Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 19, 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 12C/143/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414210576
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6414210576.3

Rozhodnutie

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou, v právnej veci žalobcu
T. S., W.. XX.XX.XXXX, M.. F. W. XX/X, XXX XX Q. F., štátny občan SR, v konaní zast. Advokátska
kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47234466, proti
žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598, v konaní
o zaplatenie sumy vo výške 1226,81 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1226,81 €, spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,15% ročne zo sumy 1226,81 € od 6.9.2014 do zaplatenia, to všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd p r i z n á v ažalobcovi nárok na náhradu trov konania v pomere 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 04.09.2014 domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 1226,81 € s príslušenstvom z titulu vydania bezdôvodného
obohatenia. V žalobe žalobca uviedol, že dňa 15.04.2011 došlo na základe Zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným k poskytnutiu finančných prostriedkov žalobcovi
zo strany žalovaného vo výške 1000,-€. Odplata bola v zmluve dohodnutá na sumu 968,-€, ktorú sa
žalobca zaviazal zaplatiť v 12-tich mesačných splátkach, počnúc dňom 25.05.2011. Žalobca použil

poskytnutý úver na osobné potreby. Ročný úrok predstavuje 96,8 %, ktorý žalobca považuje za
dojednaný neplatne pre jeho rozpor s dobrými mravmi. V ďalšom žalobca poukázal na to, že na
predmetný zmluvný vzťah by sa mali aplikovať ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení neskorších predpisov platného v čase uzavretia úverovej
zmluvy.Zmluvaneobsahovalapodstatnéobligatórnenáležitosti,atoročnúpercentuálnumierunákladov,
úrokovú sadzbu a termín konečnej splatnosti úveru, preto mal žalovaný nárok len na vrátenie ním

poskytnutej istiny vo výške 1000,- € a nemal nárok na úroky a poplatky v zmluve označené ako odplata.
Žalobca uvedením do omylu zo strany žalovaného uhradil na jeho účet sumu vo výške 2226,- €, tzn.
o 1226,81 € viac, než mal žalovaný nárok. Preto v rozsahu sumy 1226,81 € došlo k bezdôvodnému
obohateniu na strane žalovaného, ktoré žiada žalobca žalobou vydať. Žalovaný napriek výzve žalobcu
dlžnú sumu nevrátil, preto si žalobca uplatnil žalobou okrem zaplatenia dlžnej sumy aj zákonný úrok
z omeškania od 06.09.2014, teda odo dňa nasledujúceho po márnom uplynutí lehoty na dobrovoľné

vrátenie dlžnej sumy.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť v celom rozsahu. Vo svojom vyjadrení k žalobe
uviedol, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje
zákon. Žalobca plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, predmetná zmluva o úvere nebola
nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere

nikdy neodpadol (nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu zmluvy a pod.) a majetkový prospech
získal žalovaný z poctivých zdrojov. Poukázal na to, že zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX nemožnopovažovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože
úver bol poskytnutý na iný účel ako na výkon povolania alebo podnikania. Žalobca vstúpil do právneho
vzťahu so žalovaným na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon

zamestnania, a teda nie na svoju súkromnú potrebu. Navyše žalobca podpísal dodatok k zmluve o
úvere dňa 15.04.2011, v ktorom uviedol, že peňažné prostriedky použije na náklady na reklamu. V
ďalšom žalovaný poukázal na to, že legitímnosťou všetkých zmluvných podmienok Zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXX ako celku sa už prejudiciálne zaoberal v rozhodcovskom konaní Stály rozhodcovský súd
v Bratislave, ktorý rozhodol rozsudkom č. SR 03754/12 zo dňa 21.08.2012, preto sa jedná v danej veci

o prekážku veci už rozhodnutej (res iudicata). Takéto plnenie preto nemožno podľa názoru žalovaného
považovať za bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením žaloby žalobcu, zmluvy o úvere zo dňa 15.04.2011,
dodatku k zmluve o úvere zo dňa 15.04.2011, výsluchom žalobcu, prehľadom splátok poukázaných
na úver, výpisom zo živnostenského registra žalobcu, rozhodcovskou zmluvou, rozsudkom Stáleho

rozhodcovského súdu sp. zn. SR 03754/12 zo dňa 21.08.2012, pripojeným spisom tunajšieho súdu č. k.
4Er/321/2014 ako aj ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spisovom materiáli a zistil nasledovný
skutkový stav veci:

4. Žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 15.04.2011 Zmluvu o úvere č.XXXXXXXXX, na základe ktorej

poskytol žalovaný žalobcovi sumu vo výške 1000,-€, ktorú sa žalobca zaviazal vrátiť žalovanému
v 12-tich mesačných splátkach vo výške 164,-€ počnúc dňom 25.05.2011. Podľa prehľadu splátok
poukázaných žalobcom žalovanému, žalobca celkovo na úver zaplatil čiastku vo výške 2226,81€, a to
počnúc prvou splátkou dňa 17.06.2011 vo výške 164,- € a poslednou splátkou dňa 12.06.2014 vo výške
135,16 €.

5. Rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR
03754/12 zo dňa 21.08.2012 uložil Stály rozhodcovský súd žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému
sumu vo výške 2228,83 € spolu s 0,25% zmenkovým úrokom denne zo sumy 2228,83 € od 09.12.2011
do zaplatenia a zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 2228,83 € od 30.01.2012 do zaplatenia.

Predmetný rozsudok rozhodcovského súdu nadobudol právoplatnosť dňa 10.09.2012.

6. Z exekučného spisu tunajšieho súdu č.k. 4Er/321/2014 súd zistil, že súd uznesením č.k.
4Er/321/2014-146 zo dňa 30.11.2016 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a konanie zastavil. V odôvodnení
svojho rozhodnutia poukázal na to, že rozhodcovská zmluva, na podklade ktorej rozhodcovský súd

konal, je neplatná.

7. Žalobca v konaní pred súdom uviedol, že si bral úver od žalovaného, ktorý riadne splácal. Následne
mu prišiel papier, že si môže zobrať ďalší úver, preto išiel priamo na pobočku za p. Snopkovou, ktorá
mu úver poskytla. Predtým si overovala cez ekonómku v práci žalobcu, či mu môže úver poskytnúť, a

táto poskytnutie úveru neodporučila vzhľadom na jeho zaťaženosť úvermi. V tom čase mal pozastavenú
živnosť, pracoval u zamestnávateľa na pracovnú zmluvu. Žalobca preto vylúčil, že by si bral finančné
prostriedky za účelom výkonu podnikania. Obchodnej zástupkyni pri podpise zmluvy uviedol, že si berie
úver na nákup náhradných dielov na motorku. Keďže neskôr sa mu zdalo, že na úver poukázal veľa
peňazí, obrátil sa na právnika, aby vymáhal za neho bezdôvodné obohatenie.

8. Z lustrácie registra Sociálnej poisťovne súd zistil, že žalobca bol v období uzatvorenia zmluvy o úvere
zamestnaný v spoločnosti ELITECH, s.r.o. (od 01.03.2008 - 29.02.2016).

9. Z výpisu zo živnostenského registra súd zistil, že žalobca mal pozastavenú podnikateľskú činnosť v

období od 01.05.2008 - 31.12.2011.

10. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
v čase rozhodnom pre posúdenie veci, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,

odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

11. Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov v znení rozhodnom pre posúdenie veci, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí maťpísomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

12. Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov v znení rozhodnom pre posúdenie veci, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočíta na
základe údajov platných v čase uzatvorenie a zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

13. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov v znení rozhodnom pre posúdenie veci, poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa
§ 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) y) a § 10 ods. 1.

14. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

15. Podľa § 53 ods. 1, 2, 5 Občianskeho zákonníka, účinného v čase podpisu zmluvy o úvere,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o predmet plnenia,
cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané

zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

16. Podľa § 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka, účinného v čase podpisu zmluvy o úvere, za

neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má
spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy.

