Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 23, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/685/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7103898116
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7103898116.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov

JUDr. Alexandra Husivargu a JUDr. Gizely Majerčák v právnej veci navrhovateľa: X. O., S. A. N. I., A. C.
XX, Č. U., zast. JUDr. Annou Lacovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Pražská 4, proti odporcovi:
Y.. Ľ. T., S. A. I., M. X. XXXX/X, zast. JUDr.Ing. Deziderom Jančíkom, advokátom, so sídlom v Košiciach,
Hlavná 119, v konaní o 21.576,05 € s prísl., o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice
I zo dňa 21.2.2014 č.k. 16C/318/2003-521

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I (ďalej len súd prvého stupňa alebo len súd) rozsudkom označeným v záhlaví
zaviazalodporcuzaplatiťnavrhovateľovi21.576,05€aúrokzomeškaniavovýške15,5%ročnezosumy

21.576,05 € od 22.4.2002 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zaviazal odporcu
zaplatiť súdny poplatok v sume 1.078,50 € na účet Okresného súdu Košice I do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Vyslovil, že o trovách konania rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

Rozhodoltakonávrhunavrhovateľa,ktorýmsadomáhalzaplatenia21.576,05€spríslušenstvomtitulom
záväzku vyplývajúceho zo zmluvy zo dňa 31.3.1998.

Vykonaným dokazovaním zistil, že účastníci konania dňa 19.2.1996 uzavreli zmluvu o budúcej kúpnej
zmluve, predmetom ktorej bolo uzavretie kúpnej zmluvy o predaji a kúpe bytu nachádzajúceho sa na I.
P. XX, 1. poschodie bytového domu súpisné č. 96. Vlastníkom tohto bytu sa stal navrhovateľ na základe
kúpnej zmluvy uzavretej dňa 27.10.1997 s mestom Košice ako predávajúcim podľa zák. č. 182/1993
Z.z., pričom išlo o byt č. 5 na 1. poschodí bytového domu súpisné č. 96 na I. XX A. I., spoluvlastnícky
podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 897/10000 a spoluvlastnícky

podiel na pozemku - parc. č. 808/001, zastavané plochy s výmerou 752m2 vo veľkosti 897/10000.
Vklad vlastníckeho práva v prospech navrhovateľa bol povolený dňa 2.12.1997. Dňa 31.3.1998 uzavreli
účastníci zmluvu o zabezpečení záväzku, predmetom ktorej bolo zabezpečenie plnenia záväzkov
odporcu voči navrhovateľovi predajom vyššie uvedeného bytu tretej osobe. V tejto zmluve sa účastníci
konania dohodli, že kúpna cena z predaja vyššie uvedenej nehnuteľnosti bude rozdelená medzi nich
tak, že po vklade do katastra nehnuteľností na nového vlastníka z kúpnej ceny navrhovateľ obdrží 50% a
odporca tiež 50%. Z kúpnej zmluvy zo dňa 25.1.1998, uzavretej medzi účastníkmi konania súd zistil, že

predmetom tejto zmluvy bol predaj a kúpa bytu č. 5 na I. XX A. I. za kúpnu cenu 8.965,35€ (270.090,-Sk)
a vklad vlastníckeho práva v prospech odporcu bol povolený dňa 17.6.1998. Z kúpnopredajnej zmluvy
zo dňa 21.1.2002 súd zistil, že odporca ako predávajúci a B.. M. V.Á. X. Q. V. ako kupujúci uzavreli
tohto dňa kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj a kúpa bytu č. 5 na 1. poschodí obytného domu č.súpisné96naKováčskej16vKošiciachzakúpnucenu43.152,09€.Vkladvlastníckehoprávavprospech
kupujúcich bol povolený dňa 13.2.2002.

Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že v júni 1990 odišiel pracovať do zahraničia a 2-izbový byt na I. XX
A. I. prenechal odporcovi na bývanie na obdobie dvoch rokov s tým, že odporca poskytol navrhovateľovi
sumu25.000,-Skpriodchodedozahraničiatitulomprenechaniabytuodporcovinaužívanie.Navrhovateľ
sa zo zahraničia vrátil v novembri 1990, avšak odporca naďalej býval v dotknutom byte až do roku
1996, kedy sa navrhovateľ opätovne nasťahoval do bytu. Navrhovateľ v roku 1998 odkúpil byt do svojho

osobného vlastníctva asi za sumu 50.000,-Sk, ktorú za navrhovateľa zaplatil odporca, pričom ohľadom
vrátenia sumy 50.000,-Sk sa účastníci konania dohodli tak, že ak navrhovateľ predá svoj byt odporcovi,
odporca už nebude žiadať od navrhovateľa vrátenie tejto sumy. Naviac odporca nesúhlasil s tým, aby
navrhovateľ predal byt inej osobe, preto sa dohodli, že byt predá odporca a navrhovateľovi kúpi rodinný
dom v Bôrke. Odporca sa následne stal vlastníkom rodinného domu v Bôrke, v ktorom navrhovateľ býval
od apríla 1999 do júla 2004. Navrhovateľ vo svojej výpovedi tvrdil, že rodinný dom v Bôrke mu odporca

mal kúpiť z toho dôvodu, že navrhovateľ nemal kde bývať, že ohľadom kúpnej ceny za rodinný dom v
Bôrke boli dohodnutí tak, že kúpnu cenu za rodinný dom v Bôrke by odporca odpočítal zo sumy, ktorú
mal navrhovateľ dostať titulom 50%-ho podielu zo zmluvy o zabezpečení záväzkov za byt na Kováčskej
ulici v prípade jeho predaja. Navrhovateľ ďalej tvrdil, že okrem odporcu o kúpu bytu prejavili záujem aj iné
osoby, ktoré mu ponúkali kúpnu cenu 3.000.000 až 5.000.000,-Sk, avšak byt nakoniec predal odporcovi,

pretože uzavreli zmluvu o budúcej zmluve, a odporca nesúhlasil s tým, aby navrhovateľ predal byt inej
osobe. Navrhovateľ ďalej vo svojej výpovedi tvrdil, že s odporcom uzavreli aj zmluvu o zabezpečení
záväzku dňa 31.3.1998 a že pri stanovení výšky 50%-ho podielu navrhovateľa aj odporcu z kúpnej
ceny bytu bola zohľadnená tá skutočnosť, že odporca zaplatil sumu 50.000,-Sk titulom kúpnej ceny
pri predaji bytu mestom Košice navrhovateľovi do osobného vlastníctva. Navrhovateľ návrh na vklad

vlastníckeho práva k bytu po podpísaní kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu na I.Č. P.
XX A. I. nepodpísal z toho dôvodu, že svoju bytovú situáciu nemal vyriešenú, nemal kde bývať, preto
ho bol ochotný podpísať až vtedy, keď bude mať vyriešené bývanie, resp. keď od odporcu obdrží 50%-
ný podiel na základe uzavretej zmluvy o zabezpečení záväzku a naviac nemal ani istotu, či mu odporca
vyplatí vyššie uvedený podiel. Vo svojej výpovedi ďalej tvrdil, že rodinný dom v Bôrke, ktorý odporca

následne kúpil, si vybral sám a že požiadal odporcu, aby vlastnícke právo k rodinnému domu previedol
na jeho synovcov, nakoľko sám mal dlhy, a viedli sa proti nemu exekučné konania, a nechcel prísť o
túto nehnuteľnosť. Navrhovateľ vo svojej výpovedi potvrdil tú skutočnosť, že potvrdenia o prevzatí sumy
73.000,-Sk, 24.000,-Sk, 17.000,-Sk, 16.000,-Sk a potvrdenie o prevzatí počítača + monitoru podpísal,
že uvedené sumy prevzal titulom zaplatenia kúpnej ceny bytu na základe kúpnej zmluvy uzavretej

medzi navrhovateľom a odporcom, ako aj titulom vyplatenia preddavku jeho 50%-ho podielu na základe
zmluvy o zabezpečení záväzku, ktorý mal vrátiť odporcovi po obdŕžaní svojho 50%-ho podielu, avšak
navrhovateľ nevedel súdu uviesť, akú sumu prijal od odporcu titulom zaplatenia kúpnej ceny bytu a
titulom zaplatenia preddavku jeho 50%-ho podielu zo zmluvy o zabezpečení záväzku.

