Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 20, 2018

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 11C/25/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816200800
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2018:8816200800.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v spore žalobcu: Secapital S.á.r.l.,

reg. Č. B108305, so sídlom 9 rue du Laboratoire, Luxemburg L-1911, Luxemburské veľkovojvodstvo
zast. JUDr. Jiřím Šmídom, usadeným euroadvokátom, ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná
zložka, IČO: 47 255 773, so sídlom Ul. Svornosti 43, Bratislava proti žalovanej: L. V., L.. XX.XX.XXXX,
P. J. G. XXX zastúpená procesným opatrovníkom T. T., L.. XX.XX.XXXX, P. J. Q. XXXX/XX, E. L. P., t.
č. G. XXX o zaplatenie 1.280,61 eur s prísl., t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 1280,61
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 30.01.2014 do zaplatenia a nahradiť
trov konania. Podanie návrhu odôvodnil tým, že dňa 24.10.2013 uzatvorili žalobca a žalovaná právny
dokument s názvom „Dohoda o urovnaní“. Predmetom urovnania bol dlh žalovanej, ktorý vznikol na
základe zmluvy o úvere/zmluvy o pôžičke č. XXXXXXX. Uvedenú zmluvu uzatvorila žalovaná s právnym
predchodcom žalobcu, spol. Consumer Finance Holding, a. s. dňa 07.05.2009. Na základe uvedenej
zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej úver/pôžičku vo výške 1373,34 eur, ktorý sa

žalovaná zaviazala vrátiť a zaplatiť dohodnutý úrok. Celkovo sa dlžník zaviazal uhradiť 1880,28 eur.
Žalobca sa stal vlastníkom pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, a to dňa 07.03.2013.
Medzi žalobcom a žalovanou bola výška postúpenej pohľadávky vo výške 1365,22 eur sporná a tak sa
dohodli, že záväzok vo výške 1365,22 eur sa nahrádza záväzkom vo výške 1310,61 eur. Žalovaná sa
zaviazala uhradiť čiastku 1310,61 eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 7 % p.a. Celkovo sa tak
žalovaná zaviazala uhradiť 1824,16 eur, a to formou 119 mesačných splátok. Vzhľadom k tomu, že
žalovaná neuhradila dlh, tak ako sa zaviazala, t. j. v dohodnutých termínoch a výške splátok, celý dlh sa

stal v súlade s bodom 5 v dôsledku omeškania žalovanej so splátkou splatnou dňa 29.01.2014 splatným
v uvedený deň. Žalovaná po dátume splatnosti neuhradila nič. Žalovaná bola predžalobnou výzvou zo
dňa 11.01.2016 vyzvaná k úhrade celého dlhu. Napriek uvedenej výzve nič neuhradila. Celková dlžná
čiastka predstavuje ku dňu podania žaloby 1280,61 eur.

2. Žalovaná sa vo veci nevyjadrila. Na pojednávanie sa s ňou dostavila iná osoba, ktorá uviedla,
že žalovaná je hluchonemá, rozumie reči len čiastočne a počuje tiež len čiastočne. Súd na základe

uvedených informácii zisťoval zdravotný a psychický stav žalovanej z ktorého zistil, že žalovaná je
naozajoddetstvahluchonemá,trpícelkovoustratousluchuaľahkoumentálnouretardáciou,čovyplývaz
predloženej lekárskej správy. Na základe uvedeného preto súd v súlade s civilným sporovým poriadkom
ustanovil žalovanej procesného opatrovníka.3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi, a to dohodou o urovnaní
a dodatkom k nej, listom žalobcu zo dňa 26.03.2013-oznámením o postúpení, zosplatnením dlhu

zo dňa 11.01.2016, zmluvou uzavretou so spoločnosťou Consumer Finance Holding z 07.05.2009
vrátane podmienok, doplnením žaloby zo dňa 17.03.2016 vrátane príloh, lekárskou správou na čl. 43,
výsluchom opatrovníka, vyjadrením žalobcu na čl. 56-59, doplnením žaloby z 18.04.2018 vrátane príloh,
prehľadom splátok, zmluvou o postúpení a vyjadreniami žalobcu.

