209100.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Matúšom Kalaninom v spore žalobcu: : Intrum Slovakia

s.r.o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto proti žalovanému: X. T., W..
XX.XX.XXXX, M. F. G. W. K. XXX, XXX XX V., o zaplatenie 1538,66 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výšku 1464,52 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,05% ročne zo sumy 1464,52 eur od 15.4.2015 do zaplatenia a to všetko jej povoľuje uhradiť v
20-eurových mesačných splátkach, splatných vždy každého 25-teho dňa toho, ktorého mesiaca k rukám
žalobcu, začínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku pod následkami straty výhody splátok.

Žalobu žalobcu čo do zvyšku zamieta.

Žalobcovi priznáva proti žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 90%.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 1538,66 eur spolu s úrokom

z omeškania vo výške 5,05% ročne od 15.04.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu
odôvodnil tým, právny predchodca žalobcu uzatvorili spolu dňa 25.04.2014 zmluvu o pôžičke evid.
č. 7137289, na základe ktorej jej poskytol pôžičku vo výške 1500 eur. S podmienkami zmluvy a ich
obsahom sa žalovaná oboznámila, čo potvrdila vlastnoručným podpisom. Podľa zmluvy o pôžičke mala
žalovaná splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 39,92 eur, a to až do celkovej
sumy pôžičky vo výške 2395,2 eur. Do dnešného dňa uhradil žalovaný z vyššie uvedenej zmluvy sumu
199,6 eur. Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp.

jednotlivé povinné splátky riadne a včas t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca dňa
31.12.2014 listom - predžalobná upomienka, vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok a žalovanú
upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok ani v
dodatočne poskytnutej lehote nedošlo, žalobca dňa 19.02.2015 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný
informovaný listom z dňa 09.04.2015 - „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Celkový dlh
žalovaného ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 1538,66 eur. Zmluvnú pokutu si neuplatnil.

2. Žalovaná s podanou žalobou súhlasila, požiadala však o možnosť uhradiť dlh v splátkach vo výške
20,- eur.3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby, a to zmluvou o používaní klientskej
zóny, zmluvou o poskytnutí pôžičky č.7137289 zo dňa 25.04.2014 a podmienkami k zmluve,
Štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, predžalobnou upomienkou zo dňa

31.12.2014 s kópiou doručenky, prehľadom splátok a úhrad, oznámením o okamžitej splatnosti úveru,
písomným podaním žalobcu zo dňa 02.03.2018 spolu s amortizačnou tabuľkou, písomným podaním
žalobcu z 5.3.2018, písomným podaním žalobcu z 18.4.2018 a dňa 12.6.2018, listinnými dôkazmi
predloženými žalovanou, preukazujúcimi jej celkovú majetkovú situáciu a zistil nasledovný skutkový
stav:

4. Uznesením zo dňa 08.02.2018, č.k. 5Csp/244/2017 - 34 súd rozhodol tak, že pokračoval v konaní so
spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s. , so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320
155 ako právnym nástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie
12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130. Pôvodný veriteľ, spoločnosť Consumer Finance Holding a.s.,
zanikol a jeho právnym nástupcom sa stal žalobca. Uvedené je zrejmé z výpisu z obchodného registra

žalobcu ako aj z Notárskej zápisnice zo dňa 11.12.2017.

5. V priebehu konania podal pôvodný žalobca na tunajší súd návrh na zmenu účastníka na strane
žalobcu. Súd uznesením zo dňa 27.04.2018 č.k. 5Csp/244/2017-82 pripustil, aby do konania namiesto
pôvodného žalobcu: Consumer Finance Holding a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO:

35 923 130, vstúpil ako nový žalobca: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154. Pôvodný žalobca ako
postupca ku dňu 19.3.2018 postúpil žalobcovi ako postupníkovi pohľadávku, ktorá je predmetom tohto
konania, pričom žalovanému postupca zaslal oznámenie o postúpení pohľadávky. Tým je preukázaná
aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.

