Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, December 2, 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 12Cpr/1/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415205987
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zuzan

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6415205987.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Zuzan v právnej veci žalobcu:

W. S.R., Y.. XX.X.XXXX, E. Z.. K. X, XXX XX Ž. Y. J., v konaní právne zastúpený advokátom JUDr.
Dušanom Klimom, so sídlom AK Ul. Sládkovičová 16/61, 965 01 Žiar nad Hronom proti žalovanému:
Sapa Profily a.s., IČO: 36 638 927, so sídlom Priemyselná 12, 965 63 Žiar nad Hronom, v konaní právne
zast. advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava,
o určenie neplatnosti výpovede, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á p r á v o na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal určenia absolútnej
neplatnosti výpovede z pracovného pomeru a určenia, že pracovný pomer uzavretý medzi žalovaným
a žalobcom naďalej trvá. Zároveň žiadal náhradu trov konania. V priebehu konania, na pojednávaní
dňa 2. 12. 2016 žiadal priznať náhradu mzdy. Žalobca použil nasledujúce prostriedky procesného
útoku: Uviedol, že dňa 24. 2. 2015 sa žalovaný pokúšal doručiť prípis nazvaný „ výpoveď z pracovného
pomeru “ zo dňa 8. 8. 2005, ktorý žalobca odmietol prevziať, a ktorý žalovaný považuje za doručený
dňom odmietnutia podpisu. V tomto prípise žalovaný citoval ustanovenia Zákonníka práce a uviedol,

že so žalobcom končí pracovný pomer z dôvodu opakovaného porušenia pracovnej disciplíny, podľa
ustanovenia § 63 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce. Žalobca s výpoveďou nesúhlasil, čo oznámil
žalovanému písomne dňa 27. 4. 2015 a trval na pracovnom pomere. Výkon práce mu nebol umožnený
v zmysle prípisu zn. 499/2015 zo dňa 29. 4. 2015. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu
odôvodnil podanú žalobu tým, že výpovedný dôvod - porušenie pracovnej disciplíny, na základe ktorého
mu bola výpoveď daná, v ustanovení § 63 ods. 1 písmeno d) Zákonníka práce nie upravený, a to
spôsobuje jej procesnú - absolútnu neplatnosť. Pokiaľ by chcel žalovaný platne uviesť dôvodnosť

výpovede pre opakované porušenie pracovnej disciplíny, bol povinný výpoveď dať žalobcovi podľa § 63
ods. 1 písm. e) Zákonníka práce s preukázaním ďalších zákonom požadovaných náležitostí. Namietol
takisto neplatnosť uznesenia závodného výboru odborového zväzu Kovo (ďalej aj ako „ZV OZK“)
číslo 1/2015, ktoré podľa jeho názoru nebolo vydané v súlade so zákonom, pretože nepredchádzalo
rozhodnutiu o skončení pracovného pomeru. Uvedené závery podľa názoru žalobcu vyplývajú z textu
tohto uznesenia, kde je uvedené, že s výpoveďou zo dňa 24. 2. 2015 závodný výbor „súhlasí“. K
porušeniupracovnejdisciplínyzodňa30.9.2014uviedol,žepokiaľjeakoporušeniepracovnejdisciplíny

napísané, že žalobca mal „ sedieť na zábradlí s nohami cez jamu “ , toto tvrdenie nie je pravdivé,
pretože žalobca mal preloženú len jednu nohu. Podľa jeho názoru bezpečnostný predpis tento postup
práce nezakazuje. K porušeniu pracovnej disciplíny zo dňa 15. 1. 2015 žalobca uviedol, že k žiadnemu
porušeniu pracovnej disciplíny nedošlo. Uznal, že pod neustálym vplyvom šikany žalovaného opomenulzvesiť bremeno pri odchode na prestávku. Nešlo však o závažné porušenie predpisu, pretože spínač
bol vypnutý a žalovaný mal o skutočnosti vedomosť prostredníctvom kamery a bremeno ponechal visieť
30 minút len z dôvodu možného preukázania pochybenia žalobcovi.

2. Žalobca k podanej žalobe pripojil výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 24. februára 2015, záznam
o odmietnutí prevzatia výpovede zo dňa 24. 2. 2015, uznesenie číslo 1/2015 ZV OZK Sapa Profily
a.s. zo dňa 24. 2. 2015, vyjadrenie nesúhlasu s výpoveďou z pracovného pomeru zo dňa 29. apríla
2015, záznam z porušenia pracovnej disciplíny zo dňa 30. 9. 2014, inštrukcia: bezpečnostný predpis

pre SapaA, fotodokumentáciu, z ktorej vyplýva akým spôsobom žalobca sedel na zábradlí pri tzv.
navešiavacej jame.

3.Zvýpovedezpracovnéhopomeruzodňa24.februára2015vyplýva,žežalobcoviboladanávýpoveďz
pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce, pričom za týmto označením nasleduje
citácia § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce. Skutkovo boli porušenia pracovnej disciplíny uvedené

nasledovne: „ dňa 30. 9. 2014 ste porušili zásady a predpisy BOZP, kedy ste pri zatĺkaní priečnikov na
závese sedeli na zábradlí a nohy ste mali preložené cez jamu. Dané porušenie bolo s vami prerokované
dňa 27. 10. 2014. Dňa 15. 1. 2015 ste závažne porušili zásady a predpisy BOZP, kedy ste pri manipulácii
so žeriavom nechali zavesené bremeno na okruhoch a odišli ste na prestávku. Ako vyškolený žeriavnik -
preukaz žeriavnika - je to zakázaná manipulácia, písmeno U. Dané porušenie bolo s vami prerokované

dňa 20. 1. 2015. “ vo výpovedi je v závere konštatované, že výpoveď bola prerokovaná so zástupcami
zamestnancov pôsobiacimi v spoločnosti, t.j. ZV OZK Sapa Profily, ktorí s výpoveďou prejavili súhlas.