Z výpovede odporcu súd zistil, že v roku 1990 sa dozvedel od navrhovateľa, že chce odísť pracovať
do zahraničia, preto sa písomne dohodli na tom, že navrhovateľ prenecháva odporcovi 2-izbový byt na
I. P. XX A. I. do nájmu. Odporca nikdy nebýval v byte navrhovateľa, ktorý sa zo zahraničia asi v roku
1993-1994 vrátil do predmetného bytu. Odporca v roku 1990 poskytol navrhovateľovi sumu 25.000,-
Sk za prenechanie bytu na bývanie a asi 40.000,-Sk požičal navrhovateľovi na náklady spojené s

odkúpením bytu. V roku 1995 alebo 1996 sa odporca s navrhovateľom dohodli na tom, že navrhovateľ
odkúpi byt od mesta Košice, a následne ho predá odporcovi. Nakoľko navrhovateľ skutočne odkúpil
byt od mesta Košice do svojho vlastníctva, odporca tento byt odkúpil od navrhovateľa za kúpnu cenu
270.000,-Sk, ktorú odporca zaplatil navrhovateľovi postupne v splátkach, o ktorej skutočnosti svedčia
potvrdenia zo dňa 12.11.1998, 7.11.1998, z 30.12.2008, 8.1.1999, zo 4.10.1999 a z 1.3.1999 a poskytol

navrhovateľovi aj funkčný počítač PC-386 + monitor dňa 11.7.1998. Odporca časť kúpnej ceny vo výške
140.000,-Sk navrhovateľovi nevyplatil z dôvodu, že byt bol zdevastovaný a vyššie uvedenú sumu použil
na opravu bytu. Navrhovateľ súhlasil s tým, že odporca mu kúpi rodinný dom, avšak nechcel, aby bol
vedený ako jeho vlastník, nakoľko sa viedlo proti nemu exekučné konanie. Navrhovateľ následne asi
v roku 1998 si vybral rodinný dom v Bôrke, ktorý odporca kúpil do svojho vlastníctva za kúpnu cenu

240.000,-Sk, ktorú predávajúcemu zaplatil v dvoch splátkach. Odporca od roku 1998 - 1999 byt na I. P.
postupne opravil, vykonal najnevyhnutnejšie opravy strechy, zábradlia a vnútorné omietky, teda celkové
náklady na opravu boli v sume 400.000 - 500.000,-Sk. Je pravda, že v tomto období navrhovateľ hľadal
záujemcu o kúpu bytu, ale ho nenašiel, preto odporca oslovil realitnú kanceláriu T&D na Kováčskejulici 37 v Košiciach, ktorá následne v roku 2002 sprostredkovala predaj bytu B.. V. a jeho manželke za
kúpnu cenu 1.300.000,-Sk, ktorú kupujúci zaplatili v dvoch splátkach. Odporca vo svojej výpovedi ďalej
tvrdil, že ohľadom nákladov na byt, ktorý mal odporca, sa účastníci konania dohodli tak, že nakoľko

navrhovateľ nemal peniaze, po predaji bytu tretej osobe by sa náklady spočítali a odpočítali z kúpnej
ceny, pričom čo sa týka nákladov, ide o pôžičku, ktorú odporca poskytol navrhovateľovi v sume 67.000,-
Sk, dane, poplatky realitnej kancelárii, náklady na opravu a náklady za rodinný dom v Bôrke. Odporca
vo svojej výpovedi tvrdil, že zmluvu o zabezpečení záväzku uzavrel preto, lebo navrhovateľ v čase
uzavretia tejto zmluvy býval v byte a nebol ochotný z bytu odísť, kým mu odporca neposkytne určité

garancie, pričom navrhovateľ mal o tom vedomosti, že odporca už viac peňazí nemá, a že odporca
vedel, že sa navrhovateľa nezbaví a v byte bude naďalej bývať a chcel dosiahnuť zavkladovanie kúpno-
predajnej zmluvy. Pred podpísaním zmluvy o zabezpečení záväzku mu navrhovateľ povedal, že urobil
kroky smerujúce k tomu, aby kúpna zmluva nebola zavkladovaná. Odporca a navrhovateľ spoločne
navštívil kataster nehnuteľností, najprv návrh na vklad vlastníckeho práva k bytu zobrali späť, a neskôr
bol podaný nový návrh. Odporca ďalej uviedol, že i keď dom v období rokov 1994 do roku 1998 bol

zdevastovaný, následne byt kúpil od navrhovateľa preto, aby ho mohli predať tretej osobe, že bytová
situácia odporcu v období rokov 1993 - 1995 bola neistá, že v tomto období býval v byte na Kováčskej
ulici v Košiciach, ktorý bol vo vlastníctve mesta Košice, avšak následne od roku 1997 býval v 2-izbovom
byte na Bernolákovej ulici v Košiciach, a že v roku 1998 tento byt predal a nasťahoval sa do svojho 1-
izbového bytu.

Zo znaleckého posudku č. 03/98 zo dňa 20.1.1998, vypracovaného znalkyňou Ing. Máriou Purdešovou
vzalsúdzapreukázané,žecenabytuč.5vobytnomdomesúp.č.96,nachádzajúcehosavKošiciach,na
I. P.. Č.. XX, vrátane podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a podielu na pozemku, parcela
č. 801/01 ku dňu 9.1.1998 bola určená vo výške 270.090,- Sk, z ktorej sumy cena bytu predstavovala

156.778,- Sk a cena pozemku 113.316,- SK. Z tohto znaleckého posudku vyplynulo, že vzhľadom na vek
stavby a zanedbanú údržbu domu je v časti bytu narušená klenba, ktorú je potrebné staticky zabezpečiť.
Byt bez zrealizovanej rekonštrukcie je iba podmienečne vhodné užívať. Vzhľadom na to, že byt nemá
kúpeľňu, zaradila ho do druhej kategórie. Znalkyňa postupovala podľa vyhlášky Ministerstva financií
SR č. 465/1991 Zb.. Zo znaleckého posudku vyplynulo, že byt pozostáva z dvoch obytných miestností,

kuchyne prístupnej z pavlače, WC a špajze a nemá kúpeľňu.

ZoznaleckéhoposudkuIng.ĽubomíraGundzíkač.173/2001zodňa10.12.2011vzalsúdzapreukázané,
že cena vyššie uvedeného bytu, vrátane podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a podielu
na vyššie uvedenom pozemku ku dňu 2.12.2001 predstavovala 253.200,- Sk, z čoho cena bytu a

nebytového priestoru predstavovala 156.075,- Sk a cena pozemku 97.128,- Sk. Znalec postupoval
podľa vyhlášky Ministerstva financií SR č. 465/1991 Zb.. Z posudku vyplynulo, že byt pozostáva z dvoch
obytných miestností, kuchyne, rozostavanej kúpeľne, WC a komory. Byt nie je vybavený, je prázdny, bez
zariaďovacích predmetov v kúpeľni a v záchode, bez kuchynskej linky, bez zariadenia na prípravu teplej
vody, byt je ústredne vykurovaný a v byte nie je plyn. Znalec ocenil tento byt ako byt prvej kategórie.

Z výpovede svedkyne D. V., ktorá zabezpečovala na žiadosť odporcu predaj uvedeného bytu
manželom V. súd zistil, že niekedy v rokoch 2001-2002 ju odporca požiadal o sprostredkovanie predaja
predmetného bytu, pričom pri prvej ohliadke bytu určila jeho kúpnu cenu sumou cca 900.000,- Sk,
keďže byt a bytový dom neboli v dobrom stave a podľa výpovede svedkyne bol v čase prvej ohliadky

neobývateľný. Upozornila preto odporcu na potrebu určitých investícií, konkrétne na potrebu urobiť
podlahy v byte, vymaľovať byt, urobiť stierky, ktoré boli obhoreté a urobiť niečo aj s toaletou a kúpeľňou.
Odporca následne byt vymaľoval, opravil podlahy, urobil zábradlie a opravy na streche, v dôsledku čoho
podľa výpovede svedkyne tak dom, ako aj byt boli v lepšom stave a ponúkla ho na predaj za cenu
1.400.000,- Sk, v ktorej bola zahrnutá aj jej provízia asi vo výške 90.000,- Sk. Kúpna cena bola zaplatená

odporcovi, z tejto odpočítal jej províziu a zvyšok kúpnej ceny si ponechal. Podľa výpovede svedkyne od
prvého kontaktu s B.. M. V. a jeho manželkou do predaja bytu uplynulo 8 až 10 mesiacov a v období,
kedy realizovala predaj bytu manželom V., mala v ponuke predaj bytu podobnej rozlohy, ako byt odporcu,
avšak v lepšom stave a tento ponúkala za kúpnu cenu 2.000.000,- Sk, avšak ho nepredala. V čase
predaja bytu manželom V. bol byt po rekonštrukcii, steny boli vymaľované, podlahy vymenené, v kúpeľni

a záchode boli vývody pre vodu, kuchyňa bola vymaľovaná, avšak sa v nej nenachádzala kuchynská
linka, boli nové vchodové dvere do bytu, schodište bolo vymaľované, zábradlie bolo nové kované a byt
po uvedených úpravách vyzeral ako holobyt pripravený na predaj. Svedkyňa zabezpečovala aj znalecký
posudok ku kúpnej zmluve a následne aj vypracovanie samotnej kúpnej zmluvy.Zo svedeckej výpovede Y.. Ľ. V. súd zistil, že znalecký posudok č. 173/2001 vypracoval potom, čo bol
na ohliadke bytu, avšak na konkrétne okolnosti ohliadky si nepamätal a nevedel sa vyjadriť, v akom

technickom stave bol predmetný byt v čase vykonania ohliadky. Znalecký posudok vypracoval v súlade
s vyhl. č. 456/1991 Zb. o cenách stavieb v znení neskorších predpisov, pričom cena bytu bola stanovená
matematickým výpočtom podľa vyhlášky, išlo o vyhláškovú cenu, ktorá neodzrkadľovala trhovú cenu. V
zmysle tejto vyhlášky nemohli byť zohľadnené investície do bytu a tieto sa preto neprejavili v konečnej
cene bytu. Podľa citovanej vyhlášky boli určené položky, ktoré sa ohodnocovali a ohodnocovala sa

aj kategória bytu, tento byt ohodnocoval ako byt prvej kategórie. Zdôraznil, že išlo o inú metodiku
oceňovania nehnuteľností ako je v súčasnosti, kedy sa nehnuteľnosti ohodnocujú podľa iných položiek.
Pri ohodnotení bytu vzal do úvahy aj stav strechy, spoločných priestorov a príslušenstva daného
bytového domu.

Z výpovede svedka V. D. súd zistil, že v obytnom dome na Kováčskej ulici 16 v Košiciach sa na prvom

poschodí nachádzajú dva byty a na prízemí nebytový priestor, pričom svedok niekedy koncom 90-
tych rokoch sa stal vlastníkom 3-izbového bytu v bytovom dome, ktorý odkúpil od mesta a ďalší byt v
uvedenom období odkúpil odporca od navrhovateľa a vlastníkom nebytového priestoru v bytovom dome
v uvedenom období sa stala Spoločnosť priateľov jógy. V čase, kedy všetci traja už boli vlastníkmi bytov
a nebytových priestorov, bola vykonaná rekonštrukcia strechy (došlo k výmene drevenej konštrukcie

strechy, škridiel a k omietnutiu steny strechy), pričom na základe dohody vlastníkov bytov a nebytových
priestorov rekonštrukciu strechy vykonal p. O., ktorý vystavil svedkovi, odporcovi a Spoločnosti priateľov
jógy faktúru, každému zvlášť, pričom každý uhradil svoj podiel na nákladoch samostatne, svedok zaplatil
svoj podiel asi vo výške 130.000,- Sk - 150.000,- Sk, avšak nemal vedomosti o tom, akú sumu zaplatil
odporca a Spoločnosť priateľov jógy. Svedok tvrdil, že v bytovom dome bolo vymenené zábradlie, bola

vymenená vstupná brána do bytového domu a menšia brána, nachádzajúca sa na prízemí bytového
domu. Podľa tvrdenia svedka odporca v čase, kedy už bol vlastníkom bytu, dal v byte urobiť podlahy,
ústredné kúrenie aj kúpeľňu, keďže byt bol v zlom technickom stave po jeho užívaní navrhovateľom.
Svedoksanáslednedozvedelododporcu,žebytchcepredať,ponúkolhoajsvedkovi,avšaksvedoktúto
ponuku odmietol, pretože byt nepotreboval. Neskôr odporca svedkovi povedal, že byt predal manželom

V..

Z výpovede svedka B.. V. súd zistil, že byt na I. XX A. I. kúpil s manželkou od odporcu v roku
2002 cez realitnú kanceláriu, ktorá ho mala v ponuke, a že kúpna cena bytu bola dohodnutá v sume
1.300.000,- Sk. Svedok a jeho manželka asi mesiac pred uzavretím kúpno predajnej zmluvy boli na

ohliadke bytu, kedy zistili, že byt je v stave tzv. holobytu, avšak neobývateľný. V každej miestnosti bytu
boli omietky, byt bol vymaľovaný, strecha obytného domu bola nová zo škridiel. Okná a dvere v byte
boli staré, podlaha v byte bola pôvodná drevená, avšak skoro nepoužiteľná, kuchyňa v byte nebola
vytvorená a neboli v ňom žiadne rozvody. V byte sa nenachádzala kúpeľňa, boli iba prívody vody a
odpadová šachta. Na pavlači bytového domu sa nachádzalo nové zábradlie, avšak podlaha na pavlači

pozostávala z popraskaného liateho betónu. Svedok so svojou manželkou byt kúpili vo vyššie uvedenom
technickom stave. Nežiadali od odporcu, aby uskutočnil rekonštrukciu bytu pred jeho kúpou a neskôr
začali sami byt rekonštruovať. Rekonštrukcia bytu resp. oprava bytu trvala asi jeden rok po jeho kúpe
a táto spočívala v tom, že bolo urobené kompletné ústredné kúrenie, boli osadené ďalšie tri radiátory
v byte, bola urobená kompletná vodoinštalácia v byte, bol dokúpený nový bojler a prietokový ohrievač,

bola urobená kompletná elektrická inštalácia, v kúpeľni boli osadené vaňa, WC a umývadlá. Kúpeľňa
bola nanovo vytvorená a zrekonštruovaná, v kuchyni sa urobili nové omietky, pretože pôvodné boli
popraskané. Nakoľko v byte bola podlaha nepoužiteľná, bola vyhotovená nová podlaha zo sibírskej
borovice a vonkajšie okná v byte boli očistené a namaľované a v kúpeľni bolo vytvorené nové okno. Ďalej
svedok vo svojej výpovedi tvrdil, že pred kúpou bytu odporcu sa zaujímal o kúpu iného bytu a so svojou

manželkou sa boli pozrieť na domček na Rastislavovej ulici, ktorý bol trojizbový a jeho technický stav
bol podobný ako technický stav bytu odporcu a kúpna cena tejto nehnuteľnosti bola vo výške 1.500.000
- 1.400.000,- Sk. Odporca svedka informoval o tom, že na streche bytového domu sú nové škridle, čo
bolo viditeľné a podľa svedka v byte boli urobené nové kvalitné omietky a zábradlie na pavlači bolo
taktiež nové.

Z písomného vyjadrenia JUDr. Jozefa Polláka zo dňa 14.2.2013 súd zistil, že bol oslovený odporcom
niekedy v roku 1998 ohľadom predaja nehnuteľnosti na I. XX A. I., preto bol na ohliadke tejto
nehnuteľnosti, po ktorej skonštatoval, že byt bol v dezolátnom stave, technicky boli urobené také zásahy,že hrozila vážna ujma - praskliny v stenách, vybúrané priečky a podobne, byt bol doslova zdevastovaný,
preto o cene s odporcom sa ani nebavili, lebo odmietol takúto ponuku, byt považoval za nepredajný v
stave, v akom bol a teda nedohodli sa na sprostredkovaní predaja bytu. JUDr. Jozef Pollák odporcovi

povedal, že ak ma záujem byt predať, musí urobiť kompletnú rekonštrukciu a potom sa môžu baviť o
predaji.Ajokoliebyturesp.bytovéhodomubolovstrašnomstave,brána,dvor,vchod,všetkobolotmavé,
špinavé, neudržiavané, neupratané. Navrhovateľ a odporca zhodne súhlasili s písomným vyjadrením
JUDr. Jozefa Polláka, netrvali na tom , aby ho súd predvolal na pojednávanie a vypovedal vo veci osobne
ako svedok.

Právne súd posudzoval vec podľa ust. § 3 ods. 1 a § 51 Obč. zák.. Uzavrel, že účastníci konania sa
dohodli zmluvou zo dňa 31.3.1998 pre prípad budúceho predaja bytu na I. P.. Č.. XX A. I. odporcom tretej
osobe rozdeliť si kúpnu cenu takto získanú v rovnakom podiele, teda po 50 % po vklade vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností v prospech nového vlastníka. K plneniu tejto zmluvnej povinnosti zo
strany odporcu nedošlo.

Odporca namietal rozpor tejto zmluvy s dobrými mravmi z dôvodu, že nebol zohľadnený hospodársky
účel vzniku tejto zmluvy o zabezpečení záväzkov, ktorým je záujem navrhovateľa dosiahnuť splnenie
záväzkov odporcu a zo zmluvy vyplýva, že ide o zmluvu zabezpečovacieho charakteru a dojednané
zabezpečenie záväzku odporcu je zjavne neprimerané s ohľadom na pomer medzi hodnotou

zabezpečenej pohľadávky navrhovateľa a zabezpečenia, spočívajúceho v povinnosti odporcu vyplatiť
navrhovateľovi 50 % za predaj dotknutého bytu. Súd sa s touto argumentáciou odporcu nestotožnil,
pretože podľa Občianskeho zákonníka medzi prostriedky zabezpečenia záväzkov patrí záložné právo,
zádržné právo, zmluvná pokuta, ručenie, dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, zabezpečenie
záväzkovprevodomprávaapostúpenímpohľadávky,zábezpekaauznaniedlhu.Konštatoval,žezmluva

zo dňa 31.3.1998 podľa jej obsahu nie je zmluvou o zabezpečení záväzkov, ale tzv. nepomenovanou
zmluvou podľa § 51 Obč. zák., ktorou sa účastníci zmluvy (účastníci tohto konania) dohodli pre prípad
budúceho predaja bytu na I. P.. Č.. XX A. I. odporcom tretej osobe rozdeliť si kúpnu cenu takto získanú
v rovnakom podiele, t.j. 50 % a v konaní táto ich zhodne prejavená vôľa bola vykonaným dokazovaním
preukázaná. Účelom zmluvy zo dňa 31.3.1998 nebolo zabezpečenie akýchkoľvek záväzkov, ako to tvrdil

odporca, z ktorého dôvodu považoval námietku odporcu o neplatnosti tejto zmluvy z dôvodu jej rozporu
s dobrými mravmi za nedôvodnú.

K argumentácii odporcu, že túto zmluvu uzavrel v tiesni, keďže navrhovateľ sa nechcel inak z
predmetného bytu vysťahovať, súd poukázal na odôvodnenie rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach

zo dňa 14.2.2012 č.k. 6Co/218/2011-28, v ktorom odvolací súd k tejto argumentácii uviedol, že nie je
dôvodná, nakoľko odporca pred uzavretím zmluvy mal vedomosť o tom, že navrhovateľ nemá vyriešenú
bytovú otázku a vypratanie bytu mohol dosiahnuť aj iným spôsobom, napríklad podaním žaloby na súd
o vypratanie bytu. Nebol teda v takej tiesni, že sa musel zaviazať k plneniu v zmysle zmluvy z 31.3.1998,
lebomalkdispozíciiprávneprostriedkyprevypratanienavrhovateľazbytu.Okremtohouzavretiezmluvy

v tiesni je dôvodom pre odstúpenie v zmysle ust. § 49 Obč. zák. a nie dôvodom neplatnosti zmluvy a
odporca od zmluvy z tohto ani z iného dôvodu neodstúpil.

Následne sa súd zaoberal námietkou odporcu, že uplatnený nárok nemožno navrhovateľovi priznať,
pretože takýmto rozhodnutím súdu by navrhovateľovi vzniklo bezdôvodné obohatenie, a teda išlo by o

priznanie plnenia v rozpore s ust. § 3 ods. 1 Obč. zák..

Zo znaleckého posudku č.3/98, vypracovaného Ing. Máriou Purdešovou ( na objednávku odporcu) súd
zistil, že znalkyňa ku dňu 9.1.1998 určila cenu predmetného bytu sumou 270.090,- Sk. Táto cena bola
uvedená ako kúpna cena v kúpnopredajnej zmluve, ktorú uzavreli navrhovateľ a odporca dňa 25.1.1998.

Znalkyňa v posudku skonštatovala narušenie klenby bytu, ktorú je potrebné staticky zabezpečiť a že byt
bez rekonštrukcie je iba podmienečne vhodné užívať a byt ocenila ako byt 2.kategórie. Zo znaleckého
posudku č.173/2001, vypracovaného Ing. Ľubomírom Gundzíkom súd zistil , že znalec ku dňu 2.12.2001
určil cenu predmetného bytu sumou 253.200,- Sk, pričom byt ocenil ako byt 1.kategórie. Znalec Ing.
Ľubomír Gundzík vo svojej výpovedi uviedol, že uvedený byt ocenil podľa vyhlášky 465/1991 Zb. v znení

neskorších predpisov, teda určil tzv. vyhláškovú cenu bytu, ktorá nemá nič spoločné s trhovou cenou
bytu a ani prípadné investície vynaložené odporcom do ocenenia nehnuteľnosti by v znaleckom posudku
nemohol zohľadniť. Konštatoval, že zo znaleckých posudkov je zrejmá nielen cena bytu, ale aj stav bytu
v čase kúpy bytu odporcom od navrhovateľa a v čase predaja bytu odporcom manželom V.. Odporcav priebehu konania predložil súdu listinné dôkazy ( faktúry a doklady o úhrade), ktoré preukazujú, že
v období rokov 1999 až 2001 vynaložil na rekonštrukciu domu a opravu bytu sumu 761.824,20,- Sk
(faktúry č. 10/99, 17/99, 31/99, 6/2000, 7/2000, 12/2000, 39/2000, 1/2001, 2/2001 a 131101) a stav bytu

odporcu v čase jeho predaja manželom V. vyplývala aj zo svedeckých výpovedí svedkov D. V., Y.. V.
D. X. B.. M. V., ktorí sa podrobne vyjadrili k rozsahu prevedených rekonštrukčných prác a opráv bytu
a bytového domu, o ktorých mali vedomosti. Z vyjadrenia odporcu a z vyjadrenia JUDr. Jozefa Polláka
( akceptovaného účastníkmi konania) považoval za zrejmú tú skutočnosť, že odporca niekedy v roku
1998 oslovil za účelom sprostredkovanie predaja bytu JUDr. Jozefa Polláka, ktorý byt považoval za

nepredajný v stave, v akom bol, s odporcom sa o cene bytu nebavili a nedohodli sa na sprostredkovaní
predajaaodporcovidoporučilpredpredajomurobiťkomplexnúrekonštrukciubytu.Zvýpovedesvedkyne
D. V. súd zistil, že kúpnu cenu bytu v čase predaja manželom V. určoval trh s nehnuteľnosťami a že
byt odporcu bol predaný za trhovú cenu. Táto skutočnosť vyplývala aj zo svedeckej výpovede MUDr.
Petra Gála, ale aj z kúpnopredajnej zmluvy uzavretej medzi odporcom a manželmi V. ( 1.300.000,-
Sk). Aj z vyjadrenia spoločnosti Atomia - Real, s.r.o zo dňa 19.6.2013, ktoré táto poskytla na základe