6. Právny predchodca žalobcu ako spoločnosť a žalovaná ako klient uzavreli dňa 25.04.2014 zmluvu o
pôžičke č. 7137289, pričom schválená výška pôžičky predstavovala sumu 1500 eur, ktorú mala žalovaná
uhradiť v splátkach a celková suma pôžičky predstavovala sumu 2395,20 eur, výška mesačnej splátky
sumu 39,92 eur a ročná úroková sadzba 22,20%.

7. Žalobca listom zo dňa 31.12.2014 upozornil žalovanú, že v prípade neuhradenia nedoplatku na
splátkach do 05.02.2015, úver zosplatní. Upomienka bola žalovanej doručená 15.01.2015. Žalobca
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru 19.2.2015, čo žalovanej oznámil listom zo dňa 09.04.2015.

8. Z prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaná na splátkach celkovo uhradila sumu 199,60 eur.

9. Právny predchodca žalobcu ako spoločnosť a žalovaná ako klient uzavreli dňa 24.04.2014 zmluvu o
využívaní klientskej zóny, predmetom ktorej bol spôsob uzatvárania zmlúv o službách CFH, na základe
žiadosti klienta akceptovanej CFH alebo klientom akceptovanej ponuky CFH, pomocou prostriedkov
diaľkovej komunikácie a spôsob identifikácie klienta s využitím autentifikačných prvkov jedinečne

klientovi pridelených. Z definície pojmov uvedených v bode 1.1. zmluvy vyplýva, že služby CFH -
znamená spotrebiteľské úvery, ktoré CFH poskytuje klientovi.

10. Žalobca v podaní doručenom súdu 02.03.2018 uviedol, že na podanej žalobe trvá a žiada rozhodnúť
podľa predložených listinných dôkazov. Žalobca uviedol, že 25.04.2014 uzatvoril so žalovanou zmluvu o

pôžičke na základe ktorej poskytol žalovanej 1500 eur. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné
obchodné podmienky. V danom prípade ide o webovú zmluvu, ktorá je uzatváraná prostredníctvom
diaľkovej komunikácie. Zmluve predchádza uzatvorenie rámcovej zmluvy. Žalovaná do dňa podania
žaloby uhradila 199.60 eur, ktoré bolo započítané tak, že na istine zostalo k úhrade 1421,14 eur. Vo
vzťahu k sume istiny žalobca uviedol, že suma 1738,26 eur je výsledkom súčtu deviatich predpísaných

splátok po 39,92 eur do zosplatnenia spolu vo výške 359,28 eur a zosplatnenej sumy 1378,98 eur.
Žalovaný uviedol, že od tejto sumy boli odpočítané úhrady žalovanej, ktorých výsledkom je žalovaná
suma.

11. Žalobca v podaní doručenom súdu 5.3.2018 uviedol, že na podanej žalobe trvá a žiada rozhodnúť

podľa predložených listinných dôkazov. Pridržiava sa špecifikácie uvedenej v žalobe. Podľa názoru
žalobcu úverová zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcom a žalovanou spĺňa všetky
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca poukázalaj na právny názor uvedený v Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci C-42/15,
Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová.

12. Žalobca v podaní z 18.4.2018 uviedol, že na podanej žalobe trvá v celom rozsahu. Úverová zmluva
uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcom a žalovanou spĺňa všetky náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca poukázal Rozsudok Súdneho
dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová.

13. Zároveň v podaní z 12.6.2018 uviedol žalobca, že na podanej žalobe v celom rozsahu trvá.

14. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

15. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

16. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo

účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

17. V zmysle § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.

18. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

19. Ako vyplýva z § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

20. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

21. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon

priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší ( § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ).