4. Na základe takto vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

5. Súd vyzýval žalobcu na spresnenie z čoho pozostáva žalovaná suma, či došlo k vyhláseniu
mimoriadnejsplatnostipôvodnéhoúverovéhovzťahu.Akáno,abydoložilipríslušnélistiny,abysavyjadril
koľko žalovaná uhradila z pôvodnej zmluvy, na čo boli úhrady započítané.

6. Právny zástupca žalobcu zaslal súdu dňa 15.02.2016 vyjadrenie v ktorom uviedol, že dňa 24.10.2013
uzatvorili žalobca a žalovaná právny dokument s názvom Dohoda o urovnaní. Predmetom urovnania
bol dlh žalovanej, ktorý vznikol na základe zmluvy o úvere/zmluvy o pôžičke č. XXXXXXX. Uvedenú
zmluvuuzatvorilažalovanásprávnympredchodcomžalobcu,spol.ConsumerFinanceHolding,a.s.dňa
07.05.2009. Na základe uvedenej zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej úver/pôžičku

vo výške 1373,34 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť a zaplatiť dohodnutý úrok. Celkovo sa dlžník
zaviazal uhradiť 1880,28 eur. Žalobca sa stal vlastníkom pohľadávky na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok, a to dňa 07.03.2013. Medzi žalobcom a žalovanou bola výška postúpenej pohľadávky vo
výške 1365,22 eur sporná a tak sa dohodli, že záväzok vo výške 1365,22 eur sa nahrádza záväzkom
vo výške 1310,61 eur. Uvedený rozdiel predstavuje vôľu žalobcu odpustiť žalovanej časť jej dlhu a je

jednoznačne v prospech žalovanej. Po uzatvorení dohody o urovnaní žalovaná uhradila čiastku vo výške
30 eur. Čiastka 1.280,61 eur tak predstavuje urovnanou čiastku poníženou o platby uhradenej žalobcovi.
Čiastka bola započítaná na urovnanú istinu. Úver bol zosplatnený prípisom zo dňa 11.01.2016 a to ku
dňu 29.01.2014.

7. Zo zmluvy zo dňa 07.05.2009 vyplýva, že žalovaná a pôvodný veriteľ uzatvorili zmluvu o poskytnutí
bezúčelovej pôžičky v sume 1373,34 eur, ktorú sa žalovaná zaviazala vrátiť v 36 splátkach po 52,23 eur.
Ročná úroková sadzba bola vo výške 23,98 %. RPMN bola 23,98 %. Priemerná RPMN uvedená nebola.

8. Z listín predložených žalobcom nevyplýva, či došlo zo strany pôvodného veriteľa k vyhláseniu

mimoriadnejsplatnostipohľadávky,kodstúpeniuodzmluvy,prípadnekvypovedaniuzdôvoduporušenia
zmluvných povinnosti. Z vyjadrenia žalobcu nevyplýva, koľko z dlhu žalovaná uhradila. Žalobca uviedol,
že po podpísaní dohody uhradila sumu 30 eur.

9. Z dohody o urovnaní uzavretej medzi žalobcom a žalovanou zo dňa 24.10.2013 v časti A Úvodné

ustanovenia vyplýva, že právny predchodca veriteľa - spol. Consumer Finance Holding, a. s. a dlžník dňa
20.05.2009uzavrelizmluvuč.XXXXXXXnazákladektorejposkytolprávnypredchodcaveriteľadlžníkovi
peňažné prostriedky vo výške 1.880,28 eur a dlžník sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
zaplatiť dohodnutý úrok. Dňa 07.03.2013 došlo na základe zmluvy o postúpení pohľadávky k postúpeniu
pohľadávky vrátane príslušenstva zo zmluvy č. XXXXXXX. Veriteľ tak má voči dlžníkovi pohľadávku a

táto skutočnosť nie je medzi zmluvnými stranami sporná.