17. Pred začatím pojednávania súd skúmal, či sú splnené v danej veci podmienky konania, okrem
iného sa zaoberal aj vznesenou námietkou žalovaného, že v danej veci sa jedná o prekážku veci

rozsúdenej, nakoľko vo veci rozhodoval už Stály rozhodcovský súd rozsudkom sp. zn. SR 03754/12 zo
dňa 21.08.2012 a dospel k záveru, že jeho námietka nie je dôvodná. Prekážka rozsúdenej veci ( res
iudicata) patrí k procesným podmienkam a jej existencia v každom štádiu konania vedie k zastaveniu
konania. Táto prekážka nastáva vtedy, ak má byť v novom konaní prejednaná tá istá vec. O tú istú vec
ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté,

ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých strán sporu. V danom prípade ide síce o rovnaký
okruh strán sporu (pričom strany sporu vystupujú v konaniach v rôznych procesných postaveniach - v
tomto prípade žalobca v konaní pred Stálym rozhodcovským súdom vystupoval v pozícii žalovaného),
avšak nejde o totožný predmet konania. V konaní pred stálym rozhodcovským súdom si uplatňoval
žalobca nárok plynúci zo zmluvy o úvere, pričom v tomto súdnom konaní si žalobca (spotrebiteľ)

uplatňuje svoj nárok z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť s tým, že žalovaný
získal od žalobcu majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu. Súd podporne poukazuje aj
na tú skutočnosť, že rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu bol vydaný na podklade rozhodcovskej
zmluvy, ktorá nebola dojednaná platným spôsobom. Pritom len platná rozhodcovská zmluva zakladáoprávnenie rozhodcovského súdu prejednať a rozhodnúť spor medzi stranami sporu. V danom prípade
bola rozhodcovská zmluva dojednaná síce na osobitnej listine, avšak na vopred pripravenom formulári,
ktorého znenie nemal žalobca ako spotrebiteľ možnosť nijakým spôsobom ovplyvniť. Na neprijateľnom

charaktere tejto zmluvnej podmienky nič nemení ani ten fakt, že jej obsah umožňoval alternatívnu
voľbu medzi právomocou rozhodcovského a všeobecného súdu, nakoľko táto voľba prislúchala iba
schvaľujúcej strane a nie je ju možné následne zmeniť. Takáto voľba právomoci je preto iba formálna
a iluzórna, pričom tento záver konštatoval vo svojich rozhodnutiach niekoľkokrát aj Najvyšší súd SR
( napr. 5Cdo 44/2013, 6ECdo 184/2013, 3Cdo 13/2013). Najvyšší súd zaujal závery v množstve

svojich rozhodnutí, v ktorých konštatoval, že takáto rozhodcovská doložka je neprijateľná a neplatná
zmluvná podmienka, ktorá v neprospech spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu v jeho právach
a povinnostiach, pretože od spotrebiteľa fakticky vyžaduje, aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému
konaniu. Pokiaľ je rozhodcovská doložka/zmluva absolútne neplatná, na takúto rozhodcovskú doložku/
zmluvu sa hľadí tak, ako keby nebola nikdy urobená. Na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť
právneho úkonu musí súd vždy prihliadnuť, a to aj bez návrhu ( ex offo). Z vyššie uvedených dôvodov

súd nepovažoval námietku žalovaného v tom smere, že rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp.
zn. SR 03754/12 zo dňa 21.08.2012 zakladá pre toto konanie prekážku rozsúdenej veci za dôvodnú
a neprihliadal na ňu.

18. Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

19. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná v celom rozsahu.

Prejudiciálnesasúdzaoberalprávnymzákladomnárokužalobcuztituluposúdeniacharakteruprávneho
vzťahu, z ktorého malo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia. Súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že
dňa 15.04.2011 uzatvoril so žalovaným spotrebiteľskú zmluvu, a to konkrétne zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
v znení účinnom ku dňu podpisu zmluvy. Zo znenia §-u 1 ods. 1 predmetného zákona vyplýva,

že spotrebiteľským úverom je aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky ako tomu bolo aj v tomto prípade, keď žalovaný poskytol
žalobcovi peňažné prostriedky ich reálnym odovzdaním v hotovosti. Žalobca pritom vystupoval v danom
zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorému bol ponúknutý a poskytnutý spotrebiteľský
úver na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, a žalovaný vystupoval v zmluvnom

vzťahuakoprávnickáosoba,ktoráponúkaaposkytujespotrebiteľskéúveryvrámcisvojejpodnikateľskej
činnosti. K výhradám žalovaného v tom smere, že predmetný úver nie je spotrebiteľským úverom,
nakoľko žalobca v zmluve o úvere prehlásil, že predmetný úver si berie za účelom výkonu podnikania,
súd uvádza, že mu je vo všeobecnosti z jeho úradnej činnosti známe, že žalovaný pri uzatváraní zmlúv o
úvere využíval prehlásenie spotrebiteľov o tom, že predmetný úver im je poskytovaný za účelom výkonu

zamestnania, povolania, resp. podnikania, aby tak vylúčil aplikáciu zákonov na ochranu spotrebiteľa.
Uvedená skutočnosť bola preukázaná aj v danom prípade jednak výsluchom žalobcu, ktorý v konaní
potvrdil, že si bral úver u žalovaného za účelom realizovania svojich spotrebiteľských potrieb, nakoľko
potreboval peniaze na nákup náhradných dielov na motorku, ktorú skutočnosť uviedol aj obchodnej
zástupkyni ako aj z výpisu zo živnostenského listu žalobcu, z ktorého súd zistil, že žalobca mal v

danom období živnostenské oprávnenie pozastavené. Súd navyše z registra Sociálnej poisťovne zistil,
že žalobca bol v danom čase riadne zamestnaný, preto uvedené konanie žalovaného považoval za
účelové.

20. V ďalšom preto súd pristúpil k prieskumu danej zmluvy v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. v znení

rozhodnom pre posúdenie veci a zistil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi stranami
sporu neobsahovala obligatórne náležitosti zmluvy akými sú údaje o úrokovej sadzbe spotrebiteľského
úveru, údaj o konečnej splatnosti úveru, údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, údaj o priemernej
ročnej percentuálnej miere nákladov a pod. Zákon v čase podpisu úverovej zmluvy absenciu týchto
náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere sankcionoval jeho bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou.

Účelom právnej úpravy obsiahnutej v zákone o spotrebiteľských úveroch pritom je, aby mal spotrebiteľ v
čase podpisu spotrebiteľskej zmluvy všetky potrebné informácie k posúdeniu výhodnosti poskytovaného
úveru. Na strane žalovaného tak vznikol majetkový prospech v časti peňažných prostriedkov, ktoré
prevzal od žalobcu nad hodnotu istiny. Z uvedeného dôvodu je preto správne tvrdenie žalobcu, žežalovaný nadobudol rozdiel medzi sumou, ktorú žalovanému za poskytnutý úver zaplatil a sumou, ktorá
mu bola zo strany žalovaného poskytnutá bez právneho dôvodu. Keďže vykonaným dokazovaním bolo
zistené, že žalovaný poskytol žalobcovi celkovú sumu úveru 1000,- € a žalobca žalovanému celkove na

úver zaplatil sumu vo výške 2226,81€, preto došlo v rozsahu sumy 1226,81€ na strane žalovaného k
bezdôvodnému obohateniu. Z vyššie uvedených dôvodov považoval súd žalobu žalobcu za dôvodnú v
celom rozsahu, a preto jej vyhovel.

21. Žalobca požadoval od žalovaného zaplatenie aj úroku z omeškania, nakoľko žalovaný sa dostal do

omeškaniasozaplatenímsvojhosplatnéhopeňažnéhozáväzku.Súdpriznalžalobcoviúrokzomeškania
zo žalovanej sumy odo dňa nasledujúceho po márnom uplynutí lehoty na plnenie stanovenej vo výzve,
ktorú adresoval žalobca žalovanému, t. j. od 06.09.2014. Úrok z omeškania súd priznal v zákonnej výške
v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a s poukazom na § 3 Nariadenia vlády
SR 87/1995 Z.z. a na prechodné ustanovenie obsiahnuté v § 10c) tohto nariadenia, t.j. vo výške 8,15%
ročne.

22. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods.1 CSP tak, že priznal úspešnému žalobcovi
nárok na plnú náhradu trov konania. O výške trov konania rozhodne prvostupňový súd po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej uznesením vypracovaným vyšším súdnym úradníkom.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Toto právo nemajú strany sporu, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie.