Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 18, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/432/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714212372
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7714212372.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov

JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu: Y. F., nar. X.XX.XXXX, bytom U.
C. XX, zastúpený JUDr. Jánom Kizivatom, advokátom, so sídlom kpt. Nálepku 8, Michalovce, proti
žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 24.
mája 2016, č. k. 10C/137/2014-114

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi 100 % trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým
rozsudkom zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného spoločnosťou
Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava (ďalej tiež len „rozhodcovský
súd“) sp. zn. SR 09520/11 zo dňa 14.11.2013 (ďalej tiež len „rozhodcovský rozsudok“) a priznal žalobcovi
náhradu trov konania v sume 490,86 Eur.

2. V celom rozsahu tak vyhovel žalobe, ktorú žalobca založil na argumentácii o naplnení zákonných

predpokladovprezrušenierozhodcovskéhorozsudkupodľaust.§40ods.1písm.c)aj)zák.č.244/2002
Z. z., popierajúc pritom platnosť rozhodcovskej zmluvy z dôvodu jej spotrebiteľskej neprijateľnosti a
tvrdiac tiež, že rozhodcovský súd spornú vec neposúdil tiež hľadiska predpisov na ochranu spotrebiteľa.

3. Prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku skutkovo vyšiel zo zistení, že žalobca ako dlžník a
žalovaný v hmotnoprávnom postavení veriteľa uzavreli dňa 16.7.2010 Zmluvu o úvere č. 901700628
(ďalej tiež len „úverová zmluva“), na základe ktorej mal žalovaný poskytnúť žalobcovi peňažné

prostriedky v sume 350,- Eur, oproti záväzku žalovaného poskytnuté peniaze navýšené o poplatok
v sume 322,- Eur žalovanému vrátiť v 12 mesačných splátkach po 56,- Eur. V ten istý deň strany
uzavreli tiež rozhodcovskú zmluvu, v ktorej sa dohodli, že spory, ktoré medzi nimi vzniknú zo zmluvy o
úvere sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Na zabezpečenie záväzkov
z úverovej zmluvy žalobca dňa 16.7.2010 vystavil neúplnú zmenku. Po splatnosti celého úverového
záväzku žalovaný neúplnú zmenku vyplnil o údaj o aktuálnej výške úverového záväzku žalobcu a po
jej márnom predložení na úhradu si zaplatenie zmenkovej sumy 420,- Eur uplatnil na rozhodcovskom

súde, ktorý rozhodcovským rozsudkom zmenkovému nároku žalovaného v celom rozsahu vyhovel.

4. Na takto zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 40 ods. 1 a § 41 zák. č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, v znení účinnom do 31.12.2014, § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a § 3 ods. 1, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3, § 53 ods. 4 písm. a), § 53
ods. 5 a 6 a § 39 Občianskeho zákonníka; právne posúdil úverovú zmluvu strán ako spotrebiteľskú podľa
ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a rozhodcovskú zmluvu, na základe ktorej došlo k vydaniu

rozhodcovského rozsudku za neplatnú z dôvodu jej spotrebiteľskej neprijateľnosti, a tiež i pre rozpor s
dobrými mravmi. Súd prvej inštancie k tomuto záveru dospel na podklade úvah, že v úverovej zmluve je
síce zaškrtnutý údaj, že finančné prostriedky dlžník mieni použiť na výkon zamestnania, v tom čase však
žalobca nebol podnikateľom a tak peniaze nepochybne prevzal a použil ako fyzická osoba pre vlastnú
potrebu. Vo vzťahu k povahe rozhodcovskej zmluvy súd prvej inštancie v odôvodnení konštatoval, že ju

posúdil ako formulárovú zmluvu, teda takú, ktorej text je vopred pripravený, ktorú ako takú žalobca mohol
iba odmietnuť ako celok alebo sa podrobiť všetkým jej podmienkam, včítane právomoci rozhodcovského
súdu na prejednanie sporu z nej. Rozhodcovská zmluva bola podľa súdu prvej inštancie uzavretá v
neprospech žalobcu preto, že delegovala všetky právomoci len na rozhodcovský súd v Bratislave, čo
sťažilo žalobcovi prístup k súdu. Rozhodcovská zmluva podľa záveru súdu prvej inštancie síce dávala
na výber zmluvným stranám v prípade sporu medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale na

druhej strane konštatuje, že v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná
žaloba na rozhodcovský súd, tak je založená právomoc rozhodcovského súdu. Z tohto je z pohľadu
prvoinštančného súdu zrejmé, že žalovaný už od začiatku sledoval pri koncipovaní rozhodcovskej
zmluvy za cieľ v prípade vzniku sporu z uzavretej zmluvy o úvere riešiť spory na rozhodcovskom súde
vopred určenom. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil s odkazom na ust. § 142 ods.

1 O.s.p. plným procesným úspechom žalobcu v konaní.

5. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie s návrhom, aby ho odvolací
súd v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní žalovaný
vytkol súdu prvej inštancie len nesprávnosť spôsobu právneho posúdenia veci. Argumentoval, že

rozhodcovská zmluva dohodnutá so žalobcom má povahu nevýhradnej rozhodcovskej zmluvy, nakoľko
umožňuje každej strane domáhať sa ochrany práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo
na všeobecnom súde a bola naviac uzavretá na samostatnom liste papiera oddelene od úverovej
zmluvy. Žalovaný na tomto základe odmietol, aby rozhodcovská zmluva v rozpore s ust. § 53 ods. 4
písm. r) Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy, vyžadovala

od žalobcu, aby spory z právneho vzťahu so žalovaným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Prípustnosť nevýhradnej rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských vzťahoch vyplýva podľa názoru
odvolateľa mimo už zmieneného ustanovenia Občianskeho zákonníka tiež z odporúčania Komisie č.
98/257/ES o zásadách použiteľných na orgány zodpovedné za mimosúdne riešenie spotrebiteľských
sporov a bola judikovaná tiež viacerými rozhodnutiami. Konkrétne odkázal na rozsudok NS ČR sp. zn. 23

Cdo/1201/2009 zo dňa 29.6.2010, v ktorom tento súd pripustil rozhodcovskú doložku v spotrebiteľských
vzťahoch na podklade úvah, že bola písaná dobre čitateľným písmom a spotrebiteľ dobre vedel, že
text, ktorý podpisuje, obsahuje rozhodcovskú doložku, a tiež na uznesenie NS ČR sp. zn. 32 Cdo
1590/2008 zo dňa 30.3.2009, v ktorom konštatoval, že dojednanie rozhodcovskej doložky v prípade
spotrebiteľskej zmluvy nie je vylúčené. Názor o inštitucionálnej prípustnosti rozhodcovskej doložky

v spotrebiteľských vzťahoch zastáva podľa odvolacej argumentácie žalovaného tiež právna teória, z
ktorej odkázal na niektoré odborné publikácie (Hulmák, M., Tomčáková, B.: Rozhodcovské konanie ako
vhodný prostriedok riešenia sporov medzi dodávateľom a spotrebiteľom, Nový, Z,: Spotrebiteľské úvery
a rozhodcovské konanie, Jurispudence, 2010, č. 7). Žalovaný nesúhlasil ani s úvahou prvoinštančného
súdu, podľa ktorej konanie pred rozhodcovským súdom založilo nerovnováhu v právnom postavení

strán. Upriamil v tomto smere pozornosť na ust. § 17 zák. č. 244/2002 Z. z., upravujúce požiadavku
rovnakého postavenia účastníkov rozhodcovského konania a poukázal i na to, že pre rozhodcovské
konanie je príznačná písomná forma, pri uplatnení ktorej miesto rozhodcovského konania a jeho
vzdialenosť od bydliska spotrebiteľa nie sú dôležité. Žalovaný nesúhlasil tiež s podriadením úverovej
zmluvy po úpravu zák. č. 129/2010 Z. z., majúc za to, že v úverovej zmluve vyjadrený účel použitia

poskytnutých peňazí - výkon zamestnania, použitie tejto normy podľa jej ust. § 2 písm. a), v znení
účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, vylučuje.

6. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu odmietol odvolaciu argumentáciu žalovaného o oddelenosti
rozhodcovskej zmluvy od úverovej zmluvy. Zastával pritom ten názor, že bez uzavretia rozhodcovskej

zmluvy, predstavujúcej neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy, by k poskytnutiu peňažných prostriedkov
žalobcovi nedošlo. Žalobca bol preto nútený obchodné podmienky ako celok alebo prijať alebo
odmietnuť. Žalobca nesúhlasil ani s názorom žalovaného o nevýhradnej povahe rozhodcovskej
zmluvy. Poukázal v tejto súvislosti na to, že v prevažnej miere dochádza k uplatňovaniu nárokov zospotrebiteľských zmlúv veriteľmi, na ktorých tak prirodzene spočíva ťažisko voľby medzi rozhodcovským
a všeobecným súdom. K žalovaným namietanému účelu úveru žalobca vo vyjadrení uviedol, že v čase
uzavretia zmluvy a nepretržite až doposiaľ bol zamestnaný v spoločnosti MI PLASTIK s.r.o., že peniaze

neboli určené na výkon jeho zamestnania a vo svojej argumentácii si použitie poskytnutých peňazí v
súvislosti s výkonom závislej činnosti pre túto spoločnosť ani nevedel predstaviť a poukázal pritom na to,
že všetky náklady spojené s touto činnosťou znáša zamestnávateľ. Žalobca vysvetlil, že uvedením tohto
účelu v úverovej zmluve žalovaný celkom zrejme sledoval vyňať ich úverový vzťah spod režimu zákona
o spotrebiteľských úveroch a že v skutočnosti poskytnuté peniaze použil pre svoju osobnú potrebu.

7. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (C.s.p.), ktorým
došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. v znení účinnom do 30.6.2016, Občiansky súdny poriadok (O.s.p.).
V súlade s ust. § 470 ods. 1 C.s.p. odvolací súd po účinnosti tohto zákona vo veci postupoval podľa
nového procesného predpisu pri zachovaní právnych účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali dovtedy, v
zmysle ust. § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. I keď napadnuté rozhodnutie bolo vydané za účinnosti O.s.p.,

nakoľko odvolateľ podal odvolanie už po nadobudnutí účinnosti C.s.p. (6.7.2016), pri preskúmavaní
splnenia podmienok na prejednanie odvolania (úplnosť odvolania, jeho prípustnosť, včasnosť podania
a legitimácia subjektu konania podať odvolanie) a v ďalšom svojom procesnom postupe odvolací súd
v plnenej miere aplikoval úpravu C.s.p.

8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas (§ 362 C.s.p.), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je
prípustné (§§ 355 až 358 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C.s.p.), v
rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p., z hľadísk odvolaním uplatneného odvolacieho dôvodu podľa
ust.§365ods.1písm.h)C.s.p.a sprihliadnutímnavady,ktorésatýkajúprocesnýchpodmienokkonania

v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p a dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec právne posúdil správne,
z ktorého dôvodu odvolanie žalovaného z hľadiska ním uplatneného odvolacieho dôvodu nemožno
považovaťzaopodstatnené.Pretoodvolacísúdnapadnutýrozsudokakovecnesprávnypotvrdilvsúlade
s ust. § 387 ods. 1 C.s.p. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 18.4.2018
po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a na webovej

stránke tunajšieho súdu a pri zachovaní lehoty podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p.

9. Žalovaný svojimi odvolacími námietkami v intenciách nimi vymedzeného odvolacieho dôvodu podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. učinil predmetom odvolacieho prieskumu len správnosť právneho
posúdenia veci, ktorý vyústil do záveru súdu prvej inštancie o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy ako

zákonného predpokladu pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ust. § 40 písm. c) zák. č.
244/2002 Zb. v znení účinnom do 31.12.2014.

10. Vo všeobecnosti právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy
na zistený skutkový stav vyvodzuje zo skutkových zistení, aké práva a povinnosti majú subjekty konania

podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením je potrebné rozumieť omyl v tomto postupe, a
teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak
súd neaplikoval právnu normu vôbec alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť,
alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý tiež správne interpretoval avšak právnu normu nesprávne
na zistený skutkový stav aplikoval, teda v skutkových okolnostiach z právnej normy vyvodil nesprávne

závery o právach a povinnostiach strán.