22. V zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia
zmluvy (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona

je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

23. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo

na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

24. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:a)druh spotrebiteľského úveru,
b)obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;

ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c)adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d)meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e)identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f)dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g)celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h)opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo

služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i)úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j)ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k)výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l)právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa

amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m)súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n)prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú

platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o)úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p)upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q)veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r)výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s)informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t)právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení

spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u)spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v)informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w)právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x)názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y)priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnotaročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

25. Ako vyplýva z citovaného ust.§ 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie

alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

26. Ako vyplýva z § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo

od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

27. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý vo svojom §3
stanovuje, že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

28. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

29. Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úrok ( § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka ).

30. Zmluvou o pôžičke prenecháva jedna strana ( veriteľ ) druhej strane ( dlžníkovi ) veci určené podľa
druhu a táto druhá strana sa zaväzuje vrátiť po čase veci rovnakého druhu. Najčastejšie sú predmetom
pôžičky peniaze. Samotná pôžička vzniká reálnym úkonom - odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi.

31. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

32. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ

z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa

ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.33. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom
obsah zmluvy, ako aj obsah všeobecných obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez

možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť
podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že tým, že na daný právny
vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu postavenia žalovaného ako
spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

34. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,

ďalej len „smernica“).

35. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona
o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je
potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

36. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 25.04.2014
Zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 1500 eur.

Žalovaná sa úver zaviazala splatiť v 60 mesačných splátkach vo výške 39,92 eur. Celkové náklady
spotrebiteľa predstavovali 895,20 eur. Ročná úroková sadzba predstavovala 22,20% a výška RPMN
bola 22,20 %. Žalovaná uhradila 199,60 eur.

37. Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie

§ 54 ods. 1 OZ, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý cieľ v spotrebiteľských
zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov (absolútne obchody sú
vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy). Zo žiadneho
ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 OZ boli vylúčené niektoré
typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods. 1 OZ reguluje aj absolútne obchody.

38. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy,

a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.

39. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy
inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo
(Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti

občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice.
Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej
strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek
zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1 OZ.

40. Nakoľko sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, súd sa ďalej pri svojom rozhodovaní v danom prípade
zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru pri ročnej úrokovej sadzbe vo výške 22,20 % v deň
uzatvorenia zmluvy.

41. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť

dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).42. Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že
pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1do 5 rokov v období apríli 2014 činil úrok 12,69% p.a. Z
toho je zrejmé, že úrok dohodnutý medzi účastníkmi v danom prípade značne neprevyšuje mieru úrokov

poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.

43. Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že úver je odplatným právnym úkonom. Odplatu (cenu)
predstavujú spravidla úroky. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jehoprospechpeňažnéprostriedkydourčitejsumy,adlžníksazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedky

vrátiť a zaplatiť úroky (§ 497 Obchodného zákonníka).

44. Kauza úverového právneho vzťahu spočíva v poskytnutí peňažných prostriedkov a do vrátenia
peňažných prostriedkov má dlžník (prijímateľ úveru) platiť úroky. Účastníci úveru pritom nemusia
dohodnúť čas, na ktorý sa úver poskytuje (úverové obdobie); v takom prípade vzniká právo na úroky
až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov (porov. Štenglová/Plíva/Tomsa a kol., Obchodní

zákonník, komentář 9. vydání C.H.BECK str. 1153).

45. Úverové obdobie teda čas, na ktorý sa peňažné prostriedky poskytujú, medzi podstatné náležitosti
úveru nepatrí. Pokiaľ však si účastníci úveru dohodnú úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné
prostriedky do dohodnutej doby (do splatnosti úveru) nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po

splatnosti úveru úroky z omeškania. Ide o odlišný inštitút oproti odplatným úrokom a ten má sankčnú
povahu. Jeho typickým znakom v občianskoprávnych veciach je jeho administratívny strop (limit).

46. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/143/1998, dohodnuté úroky,
t.j. zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, resp. jeho splátok. Od

splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania.