10. Podľa časti B dohody Konštatovanie sporných skutočnosti vyplýva, že s ohľadom na skutočnosť,
že dlžník záväzky vyplývajúce zo zmluvy riadne a včas neplnil a preto má dlžník voči veriteľovi ku dňu
uzavretia dohody záväzok v celkovej výške 1.365,22 eur vrátane príslušenstva s ktorého zaplatením je

dlžník v omeškaní. Dlh pozostáva z istiny vo výške 1.126,10 eur, úroku a úroku z omeškania vo výške
212,55 eur a zmluvnej pokuty, poplatkov a inkasných nákladov vo výške 26,60 eur. Medzi veriteľom
a dlžníkom je výška záväzku dlžníka z titulu zmluvy sporná. Z tohto dôvodu uzatvárajú účastníci túto
dohodu o urovnaní na základe ktorej urovnávajú vzájomné práva a záväzky vyplývajúce zo zmluvy, a
to spôsobom uvedeným v časti C tejto dohody.

11. Podľa časti C dohody Urovnanie vyplýva, že veriteľ a dlžník sa dohodli na urovnaní záväzkov
dlžníka voči veriteľovi tak, že doterajší záväzok dlžníka vrátane jeho príslušenstva zaniká a nahradzuje
sa novým záväzkom dlžníka uhradiť veriteľovi dlžnú čiastku vo výške 1.310,61 eur spolu s úrokovousadzbou 7 % p.a. z dlžnej čiastky úveru. Celková čiastka je tak 1.824,16 eur (je tvorená súčtom úveru
a jeho príslušenstva a celkových nákladov. Celkové náklady tvorí úrok vo výške 7 % p.a. z dlžnej
čiastky úveru. Ročná percentuálna miera nákladov predstavuje 7,23 %). Táto čiastka bude dlžníkom

uhradená prostredníctvom pravidelných mesačných splátok vo výške rozvrhnutých v dohode. Dlžník je
oprávnený uhradiť svoj dlh úplne alebo čiastočne pred lehotou splatnosti. V takom prípade má veriteľ
právo na náhradu nákladov, ktoré mu vzniknú v súvislosti so splatením dlhu pred lehotou splatnosti, za
podmienok stanovených zákonom. Dlžník týmto svoj dlh uznáva čo do dôvodu a výšky a zaväzuje sa
ho uhradiť spôsobom uvedeným v ods. 1 a 4 tejto časti C. V prípade omeškania dlžníka so zaplatením

akejkoľvek platby sa dlžník zaväzuje zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % z dlžnej čiastky
za každý i len začatý deň omeškania so zaplatením platby. Tým nie je dotknutá povinnosť dlžníka
hradiť úrok z omeškania vo výške stanovenej Obč. zákonníkom. Dňom úhrady sa rozumie deň, keď
sú peňažné prostriedky pripísané na účet veriteľa s variabilným symbolom presne špecifikovaným
v dohode. Pokiaľ sa dlžník ocitne v omeškaní s úhradou akejkoľvek splátky, stáva sa celý záväzok
s príslušenstvom bez ďalšieho okamžite splatný. Dlžník je v takomto prípade povinný zaplatiť celú

dlžnú čiastku veriteľovi do 3 dní odo dňa splatnosti príslušnej platby, s ktorou úhradou je dlžník v
omeškaní,aktoráviedlaksplatnosticeléhozáväzku.Zmluvnéstranysadohodli,ževprípadeomeškania
dlžníka s úhradou ktorejkoľvek platby alebo v prípade porušenia inej povinnosti dlžníka má veriteľ voči
dlžníkovi právo na zaplatenie všetkých nákladov, ktoré veriteľovi vzniknú v súvislosti so súdnym alebo
mimosúdnym vymáhaním, poplatku 12 eur za odoslanie akejkoľvek upomienky, poplatku 40 eur za

odoslanie predžalobnej upomienky.

12. Podľa časti D dohody Záverečné ustanovenia dohoda je vyhotovená v dvoch rovnopisoch z
ktorých každý má silu originálu a každý z účastníkov dostane po jednom rovnopise. V prípade, že sa
niektoré ustanovenia dohody ukážu neplatnými alebo niektoré ustanovenia chýbajú, zostávajú ostatné

ustanovenia tejto dohody touto skutočnosťou nedotknuté. Na miesto dotknutého ustanovenia nastupuje
ustanovenie príslušného všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré je svojou povahou a účelom
najbližšie k zamýšľanému účelu dohody. V prípade, že by sa prípadná neplatnosť týkala časti tejto
dohody, na základe ktorej sa urovnávajú všetky vzájomné práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy,
je dlžník v takomto prípade povinný plniť svoj záväzok uvedený v časti B bode 1 tejto dohody, a to

v termínoch a lehotách pôvodných tak, ako by táto dohoda nebola uzatvorená. Účastníci prehlasujú,
že si túto dohodu prečítali, že bola uzatvorená po vzájomnej dohode podľa ich pravej a slobodnej
vôle, vážne a zrozumiteľne a nebola uzatvorená v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Na
dôkaz tohto pripojujú svoje podpisy. Dohoda nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu tejto dohody
oboma zmluvnými stranami. Akékoľvek zmeny tejto dohody je možné urobiť len na základe písomných

číslovaných dodatkov, ktorú budú podpísané oboma zmluvnými stranami.

13. Uvedený spor súd takto právnej posúdil:

14. Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v

čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme.

15. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

16. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah

zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.17. Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. Predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi;
ustanovenia § 7 až 9 tým nie sú dotknuté. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto
zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné

znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní
služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a
praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej
slobody.

18. Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka platného a účinného v
rozhodnom období ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú

neplatné.

19. Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

20.Podľa§53ods.1a3Občianskehozákonníka,spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia

alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

21. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

22. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku
poskytnutie peňažných prostriedkov za neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť; prihliadne pritom
najmä na odplaty poskytované bankami pri spotrebných úveroch. Ak súd rozhodne o znížení odplaty
za poskytnuté peňažné prostriedky a spotrebiteľ splnil svoj záväzok vo väčšom rozsahu, ako bol podľa

rozhodnutia súdu povinný, dodávateľ je povinný bez zbytočného odkladu vrátiť spotrebiteľovi plnenie,
ktoré presahuje výšku poskytnutých peňažných prostriedkov a primeranej odplaty.

23. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže

vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

24. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

25. Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť,
aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno
dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

26. Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného
v rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke

dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).27. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

28. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky

vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

29. Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

30. Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

31. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok
alebojednejsplátkypodobudlhšiuakotrimesiace,jeveriteľoprávnenýodzmluvyodstúpiťapožadovať,

aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

32. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

33. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

34. Podľa ust. § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinnosti vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie

bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s
dobrými mravmi.

35. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo

od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

36. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

37. Podľa § 3 ods. 1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretie pôvodnej zmluvy výška úrokov z omeškania je o 8

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je
o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba

Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby
určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

38.Predmetnýprávnyvzťahvzhľadomnacharakterpôvodnejuzavretejúverovejzmluvysúdposudzoval
ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú

uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj Všeobecných
podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu.39. Podľa ust. § 132 OSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci.

40. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré žalobca uviedol v žalobe a vo
vyjadreniach. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu v ktorom spočíva
na strane sporu. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu ktoré
vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom konania. Dôkazným

bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledkom
konania, ktorý závisí od zistených a vykonaných dôkazov.

41. Na základe vyššie uvedeného a výsledkov vykonaného dokazovania po zhodnotení všetkých
vykonaných dôkazov, tak ako je to vyššie uvedené, súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.
Jedným z nich je neunesenia dôkazného bremena.

42. Zo zmluvy zo dňa 07.05.2019 vyplýva, že žalovaná a pôvodný veriteľ uzatvorili zmluvu o poskytnutí
účelovej pôžičky v sume 1373,34 eur, ktorú sa žalovaná zaviazala vrátiť v 36 splátkach po 52,23 eur.
Ročná úroková sadzba bola vo výške 23,98 %. RPMN uvedená bola 23,98 %. Priemerná RPMN nebola
uvedená.

43. Z listín predložených žalobcom jednoznačne nevyplýva, či došlo zo strany pôvodného veriteľa
k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky, k odstúpeniu od zmluvy, prípadne k vypovedaniu z
dôvodu porušenia zmluvných povinnosti ani to koľko reálne žalovaná uhradila.

44. Žalobca svoj nárok odvádza od zmluvy o urovnaní a jej dodatku, ktorú účastníci konania podpísali.
V zmluve je uvedená nejaká výsledná suma bez špecifikácie z čoho vlastne pozostáva ako bola
vypočítaná, je rozlíšená len istina a úroky, zmluvné pokuty, poplatky a inkasné náklady.