žiadosti navrhovateľa vyplýva, že trhová cena bytu v roku 2001 bola v rozmedzí od 1.200.000,- Sk
do 1.350.000,- Sk v stave, v akom sa v tomto období nachádzal. Súd počas konania sa pokúsil zistiť
od realitných kancelárií Klimex - Real, s.r.o a Realitná kancelária K.M.TRADE, s.r.o trhovú cenu, za
ktorú by bolo možné realizovať predaj bytu odporcu v roku 1998 a v roku 2002 v stave uvedenom v
znaleckých posudkoch Ing. Márie Purdešovej a Ing. Ľubomíra Gundzíka, avšak tieto spoločnosti vo

svojich vyjadreniach uviedli, že v uvedených obdobiach nerealizovali predaj podobnej nehnuteľnosti.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že odporca síce v konaní preukázal
vynaloženie investícií na zrekonštruovanie, resp. opravu bytu a že byt sa pokúsil predať aj pred
rekonštrukciou v roku 1998 bez určenia konkrétnej ceny bytu a že bol neúspešný, ale súdu nepreukázal,

že vynaloženými investíciami sa nehnuteľnosť zhodnotila tak, že vzrástla jej trhová hodnota a že len v
príčinnejsúvislostistýmtozhodnotenímdošlokpredajubytumanželomV.zakúpnucenu1.300.000,-Sk.
V tejto súvislosti uviedol, že dôkazné bremeno na preukázanie vyššie uvedených skutočností zaťažovalo
v konaní odporcu, ktorý v priebehu konania na preukázanie uvedených skutočností nepredložil súdu
dôkazy ani nenavrhoval vykonanie žiadneho dôkazu.

Nakoľko súd v priebehu konania na základe vykonaného dokazovania nemohol ustáliť tú otázku, či
trhová hodnota bytu bola alebo nebola závislá od investícií do bytu a či teda byt bolo alebo nebolo
možné predať za rovnakú cenu aj bez nich tretej osobe, pri posúdení otázky, či je možné spravodlivo
žiadať od odporcu zaplatenie polovice získanej ceny za predaj bytu navrhovateľovi bez toho, aby bolo

zohľadnené vynaloženie výlučne finančných prostriedkoch odporcu na jeho opravu, vychádzal aj z
ostatných okolností daného prípadu.

Prihliadol na skutočnosť, že uzavretiu zmluvy zo dňa 31.3.1998 predchádzali iné dohody medzi
účastníkmi konania. navrhovateľa a odporcu a z písomného prehlásenia zo dňa 28.5.1990 súd

mal preukázané, že účastníci konania sa dohodli na tom, že navrhovateľ prenechal predmetný byt
do užívania odporcu na dobu neurčitú a navrhovateľa a odporcu vyplývala aj dohoda účastníkov
konania o tom, že odporca poskytne finančné prostriedky navrhovateľovi na zaplatenie kúpnej ceny
bytu, vyplývajúcej zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu uzavretej medzi navrhovateľom a mestom
Košice a že v prípade predaja bytu navrhovateľa odporcovi tento už nebude žiadať od navrhovateľa

vrátenie finančných prostriedkov poskytnutých na zaplatenie kúpnej ceny bytu. navrhovateľa a odporcu
ďalej vyplývala aj následná dohoda účastníkov konania o tom, že predmetný byt predá odporca tretej
osobe a že kúpi rodinný dom v Bôrke navrhovateľovi, keďže nemal vyriešené bývanie a že odporca
neskôr rodinný dom, v ktorom určitý čas býval navrhovateľ, nadobudol do svojho vlastníctva, pretože
navrhovateľ nechcel byť vlastníkom nehnuteľnosti z dôvodu, že sa voči nemu viedli exekučné konania.

V konaní bola nepochybne preukázaná aj tá skutočnosť, že odporca nekúpil byt od navrhovateľa za
trhovú cenu, ale za tzv. vyhláškovú cenu ( 270.090,- Sk) a že odporca túto cenu nezaplatil navrhovateľovi
v celom rozsahu, ale iba čiastkovými platbami zaplatil sumu 130.000,- Sk a poskytol navrhovateľovi
počítačamonitorvsume32.000,-Skazvyšnúsumupoužilnarekonštrukciubytu.Súdzároveňzohľadnil
aj tú skutočnosť, že odporca pri uzavretí zmluvy z 31.3.1998, ale už aj v čase uzavretia kúpnej zmluvy

dňa 25.1.1998 mal vedomosť o tom, že v byte je narušená klenba , ktorú je potrebné staticky zabezpečiť
a byt bez rekonštrukcie je iba podmienečne vhodné užívať a tiež že budú nevyhnutné ďalšie investície,
a napriek tomu sa zaviazal navrhovateľovi zaplatiť polovicu získanej kúpnej ceny bez zohľadnenia
(odpočítania) týchto investícií.Pri aplikácií ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v prejednávanej veci súd prihliadol k tej
skutočnosti, či a nakoľko odporca, ktorý sa dovoláva rozporu s dobrými mravmi podľa uvedeného

ustanovenia,vyvinuldostatočnúmierustarostlivostiapredvídavostipriuzavieraníkonkrétnehoprávneho
vzťahu ( zmluvy zo dňa 31.3.1998), a to najmä s prihliadnutím na dôsledky plynúce z ustanovenia § 51
Občianskeho zákonníka a zo záväzku, ku ktorému odporca pristúpil. Pri posúdení miery starostlivosti a
predvídavosti odporcu pri uzavretí zmluvy zo dňa 31.3.1998 súd aplikoval zásadu, podľa ktorej je každý
zodpovedný za náležitú mieru predvídavosti a opatrnosti pri uzavieraní záväzku, do ktorého vstupuje.

Konštatoval, že zmluva zo dňa 31.3.1998 je nepomenovanou zmluvou, ktorá neodporuje obsahu a
účelu zákona, táto nebola uzavretá v rozpore s dobrými mravmi, bola uzavretá na základe slobodného
rozhodnutia účastníkov konania a teda platí, že zmluvu je odporca povinný plniť, a to aj vtedy, ak plnenie
zo zmluvy odporca považuje za zjavne nevýhodné.

V prejednávanej veci teda súd dospel k záveru, že výkon práv navrhovateľa v tomto konaní nie

je v rozpore s dobrými mravmi, preto k argumentácií odporcu v tomto smere neprihliadol a návrh
navrhovateľa považoval za dôvodný, preto zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 21.576,05 €.

Na záver uviedol, že pokiaľ odporca v konaní tvrdil, že čiastočne plnil pohľadávku navrhovateľa
uplatnenú v tomto konaní ( v sume 162.000,- Sk ), túto skutočnosť nepovažoval za preukázanú a s týmto

jeho záverom ( ktorý bol podrobne odôvodnený už v rozsudku OS KE I č.k.16C/318/2003-254 zo dňa
4.5.2011 ) sa stotožnil aj odvolací súd vo svojom rozhodnutí č.k.6Co/218/2011-289 zo dňa 14.2.2012.

Vo vzťahu ku kompenzačnej námietke odporcu, na ktorú opätovne poukázal vo svojom písomnom
podaní zo dňa 4.6.2013 uviedol, že už vo svojom vyššie uvedenom rozhodnutí konštatoval, že

navrhovateľ sa zmluvne nezaviazal podieľať sa na investíciách do bytu, a preto z tohto titulu odporcovi
voči navrhovateľovi nevznikla žiadna pohľadávka, ktorú by bolo možné započítať oproti pohľadávke
navrhovateľa. Uvedený záver považoval za správny aj odvolací súd, čo nepochybne vyplýva z
odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach č.k.6Co/218/2011-289 zo dňa 14.2.2012.

O úrokoch z omeškania rozhodol súd v zmysle ust. § 517 ods. 1,2 Obč. zák. v spojení s ust. § 3
Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a § 10a Nariadenia vlády č. 586/2008 Z.z.. Navrhovateľovi priznal
úrok z omeškania vo výške 15,5 % ročne zo sumy 21.576,05 € od 22.4.2002 do zaplatenia, teda v
zmysle jeho návrhu, pretože v tento deň, t.j. 22.4.2002 odporca už bol v omeškaní s plnením, keďže v
zmysle uzavretej zmluvy bol povinný splniť dlh po vklade do katastra na nového vlastníka a vklad bol

uskutočnený dňa 13.2.2002.

O povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania v sume 1078,50,- eur súd
rozhodol podľa ustanovenia § 2 ods.2 zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, v zmysle ktorého,
ak je navrhovateľ od poplatku oslobodený, a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania

poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Vzhľadom k tomu,
že navrhovateľ je od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaviazal preto odporcu v zmysle
citovaného zákonného ustanovenia na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na začatie konania v sume
1078,50 € na účet Okresného súdu Košice I do troch dní od právoplatnosti rozsudku podľa položky 1a
Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu č.1 zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v

znení neskorších predpisov v znení účinnom do 31.12.2003, t.j. vo výške 5 % zo sumy 21.576,05 €.

Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľaustanovenia§151Občianskehosúdnehoporiadku,podľaktorého
v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov
uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane
s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie odporca z dôvodov podľa ust. § 205 ods.
2 písm. b/,c/,d/ a f/ O.s.p. a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd návrh v celom rozsahu

zamietne a zaviaže navrhovateľa k náhrade trov celého konania odporcu, alternatívne navrhol zrušiť
rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.Vytýkal súdu prvého stupňa, že hoci bol viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, vysloveným v
uznesení sp. zn. 6CO/218/2011 zo dňa 14.2.2012, nedodržal pokyny odvolacieho súdu a nerešpektoval
záväznosť vysloveného právneho názoru. Súd síce doplnil dokazovanie výsluchom svedkov, avšak

nevenoval sa otázke dobrých mravov a tzv. spravodlivému vyporiadaniu vzájomných vzťahov medzi
účastníkmi konania tak, aby práva a povinnosti jedného účastníka neboli v hrubom nepomere k právam
a povinnostiam druhého účastníka sporu. Odporcom navrhnutí a vypočutí svedkovia pritom potvrdili
pravdivosť všetkých skutočností uvádzaných odporcom v priebehu sporu. Odporca trval na tom, že na
strane navrhovateľa došlo k bezdôvodnému obohateniu tým, že odporca investoval nemalé finančné

prostriedky na to, aby byt bol predajný a sám navrhovateľ nevyvinul absolútne žiadnu snahu a ničím
neprispel k oprave a zhodnoteniu, resp. k rekonštrukcii bytu. Trval na kompenzačnej námietke vznesenej
počas konania, a to aj za situácie, že nebola uzavretá žiadna dohoda medzi účastníkmi konania, lebo
vzhľadom na vyššie uvedené došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane navrhovateľa. Zdôraznil,
že je potrebné venovať sa aj otázke dobrých mravov a tzv. spravodlivému vyporiadaniu vzájomných
vzťahov medzi účastníkmi tak, aby práva a povinnosti jedného účastníka neboli v hrubom nepomere k

právam a povinnostiam druhého účastníka. Ak sa teda navrhovateľ chce podieľať na aktívach, mal by
sa podieľať aj na pasívach, t. zn. v rovnakom pomere znášať náklady, ktoré boli účelne vynaložené na
opravu a rekonštrukciu daného bytu. V tejto súvislosti citoval výpovede svedkov, vypočutých v konaní
a konštatoval, že ich výsluchom bolo jednoznačne preukázané, že byt v dezolátnom stave a že v
ňom prebehla komplexná rekonštrukcia, inak by bol byt nepredajný. Poukázal na závery znaleckých

posudkov Ing. Márie Purdešovej a Ing. Ľubomíra Gundzíka, pričom znalkyňa Ing. Mária Purdešová
uviedla devastáciu bytu na 80 % a zaradila ho do druhej kategórie, avšak znalec Ing. Ľubomír Gundzík
už devastáciu neuvádza a zaradil byt do prvej kategórie, z čoho podľa názoru odporcu vyplýva, že v byte
musela prebehnúť komplexná rekonštrukcia a tým pádom sa zvýšila aj trhová hodnota bytu. Opätovne
tvrdil, že zmluvu zo dňa 31.3.1998 podpísal z dôvodu, že navrhovateľ odmietal byt opustiť a žiadal

od neho peniaze, teda pod nátlakom a z obavy o svoj život a zdravie podpísal uvedenú zmluvu a až
následnenavrhovateľbytopustil.UžvtomčasemalkdispozíciiajdomvBôrkezaBraniskom.Nesúhlasil
aj s priznaním úroku z omeškania, keďže aj v tejto otázke je potrebné zohľadniť dobré mravy. Namietal
porušenie zásady rovnosti účastníkov pred súdom, ak súd konštatoval neunesenie dôkazného bremena
odporcom. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že byt bol zdevastovaný a bez investícií a opráv by

o jeho kúpu nikto neprejavil záujem. Súd teda nehodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti a neprihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo a čo uviedli účastníci konania.
V doplnení odvolania (č.l. 566 spisu) odporca uviedol, že za cenu určenú znalkyňou Ing. Purdešovou
270.090,- Sk bol byt nepredajný vzhľadom na značne schátraný stav a ak sa nehnuteľnosť mala a
mohla predať, bolo nevyhnutné vynaložiť značné finančné prostriedky, aby sa z bytu druhej kategórie

stal byt prvej kategórie. Z týchto dôvodov považuje uplatnenú pohľadávku odporcu na započítanie voči
pohľadávke navrhovateľa za dôvodnú.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu
náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na skutočnosť, že so všetkými odvolacími námietkami

sa súd prvého stupňa vyporiadal a zaoberal sa nimi aj odvolací súd vo svojich predchádzajúcich
rozhodnutiach. Vo veci boli vykonané všetky účastníkmi navrhované dôkazy a zabezpečené všetky
listinné dôkazy a na pojednávaní pred vyhlásením rozhodnutia právny zástupca odporcu po poučení
podľa § 120 ods. 2 O.s.p. vyhlásil, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Z vykonaného
dokazovania nepochybne vyplynulo, že odporca byt odkúpil od navrhovateľa preto, aby ho potom

predal tretej osobe, v byte nikdy nebýval, nezaplatil navrhovateľovi plnú kúpnu cenu za predaj bytu.
S jeho kompenzačnou námietkou sa vyporiadal súd prvého stupňa a jeho názor potvrdil aj odvolací
súd. Dal do pozornosti, že odporca počas súdneho konania menil výšku nákladov, ktoré údajne musel
investovať do bytu. Rozhodujúcou je tá skutočnosť, že medzi účastníkmi nebola uzavretá žiadna dohoda
o rekonštrukcii bytu, o spôsobe vynaloženia nákladov na rekonštrukciu a ani o ich vyporiadaní. Odporca

nikdy od navrhovateľa nežiadal náhradu vynaložených nákladov. Kompenzačnú námietku vzniesol až
v roku 2010, t.j. takmer 7 rokov po začatí konania na základe návrhu navrhovateľa, podaného na
súd v roku 2003. Nestotožnil sa s tvrdením odporcu, že ak by do bytu nebol investoval, tento byt
by bol nepredajný. Odporca mal možnosť s navrhovateľom uzavrieť zmluvu, ktorá by uvedené riešila
a umožňovala mu následne od navrhovateľa žiadať náhradu vložených investícií. Pri kúpe bytu od

navrhovateľa odporca v zmluve prehlásil, že technický stav bytu je mu dobre známy a nehnuteľnosť
preberá v takom stave, v akom sa nachádza. V zmluve pritom neboli uvedené žiadne nevyhnutné
opravy, ktoré bolo nutné v byte vykonať, hoci v zmysle zák. č. 182/1993 Z.z., § 5 ods. 1 písm. f/
musia byť uvedené opravy, ktoré je treba nevyhnutne vykonať v najbližších 12-ich mesiacoch, ako to nadobúdateľ bytu požiada. Odporca ako nadobúdateľ bytu neuviedol v kúpnej zmluve potrebu
vykonania nevyhnutných opráv a nehnuteľnosť prebral v takom technickom stave, v akom bola. V konaní
nepredložil dôkaz o tom, že by bol byt posúdený odborníkom zo stavebníctva, že by bola zistená závada

uvedená Ing. Purdešovou, že by bol vyhotovený odborný posudok na sanáciu klemby, ani nepredložil
doklad o objednaní takejto opravy, o jej vykonaní a ani o jej zaplatení. Odporca predložil iba doklady o
vykonaní omietky, opravy brány a strechy a tieto opravy teda boli vykonané na základe jeho vlastného
rozhodnutia.Taktiežnepredložildoklad,ktorýmbybolodošlokukvalifikovanejzmenekategorizáciebytu.
Súd sa náležitým spôsobom vyporiadal aj s otázkou dobrých mravov podľa § 3 ods. 1 Obč. zák.. Podľa

jeho názoru práve konanie odporcu je konaním proti dobrým mravom - keď odporca mal eminentný
záujem na získaní bytu do svojho vlastníctva bez ohľadu na jeho technický stav za účelom predaja
tretej osobe a získania finančného prospechu, aj keď uzavrel s navrhovateľom dohodu o finančnom
vyporiadaníkúpnejcenybytu,tútodohodunikdynemalvúmysleplniť,nikdynezaplatilkúpnucenuzabyt
navrhovateľovi, v priebehu konania účelovo menil svoju výpoveď, nevedel predložiť vierohodný doklad o
výške kompenzačnej námietky, teda domáhal sa zohľadnenia dobrých mravov aj napriek tomu, že dobré

mravy sám neustále porušoval. Navrhovateľ žiadnym spôsobom nezasiahol do oprávnených záujmov
odporcu, nikdy neporušil žiadnu dohodu, uzavretú medzi účastníkmi konania a už vôbec v takej intenzite,
ktorá by bola dôvodná pre použitie korektívu dobrých mravov. Odporca neuniesol dôkazné bremeno o
nevyhnutnosti rekonštrukcie bytu, o rozsahu vykonaných opráv, o výške nevyhnutných nákladov, ktoré
by boli jediným dôvodom pre dosiahnutie trhovej ceny bytu vo výške 1.300.000,- Sk. Tvrdenie odporcu

priamo vyvracia aj svedecká výpoveď nadobúdateľa bytu B.. M. V., ktorý vypovedal, že cena bytov v
centre mesta Košice bola podľa technického stavu od 1.000.000,- Sk do 1.700.000,- Sk, byt kúpil ako
neobývateľný, bez vody, bez kúrenia, bez prívodu vody do bytu, pričom byt bez prívodu vody nemôže
byť zaradený ako byt prvej kategórie. Keďže odporca na seba prevzal záväzok zaplatiť 50 % z predajnej
ceny bytu dobrovoľne, na základe svojej slobodnej vôle, čo v priebehu tohto konania nikdy ani nepoprel,

je touto zmluvou viazaný v zmysle zásady, že zmluvy sa majú dodržiavať( čl. 2 ods. 3 Listiny základných
práv a slobôd), a to aj v prípade, ak by táto zmluva bola pre niektorú zo strán nevýhodná. Dovolávanie
sa neplatnosti tohto úkonu s odkazom na porušenie dobrých mravov navrhovateľ vníma ako nenáležité
a zo všetkých týchto dôvodov navrhol potvrdiť rozsudok.

Vyjadrenienavrhovateľakodvolaniuodporcubolodoručenéprávnemuzástupcoviodporcudňa8.9.2014
(č.l. 571 spisu).

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie odporcu ako podané včas oprávnenou
osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle

ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a z hľadísk uplatnených
odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. b/, c/, d/, f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné
vyhovieť.

Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 23.6.2015 o 13.10 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 16.6.2015 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust.
§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.

Odporca v odvolaní namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/, c/, d/ a f/ O.s.p.,
t.j. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. je naplnený vtedy, ak konanie má inú vadu, než
uvedenú v § 221 ods. 1 O.s.p., ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je daný vtedy, ak súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností.Ktomutoodvolaciemudôvodujepotrebnéuviesť,žesúdniejepovinnývykonaťvšetkynavrhnutédôkazy
účastníkmi konania. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného

práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré už boli preukázané
iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Neúplné zistenie skutkového stavu
je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť,
že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú
skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v

sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní
uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a
uvedieprávnevýznamnéskutočnosti,ktoréhocibolitvrdené,súdprvéhostupňanezisťoval,najmäpreto,
že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už
v konaní pred súdom prvého stupňa.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p., a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov

nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.

Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov.
Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli

z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p..

K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym

posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii
práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny
predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval
na daný prípad.

Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za

konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho
hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až §
135 O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité
zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná

vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,
vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny

právny záver, riadiac sa pritom právnym názorom vysloveným v rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach
č.k. 6 Co 218/2011-289 zo dňa 14.2.2012, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 ods.
1 O.s.p. potvrdil.

Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s
ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).Z odôvodnenia rozsudku jednoznačne vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k záveru o
povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 21.576,05 € s príslušenstvom titulom jeho záväzku
zo zmluvy, uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 31.3.1998, ako aj jeho úvaha, prečo nie je možné

priznanie tohto plnenia odmietnuť v zmysle ust. § 3 ods. 1 Obč. zákonníka, a to aj s poukazom na
skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania a s poukazom na príslušné zákonné
ustanovenia, podľa ktorých vec právne posudzoval.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom

súdu prvého stupňa o povinnosti odporcu plniť z platne uzavretej zmluvy medzi účastníkmi konania dňa
31.3.1998 z dôvodov, ako ich uvádza súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, ako aj s poukazom na
zásadu, že zmluvy sa majú dodržiavať.

Rovnako sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že vzhľadom na okolnosti
uzavretiazmluvymedziúčastníkmikonaniadňa31.3.1998,akosútietopodrobneuvedenévodôvodnení

napadnutého rozsudku, nemožno uplatnenie práv navrhovateľa z tejto zmluvy považovať za výkon práv
v rozpore s dobrými mravmi. Na tomto mieste odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa riadiac
sa právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v jeho uznesení č. k. 6 Co 218/2011 - 289 zo
dňa 14.2.2012 dôsledne zohľadnil všetky okolnosti danej veci, ktoré jednak predchádzali uzavretiu
zmluvy, ako aj skutočnosti, ktoré nastali po nadobudnutí vlastníctva predmetného bytu odporcom. Z

vyššie uvedených dôvodov žalobným návrhom uplatnený nárok navrhovateľa, predstavujúci polovicu
vyplatenej kúpnej ceny, t.j. polovicu zo sumy 1.300.000,-Sk (43.152,095 €), je dôvodný.

Odporca v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvého stupňa
a s ktorými sa súd prvého stupňa správne vyporiadal pri rozhodovaní v danej veci, rešpektujúc aj právny

názor odvolacieho súdu vyslovený v uznesení č.k. 6 Co 218/2011-289 zo dňa 14.2.2012, a preto jeho
odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa a k odvolacím námietkam odporcu odvolací
súd uvádza nasledovné :

Súd prvého stupňa sa pri rozhodovaní dôsledne riadil právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným
v uznesení č.k. 6 Co 218/2011-289 zo dňa 14.2.2012, a to tak pokiaľ ide o jeho procesný postup,
ako aj hmotnoprávne posúdenie danej veci. Po zrušení rozsudku odvolacím súdom súd prvého stupňa
zameral ďalšie dokazovanie na tvrdenú obranu odporcu, v zmysle ktorej žalobným návrhom uplatnený

nárok nemožno navrhovateľovi priznať, lebo týmto rozhodnutím by mu vzniklo bezdôvodné obohatenie
a získal by neprimeranú výhodu na úkor odporcu. Súd vykonal vo veci všetky dôkazy navrhnuté
účastníkmi konania, iné dôkazy účastníci nenavrhli vykonať, hoci pred vyhlásením uznesenia o skončení
dokazovania boli poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. (č.l. 516, 517 spisu), preto odvolanie z hľadiska
odvolacieho dôvodu v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. nie je dôvodné. Odporca v odvolaní

ani neoznačil žiadne také dôkazy, ktoré navrhol vykonať a súdom vykonané neboli, hoci mala nimi byť
preukázaná právne významná skutočnosť.

Nenáležité je aj tvrdenie odporcu, že súd prvého stupňa sa nevenoval otázke dobrých mravov, keďže z
odôvodnenia rozhodnutia úvahy a záver súdu o tejto otázke sú zrejmé.