47.TakýtozáverNajvyššiehosúduSRjelogickýajepotrebnésnímsúhlasiť,pretoževopačnomprípade
by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru,
ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi spotrebiteľom a

dodávateľom.

48. V danej právnej veci žalobca pristúpil k zosplatneniu celého úveru k 9.4.2015, teda týmto dňom sa
stal splatný celý úver, zo strany žalobcu došlo k určeniu lehoty predčasnej konečnej splatnosti úveru
a súd preto dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na úroky z úveru iba do marca 2015, nakoľko

splátka v apríli bola splatná až 20.4.2015, potom už nastupuje režim platenia úrokov z omeškania.
Obdobný názor je vyslovený aj v rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29.10.2014 sp. zn.
5Co/223/2014, Krajského súd v Prešove sp. zn. 3Co/85/2013 zo dňa 25.10.2013, Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 4Co/83/2013 zo dňa 7.5.2014.

49. Napríklad z rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/370/2013 zo dňa 27.10.2014
vyplýva: „Podľa zákonom stanovenej úpravy splatnosti úrokov podľa obchodného ako aj občianskeho
práva (§ 658 ods.1 OZ podľa ktorého pri peňažnej pôžičke možno dojednať úroky) úroky sú splatné
najneskôr spolu s istinou. Veriteľ nie je oprávnený žiadať od žalovaných ako dlžníkov zmluvné úroky
aj po splatnosti úverovej istiny. Z uvedenej zákonnej úpravy nevyplýva, že po vyhlásení celého úveru

za splatný sa ďalej úročí istina úveru do zaplatenia (do vrátenia peňažných prostriedkov prislúchajú
úroky len v prípade vrátenia peňažných prostriedkov pred dobou splatnosti podľa § 503 ods. 3
Obchodného zákonníka). Uvedený záver vyplýva z podstaty zmluvného úroku, ktorý je odplatou za
užívanie finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú veriteľovi do doby splatnosti (veriteľ neposkytuje
finančné prostriedky po lehote splatnosti).“

50. V danej súvislosti je potrebné poukázať aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 476/2012-14 zo dňa 18.9.2012, v ktorom sa uvádza: „Ústavný súd v tejto súvislosti nezistil
existenciu takých skutočností, ktoré by nasvedčovali tomu, že by namietané rozhodnutie krajského súdu
bolo možné považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. za také, ktoré by popieralo

zmysel práva na súdnu ochranu. Krajský súd sa stotožnil s podrobne odôvodneným právnym názorom
okresného súdu, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo objasnil rozdiel, resp. vzťah medzi úrokmi z
dohodnutého úveru a úrokmi z omeškania, ako aj otázku, prečo „zmluvný úrok vo výške 15,8 % ročne
od 26. 8. 2009 do zaplatenia“ patrí sťažovateľke iba do splatnosti dlhu, a tiež výšku sumy (a štruktúružalovanej čiastky) prislúchajúcej, resp. priznanej sťažovateľke, rozšíril vecnú argumentáciu na podporu
správnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu, opätovne poukazujúc na štandardnú
obchodnoprávnu judikatúru v tejto oblasti. Súčasne sa tým vyrovnal aj s námietkami sťažovateľky, ktoré

sú z veľkej časti totožné s tými, ktoré uplatnila aj na ústavnom súde. Tento výklad považuje ústavný súd
za ústavne akceptovateľný.“

51.Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostianato,žeúrokyzúverubolisúčasťoujednotlivýchsplátok,
žalobcovi tak vznikol nárok na istinu spolu s úrokom z úveru iba z 11 splátok do marca 2015.

52. Keďže v danej právnej veci pristúpil žalobca k zosplatneniu celého úveru listom zo dňa 09.04.2015,
teda zo strany žalobcu došlo k určeniu predčasnej lehoty konečnej splatnosti úveru a súd preto dospel
k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na úrok z úveru iba zo splátok splatných do dňa 9.4.2015, potom
už nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Vzhľadom na to, že úroky boli z úveru boli súčasťou
jednotlivých splátok, žalobcovi tak vznikol nárok na istinu spolu s úrokom z omeškania iba z 11 splátok

po 39,92 eur do zosplatnenia úveru. Z ďalších 49 splátok po vyhlásení mimoriadnej splatnosti vznikol
žalobcovi nárok iba na istinu úveru vo výške 1225 eur ( 49 splátok x 25 eur) ( Výpočet splátky istiny
1500:60 = 25 eur) Žalovaná uhradila splátkami sumu 199,6 eur. Žalobcov nárok tak bol dôvodný vo
výške 1664,12 eur po odrátaní úhrad žalovanej v sume 199,6 eur, teda v sume 1464,52 eur. Uvedený
nárok súd žalobcovi priznal. Vo zvyšku presahujúcom uvedený nárok súd žalobu zamietol.

53. V súvislosti so započítavaním platieb žalovanej najskôr na istinu a až následne na príslušenstvo
pohľadávky súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 20.09.2011, sp. zn.
6Co 39/2011, podľa ktorého ak zmluva umožňuje ľubovôľu dodávateľa v tak závažnej otázke, akou
je rozhodovanie o účele platby, a teda svojvoľné rozhodovanie o výške nielen príslušenstva, ale v

konečnom dôsledku aj o výške samotnej istiny pohľadávky, nerešpektujúc pritom určenie účelu platby zo
strany spotrebiteľa, je zmluva v tejto časti hrubo nevyvážená. Ustanovenie zmluvy vedúce k opísanému
stavu je v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ nie je spotrebiteľom osobitne vyjednané, ale je v rámci
kontraktácie nadiktované v režime tzv. štandardnej typovej (adhéznej) zmluvy, ide vždy o neprijateľnú
zmluvnú podmienku.

54. Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v
neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej
zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne
pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného

súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).

55. Všeobecnou požiadavkou toho, aby bolo možné písomnosť považovať za doručenú je, aby adresát
mal objektívnu možnosť sa s touto oboznámiť. Pokiaľ je obsahom zásielky právny úkon, potom sa
zásielka považuje za doručenú najmä jej prevzatím, ale aj vtedy, ak jej adresát bude mať objektívnu

možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle v ňom vyjadrenej, t.j. akonáhle sa dostane prejav vôle
do sféry jeho dispozície(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2011, sp. zn. 5 Cdo 129/2010).

56. Slovné spojenie „dostane do sféry jeho dispozície“ nemožno vykladať v zmysle procesných
predpisov.Jenímtrebarozumieťkonkrétnumožnosťneprítomnejosobyoboznámiťsasjejadresovaným

právnym úkonom. Právna teória a súdna prax za takú možnosť považuje nielen samotné prevzatie
písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale aj tie prípady, keď doručením listu alebo telegramu
obsahujúceho prejav vôle do bytu adresáta či do jeho poštovej schránky, príp. i vhodením oznámenia o
uložení takej zásielky do poštovej schránky adresát úkonu nadobudol objektívnu možnosť oboznámiť sa
s obsahom zásielky. Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne oboznámil s obsahom právneho

úkonu. Stačí, ak mal objektívne príležitosť tak urobiť.

57. Jednostranný písomný prejav vôle je účinný voči adresátovi v okamihu, resp. dňom ocitnutia sa v
jeho dispozičnej sfére a možnosťou adresáta oboznámiť sa s jeho obsahom (napr. vložením do poštovej
schránky v mieste bydliska adresáta, ak sa tam zdržiava). Nie je prípadne rozhodné, že sa adresát

nedozvedel v tento deň o obsahu právneho úkonu (Uz NS ČR z 26. 4. 2007, sp. zn. 28 Cdo 1334/2006).