45. Žalobca na výzvu súdu odmietol špecifikovať žalovanú sumu. Súd vyzýval žalobcu na spresnenie

z čoho pozostáva žalovaná suma, či došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pôvodného úverového
vzťahu. Ak áno, aby doložili príslušné listiny, aby sa vyjadril koľko žalovaná uhradila z pôvodnej zmluvy,
na čo boli úhrady započítané. No toto odmietol. Všetky požadované informácie. Súdu nezaslal.

46. Žalobca nepreukázal ani či došlo zo strany pôvodného veriteľa k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti

pohľadávky, k odstúpeniu od zmluvy, prípadne k vypovedaniu z dôvodu porušenia zmluvných povinnosti.
Je preto problémy aj zo strany súdu určiť a vyčísliť skutočne dlžnú sumu.

47. Tak, ako je vyššie uvedené, predmetný právny vzťah vzhľadom na charakter pôvodnej úverovej
zmluvy ako aj Dohody o urovnaní súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako
spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj Všeobecných podmienok bol daný žalobcom bez možnosti
žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu.

48. Keďže právny vzťah medzi stranami sporu je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy a teda

na tento je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto
ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú
zmluvu a teda aj na právny úkon dohody o urovnaní.

49. Aj Dohoda o urovnaní musí zodpovedať všetkým všeobecným náležitostiam platného právneho

úkonu, najmä musí byť určitá a zrozumiteľná a musí mať všetky zákonné náležitosti pre ten ktorý právny
úkon. Najmä jej v nej potrebné riadne a zrozumiteľne špecifikovať spornú výšku pohľadávky.

50. Podľa ust. § 570 ods. 1,2 OZ ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa nahrádza
novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok. Ak sa nahrádza

záväzok zriadený písomnou zmluvou, musí sa dohoda o zriadení nového záväzku uzavrieť písomne. To
isté platí ak sa nahrádza premlčaný záväzok. V dohode musí, ktorou účastníci záväzkového vzťahu rušia
pôvodný záväzok a nahrádzajú ho novým ich vôľa, v akom rozsahu rušia pôvodný záväzok, prípadne v
ktorej časti by mala byť vyjadrená čo najjednoznačnejšie.51. Ďalej mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola
uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu je

charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie
predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť
tietopodmienkyindividuálneovplyvniť.Občianskyzákonníkpodrobnejšiešpecifikujevšeobecnépravidlá
pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia
v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú

neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára
zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a
služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ
mávedomostiaskúsenostiaoprotispotrebiteľovivystupujeakozvýhodnenýúčastníkzmluvnéhovzťahu
založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie
jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

52. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ

z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa

ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade
ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny
predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah

obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek
zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka.

53. Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v

neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej
zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne
pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného
súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).

54. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok

(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

55. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial
SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades

a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol

použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.56. Zo strany žalovanej však dňa 24.10.2013 došlo k podpísaniu Dohody o urovnaní a uzavretí
splátkového kalendára ako aj uznania záväzku.

57. V danom prípade totiž ide o predformulovaný obsah dohody. Je spojená s dohodou o uzavretí
splátkového kalendára, pričom je možné mať pochybnosti o tom, že dlžník - žalovaná, si bol vedomý
dôsledkov dohody o urovnaní, najmä predĺženia premlčacej doby v zmysle Občianskeho zákonníka. Je
otáznečipredpodpisomdohodymalamožnosťsijuprečítať,čijejžalobcuvysvetľovalobsahdohodyaké

to má právne následky. Navyše ako bolo preukázané, žalovaná je hluchonemá od detstva a trpí ľahkou
mentálnou retardáciou, teda zjavne nemohla chápať všetky dôsledky podpísania dohody o urovnaní ,
sú tu dané aj pochybnosti o jej spôsobilosti na právne úkony. Podľa ust. § 38 OZ je neplatný právny
úkon , pokiaľ ten kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony. Preto takýto právny úkon, dohoda
o urovnaní nemôže byť platná.