Pokiaľ odporca tvrdí, že na strane navrhovateľa došlo k bezdôvodnému obohateniu tým, že odporca
investoval nemalé finančné prostriedky na to, aby byt bol vôbec predajný odvolací súd uvádza, že
z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporcom realizované opravy bytu a bytového domu boli
vykonané potom, čo sa stal vlastníkom tohto bytu. Išlo teda o investície do jeho veci, z ktorého

dôvodu nemohlo vzniknúť na strane navrhovateľa bezdôvodné obohatenie, keďže nešlo o investície
do cudzej veci. Navrhovateľ sa ani zmluvne nezaviazal podieľať sa na investíciách do bytu a z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že ohľadne investícií do bytu medzi účastníkmi nikdy neprebiehali
anižiadnerokovania.Pokiaľtedainvestícievcelomrozsahuznášalodporca,aniztohtodôvodunemohlo
navrhovateľovi vzniknúť bezdôvodné obohatenie.

Z dôvodu neexistencie dohody medzi účastníkmi konania, v zmysle ktorej by sa navrhovateľ zaviazal
podieľať na investíciách odporcu do bytu, nemohla odporcovi z tohto titulu vzniknúť voči navrhovateľovi
pohľadávka, ktorú by bolo možné započítať oproti pohľadávke navrhovateľa. Správne preto súdneprihliadol na kompenzačnú námietku odporcu a k tejto otázke sa vyjadril odvolací súd už vo svojom
uznesení č.k. 6 Co 218/2011-289 zo dňa 14.2.2012.

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku odporcu, v zmysle ktorej ak navrhovateľ sa chce podieľať na aktívach,
musí sa podieľať aj na pasívach, a teda v rovnakom pomere znášať náklady vynaložené na opravu a
rekonštrukciu bytu odvolací súd zhodne so závermi súdu prvého stupňa uvádza, že okolnosti danej veci
takýto záver neumožňujú prijať.

Predovšetkýmjepotrebnévziaťdoúvahyskutočnosť,žeodporcanekúpilpredmetnýbytodnavrhovateľa
za trhovú cenu, ale za tzv. vyhláškovú a túto ani navrhovateľovi nezaplatil v celom rozsahu (uhradenie
kúpnej ceny bolo preukázané maximálne v rozsahu 162.000,-Sk), pričom navrhovateľ sa s touto cenou
uspokojilibavzhľadomnaďalšiuústnudohodumedziúčastníkmikonania,ktoránáslednebolavyjadrená
aj v písomnej forme dňa 31.1.1998, a to dohodu o vyplatení polovice kúpnej ceny získanej predajom
bytu tretej osobe. Z tohto pohľadu by bolo proti morálnym zásadám, aby navrhovateľ už nemal žiaden

podiel na získanej kúpnej cene, ako sa toho domáha odporca. Aj keď sa súdu na základe vykonaného
dokazovania nepodarilo ustáliť otázku, v akom rozsahu bola trhová hodnota bytu závislá od investícií
do tohto bytu a či teda byt by bolo možné predať za porovnateľnú cenu aj bez týchto investícií tretej
osobe, svedkyne D. V. vyplynulo, že táto v čase ohliadky bytu pred vykonaním rekonštrukcie tento
ohodnotila sumou cca 900.000,-Sk. Aj táto výpoveď nasvedčuje tej skutočnosti, že vyplatená kúpna

cena navrhovateľovi (maximálne 162.000,-Sk) bola podstatne nižšia, než predpokladaná trhová hodnota
bytu a aj z tohto dôvodu nemožno konštatovať, že priznanie plnenia je potrebné odoprieť, lebo ide o
výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Odporca teda nevyplatil navrhovateľovi ani len celú vyhláškovú
cenu a pokiaľ v doplnení odvolania tvrdí, že za túto vyhláškovú cenu bol byt nepredajný, z vykonaného
dokazovania takýto záver nevyplynul. Navrhovateľovi nebolo poskytnuté ani iné plnenie, ktoré by bolo

možné započítať na kúpnu cenu bytu či už vyhláškovú alebo trhovú, keďže rodinný dom v Bôrke,
zakúpený za účelom uspokojovania bytových potrieb navrhovateľa, bol vo vlastníctve odporcu.

Rozhodujúcou je aj tá skutočnosť, že odporca pri uzavieraní zmluvy dňa 31.3.1998, ale už aj v čase
uzavierania kúpnej zmluvy dňa 25.1.1998 mal vedomosť o tom, že v byte je narušená klenba, ktorú

je potrebné staticky zabezpečiť a byt bez rekonštrukcie je iba podmienečne vhodné užívať, a teda že
budú nevyhnutné určité investície, aby sa stal byt obývateľným, napriek tomu sa zaviazal navrhovateľovi
zaplatiť polovicu získanej kúpnej ceny bez zohľadnenia (odpočítania) týchto investícií. V tomto smere je
správny záver súdu prvého stupňa, že odporca nevyvinul dostatočnú mieru starostlivosti a predvídavosti
pri uzavieraní tejto zmluvy, túto uzavrel na základe svojho slobodného rozhodnutia, a preto je povinný

záväzky z tejto zmluvy plniť, aj keď ich považuje za zjavne nevýhodné.

Argumentáciaodporcu,žepriuzatváranízmluvykonalvtiesni,ktorámalaspočívaťvtom,ženavrhovateľ
sa nechcel z bytu vysťahovať a žiadal od odporcu ďalšie finančné prostriedky, nie je dôvodná, ako to už
uviedol odvolací súd vo svojom uznesení č.k. 6 Co 212/2011-289 zo dňa 14.2.2012, pretože odporca mal

k dispozícii právne prostriedky pre vypratanie navrhovateľa z bytu a bytová situácia navrhovateľa bola
zrejmá tak v čase uzavretia kúpnej zmluvy s odporcom, ako aj v čase uzavretia zmluvy zo dňa 31.3.1998.
Nemožnotedauzavrieť,žebytútozmluvuneuzavrelslobodneabezpsychickéhočifyzickéhodonútenia.

Pokiaľodporcaargumentujetým,žebytbolvdezolátnomstaveabezrekonštrukcienepredajný,odvolací

súd znova zdôrazňuje, že tento stav bytu bol odporcovi známy v čase uzavretia zmluvy dňa 31.3.1998
a vzniku jeho záväzku z tejto zmluvy a napriek tejto skutočnosti sa odporca bez akýchkoľvek ďalších
podmienok zaviazal vyplatiť navrhovateľovi polovicu získanej kúpnej ceny a ani následnou dohodou
účastníkov nedošlo k zmene tejto zmluvy, ktorá by mala za následok možnosť započítania investícií
odporcu do tohto bytu oproti podielu navrhovateľa zo získanej kúpnej ceny predajom bytu.

Ako tiež vyplynulo z vykonaného dokazovania, cieľom oboch účastníkov konania bolo predajom bytu
dosiahnuť zisk, za tým účelom sa však nedohodli na spoločných investíciách do bytu a pokiaľ odporca sa
rozhodol tieto investície uskutočniť bez vedomia navrhovateľa, pričom zmluvne nezabezpečil povinnosť
aj navrhovateľa sa na týchto podieľať, musí tieto investície znášať sám.

Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj námietku, v zmysle ktorej priznanie úroku z omeškania je v
rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na skutočnosť, že odporca je v omeškaní od roku 2002 a doposiaľ
neposkytolnavrhovateľovianičiastočnéplnenieaanineprejavilvôľuplniť.Vzhľadomnadĺžkutrvajúcehoomeškania by práve naopak bolo v rozpore s dobrými mravmi tento úrok z omeškania navrhovateľovi
nepriznať.

K odvolacej námietke odporcu, že bez vykonania opráv a investícií by bol byt nepredajný, ktorú
skutočnosť odporca považoval z vykonaného dokazovania za preukázanú odvolací súd uvádza, že
odporca nebol povinný uvedený byt predať, žiadnu takúto povinnosť na seba neprevzal a zmluva s
navrhovateľom zo dňa 31.3.1998 bola uzavretá iba pre prípad, že k takému predaju v budúcnosti dôjde.
Keďže táto podmienka splnená bola, vznikla odporcovi povinnosť splniť svoj zmluvný záväzok tak, ako

o tom vecne správne rozhodol súd prvého stupňa.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení rozsudku súdu
prvého stupňa odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Vecne správne rozhodol súd prvého stupňa aj o povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok z návrhu na

začatie konania, preto odvolací súd potvrdil rozsudok aj v tomto výroku ako vecne správny.

O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.