58. Žalovaná sa s plnením svojho peňažného záväzku dostala do omeškania, zaviazal ju súd aj na
zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy v žalobcom požadovanej výške 5,05% ročne, ktorá výška jev súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády z priznanej
sumy. Žalovaná už bola dňa 15.4.2015 v omeškaní (k zosplatneniu došlo v súlade s bodom 12.4 zmluvy),
pričom dlh mala splatiť do 5.2.2014, výzvu zo dňa 31.12.2014 žalovaná prevzala dňa 15.1.2015.

59. Keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu, výšku úroku súd priznal s poukazom na ust. § 517, ods. 2
Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/95 Z.z. Ku dňu 15.04.2015 bola základná
úroková sadzba európskej centrálnej banky vo výške 0,05 % p.a.,úroky z omeškania tak predstavujú
5,05 % ročne.

60. Súd prvého stupňa na záver udáva, že napriek skutočnosti, že žalovaná so žalobou žalobcu
súhlasila, súd zdôrazňuje, že neboli naplnené predpoklady ustanovené v § 282 CSP, z
ktorého vyplýva, že pokiaľ žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na
návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku. Žalobca sa na pojednávaní pred súdom prvej inštancie
nezúčastnil, návrh na vydanie rozsudku pre uznanie nepodal, a preto neboli splnené podmienky na

vydanie rozsudku pre uznanie tak, ako to predpokladá ust. § 282 CSP. Okrem toho v prejednávanej veci
sa jedná o spor spotrebiteľský, kedy spotrebiteľ požíva zvýšenú ochranu tak, ako to predpokladá ust. §
290 až 306 CSP a s prihliadnutím na túto zvýšenú ochranu zo strany súdu vo vzťahu k žalovanému, t.z.
vovzťahukspotrebiteľkezčohovyplývasprihliadnutímnaust.§295CSP,súdmôževýnimočnevykonať
aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli, preto sa vo vzťahu k spotrebiteľovi prikláňa k tzv. vyšetrovaciemu

princípu, pokiaľ je to potrebné pre rozhodnutie vo veci

61. Podľa § 232 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej
len ,,CSP“) lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených
prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky

a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia. Bezprostredne vo výroku rozhodnutia je súd oprávnený určiť, že peňažné plnenie bude
vykonané v splátkach.

62. Žalovaná vo vyjadrení dňa 14.06.2018 uviedla, že je zamestnaná v spoločnosti SEC s.r.o. v Nitre,
od februára tohto roka s mesačným príjmom okolo 550,- eur, je rozvedená, má vyživovaciu povinnosť
k dvom maloletým školopovinným deťom. Bývalý manžel jej prispieva na výživu maloletých detí, na
obe sumou 150,- eur mesačne. Rodičom prispieva na bývanie sumou 100,- eur mesačne, výdavky na
maloleté deti v súvislosti s návštevou školy, z rôznymi školskými potrebami, s obedmi pre tieto maloleté

deti,mesačneuhrádza sumoucca70,-eur.Okremtohomáajvýdavky,vsúvislostisošatenímdetíatieto
predstavujú sumu cca 40 až 50,- eur mesačne. Žalovaná spláca viaceré úvery, ktoré uzavrela ešte počas
manželstva. Pokiaľ ide konkrétne o jednotlivé splátkové kalendáre, žalovaná má dohodnuté splátky so
spoločnosťou Provident, kde mesačne platí sumu 50,- eur, v spoločnosti Orange, kde mesačne uhrádza
sumu 50 eur, tri splátkové kalendáre, uzavreté so spoločnosťou EOS, kde išlo o dva úvery a jeden

debet s tým, že spoločne na tieto splátkové kalendáre uhrádza mesačne sumu 140 eur. Žalovaná súdu
predložila potvrdenie o výške príjmu zamestnanca spoločnosti SEC s.r.o., za obdobie od februára 2018
do mája 2018. Z potvrdenia je zrejmé, že jej čistá priemerná mesačná mzda za obdobie február 2018
až máj 2018 predstavuje 523,62 eur. Ďalej predložila dohodu o uznaní záväzkov, úhrade pohľadávky v
splátkachsospoločnosťouEOSKSISlovensko,smesačnousplátkouvovýške50,-eur,kópiepoštových

poukazov zo dňa 24.2.2018 na sumu 50,- eur zo dňa 20.3.2018 na sumu 50,- eur, zo dňa 4.4.2018
na sumu 50,- eur a zo dňa 25.5.2018 na sumu 50,- eur, ktoré sú adresované spoločnosti EOS KSI
Slovensko s.r.o. Predložila dohodu o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach, kde ako veriteľ
vystupuje spoločnosť EOS KSI Slovensko s.r.o., ako dlžník žalovaná, pričom splátky sú dohodnuté
vo výške 50,- eur. K tejto dohode predložila aj potvrdenie o vklade v hotovosti v Tatra banke a.s. a

takisto peňažné poštové poukazy zo dňa 24.2.2018, zo dňa 20.3.2018, zo dňa 24.4.2018 a zo dňa
25.5.2018 na sumu 50,- eur, ako adresát je uvedený EOS KSI Slovensko. Žalovaná doručila dohodu
o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach, kde ako veriteľ vystupuje spoločnosť EOS KSI
Slovensko, ako dlžník žalovaná, dohodnutá mesačná splátka je vo výške 50,- eur s tým, zároveň
predložila potvrdenie o vklade v Tatra banke a poštové poukazy zo dňa 24.2.2018, zo dňa 20.3.2018, zo

dňa 24.4.2018 a zo dňa 25.5.2018, na sumu 40,- eur s tým, že adresát je uvedená spoločnosť EOS KSI
a ako odosielateľ je uvedená žalovaná. Žalovaná ďalej doručila splátkový plán, vyjadrenie k žiadosti zo
dňa 4.7.2017 od spoločnosti Orange Slovensko, splátkový plán spolu s poštovými poukazmi o úhradách
sumy 50,- eur mesačne odo dňa 28.7.2017 do 31.5.2018 pre spoločnosť Orange Slovensko. Predložilalist spoločnosti Kruk Česká a Slovenská republika s.r.o. zo dňa 12.12.2017 adresovaný žalovanej a
oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 a poštové poukazy zo dňa 25.5.2018, zo dňa
20.3.2018, zo dňa 24.2.2018 a zo dňa 4.1.2018, kde ako odosielateľ je uvedená žalovaná, a adresát

spoločnosť Kruk, Moskovská 13, Bratislava.

63. Účelom priznania dlžnej sumy súdnym rozhodnutím nemôže byť likvidačné pôsobenie na
spotrebiteľa, ktorý sa dostáva z finančných problémov, ale uspokojenie nároku veriteľa. Vzhľadom
na vyššie uvedené skutočnosti po zohľadnení majetkovej a sociálnej situácie žalovanej, jej celkovú

zadlženosť, s prihliadnutím na vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom a skutočnosť, že
žalovaná je rozvedená, súd povolil žalovanej uhradiť dlh v primeraných mesačných splátkach po 20 eur.
Súd prihliadol aj na snahu žalovanej uzavieraním jednotlivých splátkových kalendárov s veriteľmi splácať
svoje dlhy. Žalobca aj vzhľadom na priznanie nároku na úrok z omeškania nebude takýmto rozhodnutím
nijako ukrátený.

64. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

65. V zmysle § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

66. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

67. Z pôvodne uplatnenej sumy 1538,66 eur s príslušenstvom, žalobca dôvodne uplatňoval sumu
1464,52 eur spolu s príslušenstvom, vo zvyšku súd žalobu zamietol.

68. Žalobcov úspech tak predstavoval 95,18 % a neúspech 4,82 %.Úspešnejšiemu žalobcovi tak po
odrátaní neúspechu žalobcu od jeho úspechu vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 90 %
(95,18 - 4,82 = 90,36 %), pričom uvedenú náhradu mu súd aj priznal. V zmysle platnej právnej úpravy
o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.