Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 8, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14Csp/59/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117205050
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117205050.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná
sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovaným: v 1. G. Š. K., B..
XX.XX.XXXX, X. O. XXX, XXX XX O., v 2. rade C. K., B.. XX.XX.XXXX, X. O. XXX, XXX XX O., v konaní
o zaplatenie 5.289,66 EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. z a s t a v u j e konanie v časti o zaplatenie sumy 54 EUR spolu s 5 % - tným ročným úrokom z

omeškania od 21.05.2015 do zaplatenia,

II. žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 5.085,66
EUR a 5 % - tný ročný úrok z omeškania zo sumy 4.886,53 EUR od 21.05.2015 do zaplatenia, v lehote
3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

III. v prevyšujúcej časti žalobuz a m i e t a ,

IV. p r i z n á v ažalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1.a 2. rade v rozsahu 92
% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou súdu podanou dňa 27.02.2017 navrhla žalobkyňa, aby súd uložil žalovaným zaplatiť jej
spoločne a nerozdielne sumu vo výške 5.289,66 EUR, spolu s 6,59 % p.a. úrokom za úver zo sumy

4.886,53 EUR od 21.05.2015 do zaplatenia, 5,00 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 5.289,66 EUR od
21.05.2015 do zaplatenia, ako aj trovy konania. V rámci žaloby žalobca poukázal na to, že na základe
zmluvy o stavebnom sporení zo dňa 21.05.2012 uzavrel so žalovanými zmluvu o medziúvere a zmluvu
o stavebnom - spotrebiteľskom úvere, v súlade s ktorou poskytol žalovaným medziúver vo výške 5.000
EUR. Žalovaní sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky medziúveru vo výške 14,96 EUR
mesačne pre prvý rok a 27,46 EUR pre druhý až piaty rok s tým, že po pridelení cieľovej sumy sa
žalovaní zaviazali splácať stavebný úver pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 37,46 EUR a

súčasne platiť poplatok za poistenie typu A pravidelnými mesačnými platbami poistné vo výške 2 EUR.
Keďže žalovaní porušili zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestali riadne a včas splácať,
žalobca listom zo dňa 20.04.2015 vyzval žalovaných na doplatenie omeškaných splátok a upozornil ich,
žeaktietonebudúdoplatené,žalobcabudepožadovaťsplatenieceléhozostatkuúveruspríslušenstvom
pred dohodnutou dobou splatnosti. Nakoľko omeškané splátky neboli doplatené, žalobca k 20.05.2015
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Zo žaloby vyplýva, že dlžná suma ku dňu vyhlásenia mimoriadne

splatnosti úveru predstavuje istinu vo výške 4.886,53 EUR, nezaplatené úroky za úver vo výške 185,13
EUR, nezaplatené poplatky za poistné vo výške 14 EUR a nezaplatené poplatky vo výške 204 EUR,
t.j. spolu 5.289,66 EUR.2. Keďže sa súdu nepodarilo doručiť žalovaným žalobu na adresu evidovanú v registri obyvateľov SR,
bolo vykonané šetrenie zistenia ich skutočného pobytu, avšak ani týmto šetrením sa nepodarilo zistiť

pobyt žalovaných, preto súd postupom podľa § 116 ods. 2 CSP zverejnil oznámenie o podanej žalobe
na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu. Následne súd doručil písomnosti určené žalovaným na
adresu evidovanú v registri obyvateľov SR.

3. Zo zmluvy uzavretej stranami sporu dňa 14.05.2012 vyplýva, že výška úveru predstavuje 5.000 EUR,

splátka úrokov na medziúvere v 1. roku 16,96 EUR, v 2. až 5. roku 27,46 EUR + 2 EUR mesačne
poistenie a splátka úveru sumu 39,46 EUR.

4. Z oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 20.05.2015 vyplýva, že k tomuto dňu bola
vyhlásená mimoriadna splatnosť celého zostatku úveru.

5. Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len ObchZ), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 ObchZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich
úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe

zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré
poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej
výške.
Podľa § 503 ods. 1 ObchZ, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné

prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky
splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných
prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

6. Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z

omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

7. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

8. Je nepochybné, že za úver je možné dohodnúť úroky a že možno dohodnúť aj obdobie na

užívanie finančných prostriedkov, t.j. úverové obdobie. Zákon teda umožňuje dodávateľovi na určitú
dobu, teda do splatnosti podľa jeho predstáv, poskytnúť úver a žiadať si za to dohodnuté úroky. Od
počiatku sú v záujme dodávateľa úroky na dohodnutú dobu, a to až do splatnosti úveru. Rovnako
zo zákonom stanovených dôvodov (napr. nesplácanie úveru) má dodávateľ právo splatnosť posunúť.
Niet však zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť

úroky popri úrokoch z omeškania aj po dobe splatnosti úveru. Ak úrok nie je splatný do splatnosti,
zákon priznáva za zadržiavanie finančných prostriedkov sankcie, a to či už zákonné, napr. úroky z
omeškania s kogentne stanoveným limitom alebo zmluvné, napr. dohodnutá zmluvná pokuta. Zároveň
je nepochybné, že prípadná dohoda o úrokoch po splatnosti popri ďalších úrokoch za omeškanie a
ďalších sankciách indikuje neprimeraný nárast dlhu v neprospech spotrebiteľa. Za danej situácie je

potom nevyhnutné vykonať súdnu kontrolu prijateľnosti takejto dohody ohľadom úrokov popri úrokoch
z omeškania a prípadných ďalších sankciách. Takýto odklon od dispozície právnej normy, ktorý sleduje
úroky popri úrokoch z omeškania či iných sankciách, je v neprospech spotrebiteľa. Zákon totiž umožňuje
po splatnosti priznať úroky z omeškania v zmysle nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.

9. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej podstate jednostranný sankčný právny inštitút,
ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové a okamžité vrátenie celej požičanej
istiny. Dohodnutý úrok predstavuje cenu za ktorú veriteľ poskytuje k dispozícii dlžníkovi istinu. Tento zisk
predstavuje práve dohodnutý úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku.Takýtoúrokpredstavujekapitalizovanúodplatuzaceléobdobiepostupnéhosplácaniaúveruvsplátkach.
Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie
požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Teda zosplatnením

úveru nastáva stav, keď veriteľ má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných
prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou
úveru. Tým teda stráca nárok veriteľ na úroky za požičané peňažné prostriedky od spotrebiteľa. Ak teda
spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to,
aby veriteľ požadoval od neho úroky, ktoré by mu patrili, ak by spotrebiteľ mal právo držby finančných

prostriedkov. Inak by nastal nespravodlivý a ústavne nekonformný stav pre spotrebiteľa, ktorý by bol
vystavený sankciám vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej mal nárok na úroky zo zmluvy.
Jednalo by sa teda o stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku
a veriteľ by mal nárok na dohodnuté úroky, ako keby k zmene záväzku nedošlo. Spotrebiteľ by nemal
žiadne garantované práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy, pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku.
Navyše došlo by k hrubej nadváhe veriteľa, ak by bol tento nečinný pri vymáhaní svojej pohľadávky a

odplatné úroky by si nárokoval aj pri svojej potenciálnej nečinnosti. Takáto správanie dodávateľa nemôže
byť podporované a nemôže požívať právnu ochranu. Uvedený právny názor vyslovil napr. aj Krajský súd
v Prešove v rozsudku sp. zn. 6Co 182/2011 zo dňa 18.9.2012 a totožný záver vyplýva aj z odôvodnenia
uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 143/1998. Obdobne možno poukázať aj na rozhodnutie
Ústavného súdu SR IV ÚS 476/2012 zo dňa 18.9.2012.

10. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd priznal žalobcovi istinu vo výške 4.886,53 EUR, nezaplatené
zmluvné úroky do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti vo výške 185,13 EUR a nezaplatené poplatky za
poistné vo výške 14 EUR, t.j. spolu sumu 5.085,66 EUR, a dohodnutý úrok z omeškania, ktorý je v súlade
sozákonnousadzbou,t.j.5%-tnýročnýúrokzomeškaniazistiny4.886,53EURododňanasledujúceho

po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru do zaplatenia a v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.

11. V danom prípade sa jedná o sporové konanie, preto má žalobca nielen povinnosť tvrdenia, ale aj
dôkaznú povinnosť, teda preukázať, že vynaložil náklady na žalované poplatky, teda že žalovanému
zaslal nejaké výzvy, resp. upomienky, a v tomto ohľade preto žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd zamietol aj žalobu v časti uplatnených poplatkov, ktoré navyše
žalobca v žalobe žiadnym spôsobom nešpecifikoval, aj keď s poukazom na ustanovenie § 132 CSP túto
povinnosť mal. Z príloh žaloby vyplýva, že poplatky majú predstavovať poplatky za upomienky, každá
vo výške 15 EUR, pričom žalobca jednak vôbec nepreukázal, že by bol žalovaným takéto upomienky
zasielal, okrem poslednej výzvy, a navyše výška takýchto poplatkov nepochybne odporuje dobrým

mravom. Preto súd zamietol aj žalobu v časti uplatnených poplatkov.

12. V súvislosti s uplatnením úrokov z omeškania zo zmluvných úrokov, súd poukazuje na to, že žalobca
nemôže žiadať príslušenstvo z príslušenstva, čo predstavuje neprípustnosť úročenia a zmluvných
úrokov s úrokmi z omeškania, tzv. anatocizmus, čo vyplýva napr. aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR

sp. zn. 29 ICdo 31/2012 zo dňa 29.11.2012 resp. rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 35Odo
101/2002), preto aj v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

13. Keďže žalobca zobral čiastočne späť žalobu v časti poplatkov za vedenie účtu vo výške 54 EUR s
prísl., súd v tejto časti konanie zastavil.

14. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom

úspech žalobcu predstavoval 96 % a neúspech 4 %, preto mu súd priznal voči pomerne neúspešnejším
žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 92 %.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).