4. Z pripojeného záznamu o odmietnutí prevzatia písomnosti vyplýva, že dňa 24. 2. 2015 odmietol
žalobca prevziať doručovanú výpoveď čo potvrdili prítomní svedkovia p. R., p. Q. A. p. Š..

X. Z uznesenia ZV OZK Sapy Profily a.s. číslo 1/2015 vyplýva, že s výpoveďou zamestnávateľa zo
dňa 24. 2. 2015 pre zamestnanca súhlasia. Zamestnanec v priebehu posledných 6 mesiacov porušil
zmysle záznamov z porušenia pracovnej disciplíny zo dňa 30. 9. 2014 a zo dňa 15. 1. 2015, a keďže
zamestnávateľ postupoval v súlade s platnou kolektívnou zmluvou, závodný výbor OZK Sapa Profily

a.s., výpoveď odsúhlasil. Na tejto listine sú podpísaní N. Q., I. I. a G. Č.H..

6. Zo záznamu z porušenia pracovnej disciplíny zo dňa 30. 9. 2014 vyplýva, že žalobca pri zatĺkaní
priečnikov na závese sedel na zábradlí a nohy mal preložené krížom cez jamu, čím porušil bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci ( ďalej aj ako „BOZP“ ). Toto konanie bolo v zmysle záznamu považované

za menej závažné porušenie pracovnej disciplíny. Bolo dané upozornenie, že v prípade opakovaného
porušenia pracovnej disciplíny v období 6 mesiacov môže so žalobcom žalovaný rozviazať pracovný
pomer podľa § 63 ods. 1 písmena e) Zákonníka práce.

7. Z inštrukcie - bezpečnostného predpisu pre SapaA s označením I P06034 vyplýva okrem iného,

že je zakázané vychádzať na zábradlia okolo navešiavacích jám, prechádzať cez zábradlia plošín a
navešiavacích jám.

8. Z priloženej fotodokumentácie (založenej v spise na č.l. 15) súd zistil, akým spôsobom podľa tvrdenia
žalobcu mal sedieť na zábradlí pri navešiavacej jame.

9. Žalovaný nesúhlasil s podanou žalobou a žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť. Zároveň žiadal
priznať náhradu trov konania. Žalovaný použil nasledujúce prostriedky procesnej obrany: Uviedol,
že medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom došlo dňa 8. 8. 2005 k
uzatvoreniu pracovnej zmluvy s určeným dňom nástupu do práce dňa 8. 8. 2005. Žalobca vykonával v

pracovnom pomere u žalovaného prácu na pracovnej pozícií - galvanizér - anodizér, pričom dodatkom
k pracovnej zmluve došlo ku dňu 1. 5. 2014 k zmene pracovnej pozície žalobcu, ktorý následne
vykonával prácu na pracovnej pozícií - galvanizér - navešovač. Dňa 30. 9. 2014 sa žalobca dopustil
porušenia pracovnej disciplíny, na ktoré bol písomne žalovaným upozornený a toto s ním bolo riadne
prerokované dňa 27. 10. 2014. Porušenie pracovnej disciplíny spočívalo v konaní žalobcu, keď pri

zatĺkaní priečnikov na závese sedel na zábradlí navešovacej jamy, pričom mal nohy cez jamu, čo
je v rozpore s bezpečnostnými predpismi žalovaného, s ktorými bol žalobca oboznámený. Následne
dňa 15. 1. 2015 sa žalobca dopustil ďalšieho porušenia pracovnej disciplíny, na ktoré bol žalovaným
riadne písomne upozornený, a ktoré s ním bolo dňa 20. 1. 2015 prerokované. Porušeniapracovnej disciplíny sa mal žalobca dopustiť tým, že pri obsluhovaní žariavu ( ako žeriavnik s príslušnou
kvalifikáciou, vyškolením a preukazom žeriavnika) v tomto ponechal upevnené bremeno nad pracovným
priestorom iných zamestnancov žalovaného a odišiel na prestávku, t.j. opustil pracovisko a odišiel na

prestávku v práci bez toho, aby bremeno zložil a zaistil bezpečnosť tak, ako bol poučený a vyškolený
ako žeriavnik. Následne pristúpil žalovaný, vzhľadom na opakované porušenie pracovnej disciplíny zo
strany žalobcu, k ukončeniu pracovného pomeru so žalobcom, a to výpoveďou z pracovného pomeru.
Výpoveď žalovaný považoval za riadne doručenú aj riadne prerokovanú vopred so závodným výborom
OZK Sapa Profily a.s., ktorý vo svojom uznesení číslo 1/2015 zo dňa 24. 2. 2015 výpoveď od súhlasil.