58. Súd poukazuje, že spotrebiteľovi ide najmä o to, aby mohol uhradiť dlh v splátkach, keďže sociálna
situácia mu zrejme nedovoľovala uhradiť dlh naraz. Vzhľadom na takto predformulovaný obsah návrhu
dohody možno mať vážne pochybnosti aj o tom, že ide o skutočný prejav vôle žalovanej uzavrieť dohodu
o urovnaní a nejde iba o vôľu uzavrieť dohodu o splátkach so žalobcom.

59. Z dohody vyplýva, že suma, ktorá sa nahrádza je 1365,22 eur, výška úveru však bola 1373,34
eur, pričom nie je zrejmé a žalobcom preukázané koľko žalovaná uhradila. Ako k výpočtu tejto sumy
1365,22 eur žalobca došiel nevysvetlil, nešpecifikoval ani v dohode o urovnaní. V zmluve je uvedené,
že táto suma sa nahrádza 1365,22 eur. Suma 1365,22 eur má pozostávať zo sumy 1126,10 eur - istiny,
212,55 eur - úrokov a sumy 26,60 eur ako zmluvnej pokuty, poplatkov a inkasných nákladov. Ako tieto

sumy boli určené, vyčíslené, vypočítané a to hlavne úroky z akej sumy od kedy do kedy z akej výšky
úrokovej sadzby podľa akých ustanovení, ako zmluvnú pokutu či poplatky a inkasné náklady nebolo
uvedené. Tieto skutočnosti žalobca nepreukázal ani na výzvu súdu. Vyčíslenie predložené žalobcom
je nedostatočné a nepresné.

60. Z uvedeného vyplýva, že sa jedná o nejakú praktiku, ktorá navonok sa javí ako výhodná, keďže
výška sumy určenej je nižšia, no len naoko, pretože pôvodná výška spornej pohľadávky bola zrejme
nadhodnotená.

61. Podpisom takejto formulárovej dohody žalovaná ako spotrebiteľ jednoznačne zhoršila svoje zmluvné

postavenie v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

62.Dohodaourovnaní,jejuzavretiebolovykonanénapredtlačižalobcu,pričommôžeubežnéhoobčana
- spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností, keď je zo strany veriteľa, resp.
jeho právneho nástupca či už písomne alebo ústne, telefonicky či iným spôsobom, upozorňovaný, keď

nie až zastrašovaný, možným súdnym konaním a následnou exekúciou, priviesť k rozhodnutiu uzavrieť
takúto dohodu v snahe dosiahnuť splátkový kalendár o čo ide aj v tomto prípade, do dohody o urovnaní
je zakomponovaná dohoda o úhrade dlhu v splátkach v snahe zabrániť jeho postihu a urovnať svoje
záväzky voči druhej strane.

63. Z obsahu dohody vyplýva, že žalovaná zaviazala k úhrade mnohým ďalším sankciám, zmluvným
pokutám, úrokov a poplatkov ako to z nej vyplýva, okrem tých čo uvedené v pôvodnej zmluve a zrejme
zahrnuté do sporenej sumy. Takúto skutočnosť si zrejme spotrebiteľ neuvedomil. Text dohody ako taký
žalovaná neiniciovala.

64. Súd preto predmetnú spotrebiteľskú vec a uzavretú dohodu o urovnaní podrobil preskúmaniu aj z
pohľadu súdnej kontroly nekalých obchodných praktík. Inštitút nekalej obchodnej praktiky je zákonným
termínom, ktorý nie je možné prehliadať ani v rovine súkromného práva. Takýto postup žalobcu je
rovnaný v mnohých iných veciach, čo súd zistil zo svojej činnosti, vedie sa na súdu množstvo konaní,
kde je postup žalobcu rovnaký. Súd má za to, že takýto postup je vlastne obchádzaním zákona a ide

tiež o použitie nekalej obchodnej praktiky.65. V prípade, že žalobca uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť
poskytnúť ochranu takto uplatnenému právu. Ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej
praktiky, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

66. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely zákona o ochrane spotrebiteľa rozumie najmä
konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,

lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody (§ 4 ods. 8 zákona
č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa). U iných praktík ako sú taxatívne uvedené v prílohe č. 1 zákona o
ochrane spotrebiteľa je pre záver o nekalosti dôležitá existencia nižšie uvedených aspektov.

67. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo

vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného
člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zákona
o ochrane spotrebiteľa).

68. Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno

rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej
obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm.
u) zákona o ochrane spotrebiteľa).

69.Podstatnýmnarušenímekonomickéhosprávaniaspotrebiteľasarozumievyužitieobchodnejpraktiky

na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak
neurobil (§ 2 písm. r) zákona o ochrane spotrebiteľa).

70. Podľa ust. § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinnosti vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s

dobrými mravmi.

71. Zásada zakotvená vo vyššie uvedenom ustanovení vnáša do nášho právneho poriadku požiadavku
dôsledne zachovávať dobré mravy. Zdôrazňuje to, že nepoctivému konaniu nesmie súd poskytnúť
ochranu.

72. Dobré mravy sa v súdnej praxi využívajú ako kritérium ktoré obmedzuje subjektívne práva. Pojem
dobré mravy nie je definovaný v zákone. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky,
pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré
mravy patrí od prípadu k prípade sudcovi. Zmyslom tohto ustanovenia je zamedziť výkonu práva, ktoré

je síce v súlade so zákonom, zodpovedná zákonu avšak odporuje dobrým mravom. V praxi sa stávam,
že výkon práva je síce formálne v súlade so zákonom, ale jeho cieľom je dosiahnuť iný výsledok, než
dotknutá právna norma vo všeobecnosti predpokladá. Následkom výkonu práva a povinnosti v rozpore
s dobrými mravmi je neposkytnutie ochrany respektíve odopretie autoritatívneho rozhodnutia súdu
potrebného na právneho vzťahu.

73. Žalobca získal pohľadávku na základe postúpenia, pravdepodobne bola podpísaná zmluva o
postúpení pohľadávky a následne bola uzavretá dohoda o vyrovnaní.

74. V danom prípade uzavretím dohody o urovnaní, tak ako je to vyššie uvedené sa žalobca snažil

vyhnúť posudzovaniu platnosti pôvodnej úverovej zmluvy, ktorá je spotrebiteľskou a aplikácii zákona o
spotrebiteľských úveroch ako aj náležitosti uzavretej úverovej zmluvy. Takýto postup žalobcu, ktorý je
výslovne špekulatívny v snahe obísť zákonné ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa tak ako
je to vyššie uvedené a preto nemôže požívať právnu ochranu (§3 ods. 1 OZ) zo strany súdu pretože
ako súd uviedol žalobca sa chcel vyhnúť posudzovaniu pôvodného zmluvného vzťahu a nárokov z neho

plynúcich a to či má všetky zákonom požadované náležitosti. Nahradil ju inou zmluvou, ktorá je len
zdanlivo výhodnejšia, no nie v skutočnosti. Takúto dohodou o urovnaní súd považoval za neplatnú pre
rozpor s dobrými mravmi a zákonom a celý postup žalobcu za jeho obchádzanie. Takýto je preto ajneplatné, nedôvodné a v rozpore so zákonom aj zosplatnenie dlhu tak ako ho vykonal žalobca bez
uvedenie či zákonných alebo zmluvných ustanovení.

75. Na základe vyššie uvedeného preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, a to jednak pre neunesenie
dôkazného bremena, ako aj pre obchádzanie zákona zamietol.

76. Keďže žalobca odmietol špecifikovať pohľadávku, nepreukázal to, či došlo k nejakému predčasnému
ukončeniu pôvodnej zmluvy a ak, k akému, aj napriek výzve súdu, (každé ukončenie zmluvy má aj iné

následky a nárokov z toho vyplývajúce) nemohol súd pristúpiť k určeniu a prepočítaniu skutočného dlhu
žalovanej.

77. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

78.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

79. Keďže súd žalobu zamietol, žalovaná bola úspešná v celom rozsahu a v zmysle citovaných
zákonných ustanovení jej vznikol nárok na náhradu trov konania. Súd jej však nárok na náhradu trov

konania nepriznal, pretože jej žiadne nevznikli a ani si ich neuplatnila. V tejto súvislosti súd poukazuje
na princíp hospodárnosti konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdu vo Vranov a nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 SCP). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že

a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku.