Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, May 9, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/162/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201406
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016201406.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov

senátuJUDr.JeannetteHajdinovejaJUDr.MichalaDzurdzíka,PhD.,vprávnejvecižalobcu:Bc.P..S.Z.,
nar. XX.XX.XXXX, D. XX, XXX XX C., proti žalovanému: L. právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody
č. 12, 810 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného spis. zn. 5922/2016-KaBA
zo dňa 20.06.2016, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. administratívne rozhodnutie

1. Centrum právnej pomoci (žalovaný) ako príslušný správny orgán podľa ustanovenia § 1 ods. 1 a
2 zákona č, 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov, podľa
ustanovenia § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z., o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej
núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č.
455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení
zákona č. 8/2005 Z. z., rozhodnutím spis. zn. 5922/2016-KaBA zo dňa 20.06.2016 nepriznalo nárok

na poskytovanie právnej pomoci Ing. Bc. Petrovi Ďuračkovi (žalobca) v právnej veci podania dovolania
vo veci ochrany osobnosti proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14.011.2012 č. k. 26C
(25C)/178/2009-155.

2. Žalovaný predmetné rozhodnutie odôvodnil predovšetkým tým, že dňa 06.06.2013 bola centru
žiadateľom doručená žiadosť o poskytnutie právnej pomoci vo veci ním označenej ako „podanie
dovolania a ústavnej sťažností vo veci ochrany osobnosti”. Dňa 10.07.2013 centrum rozhodnutím sp.

zn. 5395/2013, Ev. č.: 30512/13 rozhodlo o nepriznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci. Voči
predmetnému rozhodnutiu centra žiadateľ podal dňa 05.08.2013 odvolanie na Krajský súd v Bratislave
prostredníctvom centra, v ktorom žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie centra zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 9Sp/64/2013-28 zo dňa 27.06.2014 rozhodol
tak,žerozhodnutiecentraonepriznanínárokunaposkytnutieprávnejpomocispis.zn.5395/2013zodňa
10.07.2013zrušilavecvrátilcentrunaďalšiekonanie.ŽiadateľvočirozsudkupodalodvolanienaKrajský
súd v Bratislave, o tomto odvolaní Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k, 7Sžo/71/2014 zo

dňa 26.11.2015 rozhodol tak, že odvolanie odmietol.
3. Dňa 14.11.2012 vydal Okresný súd Bratislava rozsudok č. k. 26C (25C) 178/2009- 155, ktorým
žiadateľovi zamietol návrh vo právnej veci o ochranu osobnosti v celom rozsahu. Proti uvedenému
rozsudku podal žiadateľ dňa 21.01.2013 odvolanie na Krajský súd v Bratislave. O podanom odvolaníKrajský súd v Bratislave rozhodol rozsudkom zo dňa 20.05.2013 č. k. 6Co/273/2013 tak, že potvrdil
napadnuté rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I. Žiadateľ požiadal centrum o poskytnutie právnej
pomoci do konania o dovolaní voči rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.05.2013 č.

k. 6Co/273/2013 vrátane spísania dovolania. Nakoľko v zákonnej lehote nebolo podané dovolanie
a rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako aj rozsudok Okresného súdu Bratislava I nadobudli
právoplatnosť dňa 06.06.2013, ako aj z dôvodu, že spis je na súde archivovaný a celé konanie, v ktorom
žiadateľ požiadal centrum o poskytnutie právnej pomoci už právoplatne ukončené, centrum na základe
vyššie uvedených skutočností konštatovalo, že v právnej veci, s ktorou sa žiadateľ obrátil na centrum,

nie je možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu. Vo veci, s ktorou sa žiadateľ na centrum obrátil,
nebola z vyššie uvádzaných dôvodov vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu, čím žiadateľ nesplnil jednu
z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc. Nesplnenie hoci len jednej z
podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci má za následok negatívne rozhodnutie
o nároku na poskytovanie právnej pomoci.
II. Žaloba a námietky

4. Žalobca v žalobe uviedol, že povinné zastúpenie advokátom je zvláštnou podmienkou dovolacieho
konania týkajúcou sa dovolateľa. Účelom je, aby účastníkovi, ktorý sám právnické vzdelanie nemá, bola
poskytnutá kvalifikovaná právna pomoc, aby dovolanie vyhovovalo požiadavkám procesného predpisu
a aby dovolací súd tak mohol rozhodnúť bez zbytočných prieťahov (napr. uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo

106/2013 zo dňa 31. 3. 2014). Účel a zmysel povinného zastúpenia advokátom je naplnený len vtedy,
ak už samotné podanie dovolania je vykonané na to kvalifikovanou osobou. Žalobca nepovažoval za
správne, aby účastník konania bez právnického vzdelania najskôr podal nekvalifikované podanie, vady
ktorého budú následne po výzve idu odstraňované. Z uvedeného dôvodu nepodal dovolanie zákonnej
1-mesačnej lehote, ale v tejto lehote požiadal žalovaného o poskytnutie právnej pomoci pri podaní

dovolania a v dovolacom konaní. Žalovaný však dňa 10.7.2013 (t. j. už po uplynutí lehoty na podanie
dovolania) nezákonne rozhodol o nepriznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci rozhodnutím sp.
zn. 5395/2013. Toto rozhodnutie bolo právoplatne zrušené zhodnutím Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 27.06. 2014 č. k. 9Sp 64/2013-28, v spojení s uznesením NS SR zo dňa 26.11. 2015, spis. zn.
7Sžo/71/2014 a vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie. V dôsledku nezákonného rozhodnutia

žalovanéhobolzbavenýmožnostipodaťdovolanieprotirozsudkuKrajskéhosúduvBratislavezodňa20.
5. 2013 spis. zn. 6Co 273/2013, v zákonnej lehote 1-mesačnej lehote, hoci o poskytnutie právnej pomoci
požiadal včas a spĺňal zákonné predpoklady pre poskytnutie takejto pomoci. Mal za to, že žalovaný
pri rozhodovaní o jeho žiadosti v ďalšom konaní postupoval v rozpore potrebou ústavne konformného
výkladu zákonov, zakotvenou v čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, nakoľko žalovaný úzko

formálnym výkladom zákona dospel k záveru, že nie je možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu v
dovolacom konaní, avšak opomenul, že spravodlivý súd by mal pri posudzovaní naplnenia dovolacích
podmienok zohľadniť všetky vecné i procesné skutočnosti, a teda nie je vylúčené, že spravodlivý
súd, vedený zásadou ústavne konformného výkladu zákonov, by mohol posúdiť splnenie dovolacích
podmienok v prospech žalobcu, keďže sám svojím konaním vykonal všetko, čo bolo v jeho možnostiach.

5. Žalobca mal ďalej za to, že rozhodnutie žalovaného vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia
veci, ktoré je v priamom rozpore s právnym názorom, vysloveným Najvyšším súdom Slovenskej
republiky v rozsudku zo dňa 31. 10. 2013, spis. zn. 5Sžo 55/2013: „Pre nenaplnenie požiadavky podľa
§ 6 ods. 1 písm. b/ zákona o bezplatnej právnej pomoci nestačí, že zrejmú bezúspešnosť sporu
nemožno vylúčiť, ale je nevyhnutné, aby bezúspešnosť sporu žiadateľa bola tak jednoznačná, že je

zrejmá už na základe zbežného posúdenia veci. V opačnom prípade ide len o možnú bezúspešnosť
sporu, ktorá osebe nevylučuje žiadateľa z nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona o
bezplatnej právnej pomoci. Treba mať na zreteli, že rozhodovanie o priznaní nároku na poskytnutie
právnej pomoci podľa zákona o bezplatnej právnej pomoci predstavuje obmedzenie práva na súdnu
a inú právnu pomoc garantovaného ústavou, a preto je nanajvýš nevyhnutné brať do úvahy čl. 13

ústavy tak, aby do tohto práva bolo zasiahnuté skutočne len v nevyhnutnej miere a vždy v súlade so
zákonom." V zmysle citovaného právneho názoru ak žalovaný prišiel k záveru, že nie je možné vylúčiť
zrejmú bezúspešnosť sporu, tak vlastne žalovaný sám potvrdil, že žalobca spĺňa všetky predpoklady pre
priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci, a teda jeho rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisu.
Čo sa týka oprávnenia žalovaného posudzovať naplnenie dovolacích podmienok žalobcom, považuje