Pracovný pomer mal v súlade s výpoveďou skončiť uplynutím výpovednej doby, t.j. ku dňu 30. 4.
2015. Následne dňa 27. 4. 2015 doručil žalobca žalovanému list označený ako „nesúhlas s výpoveďou
z pracovného pomeru“. K nesúhlasu s výpoveďou sa žalovaný vyjadril listom zo dňa 29. 4. 2015
označeným ako „vyjadrenie k nesúhlasu s výpoveďou z pracovného pomeru „. Žalovaný považoval
výpoveď za riadne doručenú v zmysle § 38 ods. 4 Zákonníka práce, t.j., že písomnosť sa považuje za
doručenú aj v prípade, ak ju adresát, t.j., žalobca odmietne prevziať. Podľa názoru žalovaného je vo

výpovedi riadne vymedzený zákonný dôvod skončenia pracovného pomeru a nie je zameniteľný s iným
skutkovým dôvodom. Zákonník práce nepožaduje pre platnosť výpovede uvedenie zákonného dôvodu
skončenia pracovného pomeru, a to v žiadnom zo svojich ustanovení. Žalovaný považoval výpoveď
za platnú, spĺňajúce všetky formálne požiadavky. Vo výpovedi je citované ustanovenie zákonníka
práce § 63 ods. 1 písm. e), uvádza sa však, že ide o písm. d). Z celého textu a znenia výpovede

však nespochybniteľne vyplýva, že žalovaný mal na mysli ustanovenie písmena e) a nie ustanovenie
písmena d), ktoré vo výpovedi uviedol len z dôvodu zjavnej chyby v písaní. Poukázal na judikatúru
vo veci vymedzenia výpovedného dôvodu zo strany zamestnávateľa, z ktorej vyplýva, že nesprávna
aplikácia zákonného ustanovenia na skutkovo vymedzený dôvod nie je dôvodom neplatnosti skončenia
pracovného pomeru. Súd musí vychádzať z toho, ako je výpoveď skutkovo odôvodnená a či toto

skutkové naplnenie je predpokladom niektorého z výpovedných dôvodov uvedených v Zákonníku práce.
Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky číslo 5Cdo/56/2008, z ktorého vyplýva,
že splnenie požiadavky písomnej formy výpovede, v ktorej musí byť dôvod výpovede uvedený, stačí
niekedy stručné skutkové uvedenie dôvodu. V zmysle uvedeného má žalovaný za to, že chyba v písaní
pri označení zákonného ustanovenia vymedzujúceho zákonný dôvod skončenia pracovného pomeru so

žalobcom, nie je spôsobilá na spôsobenie absolútnej neplatnosti výpovede danej mu žalovaným. Čo
sa týka schválenia výpovede zástupcami zamestnancov, žalovaný uviedol, že k odsúhlaseniu výpovede
zo strany zástupcov zamestnancov došlo v ten istý deň, ako došlo aj k doručeniu samotnej výpovede. V
tento deň v doobedňajších hodinách došlo k stretnutiu medzi žalovaným a zástupcami zamestnancov,
ktorý u neho pôsobia, pričom na tomto stretnutí došlo k predloženiu navrhovaného znenia výpovede

na odsúhlasenie zástupcom zamestnancov. Žalovaný považuje za splnenú podmienku Zákonníka
práce uvedenú v § 74, a to predchádzajúce prerokovanie výpovede so zástupcami zamestnancov. K
porušeniu pracovnej disciplíny zo dňa 30. 9. 2014 žalovaný uviedol, že žalobca bol svojím nadriadeným
zamestnancom, pánom I. Q. upozornený, že postup žalobcu pri výkone práce je zakázaný, a nesmie
tak prácu vykonávať. Žalobca bol upozornený, že ak tento postup bude opakovať, bude toto jeho

konanie zo strany žalovaného považované za porušenie pracovnej disciplíny, na ktoré bude žalobca
písomne upozornený. Konanie žalobcu, ktoré zachytáva na fotografii predloženej spolu so žalobou
je práve tým konaním, ktorým porušuje pracovnú disciplínu, keď na toto zábradlie vyjde a ešte aj
preloží nohu cez jamu, čiže vlastne stojí nad jamou s preloženými nohami cez ňu, je vo voľnom
priestore a vystavuje sa riziku pádu. Z predloženej fotodokumentácie vyplýva, že žalobca nielenže

nedodržiava pracovné predpisy na úseku BOZP, ale ani len nepozná svoje povinnosti z nich vyplývajúce,
respektíve im nerozumie, a to napriek tomu, že bol s nimi oboznámený a tieto ako také by mu
mali vyplývať zo samotného výkonu práce s ohľadom na vlastnú bezpečnosť. Žalovaný uviedol, že
argumentácia žalobcu neobstojí, a to bez ohľadu na to, či mal cez jamu preloženú len jednu nohu
alebo stál nohami cez jamu, keďže pre zamestnancov je zakázané akýmkoľvek spôsobom vychádzať

na ochranné zábradlie jamy, t.j., aby na ňom sedeli, stáli, prekladali nohy, t.j. vykonávali akékoľvek
úkony, pri ktorých by hrozilo, že cez zábradlie padnú. Zákaz týchto činností vyplýva z predpisu číslo I
P06013 z ustanovenia 6. 1, s ktorým bol žalobca oboznámený, čo potvrdil svojím podpisom. Žalovaný
predložil aj ďalšie upozornenia na porušovanie pracovnej disciplíny, ktoré boli dané žalobcovi počas
trvania pracovného pomeru na preukázanie toho, že so žalobcom má počas trvania pracovného pomeru

dlhodobé problémy vo vzťahu k dodržiavaniu pracovnej disciplíny. Porušenie pracovnej disciplíny zo
dňa 15. 1. 2015 bolo v zmysle predpisu číslo I P06 017 ustanovenie 3 - žeriavnik - má zakázané
manipulácie, je zakázané opustiť zdvíhacie zariadenie po skončení zmeny alebo počas prestávky, keď
je v zapnutom stave alebo je zavesené bremeno na háku. Tvrdenie žalobcu, že spínač bol vypnutýpovažuje žalovaný za bezpredmetné. Žalobca nijako nespochybňuje, že ponechal bremeno zavesené,
čím konal v príkrom rozpore so svojimi povinnosťami, ale poukazuje na to, že ho nezvesil žalovaný.
Podľa názoru žalovaného, žalobca svoje tvrdenia, že bol zo strany žalovaného šikanovaný nepreukázal.

10. Žalovaný pripojil k svojmu vyjadreniu potvrdenie o tom, že žalobca bol oboznámený s pravidlami
BOZP pre zamestnancov Sapa Profily a.s. číslo IP06 003 dňa 8. 1. 2015. Z tejto inštrukcie v bode
3. 2 písm. a) vyplýva povinnosť zamestnanca spoločnosti dodržiavať právne predpisy na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, dodržiavať ostatné predpisy a pokyny na zaistenie bezpečnosti

a ochrany zdravia pri práci, zásady bezpečného správania sa na pracovisku a určené pracovné postupy,
s ktorými boli riadne a preukázateľne oboznámení. Pod písmenom j) bodu 3.2 tejto inštrukcie vyplýva
povinnosť vykonávať práce, obsluhovať stroje a zariadenie, používať náradie, látky a ostatné prostriedky
v súlade s bezpečnostnými predpismi, návodom na obsluhu, kartami bezpečnostných údajov, s ktorými
boli riadne a preukázateľne oboznámení, alebo sú súčasťou vedomostí v rámci získanej odbornej
spôsobilosti; pod písmenom m) vyplýva povinnosť na pracovisku pracovať tak, aby neohrozovali svoje

zdravie, a zdravie spolupracovníkov. Žalobca bol oboznámený aj s bezpečnostnými pravidlami pre
prácu vo výškach číslo I P 06 013 dňa 8. 1. 2015. Z tejto inštrukcie bode 6. 1 vyplýva, že na
ochranných zábradliach je zakázané sedieť, stáť a nakláňať sa cez ne. Podľa inštrukcie číslo I P 06
017 - bezpečnostné pravidlá pre obsluhu zdvíhacích zariadení (žeriavov) a prepravu bremien, s ktorou
bol žalobca oboznámený dňa 8. 1. 2015 (bod 3. 1), pri odstavení žeriava ( minimálne 30 minút),

počas prestávky, po skončení pracovnej zmeny a počas odstávky výroby (víkendy, sviatky) je potrebné
odomknúť hák od závesných a viazacích prostriedkov a vytiahnuť ho do výšky, alebo umiestniť tak aby
nezavádzal iným manipuláciám. Odopnuté závesné zariadenia a visiace prostriedky je po odstavení
žeriava potrebné uložiť na vyhradené a označené miesta.
Žalovaný predložil záznam z porušenia pracovnej disciplíny žalobcom zo dňa 8. 10. 2012, 30. 4. 2013

a 3. 10. 2014. Na pripojenej fotodokumentácii predloženej žalovaným bol vyobrazený správny postup
práce pri navešiavacej jame.

11. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 19. 10. 2015 uviedol, že odmieta
akékoľvek obvinenie žalovaného z porušenia pracovnej disciplíny „sedením na zábradlí pri zatĺkaní

priečnikov“ pretože ohradenie navešiavacej jamy podľa jeho názoru nespĺňa predpisy pre ochranné
zábradlia a pri práci bol nútený sám aplikovať všeobecne platnú ergonomickú zásadu a prácu si
prispôsobil svojim potrebám a najlepšiemu záujmu z dôvodnej obavy vzniku úrazu pádom do jamy, či
iného poškodenia zdravia. Nespochybnil neúmyselné opomenutie zvesenia bremena pred odchodom
na prestávku v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny zo dňa 15. 1. 2015. Uviedol, že pozabudnuté

visiace bremeno sa nachádzalo v priestore za žalobcom, ktoré pri odchode na prestávku nemal v
zornom poli, teda nemohol vidieť, ako zostalo zavesené na háku žeriavu. Uviedol, že takéto konanie
bolo následkom výkonu práce v trvalom strese a pod vplyvom šikany žalovaného.

12. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v priebehu konania odôvodňoval podanú žalobu

tým, že nikdy nevykonával prácu tak, ako je uvedené v zápise a označené za porušenie pracovnej
disciplíny, a to preložením obidvoch nôh krížom cez zábradlie aj janu, čo malo byť preukázané
kamerovým systémom. Skutočnosť, že žalovaný v priebehu konania porušenie pracovnej disciplíny
zmenil na preloženie jednej nohy cez jamu, považuje za zmenu namietaného porušenia pracovnej
disciplíny, a teda zmenu výpovedného dôvodu ako takého. Žalobca poukazoval na to, že samotný

predpísaný výkon práce, ktorý sa realizoval bol riskantný a odporoval zákazu nakláňať sa nad jamu,
pretože pri plnení pracovných povinností musel sa viac ako trištvrte telom nakláňať nad jamu. Poukázal
na to, že žalovaný si nesplnil povinnosť zabezpečiť si predchádzajúce vyšetrenie a vydanie lekárskeho
posudku o spôsobilosti pred zaradením pracovníkov na výkon práce, a to najmä na druh práce, ktorý
vykonával práve žalobca, ale i ostatní zamestnanci. Čo sa týka porušenia pracovnej disciplíny zo dňa

15. 1. 2015 žalobca uvádzal, že od začiatku nesúhlasil s tým, že išlo o hrubé porušenie pracovnej
disciplíny, pretože nikto zo zamestnancov nebol ohrozený. Žalobca k písomnému k vyjadreniu pripojil
oznámenie Inšpektorátu práce Banská Bystrica zo dňa 22. 8. 2016, kde je konštatované okrem iného, že
„boli zistené nedostatky pri vykonaní preventívnych lekárskych prehliadok vo vzťahu k určitej manipulácií
s bremenami na pracovisku nakládka linky AO. Na základe zistených nedostatkov bol vypracovaný

protokol a kontrolovanému subjektu bolo nariadené zistené nedostatky odstrániť“.

13. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 28. 6. 2016 vo veci vedenej na tunajšom súde spisová značka 19
Cpr/1/2015 vyplýva, že výsluchom svedka A. R. bolo zistené, že pracoval u žalovaného brigádnicky asimesiac. Videl ako mal žalobca preložené nohy cez jamu - sadal si na ochrannú tyč, nohami bol v jame.
Obe nohy mal - jednu na jednej strane a druhú na druhej strane. Nikoho z tímu tak nevidel sedieť. Svedok
uviedol, že na vlastné oči nevidel, či niekto žalobcu upozornil na porušenie tejto disciplíny. Na začiatku

každéhorokamali„BOZP“,kdeboliškolenínato,akýmspôsobomsamajúchovať.Taktiežjetonapísané
na zariadení - je tam napísané „zákaz vstupu do priestoru navešovacej jamy“, táto jama je olemovaná
zábradlím,naktoromsedelžalobca.ZvýsluchusvedkaI.I.bolozistené,žebolmajstromžalobcu,priamo
nebol účastný pri tom, keď mal byť žalobca upozornený na to, aby nemal preloženú nohu cez jamu.
Vedel o tom, že ho nato upozorňoval predák smeny pán G. Q.. Pri BOZP boli zamestnanci upozornení

na to, aby nestúpali na zábradlie, aby tadiaľ nechodili, pretože to bolo nebezpečné a mohli vypadnúť do
jamy. Svedok uviedol, že pri vešaní profilov sa musí zamestnanec nakláňať cez jamu, pretože profily sa
nakladajú druhej strany. Pri zatĺkaní zaisťovákov by mala byť jamu obísť, avšak bežne sa nakláňajú cez
jamu, respektíve by to mal urobiť zamestnanec na druhej strane, avšak niekedy zamestnanci pracovali
sami a teda sa nakláňali. Výsluchom svedka K. K. bolo zistené, že pracoval ako majster žalobcu, vedel
o porušení pracovnej disciplíny tak, že sa žalobca nakláňal ponad jamu, mal nohu preloženú cez jamu.

Nechal bremeno zavesené na hákoch a odišiel, čo sú dosť vážne porušenia pracovnej disciplíny. Svedok
priamo nevidel ako mal žalobca preloženú nohu cez jamu, uviedol, že bol žalobca na to upozornený
majstrom,predákomakoajvedúcim.Najskôrbolupozornenýústneapotomdostalajzápis.Zamestnanci
boli poučení o BOZP, aj o tom, že na zábradlí zamestnanci nemôžu stáť ani sedieť, nikto tam nesedel,
len žalobca. Svedok uviedol, že zamestnanec sa nemusí pri práci nakláňať cez zábradlie. pri niektorých

úkonoch napríklad, keď zabíja priečnik sa nakláňať musí, avšak nie je to také preváženie, aby prepadol.
Podľa názoru svedka preložená noha cez zábradlie je nebezpečnejšia ako nakláňanie sa cez zábradlie
a nesmie sa to. Vypočutý svedok P. Z. uviedol, že pracoval v tíme so žalobcom. Bol svedkom ako
sedel na zábradlí a mal nohy preložené cez zábradlie. Sám svedok uviedol, že toto sa nesmie robiť.
Práca sa dá robiť tak, aby sa nad jamu nemuseli nakláňať. Svedok uviedol že aj jemu sa stalo, že

prekladal nohu cez jamu a dostal zápis. Po zápise to už nerobil. Bol zaškolený BOZP a vedel že čo sa
týka zábradlia, zamestnanci tadiaľ nesmú chodiť, nakláňať sa a podobne. Svedkyňa N. I. uviedla, že je
pravdou, že žalobca zvykol sedieť na zábradlí a mal nohu preloženú cez jamu, toto sa však nesmie a
bol na to upozornený predákom aj majstrom. Taktiež bola upozornená a za školená na BOZP. Svedok
I. Q. uviedol, že pracoval v spoločnosti žalovaného ako vedúci prevádzky a „pod neho“ priamo patril

aj žalobca. Každý zamestnanec absolvuje školenie BOZP, ktoré je zamerané na prácu vo výškach, na
prácu nad jamamy, okolo jám, a pod. Žalobca bol taktiež upozornený na to, že nad jamou nemôže mať
preloženú nohu. Svedok bol osobne žalobcu upozorniť, aby tak nesedel a tak isto upozornil aj majstra,
aby sa to neopakovalo. Následne na 2. deň po upozornení, dňa 30. 9. 2014 urobil žalobca to isté, preto
dostal upozornenie. Hneď asi o 2 - 3 dni bol zavolaný a ústne mu bolo povedané, čo sa stalo a že dostáva

upozornenie a vtedy bol pripravený aj záznam, ktorý však žalobca odmietol podpísať.

14. Z lekárskej správy žalobcu zo dňa 20. 4. 2015 bolo záverom konštatované a odporučené žalobcovi
dodržiavať vertebrogénny šetriaci režim -, nie je vhodná práca vo vynútených polohách chrbtice
( predklon ) , nie ručná manipulácia s bremenami - ručné prenášanie a dvíhanie bremien; neurologické

kontroly podľa potreby.

15. Zo záznamu z porušenia pracovnej disciplíny zo dňa 15. 1. 2015 vyplýva, že žalobca pri manipulácii
so žeriavom nechal zavesené bremeno na gurtniach a odišiel na prestávku. Hrubo porušil pravidlá o
manipulácii. Preukaz, žeriavnika - zakázané manipulácie písmeno u. Toto konanie bolo považované za

závažné porušenie pracovnej disciplíny, na základe čoho so žalobcom bude ukončený pracovný pomer
podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce.

16. Z výsluchu svedka K. K. bolo zistené, že pracuje u žalovaného ako majster, ako priamy nadriadený
žalobcu. Nad jamu sa nesmie nahýnať tak, ako nad ňou sedel žalobca. Toto je neprípustné, za

takéto porušenia je zodpovedný majster a je zodpovedný aj za plnenie pracovných povinností, ale aj
za nebezpečenstvo, ktoré by sa mohlo stať. Žalobca bol zaškolený o BOZP. Predák niekoľko krát
upozorňoval žalobcu na dodržiavanie bezpečnostných predpisov. Žalobca sa nesťažoval na problémy
pri výkone práce. K porušeniu pracovnej disciplíny zo dňa 15.1.2015 uviedol, že toto sa nemôže stať
a riešil by to nekompromisne. Takáto situácia nemôže nastať v žiadnom prípade. Svedok ohľadom

práce nad jamou uviedol, že zamestnanec sa nemusí nahýnať nad jamu, pretože šírka jamy je 60 cm
a človek pri napažení ruky sa nahýnať nad jamu nemusí. Svedok N. Q. uviedol, že je zamestnancom
žalovaného a pracuje ako operátor vo výrobe. Vedel, že žalobca dva krát porušil pracovnú disciplínu.
Svedkovi ako zástupcovi odborov, kde pracuje od roku 2012, ako predseda odborov, bola predloženážiadosť o prerokovanie skončenia pracovného pomeru žalobcu, s čím súhlasili. Dôvodom bol dva
krát zápis porušenia pracovnej disciplíny. Zamestnávateľ postupoval podľa názoru svedka v súlade s
kolektívnou zmluvou a nebol dôvod na to, aby s rozviazaním pracovného pomeru nesúhlasili. Výpoveď

zástupcovia zamestnancov prerokovali podľa svedka dňa 24.02.2015. Porušenia pracovnej disciplíny
žalobcom svedok osobne nevidel, ale uviedol, že ich pozná pomerne detailne, pretože žalobca bol jeho
kolega a pozná ho dlhé roky. V oblasti bezpečnosti práce bol zodpovedný a pozná predpisy, čo sa týka
tejto oblasti. Prvé porušenie bolo v priestoroch nakládky, ide o jamy, do ktorých sa spúšťa tovarová tyč,
pričom zamestnanci boli poučení, že nesmú v priestoroch jamy, kde je zábradlie, sedieť, ani obkračovať

tento priestor, pretože hrozí pád. Žalobca toto urobil opakovane viac krát, bol upozorňovaný na toto
porušenie pracovnej disciplíny a potom mu bol urobený zápis. Čo sa týka druhého porušenia pracovnej
disciplíny, žalobca má žeriavnický preukaz, pracuje v tejto oblasti dlhšie a mal si byť vedomý svojej
zodpovednosti, pretože nechal zavesené bremeno vo výške a odišiel na prestávku. Toto nie je dovolené,
vpriestorehalysúvyčlenenépriestory,kdesaramenozložínazem.Žalobcaponechaltotovisieťajspolu
smateriálom,čosvedokpovažujezadosťvážneporušeniepracovnejdisciplíny.Kvyhotoveniuzápisnice

z prerokovania výpovede svedok uviedol, že vždy po prerokovaní sa prijme uznesenie, ktoré má svoje
číslo. Výbor má troch členov, tí zasadnú a príjmu nejaké stanovisko, ktoré je uvedené v uznesení. Z
výsluchu svedka G. Q., súd zistil, že pracuje u žalovaného robotník - predák na nakládke. Je zodpovedný
za nakládku tovaru. Bol prítomný pri tom ako žalobca porušoval bezpečnostné predpisy, viac krát bol
na to upozorňovaný. Osobne ho upozornil aj svedok. Nahlásil to majstrovi. Uviedol, že zamestnanci sú

každoročne školení o BOZP. K porušeniu pracovnej disciplíny dňa 15.1.2015 uviedol, že osobne videl,
ako zostal stáť nezaistený žeriav, bol to odfotiť, upozornil na to majstra a dal aj oficiálne upozornenie cez
vnútorný systém. Nevidel, ako konkrétne žalobca nechal ten žeriav tam, ale vyplýva to aj z kamerového
systému. Takýto spôsob nezaistenia žeriavu sa nesmie robiť. Svedok uviedol, že pri práci, pri držaní
závesu sa zamestnanec nemusí nahýnať nad jamu. Svedok I. Q. na pojednávaní uviedol, že pracuje

u žalovaného ako vedúci prevádzky. Svedok videl, ako žalobca sedí na zábradlí pri navešiavacej
jame, osobne ho na to aj upozornil, aby to nerobil, najprv ústne. Žalobca bol upozornený, že ak sa to
bude opakovať, dôjde k zápisu porušenia pracovnej disciplíny. Na druhý deň bolo svedkovi oznámené,
že znovu žalobca takto sedí a to už bolo pristúpené k riešeniu formou zápisu porušenia pracovnej
disciplíny. K porušeniu pracovnej disciplíny dňa 15.1.2015 svedok uviedol, že po upozornení, že došlo k

tomuto porušeniu pracovnej disciplíny pátrali, kto takto zavesené bremeno nechal. Prišiel operátor, ktorý
urobil fotku a z kamerového systému bolo zistené, že toto zanechal žalobca. Toto porušenie pracovnej
disciplíny žalobca nepopieral. Svedok nemal vedomosť o tom, že sa žalobca sťažoval na spôsob výkonu
práce, že má s tým nejaké problémy a aby bol tento spôsob práce zmenený.

17. Súd nasledovne posúdil skutkové tvrdenia sporových strán, vychádzal z nasledovných dôkazov a
vec právne posúdil a vyhodnotil dôkazy takto:

18. Podľa § 38 ods. 4 Zákonníka práce (zák. č. 311/2001 Z.z.), povinnosť zamestnávateľa alebo
zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť

prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako
nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca
alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie
písomnosti odmietne.

19. Podľa § 61 ods. 1 a 2 Zákonníka práce (zák. č. 311/2001 Z.z.),výpoveďou môže skončiť pracovný
pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.
Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod
výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom,
inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

20. Podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce (zák. č. 311/2001 Z.z.), zamestnávateľ môže dať
zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ
mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre
menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných

šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť
výpovede.21. Podľa § 74 Zákonníka práce (zák. č. 311/2001 Z.z.), výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného
pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami
zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca

zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní
odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do
dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách
nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.

22. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomnými podaniami žalobcu a žalovaného,
predloženými listinami žalobcom a žalovaným a oboznámením sa s predloženou fotodokumentáciou,
výsluchom svedkov (v tomto konaní aj v konaní tunajšieho súdu sp. zn. 19Cpr/1/2015). Za preukázané
súd po vykonanom dokazovaní považoval podanie výpovede zo strany žalovaného žalobcovi dňa
24.2.2015. Žalobca v podanej žalobe síce výpoveď nazýva „prípisom“, avšak domáha sa neplatnosti
výpovede, takže z obsahu žaloby a jeho ďalších prednesov súd považuje toto podanie za výpoveď danú

zamestnávateľom zamestnancovi, ktorá je uskutočnená v písomnej forme. Napriek tomu, že žalobca
výpoveď odmietol prevziať, súd podľa citovaného ustanovenia § 38 ods. 4 Zákonníka práce považuje
túto písomnosť za riadne doručenú žalobcovi. Pokus o doručenie ako aj odmietnutie prevzatia výpovede
potvrdili traja svedkovia, ktorí sú podpísaní na potvrdení o pokuse o doručenie. Skutočnosti ohľadom
odmietnutia prevzatia tejto písomnosti neboli v konaní sporné.

23. Súd sa zaoberal spornými skutočnosťami, ktoré majú pre vec podstatný význam, a po vykonanom
dokazovaní dospel k záveru, že výpoveď daná žalovaným ako zamestnávateľom žalobcovi ako
zamestnancovi je platná. Z formálneho hľadiska je podľa názoru súdu v písomne danej výpovedi
dostatočne jasne uvedený skutkový dôvod podanej výpovede, ktorý je podrobne opísaný (porušenie

zásady a predpisy BOZP dňa 30.9.2014 a dňa 15.1.2015). Súd sa stotožňuje s právnym názorom
žalovaného, a teda, že nesprávna aplikácia zákonného ustanovenia na skutkovo vymedzený dôvod
nie je dôvodom neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Navyše zákonné ustanovenie je citované
správne, vo výpovedi je uvedené len nesprávne označenie písmena paragrafu 63 ods. 1 Zákonníka
práce - písmeno d) namiesto e), čo súd považoval len zrejmú nesprávnosť - chybu v písaní. Súd

má za to, že vo výpovedi bol uvedený riadny výpovedný dôvod, ktorý nie je zameniteľný s iným
dôvodom. Pokiaľ žalobca tvrdil, že výpovedný dôvod dodatočne menil tým, že uvádzal, že žalobca
„mal preložené nohy cez jamu“ a neskôr, že „mal predloženú nohu cez jamu“, súd uvádza, že bolo
preukázané, že žalobca bol riadne poučený o pravidlách BOZP, inštrukcie obsahujú podrobný opis
činností, ktoré sú zakázané, a žalobca vedel, že sedenie na zábradlí s predloženou jednou alebo oboma

nohami je zakázané. Výpovedný dôvod je podľa názoru súdu vyjadrený jasne a zrozumiteľne. Takúto
„ zmenu “ v označení skutku podľa názoru súdu nie je možné považovať za zmenu výpovedného
dôvodu. Čo sa týka predchádzajúceho prerokovania výpovede zástupcami zamestnancov, súd mal
svedeckou výpoveďou N. Q. preukázané, že zástupcovia zamestnancov prerokovali výpoveď ešte
pred jej doručovaním žalobcovi. Súd nemôže dať za pravdu žalobcovi, že pokiaľ bolo v zázname o

prerokovaní formulácia stanoviska zástupcov zamestnancov vyjadrená slovom „súhlasí“, že výpoveď
nebola prerokovaná vopred. Na preukázanie opaku žalobca nepredložil súdu žiadny dôkaz. Výpoveď
teda spĺňa formálne požiadavky na jej platnosť uvedené v cit. ustanoveniach Zákonníka práce.

24. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že výpoveď bola dôvodne podaná. Spornou

skutkovou okolnosťou bola otázka posúdenia, či sa žalobca dopustil konania, ktoré bolo žalovaným
kvalifikované ako menej závažné porušenie pracovnej disciplíny dňa 30. 9. 2014 a závažné porušenie
pracovnej disciplíny dňa 15. 1. 2015 a či toto konanie bolo relevantným dôvodom na podanie výpovede.
Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho
tak osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita

porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo a pod. Súd pri
rozhodovaní vychádzal zo svedeckých výpovedí, písomných záznamov o porušení pracovnej disciplíny,
fotodokumentácie ako aj samotného postoja žalobcu. Žalobca počas celého konania nespochybnil, že
sa dopustil konania, ktorým porušil pravidlá bezpečnosti pri práci, dokonca toto svoje konanie odôvodnil
svojimi zdravotnými ťažkosťami. Súd poukazuje na to, že zdravotné ťažkosti žalobca uvádzal len počas

súdnehokonania.Zodpovednínadriadenípracovníciotýchtodôvodochžalobcunemalivedomosť.Súdu
žalobca nepreukázal, že zamestnávateľovi avizoval zdravotné problémy, kvôli ktorým nemôže určenú
prácu vykonávať. V žiadnom prípade však zamestnanec kvôli svojim zdravotným problémom nemôže
porušovaťpredpisyobezpečnostiaochranezdravia.Žalobcaúmyselneaopakovanespôsobom,ktorýmpravidlá BOZP porušoval, prácu chcel vykonávať. O tom, že takýto spôsob výkonu práce je zakázaný
bol poučený (čo potvrdzuje jeho podpis na bezpečnostných protokoloch) a bol si toho vedomý, pretože
bol zo strany kolegov a nadriadených viackrát ústne upozornený. Pokiaľ sa žalovaný odvolával na

lekársky posudok, v ktorom sa konštatovalo, že nemá pracovať vo vynútených polohách chrbtice a
ručne prenášať bremená, výpoveďami svedkov bolo preukázané, že pri výkone práce takéto činnosti
žalobca vykonávať nemusí. Čo sa týka závažného porušenia pracovnej disciplíny dňa 15. 1. 2015, súd
uvádza, že žalobca nespochybnil, že skutok popísaný v zázname o tomto porušení sa stal a že ho
spôsobil. Spornou zostala skutočnosť posúdenia, či išlo o závažné porušenie pracovnej disciplíny. Na

argumentáciu žalobcu, že nezaistené bremeno, ktoré zostalo visieť nikoho neohrozovalo pretože bol
vypnutý spínač nemožno prihliadnuť, pretože takéto konanie bezpečnostné predpisy nepripúšťajú. Súd
opätovnekonštatuje,žezvykonanéhodokazovaniamalpreukázané,žesbezpečnostnýmipredpismibol
žalobca riadne oboznámený. Z dôvodu že sám žalovaný nepopieral, že ponechal bremeno nezaistené
visieť a odišiel na prestávku, súd dokazovanie predložením kamerového záznamu nepovažoval za
potrebné uskutočniť (navyše svedok I. Q. uviedol, že tento kamerový záznam už neexistuje). Súd

poukazuje na skutočnosť, že žalobca mal na túto činnosť špeciálne zaškolenie - preukaz žeriavnika a
musel si byť vedomý závažnosti porušenia povinnosti pri manipulácii so žeriavom. Obrana žalobcu, že
toto jeho konanie bolo následkom šikanózneho správania žalovaného, nebola v konaní preukázaná a
súdvkontextepodanejžalobypovažujetútoargumentáciužalobcuzaúčelovú,ktorúpoužilažvpriebehu
tohto konania. Žalobca bránil aj tým, že nešlo o závažné porušenie pracovnej disciplíny. Súd uvádza, že

zamestnávateľ zvolil postup podľa § 63 ods. písm. e) Zákonníka práce ako pri menej závažnom porušení
pracovnej disciplíny (teda neskončil pracovný pomer okamžite). Na dôsledok - podanie výpovede teda
posúdenie, či ide o závažné porušenie alebo menej závažné táto skutočnosť nemá vplyv.

25. Súd dospel po vykonanom dokazovaní k záveru, že formálne predpoklady podania výpovede boli

splnené a čo sa týka skutkov, ktoré sú výpovednými dôvodmi, bolo preukázané, že tieto sa stali a boli
tak závažného charakteru, že podľa názoru súdu výpoveď zo strany zamestnávateľa bola daná platne.
Za podstatné súd považuje uviesť, že dôvodom pre ktorý súd žalobu zamietol je okrem predložených
dôkazov aj postoj samotného žalobcu, ktorý v prvom prípade porušenia bezpečnostných predpisov
uvádzal, že takýmto spôsobom mieni prácu vykonávať aj naďalej, lebo je to pre neho spôsob, ktorý mu

nespôsobuje zdravotné ťažkosti a v druhom prípade, že konanie bolo následkom stresu a šikany (pri
takýchto podmienkach by žalobca naďalej určenú prácu vykonávať nemohol). Súd z uvedených dôvodov
žalobu žalobcu zamietol.

26. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku,

podľa ktorého prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O nároku na
náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalovaný bol
v konaní úspešný, preto mu súd náhradu trov konania priznal v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žiar

nad Hronom v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol
založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie podal.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.