11. Odvolací súd sa v zásade stotožňuje so spôsobom právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie
a za správne považuje jeho závery o spotrebiteľskej povahe právneho vzťahu strán i o neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy, na základe ktorej došlo k vydaniu zrušeného rozhodcovského rozsudku.

V podrobnostiach odvolací súd vo vzťahu k spôsobu právneho posúdenia týchto rozhodujúcich
právnych otázok odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, a len na zvýraznenie správnosti
právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie v kontexte tiež odvolacích námietok žalovaného
dodáva: Súd prvej inštancie pri posudzovaní platnosti rozhodcovskej zmluvy správne vychádzal zo
spotrebiteľskej povahy hlavného veriteľsko-dlžníckeho vzťahu strán z úverovej zmluvy a nevyhnutne

i zabezpečovacieho právneho vzťahu z vystavenej zmenky a nakoniec tiež i spornej rozhodcovskej
zmluvy. Správne preto aplikoval na zistený skutkový stav tiež predpisy na ochranu spotrebiteľa, okrem
iných tiež i ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zakazujúce v spotrebiteľských zmluvách uvádzať
tiež ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vneprospech spotrebiteľa a celkom správne v okolnostiach prípadu dospel k záveru, že rozhodcovská
doložka takúto značnú nerovnováhu v právnom postavení strán založila a je preto ako neprijateľná
neplatná. Odvolací súd na margo odvolacej námietky žalovaného, akcentujúcej slobodnú vôľu strán

pri zakladaní ich právneho vzťahu a pri kreovaní tiež jeho obsahu, zvlášť v tejto súvislosti však
formálnu oddelenosť rozhodcovskej zmluvy od zmluvy úverovej poznamenáva, že je potrebné vždy
mať na zreteli, že zmluvná voľnosť účastníkov spotrebiteľskej zmluvy je obmedzená tiež tým, že
nedovoleným, a teda neplatným je tiež i dojednanie spôsobujúce značnú nerovnováhu v ich právnom
postavení. Obvyklá argumentácia dodávateľov, že spotrebiteľ sa oboznámil so zmluvou, že si prečítal

aj všeobecné obchodné podmienky, že podpisom s nimi vyjadril súhlas, a že súhlasil s každým takto
upraveným inštitútom, povinnosťami na ňom viaznucimi, alebo jednoducho len preceňujúca význam v
zmluve prejavenej vôle, opomína podľa odvolacieho súdu samotnú podstatu spotrebiteľskej ochrany,
spočívajúcu na premise, že spotrebiteľovi neprijateľné podmienky predovšetkým nemožno predkladať
a pokiaľ tak dodávateľ urobí, koná nepoctivo a musí byť uzrozumený s tým, že na takéto neprijateľné
podmienky súd neprihliadne bez ohľadu na to, či a do akej miery sa spotrebiteľ tou ktorou podmienkou

zaoberal. Takto je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné nazerať aj na zmluvnú podmienku
rozhodcovskej doložky. Možno súhlasiť s argumentáciou žalovaného, že mimo spotrebiteľských vzťahov
delegovanie právomoci rozhodnúť v spore strán na rozhodcu predstavuje integrálnu súčasť realizácie
zmluvnej autonómie účastníkov predovšetkým obchodnoprávnych vzťahov, ale že inštitucionálne
nebolo možné ani v minulosti a pri súčasnej úprave spotrebiteľského rozhodcovského konania už

vôbec nie teraz vylúčiť rozhodcovské konanie aj v spotrebiteľských veciach. V spotrebiteľských
vzťahoch však je a vždy bolo potrebné sledovať tiež, či dojednaním právomoci rozhodcovského
súdu nedošlo k založeniu značnej nerovnováhy v neprospech spotrebiteľa. V úvahách o rozsahu
nerovnováhy treba mať na zreteli, že prirodzene každý právny inštitút zakladá väčšiu alebo menšiu
mieru disproporcie v právach účastníkov občianskoprávnych vzťahov. Podľa názoru odvolacieho súdu

je však dôležité, aby v závislosti od závažnosti toho - ktorého právneho inštitútu z hľadiska dopadu na
právne postavenie spotrebiteľa bola každému z nich pri zakladaní spotrebiteľských vzťahov venovaná
adekvátna pozornosť. Rozhodcovská doložka nepochybne predstavuje takýto nad primeranú mieru
výrazný zásah do právneho postavenia spotrebiteľa, pretože procesných ohľadov a ochrany, ktorej
sa pred všeobecnými súdmi spotrebiteľom dostáva, sa tým spotrebiteľ prakticky vzdáva. Nemožno

preto racionálne pripustiť, aby náležite informovaný spotrebiteľ, dobrovoľne a bez vplyvu na možnosť
dohodnutia zmluvného vzťahu i bez pre neho nevýhodnej podmienky, takúto nevýhodnú podmienku
prijal;nastranedruhejjenotorietou,žedodávateliapredkladajúspotrebiteľomformulárovénávrhyzmlúv,
ktoré vzhľadom na svoj rozsah, formu, štruktúru a použité výrazové prostriedky, nie sú spotrebitelia
schopní v rámci predzmluvného rokovania komplexne poznať a v takomto rozpoložení obyčajne

podpisujú písomnosti tak, ako sú im predkladané. Ani v posudzovanej veci nebola tvrdená a ani
dokazovaním zistená skutočnosť, ktorá by túto inak paušálne sa vyskytujúcu situáciu pri uzatváraní
spotrebiteľských zmlúv v akomkoľvek smere pozmenila. I tu nemožno inak ako skonštatovať, že
žalobca rozhodne nemal objektívne vzaté ekonomický, právny, praktický ani iný dôvod, pokiaľ by o
rozhodcovskej doložke bolo jednané, a to korektne natoľko, aby tomu i porozumel, a pokiaľ by i mal

reálne na výber, aby na túto podmienku pristúpil. Takéto, pre spotrebiteľa celkom zrejme nevýhodné
kreovanie právomoci pre neho neznámeho rozhodcu, bez možnosti poznania jeho procesných pravidiel
a konzistentnosti jeho rozhodnutí v spotrebiteľských sporoch s judikatúrou všeobecných súdov rozhodne
nestačí podľa úvahy odvolacieho súdu kompenzovať len v zmluve upravenou možnosťou spotrebiteľa
domáhať sa svojich nárokov i na všeobecnom súde, pokiaľ je mu možnosť súdnej ochrany odňatá

vo vzťahu k nárokom dodávateľa, teda v oblasti, predstavujúcej absolútne ťažisko spotrebiteľskej
ochrany. Odňatie garancií spotrebiteľskej ochrany pred všeobecnými súdmi podľa názoru odvolacieho
súdu na dostatočné vyváženie nerovnováhy rozhodcovskej doložky predpokladalo minimálne úpravu
primeraných záruk takejto ochrany spotrebiteľa v konaní pred rozhodcom. I podľa názoru odvolacieho
súdu je preto dohoda strán, ktorou založili na prejednanie a rozhodnutie ich sporov z úverovej zmluvy

právomoc rozhodcovského súdu neprijateľná pre výraznú nerovnováhu, ktorú tým v ich právnom vzťahu
v neprospech žalobcu založila a na podklade úvahy o neprijateľnosti, a preto neplatnosti rozhodcovskej
zmluvy (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka) je vecne správny tiež i záver súdu prvej inštancie o
naplnení zákonného predpokladu pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ust. § 40 písm. c) zák.
č. 244/2002 Zb. v znení účinnom do 31.12.2014.

12. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.13. V súlade s citovaným ustanovením zákona odvolací súd priznal v odvolacom konaní plne procesne
úspešnému žalobcovi nárok na náhradu 100% trov odvolacieho konania.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 355 C.s.p.).
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý

výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v
ktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§424C.s.p.).Dovolaniesapodávavlehotedvochmesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na

príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ
domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak
je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,

osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem
skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).