žalobca za vhodné poukázať na právny názor, vysloveným Najvyšším súdom Slovenskej republiky v už
citovanom rozsudku zo dňa 31.10. 2013, spis. zn. 5Sžo 55/2013: „Pokiaľ sa odporca a následne krajský
súd uspokojili so zistením absencie tvrdenia konkrétnych vád dovolaním napadnutého rozhodnutia, je
namieste konštatovať, že toto zistenie nie je dostačujúce pre skonštatovanie zrejmej bezúspešnosti. Vkonaniach, v ktorých zákon ukladá súdu z úradnej povinnosti zisťovať skutočnosti potrebné pre zistenie
skutkového stavu, resp. tiež vykonať dokazovanie nad rozsah návrhov účastníkov konania (§ 120 ods.
2 OSP, § 242 ods. 1 OSP), je totiž zrejmá bezúspešnosť, osobitne tak, ako zadefinovaná v § 8 zákona

o bezplatnej právnej pomoci, povahou veci vylúčená. Ide totiž o konania v tak citlivých veciach, že
zákonodarca považoval za potrebné poskytnúť účastníkom širšiu ochranu ich práv tým, že uložil súdu
povinnosť aktívne zisťovať skutočnosti a dôkazné prostriedky nad rámec návrhov účastníkov, ktorí by
inak, napr. z dôvodu neznalosti práva alebo faktickej či právnej nemožnosti určitý dôkaz obstarať, boli na
svojich právach i právom chránených záujmoch poškodení." Zároveň žalobca poukázal na obsah pojmu

ústavne konformný výklad zákona - znenia § 3 Civilného sporového poriadku: 1) Každé ustanovenie
tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom,
princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky,
ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora
Európskej únie a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené. 2) Výklad tohto zákona
nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné. Nik nesmie dovolávať slov a

viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu podľa odseku 1. Na uvedenom základe sa žalobca domnieval,
že žalovaný nebol oprávnený v zmysle citovaného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky posudzovať naplnenie dovolacích podmienok žalobcom, nakoľko i právomoc prislúcha jedine
dovolaciemu súdu, ktorého úlohou by bolo aj posúdenie otázky včasností po dovolania žalobcom, aj keď
pouplynutí1-mesačnejzákonnejlehoty,avšakvnajbližšímožnýmomentpotom,akomubol,vzdĺhavom

procese, nie však z viny žalobcu, priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci v dovolacom konaní.

III. vyjadrenie žalovaného

6. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že dňa 20.06.2016 centrum vydalo

rozhodnutie, spis. zn. 5922/2016-KaBA (5395/2013), ČRZ: 40832/2016 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“), ktorým žalobcovi nepriznalo nárok na poskytovanie právnej pomoci z dôvodu zrejmej
bezúspešnosti sporu, s ktorým sa navrhovateľ na centrum obrátil. Žalobca sa na neho obrátil v
právnej veci podania dovolania vo veci ochrany osobnosti proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
I zo dňa 14.11.2012, č. k. 26C (25C)/178/2009-155. Žalovaný vyhodnotil uvedenú právnu vec ako

bezúspešnú vzhľadom na to, že dovolanie nebolo podané v zákonnej lehote a rozsudok Okresného
súdu Bratislava I spis. zn. 26C/178/2009 zo dňa 14.11.2012 ako aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave
spis. zn. 6Co/273/2013 zo dňa 20.05.2013 nadobudli právoplatnosť dňa 06.06.2013. Administratívny
spis uvedenej právnej veci je na súde právoplatne ukončený a uložený v archíve. Konanie, do ktorého
si žalobca žiadal priznať nárok na poskytnutie právnej pomoci, bolo v čase vydania napadnutého

rozhodnutia žalovaného už právoplatne ukončené a vzhľadom na tento fakt nebolo možné do
takého konania tento nárok priznať. Z dôvodu nutností kumulatívneho splnenia zákonom stanovených
podmienok (§ 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.) pre priznanie nároku na právnu pomoc sa centrum,
s ohľadom na vyššie uvedené, splnená ďalších podmienok nezaoberalo. Nesplnenie hoci len jednej z
podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci má za následok negatívne rozhodnutie

o nároku na poskytovanie právnej pomoci.

IV. verejné vyhlásenie rozsudku

7. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015

Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v spojení s § 9 ods. 1 SSP a § 246 ods. 1, rozhodol vo veci
rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 09.05.2018, postupujúc podľa § 107 ods. 2 a § 137 ods. 4 SSP.
Žalobca ani žalovaný nežiadali o nariadenie pojednávania vo veci.

V. Relevantné právne predpisy

8. Podľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) správne súdy v správnom
súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení
orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou
orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní

zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom
SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP
súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie
postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaníindividuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je
správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a
ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti.

9.Podľa § 1 zákona č. 327/2005 Z. z. účelom tohto zákona je vytvoriť systém poskytovania právnej
pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré
v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu
svojich práv, v azylových veciach alebo v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení

štátneho príslušníka tretej krajiny alebo v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu podľa osobitného
predpisu, oznamovateľom kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti alebo osobe, voči ktorej bola
pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu a prispieť k predchádzaniu
vzniku právnych sporov.

10. Podľa § 2 zákona č. 327/2005 Z. z. tento zákon ustanovuje podmienky poskytovania právnej

pomoci, postup fyzických osôb a príslušných orgánov v konaní o nároku na priznanie právnej pomoci a
inštitucionálne zabezpečenie poskytovania právnej pomoci.

11. Podľa § 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 327/2005 Z. z. tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie
právnej pomoci v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach,

rodinnoprávnych veciach, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní
pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len ,,vnútroštátne spory").

12. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z. za podmienok ustanovených týmto zákonom sa právna
pomoc vo vnútroštátnych sporoch poskytuje všetkým fyzickým osobám; v cezhraničných sporoch iba

fyzickým osobám, ktoré majú bydlisko alebo obvyklý pobyt na území členského štátu. V azylových
veciach sa právna pomoc podľa tohto zákona poskytuje fyzickým osobám, ktorým vzniklo právo na
poskytnutie právnej pomoci v azylovej veci podľa § 24a. V konaní o administratívnom vyhostení, v konaní
o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny alebo v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu sa
právna pomoc poskytuje fyzickým osobám za podmienok ustanovených v § 24c.

13. Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 327/2005 Z. z. fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci
bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného
osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde
o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v

ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

14. Podľa § 6a ods. 1 zák. č. 327/2005 Z. z. fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej
pomoci s finančnou účasťou, ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4-násobok sumy životného minima
ustanoveného osobitným predpisom 2) a súčasne nepresahuje 1,6-násobok uvedenej sumy a nemôže

si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, má právo na poskytnutie právnej pomoci
určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20% trov právneho
zastúpenia podľa osobitného predpisu; 5a) splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. b/ a c/ tým nie
je dotknuté. Ustanovenie § 6 ods. 2 sa použije primerane.

VI. Posúdenie veci správnym súdom

15. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je v
medziach žalobných dôvodov posúdiť, či správny orgán vecne príslušný
na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil

vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade
so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či
rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi
predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho
orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci súd dospel k

záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky zákonom stanovené formálne i
obsahové náležitosti a že ho vydal orgán na to príslušný, pričom postupoval v medziach zákonom
stanovenéhopostupu.Právomocapríslušnosťsúdovvsprávnomsúdnictvejeprimárnedanázákladným
zákonom štátu - Ústavou , ktorá v článku142 ods. 1 ustanovuje kompetenciu súdov
preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo
iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Rovnako tak čl. 46 ods. 2 Ústavy SR

zakotvuje právo každého, kto tvrdí, že bol
ukrátenýnasvojichprávachrozhodnutímorgánuverejnejsprávy,obrátiťsanasúdscieľompreskúmania
zákonnosti takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Ústava však zároveň splnomocňuje zákon
na úpravu preskúmavacej kompetencie v rámci správneho súdnictva. Takýmto zákonom je Správny
súdny poriadok. Správne súdnictvo predstavuje oblasť so samostatnou súdnou právomocou pre spory

vyplývajúce z tzv. vertikálnych administratívnych právnych vzťahov.

16. Správny súd zdôrazňuje, že ako spornú v prejednávanej veci vyhodnotil otázku, či žalovaný
napadnutým rozhodnutím prekročil alebo neprekročil zákonom o poskytovaní právnej pomoci povolenú
správnu úvahu vo vzťahu ku skúmaniu zrejmej bezúspešnosti predmetného sporu. Je na mieste dôležité

uviesť, že „pre nenaplnenie požiadavky § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z. z. nestačí, že
zrejmú bezúspešnosť sporu nemožno vylúčiť, ale je nevyhnutné, aby bezúspešnosť sporu žiadateľa
bola tak jednoznačná, že je zrejmá už na základe zbežného posúdenia veci. V opačnom prípade ide
len o možnú bezúspešnosť sporu, ktorá sama osebe nevylučuje žiadateľa z nároku na poskytnutie
právnej pomoci podľa zákona o bezplatnej právnej pomoci (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR

spis zn. 8Sžo/106/2015, spis. zn. 5Sžo/55/2013, spis. zn. 2Sžo/100/2014, spis. zn. 5Sžo/14/2014).“
Správny orgán teda nemá prejudikovať výsledok konania z vecnej stránky, ale len formálne preskúmať
odôvodnenosť návrhu žiadateľa. Podľa dôvodovej správy k § 6 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní
právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi: „pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum
prihliada len na formálne preskúmanie odôvodnenosti návrhu žiadateľa. Keďže by však nebolo žiadúce,

aby zodpovedný orgán prejudikoval možný výsledok sporu z vecnej stránky, a tým zasahoval do
právomoci súdu, zamietnutie žiadosti o poskytnutie právnej pomoci z tohto dôvodu bude prijateľné
iba v zrejmých prípadoch, napr. uplynutie prekluzívnej lehoty.“ Je teda evidentné, že ak by žalovaný
pri posudzovaní otázky zrejmej bezúspešnosti skúmal právnu stránku veci v rozsahu, ktorý prináleží
len súdu, dochádzalo by tým k nezákonnému prejudikovaniu rozhodnutia príslušného súdu. Zároveň

aj keď dôvodová správa k zákonu nie je prameňom práva a nemá záväzný charakter, nemožno v
danej súvislosti opomínať jej interpretačný význam s tým, že práve pre vysvetlenie podstaty a zmyslu
jednotlivých ustanovení právneho predpisu je veľmi dôležitá osobitná časť dôvodovej správy, ktorá
explicitne uvádza napr. uplynutie prekluzívnej lehoty.

17. Z administratívneho spisu súd zistil, že dňa 25.06.2013 bola centru doručená žiadosť žalobcu
o poskytnutie právnej pomoci vo veci podania dovolania proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave
spis. zn. 6Co/273/2013 zo dňa 20.05.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.06.2013. Žalovaný
rozhodnutím spis. zn. 5395/2013 zo dňa 10.7.2013 (t. j. už po uplynutí lehoty na podanie dovolania)
rozhodolonepriznanínárokunaposkytovanieprávnejpomoci.Totorozhodnutiebolozrušenézhodnutím

Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.06. 2014 č. k. 9Sp 64/2013-28, v spojení s uznesením NS SR
zo dňa 26.11. 2015, spis. zn. 7Sžo/71/2014 a vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie. Žalobou
napadnutým rozhodnutím spis. zn. 5922/2016-KaBA zo dňa 20.06.2016 žalovaný nepriznal nárok na
poskytovanie právnej pomoci žalobcovi v právnej veci podania dovolania proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislave spis. zn. 6Co/273/2013 zo dňa 20.05.2013. Žalovaný predmetné rozhodnutie odôvodnil

predovšetkým tým, že ide o právnu vec zjavne bezúspešnú vzhľadom na to, že dovolanie nebolo podané
v zákonnej lehote a rozsudok Okresného súdu Bratislava I spis. zn. 26C/178/2009 zo dňa 14.11.2012
ako aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave spis. zn. 6Co/273/2013 zo dňa 20.05.2013 nadobudli
právoplatnosť dňa 06.06.2013. Z uvedeného vyplýva, že nejde o prípad, kedy by žalovaný atrahoval
právomoc všeobecného súdu a spor by prejudiciálne posudzoval v jeho merite. Preto nie je možné prijať

záver a akceptovať žalobcovu námietku, že týmto postupom žalovaného mu bola odňatá možnosť konať
pred všeobecným súdom. Správny súd vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk dospel k záveru, že
žalovaný ako príslušný správny orgán postupoval v súlade s príslušnými procesnoprávnymi normami,
pričom pri svojom rozhodovaní nevybočil z rámcov správnej úvahy tak, ako je vymedzená vyššie.
Neexistoval žiaden zo zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, preto

súd žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

18. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak,
že žalovanému ako vo veci úspešnému účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal, pretožežalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli (resp. tieto nie sú preukázané) a
žalovaný si ich náhradu ani neuplatnil, a pretože ide o orgán štátnej správy, ktorému možno náhradu
trov konania priznať iba vtedy, ak to možno spravodlivo požadovať.

19. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia
na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum
právnej pomoci (písm. c/).